Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Klimatická zmena v krajine trápi takmer 70 percent Slovákov

Pätina respondentov považuje zmenu klímy za jeden z najdôležitejších problémov súčasnosti.

Klimatická zmena v krajine trápi takmer 70 percent Slovákov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Slovenskú klimatickú iniciatívu realizovala na vzorke 1009 respondentov agentúra Focus v období od 20. do  27. októbra.

Koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková si myslí, že prieskum potvrdil, že si Slováci uvedomujú vážnosť témy klimatickej zmeny a dokonca aj pomerne presne vedia identifikovať viaceré možné riešenia.

„Na druhej strane je zlá správa, že aj napriek tomu neveríme, že stanovené ciele, napríklad uhlíkovú neutralitu, dokážeme naplniť,“ uviedla.

Až 41 percent opýtaných si myslí, že k zmierneniu dosahov zmeny klímy najviac prispieva lepšia ochrana prírody a životného prostredia, teda menej CO2 vypúšťaného do ovzdušia, ochrana podzemných vôd, lesov a podobne.

Približne štvrtina opýtaných (26 percent) si myslí, že k riešeniu klimatickej zmeny najviac prispieva väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako je napríklad veterná, vodná či slnečná energia. Z opýtaných si 14 percent myslí, že riešením je zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, a to napríklad prostredníctvom dodatočného zateplenia či výstavby pasívnych domov. Rovnaký podiel opýtaných si myslí, že najviac prispievajú dotácie, finančný príspevok na pomoc ľuďom v energetickej chudobe.

Viac ako polovica opýtaných je skeptická k šanci Slovenska byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou krajinou (55 percent). Približne tretina opýtaných verí, že tento cieľ je dosiahnuteľný. K otázke uhlíkovej neutrality sa nevedelo vyjadriť 14 percent opýtaných.

Slovenská klimatická iniciatíva považuje za dôležité, aký postoj k tejto problematike zaujmú politici. „Potrebujeme jasné líderstvo a konkrétne činy. Teraz ide o to, aby tí, ktorí o veciach rozhodujú, aj presvedčili ľudí, že ciele, ktoré si stanovilo Slovensko, sú realistické a dosiahnuteľné,“ dodala Chajdiaková.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér by zaočkovaných v čiernych okresoch pustil do prevádzok. Rozhodnutie však nechá na expertov

Premiér pripustil zvýhodnenie zaočkovaných. V čiernych okresoch by im umožnil prístup do niektorých prevádzok. Rozhodnutie necháva na konzílium, ktoré bude o téme rokovať vo štvrtok.

Ľudia zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19 by mali mať prístup do vybraných prevádzok aj v čiernych okresoch. Myslí si to predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO). Rozhodnutie však bude na konzíliu odborníkov, skonštatoval na stredajšej tlačovej konferencii v Košiciach. Sprísňovanie protiepidemických opatrení na štátnych hraniciach nepovažuje za potrebné. Premiér zároveň vyzval nezaočkovaných, aby svoje rozhodnutie prehodnotili.

Opatreniami vo fitnescentrách či reštauráciách pre zaočkovaných v čiernych okresoch sa už podľa jeho slov konzílium odborníkov zaoberalo, no pred sviatkami ich nechcelo uvoľniť. Téme sa má opätovne venovať vo štvrtok (4. 11.). Heger ozrejmil, že to súvisí aj s viacerými podnetmi nespokojných podnikateľov.

"Myslím si, že sa tomuto potrebujeme povenovať, aby sme prevádzky mohli vrátiť do života pre zaočkovaných ľudí, lebo vieme, že nie sú ohrození," skonštatoval s tým, že väčšinou nekončia v nemocniciach. Opäť vyzval všetkých nezaočkovaných, obzvlášť v kategórii 50 a viac rokov, aby prehodnotili svoje rozhodnutie a poradili sa o očkovaní s lekárom.

Cieľom Slovenska je podľa neho rovnako ako v iných štátoch dosiahnuť vysokú mieru zaočkovanosti a upustiť z opatrení. "Budem rád, ak zmeníme myslenie na Slovensku a nebudeme chcieť ísť najtvrdšou cestou – premorovaním, ale pristúpime k tomu zodpovedne a využijeme práve vakcíny, ktorých máme dostatok," zhrnul.

(tasr)

Minúta  |  

Lengvarský nevylúčil predvianočný lockdown

Epidemiologická situácia na Slovensku sa zhoršila. Denne ochoreniu COVID-19 podľahne 28 ľudí. V stredu o tom po rokovaní vlády informoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Od pondelka (8. 11.) bude v čiernej farbe 36 okresov, v bordovej farbe bude 34 okresov. Červených okresov bude sedem, oranžové okresy dva. Denne pribudne v priemere 5 302 prípadov nákazy novým koronavírusom.

Vzrástol aj počet hospitalizovaných z 1 223 na 1 774 pacientov. Na umelej pľúcnej ventilácii je aktuálne 170 pacientov. Občanov vyzval, aby sa dali zaočkovať, ak tak doteraz nespravili. Zopakoval, že okresy s vyššou zaočkovanosťou ľudí starších ako 55 rokov sa môžu zaradiť do lepšej fázy.

Na otázku, či majú Slováci pred Vianocami počítať s lockdownom, odpovedal, že túto možnosť nevylučuje. Považuje ju za jednu z možností. Prijať sa podľa neho musia opatrenia, ktoré sploštia nárast prípadov.

Politik ani nie pred mesiacom pritom hovoril v inom duchu. V relácií Na Telo Plus začiatkom októbra ubezpečil, že lockdown ani podobné obmedzenia na Slovensku zavedené nebudú.

„My nejako pohyb výrazne neobmedzujeme. Verím tomu, že žiadnym k lockdownom ani k obmedzeniam pohybu nedôjde,“ povedal šéf rezortu zdravotníctva.

O zmene opatrení sa podľa jeho slov ešte bude diskutovať. Opatrenia, ktoré by mohlo odporúčať konzílium odborníkov, ktoré bude rokovať vo štvrtok (4. 11.), by sa podľa jeho slov mohli týkať „očakávanej slobody pre očkovaných“, ale súčasne musia prísť „jasne vynútiteľné pravidlá pre nezaočkovaných“. „

Pokiaľ niekto otvorí prevádzku v čiernom okrese pre očkovaných, tak tam očkovaní musia byť vrátane zamestnancov,“ povedal s tým, že konsenzus treba dosiahnuť aj na koaličnej rade.

Správu budeme aktualizovať

(tasr/tod)

Minúta  |  

Bielorusi v uniformách vnikli na poľské územie, Varšava si predvolala diplomata a spúšťa výstavbu múru

Bieloruskí ozbrojenci podľa Poľska vstúpili na jeho územie. Varšava si preto predvolala bieloruského diplomata. Poľsko má dlhodobo problém zastaviť prílev migrantov z Bieloruska. V najbližších týždňoch chce preto na hranici spustiť výstavbu múru.

Poľské ministerstvo zahraničia si predvolalo bieloruského chargé d'affaires pre „vniknutie uniformovaných jednotlivcov vyzbrojených dlhými zbraňami“ na poľské územie. Predvolanie sa podľa hovorcu rezortu Lukasza Jasina týka incidentu z noci z pondelka na utorok. Alexandra Česnovského si predvolali na ministerstvo v utorok.

Hovorca poľskej spravodajskej služby Stanislaw Zaryn informoval, že troch uniformovaných ľudí so zbraňami spozorovali poľskí vojaci. „Po stretnutí s poľskou hliadkou nabili zbrane a potom odišli smerom na Bielorusko,“ vysvetlil.

Námestník ministra zahraničia Piotr Wawrzyk počas stretnutia s Česnovským podľa Jasinu požadoval vysvetlenie a zdôraznil, že „opatrenia prijaté bieloruskými orgánmi v posledných týždňoch majú čoraz zreteľnejšie znaky zámernej eskalácie“. Wawrzyk „upozornil, že Poľsko považuje takéto kroky za neprijateľné a nebude ich tolerovať“ a tiež zdôraznil, že jeho krajina je odhodlaná „brániť svoje hranice a vonkajšie hranice Európskej únie“.

Bielorusko situáciu zatiaľ nekomentovalo.

Nelegálni migranti smerujú do Poľska

Incident sa stal v čase, keď Poľsko čelí značnému migračnému tlaku na svojej hranici s Bieloruskom. Bieloruské úrady nalákali do krajiny na turistické víza tisíce migrantov, ktorých povzbudzujú k prechodu do Poľska, Litvy a v menšej miere do Lotyšska.

Veľké množstvá ľudí z Iraku, Iránu, Sýrie, Afganistanu a tiež z Afriky sa pokúšajú prekročiť hranicu v nádeji, že sa nakoniec dostanú do západoeurópskych krajín. Poľsko a ďalšie štáty Európskej únie obviňujú vládu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z podpory migrácie ako formy hybridnej vojny zameranej na destabilizáciu eurobloku.

Ľudskoprávne organizácie kritizovali poľskú vládu za jej zaobchádzanie s migrantmi v poľsko-bieloruskom pohraničí. Obvinili ju zároveň z toho, že viackrát nezákonne poslala skupiny migrantov späť cez bieloruské hranice. Od júla prekročili poľskú hranicu z Bieloruska už tisíce migrantov, pričom v pohraničnej oblasti od polovice augusta zomrelo najmenej šesť ľudí, píše Reuters.

Poľsko reaguje výstavbou múru

Výstavba múru sa podľa Müllera začne ešte tento rok a potrvá niekoľko mesiacov, keďže ide o problematické územie a bude potrebné ho riadne zabezpečiť. "Začať by sa malo v priebehu niekoľkých týždňov," povedal hovorca s tým, že podľa plánu musí byť výstavba múra ukončená v prvej polovici budúceho roka.

Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski už minulý štvrtok avizoval, že stabilná a vysoká bariéra vybavená monitorovacím systémom a detektormi pohybu by mala byť dokončená v prvej polovici roka 2022. Poslanci poľského Sejmu koncom októbra odobrili vybudovanie viac ako 100 kilometrov dlhého múru na východných hraniciach s Bieloruskom v reakcii na bezprecedentnú vlnu migrantov a utečencov, ktorá trvá už niekoľko mesiacov. Prezident Andrzej Duda zákon podpísal v utorok. Už koncom augusta začali poľskí vojaci stavať na bieloruských hraniciach plot z ostnatého drôtu.

V snahe zastaviť nápor tisícov migrantov Poľsko vyhlásilo od 3. septembra v oblastiach pri svojich hraniciach s Bieloruskom núdzový stav a jeho platnosť začiatkom októbra predĺžilo o 60 dní. Rovnakému náporu migrantov ako Poľsko čelia aj ďalšie štáty Európskej únie hraničiace s Bieloruskom – Litva a Lotyšsko.

(sita, tasr, haj)

Minúta  |  

Prieskum: Slováci očakávajú slabšiu tretiu vlnu. Plošný lockdown odmietajú

Väčšina Slovákov nepredpokladá, že tretia vlna pandémie nového koronavírusu bude mať väčšie následky ako predchádzajúca. Z finančného hľadiska sa na ňu necíti byť pripravená tretina obyvateľov. S plošným lockdownom pri zhoršenej situácii by súhlasila iba o niečo viac ako štvrtina respondentov. Vyplýva to z prieskumu "Ako sa máte, Slovensko?".

Horšie následky tretej vlny pandémie očakáva 17 percent respondentov, viac ako 33 percent predpokladá, že následky budú menšie. Pesimistickejší pri odhade dopadov sú respondenti z najmenších obcí a respondenti so základným vzdelaním. Výrazne optimistickejší sú respondenti z Bratislavy, až 60,3 percenta z nich sa domnieva, že následky tretej vlny budú menšie. Medzi zaočkovanými a tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, nie sú pri odhadoch následkov tretej vlny väčšie rozdiely.

Z hľadiska duševnej pohody nie je na aktuálnu vlnu pandémie pripravených 16,8 percenta respondentov. Najhoršie hodnotia svoju pripravenosť najmladší obyvatelia (vo veku 18 až 29 rokov) a tí, pre ktorých je ťažké vyjsť s rozpočtom v domácnosti. Z finančného hľadiska nie je pripravených zvládnuť aktuálnu vlnu pandémie 30,4 percenta respondentov.

Ak by počas tretej vlny pandémie vláda opäť pristúpila k plošnému lockdownu, súhlasilo by s týmto opatrením iba 27,3 percenta a nesúhlasilo 45,1 percenta respondentov. S plošným lockdownom by za takýchto okolností viac súhlasili (38,1 percenta) ako nesúhlasili (32,1 percenta) už zaočkovaní respondenti. Medzi tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, je až 65,4 percenta nesúhlasiacich s plošným lockdownom a iba 14,4 percenta súhlasiacich.

"Optimizmus respondentov, ktorí neočakávajú horšie dopady aktuálnej vlny epidémie v porovnaní s predchádzajúcou, korešponduje s odhadmi odborníkov. Zaujímavým zistením však je, že možnosť plošného lockdownu v prípade zhoršenej situácie podporujú výrazne viac zaočkovaní ako nezaočkovaní respondenti," doplnil Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Prieskum sa uskutočnil od 5. do 10. októbra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr)

Minúta  |  

V USA schválili očkovanie školopovinných detí

Americké Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v utorok súhlasilo s tým, aby boli deti vo päť až jedenásť rokov očkované vakcínou proti koronavírusu od konzorcia Pfizer/BioNTech. Ide o konečné rozhodnutie, ktoré otvára cestu k spusteniu očkovania tejto vekovej skupiny už v najbližších dňoch, informovala agentúra AP.

O rozhodnutí CDC informovala jeho riaditeľka Rochelle Walenská niekoľko hodín po tom, ako očkovanie päť- až 11-ročných detí jednohlasne schválil poradný expertný orgán tejto federálnej zdravotníckej agentúry USA.

Ide o vôbec prvú vakcínu proti covidu určenú pre deti, ktorá bola schválená americkými úradmi. Otvorila sa tak príležitosť na zaočkovanie približne 28 miliónov amerických detí, čo výrazne rozširuje záber vakcinačnej kampane v Spojených štátoch.

Milióny dávok pediatrickej vakcíny od Pfizer/BioNTech určenej pre deti už boli v ostatných dňoch v očakávaní kladného rozhodnutia CDC rozdistribuované do jednotlivých amerických štátov, ambulancií detských lekárov, na kliniky a do lekární. Očkovanie by sa preto mohlo spustiť už v priebehu najbližších jedného až dvoch dní.

"Nechali sme sa viesť vedou a urobili sme ďalší dôležitý krok vpred v našom boji proti vírusu, ktorý vyvoláva (ochorenie) COVID-19. Vieme, že milióny rodičov si veľmi želajú, aby mohli nechať zaočkovať svoje deti," uviedla Walenská vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke CDC.

Už v októbri schválil núdzové použitie vakcíny od konzorcia Pfizer/BioNTech pre vekovú kategiu 5-11 rokov americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA).

Od začiatku pandémie bolo podľa údajov CDC v USA s koronavírusom hospitalizovaných už približne 8300 detí vo veku 5-11 rokov a 146 ich v dôsledku nákazy zomrelo.

Pre deti od päť do jedenásť rokov sa vakcína podáva v dvoch desaťmikrogramových dávkach v rozstupe troch týždňov a v porovnaní s verziou určenou pred dospelých obsahuje len zhruba tretinové množstvo očkovacej látky.

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.