Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Exšéfa polície Gašpara i ďalších obvinených v kauze Očistec budú stíhať na slobode

Bývalému policajnému prezidentovi Tiborovi Gašparovi a ďalším obvineným v kauze Očistec nepredĺžili väzbu, skončí sa 5. novembra.

Najvyšší súd (NS) SR vo štvrtok potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu a zamietol ako nedôvodnú sťažnosť prokurátora. TASR o tom informovala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.

"Senát dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu je vydané v súlade so zákonom a nezistil u obvinených zákonné dôvody na predĺženie lehoty väzby, ktorá sa im končí 5. novembra," uviedla hovorkyňa. Senát rozhodoval v zložení Peter Hatala, Martin Bargel a Peter Štift.  

Väzba sa skončí okrem Gašpara aj pre Róberta Krajmera, Petra Hraška, Mariána Zetochu a Milana Mihálika stíhaných pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a iné.

Bývalý policajný prezident Gašpar a ďalší niekdajší vysokopostavení policajní funkcionári boli zadržaní v rámci minuloročnej akcie Národnej kriminálnej agentúry Očistec. Dôvodom väzby bolo, aby nemohli ovplyvňovať svedkov na slobode a pokračovať v trestnej činnosti.

(tasr)

Minúta  |  

NCZI má nového šéfa. Od vypuknutia pandémie už piateho

Vo výberovom konaní na post generálneho riaditeľa Národného centra zdravotníckych informácií uspel Peter Lukáč. Je to už piaty riaditeľ od vypuknutia pandémie, počas ktorej by mal byť úrad kľúčovým zdrojom dát.

Funkciu prevezme po Pavlovi Capekovi, ktorý stál na čele Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) od 5. mája 2021, ale v aktuálnom výberovom konaní neuspel. Informovalo o tom ministerstvo zdravotníctva. V tomto roku bude Lukáč už štvrtým generálnym riaditeľom NCZI.

Capek svojho času deklaroval zámer posilniť personálne a odborné kapacity aj prostredníctvom atraktívneho odmeňovacieho modelu. Jeho úlohou bola reorganizácia krízového riadenia centra realizácie protipandemických opatrení a očkovania proti ochoreniu COVID-19. Na starosti mal aj projekt elektronického zdravotníctva eHealth a jeho transformáciu na systém novej generácie.

Pavol Capek. Foto: Jakub Kotian/TASR

Funkcie sa menia na niekoľkomesačnej báze

Zďaleka nejde o prvú zmenu na tomto poste. Generálni šéfovia NCZI sa počas pandémie menia takmer na pravidelnej báze. Počas vypuknutia koronakrízy bol vo funkcii generálneho riaditeľa NCZI Peter Blaškovitš. Úrad viedol od roku 2016, ale koronakríza všetko zmenila. Z funkcie odišiel v máji 2020 na vlastnú žiadosť.

"Pán Blaškovitš veľmi nečakane prišiel za mnou a prosil ma o uvoľnenie. Ja som to akceptoval," okomentoval vtedajší exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) Blaškovitšov odchod. 

Inštitúciu dočasne viedol Peter Bielik, ktorý už v minulosti pôsobil v organizácii na pozícii výkonného riaditeľa a riaditeľa úseku správy zdravotníckych dát. Ani tieto skúsenosti mu nepomohli a v marci 2021 ho Krajčí z funkcie odvolal. NCZI v tej dobe kritizovali za objednávkový systém na očkovanie, ktorý pod náporom často padal.

Peter Bielik. Zdroj: Jakub Kotian/TASR

Po kritike z postu odišiel a vstúpil do Hlasu

Inštitúciu mal od marca 2021 do vymenovania nového vedenia, teda štyri mesiace, viesť Róbert Suja. Sťažnosti sa však kopili. Začiatkom mája musel Suja na tlačovej konferencii obhajovať skutočnosť, že po otvorení čakárne na očkovanie pre vekovú skupinu od 16 rokov sa mladí dostali na rad ešte pred seniormi, ktorí sú rizikovou skupinou. Centrum vtedy zrušilo termín 3 496 ľuďom vo veku 16 a 17 rokov. 

Pri tejto príležitosti Suja kritizoval zlyhávajúcu očkovaciu kampaň. Uviedol, že v čakárni je málo ľudí a hrozí, že týmto tempom kolektívnu imunitu nedosiahneme. Pri optimistickom odhade hovoril o 48 percentách zaočkovaných. Na druhý deň sa Suja funkcie vzdal.

Róbert Suja. Foto: Martin Baumann/TASR

Na konci júna 2021 vstúpil do mimoparlamentnej strany Hlas-SD. Mal sa tam stať odborným garantom jednej z nosných tém strany "Moderné Slovensko", ktorá má priniesť inovatívne riešenia.

(tasr, est)

Minúta  |  

Blíži sa lockdown? Pribudol rekordný počet prípadov od začiatku pandémie

Na Slovensku pribudlo najviac pozitívnych PCR testov od začiatku pandémie ako takej, presnejšie 6 713. Doterajší rekord držal 30. december 2020, kedy počas druhej vlny pribudlo 6 315 prípadov. Šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský v stredu nevylúčil predvianočnú uzáveru krajiny.

Prostredníctvom 21 705 vykonaných PCR testov odhalili v stredu (3. novembra) na Slovensku 6 713 prípadov nákazy novým koronavírusom. Pribudlo 34 obetí. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na internetovej stránke covid-19.nczisk.sk.

"Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 6 713 ľudí s pozitívnym PCR testom, z nich takmer 67 percent nebolo zaočkovaných," priblížilo ministerstvo zdravotníctva na webe. Pribudlo tiež 1 489 pozitívne testovaných antigénnymi testami z celkového počtu 26 900 vykonaných testov. Vyše 71 percent z nich sa doteraz nezaočkovalo.

Najviac pozitívne testovaných PCR testami bolo v Prešovskom kraji (1 326), nasledujú Žilinský kraj (1 106), Košický (1 051), Banskobystrický (976), Bratislavský (690), Trenčiansky (619), Nitriansky (525) a Trnavský (420). "Je medzi nimi 3 171 mužov a 3 542 žien," spresnil rezort.  

V nemocniciach je hospitalizovaných 1 890 pacientov, u všetkých je potvrdené ochorenie. Spomedzi hospitalizovaných nie je podľa MZ SR vôbec zaočkovaných alebo len čiastočne zaočkovaných 79,38 percenta. Na JIS je 148 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 179 osôb.

Počet potvrdených obetí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19 vzrástol o 34 osôb. Celkový počet úmrtí "na covid" je 13 146 a celkový počet úmrtí "s covidom" je 2 539.

Celkový počet zaočkovaných osôb prvou dávkou vakcíny je 2 513 527, za predchádzajúci deň pribudlo 1 317 očkovaných. Druhú dávku vakcíny už dostalo 2 310 101 ľudí, uplynulý deň sa zaočkovalo 1 311 ľudí.

Lengvarský v stredu nevylúčil lockdown

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) v stredu na otázku, či majú Slováci pred Vianocami počítať s lockdownom, odpovedal, že túto možnosť nevylučuje. Považuje ju za jednu z ciest. Prijať sa podľa neho musia opatrenia, ktoré sploštia nárast prípadov.

Politik ani nie pred mesiacom pritom hovoril v inom duchu. V relácii Na Telo Plus začiatkom októbra ubezpečil, že lockdown ani podobné obmedzenia na Slovensku zavedené nebudú.

„My nejako pohyb výrazne neobmedzujeme. Verím tomu, že žiadnym k lockdownom ani k obmedzeniam pohybu nedôjde,“ povedal šéf rezortu zdravotníctva.

O zmene opatrení sa podľa jeho slov ešte bude diskutovať. Opatrenia, ktoré by mohlo odporúčať konzílium odborníkov, ktoré rokuje dnes (4. 11.), by sa podľa jeho slov mohli týkať „očakávanej slobody pre očkovaných“, ale súčasne musia prísť „jasne vynútiteľné pravidlá pre nezaočkovaných“.

Heger už predstavu o zmene má

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) stredu uviedol, že ľudia zaočkovaní proti covidu by mali mať prístup do vybraných prevádzok aj v čiernych okresoch. Rozhodnutie však bude na konzíliu odborníkov. Sprísňovanie protiepidemických opatrení na štátnych hraniciach nepovažuje za potrebné. Premiér zároveň vyzval nezaočkovaných, aby svoje rozhodnutie prehodnotili.

Opatreniami vo fitnescentrách či reštauráciách pre zaočkovaných v čiernych okresoch sa už podľa jeho slov konzílium odborníkov zaoberalo, no pred sviatkami ich nechcelo uvoľniť. Heger ozrejmil, že to súvisí aj s viacerými podnetmi nespokojných podnikateľov.

„Myslím si, že sa tomuto potrebujeme povenovať, aby sme  prevádzky mohli vrátiť do života pre zaočkovaných ľudí, lebo vieme, že nie sú ohrození,“ skonštatoval s tým, že väčšinou nekončia v nemocniciach. Opäť vyzval všetkých nezaočkovaných, obzvlášť v kategórii 50 a viac rokov, aby prehodnotili svoje rozhodnutie a poradili sa o očkovaní s lekárom.

Cieľom Slovenska je podľa neho tak, ako v iných krajinách, dosiahnuť vysokú mieru zaočkovanosti a upustiť z opatrení. „Budem rád, ak zmeníme myslenie na Slovensku a nebudeme chcieť ísť najtvrdšou cestou – premorovaním, ale pristúpime k tomu zodpovedne a využijeme práve vakcíny, ktorých máme dostatok,“ zhrnul.

(tasr, tod)

Minúta  |  

Prieskum: Klimatická zmena v krajine trápi takmer 70 percent Slovákov

Pätina respondentov považuje zmenu klímy za jeden z najdôležitejších problémov súčasnosti.

Klimatická zmena v krajine trápi takmer 70 percent Slovákov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Slovenskú klimatickú iniciatívu realizovala na vzorke 1009 respondentov agentúra Focus v období od 20. do  27. októbra.

Koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková si myslí, že prieskum potvrdil, že si Slováci uvedomujú vážnosť témy klimatickej zmeny a dokonca aj pomerne presne vedia identifikovať viaceré možné riešenia.

„Na druhej strane je zlá správa, že aj napriek tomu neveríme, že stanovené ciele, napríklad uhlíkovú neutralitu, dokážeme naplniť,“ uviedla.

Až 41 percent opýtaných si myslí, že k zmierneniu dosahov zmeny klímy najviac prispieva lepšia ochrana prírody a životného prostredia, teda menej CO2 vypúšťaného do ovzdušia, ochrana podzemných vôd, lesov a podobne.

Približne štvrtina opýtaných (26 percent) si myslí, že k riešeniu klimatickej zmeny najviac prispieva väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako je napríklad veterná, vodná či slnečná energia. Z opýtaných si 14 percent myslí, že riešením je zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, a to napríklad prostredníctvom dodatočného zateplenia či výstavby pasívnych domov. Rovnaký podiel opýtaných si myslí, že najviac prispievajú dotácie, finančný príspevok na pomoc ľuďom v energetickej chudobe.

Viac ako polovica opýtaných je skeptická k šanci Slovenska byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou krajinou (55 percent). Približne tretina opýtaných verí, že tento cieľ je dosiahnuteľný. K otázke uhlíkovej neutrality sa nevedelo vyjadriť 14 percent opýtaných.

Slovenská klimatická iniciatíva považuje za dôležité, aký postoj k tejto problematike zaujmú politici. „Potrebujeme jasné líderstvo a konkrétne činy. Teraz ide o to, aby tí, ktorí o veciach rozhodujú, aj presvedčili ľudí, že ciele, ktoré si stanovilo Slovensko, sú realistické a dosiahnuteľné,“ dodala Chajdiaková.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér by zaočkovaných v čiernych okresoch pustil do prevádzok. Rozhodnutie však nechá na expertov

Premiér pripustil zvýhodnenie zaočkovaných. V čiernych okresoch by im umožnil prístup do niektorých prevádzok. Rozhodnutie necháva na konzílium, ktoré bude o téme rokovať vo štvrtok.

Ľudia zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19 by mali mať prístup do vybraných prevádzok aj v čiernych okresoch. Myslí si to predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO). Rozhodnutie však bude na konzíliu odborníkov, skonštatoval na stredajšej tlačovej konferencii v Košiciach. Sprísňovanie protiepidemických opatrení na štátnych hraniciach nepovažuje za potrebné. Premiér zároveň vyzval nezaočkovaných, aby svoje rozhodnutie prehodnotili.

Opatreniami vo fitnescentrách či reštauráciách pre zaočkovaných v čiernych okresoch sa už podľa jeho slov konzílium odborníkov zaoberalo, no pred sviatkami ich nechcelo uvoľniť. Téme sa má opätovne venovať vo štvrtok (4. 11.). Heger ozrejmil, že to súvisí aj s viacerými podnetmi nespokojných podnikateľov.

"Myslím si, že sa tomuto potrebujeme povenovať, aby sme prevádzky mohli vrátiť do života pre zaočkovaných ľudí, lebo vieme, že nie sú ohrození," skonštatoval s tým, že väčšinou nekončia v nemocniciach. Opäť vyzval všetkých nezaočkovaných, obzvlášť v kategórii 50 a viac rokov, aby prehodnotili svoje rozhodnutie a poradili sa o očkovaní s lekárom.

Cieľom Slovenska je podľa neho rovnako ako v iných štátoch dosiahnuť vysokú mieru zaočkovanosti a upustiť z opatrení. "Budem rád, ak zmeníme myslenie na Slovensku a nebudeme chcieť ísť najtvrdšou cestou – premorovaním, ale pristúpime k tomu zodpovedne a využijeme práve vakcíny, ktorých máme dostatok," zhrnul.

(tasr)

Minúta  |  

Lengvarský nevylúčil predvianočný lockdown

Epidemiologická situácia na Slovensku sa zhoršila. Denne ochoreniu COVID-19 podľahne 28 ľudí. V stredu o tom po rokovaní vlády informoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Od pondelka (8. 11.) bude v čiernej farbe 36 okresov, v bordovej farbe bude 34 okresov. Červených okresov bude sedem, oranžové okresy dva. Denne pribudne v priemere 5 302 prípadov nákazy novým koronavírusom.

Vzrástol aj počet hospitalizovaných z 1 223 na 1 774 pacientov. Na umelej pľúcnej ventilácii je aktuálne 170 pacientov. Občanov vyzval, aby sa dali zaočkovať, ak tak doteraz nespravili. Zopakoval, že okresy s vyššou zaočkovanosťou ľudí starších ako 55 rokov sa môžu zaradiť do lepšej fázy.

Na otázku, či majú Slováci pred Vianocami počítať s lockdownom, odpovedal, že túto možnosť nevylučuje. Považuje ju za jednu z možností. Prijať sa podľa neho musia opatrenia, ktoré sploštia nárast prípadov.

Politik ani nie pred mesiacom pritom hovoril v inom duchu. V relácií Na Telo Plus začiatkom októbra ubezpečil, že lockdown ani podobné obmedzenia na Slovensku zavedené nebudú.

„My nejako pohyb výrazne neobmedzujeme. Verím tomu, že žiadnym k lockdownom ani k obmedzeniam pohybu nedôjde,“ povedal šéf rezortu zdravotníctva.

O zmene opatrení sa podľa jeho slov ešte bude diskutovať. Opatrenia, ktoré by mohlo odporúčať konzílium odborníkov, ktoré bude rokovať vo štvrtok (4. 11.), by sa podľa jeho slov mohli týkať „očakávanej slobody pre očkovaných“, ale súčasne musia prísť „jasne vynútiteľné pravidlá pre nezaočkovaných“. „

Pokiaľ niekto otvorí prevádzku v čiernom okrese pre očkovaných, tak tam očkovaní musia byť vrátane zamestnancov,“ povedal s tým, že konsenzus treba dosiahnuť aj na koaličnej rade.

Správu budeme aktualizovať

(tasr/tod)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.