Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pandémia praje obchodníkom. Ich tržby boli v septembri výrazne vyššie ako pred koronakrízou

Tržby v maloobchode v septembri boli skoro o 12 percent vyššie ako pred pandémiou koronavírusu. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR v rámci predbežných výsledkov tržieb za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode za mesiac september.

Maloobchodné tržby boli vyššie i medziročne, avšak vlaňajší vývoj bol špecifický, preto štatistici porovnávajú súčasný rok aj s rokom 2019.

"Podielovo najvýznamnejší predaj v nešpecializovaných predajniach (hyper- a supermarkety) dosiahol vyššie tržby ako pred pandémiou až o desať percent, pričom medziročne boli tržby na približne rovnakej úrovni," skonštatovali štatistici. V porovnaní so septembrom 2019 najvýznamnejší rast zaznamenal predaj mimo predajní, stánkov a trhov (ktorý zahŕňa aj zásielkový a internetový predaj), a to o viac ako tretinu. Medziročne tržby tejto zložky maloobchodu boli vyššie o 13,2 percenta.

"Z jednotlivých činností maloobchodu sa pod úrovňou tržieb pred pandémiou nachádzali len dve podielovo menej významné zložky – predaj v špecializovaných predajniach s potravinami, nápojmi a tabakom a predaj v stánkoch a na trhoch," dodali štatistici.

Veľkoobchodu sa darí mimoriadne

Najvyšší rast tržieb oproti vlaňajšiemu septembru zaznamenal veľkoobchod, ktorý rastom prekonal aj obdobie pred pandémiou o viac ako tretinu. "Tržby v maloobchode sa v septembri 2021 oproti rovnakému obdobiu minulého roka zvýšili o 5,3 percenta," vyčíslil úrad.

Jedinou činnosťou v rámci maloobchodu s medziročným poklesom tržieb bol špecializovaný obchod so zariadeniami pre informačno-komunikačné technológie (-15 percent), táto zložka obchodu však podľa štatistikov minulý rok dosiahla výrazné zvýšenie tržieb, a aj aktuálna hodnota tržieb bola približne na úrovni pred pandémiou.

Čo sa týka ostatných zložiek obchodu, tržby medziročne rástli pri predaji a oprave motorových vozidiel (o 6,1 percenta), zatiaľ však nedosiahli predpandemickú úroveň. Vo veľkoobchode tržby v septembri medziročne vzrástli o 29,1 percenta a v porovnaní s obdobím pred pandémiou vzrástli viac než o tretinu.

Tržby v ubytovaní stále zaostávajú za predpandemickým rokom

Medziročne rástli tržby aj v ubytovaní (o 23,2 percenta), za rokom 2019 však zaostávajú o 13 percent. V reštauráciách a pohostinstvách sa tržby medziročne zvýšili o 3,3 percenta, oproti roku 2019 sa zvýšili tiež, a to o sedem percent.

V porovnaní s augustom sa tržby v septembri zvýšili v maloobchode (o 3,7 percenta), vo veľkoobchode (o 2,5 percenta) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 0,4 percenta). V ubytovaní sa tržby za vlastné výkony a tovar nezmenili. Na druhej strane, v predaji a oprave motorových vozidiel klesli (o 1,4 percenta).

Za deväť mesiacov boli tržby medziročne vyššie vo veľkoobchode o 18,4 percenta, v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov o 14,6 percenta, a v maloobchode o jedno percento. V ubytovaní sa za deväť mesiacov oproti rovnakému obdobiu minulého roka tržby znížili takmer o 27 percent. Pri reštauráciách a pohostinstvách medziročný pokles dosiahol 15,2 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Analytika, ktorý svedčil o Trumpovom spojení s Rusmi, zadržali za falošnú výpoveď

Americké orgány činné v trestnom konaní zadržali ruského politológa a analytika Igora Dančenka. Ten bol v minulosti označovaný za jeden z hlavných zdrojov informácií o možnej tajnej dohode medzi volebným štábom bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa s ruskými oficiálnymi predstaviteľmi.

Podľa agentúry AP bol Dančenko po zadržaní obvinený, že klamal americkému Federálnemu úradu pre vyšetrovanie (FBI), keď sa ho jeho agenti pýtali na jeho prácu.

Veľká porota na federálnom súde v americkom štáte Virgínia obviňuje Dančenka z piatich nepravdivých vyhlásení, spresnila AP.

Podľa agentúry RIA Novosti Dančenko bol obvinený, lebo pred FBI zatajil svoje kontakty s osobou spojenou s americkou Demokratickou stranou.

RIA Novosti dodala, že podľa ministerstva spravodlivosti USA Dančenko v čase od júna do novembra 2017 päťkrát falošne svedčil FBI o zdrojoch informácií, ktoré poskytol britskej firme. Dančenkovo falošné svedectvo zohralo podľa obžaloby kľúčovú úlohu vo vyšetrovaní FBI.

Dôkazy o úlohe Trumpa chýbajú

Dančenkova kauza je súčasťou vyšetrovania špeciálneho prokurátora Johna Durhama, ktoré sa týka možného prepojenia medzi Trumpovým volebným štábom s Ruskom.

Trump obviňuje vtedajšiu administratívu Baracka Obamu, že ho špehovala ako politického protivníka.

Špeciálny prokurátor Robert Mueller už za Trumpovej éry dva roky vyšetroval údajné prepojenie Ruska a predvolebného štábu Donalda Trumpa v roku 2016.

Vyšetrovanie Mueller ukončil 22. marca 2019, pričom dospel k záveru, že zasahovanie Ruska bolo "rozsiahle a systematické", nenašiel však dôkazy o tajnom spolčení Trumpovho volebného štábu s Ruskom.

Samotný Trump tieto obvinenia dlhodobo odmieta a vidí v nich pokus o podkopanie dôveryhodnosti svojho vtedajšieho volebného víťazstva. Vyšetrovanie Muellera označoval tiež ako politicky motivovaný "hon na čarodejnice".

Durham bol americkým ministerstvom spravodlivosti poverený preskúmaním vyšetrovania údajných ruských zásahov do amerických prezidentských volieb v roku 2016, ktoré svojho času viedol Mueller.

Demokrati kritizujú Durhamovo vyšetrovanie ako politicky motivované, no administratíva prezidenta Joea Bidena ho nezastavila.

Kto je Igor Dančenko?

Igor Dančenko je Rus, ktorý žije a pracuje v Spojených štátoch. Je považovaný za jeden z hlavných zdrojov spisu kompromitujúceho Trumpa, ktorý bol zverejnený v roku 2017 po tom, čo vyhral prezidentské voľby, ale ešte pred jeho prísahou.

Podľa AP Dančenko fungoval ako zdroj pre Christophera Steela, bývalého agenta britskej tajnej služby MI6, ktorý bol platený demokratmi za skúmanie väzieb medzi Ruskom a Donaldom Trumpom počas prezidentskej kampane v roku 2016.

(tasr)

Minúta  |  

Leyenová a klíma: Súkromný tryskáč využila 18-krát. Letela aj z Viedne do Bratislavy

Predsedníčka Európskej komisie na väčšine oficiálnych ciest do zahraničia použila súkromné lietadlo. Letela dokonca aj 50 kilometrov medzi Viedňou a Bratislavou.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová čelí kritike za to, že pri svojich 34 oficiálnych cestách mimo Bruselu použila až 18-krát súkromné lietadlo. Uviedol to vo štvrtok bruselský denník The Brussels Times s odkazom na tohtotýždňový článok britských novín The Telegraph, ktorý v posledných dňoch prebrali viaceré európske médiá.

Článok bol zverejnený po začiatku klimatického samitu OSN v Glasgowe (COP26). Von der Leyenová na podujatí vyhlásila, že ľudstvo by malo vynaložiť všetku svoju snahu na obmedzenie globálneho otepľovania na maximálne 1,5 °C oproti stavu z predindustriálnej éry.

Čo u nás robila šéfka EK?

Let do Bratislavy, ktorý zmienili britské noviny, bol súčasťou pracovnej návštevy Von der Leyenovej po členských krajinách EÚ. V pondelok 21. júna priletela do Viedne, kde počas stretnutia s najvyššími predstaviteľmi Rakúska oznámila schválenie tamojšieho národného plánu obnovy.

O niekoľko hodín nato – taktiež s oznamom o schválení plánu obnovy a v sprievode eurokomisára Maroša Šefčoviča – priletela do Bratislavy, kde absolvovala stretnutia s predsedom vlády Eduardom Hegerom, prezidentkou Zuzanou Čaputovou a šéfom parlamentu Borisom Kollárom.

Z Bratislavy sa následne súkromným lietadlom premiestnila do Rigy, kde sa na druhý deň stretla s najvyššími predstaviteľmi Lotyšska.

Čaputová komerčnou linkou, Leyenová tryskáčom

The Brussels Times v tejto súvislosti citoval hovorcu Európskej komisie, podľa ktorého podobné zahraničné cesty nie sú uskutočniteľné bežnými komerčnými letmi. "Letecké taxi" podľa neho šéfka EK využíva iba vtedy, keď sa musí presúvať na rôzne miesta a má veľmi "nabitý" program.

Na klimatický samit mnohí svetoví lídri a podnikatelia pricestovali súkromnými lietadlami.

Niektorí lídri si však zvolili šetrnejší spôsob dopravy, napríklad vlakové spojenie. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová do Škótska odletela z Viedne bežnou komerčnou linkou, argumentovala nižšou uhlíkovou stopou oproti vládnemu špeciálu.

The Brussels Times v tejto súvislosti pripomenul štúdiu poprednej európskej neziskovej organizácie bojujúcej za čistejší spôsob dopravy Transport & Environment (T&E), ktorá v máji tohto roku upozornila, že jedno súkromné lietadlo môže za hodinu vyprodukovať až dve tony CO2. Priemerný človek žijúci v EÚ pritom za celý rok vyprodukuje okolo 8,2 tony ekvivalentu CO2.

(tasr)

Minúta  |  

Exšéfa polície Gašpara i ďalších obvinených v kauze Očistec budú stíhať na slobode

Bývalému policajnému prezidentovi Tiborovi Gašparovi a ďalším obvineným v kauze Očistec nepredĺžili väzbu, skončí sa 5. novembra.

Najvyšší súd (NS) SR vo štvrtok potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu a zamietol ako nedôvodnú sťažnosť prokurátora. TASR o tom informovala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.

"Senát dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu je vydané v súlade so zákonom a nezistil u obvinených zákonné dôvody na predĺženie lehoty väzby, ktorá sa im končí 5. novembra," uviedla hovorkyňa. Senát rozhodoval v zložení Peter Hatala, Martin Bargel a Peter Štift.  

Väzba sa skončí okrem Gašpara aj pre Róberta Krajmera, Petra Hraška, Mariána Zetochu a Milana Mihálika stíhaných pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a iné.

Bývalý policajný prezident Gašpar a ďalší niekdajší vysokopostavení policajní funkcionári boli zadržaní v rámci minuloročnej akcie Národnej kriminálnej agentúry Očistec. Dôvodom väzby bolo, aby nemohli ovplyvňovať svedkov na slobode a pokračovať v trestnej činnosti.

(tasr)

Minúta  |  

NCZI má nového šéfa. Od vypuknutia pandémie už piateho

Vo výberovom konaní na post generálneho riaditeľa Národného centra zdravotníckych informácií uspel Peter Lukáč. Je to už piaty riaditeľ od vypuknutia pandémie, počas ktorej by mal byť úrad kľúčovým zdrojom dát.

Funkciu prevezme po Pavlovi Capekovi, ktorý stál na čele Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) od 5. mája 2021, ale v aktuálnom výberovom konaní neuspel. Informovalo o tom ministerstvo zdravotníctva. V tomto roku bude Lukáč už štvrtým generálnym riaditeľom NCZI.

Capek svojho času deklaroval zámer posilniť personálne a odborné kapacity aj prostredníctvom atraktívneho odmeňovacieho modelu. Jeho úlohou bola reorganizácia krízového riadenia centra realizácie protipandemických opatrení a očkovania proti ochoreniu COVID-19. Na starosti mal aj projekt elektronického zdravotníctva eHealth a jeho transformáciu na systém novej generácie.

Pavol Capek. Foto: Jakub Kotian/TASR

Funkcie sa menia na niekoľkomesačnej báze

Zďaleka nejde o prvú zmenu na tomto poste. Generálni šéfovia NCZI sa počas pandémie menia takmer na pravidelnej báze. Počas vypuknutia koronakrízy bol vo funkcii generálneho riaditeľa NCZI Peter Blaškovitš. Úrad viedol od roku 2016, ale koronakríza všetko zmenila. Z funkcie odišiel v máji 2020 na vlastnú žiadosť.

"Pán Blaškovitš veľmi nečakane prišiel za mnou a prosil ma o uvoľnenie. Ja som to akceptoval," okomentoval vtedajší exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) Blaškovitšov odchod. 

Inštitúciu dočasne viedol Peter Bielik, ktorý už v minulosti pôsobil v organizácii na pozícii výkonného riaditeľa a riaditeľa úseku správy zdravotníckych dát. Ani tieto skúsenosti mu nepomohli a v marci 2021 ho Krajčí z funkcie odvolal. NCZI v tej dobe kritizovali za objednávkový systém na očkovanie, ktorý pod náporom často padal.

Peter Bielik. Zdroj: Jakub Kotian/TASR

Po kritike z postu odišiel a vstúpil do Hlasu

Inštitúciu mal od marca 2021 do vymenovania nového vedenia, teda štyri mesiace, viesť Róbert Suja. Sťažnosti sa však kopili. Začiatkom mája musel Suja na tlačovej konferencii obhajovať skutočnosť, že po otvorení čakárne na očkovanie pre vekovú skupinu od 16 rokov sa mladí dostali na rad ešte pred seniormi, ktorí sú rizikovou skupinou. Centrum vtedy zrušilo termín 3 496 ľuďom vo veku 16 a 17 rokov. 

Pri tejto príležitosti Suja kritizoval zlyhávajúcu očkovaciu kampaň. Uviedol, že v čakárni je málo ľudí a hrozí, že týmto tempom kolektívnu imunitu nedosiahneme. Pri optimistickom odhade hovoril o 48 percentách zaočkovaných. Na druhý deň sa Suja funkcie vzdal.

Róbert Suja. Foto: Martin Baumann/TASR

Na konci júna 2021 vstúpil do mimoparlamentnej strany Hlas-SD. Mal sa tam stať odborným garantom jednej z nosných tém strany "Moderné Slovensko", ktorá má priniesť inovatívne riešenia.

(tasr, est)

Minúta  |  

Blíži sa lockdown? Pribudol rekordný počet prípadov od začiatku pandémie

Na Slovensku pribudlo najviac pozitívnych PCR testov od začiatku pandémie ako takej, presnejšie 6 713. Doterajší rekord držal 30. december 2020, kedy počas druhej vlny pribudlo 6 315 prípadov. Šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský v stredu nevylúčil predvianočnú uzáveru krajiny.

Prostredníctvom 21 705 vykonaných PCR testov odhalili v stredu (3. novembra) na Slovensku 6 713 prípadov nákazy novým koronavírusom. Pribudlo 34 obetí. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na internetovej stránke covid-19.nczisk.sk.

"Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 6 713 ľudí s pozitívnym PCR testom, z nich takmer 67 percent nebolo zaočkovaných," priblížilo ministerstvo zdravotníctva na webe. Pribudlo tiež 1 489 pozitívne testovaných antigénnymi testami z celkového počtu 26 900 vykonaných testov. Vyše 71 percent z nich sa doteraz nezaočkovalo.

Najviac pozitívne testovaných PCR testami bolo v Prešovskom kraji (1 326), nasledujú Žilinský kraj (1 106), Košický (1 051), Banskobystrický (976), Bratislavský (690), Trenčiansky (619), Nitriansky (525) a Trnavský (420). "Je medzi nimi 3 171 mužov a 3 542 žien," spresnil rezort.  

V nemocniciach je hospitalizovaných 1 890 pacientov, u všetkých je potvrdené ochorenie. Spomedzi hospitalizovaných nie je podľa MZ SR vôbec zaočkovaných alebo len čiastočne zaočkovaných 79,38 percenta. Na JIS je 148 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 179 osôb.

Počet potvrdených obetí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19 vzrástol o 34 osôb. Celkový počet úmrtí "na covid" je 13 146 a celkový počet úmrtí "s covidom" je 2 539.

Celkový počet zaočkovaných osôb prvou dávkou vakcíny je 2 513 527, za predchádzajúci deň pribudlo 1 317 očkovaných. Druhú dávku vakcíny už dostalo 2 310 101 ľudí, uplynulý deň sa zaočkovalo 1 311 ľudí.

Lengvarský v stredu nevylúčil lockdown

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) v stredu na otázku, či majú Slováci pred Vianocami počítať s lockdownom, odpovedal, že túto možnosť nevylučuje. Považuje ju za jednu z ciest. Prijať sa podľa neho musia opatrenia, ktoré sploštia nárast prípadov.

Politik ani nie pred mesiacom pritom hovoril v inom duchu. V relácii Na Telo Plus začiatkom októbra ubezpečil, že lockdown ani podobné obmedzenia na Slovensku zavedené nebudú.

„My nejako pohyb výrazne neobmedzujeme. Verím tomu, že žiadnym k lockdownom ani k obmedzeniam pohybu nedôjde,“ povedal šéf rezortu zdravotníctva.

O zmene opatrení sa podľa jeho slov ešte bude diskutovať. Opatrenia, ktoré by mohlo odporúčať konzílium odborníkov, ktoré rokuje dnes (4. 11.), by sa podľa jeho slov mohli týkať „očakávanej slobody pre očkovaných“, ale súčasne musia prísť „jasne vynútiteľné pravidlá pre nezaočkovaných“.

Heger už predstavu o zmene má

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) stredu uviedol, že ľudia zaočkovaní proti covidu by mali mať prístup do vybraných prevádzok aj v čiernych okresoch. Rozhodnutie však bude na konzíliu odborníkov. Sprísňovanie protiepidemických opatrení na štátnych hraniciach nepovažuje za potrebné. Premiér zároveň vyzval nezaočkovaných, aby svoje rozhodnutie prehodnotili.

Opatreniami vo fitnescentrách či reštauráciách pre zaočkovaných v čiernych okresoch sa už podľa jeho slov konzílium odborníkov zaoberalo, no pred sviatkami ich nechcelo uvoľniť. Heger ozrejmil, že to súvisí aj s viacerými podnetmi nespokojných podnikateľov.

„Myslím si, že sa tomuto potrebujeme povenovať, aby sme  prevádzky mohli vrátiť do života pre zaočkovaných ľudí, lebo vieme, že nie sú ohrození,“ skonštatoval s tým, že väčšinou nekončia v nemocniciach. Opäť vyzval všetkých nezaočkovaných, obzvlášť v kategórii 50 a viac rokov, aby prehodnotili svoje rozhodnutie a poradili sa o očkovaní s lekárom.

Cieľom Slovenska je podľa neho tak, ako v iných krajinách, dosiahnuť vysokú mieru zaočkovanosti a upustiť z opatrení. „Budem rád, ak zmeníme myslenie na Slovensku a nebudeme chcieť ísť najtvrdšou cestou – premorovaním, ale pristúpime k tomu zodpovedne a využijeme práve vakcíny, ktorých máme dostatok,“ zhrnul.

(tasr, tod)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.