Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlina vyčítal opozícii neúčasť na spoločnej tlačovej konferencii

Opozičné SaS a Hnutie Slovensko kritizujú PS, KDH a Demokratov, že neprišli na avizovanú spoločnú tlačovú konferenciu pred sobotným zhromaždením v Bratislave. Neprítomné strany tvrdia, že o podujatí ich včas neinformovali a išlo o nedorozumenie.

Organizátor zhromaždenia Alojz Hlina vystúpil s Máriou Kolíkovou a Michalom Šipošom. Neúčasť ostatných označil za zlý signál a tvrdil, že PS presviedčalo KDH a Demokratov, aby neprišli.

Zhromaždenie sa uskutoční 17. októbra na Námestí SNP. Hlina dúfa, že sa na ňom stretnú zástupcovia všetkých piatich strán. Ďalšiu akciu plánuje na 17. novembra.

Podpredsedníčka PS Beáta Jurík uviedla, že o spoločnej tlačovej konferencii nevedela, a odmietla tvrdenia o ovplyvňovaní ostatných strán. PS zároveň zdôraznilo, že nikto z jeho predstaviteľov účasť na konferencii nepotvrdil.

KDH označilo situáciu za komunikačné nedorozumenie. PS aj KDH potvrdili účasť svojich zástupcov na sobotnom zhromaždení, rovnako ako Hnutie Slovensko. Demokrati kritizovali Hlinove útoky na opozičných partnerov a nedostatočnú koordináciu.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) vyhlásil, že spor ukázal neschopnosť opozície dohodnúť sa na spoločnom postupe.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Gašpar nevie, či koalícia presadí zmeny v hlasovaní zo zahraničia

O novele volebného zákona budú hlasovať v najbližšom možnom termíne po skončení rozpravy. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) nevie odhadnúť výsledok, keďže koalícia má najtesnejšiu možnú väčšinu 76 poslancov.

Gašpar tvrdí, že na potrebe upraviť hlasovanie zo zahraničia panuje zhoda. Odmieta tvrdenia opozície, že ho koalícia ruší alebo zakazuje. Návrh Smeru, ktorý je v druhom čítaní, nahrádza voľbu poštou hlasovaním na zastupiteľských úradoch a túto možnosť rozširuje aj na prezidentské voľby.

Gašpar odmietol kritiku zmeny pravidiel rok pred voľbami. Argumentuje, že návrh je v parlamente už rok. Verí, že poslanci o ňom rozhodnú do konca roka.

Predseda SNS Andrej Danko trvá na znížení počtu preferenčných hlasov zo štyroch na dva. Tvrdí, že populárnym kandidátom to neublíži a súčasný systém sťažuje predsedom strán prácu s kandidátmi. Pre Smer táto požiadavka nie je zásadná.

Danko podporuje aj zrušenie poštového hlasovania. Spochybňuje jeho spoľahlivosť z hľadiska anonymity a načasovania, keďže volič sa môže rozhodnúť ešte pred skončením kampane. Presadzuje hľadanie moderných spôsobov hlasovania a do budúcnosti spomenul aj volebné aplikácie.

(tasr, bak)

Minúta  |  

ZMOS: Obciam rastú náklady, rozpočet ich problémy nerieši

Schválený štátny rozpočet na rok 2027 nerieši zložitú finančnú situáciu samospráv, upozornil predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik. Požiadavka na vrátenie 3,1 percentuálneho bodu z výnosu dane z príjmov fyzických osôb zostala nevypočutá.

Príjmy miest a obcí majú stúpnuť približne o 160 miliónov eur, výdavky na tovary a služby však o 178 miliónov. Nárast tak nemusí pokryť ani vyššie prevádzkové náklady.

Združenie odhaduje výpadky spôsobené rozhodnutiami štátu na približne 420 miliónov eur pri daňových bonusoch, 55 miliónov pri asignácii dane na podporu rodičov v seniorskom veku a 150 miliónov pri konsolidačných opatreniach. Tieto peniaze samosprávam chýbajú na služby, údržbu či infraštruktúru.

Zvýšenie platov o 8,4 percenta môže priniesť dodatočné náklady približne 110 miliónov eur v druhom polroku a vyše 220 miliónov v ďalšom roku. Mnohým samosprávam chýbajú rezervy, preto Božik žiada diskusiu o finančnom krytí.

Združenie nespochybňuje sociálnu pomoc ani konsolidáciu, odmieta však oslabovanie samospráv. Znepokojuje ho aj verejný dlh a žiada diskusiu o zmene financovania.

Parlament rozpočet schválil 14. októbra. Deficit má dosiahnuť 4,94 percenta hrubého domáceho produktu oproti tohtoročným očakávaným 4,4 percenta.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Učiteľku v Anglicku prepustili pre názor na potraty

Kresťanská učiteľka v Anglicku podala žalobu na svoju bývalú školu pre údajnú diskrimináciu na základe náboženského presvedčenia. Šesťdesiattriročná Anita Mestonová tvrdí, že ju stredná škola Biddick Academy v Sunderlande prepustila po tom, čo pred žiakmi vyjadrila svoj odmietavý postoj k potratom.

Počas hodiny dejepisu v marci 2025 sa jej jeden zo žiakov opýtal, či podporuje potraty. Mestonová odpovedala, že zastáva postoj ochrany života, ktorý vychádza z jej kresťanskej viery. Podľa organizácie Alliance Defending Freedom (ADF), ktorá jej poskytuje právnu podporu, reagovala na otázky žiakov stručne a následne sa vracala k vyučovaniu.

Na druhý deň ju vedenie školy informovalo o sťažnosti na hodinu a oznámilo jej ukončenie zmluvy. Mestonová, ktorá mala 28 rokov pedagogickej praxe, označila rozhodnutie za cenzúru. Predbežné súdne pojednávanie je naplánované na piatok 16. októbra.

Podobný prípad riešili v Škótsku, kde učiteľku Sarah Morseovú prepustili po diskusii so žiakmi o potratoch. Spor sa skončil finančným vyrovnaním ešte pred súdnym pojednávaním.

ADF upozorňuje na údajné rastúce obmedzovanie slobody prejavu ľudí zastávajúcich postoje proti potratom v Británii.

(red)

Minúta  |  

Pri Záporožskej elektrárni platí prímerie, umožní opravy

Ruská štátna jadrová spoločnosť Rosatom oznámila, že od štvrtka platí dohoda o prímerí, ktorá umožní opravy tepelnej elektrárne zásobujúcej elektrinou Záporožskú jadrovú elektráreň. Dohodu podľa nej sprostredkovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.

Zariadenie na juhovýchode Ukrajiny ovládajú ruské sily, ktoré ho obsadili v prvých týždňoch bojov v roku 2022. Elektráreň v septembri oznámila, že ostreľovanie poškodilo jej vonkajšie napájanie.

Sama elektrinu nevyrába, potrebuje však dodávky cez dve externé vedenia na chladenie jadrového paliva.

„Naši odborníci teraz vyrážajú a začínajú opravy,“ povedal generálny riaditeľ Rosatomu Alexej Lichačov. Zdôraznil ich význam pred jesenným a zimným obdobím vzhľadom na teplotné riziká a rastúcu spotrebu nafty. Vyjadril nádej, že prímerie bude dodržané.

Moskva a Kyjev sa pravidelne navzájom obviňujú z vojenských krokov, ktoré ohrozujú jadrovú bezpečnosť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Anderssonová neuspela pri pokuse zostaviť švédsku vládu

Švédsky parlament vo štvrtok podľa očakávaní nepodporil líderku sociálnych demokratov Magdalenu Anderssonovú pri pokuse zostaviť menšinovú vládu. Neistota o budúcom premiérovi tak pokračuje aj mesiac po voľbách.

Štyri stredoľavé opozičné strany získali vo voľbách 13. septembra spolu 176 kresiel oproti 173 mandátom pravicového bloku premiéra Ulfa Kristerssona. Hoci všetky deklarovali podporu Anderssonovej ako predsedníčke vlády, nezhodujú sa na zložení kabinetu.

Za jej kandidatúru hlasovali iba sociálni demokrati, ostatné strany boli proti. Išlo o prvé z najviac štyroch hlasovaní. Ak parlament odmietne štyroch kandidátov na premiéra, musia sa konať nové voľby.

„Od volebnej noci mi bolo jasné, že to potrvá a na vymenovanie premiéra bude pravdepodobne potrebných viacero hlasovaní,“ povedala Anderssonová novinárom.

Očakáva sa, že predseda parlamentu teraz vyzve Kristerssona z Umiernenej strany, druhej najsilnejšej po sociálnych demokratoch, aby sa pokúsil zostaviť vládu.

Podľa Reuters zatiaľ nič výrazne nenaznačuje, že by dokázal zabezpečiť väčšinu. Možnosť zostaviť vládu preto môže neskôr opäť dostať Anderssonová.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.