Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Remišová: Európska prokuratúra vyšetruje dotáciu pre Biape

Európska prokuratúra začala vyšetrovanie na základe trestného oznámenia poslankyne Národnej rady SR a predsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej v súvislosti s dotáciou vo výške 1,2 milióna eur, ktorú spoločnosti Biape poskytol rezort investícií pod vedením ministra Samuela Migaľa (nezávislý). Remišová upozornila na podozrenie z protiprávneho konania.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v reakcii uviedlo, že zmluvu so spoločnosťou Biape mimoriadne ukončilo na základe vlastných zistení. Firma podľa rezortu nedostala žiadne finančné prostriedky.

Tvrdenia o pridelení 1,2 milióna eur tak podľa ministerstva vytvárajú mylný dojem, že spoločnosť tieto peniaze skutočne získala, čo nie je pravda, dodalo.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rusko za šesť týždňov takmer dokončilo základňu pre drony

Rusko za približne šesť týždňov vybudovalo v Rostovskej oblasti takmer dokončenú základňu na vypúšťanie prúdových útočných dronov. Podľa analýzy satelitných snímok agentúry Reuters a obranných expertov zaberá približne 0,9 štvorcového kilometra, čo zodpovedá približne 126 futbalovým ihriskám.

Zariadenie leží približne 3,5 kilometra od leteckej základne Millerovo. Podľa spoločnosti DroneSec ho pravdepodobne chráni jej protivzdušná obrana, čo môže sťažovať ukrajinské útoky.

Šéf DroneSec Mike Monnik identifikoval osem odpaľovacích platforiem pre drony Geraň-4 a Geraň-5. Odhaduje, že základňa by mohla vypustiť sto alebo viac strojov za 24 hodín, v závislosti od dostupných zásob a vojenských cieľov. Plne funkčná by podľa neho mohla byť už o niekoľko týždňov, prípadne skôr.

Rusko už využíva najmenej 11 pevných odpaľovacích stanovíšť. Nasadenie prúdových dronov počas troch letných mesiacov podľa ukrajinských vojenských údajov vzrástlo približne šesťnásobne.

Drony dosahujú rýchlosť až 600 kilometrov za hodinu, čo komplikuje ich zachytávanie ukrajinskými záchytnými dronmi určenými proti pomalším modelom. Kyjev pred zimou očakáva ďalšie zintenzívnenie útokov.

Monnik upozornil, že podobné kapacity predstavujú bezpečnostnú výzvu aj pre krajiny NATO. Ruské ministerstvo obrany sa bezprostredne nevyjadrilo.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Žiaka z Veľkých Kapušian vzali po vyhrážkach do väzby

Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Michalovce vzal do preventívnej väzby 18-ročného Marka L., obvineného z nebezpečného vyhrážania v škole vo Veľkých Kapušanoch. Mladík podal proti rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Krajský súd v Košiciach.

Dôvodom väzby je obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti alebo vykoná čin, ktorý pripravoval, ktorým hrozil či o ktorý sa pokúsil. Súd väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Plynie od utorka 13. októbra a bude sa vykonávať v Košiciach.

Podľa polície žiak počas utorkového vyučovania vzal voľne položený nôž a vyhlásil, že niekoho pichne. Učiteľ mu ho odobral, mladík sa však následne začal vyhrážať aj jemu. Vo vyhrážkach pokračoval aj po odchode z triedy a následne zo školy utiekol. Policajti ho krátko nato vypátrali a zadržali.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v stredu informoval, že študent Spojenej školy vo Veľkých Kapušanoch sa mal s nožom v ruke vyhrážať pedagógovi zabitím. Uviedol, že orgány činné v trestnom konaní budú na podobné prípady reagovať nekompromisne.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Hlina vyčítal opozícii neúčasť na spoločnej tlačovej konferencii

Opozičné SaS a Hnutie Slovensko kritizujú PS, KDH a Demokratov, že neprišli na avizovanú spoločnú tlačovú konferenciu pred sobotným zhromaždením v Bratislave. Neprítomné strany tvrdia, že o podujatí ich včas neinformovali a išlo o nedorozumenie.

Organizátor zhromaždenia Alojz Hlina vystúpil s Máriou Kolíkovou a Michalom Šipošom. Neúčasť ostatných označil za zlý signál a tvrdil, že PS presviedčalo KDH a Demokratov, aby neprišli.

Zhromaždenie sa uskutoční 17. októbra na Námestí SNP. Hlina dúfa, že sa na ňom stretnú zástupcovia všetkých piatich strán. Ďalšiu akciu plánuje na 17. novembra.

Podpredsedníčka PS Beáta Jurík uviedla, že o spoločnej tlačovej konferencii nevedela, a odmietla tvrdenia o ovplyvňovaní ostatných strán. PS zároveň zdôraznilo, že nikto z jeho predstaviteľov účasť na konferencii nepotvrdil.

KDH označilo situáciu za komunikačné nedorozumenie. PS aj KDH potvrdili účasť svojich zástupcov na sobotnom zhromaždení, rovnako ako Hnutie Slovensko. Demokrati kritizovali Hlinove útoky na opozičných partnerov a nedostatočnú koordináciu.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) vyhlásil, že spor ukázal neschopnosť opozície dohodnúť sa na spoločnom postupe.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Gašpar nevie, či koalícia presadí zmeny v hlasovaní zo zahraničia

O novele volebného zákona budú hlasovať v najbližšom možnom termíne po skončení rozpravy. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) nevie odhadnúť výsledok, keďže koalícia má najtesnejšiu možnú väčšinu 76 poslancov.

Gašpar tvrdí, že na potrebe upraviť hlasovanie zo zahraničia panuje zhoda. Odmieta tvrdenia opozície, že ho koalícia ruší alebo zakazuje. Návrh Smeru, ktorý je v druhom čítaní, nahrádza voľbu poštou hlasovaním na zastupiteľských úradoch a túto možnosť rozširuje aj na prezidentské voľby.

Gašpar odmietol kritiku zmeny pravidiel rok pred voľbami. Argumentuje, že návrh je v parlamente už rok. Verí, že poslanci o ňom rozhodnú do konca roka.

Predseda SNS Andrej Danko trvá na znížení počtu preferenčných hlasov zo štyroch na dva. Tvrdí, že populárnym kandidátom to neublíži a súčasný systém sťažuje predsedom strán prácu s kandidátmi. Pre Smer táto požiadavka nie je zásadná.

Danko podporuje aj zrušenie poštového hlasovania. Spochybňuje jeho spoľahlivosť z hľadiska anonymity a načasovania, keďže volič sa môže rozhodnúť ešte pred skončením kampane. Presadzuje hľadanie moderných spôsobov hlasovania a do budúcnosti spomenul aj volebné aplikácie.

(tasr, bak)

Minúta  |  

ZMOS: Obciam rastú náklady, rozpočet ich problémy nerieši

Schválený štátny rozpočet na rok 2027 nerieši zložitú finančnú situáciu samospráv, upozornil predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik. Požiadavka na vrátenie 3,1 percentuálneho bodu z výnosu dane z príjmov fyzických osôb zostala nevypočutá.

Príjmy miest a obcí majú stúpnuť približne o 160 miliónov eur, výdavky na tovary a služby však o 178 miliónov. Nárast tak nemusí pokryť ani vyššie prevádzkové náklady.

Združenie odhaduje výpadky spôsobené rozhodnutiami štátu na približne 420 miliónov eur pri daňových bonusoch, 55 miliónov pri asignácii dane na podporu rodičov v seniorskom veku a 150 miliónov pri konsolidačných opatreniach. Tieto peniaze samosprávam chýbajú na služby, údržbu či infraštruktúru.

Zvýšenie platov o 8,4 percenta môže priniesť dodatočné náklady približne 110 miliónov eur v druhom polroku a vyše 220 miliónov v ďalšom roku. Mnohým samosprávam chýbajú rezervy, preto Božik žiada diskusiu o finančnom krytí.

Združenie nespochybňuje sociálnu pomoc ani konsolidáciu, odmieta však oslabovanie samospráv. Znepokojuje ho aj verejný dlh a žiada diskusiu o zmene financovania.

Parlament rozpočet schválil 14. októbra. Deficit má dosiahnuť 4,94 percenta hrubého domáceho produktu oproti tohtoročným očakávaným 4,4 percenta.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.