Najdôveryhodnejším ministrom je šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
Lengvarskému verí takmer 35 percent ľudí, zaznamenal v tomto smere pokles o 1,7 percenta. Nedôveruje mu vyše 61 percent respondentov.
Druhým najdôveryhodnejším ministrom je šéf rezortu zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS) s dôverou 34,2 percenta. Svoju dôveru zdvihol od mája 2021 o 4,1 percenta. Tretí v poradí je minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Dôveru mu vyjadrilo 32 percent a nedôveru 62,1 percenta respondentov.
Nasleduje minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s dôverou 30,9 percenta a nedôverou 63,8 percenta.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) získal 26,6-percentnú dôveru a 66,8-percentnú nedôveru. Ministrovi dopravy Andrejovi Doležalovi (nominant Sme rodina) dôveruje 25,7 percenta a nedôveruje 53,8 percenta ľudí.
Predsedovi SaS a súčasnému ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi verí 27,3 percenta respondentov – za pol roka mu tým dôvera klesla o viac než osem percent.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) má dôveru 29,7 percenta a nedôveru 67,5 percenta ľudí. Najväčšiu nedôveru má minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Dôveru mu vyjadrilo 11,3 percenta respondentov, nedôveru 87,2 percenta.
Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) skončil v prieskume so ziskom 23,4-percentnej dôvery a 72-percentnej nedôvery. Ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) dôveruje 20,9 percenta a nedôveruje 72,6 percenta respondentov. Ministerke kultúry Natálii Milanovej (OĽaNO) dôveruje 20,6 percenta a nedôveruje 58,2 percenta ľudí. Ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej dôveruje 20,1 percenta a nedôveruje 75,1 percenta respondentov.
Na posledných miestach v rebríčku je minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽaNO) so ziskom dôvery 17,5 percenta a nedôvery 53,1 percenta, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) s dôverou 15,3 percenta a nedôverou 81,5 percenta.
Vicepremiérovi pre legislatívu Štefanovi Holému (Sme rodina) vyjadrilo dôveru 12,9 percenta a nedôveru 57,8 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý bol realizovaný od 20. do 27. októbra na vzorke 1009 respondentov.
V nedeľných televíznych debatách sa zástupcovia Smeru dostali pod tlak kvôli odmietaniu podporiť očkovanie. Politici Smeru zase tlačili zástupov vlády za neprimeraný postup polície pri zásahu v Piešťanoch.
V dvoch nedeľných debatách na TA3 a v RTVS sa politici Smeru dostali do ostrejšieho sporu s vládnymi politikmi kvôli postoju k očkovaniu.
V TA3 debatovali ministerka Mária Kolíková s Robertom Ficom, v relácii O päť minút dvanásť na RTVS zase Boris Kollár s Jurajom Blanárom. Najostrejšie polemiky v obidvoch reláciách vyvolali práve spory o očkovanie.
Ministerka Kolíková Fica nazvala "cynikom", pretože vie, čo to znamená dostať covid a aj tak odmieta podporiť očkovanie. "Zahrávate sa s ľudskými životmi," povedala na jeho adresu. Fico priznal, že covid mal, ale okolnosti choroby označil za ľahké, dva dni mal sople a horúčku, viac sa o svojom zdravotnom stave rozprávať nechcel. Fico tvrdil, že on s očkovaním problém nemá, ale nikoho nemieni nútiť, aj vláda by podľa neho mala rešpektovať ľudí, ak sa očkovať nechcú. Zároveň dodal, že jeho názor na očkovanie je, že ide najmä o "farmabiznis". Kolíková pripomínala plné nemocnice a hroziaci kolaps zdravotných zariadení a nemocníc, prepracovanosť lekárov a vysoké náklady na JIS-ky a ventilácie.
Fico debatu otáčal na – podľa jeho slov – "neprimeraný zásah polície" v Piešťanoch proti ľuďom v obchodoch bez rúšok, voči ktorým tvrdo zasiahla polícia. Fico nespochybňuje nosenie rúšok, prekáža mu ale neprimeraný zásah proti tým, ktorí porušili pravidlo nosenia rúšok. "Je úplne neprimerané človeka bez rúška ťahať von po zemi," povedal. Ministerke Kolíkovej viackrát v relácii povedal, že v spoločnosti rastie agresivita a na jar musia čakať vážne problémy. Podľa Kolíkovej sa agresívne a cynicky správa práve Fico, ktorý spochybňuje očkovanie a podnecuje rast napätia v spoločnosti.
V druhej diskusii na RTVS debatovali predseda parlamentu Boris Kollár a podpredseda Smeru Juraj Blanár. Aj tu sa veľa debatovalo o očkovaní.
Kollár podpredsedu Smeru vyzval: "Pán Blanár, povedzte to, že Smer je za to, aby sa dali ľudia očkovať, povedzte to." Blanár na výzvu priamo nereagoval, namiesto toho povedal, že nie je pravda, že pandémia pre zaočkovaných skončila. Podobne ako Fico, aj Blanár zdôrazňoval, že postup polície bol neprimeraný a prispieva k rastu napätia v spoločnosti.
Kollár poľutoval Roberta Fica za to, že dostal covid: "Predsa len je to človek ako každý iný a je mi ľúto, že má z toho následky." Riešením je podľa neho očkovanie, sám je očkovaný a prekáža mu tlak, aký situácia vytvára na nemocnice.
Blanár sa snažil poukázať, že v Česku zomierajú aj zaočkovaní ľudia, moderátor relácie mu ale oponoval, že väčšina na JIS-kách aj väčšina zomierajúcich u nás sú neočkovaní. Na to Blanár nereagoval.
Okrem očkovania boli témami diskusie aj reforma súdnictva, národné parky či referendum.
Líder opozičného Smeru Robert Fico by mal Kolíkovej čeliť medializovaným nahrávkam z poľovníckej chaty. Poukázala pritom na informácie o odcudzení 50 000 eur a zlatých mincí, navádzanie bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ako vypovedať, i na to, že Fico prekonal ochorenie COVID-19.
"Je otázny súvis s pytliactvom. Fakt však je, že Fico je vysokopostavený politik. Na chate zazneli rôzne rozhovory a musí tomu čeliť," povedala ministerka. Šéf Smeru vníma túto kauzu ako "likvidáciu" predstaviteľa opozície a konkrétnych advokátov. "Tu sa niekto dohodol, že budú odpočúvať opozičného politika a mysleli si, že tam budeme páchať trestnú činnosť. Vymysleli si príbeh o pytliactve. Nič však v rozhovoroch nie je, čo by zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť," vyhlásil Fico s tým, že zámer poškodiť ho nevyšiel a pozná meno policajta, ktorý nahrávky vyniesol na verejnosť. "Podali sme návrh na konkrétnych ľudí," podotkol poslanec Národnej rady SR. Potrestať podľa neho je potrebné aj Moniku Tódovú a konkrétnych novinárov, ktorí sa na tom podieľali.
Podľa ministerky nie je dobré, aby unikali nahrávky počas trestného konania. Ak však k ich zverejneniu už došlo a ide o politikov, je podľa nej v poriadku verejne o ich obsahu diskutovať. Únik zo spisov je podľa Kolíkovej veľkou výzvou pre nového policajného prezidenta Štefana Hamrana.
V debate na RTVS Kollár k tejto téme povedal, že je nemysliteľné, aby "niekto niečo na polícii povedal a do polhodiny to bolo na Denníku N". Podľa Kollára bola nahrávka urobená legálne, keďže mala povolenie, ale "sudca bol sprosto zavedený a oklamaný". Blanár to označil za škandál. Podľa Kollára by mal byť konečne niekto za únik informácií potrestaný, pretože je to problém.
Kollár v závere relácie ostro napadol Blanára, že za nich sa odpočúvali opoziční politici, ich rodiny a novinári, čuduje sa, že sa nehanbia dnes moralizovať.
Desaťtisíce ľudí vyšli v sobotu do ulíc škótskeho mesta Glasgow, aby vyjadrili svoju frustráciu z prístupu vedúcich politikov ku klimatickej kríze, ktorý je podľa aktivistov príliš pomalý a nedostatočne ambiciózny. Informovala o tom britská verejnoprávna stanica BBC.
Glasgowská polícia očakávala, že sa demonštrácie zúčastní približne 50-tisíc ľudí. Organizátori však napočítali viac než 100-tisíc účastníkov, ktorí prišli aj napriek daždivému počasiu, píše agentúra AFP.
Pred davom mala mať pôvodne prejav aj švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, nakoniec sa však rozhodla nevystúpiť, aj keď sa pochodu zúčastnila. Podľa informácií BBC dala Thunbergová priestor iným rečníkom vrátane ugandskej aktivistky Vanessy Nakateovej. Thunbergová totiž už rečnila na piatkovom proteste v Glasgowe, kde COP26 podrobila ostrej kritike.
"Lídri málokedy majú odvahu viesť. Je na občanoch, ľuďoch ako ja a vy, aby sme povstali a dožadovali sa činov. A keď to spravíme v dostatočne veľkom počte, naši lídri sa pohnú," povedala davu Nakateová.
K demonštrantom v Glasgowe sa prihovorili aj zástupcovia domorodých komunít z celého sveta. Niektoré tieto komunity nemajú zastúpenie na COP26, hoci žijú v prvej línii environmentálnej skazy spôsobenej ťažbou a odlesňovaním, pretože ich vlády v ich krajinách neuznávajú, pripomína BBC. „Zo srdca vás chceme len požiadať o podporu a solidaritu pri budovaní správy pôvodných obyvateľov na celom svete,“ vyjadril sa Gregorio Diaz Mirabal z Kongresu domorodých organizácií v Amazonskej nížine.
Klimatickí aktivisti počas protestu v Glasgowe. Foto: TASR/AP
Medzitým tiež v Glasgowe zasahovala polícia na ďalšom proteste, v rámci ktorého aktivisti zablokovali most. Účastníci sa navyše navzájom pripútali reťazou, ktorú policajti odstránili kliešťami a 21 ľudí zadržali.
Klimatický samit OSN (COP26) v Glasgowe sa koná od 31. októbra a potrvá do 12. novembra. Táto konferencia je považovaná za kľúčovú, lebo má stanoviť nové globálne ciele pre znižovanie emisií a obmedzenie tempa globálneho otepľovania.
Stále však existuje značná priepasť medzi opatreniami, ku ktorým sa krajiny zaviazali, a tým, čo je potrebné pre udržanie nárastu globálnej priemernej teploty na hranici 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. Ak túto hranicu ľudstvo prekročí, podľa odborníkov dôjde k nezvratným klimatickým zmenám, ktoré môžu navždy poznačiť veľké časti planéty.
Greta: Je to prepadák
"Nie je žiadnym tajomstvom, že COP26 je prepadák. Už to nie je klimatická konferencia, je to celosvetový festival greenwashingu," vyhlásila Thunbergová v piatok, pričom použila pojem, ktorý sa používa na označenie falošného predstierania opatrení v prospech životného prostredia.
Podľa nej sa svetoví lídri, ktorí sa zhromaždili na glasgowskom samite, usilujú len o to, aby biznis fungoval tak ako doposiaľ a aby neutrpeli záujmy a ekonomika krajín bohatého "globálneho severu".
"Ľudia z oblastí najviac postihnutých (zmenou klímy) stále zostávajú nevypočutí a hlasy budúcich generácií sa topia v ich greenwashingu, prázdnych slovách a sľuboch... Fakty však neklamú. My vieme, že naši vládcovia sú nahí," vyhlásila 18-ročná Thunbergová, ktorú citovala agentúra DPA.
Environmentálna aktivistka Greta Thunbergová. Foto: TASR/AP
Súčasní svetoví lídri podľa nej vôbec nie sú vodcami, pretože skutočné líderstvo vyzerá inak, povedala Thunbergová, ukazujúc na zhromaždených demonštrantov. Svet podľa nej nepotrebuje "vzdialené, nezáväzné prísľuby", ale prísnejšie pravidlá, ktoré postihnú najväčších znečisťovateľov.
"Nesmú ignorovať vedecký konsenzus, ba čo viac, nesmú ignorovať nás ľudí vrátane vlastných detí," uviedla aktivistka na adresu svetových politikov.
Po celom svete sa podľa BBC konalo v priebehu soboty približne 300 podobných demonštrácií – v Južnej Kórei, Indonézii, Holandsku, Francúzku, Belgicku, Írsku, Dánsku, Švajčiarsku, Turecku, Keni, Austrálii, Kanade a ďalších krajinách.
COP26 je dosiaľ najväčšie podujatie
Prebiehajúca konferencia OSN o zmene klímy (COP26) v škótskom Glasgowe by napriek všetkým prekážkam súvisiacim s koronakrízou mohla byť dosiaľ najväčším takýmto podujatím svetovej organizácie.
K tomuto záveru dospeli novinári zo spravodajského webu Carbon Brief, zameraného na klimatické otázky, po vyhodnotení nahlásenej účasti, informovala v sobotu agentúra DPA.
Oficiálne sa na COP26 zaregistrovalo 39 509 delegátov, čo je takmer dvojnásobne viac ako pri poslednej klimatickej konferencii z roku 2019 v Madride. Skutočný počet účastníkov by mohol byť napokon nižší, keďže niektoré delegácie – napríklad z Afganistanu, Samoy či Vanuatu – do Glasgowa neprišli. Rozdiel oproti dosiaľ najväčšej konferencii zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy z roku 2015 v Paríži s 30 372 účastníkmi je napriek tomu výrazný.
Najväčšie delegácie tento rok nahlásili Brazília (479), Turecko (376), Konžská demokratická republika (373), Ghana (337) a Rusko (312). Rekordný je aj počet 3 781 akreditovaných novinárov.
Vysoký počet účastníkov v spojení s prísnymi kontrolami súvisiacimi s pandémiou je podľa pozorovateľov tiež dôvodom miestami mimoriadne dlhých radov ľudí čakajúcich na vstup do konferenčného centra.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) sa postavil za zásah polície proti skupine ľudí bez rúšok v Piešťanoch. Je dokonca presvedčený, že mohol byť ešte tvrdší. "Stále tá istá skupina výtržníkov, ktorí pre našu spoločnosť nerobia nič dobré. Naopak, porušujú zákony, provokujú, ničia, urážajú, vyhrážajú sa," napísal šéf rezortu obrany na sociálnej sieti.
Ak si podľa jeho slov nedokáže štát poradiť s touto malou skupinou porušujúcou existujúce právne normy, väčšia, slušná časť obyvateľov bude trpieť. "To nesmieme pripustiť. Zásahy polície sú oprávnené a keď platení provokatéri budú porušovať zákony aj naďalej, dostanú adekvátnu odpoveď," skonštatoval Naď.
Piatkovú akciu antirúškarov v Piešťanoch komentoval na sociálnej sieti aj poslanec za OĽaNO Andrej Stančík slovami: „Prečo ma neprekvapuje, že opozícia je na strane grázlov, ktorí porušujú opatrenia a strpčujú život slušným ľuďom, a nie na strane polície, zodpovednosti a práva?“
Jeho status komentoval aj minister Naď, keď napísal: „Presne tak. Tak veľmi sa boja, že skončia v base za všetky tie zlodejiny, čo porobili, že sú ochotní sa úplne v pohode spájať aj s extrémistami. Vrana k vrane sadá. Navyše, som presvedčený, že Smer tých dezolátov aj platí.“
Čo sa udialo v Piešťanoch
Voči osobám, ktoré si odmietali v jednom supermarkete v Piešťanoch nasadiť respirátory, nechceli opustiť priestor a blokovali ostatným nakupujúcim prístup k pokladni, zasahovala vo štvrtok (4. 11.) polícia. Privolali ju zamestnanci a súkromná bezpečnostná služba, ktorí nedokázali situáciu s nimi vyriešiť. Informovala o tom krajská policajná hovorkyňa v Trnave Zlatica Antalová.
„Privolané hliadky opakovane skupinu vyzývali, aby si prekryli horné dýchacie cesty alebo aby obchod opustili a umožnili tak ostatným zákazníkom v pokoji dokončiť svoj nákup. Zároveň v zmysle zákona týchto ľudí vyzvali, aby predložili doklady totožnosti, keďže boli podozriví z priestupku na úseku verejného zdravotníctva a zistenie ich totožnosti bolo nevyhnutné pre ďalšie konanie,“ uviedla Antalová. Osoby však s políciou nespolupracovali, svojím konaním sťažovali situáciu a počas celej doby sa správali arogantne a odmietali uposlúchnuť výzvy polície.
Policajti boli nútení použiť donucovacie prostriedky. „Okolnosti, ako aj samotný priebeh fyzického konfliktu naďalej vyšetrujeme. Pri incidente boli zranení dvaja policajti a jeden muž, boli jednorazovo ošetrení v nemocnici,“ doplnila hovorkyňa.
Na mieste si celý prípad prevzal vyšetrovateľ a v súvislosti s udalosťou začal trestné stíhanie pre prečiny útoku na verejného činiteľa a výtržníctva. Policajné hliadky obmedzili na osobnej slobode troch mužov z Nitrianskeho kraja, ktorí sú v súčasnosti umiestnení v cele predbežného zadržania. Dve osoby podali po útoku trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa, ktorými sa bude zaoberať Ministerstvo vnútra SR. „Nadriadený vyhodnotil, že služobný zákrok bol vykonaný v súlade so zákonom,“ informovala Antalová.
Polícia obvinila troch mužov
Polícia v súvislosti so štvrtkovým (4. 11.) incidentom v piešťanskom supermarkete obvinila troch mužov z Nitrianskeho kraja vo veku od 32 do 40 rokov z prečinov útoku na verejného činiteľa a výtržníctva. Po vykonaní potrebných úkonov bude podaný návrh na ich väzobné stíhanie, ako aj na tzv. superrýchle konanie. TASR o tom informovala krajská policajná hovorkyňa v Trnave Zlatica Antalová.
Bližšie informácie vzhľadom na uskutočňované vyšetrovanie nie je možné podľa jej vyjadrenia v súčasnosti poskytnúť.
Heger: Fico a ďalší povzbudzujú k agresii
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) považuje zákrok polície v nákupnom reťazci za primeraný. Na sociálnej sieti zdôraznil, že narušovanie verejného poriadku zo strany jednotlivcov a takýmto spôsobom štát nemôže tolerovať.
"Je smutné, ale zároveň ani neprekvapuje, že miesto toho, aby sme sa v časoch krízy spojili, Robert Fico a ďalší z bezpečia svojich poslaneckých funkcií povzbudzujú ľudí k agresii," skonštatoval Heger. Podľa neho sa nevedia zmieriť so spravodlivosťou a "stavili na zlobu a rozvrat".
Mikulec: Zásah bol absolútne legitimný
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) považuje zásah polície v Piešťanoch voči ľuďom bez rúšok za absolútne legitímny. Policajtom deklaroval plnú podporu. "Absolútne odsudzujem správanie ľudí, ktorí prídu do obchodu a nedodržiavajú protipandemické opatrenia, ktoré sú dané a legitímne," povedal. Poukázal na to, že dodržiavaním opatrení nechránia len sami seba, ale aj ostatných.
Napadnutie policajta je podľa šéfa rezortu "cez čiaru". "Budem trvať na postihovaní takýchto ľudí," zdôraznil. Odsúdil, že sa rozširujú osobné údaje policajtov, poskytnúť im chce ochranu. Prijímať sa majú aj ďalšie opatrenia.
Dočasné zatvorenie škôl v bordových a čiernych okresoch zhoršujúcu sa pandemickú situáciu na Slovensku nevyrieši. Kto môže situáciu zlepšiť, sú dospelí, a to zaočkovaním sa proti ochoreniu COVID-19. Vyhlásil to minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Reagoval tak na návrh konzília odborníkov obmedziť prezenčnú výučbu v školách s horšou situáciou.
"Síce chápem, aká je motivácia, no zasahujeme tam, kde to netreba. Riešime žiakov namiesto dospelých. Dospelí, seniori a rizikoví pacienti (z 80 percent neočkovaní) končia v nemocniciach a na pľúcnych ventiláciách," reagoval minister s tým, že nie je správne trestať žiakov za to, že dospelí nevyužili možnosť zaočkovať sa.
Dodal, že situácia v okrese sa za týždeň nezlepší. "Navyše bordové a čierne okresy tu budeme mať ešte mesiace, pravdepodobne až do jari. Ak v bordovom či čiernom okrese regionálny úrad verejného zdravotníctva zatvorí školy na týždeň, zatvorí ich vlastne na pol roka," podotkol.
Tento týždeň sa na Slovensku podľa Gröhlinga v školách učí prezenčne 92 percent žiakov. Ochorenie COVID-19 evidujú u 0,9 percenta. "Máme školy, kde je zatvorená jedna trieda, ale máme aj školy, kde je zatvorených naozaj veľa tried. Tento trend ukážkovo kopíruje zaočkovanosť v okrese," spresnil šéf rezortu školstva.
Konzílium odborníkov pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu na Slovensku navrhlo školám s výrazným počtom tried v karanténe ukončiť prezenčnú výučbu. Členka konzília Elena Prokopová pripomenula, že už v súčasnom školskom automate sa hovorí, že regionálny úrad verejného zdravotníctva môže rozhodnúť o zatvorení školy.
Traja ľudia utrpeli v sobotu vážne zranenia pri útoku nožom vo vysokorýchlostnom vlaku v Bavorsku, informoval tamojší Červený kríž. Nemecká polícia oznámila, že jej privolaní príslušníci zadržali muža podozrivého z tohto činu. Je to údajne 27-ročný Sýrčan.
Polícia prijala o 9.20 h tiesňové volanie, podľa ktorého došlo vo vlaku Intercity Express (ICE) na trati medzi Regensburgom a Norimbergom k útoku na cestujúcich. Úrady dosiaľ neposkytli bližšie podrobnosti o podozrivom, možnom motíve ani zranených, aj keď polícia ubezpečila, že žiadne nebezpečenstvo už nehrozí.
Zdroje z bezpečnostných zložiek pre DPA uviedli, že podozrivým je údajne 27-ročný Sýrčan. Podľa denníka Bild zadržali muža "arabského pôvodu", ktorý môže mať psychické problémy, pričom vo vlaku kričal o pomoc.
Bild i zdroje DPA uviedli, že zranení boli najmenej traja ľudia, dvaja z nich vážne. Policajná hovorkyňa uviedla, že nikto z nich nebol v ohrození života.
Na snímke dvaja policajti kráčajú na železničnej stanici v nemeckom Seubersdorfe. Viacero ľudí utrpelo v sobotu zranenia pri útoku nožom vo výsokorýchlostnom vlaku v Bavorsku. Foto: TASR/DPA
Hovorca Bavorského Červeného kríža popoludní spresnil, že jeho zdravotníci prepravili do nemocnice troch vážne zranených, pričom sa tiež starali o 200 až 300 cestujúcich evakuovaných z vlaku zastaveného na stanici v obci Seubersdorf.
Nemecký minister vnútra Horst Seehofer vyjadril zdesenie zo "strašného" útoku vo vlaku a vyjadril nádej, že zranení i svedkovia sa skoro a úplne zotavia. Konzervatívny bavorský politik vyzval zároveň na pokoj s tým, že závery bude možné vyvodzovať až po objasnení pozadia tohto činu.
Železničná spoločnosť Deutsche Bahn oznámila, že je zatiaľ nemožné odhadnúť, dokedy potrvá uzavretie trate medzi Regenburgom a Norimbergom. Diaľkové vlaky presmerovali cez neďaleké mesto Ingolstadt.
Vládne reformy sa podarí presadiť, hľadá sa najlepšie možné riešenie, nejde o kozmetické úpravy. V diskusnej relácii Sobotné dialógy Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) to povedala ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová.
Výhrady k reformám národných parkov, nemocníc a k súdnej mape má koaličné hnutie Sme rodina a jeho šéf Boris Kollár. „Tieto reformy nevetoval, verím, že prejdú, aj keby mali prejsť bez hlasov Borisa Kollára,“ vyhlásila Remišová. Podporu budú hľadať aj u nezaradených poslancov. Prípadným odchodom hnutia Sme rodina z koalície sa nezaoberá. "Sústredím sa na to, čo môžeme robiť pre ľudí a čo robíme," uviedla.
Odmietla, že by strana Za ľudí mala kritický postoj k zmene súdnej mapy pre to, že zo Za ľudí odišla pred časom ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (dnes nominantka SaS). „Neviem, ako sa zrýchlia súdne konania, keď premenujete súd na pobočku. To nie je reforma,“ podotkla ministerka Remišová.
Smer chce zachovať pôvodný stav
Šéfka rezortu investícií a informatizácie považuje za prirodzené, ak sa v koalícii štyroch strán o reformách diskutuje a hľadá sa spoločné riešenie, pretože ide o veľké systémové zmeny. "Každý má trochu iné priority a pohľady a je potrebné sa dohodnúť," vyhlásila. Podľa nej sa dajú robiť dve formy politiky. Jedna forma spočíva v snahe zlepšovať systém a druhá, že sa nerobia žiadne zmeny. Smer-SD, zdôraznila, reformy nepodporí, pretože "z podstaty Smeru vychádza, že chce zachovať pôvodný stav".
V debate s podpredsedom strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) a poslancom parlamentu Richardom Takáčom uviedla, že chodí do regiónov a aj tam, kde má Smer-SD vlastných starostov. Povedali jej, ako poznamenala, že tam noha politika ešte nestúpila.
Spomenula ich problémy s vodovodmi a kanalizáciou, keď pripomenula, že 30 percent obcí ešte kanalizáciu nemá. Súčasne sa obrátila na Takáča s otázkou, čo robili počas predchádzajúcich volebných období, keď boli pri moci. Ministerka tiež vyhlásila, že „Smer neustále šíri blbú náladu“.
Richard Takáč. Foto: TASR/Jaroslav Novák
„Keby sme vystrihli, že Smer, Smer, Smer, tak vy v tej diskusii vôbec nič nepoviete,“ adresoval výčitku Remišovej Takáč. Zdôraznil, že napríklad optimalizácia nemocníc sa robí bez diskusie so zdravotníckymi zariadeniami, nezohľadňuje sa regionálna dostupnosť akútnej zdravotnej starostlivosti či demografický vývoj.
Podľa Takáča Smer-SD nepodporí ani jednu reformu súčasnej vlády. Reformy podľa jeho slov vznikli "od zeleného stola" v Bratislave a bez akejkoľvek odbornej a spoločenskej diskusie. Poukázal na reformu národných parkov, ku ktorej majú výhrady okrem Sme rodina aj ďalšie koaličné strany Sloboda a Solidarita (SaS) a hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).
Expremiéri, ktorí podkopávajú krajine nohy
Diskutujúci sa bavili aj o súčasnej zhoršujúcej sa pandemickej situácii na Slovensku. Remišová tvrdí, že v žiadnej krajine nie sú dvaja bývalí premiéri ako na Slovensku, ktorí v tomto smere podkopávajú krajine nohy. Opoziční lídri podľa nej vyzývajú ľudí na to, aby sa neočkovali, a motivujú ich na porušovanie protipandemických opatrení.
V prípade možného povinného očkovania vybraných skupín si Remišová nevie predstaviť, akým spôsobom by sa napríklad sankcionovali zdravotníci či opatrovatelia, ktorí sa očkovať nechcú. "Máme ich málo, nemôžeme si dovoliť ich prepúšťať. Tu som za dobrovoľnosť," uviedla. Taktiež je za zvýhodnenie zaočkovaných ľudí, a to aj v čiernych okresoch. Zavedenie núdzového stavu nepodporuje, podľa nej stačia určené pravidlá v COVID automate.
Takáč vníma bezmocnosť ľudí, ktorí boli podľa neho minulý rok obmedzovaní, zúčastnili sa na celoplošnom testovaní, a aj tak malo Slovensko jednu z najväčších úmrtností na ochorenie COVID-19. "Vláda nezvládla komunikáciu ani pri očkovaní. Aj v tom sme už najhorší," skonštatoval. Za tento stav nesie podľa neho plnú zodpovednosť vláda. Odmieta tvrdenia, že by Smer-SD či Robert Fico hovorili ľuďom, aby nenosili rúška či sa nedali očkovať. "My sme za dobrovoľnosť pri očkovaní," uviedol s tým, že Smer-SD podporil zákony, ktoré mali pomôcť pri riešení pandémie.
Na Slovensku odhalili v piatok (5. 11.) PCR testy 6 502 prípadov nákazy koronavírusom, keď sa celkovo vykonalo vyše 21,3 tisíca testov. Pribudlo 39 obetí. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na internetovej stránke covid-19.nczisk.sk.
Zo všetkých ľudí s pozitívnym PCR testom nebolo takmer 68 percent zaočkovaných. Pri 25,4 tisíca antigénnych testoch pribudlo za piatok 1 566 pozitívnych, 71 percent z nich sa doteraz nezaočkovalo proti ochoreniu COVID-19.
"Najviac pozitívne testovaných RT-PCR testami bolo v Prešovskom kraji (1 080), nasledujú Žilinský kraj (1 064), Košický (1 028), Banskobystrický kraj (997), Bratislavský (801), Trenčiansky (677), Trnavský (448) a Nitriansky (407)," spresnilo ministerstvo zdravotníctva na svojom webe. Je medzi nimi 3 084 mužov a 3 418 žien. Celkový počet pozitívne testovaných mužov je 244 320 a žien 268 977.
Pacienti v nemocniciach narastajú
V nemocniciach je hospitalizovaných 2 051 pacientov, u všetkých je potvrdené ochorenie. Naposledy bolo v slovenských nemocniciach viac ako dvetisíc pacientov infikovaných covidom v polovici apríla.
Spomedzi hospitalizovaných nie je vôbec zaočkovaných alebo len čiastočne zaočkovaných 80,7 percenta ľudí. Na jednotke intenzívnej starostlivosti je 177 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 183 osôb.
Rekord tretej vlny
Počet potvrdených obetí na pľúcnu formu COVID-19 vzrástol o 39 osôb, čo je rekord tretej vlny pandémie na Slovensku. Vyšší počet denných zomretých na koronavírus bol naposledy v prvej májovej dekáde. Celkový počet úmrtí "na covid" je 13 205 a celkový počet úmrtí "s covidom" je 2 551," spresnil rezort zdravotníctva.
Celkový počet zaočkovaných osôb prvou dávkou vakcíny proti COVID-19 na Slovensku je 2 518 603. Za predchádzajúci deň pribudlo 2 739 očkovaných. Druhú dávku vakcíny už dostalo 2 314 372 ľudí, uplynulý deň sa zaočkovalo 2 532 ľudí.
V Česku pribudlo 9 200 prípadov nákazy
V Českej republike odhalili testy počas piatka 9 208 ľudí nakazených koronavírusom, čo je 800 viac ako vo štvrtok. V nemocniciach v krajine je aktuálne 2 611 infikovaných, o tisíc viac než pred týždňom, z nich 364 je vo vážnom stave alebo na jednotkách intenzívnej starostlivosti, informuje spravodajský server iDnes.cz.
Nové čísla potvrdzujú nárast počtu prípadov nákazy, keď ich pred týždňom v Česku zaznamenali 5 740 a vo štvrtok 8 437, píše server Novinky.cz. Piatkový údaj je však nižší než 9 913 prípadov z utorka.
V krajine pribúdajú aj úmrtia ľudí s potvrdenou nákazou, ktorých celkový počet od začiatku pandémie dosiahol 30 985, vyplýva z informácií ministerstva zdravotníctva. V piatok podľa zatiaľ neúplných údajov zomrelo 26 ľudí.
Za posledných sedem dní pripadá v Česku v prepočte na 100-tisíc obyvateľov 490 potvrdených prípadov nákazy, čo je o 32 viac ako predošlý deň. Najhoršie je na tom okres Prostějov s 1 048 infikovanými na 100-tisíc obyvateľov, nasledujú Šumperk a České Budějovice.
Česká vláda sa snaží šírenie koronavírusu obmedziť postupnými reštrikciami. V piatok schválila ďalšie opatrenia a predstavila novú "brutálnu" kampaň, ktorá má ukázať reálny vplyv covidu na zdravie človeka. Chce ňou presvedčiť ľudí, aby sa dali zaočkovať, čo označuje za jediné východisko z epidémie. V súčasnosti je v ČR zaočkovaných niečo nad 57 percent ľudí.
Nemecko hlási 34-tisíc nových prípadov
V Nemecku znova výrazne stúpla sedemdňová incidencia koronavírusu. Tento počet prípadov nákazy na 100-tisíc obyvateľov za uplynulý týždeň sa zvýšil na 184, uviedol v sobotu ráno Inštitút Roberta Kocha (RKI).
V piatok ráno dosahoval tento ukazovateľ 170, pred týždňom bol ešte na hodnote 145 a pred mesiacom na úrovni 62, informuje agentúra DPA.
Zdravotnícke úrady v Nemecku hlásili za posledný deň celkovo 34-tisíc nových prípadov nákazy koronavírusom, ukazujú tiež údaje RKI zo sobotňajšieho rána. Deň predtým v krajine pribudlo 37-tisíc infikovaných, čo je najvyšší počet od začiatku pandémie. Pred týždňom to bolo 21,5 tisíca prípadov.
Za posledných 24 hodín evidujú v Nemecku tiež ďalších 142 úmrtí v súvislosti s covidom, čo je nárast oproti 90 úmrtiam spred týždňa.
Český prezident Miloš Zeman má do žalúdka zavedenú vyživovaciu sondu a v nemocnici bude ešte najmenej tri týždne. Keď ho 10. októbra hospitalizovali, bol ťažko podvyživený. Pre rozhlasovú stanicu Rádiožurnál to uviedol kardiochirurg Pavel Pafko, ktorý je členom lekárskeho konzília skúmajúceho Zemanov stav.
Pafko zároveň potvrdil, že Zeman má chronické ochorenie pečene. Na otázku moderátora, že podľa rôznych špekulácií ide o cirhózu, odpovedal: "Áno, takže všetko je jasné." Následne vysvetlil, že cirhóza má dlhé roky minimálne alebo žiadne príznaky.
Zemanov stav sa v nemocnici výrazne zlepšil. "Keď som videl tie laboratórne výsledky v čase, keď prišiel do nemocnice, tak bol ťažko podvyživený. Pokiaľ ide o nechutenstvo, je to súčasť príznakov jeho ochorenia pečene," uviedol Pafko. Podľa lekára má prezident ČR momentálne do žalúdka zavedenú vyživovaciu sondu, čo bolo z jeho pohľadu veľmi rozumné. Sondu lekári prezidentovi zaviedli hneď 10. októbra, teda v deň, keď ho hospitalizovali.
Zeman, ktorého vo štvrtok presunuli z jednotky intenzívnej starostlivosti na bežné lôžko, v piatok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Frekvence 1 povedal, že sa cíti normálne, no dodal, že to s ním nevyzeralo dobre. Konzílium, ktoré sa zišlo v piatok, oznámilo, že stav Zemana sa v nemocnici zlepšil, no stále sa nemôže naplno venovať svojej práci. Okrem toho uviedlo, že nemožno stanoviť ďalšiu prognózu, pretože prezidentovo ochorenie "je samo ťažko liečebne ovplyvniteľné". Zemanov ošetrujúci lekár Miroslav Zavoral mal Pafkovi povedať, že Zeman v nemocnici "bude určite ešte aspoň tri či štyri týždne".
Členovia konzília Zemana v piatok osobne vyšetrili a oboznámili sa tiež s jeho zdravotnou dokumentáciou od začiatku minulého týždňa. Zhodli sa, že prezident dostáva v pražskej Ústrednej vojenskej nemocnici, kde je od 10. októbra, špičkovú zdravotnú starostlivosť. Zeman dlhodobo trpí neuropatiou dolných končatín a cukrovkou. V piatok sa telefonicky spojil s úradujúcim premiérom Andrejom Babišom a poskytol tiež rozhovor rádiu Frekvence 1, v ktorom povedal, že za nového premiéra plánuje vymenovať Petra Fialu, lídra víťaznej koalície SPOLU. S Fialom sa má spojiť prostredníctvom videokonferencie v sobotu.
Všetky strany formujúcej sa novej koalície už schválili návrh koaličnej dohody, jedinou výnimkou sú Piráti, ktorí o nej budú rokovať až po nedeli.
Dnes dohodu odsúhlasili dve zo strán SPOLU – KDU-ČSL a TOP 09. Už predtým bola schválená orgánmi ODS a hnutia STAN. Zo strán tvoriacej sa koalície už chýba len súhlas Pirátov, ktorí by mali zmluvu ratifikovať až po tom, ako ju v pondelok podpíšu stranícki lídri. V piatok podvečer schválila koaličnú zmluvu a program budúcej vlády aj celoštátna konferencia KDU-ČSL a krátko nato aj výkonný výbor strany TOP 09.
V 200-člennej Poslaneckej snemovni majú obe koalície 108 mandátov. Bez Pirátov 104 poslancov.
Senátny výbor má rokovať 9. novembra o ďalšom postupe pri možnom odňatí prezidentských právomocí Zemanovi v súvislosti s jeho zdravotným stavom.
Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv nahlásili v súvislosti s očkovaním proti koronavírusu k strede (3. novembra) dokopy 8 869 podozrení na nežiaduce účinky. Z nich 1 088 vyhodnotil ako závažné.
Pri vakcíne od konzorcia Pfizer/BioNTech išlo o 600 závažných hlásení, z toho tri úmrtia. Medzi hlásenými podozreniami na závažné nežiaduce účinky sa objavili pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, a to zväčša u pacientov liečených na hypertenziu, prekolapsový stav, kolaps, zlyhanie očkovania, ale hlásili napríklad aj náhlu cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu, artritídu, perikarditídu, hypertenznú krízu či poruchu sluchu, epileptický záchvat u pacientov liečených na epilepsiu, polyneuropatiu či hyperpyrexiu.
Pri vakcíne od spoločnosti Moderna išlo o 119 závažných účinkov, z toho jedno úmrtie. Medzi hlásenými podozreniami na závažné nežiaduce účinky boli dočasná paralýza, pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, trombóza, kolaps, strata vedomia, pľúcna embólia a napríklad aj náhla cievna mozgová príhoda.
Týka sa to všetkých vakcín
Pri vakcíne od spoločnosti AstraZeneca hlásili 321 závažných účinkov, z toho tri úmrtia. Najčastejšie išlo o krátkodobú stratu vedomia, kolaps, trombózu, ale aj o parézu tvárového nervu, epileptický záchvat u pacientov liečených na epilepsiu, pľúcnu embóliu, náhlu cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu či napríklad hypertenznú krízu.
Nežiaduce účinky nahlásili aj pri vakcíne od spoločnosti Johnson & Johnson, z toho 38 závažných. Išlo o stratu vedomia, kolaps, halucinácie a hyperpyrexiu.
Pri neregistrovanej vakcíne Sputnik V zaznamenali tri závažné hlásenia. Ide o pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi a flebotrombózu.
Sedem súvisiacich úmrtí
Ďalších sedem závažných účinkov bolo pri vakcínach s neuvedeným názvom, informácie ústav dožiadal. ŠÚKL zaznamenal aj ďalších šesť závažných reakcií po vakcíne. Úrad k nim dožiadal bližšie informácie.
Do štvrtka (4. novembra) evidoval ústav spolu sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný (po vakcínach od konzorcia Pfizer/BioNTech, od spoločnosti Moderna a od spoločnosti AstraZeneca) a v troch ako pravdepodobný (po vakcíne od spoločnosti AstraZeneca). Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných bol súvis vylúčený.
Na Slovensku bolo do stredy zaočkovaných prvou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 2 513 527 osôb, druhou dávkou 2 310 101 osôb a treťou dávkou 74 333 osôb.
Tržby v maloobchode v septembri boli skoro o 12 percent vyššie ako pred pandémiou koronavírusu. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR v rámci predbežných výsledkov tržieb za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode za mesiac september.
Maloobchodné tržby boli vyššie i medziročne, avšak vlaňajší vývoj bol špecifický, preto štatistici porovnávajú súčasný rok aj s rokom 2019.
"Podielovo najvýznamnejší predaj v nešpecializovaných predajniach (hyper- a supermarkety) dosiahol vyššie tržby ako pred pandémiou až o desať percent, pričom medziročne boli tržby na približne rovnakej úrovni," skonštatovali štatistici. V porovnaní so septembrom 2019 najvýznamnejší rast zaznamenal predaj mimo predajní, stánkov a trhov (ktorý zahŕňa aj zásielkový a internetový predaj), a to o viac ako tretinu. Medziročne tržby tejto zložky maloobchodu boli vyššie o 13,2 percenta.
"Z jednotlivých činností maloobchodu sa pod úrovňou tržieb pred pandémiou nachádzali len dve podielovo menej významné zložky – predaj v špecializovaných predajniach s potravinami, nápojmi a tabakom a predaj v stánkoch a na trhoch," dodali štatistici.
Veľkoobchodu sa darí mimoriadne
Najvyšší rast tržieb oproti vlaňajšiemu septembru zaznamenal veľkoobchod, ktorý rastom prekonal aj obdobie pred pandémiou o viac ako tretinu. "Tržby v maloobchode sa v septembri 2021 oproti rovnakému obdobiu minulého roka zvýšili o 5,3 percenta," vyčíslil úrad.
Jedinou činnosťou v rámci maloobchodu s medziročným poklesom tržieb bol špecializovaný obchod so zariadeniami pre informačno-komunikačné technológie (-15 percent), táto zložka obchodu však podľa štatistikov minulý rok dosiahla výrazné zvýšenie tržieb, a aj aktuálna hodnota tržieb bola približne na úrovni pred pandémiou.
Čo sa týka ostatných zložiek obchodu, tržby medziročne rástli pri predaji a oprave motorových vozidiel (o 6,1 percenta), zatiaľ však nedosiahli predpandemickú úroveň. Vo veľkoobchode tržby v septembri medziročne vzrástli o 29,1 percenta a v porovnaní s obdobím pred pandémiou vzrástli viac než o tretinu.
Tržby v ubytovaní stále zaostávajú za predpandemickým rokom
Medziročne rástli tržby aj v ubytovaní (o 23,2 percenta), za rokom 2019 však zaostávajú o 13 percent. V reštauráciách a pohostinstvách sa tržby medziročne zvýšili o 3,3 percenta, oproti roku 2019 sa zvýšili tiež, a to o sedem percent.
V porovnaní s augustom sa tržby v septembri zvýšili v maloobchode (o 3,7 percenta), vo veľkoobchode (o 2,5 percenta) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 0,4 percenta). V ubytovaní sa tržby za vlastné výkony a tovar nezmenili. Na druhej strane, v predaji a oprave motorových vozidiel klesli (o 1,4 percenta).
Za deväť mesiacov boli tržby medziročne vyššie vo veľkoobchode o 18,4 percenta, v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov o 14,6 percenta, a v maloobchode o jedno percento. V ubytovaní sa za deväť mesiacov oproti rovnakému obdobiu minulého roka tržby znížili takmer o 27 percent. Pri reštauráciách a pohostinstvách medziročný pokles dosiahol 15,2 percenta.
