Viac ako 1300 zdravotníkov z nemocníc sa postavilo za verejnú výzvu obyvateľom krajiny na podporu očkovania proti ochoreniu COVID-19. V liste verejnosti zdôrazňujú, že do nemocníc sa dostávajú čoraz mladší pacienti a nemocnice musia pristupovať k obmedzovaniu takzvanej bielej medicíny.
"Situácia s pandémiou nie je dobrá. Verím, že výzva, ktorú kolegovia spísali, bude mať vo verejnosti odozvu," uviedol na margo listu v pondelok minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).
Odvrátiteľné úmrtia
Lekári, sestry, farmaceuti či fyzioterapeuti v ňom zdôrazňujú neustály nárast nakazených pacientov a vyčerpanosť zdravotníkov. "Lôžka, na ktorých ešte pred pár týždňami ležali pacienti s inými ochoreniami, obsadzujú pacienti s COVID-19. Aj keď sa veľmi snažíme, starostlivosť o pacientov s iným ochorením sa čoraz viac obmedzuje. Pribúdajú oddelenia a nemocnice, ktoré sú nútené odkladať plánované a odkladné zákroky. Je nás málo, pacientov je čoraz viac a my už prestávame vládať," poukázali zdravotníci.
Pripomínajú, že väčšina úmrtí na COVID-19 patrí do skupiny odvrátiteľných úmrtí, keďže sa im očkovaním dalo zabrániť. "Očkovania a vedľajších účinkov sa netreba obávať. Vakcíny sú bezpečné a overené," uviedli zdravotníci s tým, že očakávajú ďalšie zhoršovanie situácie v nemocniciach.
Lekári urobili, čo mohli
V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) leží aktuálne 157 pacientov s ochorením COVID-19, 12 z nich je na umelej pľúcnej ventilácii. "Prichádzajú k nám už aj pacienti z iných krajov," spresnil riaditeľ UNB Roland Schaller. Nemocnica sa podľa jeho slov na nárast nakazených pacientov zodpovedne pripravila. "Lekári urobili, čo mohli, teraz je aj na verejnosti, aby nám bola oporou a dala sa zaočkovať," vyzval Schaller.
Na Úrade vlády SR zároveň od pondelka podľa Lengvarského pokračujú rokovania o odporúčaniach konzília odborníkov. "Určite budem trvať na tom, čo odporučilo konzílium. Verím tomu, že odporúčania budú zavedené," dodal minister s tým, že bude podporovať aj zavedenie lokálneho núdzového stavu.
Okresný súd v Piešťanoch vzal do väzby jedného z troch mužov z Nitrianskeho kraja, ktorí sú obvinení z prečinu útoku na verejného činiteľa a z výtržníctva počas štvrtkového konfliktu v piešťanskom supermarkete. Informovala o tom trnavská polícia. Ďalší dvaja aktéri incidentu budú stíhaní na slobode. V prípade dokázania viny im môže hroziť trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.
„Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Piešťany vzal v nedeľu 7. novembra jedného obvineného do väzby, u druhého obvineného dôvody väzby nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Zároveň mu uložil zákaz vycestovať a povinnosť hlásiť sa u probačného a mediačného úradníka dvakrát mesačne. Uznesenie súdu nie je právoplatné, sťažnosť proti nemu podala prokuratúra aj obhajca,“ informovala hovorkyňa súdov v Trnavskom kraji Jana Kondákorová. V prípade ďalšieho obvineného sa s návrhom na väzbu nestotožnila prokuratúra.
Polícia zasahovala vo štvrtok 4. novembra v supermarkete v Piešťanoch, v ktorom si skupina osôb odmietala nasadiť respirátory. Privolané hliadky podľa trnavskej policajnej hovorkyne Zlatice Antalovej opakovane členov tejto skupiny vyzývali, aby si prekryli horné dýchacie cesty alebo aby obchod opustili a umožnili tak ostatným zákazníkom v pokoji dokončiť svoj nákup.
Došlo pri tom k fyzickému konfliktu, pri ktorom boli policajti nútení použiť donucovacie prostriedky. Pri incidente boli zranení dvaja policajti a jeden muž. Všetci boli ošetrení v nemocnici. Okres Piešťany je podľa COVID automatu bordový, respirátory v interiéri sú podľa vyhlášky povinné.
Rieši sa aj správanie na internete
Polícia sa intenzívne zaoberá aj osobami, ktoré sa na sociálnych sieťach vyhrážajú policajtom alebo vyzývajú ostatných k rôznym násilnostiam. Vo veci vedú aj vyšetrovanie pre trestné činy útoku na verejného činiteľa a podnecovania na trestný čin. Páchateľom v tomto prípade hrozí väzenie na tri, respektíve dva roky. Vyhrážanie sa policajtom súvisí so štvrtkovým zásahom v supermarkete v Piešťanoch.
Šéf polície Štefan Hamran sa po zásahu vyjadril takto: „Ako som avizoval už v minulosti, polícia bude pri ochrane života, zdravia a majetku občanov postupovať nekompromisne. Je neakceptovateľné, aby časť našich spoluobčanov, ktorá má výhrady voči opatreniam, ohrozovala a obmedzovala tých, ktorí opatrenia dodržiavajú."
Naď si myslí, že zákrok mohol byť tvrdší
Zásah mal presah aj do vysokej politiky. Postup polície cez víkend obhajoval aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Predseda vlády považuje zákrok polície v nákupnom reťazci v Piešťanoch za primeraný. Štát podľa neho nemôže tolerovať takéto narušovanie verejného poriadku zo strany jednotlivcov.
V podobnom duchu sa vyjadril aj šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). "Stále tá istá skupina výtržníkov, ktorí pre našu spoločnosť nerobia nič dobré. Naopak, porušujú zákony, provokujú, ničia, urážajú, vyhrážajú sa," napísal s tým, že zásah mohol byť ešte tvrdší.
Opozícia skloňuje aj policajnú brutalitu
Inak sa na situáciu díva opozícia. Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha hovorí o policajnej brutalite a myslí si, že prezident polície podnecuje nenávisť. Dodáva, že je len otázkou času, kedy sa situácia vymkne spod kontroly.
„Viete si predstaviť, že keď si dám teraz dole rúško, na mňa naskáče dvadsať policajtov?“ spýtal sa na margo zásahu na tlačovej besede exminister vnútra Robert Kaliňák a demonštratívne si na chvíľu zložil z tváre respirátor.
Slovenská a nemecká incidencia majú v hrubých rysoch podobný priebeh. Čísla sú najhoršie od vypuknutia vírusu, ale smrtnosť je zatiaľ výrazne nižšia. Keďže Nemecko je o tretinu viac preočkované ako Slovensko, budeme môcť onedlho porovnať aj rozdiel a vplyv očkovania na smrtnosť vírusu.
Sedemdňová incidencia, teda počet potvrdených prípadov nákazy novým druhom koronavírusu na 100-tisíc obyvateľov za týždeň, dosiahla v Nemecku nový rekord od začiatku pandémie a v pondelok mala hodnotu 201,1. Informoval o tom Inštitút Roberta Kocha (RKI).
Predchádzajúci rekord 197,6 bol dosiahnutý na vrchole druhej vlny pandémie 22. decembra 2020. Na rozdiel od minulého roka je však teraz veľa ľudí zaočkovaných, a to aj v skupine obzvlášť ohrozených osôb nad 65 rokov. Odborníci preto predpokladajú, že zdravotnícky systém si tentoraz poradí s väčším počtom novoinfikovaných, pretože očkovanie chráni pred závažným priebehom ochorenia COVID-19.
Graf nižšie ukazuje nové potvrdené prípady vírusu:
Týždňová incidencia v Nemecku už niekoľko týždňov nepretržite stúpa: v nedeľu dosiahla hodnotu 191,5, pred týždňom 154,8 a v októbri 63,8.
Za uplynulých 24 hodín (k pondelovému ránu) zdravotnícke úrady v Nemecku nahlásili RKI 15 513 nových prípadov nákazy čínskym koronavírusom. V piatok pribudlo rekordných 37 120 nakazených od začiatku pandémie, presne pred týždňom ich bolo 9 658.
V priebehu 24 hodín bolo v Nemecku v súvislosti s koronavírusom zaznamenaných aj ďalších 33 úmrtí, čo je o desať viac ako pred týždňom. Celkovo je však smrtnosť nižšia, ako na prelome roka 2020/2021, počas vrcholiacej druhej vlny a dosahuje v Nemecku – napriek vysokej zaočkovanosti – zhruba úroveň z prvej vlny.
V Nemecku je zaočkovaných 55,6 milióna ľudí oboma dávkami, čo je asi 63 percent populácie, o trochu viac je zaočkovaných len jednou dávkou, zhruba štyri percentná je rozdiel. Na Slovensku je plne zaočkovaných niečo cez 42 percent obyvateľov, takže o 20 percent menej.
Tu vidíme porovnanie smrtnosti čínskeho vírusu v Nemecku a na Slovensku:
Počet hospitalizovaných pacientov na 100 000 obyvateľov v Nemecku v priebehu siedmich dní – najdôležitejší parameter pre možné sprísnenie protipandemických opatrení – mal v piatok hodnotu 3,91. Pri tomto indikátore treba brať do úvahy, že hospitalizácie sa niekedy hlásia s oneskorením. Aj pre veľké regionálne rozdiely nie je stanovená celoštátna hranica, od ktorej je situácia považovaná za kritickú. Predchádzajúce maximum malo v čase vlaňajších Vianoc hodnotu približne 15,5.
Na Slovensku je hospitalizovaných celkovo 2 505 ľudí (k pondelku), z toho na JIS-kách je 183 a na ventilácii 185 pacientov.
Bratislava je červená, to znamená v prvom stupni ohrozenia. Prinášame prehľad situácie na Slovensku.
Od pondelka je na Slovensku podľa COVID automatu v čiernej farbe (tretí stupeň ohrozenia) 36 okresov. V druhom stupni ohrozenia, teda v bordovej farbe, je 34 okresov. Červených okresov (prvý stupeň ohrozenia) je sedem. Oranžové okresy (stupeň ostražitosti) sú už len dva.
V stupni ostražitosti – oranžová farba – sú okresy Komárno a Šaľa.
V prvom stupni ohrozenia – červené okresy – sú okresy Bratislava I.-V., Dunajská Streda a Galanta.
V druhom stupni ohrozenia, ktorý zodpovedá bordovej farbe, sú okresy Bánovce nad Bebravou, Banská Štiavnica, Dolný Kubín, Gelnica, Hlohovec, Ilava, Košice I.-IV., Košice-okolie, Levice, Malacky, Myjava, Nitra, Nové Zámky, Partizánske, Pezinok, Piešťany, Prešov, Prievidza, Revúca, Rožňava, Ružomberok, Sabinov, Senec, Senica, Skalica, Trenčín, Trnava, Žarnovica, Žilina, Zlaté Moravce a Zvolen.
Medzi čierne okresy, ktoré zodpovedajú tretiemu stupňu ohrozenia, sú zaradené okresy Banská Bystrica, Bardejov, Brezno, Bytča, Čadca, Detva, Humenné, Kežmarok, Krupina, Kysucké Nové Mesto, Levoča, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Medzilaborce, Michalovce, Námestovo, Nové Mesto nad Váhom, Poltár, Poprad, Považská Bystrica, Púchov, Rimavská Sobota, Snina, Sobrance, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Topoľčany, Trebišov, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou a Žiar nad Hronom.
Vo všetkých okresoch tak platia prísnejšie podmienky napríklad pre hromadné podujatia, reštaurácie, fitness centrá či wellness, ale aj svadby a kary. V čiernych okresoch sú najprísnejšie. Zakázané sú svadby, oslavy či večierky a podujatia v prevádzkach verejného stravovania.
Najdôveryhodnejším ministrom je šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
Lengvarskému verí takmer 35 percent ľudí, zaznamenal v tomto smere pokles o 1,7 percenta. Nedôveruje mu vyše 61 percent respondentov.
Druhým najdôveryhodnejším ministrom je šéf rezortu zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS) s dôverou 34,2 percenta. Svoju dôveru zdvihol od mája 2021 o 4,1 percenta. Tretí v poradí je minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Dôveru mu vyjadrilo 32 percent a nedôveru 62,1 percenta respondentov.
Nasleduje minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s dôverou 30,9 percenta a nedôverou 63,8 percenta.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) získal 26,6-percentnú dôveru a 66,8-percentnú nedôveru. Ministrovi dopravy Andrejovi Doležalovi (nominant Sme rodina) dôveruje 25,7 percenta a nedôveruje 53,8 percenta ľudí.
Predsedovi SaS a súčasnému ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi verí 27,3 percenta respondentov – za pol roka mu tým dôvera klesla o viac než osem percent.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) má dôveru 29,7 percenta a nedôveru 67,5 percenta ľudí. Najväčšiu nedôveru má minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Dôveru mu vyjadrilo 11,3 percenta respondentov, nedôveru 87,2 percenta.
Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) skončil v prieskume so ziskom 23,4-percentnej dôvery a 72-percentnej nedôvery. Ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) dôveruje 20,9 percenta a nedôveruje 72,6 percenta respondentov. Ministerke kultúry Natálii Milanovej (OĽaNO) dôveruje 20,6 percenta a nedôveruje 58,2 percenta ľudí. Ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej dôveruje 20,1 percenta a nedôveruje 75,1 percenta respondentov.
Na posledných miestach v rebríčku je minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽaNO) so ziskom dôvery 17,5 percenta a nedôvery 53,1 percenta, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) s dôverou 15,3 percenta a nedôverou 81,5 percenta.
Vicepremiérovi pre legislatívu Štefanovi Holému (Sme rodina) vyjadrilo dôveru 12,9 percenta a nedôveru 57,8 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý bol realizovaný od 20. do 27. októbra na vzorke 1009 respondentov.
V nedeľných televíznych debatách sa zástupcovia Smeru dostali pod tlak kvôli odmietaniu podporiť očkovanie. Politici Smeru zase tlačili zástupov vlády za neprimeraný postup polície pri zásahu v Piešťanoch.
V dvoch nedeľných debatách na TA3 a v RTVS sa politici Smeru dostali do ostrejšieho sporu s vládnymi politikmi kvôli postoju k očkovaniu.
V TA3 debatovali ministerka Mária Kolíková s Robertom Ficom, v relácii O päť minút dvanásť na RTVS zase Boris Kollár s Jurajom Blanárom. Najostrejšie polemiky v obidvoch reláciách vyvolali práve spory o očkovanie.
Ministerka Kolíková Fica nazvala "cynikom", pretože vie, čo to znamená dostať covid a aj tak odmieta podporiť očkovanie. "Zahrávate sa s ľudskými životmi," povedala na jeho adresu. Fico priznal, že covid mal, ale okolnosti choroby označil za ľahké, dva dni mal sople a horúčku, viac sa o svojom zdravotnom stave rozprávať nechcel. Fico tvrdil, že on s očkovaním problém nemá, ale nikoho nemieni nútiť, aj vláda by podľa neho mala rešpektovať ľudí, ak sa očkovať nechcú. Zároveň dodal, že jeho názor na očkovanie je, že ide najmä o "farmabiznis". Kolíková pripomínala plné nemocnice a hroziaci kolaps zdravotných zariadení a nemocníc, prepracovanosť lekárov a vysoké náklady na JIS-ky a ventilácie.
Fico debatu otáčal na – podľa jeho slov – "neprimeraný zásah polície" v Piešťanoch proti ľuďom v obchodoch bez rúšok, voči ktorým tvrdo zasiahla polícia. Fico nespochybňuje nosenie rúšok, prekáža mu ale neprimeraný zásah proti tým, ktorí porušili pravidlo nosenia rúšok. "Je úplne neprimerané človeka bez rúška ťahať von po zemi," povedal. Ministerke Kolíkovej viackrát v relácii povedal, že v spoločnosti rastie agresivita a na jar musia čakať vážne problémy. Podľa Kolíkovej sa agresívne a cynicky správa práve Fico, ktorý spochybňuje očkovanie a podnecuje rast napätia v spoločnosti.
V druhej diskusii na RTVS debatovali predseda parlamentu Boris Kollár a podpredseda Smeru Juraj Blanár. Aj tu sa veľa debatovalo o očkovaní.
Kollár podpredsedu Smeru vyzval: "Pán Blanár, povedzte to, že Smer je za to, aby sa dali ľudia očkovať, povedzte to." Blanár na výzvu priamo nereagoval, namiesto toho povedal, že nie je pravda, že pandémia pre zaočkovaných skončila. Podobne ako Fico, aj Blanár zdôrazňoval, že postup polície bol neprimeraný a prispieva k rastu napätia v spoločnosti.
Kollár poľutoval Roberta Fica za to, že dostal covid: "Predsa len je to človek ako každý iný a je mi ľúto, že má z toho následky." Riešením je podľa neho očkovanie, sám je očkovaný a prekáža mu tlak, aký situácia vytvára na nemocnice.
Blanár sa snažil poukázať, že v Česku zomierajú aj zaočkovaní ľudia, moderátor relácie mu ale oponoval, že väčšina na JIS-kách aj väčšina zomierajúcich u nás sú neočkovaní. Na to Blanár nereagoval.
Okrem očkovania boli témami diskusie aj reforma súdnictva, národné parky či referendum.
Líder opozičného Smeru Robert Fico by mal Kolíkovej čeliť medializovaným nahrávkam z poľovníckej chaty. Poukázala pritom na informácie o odcudzení 50 000 eur a zlatých mincí, navádzanie bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ako vypovedať, i na to, že Fico prekonal ochorenie COVID-19.
"Je otázny súvis s pytliactvom. Fakt však je, že Fico je vysokopostavený politik. Na chate zazneli rôzne rozhovory a musí tomu čeliť," povedala ministerka. Šéf Smeru vníma túto kauzu ako "likvidáciu" predstaviteľa opozície a konkrétnych advokátov. "Tu sa niekto dohodol, že budú odpočúvať opozičného politika a mysleli si, že tam budeme páchať trestnú činnosť. Vymysleli si príbeh o pytliactve. Nič však v rozhovoroch nie je, čo by zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť," vyhlásil Fico s tým, že zámer poškodiť ho nevyšiel a pozná meno policajta, ktorý nahrávky vyniesol na verejnosť. "Podali sme návrh na konkrétnych ľudí," podotkol poslanec Národnej rady SR. Potrestať podľa neho je potrebné aj Moniku Tódovú a konkrétnych novinárov, ktorí sa na tom podieľali.
Podľa ministerky nie je dobré, aby unikali nahrávky počas trestného konania. Ak však k ich zverejneniu už došlo a ide o politikov, je podľa nej v poriadku verejne o ich obsahu diskutovať. Únik zo spisov je podľa Kolíkovej veľkou výzvou pre nového policajného prezidenta Štefana Hamrana.
V debate na RTVS Kollár k tejto téme povedal, že je nemysliteľné, aby "niekto niečo na polícii povedal a do polhodiny to bolo na Denníku N". Podľa Kollára bola nahrávka urobená legálne, keďže mala povolenie, ale "sudca bol sprosto zavedený a oklamaný". Blanár to označil za škandál. Podľa Kollára by mal byť konečne niekto za únik informácií potrestaný, pretože je to problém.
Kollár v závere relácie ostro napadol Blanára, že za nich sa odpočúvali opoziční politici, ich rodiny a novinári, čuduje sa, že sa nehanbia dnes moralizovať.
Desaťtisíce ľudí vyšli v sobotu do ulíc škótskeho mesta Glasgow, aby vyjadrili svoju frustráciu z prístupu vedúcich politikov ku klimatickej kríze, ktorý je podľa aktivistov príliš pomalý a nedostatočne ambiciózny. Informovala o tom britská verejnoprávna stanica BBC.
Glasgowská polícia očakávala, že sa demonštrácie zúčastní približne 50-tisíc ľudí. Organizátori však napočítali viac než 100-tisíc účastníkov, ktorí prišli aj napriek daždivému počasiu, píše agentúra AFP.
Pred davom mala mať pôvodne prejav aj švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, nakoniec sa však rozhodla nevystúpiť, aj keď sa pochodu zúčastnila. Podľa informácií BBC dala Thunbergová priestor iným rečníkom vrátane ugandskej aktivistky Vanessy Nakateovej. Thunbergová totiž už rečnila na piatkovom proteste v Glasgowe, kde COP26 podrobila ostrej kritike.
"Lídri málokedy majú odvahu viesť. Je na občanoch, ľuďoch ako ja a vy, aby sme povstali a dožadovali sa činov. A keď to spravíme v dostatočne veľkom počte, naši lídri sa pohnú," povedala davu Nakateová.
K demonštrantom v Glasgowe sa prihovorili aj zástupcovia domorodých komunít z celého sveta. Niektoré tieto komunity nemajú zastúpenie na COP26, hoci žijú v prvej línii environmentálnej skazy spôsobenej ťažbou a odlesňovaním, pretože ich vlády v ich krajinách neuznávajú, pripomína BBC. „Zo srdca vás chceme len požiadať o podporu a solidaritu pri budovaní správy pôvodných obyvateľov na celom svete,“ vyjadril sa Gregorio Diaz Mirabal z Kongresu domorodých organizácií v Amazonskej nížine.
Klimatickí aktivisti počas protestu v Glasgowe. Foto: TASR/AP
Medzitým tiež v Glasgowe zasahovala polícia na ďalšom proteste, v rámci ktorého aktivisti zablokovali most. Účastníci sa navyše navzájom pripútali reťazou, ktorú policajti odstránili kliešťami a 21 ľudí zadržali.
Klimatický samit OSN (COP26) v Glasgowe sa koná od 31. októbra a potrvá do 12. novembra. Táto konferencia je považovaná za kľúčovú, lebo má stanoviť nové globálne ciele pre znižovanie emisií a obmedzenie tempa globálneho otepľovania.
Stále však existuje značná priepasť medzi opatreniami, ku ktorým sa krajiny zaviazali, a tým, čo je potrebné pre udržanie nárastu globálnej priemernej teploty na hranici 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. Ak túto hranicu ľudstvo prekročí, podľa odborníkov dôjde k nezvratným klimatickým zmenám, ktoré môžu navždy poznačiť veľké časti planéty.
Greta: Je to prepadák
"Nie je žiadnym tajomstvom, že COP26 je prepadák. Už to nie je klimatická konferencia, je to celosvetový festival greenwashingu," vyhlásila Thunbergová v piatok, pričom použila pojem, ktorý sa používa na označenie falošného predstierania opatrení v prospech životného prostredia.
Podľa nej sa svetoví lídri, ktorí sa zhromaždili na glasgowskom samite, usilujú len o to, aby biznis fungoval tak ako doposiaľ a aby neutrpeli záujmy a ekonomika krajín bohatého "globálneho severu".
"Ľudia z oblastí najviac postihnutých (zmenou klímy) stále zostávajú nevypočutí a hlasy budúcich generácií sa topia v ich greenwashingu, prázdnych slovách a sľuboch... Fakty však neklamú. My vieme, že naši vládcovia sú nahí," vyhlásila 18-ročná Thunbergová, ktorú citovala agentúra DPA.
Environmentálna aktivistka Greta Thunbergová. Foto: TASR/AP
Súčasní svetoví lídri podľa nej vôbec nie sú vodcami, pretože skutočné líderstvo vyzerá inak, povedala Thunbergová, ukazujúc na zhromaždených demonštrantov. Svet podľa nej nepotrebuje "vzdialené, nezáväzné prísľuby", ale prísnejšie pravidlá, ktoré postihnú najväčších znečisťovateľov.
"Nesmú ignorovať vedecký konsenzus, ba čo viac, nesmú ignorovať nás ľudí vrátane vlastných detí," uviedla aktivistka na adresu svetových politikov.
Po celom svete sa podľa BBC konalo v priebehu soboty približne 300 podobných demonštrácií – v Južnej Kórei, Indonézii, Holandsku, Francúzku, Belgicku, Írsku, Dánsku, Švajčiarsku, Turecku, Keni, Austrálii, Kanade a ďalších krajinách.
COP26 je dosiaľ najväčšie podujatie
Prebiehajúca konferencia OSN o zmene klímy (COP26) v škótskom Glasgowe by napriek všetkým prekážkam súvisiacim s koronakrízou mohla byť dosiaľ najväčším takýmto podujatím svetovej organizácie.
K tomuto záveru dospeli novinári zo spravodajského webu Carbon Brief, zameraného na klimatické otázky, po vyhodnotení nahlásenej účasti, informovala v sobotu agentúra DPA.
Oficiálne sa na COP26 zaregistrovalo 39 509 delegátov, čo je takmer dvojnásobne viac ako pri poslednej klimatickej konferencii z roku 2019 v Madride. Skutočný počet účastníkov by mohol byť napokon nižší, keďže niektoré delegácie – napríklad z Afganistanu, Samoy či Vanuatu – do Glasgowa neprišli. Rozdiel oproti dosiaľ najväčšej konferencii zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy z roku 2015 v Paríži s 30 372 účastníkmi je napriek tomu výrazný.
Najväčšie delegácie tento rok nahlásili Brazília (479), Turecko (376), Konžská demokratická republika (373), Ghana (337) a Rusko (312). Rekordný je aj počet 3 781 akreditovaných novinárov.
Vysoký počet účastníkov v spojení s prísnymi kontrolami súvisiacimi s pandémiou je podľa pozorovateľov tiež dôvodom miestami mimoriadne dlhých radov ľudí čakajúcich na vstup do konferenčného centra.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) sa postavil za zásah polície proti skupine ľudí bez rúšok v Piešťanoch. Je dokonca presvedčený, že mohol byť ešte tvrdší. "Stále tá istá skupina výtržníkov, ktorí pre našu spoločnosť nerobia nič dobré. Naopak, porušujú zákony, provokujú, ničia, urážajú, vyhrážajú sa," napísal šéf rezortu obrany na sociálnej sieti.
Ak si podľa jeho slov nedokáže štát poradiť s touto malou skupinou porušujúcou existujúce právne normy, väčšia, slušná časť obyvateľov bude trpieť. "To nesmieme pripustiť. Zásahy polície sú oprávnené a keď platení provokatéri budú porušovať zákony aj naďalej, dostanú adekvátnu odpoveď," skonštatoval Naď.
Piatkovú akciu antirúškarov v Piešťanoch komentoval na sociálnej sieti aj poslanec za OĽaNO Andrej Stančík slovami: „Prečo ma neprekvapuje, že opozícia je na strane grázlov, ktorí porušujú opatrenia a strpčujú život slušným ľuďom, a nie na strane polície, zodpovednosti a práva?“
Jeho status komentoval aj minister Naď, keď napísal: „Presne tak. Tak veľmi sa boja, že skončia v base za všetky tie zlodejiny, čo porobili, že sú ochotní sa úplne v pohode spájať aj s extrémistami. Vrana k vrane sadá. Navyše, som presvedčený, že Smer tých dezolátov aj platí.“
Čo sa udialo v Piešťanoch
Voči osobám, ktoré si odmietali v jednom supermarkete v Piešťanoch nasadiť respirátory, nechceli opustiť priestor a blokovali ostatným nakupujúcim prístup k pokladni, zasahovala vo štvrtok (4. 11.) polícia. Privolali ju zamestnanci a súkromná bezpečnostná služba, ktorí nedokázali situáciu s nimi vyriešiť. Informovala o tom krajská policajná hovorkyňa v Trnave Zlatica Antalová.
„Privolané hliadky opakovane skupinu vyzývali, aby si prekryli horné dýchacie cesty alebo aby obchod opustili a umožnili tak ostatným zákazníkom v pokoji dokončiť svoj nákup. Zároveň v zmysle zákona týchto ľudí vyzvali, aby predložili doklady totožnosti, keďže boli podozriví z priestupku na úseku verejného zdravotníctva a zistenie ich totožnosti bolo nevyhnutné pre ďalšie konanie,“ uviedla Antalová. Osoby však s políciou nespolupracovali, svojím konaním sťažovali situáciu a počas celej doby sa správali arogantne a odmietali uposlúchnuť výzvy polície.
Policajti boli nútení použiť donucovacie prostriedky. „Okolnosti, ako aj samotný priebeh fyzického konfliktu naďalej vyšetrujeme. Pri incidente boli zranení dvaja policajti a jeden muž, boli jednorazovo ošetrení v nemocnici,“ doplnila hovorkyňa.
Na mieste si celý prípad prevzal vyšetrovateľ a v súvislosti s udalosťou začal trestné stíhanie pre prečiny útoku na verejného činiteľa a výtržníctva. Policajné hliadky obmedzili na osobnej slobode troch mužov z Nitrianskeho kraja, ktorí sú v súčasnosti umiestnení v cele predbežného zadržania. Dve osoby podali po útoku trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa, ktorými sa bude zaoberať Ministerstvo vnútra SR. „Nadriadený vyhodnotil, že služobný zákrok bol vykonaný v súlade so zákonom,“ informovala Antalová.
Polícia obvinila troch mužov
Polícia v súvislosti so štvrtkovým (4. 11.) incidentom v piešťanskom supermarkete obvinila troch mužov z Nitrianskeho kraja vo veku od 32 do 40 rokov z prečinov útoku na verejného činiteľa a výtržníctva. Po vykonaní potrebných úkonov bude podaný návrh na ich väzobné stíhanie, ako aj na tzv. superrýchle konanie. TASR o tom informovala krajská policajná hovorkyňa v Trnave Zlatica Antalová.
Bližšie informácie vzhľadom na uskutočňované vyšetrovanie nie je možné podľa jej vyjadrenia v súčasnosti poskytnúť.
Heger: Fico a ďalší povzbudzujú k agresii
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) považuje zákrok polície v nákupnom reťazci za primeraný. Na sociálnej sieti zdôraznil, že narušovanie verejného poriadku zo strany jednotlivcov a takýmto spôsobom štát nemôže tolerovať.
"Je smutné, ale zároveň ani neprekvapuje, že miesto toho, aby sme sa v časoch krízy spojili, Robert Fico a ďalší z bezpečia svojich poslaneckých funkcií povzbudzujú ľudí k agresii," skonštatoval Heger. Podľa neho sa nevedia zmieriť so spravodlivosťou a "stavili na zlobu a rozvrat".
Mikulec: Zásah bol absolútne legitimný
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) považuje zásah polície v Piešťanoch voči ľuďom bez rúšok za absolútne legitímny. Policajtom deklaroval plnú podporu. "Absolútne odsudzujem správanie ľudí, ktorí prídu do obchodu a nedodržiavajú protipandemické opatrenia, ktoré sú dané a legitímne," povedal. Poukázal na to, že dodržiavaním opatrení nechránia len sami seba, ale aj ostatných.
Napadnutie policajta je podľa šéfa rezortu "cez čiaru". "Budem trvať na postihovaní takýchto ľudí," zdôraznil. Odsúdil, že sa rozširujú osobné údaje policajtov, poskytnúť im chce ochranu. Prijímať sa majú aj ďalšie opatrenia.
Dočasné zatvorenie škôl v bordových a čiernych okresoch zhoršujúcu sa pandemickú situáciu na Slovensku nevyrieši. Kto môže situáciu zlepšiť, sú dospelí, a to zaočkovaním sa proti ochoreniu COVID-19. Vyhlásil to minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Reagoval tak na návrh konzília odborníkov obmedziť prezenčnú výučbu v školách s horšou situáciou.
"Síce chápem, aká je motivácia, no zasahujeme tam, kde to netreba. Riešime žiakov namiesto dospelých. Dospelí, seniori a rizikoví pacienti (z 80 percent neočkovaní) končia v nemocniciach a na pľúcnych ventiláciách," reagoval minister s tým, že nie je správne trestať žiakov za to, že dospelí nevyužili možnosť zaočkovať sa.
Dodal, že situácia v okrese sa za týždeň nezlepší. "Navyše bordové a čierne okresy tu budeme mať ešte mesiace, pravdepodobne až do jari. Ak v bordovom či čiernom okrese regionálny úrad verejného zdravotníctva zatvorí školy na týždeň, zatvorí ich vlastne na pol roka," podotkol.
Tento týždeň sa na Slovensku podľa Gröhlinga v školách učí prezenčne 92 percent žiakov. Ochorenie COVID-19 evidujú u 0,9 percenta. "Máme školy, kde je zatvorená jedna trieda, ale máme aj školy, kde je zatvorených naozaj veľa tried. Tento trend ukážkovo kopíruje zaočkovanosť v okrese," spresnil šéf rezortu školstva.
Konzílium odborníkov pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu na Slovensku navrhlo školám s výrazným počtom tried v karanténe ukončiť prezenčnú výučbu. Členka konzília Elena Prokopová pripomenula, že už v súčasnom školskom automate sa hovorí, že regionálny úrad verejného zdravotníctva môže rozhodnúť o zatvorení školy.
Traja ľudia utrpeli v sobotu vážne zranenia pri útoku nožom vo vysokorýchlostnom vlaku v Bavorsku, informoval tamojší Červený kríž. Nemecká polícia oznámila, že jej privolaní príslušníci zadržali muža podozrivého z tohto činu. Je to údajne 27-ročný Sýrčan.
Polícia prijala o 9.20 h tiesňové volanie, podľa ktorého došlo vo vlaku Intercity Express (ICE) na trati medzi Regensburgom a Norimbergom k útoku na cestujúcich. Úrady dosiaľ neposkytli bližšie podrobnosti o podozrivom, možnom motíve ani zranených, aj keď polícia ubezpečila, že žiadne nebezpečenstvo už nehrozí.
Zdroje z bezpečnostných zložiek pre DPA uviedli, že podozrivým je údajne 27-ročný Sýrčan. Podľa denníka Bild zadržali muža "arabského pôvodu", ktorý môže mať psychické problémy, pričom vo vlaku kričal o pomoc.
Bild i zdroje DPA uviedli, že zranení boli najmenej traja ľudia, dvaja z nich vážne. Policajná hovorkyňa uviedla, že nikto z nich nebol v ohrození života.
Na snímke dvaja policajti kráčajú na železničnej stanici v nemeckom Seubersdorfe. Viacero ľudí utrpelo v sobotu zranenia pri útoku nožom vo výsokorýchlostnom vlaku v Bavorsku. Foto: TASR/DPA
Hovorca Bavorského Červeného kríža popoludní spresnil, že jeho zdravotníci prepravili do nemocnice troch vážne zranených, pričom sa tiež starali o 200 až 300 cestujúcich evakuovaných z vlaku zastaveného na stanici v obci Seubersdorf.
Nemecký minister vnútra Horst Seehofer vyjadril zdesenie zo "strašného" útoku vo vlaku a vyjadril nádej, že zranení i svedkovia sa skoro a úplne zotavia. Konzervatívny bavorský politik vyzval zároveň na pokoj s tým, že závery bude možné vyvodzovať až po objasnení pozadia tohto činu.
Železničná spoločnosť Deutsche Bahn oznámila, že je zatiaľ nemožné odhadnúť, dokedy potrvá uzavretie trate medzi Regenburgom a Norimbergom. Diaľkové vlaky presmerovali cez neďaleké mesto Ingolstadt.
Vládne reformy sa podarí presadiť, hľadá sa najlepšie možné riešenie, nejde o kozmetické úpravy. V diskusnej relácii Sobotné dialógy Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) to povedala ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová.
Výhrady k reformám národných parkov, nemocníc a k súdnej mape má koaličné hnutie Sme rodina a jeho šéf Boris Kollár. „Tieto reformy nevetoval, verím, že prejdú, aj keby mali prejsť bez hlasov Borisa Kollára,“ vyhlásila Remišová. Podporu budú hľadať aj u nezaradených poslancov. Prípadným odchodom hnutia Sme rodina z koalície sa nezaoberá. "Sústredím sa na to, čo môžeme robiť pre ľudí a čo robíme," uviedla.
Odmietla, že by strana Za ľudí mala kritický postoj k zmene súdnej mapy pre to, že zo Za ľudí odišla pred časom ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (dnes nominantka SaS). „Neviem, ako sa zrýchlia súdne konania, keď premenujete súd na pobočku. To nie je reforma,“ podotkla ministerka Remišová.
Smer chce zachovať pôvodný stav
Šéfka rezortu investícií a informatizácie považuje za prirodzené, ak sa v koalícii štyroch strán o reformách diskutuje a hľadá sa spoločné riešenie, pretože ide o veľké systémové zmeny. "Každý má trochu iné priority a pohľady a je potrebné sa dohodnúť," vyhlásila. Podľa nej sa dajú robiť dve formy politiky. Jedna forma spočíva v snahe zlepšovať systém a druhá, že sa nerobia žiadne zmeny. Smer-SD, zdôraznila, reformy nepodporí, pretože "z podstaty Smeru vychádza, že chce zachovať pôvodný stav".
V debate s podpredsedom strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) a poslancom parlamentu Richardom Takáčom uviedla, že chodí do regiónov a aj tam, kde má Smer-SD vlastných starostov. Povedali jej, ako poznamenala, že tam noha politika ešte nestúpila.
Spomenula ich problémy s vodovodmi a kanalizáciou, keď pripomenula, že 30 percent obcí ešte kanalizáciu nemá. Súčasne sa obrátila na Takáča s otázkou, čo robili počas predchádzajúcich volebných období, keď boli pri moci. Ministerka tiež vyhlásila, že „Smer neustále šíri blbú náladu“.
Richard Takáč. Foto: TASR/Jaroslav Novák
„Keby sme vystrihli, že Smer, Smer, Smer, tak vy v tej diskusii vôbec nič nepoviete,“ adresoval výčitku Remišovej Takáč. Zdôraznil, že napríklad optimalizácia nemocníc sa robí bez diskusie so zdravotníckymi zariadeniami, nezohľadňuje sa regionálna dostupnosť akútnej zdravotnej starostlivosti či demografický vývoj.
Podľa Takáča Smer-SD nepodporí ani jednu reformu súčasnej vlády. Reformy podľa jeho slov vznikli "od zeleného stola" v Bratislave a bez akejkoľvek odbornej a spoločenskej diskusie. Poukázal na reformu národných parkov, ku ktorej majú výhrady okrem Sme rodina aj ďalšie koaličné strany Sloboda a Solidarita (SaS) a hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).
Expremiéri, ktorí podkopávajú krajine nohy
Diskutujúci sa bavili aj o súčasnej zhoršujúcej sa pandemickej situácii na Slovensku. Remišová tvrdí, že v žiadnej krajine nie sú dvaja bývalí premiéri ako na Slovensku, ktorí v tomto smere podkopávajú krajine nohy. Opoziční lídri podľa nej vyzývajú ľudí na to, aby sa neočkovali, a motivujú ich na porušovanie protipandemických opatrení.
V prípade možného povinného očkovania vybraných skupín si Remišová nevie predstaviť, akým spôsobom by sa napríklad sankcionovali zdravotníci či opatrovatelia, ktorí sa očkovať nechcú. "Máme ich málo, nemôžeme si dovoliť ich prepúšťať. Tu som za dobrovoľnosť," uviedla. Taktiež je za zvýhodnenie zaočkovaných ľudí, a to aj v čiernych okresoch. Zavedenie núdzového stavu nepodporuje, podľa nej stačia určené pravidlá v COVID automate.
Takáč vníma bezmocnosť ľudí, ktorí boli podľa neho minulý rok obmedzovaní, zúčastnili sa na celoplošnom testovaní, a aj tak malo Slovensko jednu z najväčších úmrtností na ochorenie COVID-19. "Vláda nezvládla komunikáciu ani pri očkovaní. Aj v tom sme už najhorší," skonštatoval. Za tento stav nesie podľa neho plnú zodpovednosť vláda. Odmieta tvrdenia, že by Smer-SD či Robert Fico hovorili ľuďom, aby nenosili rúška či sa nedali očkovať. "My sme za dobrovoľnosť pri očkovaní," uviedol s tým, že Smer-SD podporil zákony, ktoré mali pomôcť pri riešení pandémie.
