Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jedného z troch obvinených pieštanských antirúškarov vzal súd do väzby

Okresný súd v Piešťanoch vzal do väzby jedného z troch mužov z Nitrianskeho kraja, ktorí sú obvinení z prečinu útoku na verejného činiteľa a z výtržníctva počas štvrtkového konfliktu v piešťanskom supermarkete. Informovala o tom trnavská polícia. Ďalší dvaja aktéri incidentu budú stíhaní na slobode. V prípade dokázania viny im môže hroziť trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

„Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Piešťany vzal v nedeľu 7. novembra jedného obvineného do väzby, u druhého obvineného dôvody väzby nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Zároveň mu uložil zákaz vycestovať a povinnosť hlásiť sa u probačného a mediačného úradníka dvakrát mesačne. Uznesenie súdu nie je právoplatné, sťažnosť proti nemu podala prokuratúra aj obhajca,“ informovala hovorkyňa súdov v Trnavskom kraji Jana Kondákorová. V prípade ďalšieho obvineného sa s návrhom na väzbu nestotožnila prokuratúra.

Polícia zasahovala vo štvrtok 4. novembra v supermarkete v Piešťanoch, v ktorom si skupina osôb odmietala nasadiť respirátory. Privolané hliadky podľa trnavskej policajnej hovorkyne Zlatice Antalovej opakovane členov tejto skupiny vyzývali, aby si prekryli horné dýchacie cesty alebo aby obchod opustili a umožnili tak ostatným zákazníkom v pokoji dokončiť svoj nákup.

Došlo pri tom k fyzickému konfliktu, pri ktorom boli policajti nútení použiť donucovacie prostriedky. Pri incidente boli zranení dvaja policajti a jeden muž. Všetci boli ošetrení v nemocnici. Okres Piešťany je podľa COVID automatu bordový, respirátory v interiéri sú podľa vyhlášky povinné.

Rieši sa aj správanie na internete

Polícia sa intenzívne zaoberá aj osobami, ktoré sa na sociálnych sieťach vyhrážajú policajtom alebo vyzývajú ostatných k rôznym násilnostiam. Vo veci vedú aj vyšetrovanie pre trestné činy útoku na verejného činiteľa a podnecovania na trestný čin. Páchateľom v tomto prípade hrozí väzenie na tri, respektíve dva roky. Vyhrážanie sa policajtom súvisí so štvrtkovým zásahom v supermarkete v Piešťanoch.

Šéf polície Štefan Hamran sa po zásahu vyjadril takto: „Ako som avizoval už v minulosti, polícia bude pri ochrane života, zdravia a majetku občanov postupovať nekompromisne. Je neakceptovateľné, aby časť našich spoluobčanov, ktorá má výhrady voči opatreniam, ohrozovala a obmedzovala tých, ktorí opatrenia dodržiavajú."

Naď si myslí, že zákrok mohol byť tvrdší

Zásah mal presah aj do vysokej politiky. Postup polície cez víkend obhajoval aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Predseda vlády považuje zákrok polície v nákupnom reťazci v Piešťanoch za primeraný. Štát podľa neho nemôže tolerovať takéto narušovanie verejného poriadku zo strany jednotlivcov.

V podobnom duchu sa vyjadril aj šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). "Stále tá istá skupina výtržníkov, ktorí pre našu spoločnosť nerobia nič dobré. Naopak, porušujú zákony, provokujú, ničia, urážajú, vyhrážajú sa," napísal s tým, že zásah mohol byť ešte tvrdší.

Opozícia skloňuje aj policajnú brutalitu

Inak sa na situáciu díva opozícia. Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha hovorí o policajnej brutalite a myslí si, že prezident polície podnecuje nenávisť. Dodáva, že je len otázkou času, kedy sa situácia vymkne spod kontroly.

„Viete si predstaviť, že keď si dám teraz dole rúško, na mňa naskáče dvadsať policajtov?“ spýtal sa na margo zásahu na tlačovej besede exminister vnútra Robert Kaliňák a demonštratívne si na chvíľu zložil z tváre respirátor.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Nemecko má rekordný nárast prípadov čínskeho vírusu. Ako vyzerá porovnanie so Slovenskom?

Slovenská a nemecká incidencia majú v hrubých rysoch podobný priebeh. Čísla sú najhoršie od vypuknutia vírusu, ale smrtnosť je zatiaľ výrazne nižšia. Keďže Nemecko je o tretinu viac preočkované ako Slovensko, budeme môcť onedlho porovnať aj rozdiel a vplyv očkovania na smrtnosť vírusu.

Sedemdňová incidencia, teda počet potvrdených prípadov nákazy novým druhom koronavírusu na 100-tisíc obyvateľov za týždeň, dosiahla v Nemecku nový rekord od začiatku pandémie a v pondelok mala hodnotu 201,1. Informoval o tom Inštitút Roberta Kocha (RKI).

Predchádzajúci rekord 197,6 bol dosiahnutý na vrchole druhej vlny pandémie 22. decembra 2020. Na rozdiel od minulého roka je však teraz veľa ľudí zaočkovaných, a to aj v skupine obzvlášť ohrozených osôb nad 65 rokov. Odborníci preto predpokladajú, že zdravotnícky systém si tentoraz poradí s väčším počtom novoinfikovaných, pretože očkovanie chráni pred závažným priebehom ochorenia COVID-19.   

Graf nižšie ukazuje nové potvrdené prípady vírusu:

Týždňová incidencia v Nemecku už niekoľko týždňov nepretržite stúpa: v nedeľu dosiahla hodnotu 191,5, pred týždňom 154,8 a v októbri 63,8.     

Za uplynulých 24 hodín (k pondelovému ránu) zdravotnícke úrady v Nemecku nahlásili RKI 15 513 nových prípadov nákazy čínskym koronavírusom. V piatok pribudlo rekordných 37 120 nakazených od začiatku pandémie, presne pred týždňom ich bolo 9 658.

V priebehu 24 hodín bolo v Nemecku v súvislosti s koronavírusom zaznamenaných aj ďalších 33 úmrtí, čo je o desať viac ako pred týždňom. Celkovo je však smrtnosť nižšia, ako na prelome roka 2020/2021, počas vrcholiacej druhej vlny a dosahuje v Nemecku – napriek vysokej zaočkovanosti – zhruba úroveň z prvej vlny.

V Nemecku je zaočkovaných 55,6 milióna ľudí oboma dávkami, čo je asi 63 percent populácie, o trochu viac je zaočkovaných len jednou dávkou, zhruba štyri percentná je rozdiel. Na Slovensku je plne zaočkovaných niečo cez 42 percent obyvateľov, takže o 20 percent menej.

Tu vidíme porovnanie smrtnosti čínskeho vírusu v Nemecku a na Slovensku:

Počet hospitalizovaných pacientov na 100 000 obyvateľov v Nemecku v priebehu siedmich dní – najdôležitejší parameter pre možné sprísnenie protipandemických opatrení – mal v piatok hodnotu 3,91. Pri tomto indikátore treba brať do úvahy, že hospitalizácie sa niekedy hlásia s oneskorením. Aj pre veľké regionálne rozdiely nie je stanovená celoštátna hranica, od ktorej je situácia považovaná za kritickú. Predchádzajúce maximum malo v čase vlaňajších Vianoc hodnotu približne 15,5.

Na Slovensku je hospitalizovaných celkovo 2 505 ľudí (k pondelku), z toho na JIS-kách je 183 a na ventilácii 185 pacientov.

(tasr, fed)


      

Minúta  |  

Od pondelka 36 okresov v čiernej, 34 v bordovej, oranžová už iba Šaľa a Komárno

Bratislava je červená, to znamená v prvom stupni ohrozenia. Prinášame prehľad situácie na Slovensku.

Od pondelka je na Slovensku podľa COVID automatu v čiernej farbe (tretí stupeň ohrozenia) 36 okresov. V druhom stupni ohrozenia, teda v bordovej farbe, je 34 okresov. Červených okresov (prvý stupeň ohrozenia) je sedem. Oranžové okresy (stupeň ostražitosti) sú už len dva.

V stupni ostražitosti – oranžová farba – sú okresy Komárno a Šaľa.

V prvom stupni ohrozenia – červené okresy – sú okresy Bratislava I.-V., Dunajská Streda a Galanta.

V druhom stupni ohrozenia, ktorý zodpovedá bordovej farbe, sú okresy Bánovce nad Bebravou, Banská Štiavnica, Dolný Kubín, Gelnica, Hlohovec, Ilava, Košice I.-IV., Košice-okolie, Levice, Malacky, Myjava, Nitra, Nové Zámky, Partizánske, Pezinok, Piešťany,  Prešov, Prievidza, Revúca, Rožňava, Ružomberok, Sabinov, Senec, Senica, Skalica, Trenčín, Trnava, Žarnovica, Žilina, Zlaté Moravce a Zvolen.

Medzi čierne okresy, ktoré zodpovedajú tretiemu stupňu ohrozenia, sú zaradené okresy Banská Bystrica, Bardejov, Brezno, Bytča, Čadca, Detva, Humenné, Kežmarok, Krupina, Kysucké Nové Mesto, Levoča, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Medzilaborce, Michalovce, Námestovo, Nové Mesto nad Váhom, Poltár, Poprad, Považská Bystrica, Púchov, Rimavská Sobota, Snina, Sobrance, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Topoľčany, Trebišov, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou a Žiar nad Hronom.

Vo všetkých okresoch tak platia prísnejšie podmienky napríklad pre hromadné podujatia, reštaurácie, fitness centrá či wellness, ale aj svadby a kary. V čiernych okresoch sú najprísnejšie. Zakázané sú svadby, oslavy či večierky a podujatia v prevádzkach verejného stravovania.

(tasr)

Minúta  |  

Sulíkovi klesla dôvera o vyše 8 percent. Najdôveryhodnejší minister je Lengvarský, ale aj on má mizernú bilanciu

Najdôveryhodnejším ministrom je šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).

Lengvarskému verí takmer 35 percent ľudí, zaznamenal v tomto smere pokles o 1,7 percenta. Nedôveruje mu vyše 61 percent respondentov.

Druhým najdôveryhodnejším ministrom je šéf rezortu zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS) s dôverou 34,2 percenta. Svoju dôveru zdvihol od mája 2021 o 4,1 percenta. Tretí v poradí je minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Dôveru mu vyjadrilo 32 percent a nedôveru 62,1 percenta respondentov.

Nasleduje minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s dôverou 30,9 percenta a nedôverou 63,8 percenta.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) získal 26,6-percentnú dôveru a 66,8-percentnú nedôveru. Ministrovi dopravy Andrejovi Doležalovi (nominant Sme rodina) dôveruje 25,7 percenta a nedôveruje 53,8 percenta ľudí.

Foto: Tvnoviny.sk

Predsedovi SaS a súčasnému ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi verí 27,3 percenta respondentov – za pol roka mu tým dôvera klesla o viac než osem percent.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) má dôveru 29,7 percenta a nedôveru 67,5 percenta ľudí. Najväčšiu nedôveru má minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Dôveru mu vyjadrilo 11,3 percenta respondentov, nedôveru 87,2 percenta.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) skončil v prieskume so ziskom 23,4-percentnej dôvery a 72-percentnej nedôvery. Ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) dôveruje 20,9 percenta a nedôveruje 72,6 percenta respondentov. Ministerke kultúry Natálii Milanovej (OĽaNO) dôveruje 20,6 percenta a nedôveruje 58,2 percenta ľudí. Ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej dôveruje 20,1 percenta a nedôveruje 75,1 percenta respondentov.

Foto: Tvnoviny.sk

Na posledných miestach v rebríčku je minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽaNO) so ziskom dôvery 17,5 percenta a nedôvery 53,1 percenta, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) s dôverou 15,3 percenta a nedôverou 81,5 percenta.

Vicepremiérovi pre legislatívu Štefanovi Holému (Sme rodina) vyjadrilo dôveru 12,9 percenta a nedôveru 57,8 percenta respondentov.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý bol realizovaný od 20. do 27. októbra na vzorke 1009 respondentov.

Foto: Tvnoviny.sk
Foto: Tvnoviny.sk

(est, tasr)

Minúta  |  

Kollár Fica ľutuje, že dostal covid a má následky. Fico kritizuje políciu, za očkovaním vidí farmabiznis. Podľa Kolíkovej je cynik

V nedeľných televíznych debatách sa zástupcovia Smeru dostali pod tlak kvôli odmietaniu podporiť očkovanie. Politici Smeru zase tlačili zástupov vlády za neprimeraný postup polície pri zásahu v Piešťanoch.

V dvoch nedeľných debatách na TA3 a v RTVS sa politici Smeru dostali do ostrejšieho sporu s vládnymi politikmi kvôli postoju k očkovaniu.

V TA3 debatovali ministerka Mária Kolíková s Robertom Ficom, v relácii O päť minút dvanásť na RTVS zase Boris Kollár s Jurajom Blanárom. Najostrejšie polemiky v obidvoch reláciách vyvolali práve spory o očkovanie.

Ministerka Kolíková Fica nazvala "cynikom", pretože vie, čo to znamená dostať covid a aj tak odmieta podporiť očkovanie. "Zahrávate sa s ľudskými životmi," povedala na jeho adresu. Fico priznal, že covid mal, ale okolnosti choroby označil za ľahké, dva dni mal sople a horúčku, viac sa o svojom zdravotnom stave rozprávať nechcel. Fico tvrdil, že on s očkovaním problém nemá, ale nikoho nemieni nútiť, aj vláda by podľa neho mala rešpektovať ľudí, ak sa očkovať nechcú. Zároveň dodal, že jeho názor na očkovanie je, že ide najmä o "farmabiznis". Kolíková pripomínala plné nemocnice a hroziaci kolaps zdravotných zariadení a nemocníc, prepracovanosť lekárov a vysoké náklady na JIS-ky a ventilácie.

Fico debatu otáčal na – podľa jeho slov – "neprimeraný zásah polície" v Piešťanoch proti ľuďom v obchodoch bez rúšok, voči ktorým tvrdo zasiahla polícia. Fico nespochybňuje nosenie rúšok, prekáža mu ale neprimeraný zásah proti tým, ktorí porušili pravidlo nosenia rúšok. "Je úplne neprimerané človeka bez rúška ťahať von po zemi," povedal. Ministerke Kolíkovej viackrát v relácii povedal, že v spoločnosti rastie agresivita a na jar musia čakať vážne problémy. Podľa Kolíkovej sa agresívne a cynicky správa práve Fico, ktorý spochybňuje očkovanie a podnecuje rast napätia v spoločnosti.

V druhej diskusii na RTVS debatovali predseda parlamentu Boris Kollár a podpredseda Smeru Juraj Blanár. Aj tu sa veľa debatovalo o očkovaní.

Kollár podpredsedu Smeru vyzval: "Pán Blanár, povedzte to, že Smer je za to, aby sa dali ľudia očkovať, povedzte to." Blanár na výzvu priamo nereagoval, namiesto toho povedal, že nie je pravda, že pandémia pre zaočkovaných skončila. Podobne ako Fico, aj Blanár zdôrazňoval, že postup polície bol neprimeraný a prispieva k rastu napätia v spoločnosti.

Kollár poľutoval Roberta Fica za to, že dostal covid: "Predsa len je to človek ako každý iný a je mi ľúto, že má z toho následky." Riešením je podľa neho očkovanie, sám je očkovaný a prekáža mu tlak, aký situácia vytvára na nemocnice.

Blanár sa snažil poukázať, že v Česku zomierajú aj zaočkovaní ľudia, moderátor relácie mu ale oponoval, že väčšina na JIS-kách aj väčšina zomierajúcich u nás sú neočkovaní. Na to Blanár nereagoval.

Okrem očkovania boli témami diskusie aj reforma súdnictva, národné parky či referendum.

Líder opozičného Smeru Robert Fico by mal Kolíkovej čeliť medializovaným nahrávkam z poľovníckej chaty. Poukázala pritom na informácie o odcudzení 50 000 eur a zlatých mincí, navádzanie bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ako vypovedať, i na to, že Fico prekonal ochorenie COVID-19.

"Je otázny súvis s pytliactvom. Fakt však je, že Fico je vysokopostavený politik. Na chate zazneli rôzne rozhovory a musí tomu čeliť," povedala ministerka. Šéf Smeru vníma túto kauzu ako "likvidáciu" predstaviteľa opozície a konkrétnych advokátov. "Tu sa niekto dohodol, že budú odpočúvať opozičného politika a mysleli si, že tam budeme páchať trestnú činnosť. Vymysleli si príbeh o pytliactve. Nič však v rozhovoroch nie je, čo by zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť," vyhlásil Fico s tým, že zámer poškodiť ho nevyšiel a pozná meno policajta, ktorý nahrávky vyniesol na verejnosť. "Podali sme návrh na konkrétnych ľudí," podotkol poslanec Národnej rady SR. Potrestať podľa neho je potrebné aj Moniku Tódovú a konkrétnych novinárov, ktorí sa na tom podieľali.

Podľa ministerky nie je dobré, aby unikali nahrávky počas trestného konania. Ak však k ich zverejneniu už došlo a ide o politikov, je podľa nej v poriadku verejne o ich obsahu diskutovať. Únik zo spisov je podľa Kolíkovej veľkou výzvou pre nového policajného prezidenta Štefana Hamrana.

V debate na RTVS Kollár k tejto téme povedal, že je nemysliteľné, aby "niekto niečo na polícii povedal a do polhodiny to bolo na Denníku N". Podľa Kollára bola nahrávka urobená legálne, keďže mala povolenie, ale "sudca bol sprosto zavedený a oklamaný". Blanár to označil za škandál. Podľa Kollára by mal byť konečne niekto za únik informácií potrestaný, pretože je to problém.

Kollár v závere relácie ostro napadol Blanára, že za nich sa odpočúvali opoziční politici, ich rodiny a novinári, čuduje sa, že sa nehanbia dnes moralizovať.

(fed, est)

Minúta  |  

Frustrácia z klimatického samitu a výzva k povstaniu. Ulicami Glasgowa pochodovalo 100-tisíc ľudí. Greta napokon nevystúpila

Desaťtisíce ľudí vyšli v sobotu do ulíc škótskeho mesta Glasgow, aby vyjadrili svoju frustráciu z prístupu vedúcich politikov ku klimatickej kríze, ktorý je podľa aktivistov príliš pomalý a nedostatočne ambiciózny. Informovala o tom britská verejnoprávna stanica BBC.

Glasgowská polícia očakávala, že sa demonštrácie zúčastní približne 50-tisíc ľudí. Organizátori však napočítali viac než 100-tisíc účastníkov, ktorí prišli aj napriek daždivému počasiu, píše agentúra AFP.

Pred davom mala mať pôvodne prejav aj švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, nakoniec sa však rozhodla nevystúpiť, aj keď sa pochodu zúčastnila. Podľa informácií BBC dala Thunbergová priestor iným rečníkom vrátane ugandskej aktivistky Vanessy Nakateovej. Thunbergová totiž už rečnila na piatkovom proteste v Glasgowe, kde COP26 podrobila ostrej kritike.

"Lídri málokedy majú odvahu viesť. Je na občanoch, ľuďoch ako ja a vy, aby sme povstali a dožadovali sa činov. A keď to spravíme v dostatočne veľkom počte, naši lídri sa pohnú," povedala davu Nakateová.

K demonštrantom v Glasgowe sa prihovorili aj zástupcovia domorodých komunít z celého sveta. Niektoré tieto komunity nemajú zastúpenie na COP26, hoci žijú v prvej línii environmentálnej skazy spôsobenej ťažbou a odlesňovaním, pretože ich vlády v ich krajinách neuznávajú, pripomína BBC. „Zo srdca vás chceme len požiadať o podporu a solidaritu pri budovaní správy pôvodných obyvateľov na celom svete,“ vyjadril sa Gregorio Diaz Mirabal z Kongresu domorodých organizácií v Amazonskej nížine.

Klimatickí aktivisti počas protestu v Glasgowe. Foto: TASR/AP

Medzitým tiež v Glasgowe zasahovala polícia na ďalšom proteste, v rámci ktorého aktivisti zablokovali most. Účastníci sa navyše navzájom pripútali reťazou, ktorú policajti odstránili kliešťami a 21 ľudí zadržali.

Klimatický samit OSN (COP26) v Glasgowe sa koná od 31. októbra a potrvá do 12. novembra. Táto konferencia je považovaná za kľúčovú, lebo má stanoviť nové globálne ciele pre znižovanie emisií a obmedzenie tempa globálneho otepľovania.

Stále však existuje značná priepasť medzi opatreniami, ku ktorým sa krajiny zaviazali, a tým, čo je potrebné pre udržanie nárastu globálnej priemernej teploty na hranici 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. Ak túto hranicu ľudstvo prekročí, podľa odborníkov dôjde k nezvratným klimatickým zmenám, ktoré môžu navždy poznačiť veľké časti planéty.

Greta: Je to prepadák

"Nie je žiadnym tajomstvom, že COP26 je prepadák. Už to nie je klimatická konferencia, je to celosvetový festival greenwashingu," vyhlásila Thunbergová v piatok, pričom použila pojem, ktorý sa používa na označenie falošného predstierania opatrení v prospech životného prostredia.

Podľa nej sa svetoví lídri, ktorí sa zhromaždili na glasgowskom samite, usilujú len o to, aby biznis fungoval tak ako doposiaľ a aby neutrpeli záujmy a ekonomika krajín bohatého "globálneho severu".

"Ľudia z oblastí najviac postihnutých (zmenou klímy) stále zostávajú nevypočutí a hlasy budúcich generácií sa topia v ich greenwashingu, prázdnych slovách a sľuboch... Fakty však neklamú. My vieme, že naši vládcovia sú nahí," vyhlásila 18-ročná Thunbergová, ktorú citovala agentúra DPA.

Environmentálna aktivistka Greta Thunbergová. Foto: TASR/AP

Súčasní svetoví lídri podľa nej vôbec nie sú vodcami, pretože skutočné líderstvo vyzerá inak, povedala Thunbergová, ukazujúc na zhromaždených demonštrantov. Svet podľa nej nepotrebuje "vzdialené, nezáväzné prísľuby", ale prísnejšie pravidlá, ktoré postihnú najväčších znečisťovateľov.

"Nesmú ignorovať vedecký konsenzus, ba čo viac, nesmú ignorovať nás ľudí vrátane vlastných detí," uviedla aktivistka na adresu svetových politikov.

Po celom svete sa podľa BBC konalo v priebehu soboty približne 300 podobných demonštrácií – v Južnej Kórei, Indonézii, Holandsku, Francúzku, Belgicku, Írsku, Dánsku, Švajčiarsku, Turecku, Keni, Austrálii, Kanade a ďalších krajinách.

COP26 je dosiaľ najväčšie podujatie

Prebiehajúca konferencia OSN o zmene klímy (COP26) v škótskom Glasgowe by napriek všetkým prekážkam súvisiacim s koronakrízou mohla byť dosiaľ najväčším takýmto podujatím svetovej organizácie.

K tomuto záveru dospeli novinári zo spravodajského webu Carbon Brief, zameraného na klimatické otázky, po vyhodnotení nahlásenej účasti, informovala v sobotu agentúra DPA.

Oficiálne sa na COP26 zaregistrovalo 39 509 delegátov, čo je takmer dvojnásobne viac ako pri poslednej klimatickej konferencii z roku 2019 v Madride. Skutočný počet účastníkov by mohol byť napokon nižší, keďže niektoré delegácie – napríklad z Afganistanu, Samoy či Vanuatu – do Glasgowa neprišli. Rozdiel oproti dosiaľ najväčšej konferencii zmluvných strán (COP) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy z roku 2015 v Paríži s 30 372 účastníkmi je napriek tomu výrazný.

Najväčšie delegácie tento rok nahlásili Brazília (479), Turecko (376), Konžská demokratická republika (373), Ghana (337) a Rusko (312). Rekordný je aj počet 3 781 akreditovaných novinárov.

Vysoký počet účastníkov v spojení s prísnymi kontrolami súvisiacimi s pandémiou je podľa pozorovateľov tiež dôvodom miestami mimoriadne dlhých radov ľudí čakajúcich na vstup do konferenčného centra.

(tasr, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.