Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiér: Musíme prijať ráznejšie opatrenia. Konzílium navrhuje povinné očkovanie pre niektoré skupiny či covid pasy do práce

Vo vláde panuje zhoda na tom, že sa musí konať ráznejšie a prijať k tomu aj potrebné opatrenia. Dôvodom je, že ľudia nedodržiavajú nastavené podmienky v súvislosti so šírením pandémie ochorenia COVID-19. Uviedol to po rokovaní so zdravotníkmi a členmi vlády o epidemickej situácii premiér Eduard Heger (OĽANO).

Na základe minulotýždňových odporúčaní konzília odborníkov dal premiér viacerým ministrom vypracovať podklady, ako by sa tieto odporúčania mohli dostať do praxe. "Tá zhoda je na tom, že potrebujeme konať ráznejšie. Ukazuje sa, že ľudia opatrenia nedodržiavajú, COVID automat je nastavený dobre, ale pokiaľ sa nedodržiava, akoby neexistoval. Potrebujeme prísť s rozhodnutiami, ktoré budú ráznejšie z hľadiska dodržiavania opatrení," vyhlásil Heger.

V pondelok by o opatreniach mala rokovať aj koaličná rada. Závery by mohli byť známe pri najbližšom zasadnutí vlády SR.

Návrhy Konzília odborníkov

Konzílium odborníkov navrhuje obmedziť pohyb neočkovaných v čiernych okresoch a zvážiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 pre vybrané skupiny obyvateľov podobne ako v iných štátoch Európskej únie. Konzílium taktiež odporúča, aby z pandemickej PN, ktorá sa vypláca pri ochorení COVID-19, čerpali výhody len očkovaní ľudia.

Navrhujú aj ďalšie sprísnenia, napríklad používanie COVID pasov aj na chodenie do práce už od červených okresov a dôrazné odporúčanie home office tam, kde je to možné.

Zdravotníci vyzývajú na očkovanie

Pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu sa v pondelok viac ako 1300 zdravotníkov z nemocníc postavilo za verejnú výzvu obyvateľom krajiny na podporu očkovania proti ochoreniu COVID-19. V liste verejnosti zdôrazňujú, že do nemocníc sa dostávajú čoraz mladší pacienti a nemocnice musia pristupovať k obmedzovaniu takzvanej bielej medicíny.

„Lôžka, na ktorých ešte pred pár týždňami ležali pacienti s inými ochoreniami, obsadzujú pacienti s COVID-19. Aj keď sa veľmi snažíme, starostlivosť o pacientov s iným ochorením sa čoraz viac obmedzuje. Pribúdajú oddelenia a nemocnice, ktoré sú nútené odkladať plánované a odkladné zákroky. Je nás málo, pacientov je čoraz viac a my už prestávame vládať,“ poukázali zdravotníci.

https://standard.sk/134302/zdravotnici-vyzvali-ludi-na-ockovanie-do-nemocnic-sa-dostavaju-coraz-mladsi-vacsine-umrti-na-covid-sa-dalo-zabranit/

(tasr, ste)

Minúta  |  

Zdravotníci vyzvali ľudí na očkovanie: Do nemocníc sa dostávajú čoraz mladší, väčšine úmrtí na covid sa dalo zabrániť

Viac ako 1300 zdravotníkov z nemocníc sa postavilo za verejnú výzvu obyvateľom krajiny na podporu očkovania proti ochoreniu COVID-19. V liste verejnosti zdôrazňujú, že do nemocníc sa dostávajú čoraz mladší pacienti a nemocnice musia pristupovať k obmedzovaniu takzvanej bielej medicíny.

"Situácia s pandémiou nie je dobrá. Verím, že výzva, ktorú kolegovia spísali, bude mať vo verejnosti odozvu," uviedol na margo listu v pondelok minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).

Odvrátiteľné úmrtia

Lekári, sestry, farmaceuti či fyzioterapeuti v ňom zdôrazňujú neustály nárast nakazených pacientov a vyčerpanosť zdravotníkov. "Lôžka, na ktorých ešte pred pár týždňami ležali pacienti s inými ochoreniami, obsadzujú pacienti s COVID-19. Aj keď sa veľmi snažíme, starostlivosť o pacientov s iným ochorením sa čoraz viac obmedzuje. Pribúdajú oddelenia a nemocnice, ktoré sú nútené odkladať plánované a odkladné zákroky. Je nás málo, pacientov je čoraz viac a my už prestávame vládať," poukázali zdravotníci.

Pripomínajú, že väčšina úmrtí na COVID-19 patrí do skupiny odvrátiteľných úmrtí, keďže sa im očkovaním dalo zabrániť. "Očkovania a vedľajších účinkov sa netreba obávať. Vakcíny sú bezpečné a overené," uviedli zdravotníci s tým, že očakávajú ďalšie zhoršovanie situácie v nemocniciach.

Lekári urobili, čo mohli

V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) leží aktuálne 157 pacientov s ochorením COVID-19, 12 z nich je na umelej pľúcnej ventilácii. "Prichádzajú k nám už aj pacienti z iných krajov," spresnil riaditeľ UNB Roland Schaller. Nemocnica sa podľa jeho slov na nárast nakazených pacientov zodpovedne pripravila. "Lekári urobili, čo mohli, teraz je aj na verejnosti, aby nám bola oporou a dala sa zaočkovať," vyzval Schaller.

Na Úrade vlády SR zároveň od pondelka podľa Lengvarského pokračujú rokovania o odporúčaniach konzília odborníkov. "Určite budem trvať na tom, čo odporučilo konzílium. Verím tomu, že odporúčania budú zavedené," dodal minister s tým, že bude podporovať aj zavedenie lokálneho núdzového stavu.

(tasr)

Minúta  |  

Jedného z troch obvinených pieštanských antirúškarov vzal súd do väzby

Okresný súd v Piešťanoch vzal do väzby jedného z troch mužov z Nitrianskeho kraja, ktorí sú obvinení z prečinu útoku na verejného činiteľa a z výtržníctva počas štvrtkového konfliktu v piešťanskom supermarkete. Informovala o tom trnavská polícia. Ďalší dvaja aktéri incidentu budú stíhaní na slobode. V prípade dokázania viny im môže hroziť trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

„Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Piešťany vzal v nedeľu 7. novembra jedného obvineného do väzby, u druhého obvineného dôvody väzby nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Zároveň mu uložil zákaz vycestovať a povinnosť hlásiť sa u probačného a mediačného úradníka dvakrát mesačne. Uznesenie súdu nie je právoplatné, sťažnosť proti nemu podala prokuratúra aj obhajca,“ informovala hovorkyňa súdov v Trnavskom kraji Jana Kondákorová. V prípade ďalšieho obvineného sa s návrhom na väzbu nestotožnila prokuratúra.

Polícia zasahovala vo štvrtok 4. novembra v supermarkete v Piešťanoch, v ktorom si skupina osôb odmietala nasadiť respirátory. Privolané hliadky podľa trnavskej policajnej hovorkyne Zlatice Antalovej opakovane členov tejto skupiny vyzývali, aby si prekryli horné dýchacie cesty alebo aby obchod opustili a umožnili tak ostatným zákazníkom v pokoji dokončiť svoj nákup.

Došlo pri tom k fyzickému konfliktu, pri ktorom boli policajti nútení použiť donucovacie prostriedky. Pri incidente boli zranení dvaja policajti a jeden muž. Všetci boli ošetrení v nemocnici. Okres Piešťany je podľa COVID automatu bordový, respirátory v interiéri sú podľa vyhlášky povinné.

Rieši sa aj správanie na internete

Polícia sa intenzívne zaoberá aj osobami, ktoré sa na sociálnych sieťach vyhrážajú policajtom alebo vyzývajú ostatných k rôznym násilnostiam. Vo veci vedú aj vyšetrovanie pre trestné činy útoku na verejného činiteľa a podnecovania na trestný čin. Páchateľom v tomto prípade hrozí väzenie na tri, respektíve dva roky. Vyhrážanie sa policajtom súvisí so štvrtkovým zásahom v supermarkete v Piešťanoch.

Šéf polície Štefan Hamran sa po zásahu vyjadril takto: „Ako som avizoval už v minulosti, polícia bude pri ochrane života, zdravia a majetku občanov postupovať nekompromisne. Je neakceptovateľné, aby časť našich spoluobčanov, ktorá má výhrady voči opatreniam, ohrozovala a obmedzovala tých, ktorí opatrenia dodržiavajú."

Naď si myslí, že zákrok mohol byť tvrdší

Zásah mal presah aj do vysokej politiky. Postup polície cez víkend obhajoval aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Predseda vlády považuje zákrok polície v nákupnom reťazci v Piešťanoch za primeraný. Štát podľa neho nemôže tolerovať takéto narušovanie verejného poriadku zo strany jednotlivcov.

V podobnom duchu sa vyjadril aj šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). "Stále tá istá skupina výtržníkov, ktorí pre našu spoločnosť nerobia nič dobré. Naopak, porušujú zákony, provokujú, ničia, urážajú, vyhrážajú sa," napísal s tým, že zásah mohol byť ešte tvrdší.

Opozícia skloňuje aj policajnú brutalitu

Inak sa na situáciu díva opozícia. Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha hovorí o policajnej brutalite a myslí si, že prezident polície podnecuje nenávisť. Dodáva, že je len otázkou času, kedy sa situácia vymkne spod kontroly.

„Viete si predstaviť, že keď si dám teraz dole rúško, na mňa naskáče dvadsať policajtov?“ spýtal sa na margo zásahu na tlačovej besede exminister vnútra Robert Kaliňák a demonštratívne si na chvíľu zložil z tváre respirátor.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Nemecko má rekordný nárast prípadov čínskeho vírusu. Ako vyzerá porovnanie so Slovenskom?

Slovenská a nemecká incidencia majú v hrubých rysoch podobný priebeh. Čísla sú najhoršie od vypuknutia vírusu, ale smrtnosť je zatiaľ výrazne nižšia. Keďže Nemecko je o tretinu viac preočkované ako Slovensko, budeme môcť onedlho porovnať aj rozdiel a vplyv očkovania na smrtnosť vírusu.

Sedemdňová incidencia, teda počet potvrdených prípadov nákazy novým druhom koronavírusu na 100-tisíc obyvateľov za týždeň, dosiahla v Nemecku nový rekord od začiatku pandémie a v pondelok mala hodnotu 201,1. Informoval o tom Inštitút Roberta Kocha (RKI).

Predchádzajúci rekord 197,6 bol dosiahnutý na vrchole druhej vlny pandémie 22. decembra 2020. Na rozdiel od minulého roka je však teraz veľa ľudí zaočkovaných, a to aj v skupine obzvlášť ohrozených osôb nad 65 rokov. Odborníci preto predpokladajú, že zdravotnícky systém si tentoraz poradí s väčším počtom novoinfikovaných, pretože očkovanie chráni pred závažným priebehom ochorenia COVID-19.   

Graf nižšie ukazuje nové potvrdené prípady vírusu:

Týždňová incidencia v Nemecku už niekoľko týždňov nepretržite stúpa: v nedeľu dosiahla hodnotu 191,5, pred týždňom 154,8 a v októbri 63,8.     

Za uplynulých 24 hodín (k pondelovému ránu) zdravotnícke úrady v Nemecku nahlásili RKI 15 513 nových prípadov nákazy čínskym koronavírusom. V piatok pribudlo rekordných 37 120 nakazených od začiatku pandémie, presne pred týždňom ich bolo 9 658.

V priebehu 24 hodín bolo v Nemecku v súvislosti s koronavírusom zaznamenaných aj ďalších 33 úmrtí, čo je o desať viac ako pred týždňom. Celkovo je však smrtnosť nižšia, ako na prelome roka 2020/2021, počas vrcholiacej druhej vlny a dosahuje v Nemecku – napriek vysokej zaočkovanosti – zhruba úroveň z prvej vlny.

V Nemecku je zaočkovaných 55,6 milióna ľudí oboma dávkami, čo je asi 63 percent populácie, o trochu viac je zaočkovaných len jednou dávkou, zhruba štyri percentná je rozdiel. Na Slovensku je plne zaočkovaných niečo cez 42 percent obyvateľov, takže o 20 percent menej.

Tu vidíme porovnanie smrtnosti čínskeho vírusu v Nemecku a na Slovensku:

Počet hospitalizovaných pacientov na 100 000 obyvateľov v Nemecku v priebehu siedmich dní – najdôležitejší parameter pre možné sprísnenie protipandemických opatrení – mal v piatok hodnotu 3,91. Pri tomto indikátore treba brať do úvahy, že hospitalizácie sa niekedy hlásia s oneskorením. Aj pre veľké regionálne rozdiely nie je stanovená celoštátna hranica, od ktorej je situácia považovaná za kritickú. Predchádzajúce maximum malo v čase vlaňajších Vianoc hodnotu približne 15,5.

Na Slovensku je hospitalizovaných celkovo 2 505 ľudí (k pondelku), z toho na JIS-kách je 183 a na ventilácii 185 pacientov.

(tasr, fed)


      

Minúta  |  

Od pondelka 36 okresov v čiernej, 34 v bordovej, oranžová už iba Šaľa a Komárno

Bratislava je červená, to znamená v prvom stupni ohrozenia. Prinášame prehľad situácie na Slovensku.

Od pondelka je na Slovensku podľa COVID automatu v čiernej farbe (tretí stupeň ohrozenia) 36 okresov. V druhom stupni ohrozenia, teda v bordovej farbe, je 34 okresov. Červených okresov (prvý stupeň ohrozenia) je sedem. Oranžové okresy (stupeň ostražitosti) sú už len dva.

V stupni ostražitosti – oranžová farba – sú okresy Komárno a Šaľa.

V prvom stupni ohrozenia – červené okresy – sú okresy Bratislava I.-V., Dunajská Streda a Galanta.

V druhom stupni ohrozenia, ktorý zodpovedá bordovej farbe, sú okresy Bánovce nad Bebravou, Banská Štiavnica, Dolný Kubín, Gelnica, Hlohovec, Ilava, Košice I.-IV., Košice-okolie, Levice, Malacky, Myjava, Nitra, Nové Zámky, Partizánske, Pezinok, Piešťany,  Prešov, Prievidza, Revúca, Rožňava, Ružomberok, Sabinov, Senec, Senica, Skalica, Trenčín, Trnava, Žarnovica, Žilina, Zlaté Moravce a Zvolen.

Medzi čierne okresy, ktoré zodpovedajú tretiemu stupňu ohrozenia, sú zaradené okresy Banská Bystrica, Bardejov, Brezno, Bytča, Čadca, Detva, Humenné, Kežmarok, Krupina, Kysucké Nové Mesto, Levoča, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Medzilaborce, Michalovce, Námestovo, Nové Mesto nad Váhom, Poltár, Poprad, Považská Bystrica, Púchov, Rimavská Sobota, Snina, Sobrance, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Topoľčany, Trebišov, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou a Žiar nad Hronom.

Vo všetkých okresoch tak platia prísnejšie podmienky napríklad pre hromadné podujatia, reštaurácie, fitness centrá či wellness, ale aj svadby a kary. V čiernych okresoch sú najprísnejšie. Zakázané sú svadby, oslavy či večierky a podujatia v prevádzkach verejného stravovania.

(tasr)

Minúta  |  

Sulíkovi klesla dôvera o vyše 8 percent. Najdôveryhodnejší minister je Lengvarský, ale aj on má mizernú bilanciu

Najdôveryhodnejším ministrom je šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).

Lengvarskému verí takmer 35 percent ľudí, zaznamenal v tomto smere pokles o 1,7 percenta. Nedôveruje mu vyše 61 percent respondentov.

Druhým najdôveryhodnejším ministrom je šéf rezortu zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS) s dôverou 34,2 percenta. Svoju dôveru zdvihol od mája 2021 o 4,1 percenta. Tretí v poradí je minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Dôveru mu vyjadrilo 32 percent a nedôveru 62,1 percenta respondentov.

Nasleduje minister školstva Branislav Gröhling (SaS) s dôverou 30,9 percenta a nedôverou 63,8 percenta.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) získal 26,6-percentnú dôveru a 66,8-percentnú nedôveru. Ministrovi dopravy Andrejovi Doležalovi (nominant Sme rodina) dôveruje 25,7 percenta a nedôveruje 53,8 percenta ľudí.

Foto: Tvnoviny.sk

Predsedovi SaS a súčasnému ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi verí 27,3 percenta respondentov – za pol roka mu tým dôvera klesla o viac než osem percent.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) má dôveru 29,7 percenta a nedôveru 67,5 percenta ľudí. Najväčšiu nedôveru má minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Dôveru mu vyjadrilo 11,3 percenta respondentov, nedôveru 87,2 percenta.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) skončil v prieskume so ziskom 23,4-percentnej dôvery a 72-percentnej nedôvery. Ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) dôveruje 20,9 percenta a nedôveruje 72,6 percenta respondentov. Ministerke kultúry Natálii Milanovej (OĽaNO) dôveruje 20,6 percenta a nedôveruje 58,2 percenta ľudí. Ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej dôveruje 20,1 percenta a nedôveruje 75,1 percenta respondentov.

Foto: Tvnoviny.sk

Na posledných miestach v rebríčku je minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽaNO) so ziskom dôvery 17,5 percenta a nedôvery 53,1 percenta, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) s dôverou 15,3 percenta a nedôverou 81,5 percenta.

Vicepremiérovi pre legislatívu Štefanovi Holému (Sme rodina) vyjadrilo dôveru 12,9 percenta a nedôveru 57,8 percenta respondentov.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý bol realizovaný od 20. do 27. októbra na vzorke 1009 respondentov.

Foto: Tvnoviny.sk
Foto: Tvnoviny.sk

(est, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.