Preskočiť na obsah
  |  

Buď celá rodina, alebo nikto. Slovákov pri téme očkovania ovplyvňuje rodinné prostredie

Zaočkovanosť či nezaočkovanosť jednotlivca proti ochoreniu COVID-19 ovplyvňuje prostredie, najmä rodina. Takmer v 40 percentách domácností sú všetci dospelí členovia zaočkovaní, naopak, v 30 percentách nie je zaočkovaný nikto. Až 70 percent domácností je tak v otázke očkovania úplne vyhranených. Vyplýva to z prieskumu

V podskupine zaočkovaných respondentov až 67,9 percenta uviedlo, že všetci dospelí členovia domácnosti sú zaočkovaní. Naopak, u nezaočkovaných respondentov je 62,10 percenta takých, ktorí sú členmi domácností, kde nie je zaočkovaný nikto.

Ochota dať sa zaočkovať u jednotlivcov súvisí podľa prieskumu "Ako sa máte, Slovensko?" aj so zaočkovanosťou ich širšej rodiny. Na otázku, či sú členovia širšej rodiny zaočkovaní, odpovedalo "všetci alebo väčšina" 69,6 percenta zaočkovaných respondentov. Naopak, 61,3 percenta z nezaočkovaných respondentov je súčasťou takých rodín, v ktorých buď nie je zaočkovaná väčšina, alebo nikto. Vplyv rodiny a situácie v domácnosti sa odrazil aj pri otázke, čo respondentov o očkovaní presvedčilo. "Vyjadrenia boli rôznorodé, no rodinné dôvody a okolnosti patrili medzi tie najčastejšie uvádzané," uviedla Jana Lindbloom zo Sociologického ústavu SAV.

Prieskum tiež ukázal, že tretina respondentov by sa zúčastnila na udalosti, na ktorej by boli spolu dlhšiu dobu členovia viac ako piatich rodín, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zaočkovaní. Ak sa na takejto udalosti zúčastnili, v 28,1 percenta prípadov uviedli, že sa organizátori zaujímali o to, či sú zaočkovaní, v 59,1 percenta sa o to nezaujímali. Vyše polovica respondentov uviedla, že by ich vopred nezaujímalo, či sú účastníci zaočkovaní. V 33,7 percenta prípadov ich to síce zaujímalo, no len 24,9 percenta z nich sa podľa toho rozhodovalo o svojej účasti.

Prieskum sa uskutočnil od 5. do 10. októbra na vzorke tisíc respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr)

  |  

V koalícii chcú zmeniť paragraf 363. Žilinka: Ak OČTK nebudú porušovať zákon, nebudeme ho používať

AKTUALIZOVANÉ Návrh na zmenu sporného paragrafu 363 Trestného poriadku predložila aj vicepremiérka Veronika Remišová. Tvrdí, že jej návrh vychádza z dohody pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát. Predložila ho na pondelkovej koaličnej rade. Generálny prokurátor na Facebooku krátko na to uviedol, že toto pravidlo nebude potrebné za predpokladu, že OČTK nebudú porušovať zákon.

Súčasné znenie paragrafu 363 podľa Remišovej (Za ľudí) umožňuje generálnemu prokurátorovi vstupovať do trestného konania tak, že prakticky obchádza aj rozhodnutia súdov o väzbe, ale aj celom stíhaní.

"Tento paragraf sa stal zbraňou v rukách generálneho prokurátora a my sme videli, že na jeho základe sa rušia viaceré stíhania vo veľkých korupčných prípadoch," uviedla Remišová na sociálnej sieti. Hovorí, že zmien pri tomto paragrafe sa najviac bojí "mafia".

Remišová si myslí, že v týchto dňoch rastie agresivita tých, ktorým hrozí stíhanie za korupciu a rozsiahlu trestnú činnosť. "V rokovaniach budeme s kolegami pokračovať," dodala.

Baránik detto

Ďalší návrh súvisiaci s paragrafom 363 podal už koaličný poslanec Alojz Baránik (SaS). Predložil ho do parlamentu, poslanci by sa ním mali zaoberať na ďalšej riadnej schôdzi, ktorá sa začína 23. novembra. Navrhnúť postup podľa paragrafu by mohli podľa Baránikovho návrhu len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková považuje Baránikov návrh za jedno z riešení, považuje za legitímne, že ním otvára debatu. Dodala, že s návrhom poslanca súhlasila.

Opačne to vidí nezisková organizácia Via Iuris. Zmena sporného paragrafu 363 podľa nej protirečí zásadám trestného konania. Organizácii sa nepozdáva, že navrhnúť postup podľa paragrafu by mohli len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného.

Žilinka: Nebude treba, ak nebudú OČTK porušovať zákon

Na posun v debate reagoval rýchlo aj samotný Maroš Žilinka. "Ak OČTK nebudú porušovať zákon, GP nebude používať § 363," napísal na sociálnej sieti. Generálny prokurátor už v minulosti uviedol, že ak by došlo k zúženiu či zrušeniu paragrafu 363 Trestného poriadku, generálny prokurátor by bol len štatista.

Paragraf 363 hovorí o tom, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Môže tak urobiť aj na návrh obvineného a zrušiť obvinenie v jeho prospech.

(tasr, ste, tod)

  |  

Premiér: Očkovaní a ľudia, ktorí covid prekonali, budú v čiernych okresoch zvýhodnení

Očkovaní a ľudia, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, budú v čiernych okresoch môcť navštevovať reštaurácie či ubytovacie zariadenia. Všetko za pravidelných kontrol dodržiavania opatrení. Zhodla sa na tom koaličná rada, oznámil premiér Eduard Heger (OĽANO) na sociálnej sieti.

"Verím, že prevádzky budú rozumné a nebudú riskovať tvrdé sankcie pri obchádzaní povinností. To znamená, že nevpustia do interiérov nezaočkované osoby," uviedol predseda vlády s tým, že kabinet by mal na najbližšom rokovaní hlasovať o viacerých opatreniach.

Rozhodovať by vláda mala o povinnosti pre prevádzkovateľa/organizátora odmietnuť vstup do prevádzky alebo na hromadné podujatie osobe, ktorá sa odmietne preukázať COVID passom a svojou totožnosťou.

Prevádzkovateľ/organizátor by tiež mal dostať právo vykázať z priestoru alebo podujatia osobu, ktorá poruší opatrenia vydané Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ).

"ÚVZ a polícia budú mať nové oprávnenia, a to na mieste udeliť blokovú pokutu alebo uzatvoriť podnik. Ak osoba urazí zdravotníkov alebo sfalšuje COVID pass, tak sa zvýši bloková pokuta na 1000 eur," doplnil premiér na sociálnej sieti.

Kabinet by mal rozhodnúť aj o tom, že zamestnávatelia budú môcť vyžadovať od zamestnancov COVID pass.

Nezaočkovaní zamestnanci prevádzok v čiernych okresoch, ktorí ochorenie neprekonali, budú môcť byť aj testovaní, avšak test im zabezpečí zamestnávateľ, a to minimálne dvakrát do týždňa na vlastné náklady," uviedol predseda vlády.

Pandemickú PN chce dať koalícia na úroveň štandardnej PN. "Povinné očkovanie pre vybrané skupiny zatiaľ nebudeme zavádzať," uzavrel premiér s tým, že viac informácií povedia po vláde. Tá sa zvyčajne schádza v stredu.

(tasr)

  |  

Nahrávky z chaty: Policajti mohli v odposluchoch pokračovať, aj keď nenatrafili na pytliakov, vraví Hamran

Na polícii už identifikovali skupinu policajtov, ktorí mohli vyniesť medializované nahrávky z poľovníckej chaty. Predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) o tom informoval po pondelkovom mimoriadnom zasadnutí výboru. Dočasný policajný prezident Štefan Hamran doplnil, že dvadsiatka policajtov absolvuje test pravdovravnosti. Ich konanie prešetrí aj Úrad inšpekčnej služby (ÚIS).

Policajný prezident nepovažuje za pochybenie, že vyšetrovatelia pokračovali v odposluchoch aj po tom, ako nezaevidovali konanie súvisiace s prípadom pytliactva. „To, že sa zaznamenajú iné informácie, ktoré sú relevantné aj do iného prípadu, neznamená to, že sa musia zničiť,“ povedal Hamran. Odkázal na Trestný zákon.

Za bežnú prax Hamran označil aj to, že sa nepýta opäť súhlas sudcu. Dodal, že prípad pytliactva, ktorý bol oficiálnym dôvodom odposluchov, bol rozpracovaný ešte v októbri minulého roka. Člen výboru Marián Saloň (Smer-SD) však podotkol, že odposluchy sa začali realizovať až v júli.

Ako zdôraznil Krúpa, úniky zo spisov majú nielen politický, ale aj trestnoprávny dosah. "Ministerstvo vnútra v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom pracujú na nových opatreniach, ktoré by mali obmedziť únik takýchto informácií," informoval.

Výbor sa uskutočnil v utajenom režime. Okrem šéfa polície bol prizvaný aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).

Vo viacerých médiách boli v októbri zverejnené videá a ich prepisy, ktoré zobrazujú, ako sa na chate stretávali šéf Smeru-SD Robert Fico, obhajca obvineného policajného exprezidenta Tibora G. Marek Para, bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, podnikateľ Miroslav Bödör a syn Tibora G.

Medializovanie nahrávok prišlo po tom, ako prokuratúra informovala, že dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v rámci akcie Očistec o obrazovo-zvukové záznamy. Tie majú potvrdzovať snahy viacerých osôb z prostredia politiky, podnikania a advokácie ovplyvňovať trestné stíhania najzávažnejších trestných káuz.

  |  

Premiér: Musíme prijať ráznejšie opatrenia. Konzílium navrhuje povinné očkovanie pre niektoré skupiny či covid pasy do práce

Vo vláde panuje zhoda na tom, že sa musí konať ráznejšie a prijať k tomu aj potrebné opatrenia. Dôvodom je, že ľudia nedodržiavajú nastavené podmienky v súvislosti so šírením pandémie ochorenia COVID-19. Uviedol to po rokovaní so zdravotníkmi a členmi vlády o epidemickej situácii premiér Eduard Heger (OĽANO).

Na základe minulotýždňových odporúčaní konzília odborníkov dal premiér viacerým ministrom vypracovať podklady, ako by sa tieto odporúčania mohli dostať do praxe. "Tá zhoda je na tom, že potrebujeme konať ráznejšie. Ukazuje sa, že ľudia opatrenia nedodržiavajú, COVID automat je nastavený dobre, ale pokiaľ sa nedodržiava, akoby neexistoval. Potrebujeme prísť s rozhodnutiami, ktoré budú ráznejšie z hľadiska dodržiavania opatrení," vyhlásil Heger.

V pondelok by o opatreniach mala rokovať aj koaličná rada. Závery by mohli byť známe pri najbližšom zasadnutí vlády SR.

Návrhy Konzília odborníkov

Konzílium odborníkov navrhuje obmedziť pohyb neočkovaných v čiernych okresoch a zvážiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 pre vybrané skupiny obyvateľov podobne ako v iných štátoch Európskej únie. Konzílium taktiež odporúča, aby z pandemickej PN, ktorá sa vypláca pri ochorení COVID-19, čerpali výhody len očkovaní ľudia.

Navrhujú aj ďalšie sprísnenia, napríklad používanie COVID pasov aj na chodenie do práce už od červených okresov a dôrazné odporúčanie home office tam, kde je to možné.

Zdravotníci vyzývajú na očkovanie

Pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu sa v pondelok viac ako 1300 zdravotníkov z nemocníc postavilo za verejnú výzvu obyvateľom krajiny na podporu očkovania proti ochoreniu COVID-19. V liste verejnosti zdôrazňujú, že do nemocníc sa dostávajú čoraz mladší pacienti a nemocnice musia pristupovať k obmedzovaniu takzvanej bielej medicíny.

„Lôžka, na ktorých ešte pred pár týždňami ležali pacienti s inými ochoreniami, obsadzujú pacienti s COVID-19. Aj keď sa veľmi snažíme, starostlivosť o pacientov s iným ochorením sa čoraz viac obmedzuje. Pribúdajú oddelenia a nemocnice, ktoré sú nútené odkladať plánované a odkladné zákroky. Je nás málo, pacientov je čoraz viac a my už prestávame vládať,“ poukázali zdravotníci.

https://standard.sk/134302/zdravotnici-vyzvali-ludi-na-ockovanie-do-nemocnic-sa-dostavaju-coraz-mladsi-vacsine-umrti-na-covid-sa-dalo-zabranit/

(tasr, ste)

  |  

Zdravotníci vyzvali ľudí na očkovanie: Do nemocníc sa dostávajú čoraz mladší, väčšine úmrtí na covid sa dalo zabrániť

Viac ako 1300 zdravotníkov z nemocníc sa postavilo za verejnú výzvu obyvateľom krajiny na podporu očkovania proti ochoreniu COVID-19. V liste verejnosti zdôrazňujú, že do nemocníc sa dostávajú čoraz mladší pacienti a nemocnice musia pristupovať k obmedzovaniu takzvanej bielej medicíny.

"Situácia s pandémiou nie je dobrá. Verím, že výzva, ktorú kolegovia spísali, bude mať vo verejnosti odozvu," uviedol na margo listu v pondelok minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).

Odvrátiteľné úmrtia

Lekári, sestry, farmaceuti či fyzioterapeuti v ňom zdôrazňujú neustály nárast nakazených pacientov a vyčerpanosť zdravotníkov. "Lôžka, na ktorých ešte pred pár týždňami ležali pacienti s inými ochoreniami, obsadzujú pacienti s COVID-19. Aj keď sa veľmi snažíme, starostlivosť o pacientov s iným ochorením sa čoraz viac obmedzuje. Pribúdajú oddelenia a nemocnice, ktoré sú nútené odkladať plánované a odkladné zákroky. Je nás málo, pacientov je čoraz viac a my už prestávame vládať," poukázali zdravotníci.

Pripomínajú, že väčšina úmrtí na COVID-19 patrí do skupiny odvrátiteľných úmrtí, keďže sa im očkovaním dalo zabrániť. "Očkovania a vedľajších účinkov sa netreba obávať. Vakcíny sú bezpečné a overené," uviedli zdravotníci s tým, že očakávajú ďalšie zhoršovanie situácie v nemocniciach.

Lekári urobili, čo mohli

V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) leží aktuálne 157 pacientov s ochorením COVID-19, 12 z nich je na umelej pľúcnej ventilácii. "Prichádzajú k nám už aj pacienti z iných krajov," spresnil riaditeľ UNB Roland Schaller. Nemocnica sa podľa jeho slov na nárast nakazených pacientov zodpovedne pripravila. "Lekári urobili, čo mohli, teraz je aj na verejnosti, aby nám bola oporou a dala sa zaočkovať," vyzval Schaller.

Na Úrade vlády SR zároveň od pondelka podľa Lengvarského pokračujú rokovania o odporúčaniach konzília odborníkov. "Určite budem trvať na tom, čo odporučilo konzílium. Verím tomu, že odporúčania budú zavedené," dodal minister s tým, že bude podporovať aj zavedenie lokálneho núdzového stavu.

(tasr)