Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česká prokuratúra požiadala parlament o vydanie Andreja Babiša na trestné stíhanie

České štátne zastupiteľstvo (prokuratúra) požiadalo Poslaneckú snemovňu, aby vydala na trestné stíhanie dosluhujúceho premiéra Andreja Babiša. Žiadosť sa týka kauzy Čapí hnízdo, v ktorej Babiš dlhodobo čelí podozreniam zo zneužitia európskych dotácií, informoval v stredu Český rozhlas.

Dohliadajúci štátny zástupca Jaroslav Šaroch odoslal príslušnú žiadosť Poslaneckej snemovni v utorok, uviedol hovorca pražského mestského štátneho zastupiteľstva. Prostredníctvom tohto kroku chce obnoviť Babišovo stíhanie, ktoré bolo prerušené, keďže v parlamentných voľbách konaných 8. a 9. októbra znovu získal poslanecký mandát a s ním spojenú imunitu.

Šarochovu žiadosť bude posudzovať mandátový a imunitný výbor novej Snemovne, ktorá sa zišla na ustanovujúcom zasadnutí 8. novembra. Novou predsedníčkou tohto výboru by sa mohla stať poslankyňa Babišovho hnutia ANO a exministerka spravodlivosti Helena Válková.

Poslanecká snemovňa už v kauze Čapí hnízdo vydala Andreja Babiša na stíhanie dvakrát - v septembri 2017 a v januári 2018. Dosluhujúci premiér a jeho exporadkyňa Jana Nagyová sú v tejto súvislosti stíhaní pre poškodenie finančných záujmov EÚ a pre dotačný podvod, obaja ale akúkoľvek vinu odmietajú.

Policajti pôvodne ukončili vyšetrovanie kauzy Čapí Hnízdo v máji 2021 a navrhli vznesenie obžaloby voči Babišovi a Nagyovej. Štátny zástupca však koncom augusta rozhodol, že prípad vráti polícii na došetrenie, aby sa doplnili výsluchy svedkov. Vyšetrovatelia následne v septembri opäť navrhli obžalovanie oboch obvinených.

Babiša následne v októbri opätovne zvolili za poslanca, čím sa obnovila jeho imunita pred trestným stíhaním, preto dohliadajúci prokurátor znovu požiadal o jeho vydanie.

Prípad sa týka farmy Čapí hniezdo, ktorá pôvodne patrila Babišovmu holdingu Agrofert. V decembri 2007 sa premenila na akciovú spoločnosť s akciami viazanými na majiteľa a neskôr získala európsku dotáciu v rámci programu pre malé a stredné podniky. Akcie tejto spoločnosti vlastnili Babišove deti a partnerka.

Na dotáciu vo výške 50 miliónov českých korún (takmer dva milióny eur) by však ako súčasť Agrofertu farma nemala nárok. Po niekoľkých rokoch sa spoločnosť pod Agrofert vrátila. V roku 2017 Babiš vložil Agrofert do zvereneckého fondu, aby eliminoval podozrenia z konfliktu záujmov.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Robíme, čo je zodpovedné. Nové opatrenia majú byť aj poďakovaním zaočkovaným

Robíme, čo je zodpovedné, aby sme porazili ochorenie COVID-19. Povedal to predseda vlády SR Eduard Heger na utorkovej tlačovej konferencii k aktuálnej epidemickej situácii a navrhovaným úpravám protipandemických opatrení. Dodal tiež, že opatrenia v rámci COVID automatu sú nastavené správne, avšak problémom je, že sa nedodržiavajú, preto je nutné pristúpiť k ďalším nariadeniam. Nové opatrenia majú byť tiež určitým poďakovaním zaočkovaným ľuďom, ktorí pomáhajú predchádzať preplneným nemocniciam a správajú sa zodpovedne.

Opatrenia obsahujúce osem hlavných bodov, ktoré v závere minulého týždňa navrhovalo konzílium odborníkov, už prediskutovala aj koaličná rada. Za rýchlu zhodu sa Heger koaličným partnerom poďakoval, pričom doplnil, že spoločné závery počas víkendu prepracovali do legislatívnych návrhov. Tie si v pondelok v rámci stretnutia na Úrade vlády SR premiér prešiel so zástupcami ministerstiev vnútra, spravodlivosti a zdravotníctva.

Výhody pre očkovaných a ľudí, ktorí covid prekonali

Jednou z predkladaných zmien, o ktorých sa bude rokovať na stredajšom zasadnutí vlády, je umožnenie zaočkovaným ľuďom navštevovať prevádzky ponúkajúce rôzne služby aj v čiernych okresoch. „Chceme pomôcť aj ekonomike, a keďže vidíme, že očkovaní nie sú ani zďaleka takí šíritelia, ako neočkovaní, tak je možné, aby mali prístup k prevádzkami aj v čiernych okresoch.

Na druhej strane je veľmi dôležité, aby prevádzkovatelia striktne dodržiavali tieto pravidlá a púšťali tam iba zaočkovaných alebo prekonaných do 180 dní od prekonania,” uviedol premiér.

Tvrdšie postihy

Zmeny sa podľa jeho slov zavedú nielen v COVID automate, ale aj v legislatíve, aby mali Polícia SR či Úrad verejného zdravotníctva SR voľné ruky a mohli pri kontrolách zasiahnuť. Týkať sa budú aj zamestnávateľov, ktorí môžu svojich zamestnancov pred nástupom do zamestnania skontrolovať a v prípade, že nie sú zaočkovaní, ochorenie neprekonali ani nemajú negatívny výsledok testu, môžu ich dvakrát týždenne testovať. V takom prípade musí testovanie zabezpečiť zamestnávateľ. Budú sa tiež sprísňovať pokuty pri útokoch na zdravotníkov.

Dávka v práceneschopnosti v súvislosti s ochorením COVID-19 zároveň klesne na rovnakú úroveň, ako je to pri iných ochoreniach. Dôvodom je aj to, že v minulosti nebola možnosť, ako sa efektívne brániť proti koronavírusovej infekcii, preto boli dávky vyššie, no teraz už existuje účinná a bezpečná vakcína.  "Sú tu mnohé iné choroby, ktorými dnes ľudia trpia a nemajú na výber. Či už sú to onkologické alebo rôzne iné choroby, takýto človek poberá štandardnú péenku. Preto sme sa rozhodli vrátiť dávku PN na štandardnú úroveň, pretože dnes už sa pred ochorením COVID-19 dokážeme chrániť, máme tu vakcínu, sme v úplne inej situácii, preto táto péenka bude zrovnoprávnená pre všetkých," vysvetlil Heger s tým, že sa už „nemôžeme prizerať tomu, že sa niektorí ľudia rozhodli byť nezodpovední a ohrozujú tých zodpovedných”.

Návrhy Konzília odborníkov

Návrhy predsedu vlády sú mäkšie ako tie, ktoré minulý týždeň navrhlo Konzílium odborníkov. Tie požadovali napríklad obmedziť pohyb neočkovaných v čiernych okresoch a zvážiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 pre vybrané skupiny obyvateľov podobne ako v iných štátoch Európskej únie. Konzílium taktiež odporučilo, aby z pandemickej PN, ktorá sa vypláca pri ochorení COVID-19, čerpali výhody len očkovaní ľudia.

Odborníci navrhujú aj ďalšie sprísnenia, napríklad používanie COVID pasov aj na chodenie do práce už od červených okresov a dôrazné odporúčanie home office tam, kde je to možné.

Zdravotníci vyzývajú na očkovanie

Pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu sa v pondelok viac ako 1300 zdravotníkov z nemocníc postavilo za verejnú výzvu obyvateľom krajiny na podporu očkovania proti ochoreniu COVID-19. V liste verejnosti zdôrazňujú, že do nemocníc sa dostávajú čoraz mladší pacienti a nemocnice musia pristupovať k obmedzovaniu takzvanej bielej medicíny.

„Lôžka, na ktorých ešte pred pár týždňami ležali pacienti s inými ochoreniami, obsadzujú pacienti s COVID-19. Aj keď sa veľmi snažíme, starostlivosť o pacientov s iným ochorením sa čoraz viac obmedzuje. Pribúdajú oddelenia a nemocnice, ktoré sú nútené odkladať plánované a odkladné zákroky. Je nás málo, pacientov je čoraz viac a my už prestávame vládať,“ poukázali zdravotníci.

(ste, sita, tasr)

Minúta  |  

Buď celá rodina, alebo nikto. Slovákov pri téme očkovania ovplyvňuje rodinné prostredie

Zaočkovanosť či nezaočkovanosť jednotlivca proti ochoreniu COVID-19 ovplyvňuje prostredie, najmä rodina. Takmer v 40 percentách domácností sú všetci dospelí členovia zaočkovaní, naopak, v 30 percentách nie je zaočkovaný nikto. Až 70 percent domácností je tak v otázke očkovania úplne vyhranených. Vyplýva to z prieskumu

V podskupine zaočkovaných respondentov až 67,9 percenta uviedlo, že všetci dospelí členovia domácnosti sú zaočkovaní. Naopak, u nezaočkovaných respondentov je 62,10 percenta takých, ktorí sú členmi domácností, kde nie je zaočkovaný nikto.

Ochota dať sa zaočkovať u jednotlivcov súvisí podľa prieskumu "Ako sa máte, Slovensko?" aj so zaočkovanosťou ich širšej rodiny. Na otázku, či sú členovia širšej rodiny zaočkovaní, odpovedalo "všetci alebo väčšina" 69,6 percenta zaočkovaných respondentov. Naopak, 61,3 percenta z nezaočkovaných respondentov je súčasťou takých rodín, v ktorých buď nie je zaočkovaná väčšina, alebo nikto. Vplyv rodiny a situácie v domácnosti sa odrazil aj pri otázke, čo respondentov o očkovaní presvedčilo. "Vyjadrenia boli rôznorodé, no rodinné dôvody a okolnosti patrili medzi tie najčastejšie uvádzané," uviedla Jana Lindbloom zo Sociologického ústavu SAV.

Prieskum tiež ukázal, že tretina respondentov by sa zúčastnila na udalosti, na ktorej by boli spolu dlhšiu dobu členovia viac ako piatich rodín, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zaočkovaní. Ak sa na takejto udalosti zúčastnili, v 28,1 percenta prípadov uviedli, že sa organizátori zaujímali o to, či sú zaočkovaní, v 59,1 percenta sa o to nezaujímali. Vyše polovica respondentov uviedla, že by ich vopred nezaujímalo, či sú účastníci zaočkovaní. V 33,7 percenta prípadov ich to síce zaujímalo, no len 24,9 percenta z nich sa podľa toho rozhodovalo o svojej účasti.

Prieskum sa uskutočnil od 5. do 10. októbra na vzorke tisíc respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr)

Minúta  |  

V koalícii chcú zmeniť paragraf 363. Žilinka: Ak OČTK nebudú porušovať zákon, nebudeme ho používať

AKTUALIZOVANÉ Návrh na zmenu sporného paragrafu 363 Trestného poriadku predložila aj vicepremiérka Veronika Remišová. Tvrdí, že jej návrh vychádza z dohody pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát. Predložila ho na pondelkovej koaličnej rade. Generálny prokurátor na Facebooku krátko na to uviedol, že toto pravidlo nebude potrebné za predpokladu, že OČTK nebudú porušovať zákon.

Súčasné znenie paragrafu 363 podľa Remišovej (Za ľudí) umožňuje generálnemu prokurátorovi vstupovať do trestného konania tak, že prakticky obchádza aj rozhodnutia súdov o väzbe, ale aj celom stíhaní.

"Tento paragraf sa stal zbraňou v rukách generálneho prokurátora a my sme videli, že na jeho základe sa rušia viaceré stíhania vo veľkých korupčných prípadoch," uviedla Remišová na sociálnej sieti. Hovorí, že zmien pri tomto paragrafe sa najviac bojí "mafia".

Remišová si myslí, že v týchto dňoch rastie agresivita tých, ktorým hrozí stíhanie za korupciu a rozsiahlu trestnú činnosť. "V rokovaniach budeme s kolegami pokračovať," dodala.

Baránik detto

Ďalší návrh súvisiaci s paragrafom 363 podal už koaličný poslanec Alojz Baránik (SaS). Predložil ho do parlamentu, poslanci by sa ním mali zaoberať na ďalšej riadnej schôdzi, ktorá sa začína 23. novembra. Navrhnúť postup podľa paragrafu by mohli podľa Baránikovho návrhu len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková považuje Baránikov návrh za jedno z riešení, považuje za legitímne, že ním otvára debatu. Dodala, že s návrhom poslanca súhlasila.

Opačne to vidí nezisková organizácia Via Iuris. Zmena sporného paragrafu 363 podľa nej protirečí zásadám trestného konania. Organizácii sa nepozdáva, že navrhnúť postup podľa paragrafu by mohli len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného.

Žilinka: Nebude treba, ak nebudú OČTK porušovať zákon

Na posun v debate reagoval rýchlo aj samotný Maroš Žilinka. "Ak OČTK nebudú porušovať zákon, GP nebude používať § 363," napísal na sociálnej sieti. Generálny prokurátor už v minulosti uviedol, že ak by došlo k zúženiu či zrušeniu paragrafu 363 Trestného poriadku, generálny prokurátor by bol len štatista.

Paragraf 363 hovorí o tom, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Môže tak urobiť aj na návrh obvineného a zrušiť obvinenie v jeho prospech.

(tasr, ste, tod)

Minúta  |  

Premiér: Očkovaní a ľudia, ktorí covid prekonali, budú v čiernych okresoch zvýhodnení

Očkovaní a ľudia, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, budú v čiernych okresoch môcť navštevovať reštaurácie či ubytovacie zariadenia. Všetko za pravidelných kontrol dodržiavania opatrení. Zhodla sa na tom koaličná rada, oznámil premiér Eduard Heger (OĽANO) na sociálnej sieti.

"Verím, že prevádzky budú rozumné a nebudú riskovať tvrdé sankcie pri obchádzaní povinností. To znamená, že nevpustia do interiérov nezaočkované osoby," uviedol predseda vlády s tým, že kabinet by mal na najbližšom rokovaní hlasovať o viacerých opatreniach.

Rozhodovať by vláda mala o povinnosti pre prevádzkovateľa/organizátora odmietnuť vstup do prevádzky alebo na hromadné podujatie osobe, ktorá sa odmietne preukázať COVID passom a svojou totožnosťou.

Prevádzkovateľ/organizátor by tiež mal dostať právo vykázať z priestoru alebo podujatia osobu, ktorá poruší opatrenia vydané Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ).

"ÚVZ a polícia budú mať nové oprávnenia, a to na mieste udeliť blokovú pokutu alebo uzatvoriť podnik. Ak osoba urazí zdravotníkov alebo sfalšuje COVID pass, tak sa zvýši bloková pokuta na 1000 eur," doplnil premiér na sociálnej sieti.

Kabinet by mal rozhodnúť aj o tom, že zamestnávatelia budú môcť vyžadovať od zamestnancov COVID pass.

Nezaočkovaní zamestnanci prevádzok v čiernych okresoch, ktorí ochorenie neprekonali, budú môcť byť aj testovaní, avšak test im zabezpečí zamestnávateľ, a to minimálne dvakrát do týždňa na vlastné náklady," uviedol predseda vlády.

Pandemickú PN chce dať koalícia na úroveň štandardnej PN. "Povinné očkovanie pre vybrané skupiny zatiaľ nebudeme zavádzať," uzavrel premiér s tým, že viac informácií povedia po vláde. Tá sa zvyčajne schádza v stredu.

(tasr)

Minúta  |  

Nahrávky z chaty: Policajti mohli v odposluchoch pokračovať, aj keď nenatrafili na pytliakov, vraví Hamran

Na polícii už identifikovali skupinu policajtov, ktorí mohli vyniesť medializované nahrávky z poľovníckej chaty. Predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) o tom informoval po pondelkovom mimoriadnom zasadnutí výboru. Dočasný policajný prezident Štefan Hamran doplnil, že dvadsiatka policajtov absolvuje test pravdovravnosti. Ich konanie prešetrí aj Úrad inšpekčnej služby (ÚIS).

Policajný prezident nepovažuje za pochybenie, že vyšetrovatelia pokračovali v odposluchoch aj po tom, ako nezaevidovali konanie súvisiace s prípadom pytliactva. „To, že sa zaznamenajú iné informácie, ktoré sú relevantné aj do iného prípadu, neznamená to, že sa musia zničiť,“ povedal Hamran. Odkázal na Trestný zákon.

Za bežnú prax Hamran označil aj to, že sa nepýta opäť súhlas sudcu. Dodal, že prípad pytliactva, ktorý bol oficiálnym dôvodom odposluchov, bol rozpracovaný ešte v októbri minulého roka. Člen výboru Marián Saloň (Smer-SD) však podotkol, že odposluchy sa začali realizovať až v júli.

Ako zdôraznil Krúpa, úniky zo spisov majú nielen politický, ale aj trestnoprávny dosah. "Ministerstvo vnútra v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom pracujú na nových opatreniach, ktoré by mali obmedziť únik takýchto informácií," informoval.

Výbor sa uskutočnil v utajenom režime. Okrem šéfa polície bol prizvaný aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).

Vo viacerých médiách boli v októbri zverejnené videá a ich prepisy, ktoré zobrazujú, ako sa na chate stretávali šéf Smeru-SD Robert Fico, obhajca obvineného policajného exprezidenta Tibora G. Marek Para, bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, podnikateľ Miroslav Bödör a syn Tibora G.

Medializovanie nahrávok prišlo po tom, ako prokuratúra informovala, že dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v rámci akcie Očistec o obrazovo-zvukové záznamy. Tie majú potvrdzovať snahy viacerých osôb z prostredia politiky, podnikania a advokácie ovplyvňovať trestné stíhania najzávažnejších trestných káuz.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.