Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po vládnom nariadení o covidpase pre zamestnancov prudko narástol záujem o očkovanie

Za piatok prudko narástol denný počet prvoočkovancov, bolo ich vyše 5-tisíc. Nárast počtu ľudí s prvou dávkou rastie už od utorka, v stredu po dlhšom čase prekročil hranicu 3-tisíc denne. Vláda tento týždeň nariadila zamestnávateľom, aby vyžadovali od svojich zamestnancov potvrdenie o očkovaní alebo testovaní.

Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) poukázal na výrazný nárast očkovaných prvou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 v porovnaní s predchádzajúcimi dňami. Na sociálnej sieti uviedol, že v piatok sa dalo prvou dávkou vakcíny zaočkovať 5139 ľudí. Sám to však na Facebooku nespojil s nedávnym rozhodnutím kabinetu.

Poďakoval všetkým zodpovedným, ktorí sa dali zaočkovať, a ako tvrdí, "myslia na ochranu nielen svojho zdravia, ale aj zdravia ostatných".

Premiér na druhej strane poukázal na to, že v nemocniciach je aktuálne hospitalizovaných 2626 pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19. "Spomedzi hospitalizovaných nie je vôbec zaočkovaných alebo len čiastočne zaočkovaných 80,36 percenta," povedal. Ako doplnil, čísla jasne ukazujú, že najúčinnejším prostriedkom pre boj s týmto ochorením je očkovanie. "Zaočkovanie znižuje riziko ťažkého priebehu, hospitalizácie a znižuje aj celkové šírenie nákazy v populácii," dodal Heger.

Prvú dávku vakcíny dostalo v piatok 5139 ľudí, spolu ju má na Slovensku 2 542 370 osôb, vyplýva z údajov Ministerstva zdravotníctva. Druhú dávku očkovacej látky dostalo v piatok 2383 osôb, zaočkovaných oboma dávkami vakcíny je na Slovensku 2 325 309 ľudí.

(tasr, gas)

Minúta  |  

Boris Kollár hľadá cestu k dohode o reforme nemocníc

Sme rodina nepodporila v prvom čítaní reformu nemocníc, zákon prešiel do druhého čítania s podporou dvoch opozičných poslancov. Boris Kollár hľadá spôsob, ako sa vrátiť do hry a dosiahnuť kompromis.

Uplynulý týždeň ukázal dva spôsoby, ako sa zvyšok vlády postavil k nesúhlasu strany Sme rodina s niektorými predkladanými návrhmi. Reformu národných parkov pre nedohodu so stranou Sme rodina odložili na ďalšiu schôdzu, naopak, zákon o transformácii nemocníc vláda schválila aj bez Kollárovej strany, zákon totiž podporili dva opoziční poslanci, čo stačilo na to, aby prešla do druhého čítania. Téma transformácie nemocníc je pritom vážnejšia ako národné parky.

Boris Kollár na vývoj reaguje a hľadá cestu, ako dosiahnuť nejaké ústupky. Spôsob ako načrtol počas návštevy nemocnice v Zlatých Moravciach.

Strana Sme rodina je pripravená v druhom čítaní podporiť návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti z dielne ministerstva zdravotníctva. Podmienkou však je, že ministerstvo zapracuje do legislatívneho návrhu pripomienky a požiadavky nemocníc. Líder hnutia Sme rodina a predseda Národnej rady Boris Kollár to uviedol v sobotu počas pracovnej návštevy nemocnice v Zlatých Moravciach.

Vrátil sa aj k tomu, že reforma nemocníc prešla v parlamente do druhého čítania bez hlasov hnutia Sme rodina: „Neznamená to, že sme proti reforme, pretože je jasné, že reformu treba urobiť. Nie však v predloženej podobe,“ povedal Kollár.

Podľa jeho slov sa však začína situácia postupne otáčať. „Minister zdravotníctva a úradníci ministerstva začali chodiť po regiónoch a konečne začali s nimi komunikovať. Pokiaľ sa dohodnú s regiónmi tak, aby boli ľudia spokojní, aby sa z nemocníc nestali len komunitné nemocnice, ktoré nebudú mať zazmluvnené ani výkony, aby mali garantované finančné zdroje, cez ktoré budú vedieť poskytovať zdravotnú starostlivosť, je naše hnutie pripravené v druhom čítaní reformu podporiť,“ potvrdil Kollár.

V pozadí sa odohráva aj ideologický zápas. Niektoré nemocnice sa napríklad obávajú, že môžu čeliť transformácii aj z ideologických dôvodov, napríklad preto, že nevykonávajú potraty kvôli výhrade vo svedomí. Čo je téma, ku ktorej sa očakáva aj aktívnejší prístup od poslancov Kresťanskej únie či iných kresťanov v parlamente.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Šipoš z OĽaNO bráni rušenie výhod pandemickej PN, Erik Tomáš oponuje

V súčasnosti už vraj neexistuje dôvod, aby pandemická PN bola zvýhodnená oproti štandardnej.

V rozhlasovej diskusii RTVS Sobotné dialógy to uviedol predseda poslaneckého klubu OĽaNO v Národnej rade Michal Šipoš, ktorý zdôraznil, že cesta z pandémie vedie cez očkovanie. Oponent v debate, poslanec parlamentu a podpredseda strany Hlas-SD Erik Tomáš, sa pýta, či zrušenie pandemickej PN nemá byť práve forma nátlaku na ľudí dať sa zaočkovať.

"Zrušenie pandemickej PN je nezmysel, a ak koalícia tvrdí, že chce zabrániť šíreniu vírusu, nerozumiem, prečo prijíma niečo, čo, naopak, umožní intenzívnejšie šíriť nákazu,“ upozornil Tomáš s tým, že so zrušením výhodnejšej pandemickej PN sa zmenší aj ochota ľudí byť zodpovední pri ochorení a jeho príznakoch.

Šipoš upozornil, že ak sa niekto nechce dať zaočkovať, je potrebné to rešpektovať, no neznamená to, že by zároveň mala mať pandemická PN výhodnejšie podmienky. Poukázal, že v súčasnosti sa do nevýhodnej pozície dostávajú skôr zaočkovaní. „Poznáme napríklad prípady, keď zaočkovaní lekári musia ťahať za kolegov, ktorí sa zaočkovať nedali,“ poznamenal Šipoš.

Očkovanie vníma spolu s dodržiavaním opatrení za hlavný prostriedok, ako zvládnuť pandémiu a zabrániť prijatiu ešte prísnejších pravidiel. V prípade, že ľudia nebudú zodpovední, nevylúčil, že bude musieť prísť aj k opatreniam pre nezaočkovaných, aké plánuje napríklad Rakúsko.

Tomáš zdôraznil, že postoj k zaočkovaným a nezaočkovaným nemôže vytvárať segregáciu, je presvedčený, že najspravodlivejším systémom je princíp OTP.

V súvislosti s reformou nemocníc Šipoš uviedol, že Sme rodina podľahla rétorike opozície. "Po 17 rokoch si už nemôžeme dovoliť prizerať sa na nemocnice, ako momentálne vyzerajú,“ povedal Šipoš s tým, že pôjdu do toho aj bez Borisa Kollára (Sme rodina). Tvrdí, že musia urobiť všetko preto, aby nemocnice zreformovali, opravili, a ak treba, aj postavili. "Musíme robiť všetko preto, aby lekári a sestry neodchádzali do zahraničia a zostávali na Slovensku,“ dodal.

Tomáš upozornil, že vláda za ich pôsobenia najskôr schválila, aby sa zbierali dáta a až na základe toho sa rozhodlo, čo bude s nemocnicami. „Táto vláda si nastavila reformu nejakým spôsobom a takto ju odoslala do Bruselu. Čiže, ak teraz pán Kollár tvrdí, že tam má byť niečo prepracované, nie je to možné. Vláda reformu nastavila a buď ju prijme v takejto podobe a dostane peniaze z plánu obnovy, alebo ju bude meniť, respektíve sa ju nepodarí presadiť a Slovensko príde o tieto neopakovateľné peniaze,“ uviedol Tomáš.

Šipoš povedal, že najskôr sa budú zbierať dáta s tým, že ich zber sa bude realizovať aj po budúcoročných komunálnych voľbách.

Obaja v krátkosti zareagovali aj na avizovanú prezentáciu daňovo-odvodovej reformy, ktorej prezentáciu ohlásil minister financií Igor Matovič (OĽaNO). "Pevne verím, že Slovensko túto reformu prijme,“ povedal Šipoš na otázku, či nebude návrh ďalšou „rozbuškou" vo vládnej koalícii.

Tomáš pripomenul, že sami koaliční partneri už skôr upozorňovali na absenciu informácií o reforme, podľa neho ani dnes „nikto netuší, čo to bude“. Mieni, že daňovo-odvodová reforma bude kopírovať nepripravenosť a nesystémovosť iných navrhovaných komplexných zmien. "Z proreformnej jesene bude napokon dereformná zima,“ naznačil.

(tasr)

Minúta  |  

Takmer tucet ľudí vo Fabii. Polícia chytila auto s nelegálnymi migrantami

V aute blízko Rusoviec sa nachádzalo jedenásť migrantov. Vodič auta bol Gruzínec. Včera zároveň maďarská polícia chytila dvoch slovenských taxikárov, ktorí prevážali migrantov.

Hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Rusovce ešte včera krátko po štvrť na jedenásť večer v blízkosti hrádze v smere z Rusoviec do Gabčíkova spozorovala osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, v ktorom sa už na prvý pohľad nachádzalo viac osôb, ako je miest na sedenie. Po zastavení vozidla policajti zistili, že vo vozidle bolo 11 ľudí – migrantov, podľa ich slov zo Sýrie.

TASR o tom informoval hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff.

"Tieto osoby spolu s vodičom – občanom Gruzínska – po vykonaní potrebných úkonov policajti odovzdali k ďalšej realizácii cudzineckej polícii," priblížil krajský policajný hovorca.  

Počas piatkového popoludnia vykonávali policajti mýtneho oddelenia kontrolu kamiónov na diaľnici D2 v blízkosti Jaroviec. "Z nákladného priestoru jedného z kamiónov prepravujúceho vozidlá vyskočili traja migranti. Tých policajti zadržali a odovzdali cudzineckej polícii k ďalšej realizácii," dodal Szeiff. 

Slovenskí taxikári v Maďarsku prevážali migrantov

Policajná hliadka na juhu Maďarska zároveň zadržala v piatok neskoro večer dvoch taxikárov zo Slovenska, ktorí viezli dovedna deviatich migrantov bez dokladov. Vodiči čelia trestnému stíhaniu pre podozrenie z prevádzačstva, informovala v sobotu agentúra MTI.

Migrantov, ktorí tvrdili, že pochádzajú zo Sýrie, odvezie polícia k dočasným hraničným zábranám na maďarsko-srbských hraniciach.

Hliadka zastavila prvé vozidlo so slovenským evidenčným číslom so štyrmi pasažiermi po pol jedenástej večer pri obci Bogyiszló, 150 kilometrov južne od Budapešti. O dve minúty neskôr na tom istom mieste kontrolovali policajti aj druhé slovenské auto, v ktorom bolo okrem vodiča päť cudzincov.

Kriminalistické oddelenie polície Tolnianskej župy začalo trestné stíhanie slovenských vodičov pre podozrenie z trestného činu prevádzačstva.

(tasr)

Minúta  |  

USA varujú Európu, že Rusko môže plánovať inváziu na Ukrajinu. Podľa Moskvy Američania provokujú

Spojené štáty upozorňujú spojencov v Európskej únii, že Rusko môže zvažovať potenciálnu inváziu na Ukrajinu. Uviedla to v noci na piatok americká tlačová agentúra Bloomberg, ktorá sa odvolala na vlastné zdroje.

Tieto závery vychádzajú z informácií, ktoré USA ešte nezdieľali s európskymi vládami, čo by sa muselo stať skôr, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie o kolektívnej reakcii, tvrdia zdroje oboznámené s úvahami americkej administratívy.

Správa prichádza v období, keď medzi Moskvou a euroblokom trvá napätie v súvislosti s migračnou krízou na bieloruských hraniciach a s dodávkami energonosičov do Európy.

Podľa Ruska USA provokujú

Rusko tvrdí, že presuny vojakov a vojenskej techniky na jeho území sú jeho internou záležitosťou a popiera akékoľvek agresívne úmysly. Moskva, naopak, obvinila Spojené štáty z provokácie, keď sa tento týždeň americké vojnové lode v Čiernom mori plavili v blízkosti ruského územia.

Podobné napätie vypuklo aj na jar tohto roku, keď USA a Severoatlantická aliancia obvinili Rusko z toho, že k hraniciam s Ukrajinou presunulo až 100 000 vojakov, tankov a bojových lietadiel.

Táto kríza sa zmiernila po tom, čo americký prezident Joe Biden zavolal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a navrhol usporiadať ich spoločné stretnutie, ktoré sa konalo v júni v Ženeve.

Posledné presuny ruských jednotiek a tankov smerom na Ukrajinu viedli riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa, aby tento mesiac navštívil Moskvu, kde absolvoval aj telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

So šéfom Kremľa v stredu telefonicky hovorila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá ho požiadala, aby využil svoj vplyv na spojenca Ruska - Bielorusko - a zasadil sa za zmiernenie krízy v súvislosti s tisíckami migrantov z Blízkeho východu, ktorí sa snažia prekročiť hranice Poľska a ďalších krajín vo východnej časti EÚ. Putin takúto intervenciu odmietol, dodal Bloomberg.

Reakcia Ukrajiny

Z vyjadrení, ktoré novinárom po rokovaní s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom poskytol šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba, vyplýva, že predstavitelia USA sa s ním podelili "aspoň o nejaké nové informácie", ktoré vyvolali obavy Washingtonu, konštatovala agentúra Bloomberg.

"To, čo sme dnes počuli a videli vo Washingtone, zodpovedá našim vlastným zisteniam a analýze, pridáva niektoré nové prvky, ktoré nám umožňujú získať lepší a komplexnejší obraz," vyhlásil Kuleba.

Agentúra Bloomberg vo svojej správe uviedla, že predstavitelia Bieleho domu nateraz nereagovali na jej žiadosť o komentár k údajnej hrozbe ruskej invázie na Ukrajinu.

Ruské zdroje: Jednotky by čelili odporu, ofenzíva je nepravdepodobná

Ruské zdroje zároveň uvádzajú, že Moskva teraz nemieni začať vojnu s Ukrajinou, hoci chce demonštrovať pripravenosť použiť v prípade potreby silu. Samotná ofenzíva je nepravdepodobná, keďže ruské jednotky by čelili odporu verejnosti v Kyjeve a ďalších mestách, tvrdia ruské zdroje.

Varovanie Spojených štátov týkajúce sa Ukrajiny prichádza v čase sporu medzi Poľskom a Bieloruskom, ktoré je blízkym ruským spojencom, a odohráva sa uprostred neistoty súvisiacej s dodávkami zemného plynu z Ruska do Európy.  

Migračná kríza z Bieloruska

V situácii, keď Západ pripravuje nové sankcie proti Bielorusku za situáciu, ktorú EÚ považuje za vykonštruovanú migračnú krízu, prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok pohrozil odstavením kľúčového plynovodu Jamal-Európa prepravujúceho ruský plyn do EÚ. Lukašenko by k tomu podľa vlastných slov pristúpil v prípade, ak Poľsko uzavrie svoju hranicu s Bieloruskom.

"Odporučil by som vedeniu Poľska, Litovčanom a ďalším ľuďom s dutými hlavami, aby pred tým, ako niečo povedia, porozmýšľali," zdôraznil Lukašenko, keď varoval pred odstávkou plynovodu.

Situácia v Bielorusku je "potenciálnou frontovou líniou" a nemala by sa podceňovať, upozornil ukrajinský minister Kuleba počas návštevy Washingtonu.

Jeho americký rezortný partner Antony Blinken priznal, že Spojeným štátom nie je jasné, aké sú zámery Moskvy voči Ukrajine. V mene USA však súčasne vyjadril obavy, že Rusko by sa mohlo pokúsiť "zopakovať to, čo sa stalo v roku 2014", keď k svojmu územiu na základe sporného referenda pripojilo Krymský polostrov a mesto Sevastopol a súčasne podporilo proruských separatistov na východe Ukrajiny.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Poslanci posunuli reformu nemocníc do druhého čítania. Sme rodina bola proti

Reforma nemocníc ide do druhého čítania. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady, ktorí v štvrtkovom hlasovaní podporili návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti z dielne ministerstva zdravotníctva.

Za bolo 76 zo 145 prítomných poslancov, proti bolo 68, nikto sa nezdržal a jeden poslanec nehlasoval. Reformu podporil celý poslanecký klub OĽaNO, SaS a odídenci zo Za ľudí.

Väčšina poslancov z opozičných strán Hlas a Smer bola proti, rovnako hlasoval klub ĽS Naše Slovensko a odídenci, ktorí si založili stranu Republika. Koaličná Sme rodina hlasovala tiež proti reforme s výnimkou predsedu strany Borisa Kollára, ktorý sa zdržal.

Nemocnice sa rušiť nebudú, sľubuje rezort

Podľa reformy by mali nemocnice fungovať na piatich úrovniach – komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná. Vzniknúť tak má zoptimalizovaná sieť nemocníc. Nemocnice, ktoré budú v zozname, majú mať nárok na úhradu z verejného zdravotného poistenia. MZ SR zdôrazňuje, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa majú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života.

Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú podľa rezortu pracovať vďaka reforme s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta. Reforma by mala zvýšiť bezpečnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti.

Podpora pre všeobecných lekárov

Návrh zákona ráta aj s novým určením minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, ako aj pre deti a dorast. Cieľom má byť zlepšiť situáciu s nedostatkom lekárov pre obyvateľov v miestnej dostupnosti na úrovni okresov.

Ministerstvo chce ambulantnú sieť definovať na základe určených parametrov, výsledky má monitorovať a vyhodnocovať každý rok. Parametrami pre klasifikáciu okresov budú počet obyvateľov, ktorí nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť, kapacitná priepustnosť a demografická štruktúra lekárov. Vzniknúť by mala klasifikácia okresov na zabezpečené, rizikové, rizikovo nedostatkové a kriticky nedostatkové.

Tieto informácie by mal rezort poskytnúť lekárom, ktorí by mali záujem o zriadenie novej praxe. Napomôcť by to malo k rozhodnutiu, kde si zriadia ambulanciu. Pribudnúť by mohla aj možnosť finančnej podpory na zriaďovanie ambulancií v nedostatkových okresoch jednorazovým príspevkom približne 60-tisíc eur, ktoré majú smerovať z plánu obnovy a odolnosti. O ten by sa mohli uchádzať úplne noví lekári i existujúci poskytovatelia, u ktorých sa zamestná nový lekár, ktorý ešte nemá záujem zriadiť si vlastnú prax.

V ďalších fázach by sa mali riešiť podpora všeobecných ambulancií pre existujúcich poskytovateľov a definovanie novej koncepcie všeobecného lekárstva. Priniesť by mala rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov aj sestier, či napríklad zníženie administratívnej záťaže.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.