Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Situácia v košickej nemocnici je veľmi zlá. Lekári rozhodujú, kto sa dostane na prístroje

Situácia v druhej najväčšej nemocnici na Slovensku je veľmi vážna, TASR o tom informovala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) Košice Monika Krišková. Lôžka pre pacientov s ochorením COVID-19 sú obsadené takmer na 90 percent, lekári sa musia rozhodovať, kto sa dostane na prístroje.

Momentálne majú hospitalizovaných 232 pacientov s ochorením COVID-19. „Voľných lôžok ostáva len pár. Výrazne sa však zhoršuje situácia s kritickými pacientami, ktorých je štvrtina,“ povedal generálny riaditeľ nemocnice Ján Slávik s tým, že na umelej pľúcnej ventilácii (UPV) je 13 pacientov, ďalších 26 potrebuje vysokoprietokový kyslík.

High flow kyslíkových prístrojov ostáva v UNLP voľných už len niekoľko, pre vážne chorých pacientov. „Je to naozaj vážne – rozhodovať, kto sa dostane na prístroje. Sme opäť v situácii, že musíme zvažovať okolnosti a zdravotný stav pacienta.“

Covidové lôžka nebudú pribúdať donekonečna

Denne prijímajú na hospitalizáciu od 20 do 40 nových pacientov. Ďalšej reprofilizácii a reorganizácii pracovísk na Rastislavovej ulici sa podľa jeho slov nevyhnú. „Kapacity covidových lôžok však nemôžeme zvyšovať donekonečna, pokiaľ chceme naďalej zabezpečovať aj takzvanú bielu medicínu pre necovidových pacientov,“ skonštatoval.

Vekový priemer pacientov s ochorením COVID-19 je u žien 62 rokov, u mužov 58 rokov. Ako povedal výkonný riaditeľ nemocnice Ľuboslav Beňa, čoraz viac pribúdajú aj mladšie ročníky. Zaznamenávajú úmrtia pacientov a mimoriadne ťažké stavy u ľudí tesne nad 50 rokov. Vo väčšine prípadov ide o nezaočkovaných pacientov.

Situáciu komplikujú aj PN-ky

„Pomer neočkovaných a očkovaných pacientov je k dnešnému dňu v UNLP 80 percent neočkovaní a 20 percent očkovaní. Prvýkrát sme na UPV zaznamenali plne zaočkovaného pacienta, absolvoval očkovanie dvomi dávkami vakcíny AstraZeneca. Všetci ostatní pacienti, ktorí sú na UPV v UNLP, sú neočkovaní,“ spresnil.

Situáciu podľa nemocnice zhoršuje aj stúpajúci počet zdravotníkov, ktorí sú v karanténnej práceneschopnosti. „Od septembra máme už takmer 90 zamestnancov v karanténe. Len za uplynulé dva novembrové týždne stúpol tento počet o viac než 50 zdravotníkov. Z druhej vlny máme stále práceneschopných viac než 20 zamestnancov, ktorí majú postcovidové následky, a preto si ich zdravotný stav vyžaduje ďalšiu liečbu,“ doplnil Slávik.

(tasr)

Minúta  |  

Sme rodina víta Matovičovu reformu, verí, že bude uskutočniteľná

Vicepremiér a minister financií Igor Matovič v nedeľu poobede začal s predstavovaním svojej daňovo-odvodovej reformy, ktorú nazval revolúciou. Išlo zatiaľ len o prvú časť, týkala sa podpory rodín s deťmi. Koaličné hnutie Sme rodina víta prvú predstavenú časť reformy. Verí však, že výpočty rezortu financií sú správne, a teda kroky budú aj reálne uskutočniteľné. Pre TASR to v reakcii uviedlo tlačové oddelenie hnutia.

"Samozrejme, vítame všetky kroky, ktoré vedú k podpore rodiny, ktorá bola roky zanedbávaná, zároveň ale veríme, že tieto výpočty sú správne, a teda budú aj reálne uskutočniteľné," napísalo v stanovisku hnutie Sme rodina.

V nedeľu predstavil Matovič prvú z troch častí daňovo-odvodovej reformy. Spočívala vo zvyšovaní niektorých rodinných príspevkov pre rodiny s deťmi - prídavku na dieťa, daňového bonusu, príspevku na krúžky a doučovanie a rekreačného bonusu.

Príspevky sa odvíjajú od toho, či ide o pracujúcich alebo nepracujúcich rodičov. Pri rodine, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, tieto opatrenia dokopy dajú 200 eur na dieťa mesačne, pri nepracujúcich rodičoch 100 eur.

Matovič zároveň vysvetlil, z čoho sa majú prorodinné opatrenia financovať. Dokopy totiž majú zaťažiť verejné financie o 1,2 miliardy eur navyše. Na financovanie má slúžiť napríklad milionárska daň 0,1 % ročne z majetku nad jeden milión eur.

Medzi ďalšie opatrenia financujúce reformu minister zaradil napríklad zníženie zamestnancov verejnej správy o dve percentá či zníženie výdavkov na zbrojenie. V návrhu figuruje aj nižší rast podielových daní o 200 miliónov eur. Voči tomu sa už postavili samosprávy, ktoré tým pádom budú o tieto peniaze ukrátené.

(tasr)

Minúta  |  

Jedlo len cez okienko, vonku povinné rúško. Od pondelka je čiernych až 52 okresov

Na covidovej mape sú od pondelka len tri farby, a to s výraznou prevahou čiernej. V aktuálnej epidemiologickej situácii je v treťom stupni ohrozenia, teda čiernej farbe, 52 okresov, v bordovej fáze, ktorá zodpovedá druhému stupňu ohrozenia, je 19 okresov a osem okresov je v prvom stupni ohrozenia – červené okresy.

V prvom stupni ohrozenia – červené okresy – sú Bratislava I - V, Dunajská Streda, Komárno a Šaľa.

V druhom stupni ohrozenia, ktorý zodpovedá bordovej farbe, sú okresy Dolný Kubín, Galanta, Hlohovec, Malacky, Myjava, Nitra, Pezinok, Prešov, Prievidza, Revúca, Rožňava, Ružomberok, Sabinov, Senec, Skalica, Trenčín, Trnava, Žilina a Zlaté Moravce.

Medzi čierne okresy, ktoré zodpovedajú tretiemu stupňu ohrozenia, sú zaradené okresy Bánovce nad Bebravou, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Brezno, Bytča, Čadca, Detva, Gelnica, Humenné, Ilava, Kežmarok, Košice I - IV, Košice-okolie, Krupina, Kysucké Nové Mesto, Levice, Levoča, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Medzilaborce, Michalovce, Námestovo, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Partizánske, Piešťany, Poltár, Poprad, Považská Bystrica, Púchov, Rimavská Sobota, Senica, Snina, Sobrance, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Topoľčany, Trebišov, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Žarnovica, Žiar nad Hronom a Zvolen.

Čo platí v čiernych okresoch:

  • povinný respirátor v interiéri a rúško v exteriéri
  • obmedzený pohyb s výnimkami od 1:00 do 5:00, ak platí núdzový stav
  • obchody so základnými potrebami ako potraviny, drogérie či lekárne budú otvorené pre všetkých, maximálne jeden nakupujúci na 25 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu. Vyhradené hodiny pre seniorov.
  • služby a nákupné centrá prístupné iba pre OTP, maximálne však jeden zákazník na 15 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu. Vyhradené hodiny pre seniorov.
  • bohoslužby: iba zaočkovaní maximálne sto osôb + povinný zoznam účastníkov. V režime OTP sa povoľuje 1 veriaci na 15 metrov štvorcových a veriaci sa musia povinne zapísať do zoznamu. Ak kostol nevyžaduje potvrdenia o bezpríznakovosti, povolený je len 1 veriaci na 25 metrov štvorcových a veriaci sa musia povinne zapísať do zoznamu.
  • reštaurácie: funguje len okienkový predaj
  • svadby, kary, oslavy: pre všetkých zakázané

Čo platí v bordových okresoch:

  • povinné nosenie respirátora v interiéri a rúška v exteriéri na vzdialenosť pod dva metre
  • obmedzený pohyb s výnimkami od 21:00 do 5:00, ak platí núdzový stav
  • obchody, služby a nákupné centrá: maximálne 1 zákazník na 15 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu. Vyhradené hodiny pre seniorov.
  • bohoslužby: iba zaočkovaní bez limitu + povinný zoznam účastníkov. V režime OTP sa povoľuje 25 percent kapacity, najviac však 50 osôb a ich zoznam. Ak kostol nevyžaduje potvrdenia o bezpríznakovosti, povolený je len 1 veriaci na 15 metrov štvorcových a veriaci sa musia povinne zapísať do zoznamu.
  • reštaurácie: zaočkovaní smú byť pri stole štyria ľudia alebo osoby z jednej domácnosti a medzi stolmi musia byť dvojmetrové rozostupy. V režime OTP sú povolené len terasy, pričom stoly musia byť od seba aspoň dva metre a musí byť zabezpečené vetranie. V režime pre všetkých je povolený len okienkový predaj.
  • svadby, kary, oslavy: plne zaočkovaní maximálne do 20 osôb a povinný zoznam účastníkov. Vo zvyšných režimoch sú zakázané.

Čo platí v červených okresoch:

  • povinné nosenie respirátora v interiéri a rúška v exteriéri na hromadných podujatiach na vzdialenosť menšiu než dva metre
  • pohyb nie je obmedzený
  • obchody, služby a nákupné centrá: maximálne 1 zákazník na 15 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu
  • bohoslužby: iba zaočkovaní bez limitu + povinný zoznam účastníkov. V režime OTP sa povoľuje 25 percent kapacity. Ak kostol nevyžaduje potvrdenia o bezpríznakovosti, povolený je len 1 veriaci na 15 metrov štvorcových a veriaci sa musia povinne zapísať do zoznamu.
  • reštaurácie: zaočkovaní a tí v režime OTP (pri stole štyria ľudia alebo osoby z jednej domácnosti) a medzi stolmi musia byť dvojmetrové rozostupy. Ak chce reštaurácia obslúžiť aj ľudí bez očkovania a potvrdenia, musí prejsť na okienkový predaj.
  • svadby, kary, oslavy: plne zaočkovaní (50 ľudí v interiéri, 80 v exteriéri a povinný zoznam účastníkov). V režime OTP sa povoľuje 25 osôb v interiéri a 50 v exteriéri + zoznam účastníkov

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko zaťahuje ručnú brzdu. Od pondelka vyhlasuje lockdown pre neočkovaných

AKTUALIZOVANÉ Nezaočkovaných a tých, čo neprekonali COVID-19, čaká od pondelka v Rakúsku celoštátne obmedzenie pohybu. Rakúsky kancelár to považuje za nepopulárny, ale nevyhnutný krok s cieľom odvrátiť kolaps zdravotnej starostlivosti. Opatrenia pocítia približne dva milióny ľudí.

Rakúšania, ktorí nie sú zaočkovaní proti covidu alebo toto ochorenie neprekonali za ostatných 180 dní, budú smieť domov len niektorých prípadoch. Pôjde napríklad o cestu do práce, k lekárovi či do iných zdravotníckych zariadení, zaistenie si nevyhnutných nákupov – akými sú potraviny –, telesný alebo psychický oddych či "uspokojenie základných náboženských potrieb". Povolené bude takisto odísť z domu v prípade, že sa ľudia pôjdu dať zaočkovať.

Výnimku budú mať deti do 12 rokov, tehotné ženy a očkovaní jednou dávkou, ktorí sa musia preukázať negatívnym PCR testom.

Očkovanie je platné deväť mesiacov od druhej dávky, predtým to bolo 12 mesiacov. Pri nákupoch alebo cestovaní verejnou dopravou potrebujete FFP2 respirátor. Konkrétne informácie nájdete tu.

Obmedzenia vychádzania pre nezaočkované osoby majú slúžiť na to, aby "zabránili kolapsu medicínskej starostlivosti". Minister zdravotníctva Wolfgang Mückstein uviedol, že cieľom je povzbudiť ľudí, aby sa dali zaočkovať a tiež znížiť množstvo sociálnych kontaktov o 30 percent.

V nedeľu to oznámil rakúsky kancelár Alexander Schallenberg po videokonferencii premiérov spolkových krajín. „Počet nových infekcií je vyšší než kedykoľvek predtým,“ uviedol Schallenberg. "Situácia je vážna... Nerobíme tento krok s ľahkým srdcom, ale, žiaľ, je potrebný."

Rakúsko má približne deväť miliónov obyvateľov, a kompletne zaočkovaných je približne 65 percent z nich.  Nové opatrenia pocítia zhruba dva milióny neočkovaných obyvateľov, píše agentúra ČTK.

Rakúsko čelí v ostatných týždňoch znepokojujúcemu rastúcemu trendu infekcií. Úrady tam v piatok oznámili prírastok 11 798 nových prípadov ochorenia COVID-19, v sobotu vyše 13-tisíc prípadov. Sedemdňová incidencia prípadov v Rakúsku je 760,6 na 100-tisíc obyvateľov. Najhoršia situácia je v Hornom Rakúsku a Soľnohradsku.

Rakúsko uplatňuje opatrenia na základe počtu hospitalizovaných na jednotkách intenzívnej starostlivosti, ktorých je 433. Celkovo je v nemocniciach 2 327 ľudí.

Od minulého pondelka (8. 11.) majú v Rakúsku povolený vstup do reštauračných, turistických, kultúrnych a športových zariadení iba zaočkovaní a ľudia, ktorí prekonali covid. Od začiatku novembra sa neočkovaní musia na pracovisku pravidelne preukazovať negatívnym testom.

(tasr, sita, ceskenoviny.cz, haj)

Minúta  |  

Klimatický samit sa skončil prijatím dohody. Aktivistka Greta ho okomentovala: bla, bla, bla, bol zbytočný

Klimatický samit OSN v Glasgowe sa v sobotu skončil prijatím paktu, ktorého cieľom je obmedziť nebezpečné zvyšovanie teploty na planéte. Úplný koniec spaľovania uhlia z paktu po tlaku Číny a Indie vypadol. EÚ je spokojná, ohrozené štáty a klimatická aktivistka hovoria o sklamaní.

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej dosiahnutie dohody oznámil v sobotu večer predsedajúci COP26 Alok Sharma.

Na konferencii OSN v Glasgowe sa zúčastnili zástupcovia 196 krajín sveta, ktorí po dvoch týždňoch rokovaní prijali spoločné záverečné vyhlásenie – Glasgowský klimatický pakt.  

Koniec uhlia z dohody vypadol

Dohoda bola dosiahnutá napriek poslednej intervencii Číny a Indie a pod ich tlakom sa do glasgowského paktu nedostal záväzok o úplnom zavrhnutí uhlia, ale len o odklone od neho. Mnoho delegátov vyjadrilo sklamanie i hnev pre tento ústupok voči obom krajinám, ktoré otvorili už dohodnutý text, ale v záujme vyššieho dobra napokon pakt schválilo.

Generálny tajomník OSN António Guterres uviedol, že dosiahnuté dohody považuje za nedostatočné. "Výsledok COP26 je kompromisom, ktorý odráža záujmy, rozpory a úroveň politickej vôle (riešiť klimatický problém) v dnešnom svete," napísal na sociálnej sieti Twitteri.

Podľa neho ide o dôležitý krok, no treba aj urýchlene konať. "Boj o klímu je našou životnou úlohou a musíme uspieť," dodal Guterres.

Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová v sobotu povedala, že samit nič nedosiahol. "COP26 sa skončil. Tu je stručné zhrnutie: Bla, bla, bla," napísala Thunbergová na Twitteri. Ozajstná práca podľa jej vyjadrení pokračuje mimo takýchto rokovacích sál. "Nikdy sa nevzdáme," dodala.

Znižovanie emisií, ale každý po svojom

Glasgowský klimatický pakt obsahuje výzvu na zlepšenie plnenia záväzkov smerom k zníženiu emisií skleníkových plynov, pričom záverečná deklarácia COP26 nabáda každú krajinu, aby do konca roku 2022 "revidovala a posilnila" svoj cieľ pre rok 2030. Agentúra AFP v tejto súvislosti poznamenala, že glasgowský dokument vyzýva všetky krajiny, aby urýchlili znižovanie emisií do roku 2022, teda o tri roky skôr ako bolo dohodnuté v Paríži.

Text však evokuje aj potrebu "brať do úvahy" pomery v každom zo štátov, čím sa podľa spravodajského portálu France Info otvárajú dvere tomu, aby niektoré so zmenami otáľali. Glasgowský klimatický pakt "opätovne potvrdzuje" ciele Parížskej dohody – "udržať nárast globálnej teploty výrazne pod 2 °C" a "pokračovať v úsilí obmedziť nárast teploty na 1,5 °C".

V texte sa uznáva, že posledný zmienený cieľ si vyžaduje "rýchle, hlboké a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, najmä znížením emisií oxidu uhličitého o 45 percent v roku 2030 v porovnaní s rokom 2010 a dosiahnutím neutrality uhlíka v polovici storočia".

Ohrozené štáty očakávali viac

Podľa médií v Glasgowe neboli splnené požiadavky krajín, ktoré sú klimatickými zmenami ohrozené existenčne a ich cieľom bolo získať finančnú kompenzáciu za škody, ktoré už utrpeli dôsledkami zmeny klímy – búrkami, dlhotrvajúcimi suchami a horúčavami – a za ktoré nesú len malú zodpovednosť.

Namiesto kompenzácií pre ne sa v záverečnom vyhlásení z Glasgowa navrhuje začať viesť dialóg o tejto otázke. Na okraj rokovaní o záverečnej deklarácii jednotlivé krajiny podpísali v Glasgowe niekoľko dohôd o znížení globálnych emisií skleníkových plynov.

Približne 100 krajín sa tak napríklad zaviazalo znížiť do roku 2030 emisie metánu o 30 percent. Táto dohoda však pokrýva iba 45 percent celosvetových emisií metánu. Irán a Rusko, ktoré produkujú veľmi veľa metánu, sa k tomuto záväzku nepripojili.      

Dosiahla sa aj dohoda, že do roku 2022 bude krajinami ukončené financovanie zahraničných projektov v oblasti fosílnych palív.

Britská vláda tiež uviedla, že krajiny, ktorých územie predstavuje 85 percent svetových tropických pralesov, podpísali "bezprecedentný" prísľub ukončiť odlesňovanie do roku 2030.

EÚ a Británia sú spokojné

Konferencia COP26 je "krok správnym smerom" a udržanie nárastu globálnej teploty do 1,5 stupňami Celzia je stále na dosah, uviedla to predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. "Práca však ešte ani zďaleka nie je hotová," dodala. Prísľuby z Glasgowa je podľa nej potrebné realizovať čo najskôr a potom si dávať ďalšie ciele.

"V najbližších rokoch je potrebné urobiť ešte oveľa viac," povedal britský premiér Boris Johnson po konferencii, ktorá sa skončila v sobotu. "Dnešná dohoda je však veľkým krokom vpred a – v zásade – máme vôbec prvú medzinárodnú dohodu o postupnom odklone od využívania uhlia a postup na udržanie nárastu globálnej teploty na 1,5 °C," povedal.

Johnson sa zároveň prostredníctvom Twitteru poďakoval svetovým lídrom, delegátom a ďalším účastníkom za to, že prispeli k dosiahnutiu paktu. Poďakovanie vyjadril aj predsedovi klimatickej konferencie Alokovi Sharmovi.

Počas uplynulých dvoch týždňov, keď sa konala konferencia COP26, bol Glasgow aj dejiskom masových protestov proti tomu, čo aktivisti označili za "nebezpečný nedostatok odvahy".

Samit sa mal pôvodne skončiť už v piatok, ale pokračoval aj v sobotu, keďže sa do stanoveného termínu nepodarilo nájsť konsenzus v pálčivých otázkach, ako budúcnosť fosílnych palív či financií na riešenie dôsledkov klimatickej zmeny v chudobných krajinách.

(tasr)

Minúta  |  

Po vládnom nariadení o covidpase pre zamestnancov prudko narástol záujem o očkovanie

Za piatok prudko narástol denný počet prvoočkovancov, bolo ich vyše 5-tisíc. Nárast počtu ľudí s prvou dávkou rastie už od utorka, v stredu po dlhšom čase prekročil hranicu 3-tisíc denne. Vláda tento týždeň nariadila zamestnávateľom, aby vyžadovali od svojich zamestnancov potvrdenie o očkovaní alebo testovaní.

Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) poukázal na výrazný nárast očkovaných prvou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 v porovnaní s predchádzajúcimi dňami. Na sociálnej sieti uviedol, že v piatok sa dalo prvou dávkou vakcíny zaočkovať 5139 ľudí. Sám to však na Facebooku nespojil s nedávnym rozhodnutím kabinetu.

Poďakoval všetkým zodpovedným, ktorí sa dali zaočkovať, a ako tvrdí, "myslia na ochranu nielen svojho zdravia, ale aj zdravia ostatných".

Premiér na druhej strane poukázal na to, že v nemocniciach je aktuálne hospitalizovaných 2626 pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19. "Spomedzi hospitalizovaných nie je vôbec zaočkovaných alebo len čiastočne zaočkovaných 80,36 percenta," povedal. Ako doplnil, čísla jasne ukazujú, že najúčinnejším prostriedkom pre boj s týmto ochorením je očkovanie. "Zaočkovanie znižuje riziko ťažkého priebehu, hospitalizácie a znižuje aj celkové šírenie nákazy v populácii," dodal Heger.

Prvú dávku vakcíny dostalo v piatok 5139 ľudí, spolu ju má na Slovensku 2 542 370 osôb, vyplýva z údajov Ministerstva zdravotníctva. Druhú dávku očkovacej látky dostalo v piatok 2383 osôb, zaočkovaných oboma dávkami vakcíny je na Slovensku 2 325 309 ľudí.

(tasr, gas)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.