Preskočiť na obsah
  |  

Remišová hlasovala proti lockdownu, koaliční partneri podľa nej hádžu očkovaných cez palubu

Vicepremiérka Veronika Remišová na rokovaní vlády hlasovala proti vyhláseniu lockdownu. Ministri dnes rozhodujú o nových opatreniach, okrem lockdownu sa skloňuje aj núdzový stav. Zatiaľ nie je jasné, na akých opatreniach sa vláda dohodla. Slovensko zažíva rekordný počet nakazených a hospitalizovaných covidových pacientov.

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová hlasovala na stredajšom rokovaní vlády proti lockdownu, ktorý navrhlo konzílium odborníkov. Remišová tvrdí, že koaliční partneri tak v rámci nových opatrení hádžu všetkých zodpovedných ľudí, ktorí sa nechali zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, cez palubu. V prijatých opatreniach nevidí navyše žiadnu motiváciu pre ostatných, aby sa zaočkovať dali.

Pre stranu Za ľudí bolo podľa Remišovej vždy dôležité presadzovať dlhodobé systematické riešenie pandemickej situácie. Lockdown však podľa nej nie je riešenie, ktoré zabráni utrpeniu v nemocniciach alebo obetiam, ale ho iba odsúva o niekoľko mesiacov. "Jeho jediným cieľom je uľahčiť momentálnu situáciu preťaženým nemocniciam. Podobný scenár vidno v celej Európe. Tí, ktorí boli najlepší, sú teraz na tom zle a naopak, podobné opatrenia ako Slovensko dnes rieši Rakúsko, Nemecko, Holandsko či Česká republika,” tvrdí Remišová. Jediným spôsobom, ako zabrániť aj ďalším vlnám pandémie, je očkovanie, ktoré strana Za ľudí vždy podporovala.

Ministerstvo zdravotníctva v stredu informovalo, že za uplynulý deň pribudlo 10 315 pacientov s COVID-19 na základe pozitívneho PCR testu. To je najviac od vypuknutia pandémie v marci 2020. Takmer 72 percent z nich nebolo zaočkovaných. Najviac pozitívne testovaných bolo v Bratislavskom kraji, najmenej v Trnavskom.

Pozitívny antigénový test malo 2 058 ľudí, viac ako 73 percent z nich nie je zaočkovaných.

(sita, haj)

  |  

Konzílium odborníkov navrhuje trojtýždňový lockdown pre všetkých

Konzílium odborníkov navrhuje trojtýždňový lockdown pre všetkých na celom Slovensku a prezenčnú výučbu len pre materské školy a prvý stupeň základných škôl.

Epidemická situácia na Slovensku je podľa odborníkov kritická a dosahuje úroveň humanitárnej krízy. Chorobnosť na ochorenie COVID-19 je podľa nich vyššia ako na vrchole druhej vlny pandémie. Uviedli to v stanovisku, ktoré v stredu zaslali TASR.

Navrhujú tiež obmedziť pohyb obyvateľov najmä na cestu do práce v režime OTP pre zamestnancov, ktorí nemôžu pracovať z domu. Neočkovaných zamestnancov a tých, ktorí neprekonali COVID-19, treba podľa odborníkov testovať minimálne dvakrát týždenne. Pohyb obyvateľstva by sa mal obmedziť aj o cestu do prevádzok a služieb nevyhnutných pre život.  

Zachovať by sa mala len prezenčná výučba na prvom stupni ZŠ a v materských školách. Od 25. novembra do 3. decembra by sa podľa odborníkov nemali prezenčne učiť žiaci druhého stupňa základných, stredných a vysokých škôl. Zrušiť by sa mali aj všetky mimoškolské aktivity detí.

Po zlepšení situácie by sa podľa názoru odborníkov mali uvoľňovať opatrenia hlavne pre zaočkovaných občanov a tých, ktorí  ochorenie COVID-19 prekonali.

Poukázali na to, že nemocnice kolabujú a nie sú schopné  poskytovať zdravotnú starostlivosť nielen pacientom s ochorením COVID-19, ale ani pacientom s inými ochoreniami. „Situácia si vyžaduje prijatie a plnenie účinných opatrení s cieľom zlepšiť súčasný stav zdravotnej starostlivosti,“ uviedli.

Súhlasia tiež s kontrolou navrhovaných opatrení. Apelujú na ľudí, aby sa dali očkovať.

(tasr)

  |  

Lipšic: Výroky o Sime Magušinovej sú nemorálne, ale neboli trestným činom

Daniel Lipšic nepovažuje výroky na adresu známej speváčky za trestný čin, ale vníma ich ako nemorálne. Lipšic je známym zástancom slobody prejavu a bol proti reforme minulej vlády, ktorá umožnila stíhanie za široké spektrum verejných výrokov.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic po preskúmaní výrokov týkajúcich sa podozrenia zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia voči speváčke Sime Magušinovej dospel k záveru, že nebol spáchaný trestný čin. Výroky dal preveriť generálny prokurátor Maroš Žilinka. Informovala o tom hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.

Lipšic vo vysvetlení svojho rozhodnutia zdôraznil, že právo na slobodu prejavu nechráni len obsah prejavu, ale aj jeho formu, teda jeho emotívnu zložku. "Preskúmavané výroky podozrivých môžu byť a mali by byť predmetom morálneho odsúdenia, ale rozhodne nie sú trestným činom," uviedol.

Uznal, že preskúmavané výroky sú prejavom nevkusu a intolerancie k iným názorom. "Rovnako je poľutovaniahodné, keď sa vo verejnom priestore objavujú výroky, ktoré posilňujú predsudky voči iným skupinám obyvateľov. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní však nie je kultivovať verejnú diskusiu, na to má demokratická spoločnosť iné inštitúcie, medzi ktoré rozhodne nepatria orgány polície a prokuratúry," dodal Lipšic.

Žilinka dal v novembri prostredníctvom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) preveriť, či výrokmi komentátora denníka SME na adresu speváčky Magušinovej nedošlo k spáchaniu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia.

"Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka považuje za absolútne neakceptovateľné hanobiace útoky pre vierovyznanie, ktoré prekračujú hranice slobody prejavu, a to zvlášť, ak sa k takému konaniu uchýlia novinári," uviedol šéf prokurátorov na sociálnej sieti.

(tasr)

  |  

Putin sa stretne s Alijevom a Pašinjanom. Po minulotýždňovom konflikte vznikla dohoda o horúcej linke

Konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom neutícha, o trvalejšiu dohodu o prímerí usiluje Rusko aj Európska únia.

Je to presne týždeň, čo Štandard informoval o ďalšom vypuknutí násilia medzi Azerbajdžanom a Arménskom, keď Azeri podľa pôvodných správ zabili 15 arménskych vojakov a 12 zajali. Čísla boli neskôr z arménskej strany upravené, zabitých malo byť 6 a zajatých 32 arménskych vojakov. Azerbajdžan oznámil, že zabitých bolo sedem jeho vojakov. Celá situácia má viacero dôsledkov, Azerbajdžan je zjavne stále po tohtoročnej vojne pri chuti, podmienky prímeria sa mu mália a Rusku – ako jedinému spojencovi Arménska – hrozí v regióne strata prestíže. Písali sme o tom tu.

Najhoršie sú na tom Arméni, oslabení po vojne, zároveň vojensky zaostávajúci za vyzbrojeným Azerbajdžanom, ktorý má otvorenú podporu Turecka a vďaka petrodolárom aj ďalších štátov. Arméni preto v tejto situácii usilujú jednak o stabilitu a jednak zvýšenú podporu a rolu Ruska v regióne. Zdá sa, že po týždni s miernym úspechom.

Arménsko totiž dosiahlo s Azerbajdžanom dohodu o zriadení horúcej linky medzi veliteľmi ozbrojených síl oboch krajín. Dohodu uzavreli po minulotýždňových krvavých zrážkach vojakov na spoločnej hranici. V utorok to oznámil arménsky premiér Nikol Pašinjan.

Pašinjan na online tlačovej konferencii povedal, že kontakty medzi arménskymi a azerbajdžanskými predstaviteľmi musia byť častejšie, lebo to "pomôže stabilizovať situáciu, nájsť riešenia a vyhnúť sa krízam". Samozrejme, predpokladom tejto konštrukcie je, že k útokom nedochádza koordinovane. Minulý týždeň išlo o najhorší útok Azerbajdžanu od ostatnej vojny.

Arménsko a Azerbajdžan vedú desaťročia trvajúci spor o región Náhorného Karabachu, ktorý má veľký historický a náboženský význam pre Arménov a nachádza sa v rámci územia Azerbajdžanu, ale od separatistickej vojny, ktorá sa skončila v roku 1994, ho majú pod kontrolou sily etnických Arménov, podporované samotným Arménskom. Situácia sa zhoršila po tom, ako azerbajdžanská armáda na jeseň 2020 porazila arménske sily v krutých bojoch, ktoré sa skončili mierovou dohodou vyrokovanou Ruskom. Na základe dohody získal Azerbajdžan kontrolu nad značnou časťou Náhorného Karabachu a získal aj všetky oblasti ovládané arménskymi silami mimo spomínaného separatistického regiónu.

Rusko do regiónu následne vyslalo takmer 2 000 príslušníkov mierových síl na najmenej päť rokov a ich úlohou je monitorovať dodržiavanie mierovej dohody. Mierová dohoda bola v Azerbajdžane oslavovaná ako triumf, ale opozícia v Arménsku ju naopak vníma ako zradu. Premiér Pašinjan dohodu obhajoval ako jediný spôsob, ktorý zabráni tomu, aby arménske sily stratili kontrolu nad úplne celým regiónom Náhorného Karabachu.

Ruský prezident Vladimir Putin má v piatok v ruskom meste Soči hostiť na rozhovoroch Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Pašinjan aj Alijev sa majú stretnúť aj v Bruseli 15. decembra na rozhovoroch pod záštitou Európskej únie.

(tasr, fed)

  |  

Z newyorskej radnice odstránili sochu Thomasa Jeffersona. Bol otrokárom

Z radnice mesta New York v pondelok odstránili sochu bývalého amerického prezidenta Thomasa Jeffersona v súvislosti s jeho spojitosťou s obchodovaním s otrokmi. Skulptúra z roku 1833 sa na magistráte nachádzala viac než jedno storočie. K opatreniu došlo po októbrovom hlasovaní.

Miestna inštitúcia New York City Public Design Commission sa rozhodla demontovať túto vyše dvojmetrovú bronzovú sochu po tom, ako prehodnotila odkaz tohto otca-zakladateľa, ktorý však bol aj otrokárom, informovala v utorok stanica Sky News.

Výzvy na odstránenie sochy sa začali opätovne šíriť po minuloročnej vražde Afroameričana Georgea Floyda v Minneapolise. Ten zomrel 25. mája 2020 po policajnom zásahu. 

https://www.youtube.com/watch?v=nd_25hAWx-k

Jefferson je historicky tretím prezidentom USA a jeho podobizeň možno nájsť aj na dvojdolárovej bankovke či na súsoší Mount Rushmore. V prezidentskom úrade pôsobil v rokoch 1801 – 1809.

Bol jedným z hlavných autorov Deklarácie nezávislosti Spojených štátov, kde sa píše, že "všetci ľudia boli stvorení ako rovnoprávni". Jefferson však zotročil viac než 600 osôb a splodil najmenej šesť detí so svojou otrokyňou, píše Sky News.

Jeffersonova socha USA bude premiestnená do inštitúcie New York Historical Society, kde zostane na dlhodobú výpožičku.

Táto socha, ktorá krášlila newyorskú radnicu od roku 1915, je replikou bronzovej sochy od francúzskeho sochára Pierra Jeana Davida d'Angersa, ktorá sa nachádza vo washingtonskom Kapitole.

Podobné monumenty sa v ostatných rokoch stali terčom protirasistických protestov. Niekoľko ďalších Jeffersonových sôch demonštranti zničili alebo odstránili, napríklad v amerických štátoch Oregon a Georgia.

(tasr)

  |  

Zdá sa, že lockdown zatiaľ nebude. Do práce OTP režim, školy ostanú otvorené, reštaurácie a služby čakajú obmedzenia

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský sa s návrhom tvrdého lockdownu pravdepodobne nepresadil, SaS získala malé ústupky pre zaočkovaných. Koalícia sa blíži k dohode, o návrhu má rozhodnúť vláda. Navrhované obmedzenia by mali trvať dva týždne. Prezidentke sa to nepáči a žiada tvrdý lockdown.

Slovensko čaká sprísnenie doterajšieho covidového režimu, v nemocniciach leží 3 182 pacientov, čo je len 18 osôb pod hranicou, keď prestáva platiť COVID automat. Vláda rieši, ako znížiť záťaž nemocníc a obmedziť šírenie vírusu.

V poslednom týždni zaznelo viacero návrhov, od okamžitého lockdownu po povinné očkovanie. To druhé je zatiaľ mimo hry, rieši sa akútnejšia téma – lockdown. Ten podporoval najmä minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (OĽaNO), ale tiež minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

V pondelok večer o téme rokovala koaličná rada, v stredu by o nových obmedzeniach mala rozhodnúť vláda. Partneri sa dohodli, že výsledok oznámi premiér Heger po rokovaní vlády. Žiadne oficiálne vyjadrenia zatiaľ nie sú k dispozícii. Podľa kuloárnych správ by mali byť zatvorené reštaurácie a kaviarne (otvorenou otázkou je zatiaľ predaj cez okienko), zatvoriť sa majú viaceré služby, najmä kaderníctva, fitká a hotely, informuje o tom Denník N.

To rozhodujúce sa ale meniť nemá. Ďalej sa bude chodiť do práce aj do školy, vyžadovať sa ale bude väčšia kontrola OTP opatrení aj systematickejšie testovaní detí v školách. Kým budú otvorené školy a bude sa chodiť do práce, o lockdowne nemožno hovoriť.

Paradoxne, prísnejší režim sa má opäť týkať aj kostolov, čo je téma, ktorú začínajú kritizovať viacerí kňazi. Monsignor Ján Duda zo Spišskej diecézy vyzval kresťanov vo vláde a parlamente, aby to nepripustili:

Naďalej pokračuje prísnejší režim pre nezaočkovaných. Budú môcť ísť len do potravín, lekárne či drogérie. Zaočkovaní majú mať výhodu, že okrem týchto obchodov môžu chodiť aj do obchodov s oblečením či do predajní obuvi. Postihnuté prevádzky by mali byť odškodnené.

Zaviesť sa má aj zákaz nočného vychádzania, vláda tiež plánuje zaviesť výnimočný stav kvôli situácii v nemocniciach a ľahšej organizácii, presunom a nasadeniu zdravotníckeho personálu.

S týmito návrhmi ostro nesúhlasí prezidentka Čaputová. Žiada ostrý lockdown pre zaočkovaných aj nezaočkovaných, vláda má podľa nej vypočuť hlas odborníkov.

Čaputová dnes povedala: „Boj s covidom prehrávame, neviem, čo viac ešte treba počuť a vidieť, aby sme zmenili prístup. Čo viac treba počuť a vidieť ako preplnené nemocnice, ako ľudí, ktorí zomierajú na pľúcnej ventilácii a väčšina z nich sa už domov nevráti. Čo viac treba vidieť ako vyčerpaný zdravotnícky personál, čo viac treba vidieť ako ľudí, ktorí zomierajú v iných oblastiach alebo s inými diagnózami, lebo sa na nich kapacitne nedostane.“

Prezidentka mala pritom rozrušený hlas. Koaliční politici pri všetkých verejných vyjadreniach naopak hovoria veľmi pokojne, od ministra Lengvarského po politikov SaS.

(fed)