Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opäť povinné rúška pre žiakov. V interiéri a v doprave potrebujete od štvrtka respirátor, vonku odstup alebo rúško

Pre žiakov budú opäť povinné rúška. Po novom ich musia mať aj dospelí vonku, ak nedodržia odstup aspoň dva metre. V doprave a v interiéri je nutný respirátor prekrývajúci nos aj ústa.

Od štvrtka 25. novembra je opäť povinné mať prekryté horné dýchacie cesty aspoň rúškom pre žiakov základných škôl (ZŠ), špeciálnych základných škôl a žiakov prvých štyroch ročníkov stredných škôl s osemročným vzdelávacím programom. Vyplýva to z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorá má v stredu vyjsť vo vestníku vlády SR. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

Od štvrtka je v interiéroch, vrátane prostriedkov verejnej dopravy a taxíkov, povinné prekrytie nosa aj úst respirátorom vo všetkých okresoch. "V exteriéri vo všetkých okresoch platí povinné prekrytie dýchacích ciest rúškom, respirátorom, šálom alebo šatkou, ak ste od cudzích osôb menej ako dva metre," priblížila Račková. Prekryté horné dýchacie cesty treba mať aj na všetkých hromadných podujatiach, a to v interiéri aj exteriéri.

Z prekrytia horných dýchacích ciest platia aj výnimky, ktoré sú podrobne uvedené vo vyhláške. Striktnejší režim prekrytia horných dýchacích ciest či už v nižších ročníkoch škôl, alebo pri všeobecných pravidlách v interiéri a exteriéri je súčasťou balíka sprísnených opatrení, pričom tento balík má potenciál spomaliť komunitné šírenie ochorenia COVID-19 v rozličných sférach každodenného života.

"Epidemiologická situácia je v súčasnosti alarmujúca a tento stav komplikuje aj výskyt iných respiračných ochorení vírusového a bakteriálneho charakteru," dodala Račková.

(tasr)

Minúta  |  

Odposluchy z poľovníckej chaty nemožno použiť ako dôkaz, tvrdí Žilinka

Medializované odposluchy z poľovníckej chaty po zrušení trestného stíhania krajským prokurátorom v Nitre z dôvodu nezákonnosti nie je možné použiť ako dôkaz v žiadnom trestnom konaní. Uviedol to na sociálnej sieti generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Vznik medializovaných odposluchov z poľovníckej chaty mala umožniť nesprávna právna kvalifikácia. Vyplýva to z uznesenia o zastavení trestného stíhania pre jeho nezákonnosť, ktoré poskytla nitrianska krajská prokuratúra.

Pytliactvo sa preverovalo ako trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania, konkrétne so zbraňou. To však krajský prokurátor Ivan Mandalov považuje za nedôvodné, keďže v prípade útokov so zbraňou má ísť o ľudí a nie zvieratá. Rovnako poukázal, že neobstojí ani konštatovanie vyšetrovateľa o podozrení z prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Zdôraznil, že iba táto právna kvalifikácia pritom umožňovala vydať príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov zo spomínanej chaty.

Uzneseniu o začatí trestného stíhania vyčíta aj chýbajúce zákonné náležitosti. Poukázal tiež na to, že policajný vyšetrovateľ za takmer desať mesiacov nevypočul ani samotného užívateľa poľovného revíru.  

Vo viacerých médiách boli v októbri zverejnené videá a ich prepisy, ktoré zobrazujú, ako sa na poľovníckej chate stretávali šéf Smeru-SD Robert Fico, obhajca obvineného policajného exprezidenta Tibora Gašpara Marek Para, bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, podnikateľ Miroslav Bödör a syn Tibora Gašpara.

Oficiálnym dôvodom odposluchov bol práve prípad pytliactva. Neskôr sa nahrávky mali stať súčasťou vyšetrovania kauzy Očistec. Krajský prokurátor v Nitre zrušil trestné stíhanie vo veci pytliactva 16. novembra.

(tasr)

Minúta  |  

Remišová hlasovala proti lockdownu, koaliční partneri podľa nej hádžu očkovaných cez palubu

Vicepremiérka Veronika Remišová na rokovaní vlády hlasovala proti vyhláseniu lockdownu. Ministri dnes rozhodujú o nových opatreniach, okrem lockdownu sa skloňuje aj núdzový stav. Zatiaľ nie je jasné, na akých opatreniach sa vláda dohodla. Slovensko zažíva rekordný počet nakazených a hospitalizovaných covidových pacientov.

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová hlasovala na stredajšom rokovaní vlády proti lockdownu, ktorý navrhlo konzílium odborníkov. Remišová tvrdí, že koaliční partneri tak v rámci nových opatrení hádžu všetkých zodpovedných ľudí, ktorí sa nechali zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, cez palubu. V prijatých opatreniach nevidí navyše žiadnu motiváciu pre ostatných, aby sa zaočkovať dali.

Pre stranu Za ľudí bolo podľa Remišovej vždy dôležité presadzovať dlhodobé systematické riešenie pandemickej situácie. Lockdown však podľa nej nie je riešenie, ktoré zabráni utrpeniu v nemocniciach alebo obetiam, ale ho iba odsúva o niekoľko mesiacov. "Jeho jediným cieľom je uľahčiť momentálnu situáciu preťaženým nemocniciam. Podobný scenár vidno v celej Európe. Tí, ktorí boli najlepší, sú teraz na tom zle a naopak, podobné opatrenia ako Slovensko dnes rieši Rakúsko, Nemecko, Holandsko či Česká republika,” tvrdí Remišová. Jediným spôsobom, ako zabrániť aj ďalším vlnám pandémie, je očkovanie, ktoré strana Za ľudí vždy podporovala.

Ministerstvo zdravotníctva v stredu informovalo, že za uplynulý deň pribudlo 10 315 pacientov s COVID-19 na základe pozitívneho PCR testu. To je najviac od vypuknutia pandémie v marci 2020. Takmer 72 percent z nich nebolo zaočkovaných. Najviac pozitívne testovaných bolo v Bratislavskom kraji, najmenej v Trnavskom.

Pozitívny antigénový test malo 2 058 ľudí, viac ako 73 percent z nich nie je zaočkovaných.

(sita, haj)

Minúta  |  

Konzílium odborníkov navrhuje trojtýždňový lockdown pre všetkých

Konzílium odborníkov navrhuje trojtýždňový lockdown pre všetkých na celom Slovensku a prezenčnú výučbu len pre materské školy a prvý stupeň základných škôl.

Epidemická situácia na Slovensku je podľa odborníkov kritická a dosahuje úroveň humanitárnej krízy. Chorobnosť na ochorenie COVID-19 je podľa nich vyššia ako na vrchole druhej vlny pandémie. Uviedli to v stanovisku, ktoré v stredu zaslali TASR.

Navrhujú tiež obmedziť pohyb obyvateľov najmä na cestu do práce v režime OTP pre zamestnancov, ktorí nemôžu pracovať z domu. Neočkovaných zamestnancov a tých, ktorí neprekonali COVID-19, treba podľa odborníkov testovať minimálne dvakrát týždenne. Pohyb obyvateľstva by sa mal obmedziť aj o cestu do prevádzok a služieb nevyhnutných pre život.  

Zachovať by sa mala len prezenčná výučba na prvom stupni ZŠ a v materských školách. Od 25. novembra do 3. decembra by sa podľa odborníkov nemali prezenčne učiť žiaci druhého stupňa základných, stredných a vysokých škôl. Zrušiť by sa mali aj všetky mimoškolské aktivity detí.

Po zlepšení situácie by sa podľa názoru odborníkov mali uvoľňovať opatrenia hlavne pre zaočkovaných občanov a tých, ktorí  ochorenie COVID-19 prekonali.

Poukázali na to, že nemocnice kolabujú a nie sú schopné  poskytovať zdravotnú starostlivosť nielen pacientom s ochorením COVID-19, ale ani pacientom s inými ochoreniami. „Situácia si vyžaduje prijatie a plnenie účinných opatrení s cieľom zlepšiť súčasný stav zdravotnej starostlivosti,“ uviedli.

Súhlasia tiež s kontrolou navrhovaných opatrení. Apelujú na ľudí, aby sa dali očkovať.

(tasr)

Minúta  |  

Lipšic: Výroky o Sime Magušinovej sú nemorálne, ale neboli trestným činom

Daniel Lipšic nepovažuje výroky na adresu známej speváčky za trestný čin, ale vníma ich ako nemorálne. Lipšic je známym zástancom slobody prejavu a bol proti reforme minulej vlády, ktorá umožnila stíhanie za široké spektrum verejných výrokov.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic po preskúmaní výrokov týkajúcich sa podozrenia zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia voči speváčke Sime Magušinovej dospel k záveru, že nebol spáchaný trestný čin. Výroky dal preveriť generálny prokurátor Maroš Žilinka. Informovala o tom hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.

Lipšic vo vysvetlení svojho rozhodnutia zdôraznil, že právo na slobodu prejavu nechráni len obsah prejavu, ale aj jeho formu, teda jeho emotívnu zložku. "Preskúmavané výroky podozrivých môžu byť a mali by byť predmetom morálneho odsúdenia, ale rozhodne nie sú trestným činom," uviedol.

Uznal, že preskúmavané výroky sú prejavom nevkusu a intolerancie k iným názorom. "Rovnako je poľutovaniahodné, keď sa vo verejnom priestore objavujú výroky, ktoré posilňujú predsudky voči iným skupinám obyvateľov. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní však nie je kultivovať verejnú diskusiu, na to má demokratická spoločnosť iné inštitúcie, medzi ktoré rozhodne nepatria orgány polície a prokuratúry," dodal Lipšic.

Žilinka dal v novembri prostredníctvom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) preveriť, či výrokmi komentátora denníka SME na adresu speváčky Magušinovej nedošlo k spáchaniu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia.

"Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka považuje za absolútne neakceptovateľné hanobiace útoky pre vierovyznanie, ktoré prekračujú hranice slobody prejavu, a to zvlášť, ak sa k takému konaniu uchýlia novinári," uviedol šéf prokurátorov na sociálnej sieti.

(tasr)

Minúta  |  

Putin sa stretne s Alijevom a Pašinjanom. Po minulotýždňovom konflikte vznikla dohoda o horúcej linke

Konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom neutícha, o trvalejšiu dohodu o prímerí usiluje Rusko aj Európska únia.

Je to presne týždeň, čo Štandard informoval o ďalšom vypuknutí násilia medzi Azerbajdžanom a Arménskom, keď Azeri podľa pôvodných správ zabili 15 arménskych vojakov a 12 zajali. Čísla boli neskôr z arménskej strany upravené, zabitých malo byť 6 a zajatých 32 arménskych vojakov. Azerbajdžan oznámil, že zabitých bolo sedem jeho vojakov. Celá situácia má viacero dôsledkov, Azerbajdžan je zjavne stále po tohtoročnej vojne pri chuti, podmienky prímeria sa mu mália a Rusku – ako jedinému spojencovi Arménska – hrozí v regióne strata prestíže. Písali sme o tom tu.

Najhoršie sú na tom Arméni, oslabení po vojne, zároveň vojensky zaostávajúci za vyzbrojeným Azerbajdžanom, ktorý má otvorenú podporu Turecka a vďaka petrodolárom aj ďalších štátov. Arméni preto v tejto situácii usilujú jednak o stabilitu a jednak zvýšenú podporu a rolu Ruska v regióne. Zdá sa, že po týždni s miernym úspechom.

Arménsko totiž dosiahlo s Azerbajdžanom dohodu o zriadení horúcej linky medzi veliteľmi ozbrojených síl oboch krajín. Dohodu uzavreli po minulotýždňových krvavých zrážkach vojakov na spoločnej hranici. V utorok to oznámil arménsky premiér Nikol Pašinjan.

Pašinjan na online tlačovej konferencii povedal, že kontakty medzi arménskymi a azerbajdžanskými predstaviteľmi musia byť častejšie, lebo to "pomôže stabilizovať situáciu, nájsť riešenia a vyhnúť sa krízam". Samozrejme, predpokladom tejto konštrukcie je, že k útokom nedochádza koordinovane. Minulý týždeň išlo o najhorší útok Azerbajdžanu od ostatnej vojny.

Arménsko a Azerbajdžan vedú desaťročia trvajúci spor o región Náhorného Karabachu, ktorý má veľký historický a náboženský význam pre Arménov a nachádza sa v rámci územia Azerbajdžanu, ale od separatistickej vojny, ktorá sa skončila v roku 1994, ho majú pod kontrolou sily etnických Arménov, podporované samotným Arménskom. Situácia sa zhoršila po tom, ako azerbajdžanská armáda na jeseň 2020 porazila arménske sily v krutých bojoch, ktoré sa skončili mierovou dohodou vyrokovanou Ruskom. Na základe dohody získal Azerbajdžan kontrolu nad značnou časťou Náhorného Karabachu a získal aj všetky oblasti ovládané arménskymi silami mimo spomínaného separatistického regiónu.

Rusko do regiónu následne vyslalo takmer 2 000 príslušníkov mierových síl na najmenej päť rokov a ich úlohou je monitorovať dodržiavanie mierovej dohody. Mierová dohoda bola v Azerbajdžane oslavovaná ako triumf, ale opozícia v Arménsku ju naopak vníma ako zradu. Premiér Pašinjan dohodu obhajoval ako jediný spôsob, ktorý zabráni tomu, aby arménske sily stratili kontrolu nad úplne celým regiónom Náhorného Karabachu.

Ruský prezident Vladimir Putin má v piatok v ruskom meste Soči hostiť na rozhovoroch Pašinjana a azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva. Pašinjan aj Alijev sa majú stretnúť aj v Bruseli 15. decembra na rozhovoroch pod záštitou Európskej únie.

(tasr, fed)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.