Pred 349 rokmi sa narodil barokový spisovateľ, jazykovedec a evanjelický kňaz Ján Fischer-Piscatoris. Svojou prácou sa významne pričinil v prospech slovenského národa a jazyka. V našich končinách však nepatrí k známym osobnostiam. Je to zrejme aj vďaka tomu, že sa o jeho živote veľa nevie.
Ján Fischer-Piscatoris pochádzal z rodiny sedmohradských Sasov, počas svojho života však nadobudol slovenské národné vedomie. Za miesto jeho narodenia sa väčšinou uvádza Žilina, niekedy aj Zvolen. Akokoľvek, Fischer-Piscatoris sa považoval za Slováka, respektíve dá sa povedať, že sa poslovenčil.
To sa prejavilo napríklad v jeho tvorbe, vďaka ktorej ho môžeme zaradiť do okruhu osobností, ktoré stoja na počiatku slovenského národného uvedomenia. Radíme ho k postavám ako Jakub Jakobeus, Juraj Tranovský, Daniel Sinapius-Horčička, Benedikt Sőlőši-Rybnický (niekedy aj Seléši), Martin Svätojánsky či Ján Baltazár Magin.
Prvá obrana slovenského jazyka
Ján Fischer-Piscatoris študoval na školách v Žiline, Bratislave, Vratislave a neskôr v nemeckom Wittenbergu. Po dokončení vzdelania slúžil ako evanjelický farár v Kremnici, kde žil až do svojej smrti. Skonal 14. apríla roku 1720 a v Kremnici je aj pochovaný.
Práve vo Wittenbergu v roku 1697 vydal svoju jazykovednú dizertačnú prácu s názvom De origine, iure ac utilitate linguae slavonicae (O pôvode, právach a užitočnosti jazyka slovenského). Dielo rozpráva o pôvode a význame slovenčiny vo vtedajšom politickom, spoločenskom i náboženskom živote.
V texte Fischer-Piscatoris tiež formuloval teóriu historickej prvotnosti slovenčiny a jej centrálnosti medzi slovanskými jazykmi. Neopomína ani cyrilometodskú tradíciu, ktorú považuje za kult Slovákov, alebo slovanský pôvod niektorých miestopisných názvov v Nemecku. Okrem iného tiež hľadá pôvod názvov Slovan, Slovák v slove sláva.
Citoval ho aj Bernolák
Svoju prácu venoval banskobystrickým radným pánom ako Melchiorovi Smrtníkovi, B. Beniakovi či A. Puchonovi. Tí v dobe národnostných sporov stáli na strane slovenského národa („nácie“) proti nemeckému útlaku.
Fischera-Piscatorisa poznal aj Anton Bernolák, ktorý ho cituje vo svojom predhovore ku Gramatike popri takých autoroch ako Pavol Doležal, Matej Bel, Vavrinec Benedikt Nedožerský či Mikuláš Miris.