Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jurečka: Nová česká vláda nepodporí povinné očkovanie ľudí nad 60

Nastupujúca česká vláda chce zrušiť navrhovanú vyhlášku ministerstva zdravotníctva ČR o povinnom očkovaní osôb nad 60 rokov a vybraných profesijných skupín. Povedal to v nedeľu kandidát na post ministra práce a sociálnych vecí Marian Jurečka v diskusnej relácii Českej televízie Otázky Václava Moravca.

Minister zdravotníctva v demisii Adam Vojtěch v piatok (3. decembra) oznámil, že vyhláška o povinnom očkovaní by mala vyjsť v priebehu budúceho týždňa po tom, ako ju v pondelok znova prerokuje končiaca vláda.

"Budúci minister zdravotníctva v tejto podobe vyhlášku zruší, nemôžeme s ňou súhlasiť," povedal Jurečka. Vláda podľa neho nevyčerpala kroky, ktorými by nezaočkovaných ľudí motivovala.

"V sociálnych službách je povinné očkovanie proti žltačke a to proti covidu je teraz neprijateľné, čo nedáva zmysel," povedala odchádzajúca ministerka práce a sociálnych vecí Jana Maláčová. Takmer 200 000 ľudí pracujúcich v sociálnych službách je podľa nej potrebné zaočkovať, pretože je to jediná fungujúca cesta zo súčasnej krízy, píše ČR spravodajský server ČT24.

"Povinné očkovanie pre časť populácie na základe veku zavádzať nebudeme," povedal Jurečka a dodal, že vo veci očkovania vybraných profesií chce nová vláda vypočuť zástupcov odborových organizácií, ktoré povinné očkovanie podporia.

Maláčová sa neobáva, že zavedenie povinného očkovania povedie k odlivu pracovníkov, píše spravodajský server Novinky.cz.

V návrhu vyhlášky odchádzajúcej vlády sú v spojitosti s povinným očkovaním okrem seniorov nad 60 rokov uvedení aj policajti, vojaci, hasiči, zdravotníci, sociálni pracovníci i študenti medicíny a sociálnych odborov, ktorí majú prax v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Povinne zaočkovať by sa mali dať do 1. marca budúceho roka, inak by im hrozila pokuta až 10 000 českých korún (394 eur).

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Cestou z pandémie je povinné očkovanie ľudí nad 60 rokov. SaS a Za ľudia chcú lockdown pre nezaočkovaných

Cestou z pandémie je povinné očkovanie ľudí nad 60 rokov na ochorenie COVID-19. O pandémii by mal rozhodovať ten, kto má za to zodpovednosť a má sa radiť s odborníkmi. Nie je to vec politického názoru, ale faktov a skúseností. Koalícia by v tomto mala byť jednotná. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti. Tvrdí tiež, že ak chceme na Slovensku pozitívnu zmenu, tak sa reformy musia urobiť, a to s plnou podporou koalície.

Cieľom premiérovej práce je podľa jeho vlastných slov urobiť zo Slovenska krajinu, v ktorej budú ľudia radi žiť. Konštatuje však, že koalícia si sama hádže polená pod nohy.

"Veľké polená nám hádže pod nohy opozícia, ktorá je ochotná pre vlastný úspech obetovať i životy svojich voličov. A polená hádže každý, kto seje hnev a rozbroje, kto neprináša riešenie, ale iba ukazuje prstom," poznamenal Heger. Deklaruje, že žiadne poleno nezastaví jeho odhodlanie, nenechá sa zastrašiť, ani odradiť. 

Diskusia o povinnom očkovaní

Štátna tajomníčka ministerstva kultúry Viera Leščáková (Za ľudí) konštatovala, že vláda smeruje k diskusii o povinnom očkovaní na ochorenie COVID-19. SaS podľa jej poslankyne Jany Bittó Cigánikovej povinné očkovanie odmieta. Mimoparlamentný Hlas-SD trvá na svojom názore, že očkovanie proti ochoreniu COVID-19 má byť dobrovoľné, povedal nezaradený poslanec NRSR Matúš Šutaj Eštok. Všetci to uviedli v diskusnej O päť minúť dvanásť na RTVS.

Slovensko neobjaví Ameriku, ak zavedie povinné očkovanie, skonštatovala Leščáková. Veľa ústavných právnikov podľa nej vraví, že zavedenie povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 nie je protiústavné. Podpredseda opozičného Smeru-SD Erik Kaliňák poukázal, že povinné očkovanie je možné iba pri vakcínach, ktoré sú dlhodobo známe a vie sa o ich dlhodobých účinkoch.

Strany SaS a Za ľudí budú presadzovať tzv. lockdown pre nezaočkovaných, potvrdili. Opozičný Smer-SD podľa Kaliňáka nie je zástancom lockdownu, ale ak si ho zlá situácia vyžaduje, je potrebné ho vyhlásiť. Šutaj Eštok zdôraznil rýchle, tvrdé a jasne odkomunikované protipandemické opatrenia. Tvrdí tiež, že lockdown by mal ísť ruka v ruke s ekonomickou pomocou.

Poukazy

Poukážkami z dielne rezortu financií je snaha vlády podporiť a motivovať dôchodcov k zaočkovaniu, povedala Leščáková. Súhlasí, aby ju seniori dostali. "Je to posledná šanca," podotkla. Štátna tajomníčka si myslí, že ak nebude mať Slovensko očkovaných seniorov, ocitne sa v "bludnom kruhu". Dosah pandémie tak bude najmä na tých, ktorí potrebujú bielu medicínu, poznamenala Leščáková.

Šutaj Eštok označil poukazy za ďalší bláznivý nápad ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Vyzval vládnu koalíciu, aby trvala na odchode Matoviča z funkcie ministra, inak sa Slovensko "z tohto marazmu nevymoce".

Cigániková deklarovala, že SaS nepodporí 500-eurové poukážky. Cieľ motivovať dôchodcov je správny, suma je však vzhľadom na verejné financie vysoká, spresnila. Kaliňák by chcel napríklad vidieť štatistiku, ako očkovacia lotéria motivovala ľudí k očkovaniu. 

Zatvorenie škôl 

Politici sa v diskusii dotkli aj témy škôl. Bittó Cigániková si myslí, že nastavenie škôl je dobré a riaditelia situáciu zvládajú. "Školy treba zatvárať tam, kde vybuchne problém," uviedla. Deti a školy sa podľa Kaliňáka stali obeťami politického konfliktu.

Šutaj Eštok apeluje na vládu, aby vláda aspoň raz počúvala odborníkov. Ak povedali, že majú školy zavrieť, mali tak urobiť. Leščáková považuje za dôležité otvorenie základných škôl.

Kaliňák v diskusii vyzval vládu, aby ľuďom zabezpečila vitamínové doplnky, poukázal aj na štúdiu o účinku ivermektínu na ochorenie COVID-19. Štát podľa neho zlyháva v prevencii a primárnej liečbe. "Kvantum štúdií ukazuje, že ivermektín nepomáha," reagovala Cigániková s tým, že niektorí ľudia sa ivermektínom predávkovali. Podľa Kaliňáka je to preto, lebo ho ľudia berú bez kontroly lekára a "dávajú si konské dávky". Cigániková ešte doplnila, že v primárnej starostlivosti neexistuje liek, ktorým by sa dal COVID-19 liečiť.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Kollár: Kolíkovej špicľovací zákon je koniec demokracie. Nepodporíme ho

Lockdown mal byť už od začiatku tvrdší a školy sa mali zavrieť. Vyhlásil to predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v diskusnej relácii TA3 V politike. K predĺženiu lockdownu sa vyjadrí, až keď si vypočuje návrhy konzília odborníkov. Zároveň súhlasí s dlhším lockdownom o pár dní, aby sa pred Vianocami uvoľnili opatrenia a obchody či prevádzky sa mohli otvoriť. Opatrenia musia byť podľa neho predvídateľné. Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) s lockdownom súhlasí, ak ho odporúčajú odborníci, no musí podľa neho dôjsť k odškodneniu.

"Najprv si vypočujem návrhy. Ale mám za to, že radšej by sme mali hneď zavrieť školy, uzavrieť to na pár dní ešte, a potom to pred Vianocami pustiť, aby sme nezdecimovali ekonomiku, aby sme nezničili celý priemysel v službách, cestovnom ruchu, gastre či malých obchodoch," povedal. Ak odborníci navrhujú aj zavretie škôl v rámci lockdownu, Blanár by bol za. Lockdown má byť podľa neho pre všetkých, lebo aj očkovaní šíria nákazu. Ani Kollár nechce robiť rozdiely medzi očkovanými a neočkovanými.

Nie povinnému očkovaniu

Kollára mrzí, že SaS zablokovala zatvorenie škôl, pretože tam vidí ohniská nákazy. Blanár kritizuje, že vláda pošle materiál do parlamentu, hoci na ňom nie je dohodnutá a následne sa háda koalícia medzi sebou.

Smer-SD ani Sme rodina nepodporujú povinné očkovanie. "Nikdy nebudem hlasovať za to, aby sme zaviedli akékoľvek povinné očkovanie," reagoval Kollár. Blanár nesúhlasí s rozdeľovaním na zaočkovaných a nezaočkovaných, očkovanie musí byť podľa neho dobrovoľné. Kollár tým nechce rozoštvávať spoločnosť, treba podľa neho využiť iné možnosti na motiváciu k očkovaniu. Nevidí nič zlé na tom, aby dôchodca dostal 600 eur. Blanár vyhlásil, že Smer-SD je proti podmieňovaniu odmien očkovaním, navrhuje vyplácať podporu priamo v hotovosti. Smer-SD plánuje podať takýto pozmeňujúci návrh v pléne, Sme rodina je ochotná o tom diskutovať.

Kollár súhlasí, že cez leto sa nezvládla príprava na ďalšiu vlnu. V lete sa malo podľa jeho slov zachraňovať zdravotníctvo, mali sa navyšovať kapacity. Nevedela sa však predvídať sila pandémie, preto sa podľa neho nemôže hádzať vina len na ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO).

Kritika Kolíkovej

Blanár i Kollár kritizovali návrh rezortu spravodlivosti Márie Kolíkovej na zavedenie nového trestného činu šírenia nepravdivej informácie. Podľa Blanára sa tým bude brániť pluralite názorov i demokracii. Ani Sme rodina návrh nepodporuje, označil to za špicľovací zákon. Nemôžu sa podľa neho zatvárať ľudia za šírenie svojich názorov. "Je to koniec demokracie, my si to nemôžeme dovoliť, nebudeme za to hlasovať," dodal.

Partneri sa zhodli, že dnes je predčasné hovoriť o tom, kto by mal byť prezidentom. Podľa Blanára sa ukázalo, že zvolenie prezidentov bez predošlých skúseností, nie je dobrá cesta. Nechcel odpovedať, či by mal šéf Smeru-SD Robert Fico kandidovať. Kollár zároveň naďalej súhlasí s tým, že Ústava SR by sa mala zmeniť tak, aby ľudia mali možnosť vyjadriť sa v referende aj k otázke skrátenia volebného obdobia.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Návrhy Konzília odborníkov: Lockdown takmer do Vianoc, OTP režim v doprave

Konzílium odborníkov navrhuje predĺžiť tzv. lockdown do 16. decembra. Odporúča zvýšiť intenzitu kontrol zákazu vychádzania a home officu. Odborníci navrhli aj nové opatrenie, ktorým je zavedenie režimu OTP vo vlakoch a na diaľkových autobusových linkách. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová. Zníženie mobility je podľa Konzília odborníkov najúčinnejším krátkodobým nástrojom na spomalenie šírenia ochorenia COVID-19.

Rezort zdravotníctva konštatuje, že epidemická situácia sa na Slovensku, desať dní od zavedenia lockdownu, viditeľne nezlepšila. "Priemerné denné prírastky sa držia nad úrovňou 10 000 pozitívnych testov, počet hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19 osciluje okolo úrovne 3 400 a oproti minulému týždňu sa počet úmrtí zvýšil o 38 percent," uvádza Eliášová.  

Pripomína, že na uvoľňovanie opatrení pre očkovaných ľudí a pre tých, ktorí prekonali ochorenie, bol podmienkou pokles nových prípadov. Nemocnice prijmú denne 375 pacientov s ochorením COVID-19, čo je o 25 pacientov viac, než bol denný priemer pred týždňom, poukazuje ministerstvo. Dodáva, že výrazne rastú príjmy pacientov v nemocniciach v Trenčianskom, Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji.  

Dobrou správou je podľa MZ nárast záujmu o prvú dávku vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Zaočkovanosť dospelej populácie aspoň prvou dávkou vakcíny je 58 percent. "Práve očkovanie je najúčinnejšou ochranou pred ťažkým priebehom ochorenia COVID-19," podotkla Eliášová s tým, že v novembri bolo do nemocníc prijatých 10 300 pacientov, z toho 8 400 nezaočkovaných.

Vláda uplynulý týždeň zaviedla pre zlú pandemickú situáciu v krajine a vysoký počet hospitalizovaných ľudí v nemocniciach lockdown. Vládny kabinet avizoval, že po desiatich dňoch dôjde k prehodnoteniu opatrení.  

(tasr)

Minúta  |  

Transparency o Kolíkovej trestnom čine hoaxu: Hrozí výrazné obmedzenie slobôd, vysoké riziko zneužitia

Pri navrhovanom trestnom čine šírenia nepravdivej informácie existuje vysoké riziko budúceho zneužitia. Myslí si to právnik Transparency International Slovensko (TIS) Ján Ivančík. Uviedol to v reakcii na navrhovanú novelu Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti.

"Boj proti dezinformáciám vnímame veľmi citlivo, pretože v ostatnej dobe sa vo veľkom rozsahu preukazuje ich nebezpečný charakter. Pri novom trestnom čine šírenia nepravdivej informácie však existuje vysoké riziko budúceho zneužitia," upozornil s tým, že aplikáciou tohto ustanovenia môže v konečnom dôsledku prísť k výraznému obmedzeniu základných slobôd občanov.

V rámci problematiky, ktorou sa zaoberá TIS, považuje Ivančík za kľúčovú snahu predkladateľa o prísnejšie trestanie volebnej korupcie. "Zavedenie prísnejších trestov i novej skutkovej podstaty zameranej na osoby, ktoré 'vybavujú' hlasy pre iných, by mohlo pôsobiť aj preventívne a časť páchateľov od kupovania hlasov odradiť," podotkol Ivančík pre TASR.

Poukázal na to, že za posledných sedem rokov bolo na Slovensku potrestaných 45 prípadov volebnej korupcie. "Len tri z nich boli natoľko závažné, že páchatelia dostali nepodmienečný trest. Problém tak zrejme nebude iba v legislatíve, ale aj v aplikačnej praxi," dodal.

Poukázal tiež na snahu ministerstva o adresnejšiu a efektívnejšiu pomoc obetiam trestných činov, alebo efektívnejšie využívanie alternatívnych trestov. "Či sú navrhované prostriedky naozaj najvhodnejšie je otázka na odbornú diskusiu, vo viacerých prípadoch to budeme vedieť zhodnotiť až na základe aplikačnej praxe," povedal.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v stredu (1. 12.) predstavila návrh novely Trestného zákona. Po novom chce presadiť výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody či rozlišovanie užívateľov od výrobcov drog. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií. Tiež navrhuje zvýšiť spodnú hranicu malej škody z pôvodných 266 na 500 eur.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Orbán, Kaczyňski a Le Penová opäť hľadali spoločnú reč. Chcú sa koordinovať v europarlamente

Lídri európskej tvrdej pravice sa opäť pokúšali utužiť spoluprácu. Matteo Salvini na stretnutí vo Varšave chýbal. Podobné pokusy už niekoľko rokov opakovane zlyhávajú. Strany sú príliš rôznorodé.

Dohoda sa týka otázok o suverenite a migrácii. Lídri európskych pravicových a nacionalistických strán hovorili v sobotu vo Varšave o spoločnom hlasovaní v Európskom parlamente (EP) v otázkach suverenity a imigrácie. Na schôdzke však neuzavreli oficiálne spojenectvo, informuje agentúra AFP.

Na rozhovory prišli podľa organizátorov zástupcovia 13 politických strán. Hostiteľom bol predseda poľskej vládnej pravicovej populistickej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski. Účastníkmi boli tiež maďarský premiér Viktor Orbán, francúzska krajne pravicová politička Marine Le Penová či šéf španielskej strany Vox Santiago Abascal.

V spoločnom vyhlásení zúčastnení politici odmietli myšlienku „Európy ovládanej samozvanou elitou“ a zdôraznili, že „len zvrchované inštitúcie štátov majú úplnú demokratickú legitimitu“.

„Účastníci tiež hovorili o užšej spolupráci svojich strán v Európskom parlamente,“ píše sa v stanovisku. Týkať sa to má „organizovania spoločných stretnutí a koordinovania hlasov v spoločných otázkach, ako je ochrana suverenity členských štátov a postoj k nelegálnej imigrácii“.

Salvini chýbal

Lídri sa okrem toho dohodli, že svoje ďalšie stretnutie zorganizujú v Španielsku „v priebehu najbližších mesiacov“. Na stretnutí nápadne chýbal Matteo Salvini, líder talianskej Ligy Severu. Tá vydala vyhlásenie, že pre nové zoskupenie príde ten „pravý čas“.

Salvini bol jedným zo signatárov deklarácie zo 16. júla, v ktorej 16 strán a hnutí oznámilo plán na vytvorenie „veľkej aliancie“ v Európskom parlamente – bola to predohra pred sobotňajšími rozhovormi. Liga Severu a Le Penovej Národné zhromaždenie (RN) sú v europarlamente členmi frakcie Identita a demokracia, pričom PiS, Vox a Bratia Talianska sú v skupine Európski konzervatívci a reformisti. Niektorí zostali nezaradení, napríklad dvaja Slováci Miroslav Radačovský a Milan Uhrík.

Opäť sny o spoločnej skupine v europarlamente

Orbánov Fidesz odišiel v marci zo stredopravej skupiny Európska ľudová strana (EPP), teda z najväčšej v europarlamente, a hľadá si novú skupinu. „Chceme zmeniť politiku Bruselu,“ napísal Orbán na Facebooku pred sobotňajším stretnutím vo Varšave. „Celé mesiace pracujeme na vytvorení silnej straníckej rodiny a dúfame, že dnes alebo zajtra urobíme krok smerom k tomuto cieľu,“ dodal.

Le Penová, kandidátka vo francúzskych prezidentských voľbách v apríli budúceho roka, uviedla, že schôdzka bola „dôležitým krokom“ a účastníci sa dohodli na pravidelných stretnutiach. Podľa vlastných slov dúfa, že v europarlamente napokon vznikne jedna skupina, ktorá by bola druhou najväčšou po EPP. Pred varšavským hotelom Regent, kde sa politici zišli, protestovala počas rozhovorov približne desiatka aktivistov, ktorí skandovali heslá ako „Nie fašizmu“ či „Ruský pakt“.

O spoločnom bloku nacionalistických strán sa intenzívne diskutovalo už pred ostatnými voľbami do EP v roku 2019. Napokon z plánu nič nebolo. Paleta strán má rozdielny pohľad na viaceré kľúčové témy. Východné a južanské strany sa rozdielne pozerajú na migráciu zvonku aj v rámci EÚ, práva sexuálnych menšín alebo vzťahy s Ruskom.

(tasr, min, haj)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.