Takmer tri štvrtiny Slovákov sú proti ťažbe v národných parkoch, vyplýva z prieskumu. V parlamente je momentálne vládna reforma, ktorá by presunula najcennejšie územia pod ministerstvo životného a obmedzila by v nich ťažbu. Proti reforme sa ozýva koaličná strana Sme rodina, časť lesníkov a vlastníkov.
Väčšina Slovákov si želá, aby sa v národných parkoch neťažilo a zároveň si želajú reformu, ktorá by to zabezpečila. Za reformu národných parkov je 71,9 percenta, s ťažbou dreva v nich nesúhlasí 78,7 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Slovenskú ornitologicú spoločnosť/BirdLife Slovensko a iniciatívu My sme les. Prieskum realizovala od 16. do 23. novembra na vzorke 1 005 respondentov.
Viac ako tri štvrtiny obyvateľov Slovenska vrátane vidieka sú presvedčené, že v národných parkoch, ktoré majú nadregionálny význam a sú kľúčové pre ekologickú rovnováhu celej krajiny, by sa nemalo ťažiť drevo. S jeho ťažbou v nich ako doposiaľ súhlasí 18,4 percenta opýtaných.
Z prieskumu tiež vyplýva, že takmer 72 percent by privítalo reformu národných parkov, ktorou by prednosť pred ťažbou dreva a výstavbou získali ochrana prírody, vzdelávanie a rekreácia. S reformou súhlasí aj väčšina obyvateľov vidieka. Proti takejto reforme je 22 percent opýtaných.
Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife a iniciatíva My sme les spolu s ďalšími organizáciami stoja za petíciou Osloboďme národné parky. Pod aktuálne prebiehajúcu petíciu požadujúcu zastavenie ťažby a výstavby v národných parkoch a ich reformu sa podpísalo už viac ako 56-tisíc signatárov.
Viacero politických strán je proti reforme. Nesúhlasí s ňou Sme rodina. Výhrady voči forme, nie obsahu, majú aj ďalší koaliční poslanci. Pred samotným presunom pozemkov im chýba najmä zonácia. Reformu nepodporujú v predloženej forme ani predstavitelia opozície.
Poslanci Národnej rady SR o posunutí reformy národných parkov do druhého čítania rokujú na aktuálnej schôdzi parlamentu.
Proti reforme mala námietky časť lesníkov a podnikateľov. Pred mesiacom pred budovou parlamentu prišli, naopak, ľudia protestujúci za reformu národných parkov, pretože predseda parlamentu Boris Kollár za uplynulý týždeň prijal vo svojej kancelárii poľovníkov, včelárov a ľudí, ktorí s ňou nesúhlasia. Boli proti tomu, aby pozemky, ktoré má štát v národných parkoch, prešli pod správu ochranárov.
Americký magazín Forbes zaradil slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú medzi 100 najvplyvnejších žien sveta. V rebríčku, na čele ktorého sú americká spisovateľka a filantropka MacKenzie Scottová, viceprezidentka USA Kamala Harrisová a šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová, sa Čaputová umiestnila na 86. mieste.
Rebríček najvplyvnejších žien sveta za rok 2021 zverejnil Forbes na svojej webstránke v utorok. Ku každej z vybraných žien, medzi ktorými je 40 topmanažérok, 19 svetových političiek a jedna expertka na imunológiu, autori pripojili fotografiu a krátky profil.
Forbes si všíma, že protikorupčná právnička a aktivistka Zuzana Čaputová (48) je na Slovensku vôbec prvou ženou v prezidentskej funkcii a zároveň doposiaľ najmladším politikom na tomto poste. Pripomína, že vo svojom inauguračnom príhovore prisľúbila zlepšenie fungovania justičného systému a boj proti beztrestnosti a korupcii.
"Svojím vplyvom pomohla v roku 2018 rozpútať protesty, ktoré po vražde novinára venujúceho sa politickej korupcii donútili k odstúpeniu vtedajšieho premiéra Roberta Fica," píše však očividne nesprávne Forbes. Čaputová v týchto protestoch nezohrala žiadnu významnú rolu, pričom protesty Za slušné Slovensko organizovala široká občianska spoločnosť. Pokiaľ mal niekto na túto iniciatívu zásadnejší vplyv, bol to minulý prezident Andrej Kiska.
Čaputová zvykne byť podľa Forbesu označovaná "za osamelý politický hlas v záplave demagógie".
Zoznam najvplyvnejších žien sveta zverejňuje prestížny časopis Forbes každoročne od roku 2004. Ženské osobnosti z oblasti politiky, biznisu či filantropie sú v ňou radené podľa majetku, ohlasu v médiách a miery svojho vplyvu.
Pravidelne sa v ňom umiestňujú známe političky, topmanažérky či miliardárky. Na prvom mieste v predchádzajúcich dvoch desaťročiach opakovane figurovala dosluhujúca nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorú v stredu nahradí v úrade Olaf Scholz.
Za 18 rokov, čo sa rebríček zostavuje, sa Merkelová neumiestnila na prvom mieste len trikrát.
Za nového nemeckého kancelára zvolili poslanci Spolkového snemu (Bundestagu) v stredu Olafa Scholza zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ktorý z celkových 707 odovzdaných hlasov získal 395. Informoval o tom na svojej webstránke denník Süddeutsche Zeitung.
Na zvolenie potreboval Scholz získať v 736-člennom Bundestagu najmenej 369 hlasov. Proti hlasovalo 303 poslancov, šesť sa zdržalo a tri hlasy boli neplatné. Poslanci Scholzovi k zvoleniu zagratulovali dlhým potleskom.
Bezprostredne po zvolení odovzdá Scholzovi menovací dekrét prezident Frank-Walter Steinmeier na zámku Bellevue, uviedla agentúra DPA. Scholz následne zloží v Spolkovom sneme slávnostnú prísahu. Po tom, čo prezident vymenuje ministrov nového kabinetu, sa proces vzniku vlády po približne desiatich týždňoch od septembrových parlamentných volieb ukončí. Prvé zasadnutie novej vlády sa uskutoční v stredu o 18.00 h.
Na mieste pre hostí v Spolkovom sneme sedela i končiaca konzervatívna kancelárka Angela Merkelová, ktorá po tom, čo ju predsedníčka dolnej komory parlamentu Bärbel Basová privítala, zožala od zákonodarcov takisto dlhý potlesk.
Scholz sa stal štvrtým kancelárom z radov sociálnych demokratov po Willym Brandtovi, Helmutovi Schmidtovi a Gerhardovi Schröderovi. Scholz, ktorý pôsobil dosiaľ ako vicekancelár a minister financií, bude stáť na čele vlády zloženej z SPD, Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP).
Kto je Olaf Scholz
Olaf Scholz sa narodil 14. júna 1958 v meste Osnabrück. Jeho rodičia pracovali v textilnom priemysle. Detstvo prežil so svojimi dvoma mladšími bratmi Jensom a Ingom v Hamburgu. V tomto prístavnom meste ukončil v roku 1977 gymnázium, v štúdiu práva pokračoval na tamojšej univerzite. Od roku 1985 sa začal venovať advokácii, najmä pracovnému právu.
Nový nemecký kancelár o sebe hovorí, že sa "vždy politicky angažoval" a s nadsádzkou dodáva, že už na gymnáziu bol hovorcom triedy. Politicky ho ovplyvnili predovšetkým dve sociálnodemokratické veličiny - nositeľ Nobelovej ceny za mier a spolkový kancelár v rokoch 1969 - 1974 Willy Brandt, ako aj rodák z Hamburgu Helmut Schmidt, ktorý bol kancelárom v rokoch 1974 - 1982.
Bol to práve Helmut Schmidt, ktorý priviedol vtedy 17-ročného gymnazistu Scholza do radov Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). V rokoch 1982 - 1988 bol Scholz zástupcom predsedu Jusos, mládežníckej organizácie SPD. V roku 2002 sa už stal generálnym tajomníkom SPD.
V polovici 80. rokov spoznal v Hamburgu svoju budúcu manželku Brittu Ernstovú, s ktorou sa oženil v roku 1998. V tom istom roku prvýkrát kandidoval do Spolkového snemu vo volebnom obvode Hamburg-Altona a hneď úspešne.
Vo vláde Merkelovej
Od 21. novembra 2007 do 28. októbra 2009 bol spolkovým ministrom práce v prvom kabinete kresťanskej demokratky Angely Markelovej. Od marca 2011 do marca 2018 viedol druhé najväčšie nemeckého mesto Hamburg. Do vlády Angely Merkelovej sa vrátil 14. marca 2018, keď sa stal vicekancelárom a spolkovým ministrom financií.
V roku 2019 kandidoval s Klarou Geywitzovou na spolupredsedu SPD. V rozhodujúcom hlasovaní však podľahli dvojici Sasskia Eskenová a Norbert Walter-Borjans, ktorí odvtedy vedú nemeckých sociálnych demokratov. Nové predsednícke duo 10. augusta 2020 navrhlo, aby sa kandidátom SPD na post spolkového kancelára stal Olaf Scholz. Tento návrh podporil zjazd strany v máji 2021, na ktorom získal Scholz 96,2 percenta hlasov.
Vo voľbách do Bundestagu, ktoré sa konali 26. septembra 2021, ním vedení sociálni demokrati zvíťazili so ziskom 25,7 percenta hlasov. V poli porazených zanechali CDU/CSU (24,1 percenta) vedenú kandidátom kresťanských demokratov na kreslo spolkového kancelára Arminom Laschetom, čím zároveň ukončili 16 rokov vládnutia kancelárky Angely Merkelovej, ktorá už ale nekandidovala.
Olafovi Scholzovi pomohli v predvolebnej kampani dlhoročné skúsenosti z vysokej politiky, nekonfliktnosť, ale aj nevýraznosť jeho protikandidátov. Technokrata a v diskusiách pokojne a stroho pôsobiaceho pragmatika výstižne charakterizoval v roku 2003 týždenník Die Zeit, keď ho nazval "Scholzomat". S dávkou sarkazmu tým poukazoval na jeho monotónny prejav a sklon používať technokratický žargón. Samotný Scholz označil toto pomenovanie za "veľmi výstižné".
Počas štúdií Scholz podľa vlastných slov "šport nenávidel", ale v súčasnosti sa vo voľnom čase venuje rekreačnému športu, veslovaniu a turistike "tak často, ako je to možné".
AKTUALIZOVANÉ V súvislosti s novým koronavírusovým variantom nie je dôvod na obavy. Existujú dokonca predpoklady, že omikron môže byť menej nebezpečný než aktuálne dominantný variant delta. V tomto duchu verejnosť upokojuje expert Svetovej zdravotníckej organizácie či hlavný americký epidemiológ. Zároveň sa však ukazuje, že je možné sa ním ľahšie nakaziť, hoci ste sa zaočkovali alebo COVID-19 prekonali.
Prvé údaje naznačujú, že koronavírusovým variantom omikron sa môžu ľudia, ktorí infekciu už prekonali alebo ktorí sú zaočkovaní, ľahšie znovu nakaziť než predchádzajúcimi variantmi. Na druhej strane spôsobuje miernejší priebeh ochorenia, vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
"Prvé údaje z Juhoafrickej republiky (JAR) naznačujú vyššie riziko opätovného nakazenia omikronom," povedal novinárom šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Dodal, že "takisto sú už dôkazy o tom, že omikron spôsobuje miernejší priebeh ochorenia než variant delta".
Zároveň zdôraznil, že sú potrebné ďalšie údaje, kým sa vypracujú pevné závery. Vyzval všetky štáty, aby zlepšili vyhľadávanie tohto variantu, lebo to pomôže vytvoriť jasnejší obraz o tom, ako sa omikron správa.
Vakcíny chránia pred vážnym stavom a smrťou
Odborník WHO pre krízové situácie Michael Ryan uviedol, že nie je dôvod pochybovať o tom, že dostupné vakcíny chránia chorých napadnutých koronavírusovým variantom omikron pred vážnymi formami COVID-19.
„Máme veľmi účinné vakcíny, ktoré ukázali svoje schopnosti proti všetkým doterajším variantom, pokiaľ ide o prudkosť choroby a hospitalizáciu, a nie je dôvod sa domnievať, že to tak nie je pri omikrone,“ povedal Ryan.
Expert dodal, že štúdie okolo variantu, ktorý bol objavený len 24. novembra na juhu Afriky a medzitým sa rozšíril do zhruba štyridsiatky krajín vrátane Česka, sú ešte len na začiatku.
Podľa Ryana nič nenasvedčuje tomu, že by omikron spôsoboval vážnejšie formy ochorenia COVID-19. Podobne sa už predtým vyjadril napríklad americký epidemiológ Anthony Fauci, ktorý je poradcom americkej vlády. Dnes uviedol, že variant omikron "takmer iste" nevyvoláva ťažší priebeh COVID-19 ako variant delta.
Fauci: Možno je ešte menej závažný
Americký vedec Anthony Fauci v utorok rovnako vyhlásil, že hoci bude trvať ešte týždne, kým sa ohodnotí vážnosť nového koronavírusového variantu omikron, prvé náznaky ukazujú, že nie je horší než predchádzajúce varianty, a možno je aj slabší. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
„Takmer určite nie je nebezpečnejší než delta,“ povedal hlavný odborný poradca Bieleho domu pre pandémiu koronavírusu v interview pre AFP. „Sú náznaky, že je možno ešte menej závažný,“ dodal Fauci.
Omikron sa šíri v Juhoafrickej republike (JAR), v okolitých štátoch a vo svete tiež pribúdajú prípady tejto nákazy, preto bude podľa Fauciho trvať ešte týždne, kým sa zistí presný stupeň závažnosti tohto variantu.
Neviditeľná verzia
Omikron sa už rozšíril do vyše štyroch desiatok krajín sveta. Na Slovensku zatiaľ jeho prítomnosť sekvenovanie vzoriek neodhalilo.
Medzitým sa objavila správa, že vedci identifikovali „neviditeľnú“ verziu nového koronavírusového variantu omikron, ktorú štandardné PCR testy nedokážu odlíšiť od iných variantov. Novú verziu omikronu objavili vo vzorkách z Juhoafrickej republiky, Austrálie a Kanady, informoval v utorok britský denník The Guardian.
U novej verzie označovanej ako BA.2 boli zaznamenané isté genetické odlišnosti v porovnaní s pôvodným omikronom (BA.1), zatiaľ však nie je jasné, aký to bude mať vplyv na jej schopnosť šíriť sa a na ďalšie vlastnosti.
Vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) na sklonku roka 1991 znamenal definitívny koniec Sovietskeho zväzu. Základnú dohodu o vytvorení SNŠ podpísali najvyšší predstavitelia Ruska, Ukrajiny a Bieloruska v Minsku. Od tejto udalosti uplynie dnes (8. decembra) 30 rokov.
Od druhej polovice 80. rokov minulého storočia vznikali na území Sovietskeho zväzu mnohé etnické konflikty a súčasne v jednotlivých zväzových republikách narastal odpor proti ústrednej vláde v Moskve - silnela v nich túžba po samostatnosti.
Na zániku Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) nezmenilo nič ani celozväzové referendum, ktoré sa konalo 17. marca 1991, hoci sa v ňom viac ako 113 miliónov obyvateľov vyjadrilo za zachovanie obnoveného Sovietskeho zväzu. Šesť z pätnástich zväzových republík však hlasovanie bojkotovalo: pobaltské republiky Litva, Lotyšsko a Estónsko, ku ktorým sa pridali aj Arménsko, Gruzínsko a Moldavsko.
Na čelo procesu vystúpenia zo Sovietskeho zväzu sa postavili tri pobaltské republiky, ktoré postupne vyhlásili nezávislosť - Litva a Lotyšsko v roku 1990, Estónsko o rok neskôr.
Pokus o prevrat
Za tejto situácie sa skupina popredných funkcionárov komunistickej strany pokúsila koncom augusta 1991 o prevrat s cieľom vrátiť pomery do starých koľají. V krajine vyhlásila výnimočný stav a sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova izolovala na Kryme. Ruský prezident Boris Jeľcin pokus o prevrat odsúdil a postavil sa proti sprisahancom.
Bol to ale práve Boris Jeľcin, ktorý v decembri 1991 inicioval vznik Spoločenstva nezávislých štátov, ktorý spečatil definitívny koniec ZSSR aj Michaila Gorbačova ako sovietskeho prezidenta. Zmluvu o vzniku SNŠ podpísal v Minsku 8. decembra 1991 spolu s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny a Bieloruska – Leonidom Kravčukom a Stanislavom Šuškevičom.
Následne sa 13. decembra 1991 zišli v Ašchabade prezidenti piatich stredoázijských republík ZSSR, keď vyjadrili záujem vstúpiť do SNŠ. Na stretnutí v Alma-Ate podpísali 21. decembra 1991 vedúci predstavitelia jedenástich bývalých republík Sovietskeho zväzu tzv. Almaatskú deklaráciu. Vyhlásili sa v nej za zakladajúcich členov Spoločenstva nezávislých štátov, čím vlastne zavŕšili proces premeny bývalých republík ZSSR na suverénne štáty.
V súčasnosti je v tejto medzinárodnej organizácii desať bývalých republík Sovietskeho zväzu s tým, že Turkménsko má štatút pridruženého člena.
Odchod Gruzínska a Ukrajiny
V roku 2009 vystúpilo zo SNŠ Gruzínsko a v roku 2014 - po anexii Krymu - rozhodla Ukrajina o spustení procedúry vystúpenia zo štatutárnych orgánov Spoločenstva nezávislých štátov, pričom v roku 2018 Kyjev svoje členstvo v SNŠ definitívne ukončil. "Nemáme tam čo robiť. Smerujeme spolu do Európy," vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko v máji 2018. Pobaltské republiky sa od vytvorenia SNŠ na činnosti tohto zoskupenia nijako nepodieľali.
Vznik Spoločenstva nezávislých štátov bol spojený predovšetkým s urovnaním vzťahov spojených s rozpadom Sovietskeho zväzu. Mal umožniť nadviazať spoluprácu a vytvoriť nový inštitucionálny rámec na pôsobenie bývalých členov, ochotných stať sa členom nového spoločenstva, a to predovšetkým v oblasti obchodnej, finančnej, právnej a bezpečnostnej.
Za tragédiu označil ruský prezident Vladimir Putin rozpad Sovietskeho zväzu, keď povedal, že to bola "najväčšia geopolitická katastrofa 20. storočia".
Americký prezident Joe Biden v utorok počas virtuálneho samitu varoval ruského prezidenta Vladimira Putina pred vážnymi ekonomickými sankciami v prípade ruskej invázie na Ukrajinu, uviedol Biely dom vo vyhlásení zverejnenom na svojej internetovej stránke.
"Prezident Biden hovoril o hlbokom znepokojení Spojených štátov a našich európskych spojencov nad eskaláciou súvisiacou s ruskými vojskami obklopujúcimi Ukrajinu a dal jasne najavo, že USA a naši spojenci budú na prípadnú vojenskú eskaláciu reagovať silnými ekonomickými sankciami a ďalšími opatreniami," píše sa vyhlásení Bieleho domu.
Biden počas stretnutia s Putinom znova deklaroval svoju podporu ukrajinskej suverenite a teritoriálnej integrite, pričom vyzval na "deeskaláciu napätia a návrat k diplomacii".
Okrem Ukrajiny prezidenti počas virtuálneho summitu hovorili aj o rusko-amerických vzťahoch a s nimi súvisiacich problémoch, ako aj o strategickej stabilite, kybernetických útokoch v súvislosti so softvérom ransomware a o Iráne a spolupráci pri riešení regionálnych otázok, uvádza Biely dom.
Samit trval dve hodiny
Virtuálny summit amerického prezidenta Joea Bidena a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina sa skončil. Rokovanie trvalo dve hodiny, informovala agentúra RIA Novosti. Biden bude v utorok po ukončení rozhovoru s Putinom ešte telefonovať s najvyššími predstaviteľmi Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Talianska. Oznámil to Biely dom, ktorý citovala agentúra AFP.
Tento telefonát má nadväzovať na obdobný pondelkový telefonát medzi Bidenom a európskymi lídrami.
"Lídri sa dohodli, že ostanú v úzkom kontakte v súvislosti s koordinovaným a komplexným prístupom ohľadom odpovede na zhromažďovanie ruských vojsk pri hraniciach Ukrajiny," uviedol Biely dom.
Témy rozhovoru Putin a Bidena zatiaľ nie sú známe, keďže sa virtuálny summit konal bez účasti novinárov. Podľa ruských médií rokovaniam zrejme dominovali téma napätia v súvislosti s Ukrajinou a rozširovaním NATO smerom na východ.
Utorkové rokovanie lídrov Ruska a USA je v poradím piatym rozhovorom oboch prezidentov, odkedy sa Biden ujal svojej funkcie. Putin s Bidenom predtým spoločne rokovali na júnovom summite v Ženeve a niekoľkokrát spolu tiež telefonovali, pripomína TASS.
Čo predchádzalo rozhovoru
Podľa ruských médií mali utorkovým rokovaniam zrejme dominovať téma napätia v súvislosti s Ukrajinou a rozširovaním NATO smerom na východ. V hre však mohli byť aj otázky regionálnej bezpečnosti, a to najmä situáciou v Afganistane.
Putin nedávno vyzval NATO na zastavenie svojho rozširovania smerom na východ a zároveň Severoatlantickú alianciu požiadal o právne záväzné bezpečnostné záruky. Spojené štáty medzitým obvinili Rusko z posilňovania vojenskej prítomnosti blízko hraníc s Ukrajinou, čo zo strany Kyjeva vyvolalo obavy z možnej ruskej invázie. Moskva tieto obvinenia odmietla.
Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v pondelok (6. 12.) uviedol, že Biden dá v utorok Putinovi jasne najavo, že Rusko by v prípade vojenskej ofenzívy na Ukrajinu zaplatilo vysokú cenu. Nemenovaní americkí predstavitelia podľa agentúry Reuters Moskvu varovali, že v prípade invázie na Ukrajinu príde k zavedeniu nových sankcií proti Rusku.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že utorkové rokovanie prezidentov sa môže pretiahnuť, keďže nemá presne stanovený časový rámec, ale bude trvať "toľko, koľko bude potrebné".
Ukrajina obvinila Rusko, že vyslalo na hranice tanky a ostreľovačov
Ukrajina obvinila v utorok Rusko z toho, že k jej východným hraniciam vyslalo ďalšie tanky a tiež skupiny ostreľovačov, ktorí sú pripravení strieľať na ukrajinských vojakov a pokúsiť sa tak vyprovokovať odvetnú paľbu.
Uvidelo to ukrajinské ministerstvo obrany vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters. Kyjev sa takto vyjadril niekoľko hodín pred videohovorom, ktorý v utorok popoludní absolvovali Putin s Bidenom.
Vo vyhlásení ukrajinského rezortu obrany sa uvádza, že "nepriateľ zvýšil počet snajperských dvojíc" pripravených zapríčiniť straty na strane ukrajinskej armády a tiež zničiť monitorovacie zariadenia a "vyprovokovať odvetnú paľbu".
Ukrajina pred pár dňami uviedla, že Moskva zhromaždila pri jej hraniciach už vyše 94-tisíc svojich vojakov. Moskva tieto obvinenia odmietla s tým, že Kyjev zase vyslal do blízkosti samozvaných separatistických republík v oblasti Donecka a Luhanska na východe Ukrajiny 120-tisíc vojakov.
Sankcie zo strany Európskej únie
Na Rusko budú uvalené ďalšie a prísnejšie sankcie Európskej únie, ak bude vojensky ohrozovať Ukrajinu. V utorok to vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorú citovala tlačová agentúra AFP.
"Európska únia bude primerane reagovať na akúkoľvek agresiu vrátane porušovania medzinárodného práva a ďalších zákerných činov podniknutých proti nám či našim susedom vrátane Ukrajiny," povedala šéfka eurokomisie v online prejave pred veľvyslancami pôsobiacimi pri EÚ.
"Táto reakcia bude mať podobu masívneho zväčšenia a rozšírenia existujúceho režimu sankcií. A okrem toho sme pripravení podniknúť dodatočné obmedzujúce opatrenia," uviedla von der Leyenová.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP
Nespresnila, aké dodatočné reštriktívne opatrenia by to mohli byť, ale niektorí kritici Ruska vyzývajú na vylúčenie Moskvy zo siete finančných transakcií SWIFT. Táto organizácia má sídlo v Belgicku.
Von der Leyenová zdôraznila, že "Európska únia úplne a neotrasiteľne podporuje Ukrajinu, ktorá čelí tejto agresii", teda "masívnemu" počtu ruských vojakov zhromaždených popri ukrajinskej hranici.
"To, čo v súčasnosti ohrozuje bezpečnosť v Európe, sú dobre premyslené, zámerné kroky a agresívne činy Ruska," povedala šéfka EK.
Členské štáty EÚ sú čoraz viac presvedčené, že Rusko sa pripravuje na možný útok na Ukrajinu, ktorá sa nachádza mimo EÚ a Severoatlantickej aliancie (NATO), ale má podporu Západu.
Scholz vyjadril znepokojenie
Designovaný nemecký kancelár Olaf Scholz vyjadril v utorok znepokojenie nad hromadením desaťtisícov ruských vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc. V rámci prvej spoločnej tlačovej konferencie s koaličnými partnermi zo strany Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP) odpovedal aj na otázky novinárov týkajúce sa zahraničnej politiky. Informovala o tom agentúra DPA.
Scholz, ktorý bude za kancelára Nemecka zvolený v stredu, zdôraznil potrebu dodržiavania princípov, akými sú bezpečnosť a spolupráca v Európe. "K tomu patria aj nedotknuteľnosť a neporušiteľnosť hraníc," vyhlásil. Dodal, že obavy nad krokmi Ruska panujú nielen v Nemecku, ale aj inde v Európe a tiež v Spojených štátoch.
Budúci nemecký kancelár Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
"Preto je potrebné veľmi jasne povedať, že by to bola neprijateľná situácia, ak by Ukrajina čelila ohrozeniu," povedal. Šéf Bieleho domu Joe Biden tento postoj podľa slov Scholza bude tlmočiť i ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi počas ich plánovaného utorkového videorozhovoru.
"Čo sa týka situácie na Ukrajine, musí ísť o diplomatické riešenie," povedal spolušéf Zelených Robert Habeck, budúci vicekancelár a minister hospodárstva a ochrany klímy.
Poukazy v hodnote 500 eur ako motivácia pre seniorov pri očkovaní by sa mohli zmeniť na 300 eur a vyplácať by sa mali v hotovosti pri tretej dávke vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Tieto peniaze by seniori mohli použiť na ľubovoľný účel. Motivačný príspevok by mohli dostať aj pri očkovaní prvou dávkou. Informoval o tom minister financií Igor Matovič (OĽaNO) na utorkovej tlačovej konferencii. Hovoril pritom o kompromise.
Ľudia nad 60 rokov by podľa kompromisného návrhu, ak sú už zaočkovaní treťou dávkou, mohli dostať 300 eur. Ak je niekto zaočkovaný druhou dávkou vakcíny, 300 eur dostane potom, ako sa zaočkuje treťou dávkou. Ak niekto má prvú dávku a absolvuje druhú do Vianoc, získal by 200 eur v hotovosti. Príspevok 200 eur by mali získať aj tí, ktorí sa do 24. decembra minimálne zaregistrujú a absolvujú očkovanie do 15. januára budúceho roka.
Peniaze by neboli viazané
Prostriedky by sa nevyplácali v poukazoch a neboli by viazané na použitie v hoteloch, reštauráciách či vybraných službách, ako bolo pôvodne navrhované. Minister financií priblížil, že úmysel ja zatiaľ taký, aby príspevok dostali ľudia poštovou poukážkou, ktorú si vyberú na pošte. Zároveň podotkol, že nebola "dobrá vôľa" v celej koalícii ani opozícii, aby pomohli dotknutým prevádzkam 500 miliónmi eur, s čím počítal pôvodný návrh.
"Pevne verím, že žiaden dôchodca, ktorý na dvoch dávkach už raz bol, neodolá tejto ponuke a prilepší si takto do rozpočtu," vyhlásil Matovič. Poďakoval sa partnerom v koalícii, že boli ochotní na tento návrh pristúpiť. "Toto je posledný pokus primäť tých najviac ohrozených ľudí k očkovaniu pozitívnou motiváciou," zdôraznil.
Návrh prešiel do druhého čítania
Poslanci Národnej rady SR posunuli návrh ministra financií Igora Matoviča o 500-eurových poukazoch pre dôchodcov do druhého čítania. Matovič chcel týmto návrhom zákona poskytnúť poukazy v hodnote 500 eur Slovákom nad 60 rokov, ktorí sa nechajú do 15. januára 2022 zaočkovať prvou alebo druhou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 alebo do 30. júna 2022 dostanú tretiu posilňovaciu dávku.
Minister v utorok po rokovaní koaličnej rady avizoval, že v druhom čítaní predloží pozmeňovací návrh, ktorý vyplýva z dohody koaličných strán. Toto kompromisné riešenie mení sumu aj viazanosť príspevku.
Pôvodný a súčasný návrh
Pôvodne bol očkovací poukaz určený fyzickým osobám s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, ktoré do konca roka 2021 dovŕšili 60 rokov. Mali ho dostať tí seniori, ktorí sa nechajú zaočkovať prvou dávkou očkovacej látky alebo jednodávkovou očkovacou látkou v období od 26. novembra 2021 do 24. decembra 2021 alebo sa do tohto termínu na takéto očkovanie registrujú a následne ho absolvujú do 15. januára 2022.
Na poukaz mali mať nárok aj seniori, ktorí dostanú posilňovaciu dávku očkovacej látky do 24. decembra 2021 alebo sa do tohto termínu zaregistrujú a samotnú vakcináciu absolvujú do 15. januára 2022. Podmienky spĺňali aj tí seniori, ktorí by si do 30. júna 2022 nechali pichnúť tretiu dávku vakcíny, a to v prípade, ak tú druhú dostali do 24. decembra 2021. Poukazy sa mali dať využiť iba v gastre, na rekreáciu či iných službách.
Na základe vyjadrenia Matoviča by podľa avizovaného pozmeňovacieho návrhu mali seniori nad 60 rokov, ktorí sa už zaočkovali všetkými tromi dávkami vakcíny, dostať 300 eur priamo, teda nie prostredníctvom poukazov. Rovnakú sumu by mali dostať aj tí, ktorí už sú plne zaočkovaní a nechajú sa do Vianoc ešte preočkovať aj treťou dávkou. V prípade, že sa senior registruje alebo absolvuje do 24. decembra druhé očkovanie, respektíve sa registruje alebo dostane prvú dávku očkovacej látky, mal by podľa tohto pozmeňovacieho návrhu dostať 200 eur.
Od piatka (10. 12.) sa majú otvoriť obchody pre zaočkovaných a tých, čo prekonali COVID-19 (OP). Od pondelka 13. decembra prechádza druhý stupeň základných škôl a stredné školy na dištančné vzdelávanie. Naďalej má platiť zákaz vychádzania a núdzový stav.
Na utorkovej tlačovej konferencii v parlamente to v utorok oznámil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO). Dodal, že ostatné opatrenia majú platiť tak, ako ich avizoval v pondelok (6. 12.), čiže napríklad hotely sa majú otvárať od 25. decembra.
Zatiaľ sa majú podľa ministra otvárať obchody, gastroprevádzky nie. Služby sa majú uvoľniť od 17. decembra a hotely a cestovný ruch od 25. decembra. "Je možné, že po rokovaniach a diskusiách s odborníkmi to bude o týždeň skôr," skonštatoval minister.
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová doplnila, že druhý stupeň základných škôl a stredné školy sa majú vyučovať online formou päť dní. Následne budú vianočné prázdniny. Je to podľa nej kompromis za otvorenie obchodov. Viac slobody pre zaočkovaných je, ako uviedla, motiváciou dať sa zaočkovať. V tom vidí jediné východisko z pandémie.
Verí, že po prázdninách sa školy otvoria, poukázala na vysoké percento zaočkovaných učiteľov i žiakov. "Určite bude snaha, aby tam, kde sú zaočkované školy, kde to funguje, boli prezenčne otvorené tak, ako je nastavený školský automat. To bude SaS s ministrom školstva presadzovať," avizovala.
Prioritou SaS boli obchody
Otvorenie všetkých maloobchodných predajní pre očkovaných a prekonaných bolo pre ministra hospodárstva Richarda Sulíka pri koaličných rokovaniach o novej podobe protipandemických opatrení kľúčové. Povedal to na utorkovej tlačovej besede. Potvrdil, že by sa tak malo stať už od piatku, 10. decembra. „Ja to považujem za donebavolajúcu hlúposť tieto obchody zatvárať," skonštatoval Sulík.
Zároveň dodal, že to podľa neho iba zvyšuje koncentráciu ľudí v iných obchodoch. „Naviac sa zatvárajú malé obchodíky, ktoré patria najmä slovenským vlastníkom," pokračoval s tým, že napríklad pri kníhkupectvách pritom tvoria predaje za posledné tri týždne pred Vianocami asi štvrtinu celoročných predajov.
Sulík mal v tejto oblasti proti aktuálnemu stavu zásadné výhrady a podľa vlastných slov je rád, že sa podarilo dospieť k dohode. Minister taktiež potvrdil dohodu v oblasti vyplácania prémií pre ľudí nad 60 rokov, ktorí už sú alebo sa do Vianoc zaregistrujú na očkovanie.
Hraničný počet pacientov
Vládna koalícia sa dohodla na hraničnom čísle pacientov v nemocniciach, keď bude môcť minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský zrušiť uvoľnenia protipandemických opatrení. Uviedol to líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič na utorkovej tlačovej konferencii s tým, že o presnom čísle ešte budú informovať.
Bohoslužby od piatka s obmedzením
Bohoslužby by mali byť od piatka 10. decembra s obmedzením na štvorcové metre prístupné pre očkovaných a prekonaných. Povedal to na konci tlačového brífingu predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO). Pre Slovákov, ktorí sa nechali proti ochoreniu COVID-19 zaočkovať alebo toto ochorenie prekonali, budú od piatka otvorené aj iné ako esenciálne obchody.
Zákaz vychádzania, ako aj núdzový stav, by mali aj naďalej ostať v platnosti. Ostatné body z návrhu ministra zdravotníctva plánujú koaliční partneri v takom znení, v akom boli navrhované. Detaily sa ešte budú dolaďovať pred rokovaním vlády v stredu 8. decembra. Opatrenia majú platiť do 9. januára 2022.
Remišová vyzvala prezidentku na podporu povinného očkovania
Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) vyzvala prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby jasne a priamo podporila povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Strana Za ľudí bude podľa nej presadzovať povinné očkovanie minimálne pre ľudí nad 60 rokov od začiatku budúceho roka.
"Tieto pravidlá, akékoľvek sú, či už je to covid automat alebo lockdown, nie sú ani dlhodobé, ani udržateľné riešenia. Zaočkovanie čo najväčšej časti obyvateľstva je považované za riešenie pandémie na celom svete bez ohľadu na charakter spoločenského usporiadania," uviedla Remišová s tým, že sa na tom zhodujú vyspelé krajiny sveta.
Strana Za ľudí si podľa nej uvedomuje citlivosť témy, no poukázala na vysoké počty úmrtí na ochorenie COVID-19. Podčiarkla potrebu urobiť všetko na ochranu životov a zdravia ľudí. Aj preto by podľa nej hlava štátu mala jasne a priamo podporiť zavedenie povinného očkovania. "Neustále sa opakujúce lockdowny nie sú riešením," podotkla vicepremiérka s tým, že ničia ekonomiku, pracovné miesta i spoločnosť.
Remišová v tejto súvislosti apelovala i na lídrov súčasnej opozície. Pripomenula, že v minulosti aj jej predstavitelia zavádzali povinné očkovania proti vírusovým ochoreniam pre určité skupiny obyvateľstva. Očakáva preto, že podporia aj povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19. "To by bolo férové a nebolo by to pokrytecké," uviedla.
Lengvarský má vypracovať analýzu
Minister zdravotníctva Lengvarský zároveň informoval, že by mal v stredu (8. 12.) vláde predložiť uznesenie, ktorým ho kabinet zaviaže vypracovať právnu analýzu k povinnému očkovaniu a analýzu prípadnej finančnej spoluúčasti nezaočkovaných ľudí na liečbe. Predpokladá, že by na to mohol mať mesiac a následne by sa na základe aktuálnej situácie mohli rozhodnúť.
"Musíme nájsť cestu, ktorá bude jasná, vymožiteľná a nezaťaží celý systém verejného zdravotníctva vymáhaním pokút, ktoré nebudú pre ľudí motivačné," poznamenal. Povinné očkovanie s následným vymáhaním podľa jeho slov nateraz nechcú zaviesť. Naopak, dosiahnuť chcú, aby sa ľudia zaočkovali z vlastnej vôle.
V Poľsku bude od 1. marca 2022 očkovanie proti covidu povinné pre zdravotníkov, učiteľov a príslušníkov uniformovaných zložiek. Oznámil to v utorok na tlačovej konferencii poľský minister zdravotníctva Adam Niedzielski, ktorého citovala spravodajská stanica TVN24.
Minister zároveň informoval, že od 15. decembra sa zníži povolený limit zákazníkov reštaurácií, barov a hotelov, a to z aktuálnych 50 percent ich kapacity na 30 percent. Rovnaké obmedzenie bude od tohto dátumu platiť tiež pre kiná, divadlá či športoviská. Tieto obmedzenia sa nebudú vzťahovať na zaočkovaných ľudí, uviedol Niedzielski podľa agentúry PAP.
Minister tiež povedal, že školy prejdú od 20. decembra na dištančné vzdelávanie, ktoré bude prebiehať až do 9. januára.
Poľské ministerstvo zdravotníctva v utorok ráno hlásilo, že za ostatných 24 hodín zaznamenalo 19.366 prípadov nákazy koronavírusom a 504 súvisiacich úmrtí. Ide o nárast oproti predošlému dňu, keď pribudlo 13.250 prípadov nákazy.
Rezort zdravotníctva tiež uviedol, že aktuálne je v poľských nemocniciach s covidom hospitalizovaných 23.604 pacientov, vrátane 2036 odkázaných na pľúcnu ventiláciu. Celkovo má Poľsko k dispozícii 2736 pľúcnych ventilátorov.
Ukrajina obvinila Rusko, že vyslalo na hranice tanky a ostreľovačov. Tí vraj môžu strieľať na ukrajinských vojakov a vyprovokovať odvetnú paľbu.
Ukrajina obvinila v utorok Rusko z toho, že k jej východným hraniciam vyslalo ďalšie tanky a tiež skupiny ostreľovačov, ktorí sú pripravení strieľať na ukrajinských vojakov a pokúsiť sa tak vyprovokovať odvetnú paľbu.
Uviedlo to ukrajinské ministerstvo obrany vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters. Kyjev sa takto vyjadril niekoľko hodín pred videohovorom, ktorý má v utorok popoludní absolvovať ruský prezident Vladimir Putin s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
Vo vyhlásení ukrajinského rezortu obrany sa uvádza, že „nepriateľ zvýšil počet snajperských dvojíc“ pripravených zapríčiniť straty na strane ukrajinskej armády a tiež zničiť monitorovacie zariadenia a „vyprovokovať odvetnú paľbu“.
Putin s Bidenom by sa mali v utorok rozprávať napätí medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom podľa Kremľa budú diskutovať aj o prípadných bezpečnostných zárukách vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO.
Putin nedávno vyzval NATO na zastavenie svojho rozširovania smerom na východ a zároveň Alianciu požiadal o právne záväzné bezpečnostné záruky. Spojené štáty medzitým obvinili Rusko z posilňovania vojenskej prítomnosti v blízkosti hraníc s Ukrajinou, čo zo strany Kyjeva vyvolalo obavy z možnej ruskej invázie.
Ukrajina pred pár dňami uviedla, že Moskva zhromaždila pri jej hraniciach už vyše 94.000 svojich vojakov. Moskva tieto obvinenia odmietla s tým, že Kyjev zase vyslal do blízkosti samozvaných separatistických republík v oblasti Donecka a Luhanska na východe Ukrajiny 120.000 vojakov.
Americkí predstavitelia v súčasnosti zvažujú širokú škálu sankcií voči Rusku, ktorých cieľom je odradiť šéfa Kremľa Vladimira Putina od spustenia invázie na Ukrajinu. Informovala o tom v pondelok televízia CNN s odvolaním sa na ľudí oboznámených s diskusiami.
Zvažované sankcie podľa CNN zahŕňajú nové opatrenia proti členom Putinovho vnútorného kruhu a ruským výrobcom energie a jednu potenciálnu "jadrovú možnosť" – odpojenie Ruska od medzinárodného platobného systému SWIFT, ktorý používajú banky na celom svete.
Americkí predstavitelia podľa CNN uviedli, že ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či a kedy uplatniť nové sankcie. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena podľa nich v súčasnosti rokuje s európskymi partnermi – z ktorých mnohí majú užšie ekonomické vzťahy s Ruskom – v nádeji na koordináciu opatrení.
Ľudia oboznámení s diskusiami uviedli, že nové ekonomické sankcie by sa mohli týkať aj ruského štátneho dlhu. Je tiež pravdepodobné, že sa zamerajú na ruských oligarchov; obmedzia im schopnosť cestovať a potenciálne im prerušia prístup k americkým bankovým systémom a systémom kreditných kariet.
Vraj je to na spadnutie
Ako uviedla CNN, nové zistenia amerických tajných služieb odhadujú, že Rusko by mohlo začať vojenskú ofenzívu na Ukrajine v priebehu niekoľkých mesiacov, keďže pozdĺž hranice zhromaždilo približne 175.000 vojakov.
CNN minulý týždeň v piatok informovala, že ruské sily majú na hraniciach s Ukrajinou rozmiestnené kapacity na uskutočnenie rýchlej a okamžitej invázie vrátane vybudovania zásobovacích trás a že súčasná úroveň ruského vybavenia v oblasti znamená, že Moskva by mohla zásobovať svoje sily v prvej línii sedem až desať dní a iné podporné jednotky až jeden mesiac.
Správa predchádza telefonátu Biden-Putin
Nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu medzitým v pondelok avizoval, že americký prezident Joe Biden sa pred utorkovým telefonátom so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom "porozpráva s kľúčovými európskymi spojencami, aby skoordinovali svoje posolstvo".
Podľa agentúry AFP zdroj dodal, že minister zahraničných vecí USA Antony Blinken sa pred videorozhovorom prezidentov USA a Ruska porozpráva s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Biden tak učiní v nasledujúcich dňoch.
Medzitým nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ USA uviedol, že Washington dá "pozitívnu odpoveď" na potenciálnu žiadosť spojencov o posilnenie svojej vojenskej prítomnosti vo východnej Európe v prípade ruského útoku na Ukrajinu.
Ak by ruský prezident Vladimir Putin "vtrhol (na Ukrajinu), zo strany spojencov na východnom krídle bude čoraz väčšia požiadavka a zo strany Spojených štátov by bola kladná odpoveď pre dodatočné sily a spôsobilosti a cvičenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany našich spojencov na východnom krídle tvárou v tvár tomuto druhu agresie na Ukrajine", povedal predstaviteľ USA.
