Karanténa a izolácia v zdravotníckych zariadeniach je protiústavná, doma je v poriadku. V stredu o tom rozhodol Ústavný súd SR. Sčasti tak vyhovel návrhu verejnej ochrankyne práv SR Márie Patakyovej, ktorá žiadala o posúdenie ústavnosti niektorých zásahov do práv počas pandémie.
V nesúlade s ústavou je časť zákona, ktorá sa týka nariaďovania izolácie osobám mimo domáceho prostredia. Ide pritom o pozbavenie osobnej slobody. "Izolácia v zdravotníckom zariadení, prípadne v inom určenom zariadení v spojení s legálnou definíciou izolácie, ako aj absencia procesnoprávnych záruk osobnej slobody" viedli Ústavný súd (ÚS) k záveru o nesúlade s ústavou. O rozhodnutí informovali predseda ÚS Ivan Fiačan a sudca spravodajca Martin Vernarský.
Za protiústavné označil ÚS aj napadnuté ustanovenia v častiach o karanténnych opatreniach. Podľa jeho zistení "právny poriadok pre prípad karantény ako pozbavenia osobnej slobody nedostatočne určuje zákonné medze uvedeného základného práva a neposkytuje náležité procesné záruky" vyplývajúce z ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Hrozia zásahy do základných práv a slobôd
V rozpore s ústavou sú taktiež ustanovenia, podľa ktorých ministerstvo zdravotníctva alebo úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďujú ďalšie "opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas". Podľa ÚS ide o nesúlad s ústavnými normami zakotvujúcimi požiadavky na určovanie medzí základných práv slobôd.
"Šírka formulácie oboch napadnutých ustanovení ('ďalšie opatrenia') neposkytuje potrebné záruky ochrany jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi do základných práv a slobôd, čím určovanie medzí základných práv a slobôd vyhradené zákonodarnej moci neprípustne prenecháva podzákonnej normotvorbe," konštatoval v náleze ÚS.
Pri hradení nákladov nedal ombudsmanke za pravdu
ÚS nevyhovel navrhovateľke v časti, v ktorej napádala ustanovenie o uhrádzaní nákladov spojených s plnením povinností zákona, ako aj ďalších predpisov o ochrane verejného zdravia, tým, kto je nimi povinný.
"Dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov SR stratia účinnosť vykonávacie predpisy vydané na vykonanie nesúladných ustanovení, respektíve ich častí, zákona o ochrane verejného zdravia," uviedol Fiačan. Strata účinnosti neústavných ustanovení má právne účinky do budúcnosti, preto nezakladá náhradové nároky v dôsledku nariadených opatrení v minulosti.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR rozhodnutie Ústavného súdu SR berie na vedomie. "ÚVZ sa k nemu podrobnejšie vyjadrí až po tom, ako sa s rozhodnutím dôsledne oboznámi," zareagoval odbor komunikácie ÚVZ.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková zareagovala, že zrušenie ustanovení by nemalo mať dosah na súčasnú právnu úpravu. "Budem mať záujem vedieť čo najskôr obsah, aby sme na to vedeli promptne zareagovať,“ podotkla.
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová rozhodnutie súdu privítala a označila ho za významné. "Ide o významné rozhodnutie, keďže Ústavný súd SR po prvýkrát od vypuknutia pandémie meritórne vyslovil nesúlad ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia s ústavou," skonštatovala Patakyová.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu uviedol, že Moskva si vyhradzuje právo "brániť svoju bezpečnosť". Tieto slová šéfa Kremľa zazneli počas prvého verejného vystúpenia, odkedy Putin v utorok virtuálne rokoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Informovala o tom agentúra AFP.
Počas utorňajšieho summitu Biden varoval Putina pred "silnou" ekonomickou reakciou Západu, ak Moskva zaútočí na svojho suseda.
"Rusko má mierovú zahraničnú politiku, ale má právo brániť svoju bezpečnosť," povedal Putin na okraj tlačovej konferencie s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom.
Prezident Ruskej federácie podľa AFP odmietol povedať, či plánuje presunúť jednotky zhromaždené na ukrajinskej hranici ďalej na západ. Na druhej strane však vyhlásil, že sa nebude nečinne prizerať približovaniu sa Severoatlantickej aliancie (NATO) smerom k Rusku.
"Perspektíva možného prijatia Ukrajiny do NATO nás môže znepokojovať, pretože po tomto kroku bude nepochybne nasledovať rozmiestnenie vojenských kontingentov, základní a zbraní, ktoré nás ohrozujú," povedal Putin.
Rozširovanie NATO na východ je pre Rusko citlivé
Prezident zdôraznil, že rozširovanie NATO smerom na východ je pre Rusko "veľmi citlivou" otázkou.
"Je to jedna z kľúčových otázok pri zachovaní bezpečnosti Ruska... Verejne sme o tom hovorili a varovali sme našich partnerov, že pre nás je (rozširovanie NATO) neprijateľné," povedal šéf Kremľa.
AFP pripomenula, že Putin v utorok Bidenovi počas virtuálneho rokovania povedal, že Moskva žiada od Západu záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO. Putin označil rozhovory so šéfom Bieleho domu ako "konštruktívne" a uviedol, že obaja lídri budú pokračovať v dialógu.
Zelenskyj vníma videohovor Bidena s Putinom ako pozitívny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že videohovor amerického prezidenta Joea Bidena a ruského lídra Vladimnira Putina bol "pozitívny". Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Podľa mojej mienky je pozitívne, že sa prezident Spojených štátov rozprával s prezidentom Ruska," uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Jeho vyjadrenia nasledovali deň po tom, čo Biden varoval Putina pred "silnou" ekonomickou odvetou voči Rusku, ak podnikne akýkoľvek útok na Ukrajinu, bývalú sovietsku republiku.
Západné krajiny majú čoraz väčšie obavy z možného vpádu Ruska na Ukrajinu, pretože Moskva zhromaždila na ukrajinskej hranici a v jej blízkosti do 100-tisíc svojich vojakov. Vyvoláva to silné znepokojenie, že môže dôjsť k veľkému vyostreniu tamojšieho konfliktu.
Zelenskyj v stredu počas rozhovoru s novinármi v prítomnosti návštevy, chorvátskeho premiéra Andreja Plenkoviča, povedal, že videohovor okomentuje "podrobne" vo štvrtok po svojich rozhovoroch s Bidenom.
"Som presvedčený, že víťazstvo Ukrajiny spočíva vo fakte, že Spojené štáty vždy podporovali Ukrajinu, našu suverenitu a nezávislosť," vyhlásil Zelenskyj. "Ale najdôležitejšie je, že teraz vidíme reálnu a osobnú reakciu prezidenta Bidena a jeho osobné zapojenie do riešenia tohto konfliktu," dodal.
Strana Sloboda a Solidarita nie je jednotná v otázke povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19. Minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík je proti povinnému očkovaniu, naopak minister školstva Branislav Gröhling (SaS) bude povinné očkovanie podporovať. Obaja to uviedli po rokovaní stredajšej vlády,
"Ak budeme hlasovať o niečom takom v parlamente, tak bude 'zelená karta'," povedal Sulík. Zároveň si myslí, že pri povinnom očkovaní bude dochádzať k podplácaniu doktorov, aby nezaočkovaným ľuďom vydali potvrdenie o očkovaní. Povinné očkovanie považuje líder SaS za nešťastné.
Gröhling podľa vlastných slov dlhodobo presadzuje očkovanie ako jedinú cestu von z pandémie. Bude preto podporovať povinné očkovanie, či už pre jednotlivé profesie, alebo pre niektorú vekovú kategóriu.
Vláda v stredu schválila, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) má spolu so šéfkou rezortu spravodlivosti Máriou Kolíkovou vypracovať analýzu na schválenie povinného očkovania. Pri povinnom očkovaní rizikových skupín sa názory v koalícii rozchádzajú. OĽaNO i Za ľudí diskusiu o ňom pripúšťajú, Sme rodina je proti.
Vláda v stredu schválila nové opatrenia v súvislosti s pandémiou. Od piatka 10. decembra sa otvoria obchody a kostoly v režime OP. Od pondelka 13. decembra prejdú žiaci druhého stupňa základných škôl a žiaci stredných škôl na dištančné vyučovanie. Návštevy blízkych nebudú počas Vianoc povolené, opatrenie má trvať do 9. januára. Informoval o tom minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).
Od piatka sa otvoria v režime OP okrem všetkých obchodov aj základné služby starostlivosti o ľudské telo, ďalej lyžiarske strediská, vleky či otvorené lanovky. Uzavreté lanovky budú môcť byť otvorené maximálne na 25 percent kapacity s podmienkou vetrania a dezinfekcie.
Umožnené bude ľuďom tiež chodiť na bohoslužby, na tých bude môcť byť maximálne 30 osôb alebo na 25 štvorcových metrov bude môcť byť jedna osoba. Otvoria sa aj fitnes, a to buď maximálne pre šesť osôb, alebo na 25 štvorcových metrov jedna osoba.
OTP režim má platiť pre diaľkové autobusy, IC vlaky či napríklad pre rýchliky.
V režime OP budú môcť od 25. decembra otvoriť hotely a penzióny, umožnené bude spoločné ubytovanie pre členov spoločnej domácnosti, wellness pre ubytovaných, donáška stravy na izbu, ubytovanie len s negatívnym testom (PCR, antigénový test, samotest v hoteli).
Hraničnou hodnotou, pri ktorej by minister zdravotníctva navrhol vláde sprísnenie opatrení, bude 3 800 hospitalizovaných.
Gröhling sa nevie stotožniť s tým, že sa plošne zatvárajú školy
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) sa nevie stotožniť s tým, že od pondelka 13. decembra sa prejde plošne k dištančnému vzdelávaniu na druhom stupni základných škôl a na stredných školách. Aj preto v stredu počas rokovania vlády hlasoval proti pandemickým opatreniam.
Minister je rád, že SaS sa postavila za otvorené školy pred niekoľkými dňami. To, čo sa bude diať nasledujúce týždne, je podľa jeho slov na nás všetkých, jedinou možnosťou podľa neho je zaočkovať sa. "Nemôžem sa stotožniť s tým, že sa školy zatvárajú. Budem obhajovať každé jedno dieťa, každú jednu odučenú hodinu v každej jednej škole," povedal minister školstva. V okresoch, kde sú aktuálne otvorené školy, je na prezenčnom vyučovaní podľa jeho slov 80 percent žiakov.
Gröhling nevidí dôvod na to, aby sa po prázdninách vrátili do škôl len zaočkované deti. "Budeme vytvárať nové nástroje na to, aby sme mali bezpečné prostredie, ako aj nové nástroje na to, aby po určitom čase sme vedeli robiť veľké skríningové pretestovanie rôznymi inými spôsobmi, ktoré sú momentálne dostupné," uviedol. Neuvažuje ani nad tým, že by sa vzdal funkcie ministra školstva, keby sa deti po vianočných prázdninách nevrátili do škôl.
To, ako budú fungovať špeciálne školy a zdravotnícke školy počas dištančného vzdelávania, minister školstva zatiaľ nepriblížil. Vo štvrtok (9. 12.) by malo v tejto súvislosti vyjsť rozhodnutie ministra.
Pre zaplnené nemocnice prevažne nezaočkovanými osobami muselo Slovensko vyhlásiť lockdown. Obmedzenia však spôsobujú ekonomike obrovské škody – na ušlých ziskoch, tržbách i mzdách. Preto premiér Eduard Heger podporuje finančnú motiváciu v podobe 300 eur pre ľudí vo veku 60 a viac rokov, ktorí sa dajú zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Povedal to v rozhovore pre TASR. Zdôraznil však, že tieto peniaze vníma ako poslednú inštanciu finančnej motivácie a zároveň ako prípravu na povinné očkovanie.
Finančnú motiváciu 300 eur pre každého seniora, ktorý sa dá zaočkovať, navrhol minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Pôvodný návrh hovoril o 500-eurovom poukaze, ktorý by sa dal využiť v službách, aby sa takto podporili najviac zasiahnuté segmenty ekonomiky. Premiér Heger však vyzdvihol, že keď videl možné ohrozenie dohody, tak okamžite inicioval rokovanie koaličných predsedov, aby sa našlo riešenie. "A aby sme zabezpečili scenár, ktorý ochráni verejné zdravie," poznamenal.
Predseda vlády považuje za veľmi dôležité zaočkovať najviac ohrozenú skupinu – sú to ľudia vo veku 60 a viac rokov – pretože tí najviac končia v nemocniciach a na umelej pľúcnej ventilácii. Ak by sa týchto ľudí podarilo zaočkovať, uvoľnil by sa tlak na nemocnice.
Na otázku, či sa očkovanie rizikovej skupiny nedá dosiahnuť aj lacnejšie, napríklad zavedením povinného očkovania, odpovedal, že politika je umenie možného. On síce tému povinného očkovania prináša, ale nie všetci koaliční partneri sú za.
Zároveň však vyčíslil, že 12-tisíc eur stojí štát človek, ktorý je na umelej pľúcnej ventilácii. "To sú enormné peniaze. Nehovoriac o tom, že máme naplnené nemocnice nezaočkovanými a musíme preto vyhlásiť lockdown. To sú výrazné škody v desiatkach a stovkách miliónov eur len na ušlých ziskoch, tržbách i mzdách," zhrnul premiér.
Spomínaných 300 eur pre seniorov, ktorí sa dajú zaočkovať, preto vníma ako poslednú inštanciu finančnej motivácie a zároveň ako prípravu na povinné očkovanie.
Takmer tri štvrtiny Slovákov sú proti ťažbe v národných parkoch, vyplýva z prieskumu. V parlamente je momentálne vládna reforma, ktorá by presunula najcennejšie územia pod ministerstvo životného a obmedzila by v nich ťažbu. Proti reforme sa ozýva koaličná strana Sme rodina, časť lesníkov a vlastníkov.
Väčšina Slovákov si želá, aby sa v národných parkoch neťažilo a zároveň si želajú reformu, ktorá by to zabezpečila. Za reformu národných parkov je 71,9 percenta, s ťažbou dreva v nich nesúhlasí 78,7 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Slovenskú ornitologicú spoločnosť/BirdLife Slovensko a iniciatívu My sme les. Prieskum realizovala od 16. do 23. novembra na vzorke 1 005 respondentov.
Viac ako tri štvrtiny obyvateľov Slovenska vrátane vidieka sú presvedčené, že v národných parkoch, ktoré majú nadregionálny význam a sú kľúčové pre ekologickú rovnováhu celej krajiny, by sa nemalo ťažiť drevo. S jeho ťažbou v nich ako doposiaľ súhlasí 18,4 percenta opýtaných.
Z prieskumu tiež vyplýva, že takmer 72 percent by privítalo reformu národných parkov, ktorou by prednosť pred ťažbou dreva a výstavbou získali ochrana prírody, vzdelávanie a rekreácia. S reformou súhlasí aj väčšina obyvateľov vidieka. Proti takejto reforme je 22 percent opýtaných.
Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife a iniciatíva My sme les spolu s ďalšími organizáciami stoja za petíciou Osloboďme národné parky. Pod aktuálne prebiehajúcu petíciu požadujúcu zastavenie ťažby a výstavby v národných parkoch a ich reformu sa podpísalo už viac ako 56-tisíc signatárov.
Viacero politických strán je proti reforme. Nesúhlasí s ňou Sme rodina. Výhrady voči forme, nie obsahu, majú aj ďalší koaliční poslanci. Pred samotným presunom pozemkov im chýba najmä zonácia. Reformu nepodporujú v predloženej forme ani predstavitelia opozície.
Poslanci Národnej rady SR o posunutí reformy národných parkov do druhého čítania rokujú na aktuálnej schôdzi parlamentu.
Proti reforme mala námietky časť lesníkov a podnikateľov. Pred mesiacom pred budovou parlamentu prišli, naopak, ľudia protestujúci za reformu národných parkov, pretože predseda parlamentu Boris Kollár za uplynulý týždeň prijal vo svojej kancelárii poľovníkov, včelárov a ľudí, ktorí s ňou nesúhlasia. Boli proti tomu, aby pozemky, ktoré má štát v národných parkoch, prešli pod správu ochranárov.
Americký magazín Forbes zaradil slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú medzi 100 najvplyvnejších žien sveta. V rebríčku, na čele ktorého sú americká spisovateľka a filantropka MacKenzie Scottová, viceprezidentka USA Kamala Harrisová a šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová, sa Čaputová umiestnila na 86. mieste.
Rebríček najvplyvnejších žien sveta za rok 2021 zverejnil Forbes na svojej webstránke v utorok. Ku každej z vybraných žien, medzi ktorými je 40 topmanažérok, 19 svetových političiek a jedna expertka na imunológiu, autori pripojili fotografiu a krátky profil.
Forbes si všíma, že protikorupčná právnička a aktivistka Zuzana Čaputová (48) je na Slovensku vôbec prvou ženou v prezidentskej funkcii a zároveň doposiaľ najmladším politikom na tomto poste. Pripomína, že vo svojom inauguračnom príhovore prisľúbila zlepšenie fungovania justičného systému a boj proti beztrestnosti a korupcii.
"Svojím vplyvom pomohla v roku 2018 rozpútať protesty, ktoré po vražde novinára venujúceho sa politickej korupcii donútili k odstúpeniu vtedajšieho premiéra Roberta Fica," píše však očividne nesprávne Forbes. Čaputová v týchto protestoch nezohrala žiadnu významnú rolu, pričom protesty Za slušné Slovensko organizovala široká občianska spoločnosť. Pokiaľ mal niekto na túto iniciatívu zásadnejší vplyv, bol to minulý prezident Andrej Kiska.
Čaputová zvykne byť podľa Forbesu označovaná "za osamelý politický hlas v záplave demagógie".
Zoznam najvplyvnejších žien sveta zverejňuje prestížny časopis Forbes každoročne od roku 2004. Ženské osobnosti z oblasti politiky, biznisu či filantropie sú v ňou radené podľa majetku, ohlasu v médiách a miery svojho vplyvu.
Pravidelne sa v ňom umiestňujú známe političky, topmanažérky či miliardárky. Na prvom mieste v predchádzajúcich dvoch desaťročiach opakovane figurovala dosluhujúca nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorú v stredu nahradí v úrade Olaf Scholz.
Za 18 rokov, čo sa rebríček zostavuje, sa Merkelová neumiestnila na prvom mieste len trikrát.
Za nového nemeckého kancelára zvolili poslanci Spolkového snemu (Bundestagu) v stredu Olafa Scholza zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), ktorý z celkových 707 odovzdaných hlasov získal 395. Informoval o tom na svojej webstránke denník Süddeutsche Zeitung.
Na zvolenie potreboval Scholz získať v 736-člennom Bundestagu najmenej 369 hlasov. Proti hlasovalo 303 poslancov, šesť sa zdržalo a tri hlasy boli neplatné. Poslanci Scholzovi k zvoleniu zagratulovali dlhým potleskom.
Bezprostredne po zvolení odovzdá Scholzovi menovací dekrét prezident Frank-Walter Steinmeier na zámku Bellevue, uviedla agentúra DPA. Scholz následne zloží v Spolkovom sneme slávnostnú prísahu. Po tom, čo prezident vymenuje ministrov nového kabinetu, sa proces vzniku vlády po približne desiatich týždňoch od septembrových parlamentných volieb ukončí. Prvé zasadnutie novej vlády sa uskutoční v stredu o 18.00 h.
Na mieste pre hostí v Spolkovom sneme sedela i končiaca konzervatívna kancelárka Angela Merkelová, ktorá po tom, čo ju predsedníčka dolnej komory parlamentu Bärbel Basová privítala, zožala od zákonodarcov takisto dlhý potlesk.
Scholz sa stal štvrtým kancelárom z radov sociálnych demokratov po Willym Brandtovi, Helmutovi Schmidtovi a Gerhardovi Schröderovi. Scholz, ktorý pôsobil dosiaľ ako vicekancelár a minister financií, bude stáť na čele vlády zloženej z SPD, Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP).
Kto je Olaf Scholz
Olaf Scholz sa narodil 14. júna 1958 v meste Osnabrück. Jeho rodičia pracovali v textilnom priemysle. Detstvo prežil so svojimi dvoma mladšími bratmi Jensom a Ingom v Hamburgu. V tomto prístavnom meste ukončil v roku 1977 gymnázium, v štúdiu práva pokračoval na tamojšej univerzite. Od roku 1985 sa začal venovať advokácii, najmä pracovnému právu.
Nový nemecký kancelár o sebe hovorí, že sa "vždy politicky angažoval" a s nadsádzkou dodáva, že už na gymnáziu bol hovorcom triedy. Politicky ho ovplyvnili predovšetkým dve sociálnodemokratické veličiny - nositeľ Nobelovej ceny za mier a spolkový kancelár v rokoch 1969 - 1974 Willy Brandt, ako aj rodák z Hamburgu Helmut Schmidt, ktorý bol kancelárom v rokoch 1974 - 1982.
Bol to práve Helmut Schmidt, ktorý priviedol vtedy 17-ročného gymnazistu Scholza do radov Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). V rokoch 1982 - 1988 bol Scholz zástupcom predsedu Jusos, mládežníckej organizácie SPD. V roku 2002 sa už stal generálnym tajomníkom SPD.
V polovici 80. rokov spoznal v Hamburgu svoju budúcu manželku Brittu Ernstovú, s ktorou sa oženil v roku 1998. V tom istom roku prvýkrát kandidoval do Spolkového snemu vo volebnom obvode Hamburg-Altona a hneď úspešne.
Vo vláde Merkelovej
Od 21. novembra 2007 do 28. októbra 2009 bol spolkovým ministrom práce v prvom kabinete kresťanskej demokratky Angely Markelovej. Od marca 2011 do marca 2018 viedol druhé najväčšie nemeckého mesto Hamburg. Do vlády Angely Merkelovej sa vrátil 14. marca 2018, keď sa stal vicekancelárom a spolkovým ministrom financií.
V roku 2019 kandidoval s Klarou Geywitzovou na spolupredsedu SPD. V rozhodujúcom hlasovaní však podľahli dvojici Sasskia Eskenová a Norbert Walter-Borjans, ktorí odvtedy vedú nemeckých sociálnych demokratov. Nové predsednícke duo 10. augusta 2020 navrhlo, aby sa kandidátom SPD na post spolkového kancelára stal Olaf Scholz. Tento návrh podporil zjazd strany v máji 2021, na ktorom získal Scholz 96,2 percenta hlasov.
Vo voľbách do Bundestagu, ktoré sa konali 26. septembra 2021, ním vedení sociálni demokrati zvíťazili so ziskom 25,7 percenta hlasov. V poli porazených zanechali CDU/CSU (24,1 percenta) vedenú kandidátom kresťanských demokratov na kreslo spolkového kancelára Arminom Laschetom, čím zároveň ukončili 16 rokov vládnutia kancelárky Angely Merkelovej, ktorá už ale nekandidovala.
Olafovi Scholzovi pomohli v predvolebnej kampani dlhoročné skúsenosti z vysokej politiky, nekonfliktnosť, ale aj nevýraznosť jeho protikandidátov. Technokrata a v diskusiách pokojne a stroho pôsobiaceho pragmatika výstižne charakterizoval v roku 2003 týždenník Die Zeit, keď ho nazval "Scholzomat". S dávkou sarkazmu tým poukazoval na jeho monotónny prejav a sklon používať technokratický žargón. Samotný Scholz označil toto pomenovanie za "veľmi výstižné".
Počas štúdií Scholz podľa vlastných slov "šport nenávidel", ale v súčasnosti sa vo voľnom čase venuje rekreačnému športu, veslovaniu a turistike "tak často, ako je to možné".
AKTUALIZOVANÉ V súvislosti s novým koronavírusovým variantom nie je dôvod na obavy. Existujú dokonca predpoklady, že omikron môže byť menej nebezpečný než aktuálne dominantný variant delta. V tomto duchu verejnosť upokojuje expert Svetovej zdravotníckej organizácie či hlavný americký epidemiológ. Zároveň sa však ukazuje, že je možné sa ním ľahšie nakaziť, hoci ste sa zaočkovali alebo COVID-19 prekonali.
Prvé údaje naznačujú, že koronavírusovým variantom omikron sa môžu ľudia, ktorí infekciu už prekonali alebo ktorí sú zaočkovaní, ľahšie znovu nakaziť než predchádzajúcimi variantmi. Na druhej strane spôsobuje miernejší priebeh ochorenia, vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
"Prvé údaje z Juhoafrickej republiky (JAR) naznačujú vyššie riziko opätovného nakazenia omikronom," povedal novinárom šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Dodal, že "takisto sú už dôkazy o tom, že omikron spôsobuje miernejší priebeh ochorenia než variant delta".
Zároveň zdôraznil, že sú potrebné ďalšie údaje, kým sa vypracujú pevné závery. Vyzval všetky štáty, aby zlepšili vyhľadávanie tohto variantu, lebo to pomôže vytvoriť jasnejší obraz o tom, ako sa omikron správa.
Vakcíny chránia pred vážnym stavom a smrťou
Odborník WHO pre krízové situácie Michael Ryan uviedol, že nie je dôvod pochybovať o tom, že dostupné vakcíny chránia chorých napadnutých koronavírusovým variantom omikron pred vážnymi formami COVID-19.
„Máme veľmi účinné vakcíny, ktoré ukázali svoje schopnosti proti všetkým doterajším variantom, pokiaľ ide o prudkosť choroby a hospitalizáciu, a nie je dôvod sa domnievať, že to tak nie je pri omikrone,“ povedal Ryan.
Expert dodal, že štúdie okolo variantu, ktorý bol objavený len 24. novembra na juhu Afriky a medzitým sa rozšíril do zhruba štyridsiatky krajín vrátane Česka, sú ešte len na začiatku.
Podľa Ryana nič nenasvedčuje tomu, že by omikron spôsoboval vážnejšie formy ochorenia COVID-19. Podobne sa už predtým vyjadril napríklad americký epidemiológ Anthony Fauci, ktorý je poradcom americkej vlády. Dnes uviedol, že variant omikron "takmer iste" nevyvoláva ťažší priebeh COVID-19 ako variant delta.
Fauci: Možno je ešte menej závažný
Americký vedec Anthony Fauci v utorok rovnako vyhlásil, že hoci bude trvať ešte týždne, kým sa ohodnotí vážnosť nového koronavírusového variantu omikron, prvé náznaky ukazujú, že nie je horší než predchádzajúce varianty, a možno je aj slabší. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
„Takmer určite nie je nebezpečnejší než delta,“ povedal hlavný odborný poradca Bieleho domu pre pandémiu koronavírusu v interview pre AFP. „Sú náznaky, že je možno ešte menej závažný,“ dodal Fauci.
Omikron sa šíri v Juhoafrickej republike (JAR), v okolitých štátoch a vo svete tiež pribúdajú prípady tejto nákazy, preto bude podľa Fauciho trvať ešte týždne, kým sa zistí presný stupeň závažnosti tohto variantu.
Neviditeľná verzia
Omikron sa už rozšíril do vyše štyroch desiatok krajín sveta. Na Slovensku zatiaľ jeho prítomnosť sekvenovanie vzoriek neodhalilo.
Medzitým sa objavila správa, že vedci identifikovali „neviditeľnú“ verziu nového koronavírusového variantu omikron, ktorú štandardné PCR testy nedokážu odlíšiť od iných variantov. Novú verziu omikronu objavili vo vzorkách z Juhoafrickej republiky, Austrálie a Kanady, informoval v utorok britský denník The Guardian.
U novej verzie označovanej ako BA.2 boli zaznamenané isté genetické odlišnosti v porovnaní s pôvodným omikronom (BA.1), zatiaľ však nie je jasné, aký to bude mať vplyv na jej schopnosť šíriť sa a na ďalšie vlastnosti.
Vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) na sklonku roka 1991 znamenal definitívny koniec Sovietskeho zväzu. Základnú dohodu o vytvorení SNŠ podpísali najvyšší predstavitelia Ruska, Ukrajiny a Bieloruska v Minsku. Od tejto udalosti uplynie dnes (8. decembra) 30 rokov.
Od druhej polovice 80. rokov minulého storočia vznikali na území Sovietskeho zväzu mnohé etnické konflikty a súčasne v jednotlivých zväzových republikách narastal odpor proti ústrednej vláde v Moskve - silnela v nich túžba po samostatnosti.
Na zániku Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) nezmenilo nič ani celozväzové referendum, ktoré sa konalo 17. marca 1991, hoci sa v ňom viac ako 113 miliónov obyvateľov vyjadrilo za zachovanie obnoveného Sovietskeho zväzu. Šesť z pätnástich zväzových republík však hlasovanie bojkotovalo: pobaltské republiky Litva, Lotyšsko a Estónsko, ku ktorým sa pridali aj Arménsko, Gruzínsko a Moldavsko.
Na čelo procesu vystúpenia zo Sovietskeho zväzu sa postavili tri pobaltské republiky, ktoré postupne vyhlásili nezávislosť - Litva a Lotyšsko v roku 1990, Estónsko o rok neskôr.
Pokus o prevrat
Za tejto situácie sa skupina popredných funkcionárov komunistickej strany pokúsila koncom augusta 1991 o prevrat s cieľom vrátiť pomery do starých koľají. V krajine vyhlásila výnimočný stav a sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova izolovala na Kryme. Ruský prezident Boris Jeľcin pokus o prevrat odsúdil a postavil sa proti sprisahancom.
Bol to ale práve Boris Jeľcin, ktorý v decembri 1991 inicioval vznik Spoločenstva nezávislých štátov, ktorý spečatil definitívny koniec ZSSR aj Michaila Gorbačova ako sovietskeho prezidenta. Zmluvu o vzniku SNŠ podpísal v Minsku 8. decembra 1991 spolu s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny a Bieloruska – Leonidom Kravčukom a Stanislavom Šuškevičom.
Následne sa 13. decembra 1991 zišli v Ašchabade prezidenti piatich stredoázijských republík ZSSR, keď vyjadrili záujem vstúpiť do SNŠ. Na stretnutí v Alma-Ate podpísali 21. decembra 1991 vedúci predstavitelia jedenástich bývalých republík Sovietskeho zväzu tzv. Almaatskú deklaráciu. Vyhlásili sa v nej za zakladajúcich členov Spoločenstva nezávislých štátov, čím vlastne zavŕšili proces premeny bývalých republík ZSSR na suverénne štáty.
V súčasnosti je v tejto medzinárodnej organizácii desať bývalých republík Sovietskeho zväzu s tým, že Turkménsko má štatút pridruženého člena.
Odchod Gruzínska a Ukrajiny
V roku 2009 vystúpilo zo SNŠ Gruzínsko a v roku 2014 - po anexii Krymu - rozhodla Ukrajina o spustení procedúry vystúpenia zo štatutárnych orgánov Spoločenstva nezávislých štátov, pričom v roku 2018 Kyjev svoje členstvo v SNŠ definitívne ukončil. "Nemáme tam čo robiť. Smerujeme spolu do Európy," vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko v máji 2018. Pobaltské republiky sa od vytvorenia SNŠ na činnosti tohto zoskupenia nijako nepodieľali.
Vznik Spoločenstva nezávislých štátov bol spojený predovšetkým s urovnaním vzťahov spojených s rozpadom Sovietskeho zväzu. Mal umožniť nadviazať spoluprácu a vytvoriť nový inštitucionálny rámec na pôsobenie bývalých členov, ochotných stať sa členom nového spoločenstva, a to predovšetkým v oblasti obchodnej, finančnej, právnej a bezpečnostnej.
Za tragédiu označil ruský prezident Vladimir Putin rozpad Sovietskeho zväzu, keď povedal, že to bola "najväčšia geopolitická katastrofa 20. storočia".
Americký prezident Joe Biden v utorok počas virtuálneho samitu varoval ruského prezidenta Vladimira Putina pred vážnymi ekonomickými sankciami v prípade ruskej invázie na Ukrajinu, uviedol Biely dom vo vyhlásení zverejnenom na svojej internetovej stránke.
"Prezident Biden hovoril o hlbokom znepokojení Spojených štátov a našich európskych spojencov nad eskaláciou súvisiacou s ruskými vojskami obklopujúcimi Ukrajinu a dal jasne najavo, že USA a naši spojenci budú na prípadnú vojenskú eskaláciu reagovať silnými ekonomickými sankciami a ďalšími opatreniami," píše sa vyhlásení Bieleho domu.
Biden počas stretnutia s Putinom znova deklaroval svoju podporu ukrajinskej suverenite a teritoriálnej integrite, pričom vyzval na "deeskaláciu napätia a návrat k diplomacii".
Okrem Ukrajiny prezidenti počas virtuálneho summitu hovorili aj o rusko-amerických vzťahoch a s nimi súvisiacich problémoch, ako aj o strategickej stabilite, kybernetických útokoch v súvislosti so softvérom ransomware a o Iráne a spolupráci pri riešení regionálnych otázok, uvádza Biely dom.
Samit trval dve hodiny
Virtuálny summit amerického prezidenta Joea Bidena a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina sa skončil. Rokovanie trvalo dve hodiny, informovala agentúra RIA Novosti. Biden bude v utorok po ukončení rozhovoru s Putinom ešte telefonovať s najvyššími predstaviteľmi Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Talianska. Oznámil to Biely dom, ktorý citovala agentúra AFP.
Tento telefonát má nadväzovať na obdobný pondelkový telefonát medzi Bidenom a európskymi lídrami.
"Lídri sa dohodli, že ostanú v úzkom kontakte v súvislosti s koordinovaným a komplexným prístupom ohľadom odpovede na zhromažďovanie ruských vojsk pri hraniciach Ukrajiny," uviedol Biely dom.
Témy rozhovoru Putin a Bidena zatiaľ nie sú známe, keďže sa virtuálny summit konal bez účasti novinárov. Podľa ruských médií rokovaniam zrejme dominovali téma napätia v súvislosti s Ukrajinou a rozširovaním NATO smerom na východ.
Utorkové rokovanie lídrov Ruska a USA je v poradím piatym rozhovorom oboch prezidentov, odkedy sa Biden ujal svojej funkcie. Putin s Bidenom predtým spoločne rokovali na júnovom summite v Ženeve a niekoľkokrát spolu tiež telefonovali, pripomína TASS.
Čo predchádzalo rozhovoru
Podľa ruských médií mali utorkovým rokovaniam zrejme dominovať téma napätia v súvislosti s Ukrajinou a rozširovaním NATO smerom na východ. V hre však mohli byť aj otázky regionálnej bezpečnosti, a to najmä situáciou v Afganistane.
Putin nedávno vyzval NATO na zastavenie svojho rozširovania smerom na východ a zároveň Severoatlantickú alianciu požiadal o právne záväzné bezpečnostné záruky. Spojené štáty medzitým obvinili Rusko z posilňovania vojenskej prítomnosti blízko hraníc s Ukrajinou, čo zo strany Kyjeva vyvolalo obavy z možnej ruskej invázie. Moskva tieto obvinenia odmietla.
Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v pondelok (6. 12.) uviedol, že Biden dá v utorok Putinovi jasne najavo, že Rusko by v prípade vojenskej ofenzívy na Ukrajinu zaplatilo vysokú cenu. Nemenovaní americkí predstavitelia podľa agentúry Reuters Moskvu varovali, že v prípade invázie na Ukrajinu príde k zavedeniu nových sankcií proti Rusku.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že utorkové rokovanie prezidentov sa môže pretiahnuť, keďže nemá presne stanovený časový rámec, ale bude trvať "toľko, koľko bude potrebné".
Ukrajina obvinila Rusko, že vyslalo na hranice tanky a ostreľovačov
Ukrajina obvinila v utorok Rusko z toho, že k jej východným hraniciam vyslalo ďalšie tanky a tiež skupiny ostreľovačov, ktorí sú pripravení strieľať na ukrajinských vojakov a pokúsiť sa tak vyprovokovať odvetnú paľbu.
Uvidelo to ukrajinské ministerstvo obrany vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters. Kyjev sa takto vyjadril niekoľko hodín pred videohovorom, ktorý v utorok popoludní absolvovali Putin s Bidenom.
Vo vyhlásení ukrajinského rezortu obrany sa uvádza, že "nepriateľ zvýšil počet snajperských dvojíc" pripravených zapríčiniť straty na strane ukrajinskej armády a tiež zničiť monitorovacie zariadenia a "vyprovokovať odvetnú paľbu".
Ukrajina pred pár dňami uviedla, že Moskva zhromaždila pri jej hraniciach už vyše 94-tisíc svojich vojakov. Moskva tieto obvinenia odmietla s tým, že Kyjev zase vyslal do blízkosti samozvaných separatistických republík v oblasti Donecka a Luhanska na východe Ukrajiny 120-tisíc vojakov.
Sankcie zo strany Európskej únie
Na Rusko budú uvalené ďalšie a prísnejšie sankcie Európskej únie, ak bude vojensky ohrozovať Ukrajinu. V utorok to vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorú citovala tlačová agentúra AFP.
"Európska únia bude primerane reagovať na akúkoľvek agresiu vrátane porušovania medzinárodného práva a ďalších zákerných činov podniknutých proti nám či našim susedom vrátane Ukrajiny," povedala šéfka eurokomisie v online prejave pred veľvyslancami pôsobiacimi pri EÚ.
"Táto reakcia bude mať podobu masívneho zväčšenia a rozšírenia existujúceho režimu sankcií. A okrem toho sme pripravení podniknúť dodatočné obmedzujúce opatrenia," uviedla von der Leyenová.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP
Nespresnila, aké dodatočné reštriktívne opatrenia by to mohli byť, ale niektorí kritici Ruska vyzývajú na vylúčenie Moskvy zo siete finančných transakcií SWIFT. Táto organizácia má sídlo v Belgicku.
Von der Leyenová zdôraznila, že "Európska únia úplne a neotrasiteľne podporuje Ukrajinu, ktorá čelí tejto agresii", teda "masívnemu" počtu ruských vojakov zhromaždených popri ukrajinskej hranici.
"To, čo v súčasnosti ohrozuje bezpečnosť v Európe, sú dobre premyslené, zámerné kroky a agresívne činy Ruska," povedala šéfka EK.
Členské štáty EÚ sú čoraz viac presvedčené, že Rusko sa pripravuje na možný útok na Ukrajinu, ktorá sa nachádza mimo EÚ a Severoatlantickej aliancie (NATO), ale má podporu Západu.
Scholz vyjadril znepokojenie
Designovaný nemecký kancelár Olaf Scholz vyjadril v utorok znepokojenie nad hromadením desaťtisícov ruských vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc. V rámci prvej spoločnej tlačovej konferencie s koaličnými partnermi zo strany Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP) odpovedal aj na otázky novinárov týkajúce sa zahraničnej politiky. Informovala o tom agentúra DPA.
Scholz, ktorý bude za kancelára Nemecka zvolený v stredu, zdôraznil potrebu dodržiavania princípov, akými sú bezpečnosť a spolupráca v Európe. "K tomu patria aj nedotknuteľnosť a neporušiteľnosť hraníc," vyhlásil. Dodal, že obavy nad krokmi Ruska panujú nielen v Nemecku, ale aj inde v Európe a tiež v Spojených štátoch.
Budúci nemecký kancelár Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
"Preto je potrebné veľmi jasne povedať, že by to bola neprijateľná situácia, ak by Ukrajina čelila ohrozeniu," povedal. Šéf Bieleho domu Joe Biden tento postoj podľa slov Scholza bude tlmočiť i ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi počas ich plánovaného utorkového videorozhovoru.
"Čo sa týka situácie na Ukrajine, musí ísť o diplomatické riešenie," povedal spolušéf Zelených Robert Habeck, budúci vicekancelár a minister hospodárstva a ochrany klímy.
