Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin: Nebudeme sa nečinne prizerať približovaniu sa NATO smerom k Rusku

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu uviedol, že Moskva si vyhradzuje právo "brániť svoju bezpečnosť". Tieto slová šéfa Kremľa zazneli počas prvého verejného vystúpenia, odkedy Putin v utorok virtuálne rokoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Informovala o tom agentúra AFP.

Počas utorňajšieho summitu Biden varoval Putina pred "silnou" ekonomickou reakciou Západu, ak Moskva zaútočí na svojho suseda.

"Rusko má mierovú zahraničnú politiku, ale má právo brániť svoju bezpečnosť," povedal Putin na okraj tlačovej konferencie s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom.

Prezident Ruskej federácie podľa AFP odmietol povedať, či plánuje presunúť jednotky zhromaždené na ukrajinskej hranici ďalej na západ. Na druhej strane však vyhlásil, že sa nebude nečinne prizerať približovaniu sa Severoatlantickej aliancie (NATO) smerom k Rusku.

"Perspektíva možného prijatia Ukrajiny do NATO nás môže znepokojovať, pretože po tomto kroku bude nepochybne nasledovať rozmiestnenie vojenských kontingentov, základní a zbraní, ktoré nás ohrozujú," povedal Putin.

Rozširovanie NATO na východ je pre Rusko citlivé

Prezident zdôraznil, že rozširovanie NATO smerom na východ je pre Rusko "veľmi citlivou" otázkou.

"Je to jedna z kľúčových otázok pri zachovaní bezpečnosti Ruska... Verejne sme o tom hovorili a varovali sme našich partnerov, že pre nás je (rozširovanie NATO) neprijateľné," povedal šéf Kremľa.

AFP pripomenula, že Putin v utorok Bidenovi počas virtuálneho rokovania povedal, že Moskva žiada od Západu záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO. Putin označil rozhovory so šéfom Bieleho domu ako "konštruktívne" a uviedol, že obaja lídri budú pokračovať v dialógu.

Zelenskyj vníma videohovor Bidena s Putinom ako pozitívny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že videohovor amerického prezidenta Joea Bidena a ruského lídra Vladimnira Putina bol "pozitívny". Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

"Podľa mojej mienky je pozitívne, že sa prezident Spojených štátov rozprával s prezidentom Ruska," uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Jeho vyjadrenia nasledovali deň po tom, čo Biden varoval Putina pred "silnou" ekonomickou odvetou voči Rusku, ak podnikne akýkoľvek útok na Ukrajinu, bývalú sovietsku republiku.                              

Západné krajiny majú čoraz väčšie obavy z možného vpádu Ruska na Ukrajinu, pretože Moskva zhromaždila na ukrajinskej hranici a v jej blízkosti do 100-tisíc svojich vojakov. Vyvoláva to silné znepokojenie, že môže dôjsť k veľkému vyostreniu tamojšieho konfliktu.

Zelenskyj v stredu počas rozhovoru s novinármi v prítomnosti návštevy, chorvátskeho premiéra Andreja Plenkoviča, povedal, že videohovor okomentuje "podrobne" vo štvrtok po svojich rozhovoroch s Bidenom.

"Som presvedčený, že víťazstvo Ukrajiny spočíva vo fakte, že Spojené štáty vždy podporovali Ukrajinu, našu suverenitu a nezávislosť," vyhlásil Zelenskyj. "Ale najdôležitejšie je, že teraz vidíme reálnu a osobnú reakciu prezidenta Bidena a jeho osobné zapojenie do riešenia tohto konfliktu," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: Pri povinnom očkovaní bude dochádzať k podplácaniu lekárov

Strana Sloboda a Solidarita nie je jednotná v otázke povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19. Minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík je proti povinnému očkovaniu, naopak minister školstva Branislav Gröhling (SaS) bude povinné očkovanie podporovať. Obaja to uviedli po rokovaní stredajšej vlády,

"Ak budeme hlasovať o niečom takom v parlamente, tak bude 'zelená karta'," povedal Sulík. Zároveň si myslí, že pri povinnom očkovaní bude dochádzať k podplácaniu doktorov, aby nezaočkovaným ľuďom vydali potvrdenie o očkovaní. Povinné očkovanie považuje líder SaS za nešťastné.

Gröhling podľa vlastných slov dlhodobo presadzuje očkovanie ako jedinú cestu von z pandémie. Bude preto podporovať povinné očkovanie, či už pre jednotlivé profesie, alebo pre niektorú vekovú kategóriu.

Vláda v stredu schválila, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) má spolu so šéfkou rezortu spravodlivosti Máriou Kolíkovou vypracovať analýzu na schválenie povinného očkovania. Pri povinnom očkovaní rizikových skupín sa názory v koalícii rozchádzajú. OĽaNO i Za ľudí diskusiu o ňom pripúšťajú, Sme rodina je proti.      

(tasr)

Minúta  |  

Vláda schválila nové opatrenia, návštevy počas Vianoc nebudú povolené

Vláda v stredu schválila nové opatrenia v súvislosti s pandémiou. Od piatka 10. decembra sa otvoria obchody a kostoly v režime OP. Od pondelka 13. decembra prejdú žiaci druhého stupňa základných škôl a žiaci stredných škôl na dištančné vyučovanie. Návštevy blízkych nebudú počas Vianoc povolené, opatrenie má trvať do 9. januára. Informoval o tom minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).

Od piatka sa otvoria v režime OP okrem všetkých obchodov aj základné služby starostlivosti o ľudské telo, ďalej lyžiarske strediská, vleky či otvorené lanovky. Uzavreté lanovky budú môcť byť otvorené maximálne na 25 percent kapacity s podmienkou vetrania a dezinfekcie.

Umožnené bude ľuďom tiež chodiť na bohoslužby, na tých bude môcť byť maximálne 30 osôb alebo na 25 štvorcových metrov bude môcť byť jedna osoba. Otvoria sa aj fitnes, a to buď maximálne pre šesť osôb, alebo na 25 štvorcových metrov jedna osoba.

OTP režim má platiť pre diaľkové autobusy, IC vlaky či napríklad pre rýchliky.

V režime OP budú môcť od 25. decembra otvoriť hotely a penzióny, umožnené bude spoločné ubytovanie pre členov spoločnej domácnosti, wellness pre ubytovaných, donáška stravy na izbu, ubytovanie len s negatívnym testom (PCR, antigénový test, samotest v hoteli).

Hraničnou hodnotou, pri ktorej by minister zdravotníctva navrhol vláde sprísnenie opatrení, bude 3 800 hospitalizovaných.

Gröhling sa nevie stotožniť s tým, že sa plošne zatvárajú školy

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) sa nevie stotožniť s tým, že od pondelka 13. decembra sa prejde plošne k dištančnému vzdelávaniu na druhom stupni základných škôl a na stredných školách. Aj preto v stredu počas rokovania vlády hlasoval proti pandemickým opatreniam.

Minister je rád, že SaS sa postavila za otvorené školy pred niekoľkými dňami. To, čo sa bude diať nasledujúce týždne, je podľa jeho slov na nás všetkých, jedinou možnosťou podľa neho je zaočkovať sa. "Nemôžem sa stotožniť s tým, že sa školy zatvárajú. Budem obhajovať každé jedno dieťa, každú jednu odučenú hodinu v každej jednej škole," povedal minister školstva. V okresoch, kde sú aktuálne otvorené školy, je na prezenčnom vyučovaní podľa jeho slov 80 percent žiakov.

Gröhling nevidí dôvod na to, aby sa po prázdninách vrátili do škôl len zaočkované deti. "Budeme vytvárať nové nástroje na to, aby sme mali bezpečné prostredie, ako aj nové nástroje na to, aby po určitom čase sme vedeli robiť veľké skríningové pretestovanie rôznymi inými spôsobmi, ktoré sú momentálne dostupné," uviedol. Neuvažuje ani nad tým, že by sa vzdal funkcie ministra školstva, keby sa deti po vianočných prázdninách nevrátili do škôl.

To, ako budú fungovať špeciálne školy a zdravotnícke školy počas dištančného vzdelávania, minister školstva zatiaľ nepriblížil. Vo štvrtok (9. 12.) by malo v tejto súvislosti vyjsť rozhodnutie ministra.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Lockdown škodí ekonomike. Ľudí nad 60 rokov preto treba zaočkovať, vyhlásil Heger

Pre zaplnené nemocnice prevažne nezaočkovanými osobami muselo Slovensko vyhlásiť lockdown. Obmedzenia však spôsobujú ekonomike obrovské škody – na ušlých ziskoch, tržbách i mzdách. Preto premiér Eduard Heger podporuje finančnú motiváciu v podobe 300 eur pre ľudí vo veku 60 a viac rokov, ktorí sa dajú zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Povedal to v rozhovore pre TASR. Zdôraznil však, že tieto peniaze vníma ako poslednú inštanciu finančnej motivácie a zároveň ako prípravu na povinné očkovanie.

Finančnú motiváciu 300 eur pre každého seniora, ktorý sa dá zaočkovať, navrhol minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Pôvodný návrh hovoril o 500-eurovom poukaze, ktorý by sa dal využiť v službách, aby sa takto podporili najviac zasiahnuté segmenty ekonomiky. Premiér Heger však vyzdvihol, že keď videl možné ohrozenie dohody, tak okamžite inicioval rokovanie koaličných predsedov, aby sa našlo riešenie. "A aby sme zabezpečili scenár, ktorý ochráni verejné zdravie," poznamenal.

Predseda vlády považuje za veľmi dôležité zaočkovať najviac ohrozenú skupinu – sú to ľudia vo veku 60 a viac rokov – pretože tí najviac končia v nemocniciach a na umelej pľúcnej ventilácii. Ak by sa týchto ľudí podarilo zaočkovať, uvoľnil by sa tlak na nemocnice.

Na otázku, či sa očkovanie rizikovej skupiny nedá dosiahnuť aj lacnejšie, napríklad zavedením povinného očkovania, odpovedal, že politika je umenie možného. On síce tému povinného očkovania prináša, ale nie všetci koaliční partneri sú za.

Zároveň však vyčíslil, že 12-tisíc eur stojí štát človek, ktorý je na umelej pľúcnej ventilácii. "To sú enormné peniaze. Nehovoriac o tom, že máme naplnené nemocnice nezaočkovanými a musíme preto vyhlásiť lockdown. To sú výrazné škody v desiatkach a stovkách miliónov eur len na ušlých ziskoch, tržbách i mzdách," zhrnul premiér.

Spomínaných 300 eur pre seniorov, ktorí sa dajú zaočkovať, preto vníma ako poslednú inštanciu finančnej motivácie a zároveň ako prípravu na povinné očkovanie.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Väčšina Slovákov je proti ťažbe dreva v národných parkoch

Takmer tri štvrtiny Slovákov sú proti ťažbe v národných parkoch, vyplýva z prieskumu. V parlamente je momentálne vládna reforma, ktorá by presunula najcennejšie územia pod ministerstvo životného a obmedzila by v nich ťažbu. Proti reforme sa ozýva koaličná strana Sme rodina, časť lesníkov a vlastníkov.

Väčšina Slovákov si želá, aby sa v národných parkoch neťažilo a zároveň si želajú reformu, ktorá by to zabezpečila. Za reformu národných parkov je 71,9 percenta, s ťažbou dreva v nich nesúhlasí 78,7 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Slovenskú ornitologicú spoločnosť/BirdLife Slovensko a iniciatívu My sme les. Prieskum realizovala od 16. do 23. novembra na vzorke 1 005 respondentov.     

Viac ako tri štvrtiny obyvateľov Slovenska vrátane vidieka sú presvedčené, že v národných parkoch, ktoré majú nadregionálny význam a sú kľúčové pre ekologickú rovnováhu celej krajiny, by sa nemalo ťažiť drevo. S jeho ťažbou v nich ako doposiaľ súhlasí 18,4 percenta opýtaných.

Z prieskumu tiež vyplýva, že takmer 72 percent by privítalo reformu národných parkov, ktorou by prednosť pred ťažbou dreva a výstavbou získali ochrana prírody, vzdelávanie a rekreácia. S reformou súhlasí aj väčšina obyvateľov vidieka. Proti takejto reforme je 22 percent opýtaných.

Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife a iniciatíva My sme les spolu s ďalšími organizáciami stoja za petíciou Osloboďme národné parky. Pod aktuálne prebiehajúcu petíciu požadujúcu zastavenie ťažby a výstavby v národných parkoch a ich reformu sa podpísalo už viac ako 56-tisíc signatárov.

Viacero politických strán je proti reforme. Nesúhlasí s ňou Sme rodina. Výhrady voči forme, nie obsahu, majú aj ďalší koaliční poslanci. Pred samotným presunom pozemkov im chýba najmä zonácia. Reformu nepodporujú v predloženej forme ani predstavitelia opozície.

Poslanci Národnej rady SR o posunutí reformy národných parkov do druhého čítania rokujú na aktuálnej schôdzi parlamentu.

Proti reforme mala námietky časť lesníkov a podnikateľov. Pred mesiacom pred budovou parlamentu prišli, naopak, ľudia protestujúci za reformu národných parkov, pretože predseda parlamentu Boris Kollár za uplynulý týždeň prijal vo svojej kancelárii poľovníkov, včelárov a ľudí, ktorí s ňou nesúhlasia. Boli proti tomu, aby pozemky, ktoré má štát v národných parkoch, prešli pod správu ochranárov.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Forbes zaradil Čaputovú medzi 100 najvplyvnejších žien sveta

Americký magazín Forbes zaradil slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú medzi 100 najvplyvnejších žien sveta. V rebríčku, na čele ktorého sú americká spisovateľka a filantropka MacKenzie Scottová, viceprezidentka USA Kamala Harrisová a šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová, sa Čaputová umiestnila na 86. mieste.

Rebríček najvplyvnejších žien sveta za rok 2021 zverejnil Forbes na svojej webstránke v utorok. Ku každej z vybraných žien, medzi ktorými je 40 topmanažérok, 19 svetových političiek a jedna expertka na imunológiu, autori pripojili fotografiu a krátky profil.

Forbes si všíma, že protikorupčná právnička a aktivistka Zuzana Čaputová (48) je na Slovensku vôbec prvou ženou v prezidentskej funkcii a zároveň doposiaľ najmladším politikom na tomto poste. Pripomína, že vo svojom inauguračnom príhovore prisľúbila zlepšenie fungovania justičného systému a boj proti beztrestnosti a korupcii.

"Svojím vplyvom pomohla v roku 2018 rozpútať protesty, ktoré po vražde novinára venujúceho sa politickej korupcii donútili k odstúpeniu vtedajšieho premiéra Roberta Fica," píše však očividne nesprávne Forbes. Čaputová v týchto protestoch nezohrala žiadnu významnú rolu, pričom protesty Za slušné Slovensko organizovala široká občianska spoločnosť. Pokiaľ mal niekto na túto iniciatívu zásadnejší vplyv, bol to minulý prezident Andrej Kiska.

Čaputová zvykne byť podľa Forbesu označovaná "za osamelý politický hlas v záplave demagógie".  

Zoznam najvplyvnejších žien sveta zverejňuje prestížny časopis Forbes každoročne od roku 2004. Ženské osobnosti z oblasti politiky, biznisu či filantropie sú v ňou radené podľa majetku, ohlasu v médiách a miery svojho vplyvu.

Pravidelne sa v ňom umiestňujú známe političky, topmanažérky či miliardárky. Na prvom mieste v predchádzajúcich dvoch desaťročiach opakovane figurovala dosluhujúca nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorú v stredu nahradí v úrade Olaf Scholz.

Za 18 rokov, čo sa rebríček zostavuje, sa Merkelová neumiestnila na prvom mieste len trikrát.

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.