Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bratislava dnes zažije najsilnejšie sneženie od roku 2013. Kalamitu vtedy využili bežkári

Slovensko dnes zasype masívna snehová nádielka. Najviac snehu podľa predpovedí spadne na západe. Hlavné mesto niečo podobné zažilo naposledy pred takmer desiatimi rokmi. Bratislavčania vtedy vytiahli bežky. Chumelica sa začala už v noci.

Slovensko zažíva nefalšované zimné ráno. Najväčšia nádielka sa podľa meteorológov počas dňa ujde západnej časti krajiny.

Bratislava sa pripravuje na výdatné sneženie, pri ktorom môže celkovo napadnúť 20, miestami až do 25 centimetrov snehu. Magistrát obyvateľom i návštevníkom hlavného mesta odporučil, aby zvážili presuny po meste, pred individuálnou automobilovou dopravou uprednostnili mestskú hromadnú dopravu a zvážili aj prácu z domu.

Na území mesta je vydaný druhý stupeň výstrahy Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). V preklade, hrozí snehová kalamita. Magistrát upozorňuje, že na komunikáciách sa medzi prejazdmi zásahovej techniky bude tvoriť vrstva snehu, čo pravdepodobne spôsobí lokálne komplikácie dopravy a tiež meškanie či výpadky spojov MHD. S preventívnymi posypmi začala samospráva už v stredu večer.

Opäť bežkári v uliciach metropoly?

Meteorológovia predpovedajú v Bratislave najsilnejšie sneženie roku 2013. V hlavnom meste vtedy bola opakovane masívna kalamita. Snehu bolo toľko, že niektorí obyvatelia sa vydali do práce na bežkách. Vyhli sa tým aj dopravným zápcham.

V decembri 2012, januári a februári vtedy dokopy napadlo viac ako meter snehových vločiek, bilancuje portál Meteopress. Bol vtedy rovnako vyhlásený druhý stupeň varovania a padli desaťročné rekordy.

Archívne fotky, snehová kalamita v zime 2012/2013. Zdroj: TASR / Martin Baumann a Pavel Neubauer

Polícia varuje

Na vodičov preto apeluje, aby svoju jazdu prispôsobili aktuálnej situácii na cestách, zvýšili svoju opatrnosť a v prípade kalamitnej situácie radšej auto nevyužili.

Husté sneženie na celom západe

Najnepriaznivejšiu situáciu meteorológovia očakávajú na západnom Slovensku a na západe Banskobystrického kraja, kde napadne väčšinou desať až 20, ojedinele až okolo 25 centimetrov nového snehu.

Výstraha sa týka okresov Skalica, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Senica, Piešťany, Topoľčany, Nitra, Hlohovec, Trnava, Malacky, Pezinok, Senec, Bratislava, Dunajská Streda a Galanta. Výška nového snehu predstavuje podľa SHMÚ veľké nebezpečenstvo pre dopravu či pohyb osôb.

"Sneh bude lokálne mokrý, čím môže vplyvom jeho váhy dôjsť k poškodeniu striech, stromov, elektrického vedenia a ďalších objektov. Zároveň sa budú na juhozápade územia vplyvom vetra a sneženia ráno a dopoludnia lokálne vytvárať snehové jazyky," uviedol meteorológ Miroslav Šinger.

Sneženie a poľadovica v ostatných krajoch

Predpokladaná výška nového snehu je v danej ročnej dobe a oblasti nadpriemerná a pravdepodobnosť spôsobenia škôd je vysoká. Výstraha prvého stupňa pred snežením bude vo štvrtok platiť pre Banskobystrický, Nitriansky a Žilinský kraj.

Výstrahu prvého stupňa pred snehovými jazykmi a závejmi vydal SHMÚ pre Bratislavský, Banskobystrický, Trenčiansky, Nitriansky a Trnavský kraj.

Spočiatku sa ojedinele môže vytvárať aj poľadovica. "Odporúčame zvážiť nutnosť prepravy a nepohybovať sa pod zasneženými stromami," upozornil Šinger. Varovanie prvého stupňa pred tvorbou poľadovice platí vo štvrtok pre Banskobystrický a Nitriansky kraj.

Všetky výstrahy platia počas celého štvrtka až do nočných hodín.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Časť zákona hovoriaca o izolácii a karanténe je protiústavná, rozhodol ústavný súd

Karanténa a izolácia v zdravotníckych zariadeniach je protiústavná, doma je v poriadku. V stredu o tom rozhodol Ústavný súd SR. Sčasti tak vyhovel návrhu verejnej ochrankyne práv SR Márie Patakyovej, ktorá žiadala o posúdenie ústavnosti niektorých zásahov do práv počas pandémie.


V nesúlade s ústavou je časť zákona, ktorá sa týka nariaďovania izolácie osobám mimo domáceho prostredia. Ide pritom o pozbavenie osobnej slobody. "Izolácia v zdravotníckom zariadení, prípadne v inom určenom zariadení v spojení s legálnou definíciou izolácie, ako aj absencia procesnoprávnych záruk osobnej slobody" viedli Ústavný súd (ÚS) k záveru o nesúlade s ústavou. O rozhodnutí informovali predseda ÚS Ivan Fiačan a sudca spravodajca Martin Vernarský.

Za protiústavné označil ÚS aj napadnuté ustanovenia v častiach o karanténnych opatreniach. Podľa jeho zistení "právny poriadok pre prípad karantény ako pozbavenia osobnej slobody nedostatočne určuje zákonné medze uvedeného základného práva a neposkytuje náležité procesné záruky" vyplývajúce  z ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Hrozia zásahy do základných práv a slobôd

V rozpore s ústavou sú taktiež ustanovenia, podľa ktorých ministerstvo zdravotníctva alebo úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďujú ďalšie "opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas". Podľa ÚS ide o nesúlad s ústavnými normami zakotvujúcimi požiadavky na určovanie medzí základných práv slobôd.

"Šírka formulácie oboch napadnutých ustanovení ('ďalšie opatrenia') neposkytuje potrebné záruky ochrany jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi do základných práv a slobôd, čím určovanie medzí základných práv a slobôd vyhradené zákonodarnej moci neprípustne prenecháva podzákonnej normotvorbe," konštatoval v náleze ÚS.

Pri hradení nákladov nedal ombudsmanke za pravdu

ÚS nevyhovel navrhovateľke v časti, v ktorej napádala ustanovenie o uhrádzaní nákladov spojených s plnením povinností zákona, ako aj ďalších predpisov o ochrane verejného zdravia, tým, kto je nimi povinný.

"Dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov SR stratia účinnosť vykonávacie predpisy vydané na vykonanie nesúladných ustanovení, respektíve ich častí, zákona o ochrane verejného zdravia," uviedol Fiačan. Strata účinnosti neústavných ustanovení má právne účinky do budúcnosti, preto nezakladá náhradové nároky v dôsledku nariadených opatrení v minulosti.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR rozhodnutie Ústavného súdu SR berie na vedomie. "ÚVZ sa k nemu podrobnejšie vyjadrí až po tom, ako sa s rozhodnutím dôsledne oboznámi," zareagoval odbor komunikácie ÚVZ.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková zareagovala, že zrušenie ustanovení by nemalo mať dosah na súčasnú právnu úpravu. "Budem mať záujem vedieť čo najskôr obsah, aby sme na to vedeli promptne zareagovať,“ podotkla.

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová rozhodnutie súdu privítala a označila ho za významné. "Ide o významné rozhodnutie, keďže Ústavný súd SR po prvýkrát od vypuknutia pandémie meritórne vyslovil nesúlad ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia s ústavou," skonštatovala Patakyová.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Nebudeme sa nečinne prizerať približovaniu sa NATO smerom k Rusku

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu uviedol, že Moskva si vyhradzuje právo "brániť svoju bezpečnosť". Tieto slová šéfa Kremľa zazneli počas prvého verejného vystúpenia, odkedy Putin v utorok virtuálne rokoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Informovala o tom agentúra AFP.

Počas utorňajšieho summitu Biden varoval Putina pred "silnou" ekonomickou reakciou Západu, ak Moskva zaútočí na svojho suseda.

"Rusko má mierovú zahraničnú politiku, ale má právo brániť svoju bezpečnosť," povedal Putin na okraj tlačovej konferencie s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom.

Prezident Ruskej federácie podľa AFP odmietol povedať, či plánuje presunúť jednotky zhromaždené na ukrajinskej hranici ďalej na západ. Na druhej strane však vyhlásil, že sa nebude nečinne prizerať približovaniu sa Severoatlantickej aliancie (NATO) smerom k Rusku.

"Perspektíva možného prijatia Ukrajiny do NATO nás môže znepokojovať, pretože po tomto kroku bude nepochybne nasledovať rozmiestnenie vojenských kontingentov, základní a zbraní, ktoré nás ohrozujú," povedal Putin.

Rozširovanie NATO na východ je pre Rusko citlivé

Prezident zdôraznil, že rozširovanie NATO smerom na východ je pre Rusko "veľmi citlivou" otázkou.

"Je to jedna z kľúčových otázok pri zachovaní bezpečnosti Ruska... Verejne sme o tom hovorili a varovali sme našich partnerov, že pre nás je (rozširovanie NATO) neprijateľné," povedal šéf Kremľa.

AFP pripomenula, že Putin v utorok Bidenovi počas virtuálneho rokovania povedal, že Moskva žiada od Západu záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO. Putin označil rozhovory so šéfom Bieleho domu ako "konštruktívne" a uviedol, že obaja lídri budú pokračovať v dialógu.

Zelenskyj vníma videohovor Bidena s Putinom ako pozitívny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že videohovor amerického prezidenta Joea Bidena a ruského lídra Vladimnira Putina bol "pozitívny". Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

"Podľa mojej mienky je pozitívne, že sa prezident Spojených štátov rozprával s prezidentom Ruska," uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Jeho vyjadrenia nasledovali deň po tom, čo Biden varoval Putina pred "silnou" ekonomickou odvetou voči Rusku, ak podnikne akýkoľvek útok na Ukrajinu, bývalú sovietsku republiku.                              

Západné krajiny majú čoraz väčšie obavy z možného vpádu Ruska na Ukrajinu, pretože Moskva zhromaždila na ukrajinskej hranici a v jej blízkosti do 100-tisíc svojich vojakov. Vyvoláva to silné znepokojenie, že môže dôjsť k veľkému vyostreniu tamojšieho konfliktu.

Zelenskyj v stredu počas rozhovoru s novinármi v prítomnosti návštevy, chorvátskeho premiéra Andreja Plenkoviča, povedal, že videohovor okomentuje "podrobne" vo štvrtok po svojich rozhovoroch s Bidenom.

"Som presvedčený, že víťazstvo Ukrajiny spočíva vo fakte, že Spojené štáty vždy podporovali Ukrajinu, našu suverenitu a nezávislosť," vyhlásil Zelenskyj. "Ale najdôležitejšie je, že teraz vidíme reálnu a osobnú reakciu prezidenta Bidena a jeho osobné zapojenie do riešenia tohto konfliktu," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: Pri povinnom očkovaní bude dochádzať k podplácaniu lekárov

Strana Sloboda a Solidarita nie je jednotná v otázke povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19. Minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík je proti povinnému očkovaniu, naopak minister školstva Branislav Gröhling (SaS) bude povinné očkovanie podporovať. Obaja to uviedli po rokovaní stredajšej vlády,

"Ak budeme hlasovať o niečom takom v parlamente, tak bude 'zelená karta'," povedal Sulík. Zároveň si myslí, že pri povinnom očkovaní bude dochádzať k podplácaniu doktorov, aby nezaočkovaným ľuďom vydali potvrdenie o očkovaní. Povinné očkovanie považuje líder SaS za nešťastné.

Gröhling podľa vlastných slov dlhodobo presadzuje očkovanie ako jedinú cestu von z pandémie. Bude preto podporovať povinné očkovanie, či už pre jednotlivé profesie, alebo pre niektorú vekovú kategóriu.

Vláda v stredu schválila, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) má spolu so šéfkou rezortu spravodlivosti Máriou Kolíkovou vypracovať analýzu na schválenie povinného očkovania. Pri povinnom očkovaní rizikových skupín sa názory v koalícii rozchádzajú. OĽaNO i Za ľudí diskusiu o ňom pripúšťajú, Sme rodina je proti.      

(tasr)

Minúta  |  

Vláda schválila nové opatrenia, návštevy počas Vianoc nebudú povolené

Vláda v stredu schválila nové opatrenia v súvislosti s pandémiou. Od piatka 10. decembra sa otvoria obchody a kostoly v režime OP. Od pondelka 13. decembra prejdú žiaci druhého stupňa základných škôl a žiaci stredných škôl na dištančné vyučovanie. Návštevy blízkych nebudú počas Vianoc povolené, opatrenie má trvať do 9. januára. Informoval o tom minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).

Od piatka sa otvoria v režime OP okrem všetkých obchodov aj základné služby starostlivosti o ľudské telo, ďalej lyžiarske strediská, vleky či otvorené lanovky. Uzavreté lanovky budú môcť byť otvorené maximálne na 25 percent kapacity s podmienkou vetrania a dezinfekcie.

Umožnené bude ľuďom tiež chodiť na bohoslužby, na tých bude môcť byť maximálne 30 osôb alebo na 25 štvorcových metrov bude môcť byť jedna osoba. Otvoria sa aj fitnes, a to buď maximálne pre šesť osôb, alebo na 25 štvorcových metrov jedna osoba.

OTP režim má platiť pre diaľkové autobusy, IC vlaky či napríklad pre rýchliky.

V režime OP budú môcť od 25. decembra otvoriť hotely a penzióny, umožnené bude spoločné ubytovanie pre členov spoločnej domácnosti, wellness pre ubytovaných, donáška stravy na izbu, ubytovanie len s negatívnym testom (PCR, antigénový test, samotest v hoteli).

Hraničnou hodnotou, pri ktorej by minister zdravotníctva navrhol vláde sprísnenie opatrení, bude 3 800 hospitalizovaných.

Gröhling sa nevie stotožniť s tým, že sa plošne zatvárajú školy

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) sa nevie stotožniť s tým, že od pondelka 13. decembra sa prejde plošne k dištančnému vzdelávaniu na druhom stupni základných škôl a na stredných školách. Aj preto v stredu počas rokovania vlády hlasoval proti pandemickým opatreniam.

Minister je rád, že SaS sa postavila za otvorené školy pred niekoľkými dňami. To, čo sa bude diať nasledujúce týždne, je podľa jeho slov na nás všetkých, jedinou možnosťou podľa neho je zaočkovať sa. "Nemôžem sa stotožniť s tým, že sa školy zatvárajú. Budem obhajovať každé jedno dieťa, každú jednu odučenú hodinu v každej jednej škole," povedal minister školstva. V okresoch, kde sú aktuálne otvorené školy, je na prezenčnom vyučovaní podľa jeho slov 80 percent žiakov.

Gröhling nevidí dôvod na to, aby sa po prázdninách vrátili do škôl len zaočkované deti. "Budeme vytvárať nové nástroje na to, aby sme mali bezpečné prostredie, ako aj nové nástroje na to, aby po určitom čase sme vedeli robiť veľké skríningové pretestovanie rôznymi inými spôsobmi, ktoré sú momentálne dostupné," uviedol. Neuvažuje ani nad tým, že by sa vzdal funkcie ministra školstva, keby sa deti po vianočných prázdninách nevrátili do škôl.

To, ako budú fungovať špeciálne školy a zdravotnícke školy počas dištančného vzdelávania, minister školstva zatiaľ nepriblížil. Vo štvrtok (9. 12.) by malo v tejto súvislosti vyjsť rozhodnutie ministra.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Lockdown škodí ekonomike. Ľudí nad 60 rokov preto treba zaočkovať, vyhlásil Heger

Pre zaplnené nemocnice prevažne nezaočkovanými osobami muselo Slovensko vyhlásiť lockdown. Obmedzenia však spôsobujú ekonomike obrovské škody – na ušlých ziskoch, tržbách i mzdách. Preto premiér Eduard Heger podporuje finančnú motiváciu v podobe 300 eur pre ľudí vo veku 60 a viac rokov, ktorí sa dajú zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Povedal to v rozhovore pre TASR. Zdôraznil však, že tieto peniaze vníma ako poslednú inštanciu finančnej motivácie a zároveň ako prípravu na povinné očkovanie.

Finančnú motiváciu 300 eur pre každého seniora, ktorý sa dá zaočkovať, navrhol minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Pôvodný návrh hovoril o 500-eurovom poukaze, ktorý by sa dal využiť v službách, aby sa takto podporili najviac zasiahnuté segmenty ekonomiky. Premiér Heger však vyzdvihol, že keď videl možné ohrozenie dohody, tak okamžite inicioval rokovanie koaličných predsedov, aby sa našlo riešenie. "A aby sme zabezpečili scenár, ktorý ochráni verejné zdravie," poznamenal.

Predseda vlády považuje za veľmi dôležité zaočkovať najviac ohrozenú skupinu – sú to ľudia vo veku 60 a viac rokov – pretože tí najviac končia v nemocniciach a na umelej pľúcnej ventilácii. Ak by sa týchto ľudí podarilo zaočkovať, uvoľnil by sa tlak na nemocnice.

Na otázku, či sa očkovanie rizikovej skupiny nedá dosiahnuť aj lacnejšie, napríklad zavedením povinného očkovania, odpovedal, že politika je umenie možného. On síce tému povinného očkovania prináša, ale nie všetci koaliční partneri sú za.

Zároveň však vyčíslil, že 12-tisíc eur stojí štát človek, ktorý je na umelej pľúcnej ventilácii. "To sú enormné peniaze. Nehovoriac o tom, že máme naplnené nemocnice nezaočkovanými a musíme preto vyhlásiť lockdown. To sú výrazné škody v desiatkach a stovkách miliónov eur len na ušlých ziskoch, tržbách i mzdách," zhrnul premiér.

Spomínaných 300 eur pre seniorov, ktorí sa dajú zaočkovať, preto vníma ako poslednú inštanciu finančnej motivácie a zároveň ako prípravu na povinné očkovanie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.