Na Samit pre demokraciu nezavolali Maďarov, Pakistan áno. Ten odmietol

Zoznam pozvaných štátov a území na takzvaný Samit pre demokraciu zdvihol nejedno obočie. Organizujú ho USA, pričom sa na zoznam pozvaných dostali i krajiny, ktorých vládny systém má ďaleko od slobodného. Naopak, pozvánku očakávateľne nedostali mnohé nedemokratické krajiny, je tu však jedna prekvapivá výnimka. A Pakistan je kategória sama o sebe.

Anthony Blinken počas Samitu pre demokraciu. Foto: reprofoto/YouTube Anthony Blinken počas Samitu pre demokraciu. Foto: reprofoto/YouTube

Spojené štáty americké zorganizovali takzvaný Samit pre demokraciu. Online stretnutie vládnych predstaviteľov viac ako stovky štátov a území sveta si kladie za cieľ „obnoviť doma demokraciu a postaviť sa autokracii v zahraničí“.

Hlavnými témami samitu zvolaného americkým prezidentom Joeom Bidenom má byť obrana proti autoritatívnym prvkom vládnutia, boj s korupciou či podpora ľudských práv. Viaceré médiá však upozornili, že zoznam 111 pozvaných štátov a území tomu nie úplne zodpovedá.

Nájdete medzi nimi napríklad Irak, Pakistan, Demokratickú republiku Kongo (DRK), Filipíny či odtrhnutú srbskú provinciu Kosovo, ktorú viacero štátov vrátane Slovenska neuznáva. Pozvánku, naopak, nedostala Ruská federácia, Čína, Turecko či Maďarsko.

Niektoré áno, niektoré nie

Sami Američania vnímajú Irak ako značne problematický štát, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv. Dejú sa tu nezákonné vraždy, únosy, mučenie a sme svedkami obmedzovania slobody prejavu a médií.  

V africkej DRK sú známe rôzne prípady, keď sa tamojšie bezpečnostné zložky podieľali na zabíjaní, mučení či únosoch. Zároveň tam stále funguje verbovanie detských vojakov nelegálnymi polovojenskými skupinami. USA upozorňujú na porušovanie osobnej slobody, zatýkanie novinárov či rozšírenú korupciu na úradoch.

Pakistan má podobne problémy s „miznutím“ osôb, ktoré prekážajú tamojšej vláde, obmedzovaním slobody vierovyznania, vraždami zo cti či pašovaním ľudí. Krajina však tento demokratický hlavolam vyriešila takpovediac za nás – pozvánku na samit odmietla.

Zaujme tiež, že medzi nepozvanými krajinami je Maďarsko, ktoré je okrem Európskej únie tiež členom NATO, teda spojenec Spojených štátov. Dôvodom môže byť, že Viktor Orbán verejne podporoval Bidenovho predchodcu a súpera Donalda Trumpa. Obdobne sa na zoznam nedostalo ani Turecko, ďalší člen NATO.

Američania našťastie ešte rozlišujú aspoň to, čo občas uniká Berlínu a Bruselu, a Poľsko pozvali.

Treba vzniesť viac svetla

Otázky však neznejú len z novinárskej spoločnosti, ale aj z tej politickej. Ako informuje denník USA Today, osmica amerických senátorov z radov demokratov vyzvala Bidena, aby poskytol viac svetla a otvorenosti do kritérií, podľa ktorých boli vyberané jednotlivé krajiny či územia.

„Aj keď má demokracia mnoho rôznych tvarov, a niektoré krajiny sa trápia s upevňovaním demokratických inštitúcií a praktík, pri každej jednej z nich musí byť úplne jasné, prečo sme ju pozvali,“ píše sa v liste senátorov.  

Väčšina pozvaných štátov nevyvoláva tieto otázky. Podľa hodnotenia demokracie od mimovládky Freedom House je väčšina dotknutých štátov a území považované za slobodné či čiastočne slobodné. Kriticky nízke hodnotenia má osem pozvaných: Angola, Irak, Keňa, Kongo, Malajzia, Pakistan, Srbsko a Zambia. Na takpovediac varovnom zozname je Brazília, Filipíny, India a Poľsko.

Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová uviedla, že pozvanie či nepozvanie krajiny neznamená ani podporu, ani kritiku. Tvrdí, že prezident chcel na samit pozvať svetových lídrov „s rôznorodými skúsenosťami“ na posilnenie demokracie.

Výber krajín kritizovali aj veľvyslanci Ruska a Číny. Podľa nich Spojené štáty vyvolávajú mentalitu Studenej vojny a stavajú sa do pozície, v ktorej by radi rozhodovali o demokratickosti jednotlivých krajín.


Niektorí hendikepovaní sa mi ozvú priamo s myšlienkou, že už nevládzu a chcú si vziať život, opisuje psychologička Erika Mezzeyová. Volať vtedy políciu nemá zmysel, oveľa dôležitejšia je komunikácia s daným človekom a úprimný záujem…
Prejsť na článok
Dosah konsolidačného balíčka najviac zaujíma rodiny. K celkovému poklesu v disponibilných príjmoch pre priemernú rodinu ročne najviac prispejú zmeny, ktoré nesporne patrili v poslednom období k tým najdiskutovanejším – úprava rodičovského dôchodku, zmeny v DPH…
Prejsť na článok