Denník N to dáva na hulváta

Ten článok napísal Libor Melioris a nesie názov Akú budúcnosť má štát, ktorý nechá Mikloša sedieť v kúte, ale ekonomickému nímandovi Palkovi zverí dôchodky?

Tak si ho rozoberme.

Čo sa formy týka, ide o hulvátstvo

Čitateľ ľahko pochopí, že čo sa formy týka, ide o hulvátstvo, ktoré neprekáža ani redakcii. Keď autor a redakcia chcú riešiť rodičovský bonus na ihrisku, kde sa to dáva „na hulváta“, je to ich rozhodnutie, ale na to ihrisko ich nasledovať nebudem. K forme som tým povedal všetko.

Poďme k obsahu.

Čo sa obsahu týka, pracovnou metódou je ignorantstvo

Obsah sa dá len neľahko z článku vypreparovať a treba ho očisťovať od invektív a hystérie. V zásade však o autorovi platia dva fakty.

Fakt prvý: moje názory nepozná, ale kritizuje ich. Fakt druhý: opiera sa o niektoré autority, pričom názory tých autorít tiež nepozná. Autor totiž nevie dosť dobre rozoznať, čo si prečítal, od toho, čo si sám vymyslel.

Autor kritizuje môj názor, že zavedenie štátnych systémov dôchodkového a zdravotného zabezpečenia spôsobuje pokles pôrodnosti. Poukazuje na to, že pôrodnosť klesá takmer všade, aj na Vanuatu, kde také systémy nemajú. A asi ma tým považuje za rozdrveného. Nuž, nechápem, ako si môže súdny človek myslieť, že ktokoľvek, v tomto prípade ja, považuje štátne systémy dôchodkového zabezpečenia za jedinú príčinu zníženia pôrodnosti. K príčinám nízkej pôrodnosti sa vyjadrujem roky a citujem autorov, ktorí hovoria o rôznych príčinách, existencia dôchodkov je iba jednou z nich. Jedná sa o rôzne príčiny, ktoré ovplyvňujú cenu starostlivosti o dieťa (a teda pohyb po krivke dopytu) alebo ovplyvňujú preferencie ľudí (teda posun krivky dopytu). Autor moje názory nepozná, čo mu nevyčítam, ale prečo potom o mne píše? 

Ako pán Melioris zničil Garyho Beckera aj mňa

Pán Melioris spustil útok na laureáta Nobelovej ceny Garyho Beckera, ktorého som v niekoľkých rozhovoroch spomenul v súvislosti, že niektorí Beckerovi žiaci pracujú s tézou, že štátne dôchodky negatívne ovplyvňujú pôrodnosť. Melioris sa opiera o názor profesora Karlovej univerzity Lubomíra Mlčocha. Ten sa mal podľa Meliorisa vyjadriť, že to, čo spája Beckera s komunistami, je extrémny materializmus. Tým zrejme Melioris považuje aj mňa opäť za rozdrveného.

Melioris netuší niekoľko vecí. Nevie, že pána profesora Mlčocha si veľmi vážim a najmä nevie, že nie som žiadny nekritický priaznivec Garyho Beckera. Viac-menej si o Beckerovej metóde myslím niečo podobné čo profesor Mlčoch. Pred piatimi rokmi som svoj postoj k Beckerovi vysvetlil v eseji Možno zachrániť Garyho Beckera?, kde hovorím, že konzervatívci a kresťania môžu Beckerom argumentovať len s rezervou, a síce vtedy, ak uznáme, že ekonomické myslenie sa má pohybovať v rámci morálky, a to najlepšie biblickej. Ako problém v beckerovskej škole vidím predstavu spotrebiteľa ako výsostne racionálnej bytosti, ktorá sa slobodne rozhoduje v morálnych otázkach, pričom sa vraj nikdy nemýli, nech sa rozhodne akokoľvek. Domnievam sa, že ak sa spotrebiteľ rozhoduje proti biblickej morálke, potom je jeho maximalizácia úžitku ilúzornou, nie skutočnou.

To mi samozrejme nebráni citovať beckerovskú školu v oblastiach, kde ten problém nevidím. Veď to je tá najbanálnejšia vec na svete, že v niečom s niekým súhlasíte, a v čomsi inom nesúhlasíte. Pánovi Meliorisovi, ktorý chcel profesora Mlčocha použiť proti mne, to nenapadlo. Takže jeho kanonáda proti mne míňa cieľ.

Inak, rodičovský bonus je vraj marxizmus

Česi používajú výraz „oslí můstek“ na označenie násilného myšlienkového prepojenia dvoch nesúvisiacich vecí. Pán Melioris tieto somárske mostíky hromadne reťazí. Napríklad vyrobil reťazec: Becker – materialista – komunista – marxista – „Palko v niečom citoval Beckerových žiakov“ – „Palko navrhuje rodičovský bonus“ – „rodičovský bonus je marxistický“. Áno, rodičovský bonus je podľa Meliorisa marxistický. Nezoštátniť rodinám 600 miliónov eur ročne, ale nechať ich v rodinách, je vraj marxistické. Tak to je stupídnosť.

Môj kritik nepozná zrejme názory profesora, na ktorého sa odvoláva

Najkurióznejšie na Meliorisovom článku je však to, že autor zrejme vôbec nepozná názory pána profesora Mlčocha. Tak sa pozrime, čo o dôchodkoch hovorí profesor Mlčoch vo svojom hlavnom diele, za ktoré považujem knihu Ekonomie rodiny v proměnách času, institucí a hodnot (Karolinum, 2013), ktorú som mal česť recenzovať v Ekonomickom časopise (2016, 4). Mlčoch komentuje názory a navrhované riešenia množstva ekonómov a sociológov, rozvážne a pokojne. Kam sa kloní on sám, možno usúdiť z toho, ktoré ním uvádzané názory sú kritické, a ktoré nie sú.     

Melioris v článku v otázke dôchodkov útočí na rodičovský bonus a podporuje len kombináciu prvého, priebežného a druhého, sporivého piliera. A čo uvádza o týchto dvoch pilieroch Lubomír Mlčoch? Prvý piler podľa neho „trpí čiernym pasažierstvom“, ktoré ničí medzigeneračnú solidaritu, aj solidaritu v rámci jednej generácie (str. 131), k druhému pilieru uvádza, že „správa finančných fondov je príliš nákladná a príliš ohrozovaná fluktuáciou na finančných trhoch …“ (str. 132). A najmä „nielen priebežný, ale ani „fondový“ systém financovania dôchodkov nemôže uspokojivo zabezpečovať v starobe, pokiaľ súčasne motivuje k demografickej implózii“. To nie je žiadne súznenie s názormi pána Meliorisa. Práve naopak.

Na strane druhej Mlčoch uvádza názory H. W. Sinna a Alessandra Cigna a hovorí o ich zhode na tom, že „prechod z už existujúceho systému priebežného financovania … si vynucuje zmiešaný, hybridný systém, v ktorom však musí jeho priebežný pilier odmeňovať počet vychovaných detí zvýšenou penziou“. No veď to je rodičovský bonus. A u Mlčocha niet ani náznaku kritiky voči tomu.

Zdá sa, že som to ja, a nie Melioris, čo vidí veci podobne ako profesor Mlčoch.

Napravme ešte pár ďalších fabulácií

Ešte stručne k pár ďalším výmyslom pána Meliorisa. Tvrdí, že Mlčoch nám dáva Škandináviu za vzor prorodinnej politiky. No iste. Asi preto vo vyššie zmienenej knihe nazval kapitolu o nej „Škandinávsky sociálnodemokratický defamilizmus“. Slovo defamilizmus by som preložil ako „odrodinovanie“.

Potom Melioris tvrdí, že rodičovský bonus prinesie obrovský medzigeneračný konflikt. Na to odpovedám, že medzigeneračnú solidaritu, a aj solidaritu v rámci tej istej generácie, už dávno ničí práve Mlčochom spomínané „čierne pasažierstvo“ (posledný odstavec na str. 131). K tomu sa však ľudia ako Melioris nie a nie vyjadriť. Desaťročia to funguje tak, že rodičia s viacerými deťmi – budúcimi platcami dôchodkov, si práve rozhodnutím mať viac detí znižujú svoj vlastný dôchodok. To ničí solidaritu v rámci generácie rodičov. Zároveň to zaťažuje zmenšujúcu sa generáciu detí, ktorá musí dôchodky generácie rodičov zaplatiť. Tým sa poškodzuje solidarita medzi generáciami. Rodičovský bonus je práve snahou oba druhy solidarít obnoviť na rozumnom základe. To všetko sa dá ľuďom vysvetliť, ak sa chce. Lenže niekto nechce.

Meliorisovo tvrdenie, že rodičovský bonus chcem zaplatiť bankovým odvodom alebo naň využiť druhý pilier, je tiež len jeho výmyslom. Iba poukazujem na to, že v prípade rodičovského bonusu sa stále hovorí o tom, čo to stojí, zatiaľ čo v prípade iných zvýšení výdavkov alebo znížení príjmov štátneho rozpočtu sa o tom nehovorí. Vláda chce zvýšiť odvody do II. piliera na 6 percent a rešpektujem to. Nie som zásadne proti II. pilieru, len si myslím, že tých pôvodných 9 percent odvodov, na ktoré bol nastavený, bolo neudržateľných. Proste podporujem onen zmiešaný systém, čiže vrátane rodičovského bonusu, o ktorom píše L. Mlčoch.

A nemám ani nerealistické očakávania ohľadne výšky rodičovského bonusu. Tá výška bude politickým rozhodnutím vo vládnej koalícii, ktorá musí zvážiť, aké náklady na bonus štátny rozpočet znesie.

Záverom

Článok pána Meliorisa je čudo. Hulvátsky, zato však plný neprávd. Skutočné win-win. Serióznu diskusiu to ničí.

Čo prinesie Denník N nabudúce?