Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Tam kde skončili možnosti medicíny pokračujú Milosrdné sestry
Už ako malá rada pomáhala svojej babičke. Na strednej škole sa rozhodla stať sa rehoľnou sestrou. Dnes vedie Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne. O tom, ako sa pomáha ľuďom, ktorých lekári nevedia ďalej liečiť. O tom, aké sú najčastejšie túžby ľudí čakajúcich na smrť. O tom, ako Božiu lásku prijímať a posielať ďalej Vám v ďalšom podcaste porozpráva sestra Noemi, riaditeľka Hospicu Milosrdných sestier v Trenčíne.
Signatári výzvy proti zákazu verejných bohoslužieb odovzdali vo štvrtok (16. 12.) na Úrade vlády SR viac ako dvadsaťtisíc zozbieraných podpisov. Súčasný stav považujú za nedostatočný. Žiadajú zaradiť omše medzi esenciálne potreby.
Výzvu s názvom Podporujeme biskupov! Zrušte zákaz verejných bohoslužieb podporilo do stredy (15. 12.) viac ako 20-tisíc občanov. Za signatárov ju na Úrade vlády odovzdal predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa Juraj Šúst a právnik Anton Chromík.
Šúst v tejto súvislosti povedal, že signatári oceňujú rozhodnutie vlády zrušiť plošný zákaz verejných bohoslužieb a pripomenul, že ho považujú nielen za neprimeraný a nespravodlivý, ale aj protiústavný, keďže podľa neho narúša náboženskú slobodu.
Vo vyhlásení signatárov, ktoré bolo uverejnené pri príležitosti odovzdania podpisov na Úrade vlády, sa uvádza, že iniciátori výzvy považujú súčasný stav za nedostatočný. Podľa nich si totiž bohoslužby zasluhujú rovnaké podmienky ako iné esenciálne potreby, akými je napríklad nákup v supermarkete, cestovanie verejnou dopravou alebo tankovanie na čerpacích staniciach. Neumožnenie všetkým veriacim prístup na svätú omšu preto signatári považujú za neprimerané a nespravodlivé nariadenie.
Štát, ktorý dá bohoslužby na rovnakú úroveň ako kultúrne alebo športové podujatia, sa podľa nich či už vedome, alebo nevedome riadi sekulárnou ideológiou. Signatári žiadajú nápravu a umožnenie prístupu k bohoslužbám pre všetkých občanov.
"Ak sa budeme upínať iba na technické a materialistické riešenia, skôr či neskôr celkom poprieme aj duchovný rozmer človeka. Ak preto nechceme dospieť do stavu, keď budeme jednotlivého človeka pokladať iba za súčiastku spoločnosti, s ktorou môžeme ľubovoľne manipulovať podľa našich záujmov, potrebujeme urgentne vrátiť do spoločnosti rešpekt k náboženstvu a kresťanskej viere," píšu signatári vo vyhlásení.
Bohoslužby sa momentálne môžu konať len v režime OP. Zúčastniť sa na nich preto môžu len očkovaní alebo tí, ktorí za posledných 180 dní prekonali ochorenie COVID-19. Kapacita chrámov je pritom stanovená maximálne na 30 osôb alebo jedného človeka na 25 štvorcových metrov.
Výzvu s názvom Podporujeme biskupov! Zrušte zákaz verejných bohoslužieb signatári zverejnili 26. novembra. Bola reakciou na predchádzajúce vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska, ktoré kritizovalo plošný zákaz verejných bohoslužieb.
AKTUALIZOVANÉ Súdny dvor Európskej únie rozhodol o tom, že je možné vydať zatykač na strojcov únosu Michala Kováča mladšieho, syna vtedajšieho prezidenta. Zastavenie trestného stíhania amnestiou a jej zrušenie podľa európskeho súdu ničomu nebránia, keďže vnútroštátne súdne orgány ešte nerozhodli o trestnoprávnej zodpovednosti obvinených osôb.
Okresný súd Bratislava III môže vydať európsky zatýkací rozkaz v súvislosti so zavlečením Michala Kováča mladšieho do zahraničia. Súdny dvor Európskej únie rozhodol o tom, že zastavenie trestného stíhania amnestiou a jej zrušenie nepredstavujú prekážku na vydanie zatykača, keďže vnútroštátne súdne orgány ešte nerozhodli o trestnoprávnej zodpovednosti obvinených osôb. Okresný súd Bratislava III, ktorý rozhoduje v tejto veci, má v úmysle vydať voči jednej z obvinených osôb európsky zatykač. V tejto súvislosti sa preto obrátil na Súdny dvor EÚ.
Slovenský súd svoje pochybnosti založil najmä na zásade "ne bis in idem", keďže trestné konanie voči danej osobe už bolo právoplatne zastavené. Podľa tejto zásady nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý už bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom v súlade so zákonom.
K akému záveru prišiel Súdny dvor EÚ
Súdny dvor však dospel k záveru, že bez ohľadu na účinky tohto rozhodnutia v slovenskom práve sa zdá, že zo spisu, ktorý má k dispozícii, vyplýva, že jediným následkom tohto rozhodnutia bolo zastavenie uvedených trestných stíhaní skôr, než mohli slovenské súdy posúdiť trestnoprávnu zodpovednosť obvinených osôb.
Za týchto okolností Súdny dvor EÚ rozhodol, že keďže rozhodnutie z 29. júna 2001 bolo prijaté pred posúdením trestnoprávnej zodpovednosti dotknutých obvinených osôb, zásada ne bis in idem nebráni vydaniu európskeho zatykača voči nim. Súdny dvor napokon dospel k záveru, že vnútroštátna právna úprava stanovujúca postup legislatívnej povahy týkajúcej sa zrušenia amnestie a súdne konanie, ktorého predmetom je preskúmanie súladu tohto zrušenia amnestie s ústavou, nevykonáva právo únie, keďže takéto postupy a konania nepatria do pôsobnosti tohto práva.
Neznámi páchatelia násilne zavliekli Michala Kováča mladšieho do Rakúska 31. augusta 1995. Krátko po čine sa objavili správy, že sa mala na ňom podieľať tajná služba. Vtedajší premiér Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident v roku 1998 udelil amnestiu páchateľom únosu. Tá sa vzťahovala aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Kováča do cudziny. Akékoľvek pokusy potrestať páchateľov únosu skončili predčasne z dôvodu udelených amnestií. Zlom nastal v roku 2017. Poslanci schválili novelu ústavy, podľa ktorej parlament získal právomoc zrušiť amnestie a milosti, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Ďalším krokom bolo prijatie uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií a tiež milosti, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol.
Heger: Sme bližšie k dosiahnutiu spravodlivosti
V prípade Mečiarových amnestií vo veci zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny sme bližšie k dosiahnutiu spravodlivosti. Na sociálnej sieti to uviedol premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) v reakcii na štvrtkové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ.
"Sme zase bližšie k zaceleniu rany na našej spravodlivosti. Je to pre našu krajinu dôležitá správa, ktorá nám umožní vyšetriť krivdy minulosti. Zaslúži si to naša spoločnosť, ale aj pamiatka po zavraždenom Róbertovi Remiášovi," podotkol Heger s tým, že na základe rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny môžu súdy naďalej konať a pokračovať v trestnom stíhaní, vrátane možnosti vydania európskeho zatykača.
Remišová volá po potrestaní vinníkov
Vicepremiérka a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová volá po potrestaní vinníkov únosu prezidentovho syna a vraždy Róberta Remiáša. Uviedla to v reakcii na štvrtkové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade kauzy únosu Michala Kováča mladšieho.
"Súdny dvor EÚ rozhodol, že v prípade škvrny našej demokracie, Mečiarových amnestií, sa môže pokračovať v trestnom konaní. Trauma spojená s prípadom únosu prezidentovho syna, vraždou Róberta Remiáša a neschopnosťou justície a prokuratúry potrestať vinníkov sa musí spravodlivo uzavrieť," vyhlásila Remišová. Rozhodnutie podľa jej slov otvára dvere stíhaniu bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivana Lexu a ďalších.
"Obštrukcia, ktorú skúsili advokáti s Luxemburgom, im nevyšla. Bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexu a ďalší obvinení budú stáť pred súdom. Verím, že sa prípad pohne a konečne po rokoch sa dozvieme pravdu," poznamenal poslanec parlamentu a podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga.
Budaj nazval zavlečenie Kováča ml. krvavou škvrnou
Dnešným dňom sú dvere spravodlivosti otvorené. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) tak komentoval rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do zahraničia. Na štvrtkovej tlačovej besede sa zúčastnil spolu s Igorom Matovičom (OĽaNO), Annou Remiášovou (OĽaNO) a Petrom Vačokom.
Budaj sa roky v Národnej rade SR ako opozičný poslanec snažil o zrušenie Mečiarových amnestií. Súdny dvor Európskej únie (EÚ) dnes rozhodol o tom, že zastavenie trestného stíhania amnestiou a jej zrušenie nepredstavujú prekážku na vydanie zatykača, keďže vnútroštátne súdne orgány ešte nerozhodli o trestnoprávnej zodpovednosti obvinených osôb. Okresný súd Bratislava III tak môže vydať európsky zatýkací rozkaz v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do zahraničia.
„V týchto chvíľach dokončujeme, čo sme začali pred 25 rokmi, tesne po vražde Roberta Remiáša, teda žiadať spravodlivosť,“ povedal Budaj s tým, že bojujú za to, aby sa „krvavá škvrna“, ktorou bolo zavlečenie vtedajšieho prezidentovho syna a vražda Róberta Remiáša konečne vyčistila. Minister dodal, že je v rukách súdov, polície a prokuratúry, kedy sa v tejto veci začne konať. Prokuratúra by mala podľa neho zvážiť aj ďalšie vyšetrovanie.
Matovič: Je obludné, že sa na vraždu a únos sa dá použiť amnestia
Predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a minister financií Igor Matovič uviedol, že je obludné, že sa na taký skutok, ako je vražda a únos, dá použiť amnestia. Dodal, že Ján Budaj a matka Róberta Remiáša a dnes poslankyňa Anna Remiášová (OĽaNO) 25 rokov bojovali proti ľudom, ktorí chceli „zahatať“ cestu k spravodlivosti.
„To hovorím aj o súčasných poslancoch Smeru alebo Hlasu, ktorí doslova vlastným telom bojovali proti tomu, aby boli Mečiarové amnestie zrušené,“ dodal. Tie parlament zrušil v roku 2017.
„Keď sedím v parlamente, veľmi ťažko sa mi počúva ľudí, ktorí vyše 12 rokov chránili tohto zločinca (Vladimíra Mečiara, pozn. red). Tým pádom sa stali spolupáchateľmi. Dlho boli proti tomu, aby sa zrušili tieto samoamnestie,“ povedala Anna Remiášová.
Spravodlivosť bola vedením štátu potieraná
Bývalý vyšetrovateľ zavlečenia Michala Kováča ml. Peter Vačok skonštatoval, že dnešné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je dôkaz, že spravodlivosť bola na Slovensku vedením štátu potieraná. Pýtal sa, kde bola v tom čase prokuratúra, vedenie ministerstva vnútra a prečo nie sú títo ľudia doteraz postihnutí. Vyjadril sa aj k tomu, či po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ je možné vydať zatýkací rozkaz na Ivana Lexu.
„Medzinárodný zatykač je viazaný na dôvod väzby. Najprv musí byť dôvod väzby na území Slovenska. Pokiaľ sa niekto skrýva alebo utečie, tak potom nastupujú tie ďalšie procesy a medzinárodný zatykač. Zatiaľ taký dôvod neexistuje,“ objasnil.
(sita, tasr)
AKTUALIZOVANÉ Ak by na Slovensku udrel v plnej sile variant omikron, treba ochrániť najzraniteľnejších, čiže obmedziť pohyb pre ľudí nad 60 rokov bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19. V rozhovore pre TASR to povedal minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič. Odôvodnil to ochranou zdravia starších ľudí a systému v nemocniciach.
Matovič vychádza z informácií o vývoji omikronu, ktoré prezentoval Inštitút zdravotných analýz (IZA) na zasadnutí na Úrade vlády SR. "Osobne som navrhol, že v tom prípade sa musíme nachystať na jediné riešenie, a to je, bohužiaľ, obmedziť pohyb ľudí nad 60 rokov. Nedokážeme tie státisíce ľudí extrémne rýchlym spôsobom zaočkovať. Keď chceme chrániť ich zdravie a zároveň ochrániť systém nemocníc, aby bol ako-tak funkčný, budeme musieť prijať možno aj takéto ťažké rozhodnutie – zakázať voľný pohyb ľuďom, ktorí sú najzraniteľnejší, bez ohľadu na to, či sú očkovaní alebo nie," priblížil.
Stres v nemocniciach
Lockdown pre ľudí vo veku nad 60 rokov má byť podľa neho ručnou brzdou v prípade, že sa "bude na nemocnice valiť omikron". Poukázal na situáciu v Dánsku či Veľkej Británii, kde výrazne stúpol počet prípadov. Obáva sa, že omikron vtrhne v plnej sile na Slovensko medzi sviatkami. "A do polovice januára budeme mať veľmi slušný stres v nemocniciach," doplnil.
Odborníci upozorňujú, že variant omikron je asi tým najinfekčnejším variantom, ktorý bol doteraz detegovaný. Podľa epidemiológa ministerstva zdravotníctva Martina Pavelku sa aj na Slovensku prejde do niekoľkých týždňov z prostredia delty do prostredia omikronu, ktorý bude v krajine dominantným. Šéf IZA Matej Mišík si myslí, že nárast počtu prípadov môže byť na Slovensku veľmi rýchly a razantný.
Kollár s návrhom súhlasí na krátku dobu
Predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár by súhlasil s obmedzením pohybu pre ľudí starších ako 60 rokov, ak by prišla silná vlna nákazy variantom omikron. Obmedzenie by malo podľa neho trvať krátku dobu. Podľa Kollára ide o lepšie riešenie ako zaviesť povinné očkovanie tejto vekovej kategórie.
Kollár chápe obavy Matoviča. Väčšina ľudí s nákazou, ktorí obsadzujú lôžka v nemocniciach, sú podľa neho seniori, respektíve ľudia nad 60 rokov. Súhlasí preto s krátkodobým lockdownom pre nich v prípade zhoršenia situácie.
"Boli by dostatočne chránení tým, ak by boli obmedzení v pohybe, ale na nie dlhú dobu. Myslím si, že omikron pôjde cez nás veľmi rýchlo. Keby boli na nevyhnutnú dobu chránení aj týmto spôsobom, je to za nás lepšie, ako im udeliť štátom povinné očkovanie. Uvítam každú aktivitu, ktorá nevyústi do povinného očkovania," reagoval Kollár pre TAS
Odborníci podľa neho očakávajú, že vlna omikronu bude veľmi rýchla vo svojom nástupe i poklese. Dodal, že podľa odborníkov u nás vypukne vlna omikronu v novom roku, približne po 10. januári.
Matovič by mal podporovať očkovanie, tvrdí Bittó Cigániková
Šéfka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) s nápadom ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) nesúhlasí. Nemal by podľa nej strašiť ľudí zatvorením, ale podporovať ich dať sa zaočkovať.
Bittó Cigániková odporúča ministrovi financií riadiť sa dátami. "Dát o novom variante zatiaľ nemáme dostatok, avšak dostupné dáta naznačujú rôzne závery, medzi nimi aj také, že môže prísť k zlepšeniu situácie. Napríklad profesor Leo Poon tvrdí a snaží sa na dátach dokázať, že omikron je infekčnejší, ale oveľa menej nebezpečnejší," uviedla v reakcii pre TASR. Dôsledkom podľa nej môže byť, že sa ľudia veľmi rýchlo premoria, ale neskončia v nemocniciach.
"Namiesto strašenia zo zavedenia zákazu vychádzania aj pre očkovaných by sme mali mať vážiť slová a podporovať ľudí dať sa zaočkovať. Odkazovať bez rozmyslu, že ich aj tak zavrieme doma, nie je ideálna motivácia na očkovanie," uzavrela Bittó Cigániková.
(tasr)
Trestné stíhanie dvojice záchranárov, čo v utorok protestovali pred parlamentom a zadržali ich za to, je nezákonné. Rozhodla o tom Krajská prokuratúra v Bratislave. Záchranári poukazovali na dlhodobé problémy v zdravotníctve. Zastali sa ich odborové organizácie. V protestoch chcú pokračovať v novom roku.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava po preskúmaní vyšetrovacieho spisu rozhodol, že uznesenie povereného príslušníka policajného zboru z utorka 14. decembra o začatí trestného stíhania pre prečin podnecovania v súvislosti s protestom zdravotníckych záchranárov je nezákonné a neopodstatnené.
Ako informoval hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan, prokurátor predmetné uznesenie zrušil a uložil poverenému príslušníkovi Policajného zboru, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Utorkové zadržanie dvoch zdravotníkov, ktorí protestovali pred parlamentom, dal preveriť generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ako uviedol vo svojom profile na sociálnej sieti, uložil krajskému prokurátorovi v Bratislave preskúmať zákonnosť, odôvodnenosť a primeranosť úkonov a rozhodnutí v trestnom konaní v súvislosti s ich zadržaním.
Polícia v utorok pred parlamentom zakročila proti protestujúcim zdravotníkom a sestrám, prikázala im zložiť transparenty a udeľovala im pokuty. Protestujúci boli podľa policajtov opakovane vyzvaní hliadkami, aby sa z dôvodu vyhláseného núdzového stavu na území Slovenska nezhromažďovali. Polícia po zásahu zadržala a odviedla na výsluch prezidenta Slovenskej komory záchranárov Františka Majerského spolu s ďalším zdravotníkom. Po zhruba štyroch hodinách ich prepustili.
Iba potleskom slušne vyjadrili názor
Slovenská komora zdravotníckych záchranárov (SKZZ) si nie je vedomá toho, že by pri utorňajšom proteste pred budovou Národnej rady konala protiprávne. Ako TASR informovali jej prezident František Majerský a viceprezident Michal Weinciller, na protest prišli jednotlivci, ktorí dodržiavali všetky opatrenia, boli zaočkovaní a bez čo i len náznaku akýchkoľvek výtržností a problémov slušne potleskom vyjadrili svoj názor.
"Považujeme za absurdné, ak dvaja záchranári skončia na štyri hodiny za mrežami len preto, že si dovolili upozorniť, že o pár rokov nebude mať kto zachraňovať občanov tejto krajiny. Toto nemá trápiť záchranárov v policajnej cele, toto má trápiť vedenie našej krajiny," uviedol Weinciller.
Záchranár: Nie sme zločinci
„Nerozumel som tomu, ale rešpektujem to. Bolo mi odkázané, že zákon má platiť pre každého. Držím palce všetkým, nech to tak je, ale mne sa nezdá, že zákon platí pre každého rovnako. Ja som nikoho nepodnecoval, všetci sme boli slušní,“ vyhlásil v televízii TA3 Majerský.
Na políciu za nimi prišiel Robert Fico a exminister Robert Kaliňák, chceli za nich zaplatiť pokutu, ale odmietli ich ponuku. „Oni sú tiež zodpovední za to, ako zdravotníctvo vyzerá, nielen táto vláda,“ vysvetľoval ďalej záchranár.
Majerský namietal, že on na rozdiel od Fica neburcoval proti očkovaniu a nezvolal beztrestne zhromaždenie so stovkami seniorov.
„Dopadli sme, ako sme dopadli. Nehnevám sa na policajtov, nehnevám sa na nikoho. Vedel som, že situácia sa môže vyvinúť všelijako, ale nepredpokladal som, že nás predvedú na políciu ako nejakých zločincov.“
Záchranári neveria, že to Heger myslí úprimne
Šéf komory poukázal na to, že od jari počúvajú od politikov, ministrov či premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) o zvyšovaní platov, ktoré majú byť dorovnané k okolitým krajinám a majú tak zabrániť odlevu záchranárov a zdravotníkov zo systému. "No ostalo to iba pri sľuboch. Nestretol sa s nami ani jeden minister zdravotníctva, ani premiér, rovnako nepredložili žiadny konkrétny návrh. Oslovili sme adresne všetkých 150 poslancov, aby odhlasovali zmenu rozpočtu a ďalších zákonov, tiež bez výsledku," zdôraznil.
Informoval, že poslanci NR SR v utorok poobede prijali záchranárov na neformálnom zdravotníckom výbore. Tam podľa SKZZ opäť deklarovali, že budú mzdové a ďalšie otázky postavenia záchranárov a zdravotníkov riešiť. Premiér večer tvrdil, že so záchranármi rokuje, či to, že otázku financovania zdravotníkov je možné vyriešiť do konca roka. Podľa komory sa žiadne rokovania nerealizovali. "Veríme, že to pán premiér myslí úprimne, že mu na krajine záleží rovnako ako nám a rokovania sa skutočne začnú," dodal Majerský.
Záchranári chceli protestom upozorniť na neriešenie svojho postavenia i postavenia zdravotníkov zo strany vlády i poslancov NR SR. Pripomenuli sľuby o zvyšovaní miezd v zdravotníctve.
Zastali sa ich odborové organizácie
„To, čo sa včera stalo, spojilo všetky stavovské organizácie. Budeme v tom pokračovať v novom roku. Takto sme sa odvďačili kľúčovej zložke systému počas pandémie,“ uviedol Majeský.
Podporu protestujúcim vyjadrili Lekárske odborové združenie (LOZ), Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR, Slovenská lekárska komora (SLK), Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) či napríklad Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR. Zásah polície viacerí z nich považujú za unáhlený a odsudzujú ho.
„My nie sme okraj spoločnosti, my sme jedna z najdôležitejších zložiek, bez ktorej nebude systém fungovať. Keď prídeme neskoro alebo tam nebude v záchranke schopný človek, doplatí na to pacient. Jazdíme na autách s 600-tisíc najazdenými kilometrami a defibrilátormi z roku 1996,“ dodal Majerský s tým, že zbytočne sa budú stavať nové nemocnice v rámci Plánu obnovy, keď v nich nebude mať kto pracovať.
Mikulec: Zákon musí platiť pre všetkých
Policajný zbor nejde proti zdravotníkom, zákon však musí platiť pre všetkých, vyhlásil minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Ocenil, že záchranári zvládli situáciu "bez zbytočných drám" a že sa postavili proti tomu, aby sa z incidentu stala politická téma. TASR o tom informovala riaditeľka tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR Barbara Túrosová.
"Rozumiem, že roky neriešená situácia záchranárov a zdravotných sestier vyústila do frustrácie zdravotníkov, ktorí sa rozhodli pokojným a slušným spôsobom poukázať na to, že žiadajú o pozornosť a dialóg. Od konca novembra však vzhľadom na neustále sa zhoršujúcu pandemickú situáciu platí núdzový stav a s účinnosťou od 10. decembra platí v rámci vyhláseného núdzového stavu zákaz zhromažďovať sa v počte nad šesť osôb, okrem osôb žijúcich v jednej domácnosti," uviedol Mikulec. Ubezpečil, že policajti by voči nikomu zo zdravotníkov nezasiahli, ak by zákaz zhromažďovania neplatil.
Šéf rezortu je presvedčený, že situácia nebola príjemná ani policajtom, ktorí na mieste zasahovali. "Zdravotníkov vnímame v tomto náročnom období ako pilier boja proti pandémii a doposiaľ sme, práve naopak, riešili situácie, kde bolo potrebné ich chrániť. Chránime ich pred fyzickými i verbálnymi útokmi, ktorých sme, žiaľ, tento rok svedkami, a dohliadame na nerušený priebeh vakcinácie," skonštatoval. Poukázal na to, že sa legislatívne posilnili právomoci policajtov v prípade útokov na zdravotníkov. Policajti tiež vyvracajú dezinformácie a hoaxy, upozorňujú na dôležitosť očkovania aj dodržiavania opatrení.
(tasr, sita, haj)
Sokoliarstvo sa stalo ôsmym prvkom, ktorý má Slovensko zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. V utorok o tom v rozhodli členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ktorí schválili rozšírenie pôvodnej 18-člennej nominačnej skupiny o ďalších šesť krajín vrátane Slovenska.
Sokoliarstvo ako medzinárodná nominácia bolo na reprezentatívny zoznam zapísané v roku 2016. Na jar 2020 požiadalo Slovensko a ďalších päť krajín – Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Kirgizsko a Poľsko – o rozšírenie skupiny, ktorých sa týka zápis. Po schválení ide zatiaľ o najväčšiu nomináciu v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva (NKD) ľudstva.
"Za vypracovaním nominácie za SR stojí tím zložený z pracovníkov CTĽK, Ministerstva kultúry SR a v neposlednom rade komunita sokoliarov zo Slovenskej republiky," uviedol riaditeľ Centra pre tradičnú ľudovú kultúru (CTĽK) Miroslav Hanák.
"Nominácia zdôrazňuje spoločné dedičstvo spájajúce spoločenstvá a štáty na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Poukazuje na to, že Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO z roku 2003 podporuje spoločnú ochranu prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva presahujúcich jazykové a štátne hranice, čím podporuje dialóg a porozumenie," zdôraznil riaditeľ.
Už od 5. storočia
Sokoliarstvo je odteraz prvkom vo svetovom zozname, ktorý spája Saudskú Arábiu, Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Spojené arabské emiráty, Španielsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Maroko, Kazachstan, Mongolsko, Pakistan, Portugalsko, Katar, Sýriu, Južnú Kóreu, Českú republiku, Slovensko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Kirgizsko a Poľsko.
Prezident Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore (SPK) Alojz Kaššák poukázal na to, že sokoliarstvo je na území Slovenska nepretržite od piateho storočia. Po roku 2019, keď bolo sokoliarstvo zapísané medzi najvýznamnejšie prvky nehmotného kultúrneho dedičstva na národnej úrovni, prišiel zápis do prestížneho svetového zoznamu.
"Chceme ho venovať budúcim generáciám sokoliarov, ktorí budú nositeľmi tohto prvku," uviedol Kaššák, ktorý zdôraznil, že Slovensko je svetovým lídrom vo vzdelávaní mladých sokoliarov, ale aj kolískou moderného sokoliarstva. "Máme tu jedinú základnú školu na svete s povinným vyučovacím predmetom sokoliarstvo. Je ňou Základná škola s materskou školou (ZŠ s MŠ) Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach," upozornil šéf slovenských sokoliarov.
Vyučovanie šokoliarstva
Pripomenul tiež, že sokoliarstvo sa na Slovensku vyučuje predovšetkým na stredných lesníckych školách v Prešove, Banskej Štiavnici či Liptovskom Hrádku, ale aj vysokých školách na Technickej univerzite vo Zvolene a Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach.
V tomto roku sa malo rozhodovať aj o ďalšej medzinárodnej nominácii, ktorej súčasťou je SR, a tou sú Tradície spojené s chovom koní plemena lipican. "Vzhľadom na veľké množstvo predložených nominácií sa hodnotenie tohto prvku presunulo na nasledujúci rok," vysvetlil Hanák.
Okrem sokoliarstva sú ďalšími zápismi SR v reprezentatívnom zozname NKD ľudstva Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba, Terchovská muzika, Gajdošská kultúra, Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách, Horehronský viachlasný spev, Modrotlač a Drotárstvo.
(tasr)
Pandémia ochorenia COVID-19 bude kolísať, naučíme sa počítať jej vlny a žiť s ňou. Tvrdí to prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Pavel Oravec. Zmení sa na epidémiu rôznej intenzity. Ľudí vyzýva, aby sa dali zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Komora hovorí o povinnom očkovaní či spoluúčasti nezaočkovaných ľudí.
"Vírus bude mutovať na rôzne formy virulencie. Bude vyžadovať rôzne úpravy očkovacích látok. Následkami uvedeného bude získanie kolektívnej imunity obyvateľstva, narastanie vedomostí o chorobe, neustále zlepšovanie epidemiologických postupov, vývoj nových a lepšie aplikovateľných liekov, lepšie a účinnejšie zvládnutie súvisiacich sociálnych a ekonomických problémov, ako aj menší mediálny a skupinový záujem o neustále sa opakujúce problémy a témy," tvrdí šéf SLK Pavel Oravec.
Podarí sa znížiť utrpenie chorých
Prezident komory tvrdí, že sa s novým koronavírusom naučí spoločnosť žiť. Je presvedčený o tom, že sa podarí znížiť sociálne napätie, znížiť utrpenie chorých, počet mŕtvych, umožniť normálne fungovanie tzv. bielej medicíny či znížiť psychickú a fyzickú záťaž zdravotníkov.
Oravec opakovane vyzval ľudí, aby neverili hoaxom a dali sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Apeluje na ľudí, aby dodržiavali protipandemické opatrenia. V prípade sezónneho ústupu vyzýva tiež vládu, aby rýchlejšie uvoľňovala nastavené opatrenia. Poukázal tiež na to, že lockdown je po celom svete účinným, ale krátkodobým nástrojom. "Podporujeme preto len jeho plne zdôvodnené a krátkodobé zavedenie," prízvukoval.
Negatívna finančná stimulácia nezaočkovaných
Šéf komory si tiež myslí, že plne zaočkovaní ľudia by mali byť v kratšej spoločenskej izolácii ako dobrovoľne nezaočkované osoby, a rovnako plne zaočkované osoby majú dostať prednosť aj pri uvoľňovaní opatrení. Nemožnosť dať sa zaočkovať v prípade jednotlivcov by mala byť zdôvodnená odborníkmi.
Hovorí, že zaočkovaný človek má oveľa menšiu vírusovú nálož a ľahší priebeh ochorenia. Navyše, nezaberá miesta v nemocniciach tak ako zaočkované osoby. Rovnako si myslí, že bude potrebné sa očkovať viackrát.
Uprednostniť by sa pri uvoľňovaní opatrení mali skupiny najmenej ohrozené a najmenej ohrozujúce, napríklad deti. Oravec si myslí, že pri riešení situácie by sa mala využívať negatívna finančná stimulácia, teda finančná spoluúčasť ľudí pri testovaní či prevencii tých, ktorí sa dobrovoľne nedajú zaočkovať. Títo ľudia podľa lekárskej komory ohrozujú seba a svoje okolie. SLK chce hovoriť aj o povinnom očkovaní obyvateľstva.
(tasr)
Expredseda KDH Alojz Hlina sa spája so šéfom mimoparlamentnej Dobrej voľby a bývalým ministrom vo vládach Smeru Tomášom Druckerom. Hlina sa stane súčasťou strany, ktorá sa bude po novom volať Dobrá voľba a Umiernení.
Informovali o tom spoločne na stredajšej tlačovej konferencii, na ktorej predstavili tzv. vianočnú dohodu. Jej cieľom je vytvoriť stredovú politickú alternatívu voči "súčasnej chaotickej vláde aj čoraz extrémnejšej parlamentnej opozícii".
Na Slovensku sú podľa Druckera stovky tisíc opustených stredových voličov, ktorých nikto v parlamente nereprezentuje. "Sú to ľudia, ktorí nechcú návrat do minulosti, ale odmietajú aj chaos v podaní súčasnej vlády. O ich dôveru sa chceme uchádzať," vyhlásil a dodal, že sú otvorení spolupráci s tými, ktorí majú stredovo-hodnotovú orientáciu.
S Dobrou voľbou sa spája Hlinova Platforma umiernených konzervatívcov. "Bolo by problém, keby túto koalíciu nahradila vláda Smeru a extrémistov, ku ktorým by sa pravdepodobne pridal aj Hlas," povedal Hlina.
"Vidíme, že naľavo sa formuje sociálno-liberálna progresívna alternatíva voči vláde. V strede a v pravom strede však zatiaľ neexistuje silnejšia alternatíva voči politickému cirkusu vo vláde a voči politickému extrému v opozícii. Tam je priestor, stred musí vytvoriť alternatívu voči tomu, čo dnes zažívame," doplnil.
Podľa Druckera treba zvýšiť rozpočet pre zdravotníctvo, napísali preto aj list vládnym predstaviteľom, aby prehodnotili vyčlenenie peňazí pre túto oblasť. Schválenú reformu nemocníc odmieta. "Som zástanca reforiem zdravotníctva, ale to, čo sa schválilo, je zlý zákon, zlý paškvil," skonštatoval Drucker, ktorý bol v minulosti ministrom zdravotníctva. Hlina zase žiada odškodnenie podnikateľov.
Podpora vlády dosahuje podľa nich sotva tretinu voličov a nemá potenciál po voľbách pokračovať. "Spájame sa v záujme toho, aby sme vrátili politickú nádej ľuďom umierneného pravého stredu," povedal Hlina.
Obidvaja politici majú divokú minulosť, Hlina kedysi sympatizoval s HZDS, neskôr sa do parlamentu dostal na kandidátke OĽaNO, potom pôsobil v poslaneckom klube KDH, ktorého sa stal aj predsedom. V pamäti ostal napríklad pre predvolebnú dohodu s progresívcami alebo polarizujúci a neraz aj vulgárny prejav. Po neúspechu vo voľbách sa stal kritikom KDH, dnes spolupracuje s Druckerom. Ten sa istý čas pohyboval v prostredí SDKÚ, ktorej bol aj nominantom, je bývalým ministrom zdravotníctva vo vláde Smeru, keďže bol vo vláde blízky Andrejovi Kiskovi, stal sa po nástupe Pellegriniho vlády ministrom vnútra, funkciu nezvládol a rýchlo na nej skončil. Vo voľbách viedol stranu Dobrá voľba, ktorá hodnotovo pôsobila ako dnešný Hlas, nedostala sa do parlamentu.
(tasr, tod, jad)
Ústav pamäti národa má získať otvorené reprezentatívne sídlo. Nevyužívaná budova, ktorú mu dal štát v roku 2021, sa má zrekonštruovať, predpokladané náklady sú vyše 8,2 milióna eur. Vláda v utorok odsúhlasila začatie verejného obstarávania. Obnovu by mali zrealizovať do roku 2026.
"(Sídlo) bude dostupné bývalým politickým väzňom, ich rodinám a príbuzným, školám v rámci školskej aj mimoškolskej vzdelávacej činnosti, ale aj širokej verejnosti; a miestom pamäti a diskusie o našej nedávnej minulosti a nedemokratických režimoch formou sprístupnenia dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek, publikácií, prednášok, interiérových a exteriérových výstav, muzeálnej expozície a ďalších edukačných prostriedkov," uvádza sa v materiáli.
ÚPN sídlil od svojho vzniku v roku 2003 na siedmich miestach. Nehnuteľnosť na Krížnej ulici v Bratislave, ktorú majú zrekonštruovať, pozostáva z administratívnej a hospodárskej budovy. Obe sú v zlom stavebno-technickom stave, ktorý nevyhovuje platným hygienickým a bezpečnostným normám.
Po rekonštrukcii bude mať ústav k dispozícii administratívne priestory s kanceláriami pre približne 100 zamestnancov a zázemie s celkovou podlahovou plochou 1 540 štvorcových metrov, priestory pre archív, knižnicu, manipulačku a bádateľňu s celkovou podlahovou plochou 1 100 štvorcových metrov, muzeálne priestory s expozíciou a depotmi s celkovou podlahovou plochou 1 200 štvorcových metrov a ostatné plochy s technologickým zázemím a skladmi vo výmere 280 štvorcových metrov.
Z uvedenej sumy sa navrhuje vyčleniť sumu 330 000 eur na účel vypracovania podkladov nevyhnutných na ekonomické hodnotenie investície, zvyšná suma bude uvoľnená v závislosti od hodnotenia Ministerstva financií SR, schváleného časového harmonogramu a predpokladaného finančného plánu.
(tasr)
Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok schválilo zákon roka, teda štátny rozpočet na budúci rok. Hlasovalo zaň 91 zo 146 prítomných poslancov. Spolu s ním vzalo plénum na vedomie rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky.
Štátny rozpočet na budúci rok podporili poslanecké kluby OĽaNO, SaS a Sme rodina. Proti hlasovali poslanci Smeru-SD a ĽSNS. Z nezaradených poslancov rozpočet podporili Jana Žitňanská, Alexandra Pivková, Miriam Šuteková, Ján Krošlák a Juraj Šeliga. Zdržali sa Jozef Šimko, Miroslav Kollár a Tomáš Valášek, ostatní nezaradení boli proti.
Slovensko by malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Schodok v tomto roku má byť necelých 8 percent HDP.
V ďalších rokoch by mal deficit verejných financií klesať pod 3-percentnú hranicu. V roku 2023 by to malo byť 2,7 percenta HDP. Na rok 2024 vyžaduje platná legislatíva pri očakávanej úrovni verejného dlhu vyrovnaný rozpočet. To by si podľa rezortu financií vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 miliardy eur.
Celkové príjmy verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 44,2 miliardy eur a výdavky 49,4 miliardy eur. Samotný štátny rozpočet počíta v návrhu s celkovými príjmami v roku 2022 v hodnote takmer 20 miliárd eur a výdavkami 25,4 miliardy eur. Schodok v hotovostnom vyjadrení by tak mal dosiahnuť 5,5 miliardy eur.
Viacročný rozpočet verejnej správy počíta s tým, že by mal hrubý dlh SR kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 percenta HDP. Následne do roku 2024 by mal klesnúť pod 59 percent HDP.
Návrh rozpočtu obsahuje na roky 2022 až 2024 alokáciu peňazí z plánu obnovy v celkovom objeme 4,59 miliardy eur. V budúcom roku má najviac výdavkov z tohto plánu smerovať do zelenej ekonomiky (454 miliónov eur), vzdelávania (323 miliónov eur) a zdravia (218 miliónov eur).
Plénum zároveň odobrilo presunutie prostriedkov z dotačného systému z kapitoly Všeobecná pokladničná správa (VPS), ktoré boli určené na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok, do príslušného podprogramu Ministerstva kultúry (MK) SR ako trvalé systémové riešenie poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na tieto účely. Finančné prostriedky v danom podprograme sa prijatím pozmeňujúceho návrhu Milana Vetráka (OĽANO) zvýšia o 2,69 milióna eur a o túto sumu sa zároveň znižujú dotácie obciam.
Pozmeňováky neprešli
Pozmeňujúci návrh k rozpočtu predložil aj nezaradený poslanec Erik Tomáš, hovoril v ňom o 200 eurách pre všetkých dôchodcov na výdavky spojené s rastom cien. Nezaradený poslanec Richard Raši chcel zasa presunúť z rezervy štátneho rozpočtu na budúci rok 500 miliónov eur do kapitoly rezortu zdravotníctva. Oba návrhy však plénum odmietlo.
Poslanec ĽSNS Martin Beluský zasa chcel v rámci kapitoly VPS znížiť rezervu na negatívne vplyvy pandémie o viac ako 135 miliónov eur. Išlo by o jednorazovú pomoc osobám nad 60 rokov na zmiernenie dôsledkov pandémie a rastu cien energií a potravín. Ani tento pozmeňujúci návrh poslanci neschválili.
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) podmienil výslednú podobu rozpočtu na rok 2022 viacerými zákonmi, a to o dôchodkovej reforme, výdavkových stropoch a o dlhovej brzde. Pri rokovaní o návrhu rozpočtu v pléne parlamentu Matovič vyhlásil, že aj keď bude rozpočet schválený s deficitom 4,94 percenta HDP, nedovolí čerpať z prostriedkov nad 4,3 percenta, keďže sa v koalícii na troch ústavných zmenách nedohodli.
Nemocnice sa rozdelia do piatich úrovní
Poslanci v utorok schválili aj reformu nemocníc. Tie sa tak rozdelia na viacero úrovní. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Podľa rezortu zdravotníctva ide o najväčšiu reformu za posledných 17 rokov. Priniesť by mala menej zbytočných úmrtí, viac zachránených životov, kvalitnejšie podmienky na prácu zdravotníkom a ich zastabilizovanie. V pléne ju podporilo 76 poslancov zo 146 prítomných. Proti bolo 68 poslancov a dvaja sa zdržali
Vládne hnutie Sme rodina nehlasovalo za zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý súvisí s pripravovanou reformou siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Proti návrhu hlasoval celý poslanecký klub Sme rodina, poslanci za stranu Smer - sociálna demokracia, Kotlebovci - ľudová strana Naše Slovensko, nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho a zo strany Republika. Naopak, novele vyslovil podporu celý poslanecký klub hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, s výnimkou Kataríny Hatrákovej, ktorá sa na hlasovaní nezúčastnila, ďalej poslanci za stranu Sloboda a Solidarita a niekoľkí nezaradení členovia zákonodarného orgánu.
Úrovne nemocníc, programov a medicínskych služieb budú po novom rozdelené do kategórií a označené ako V. úroveň, IV. úroveň, III. úroveň, II. úroveň a I. úroveň. Pričom V. úroveň predstavuje najvyššiu a I. najnižšiu úroveň. V zmysle novely rezort zdravotníctva kategorizáciou ustanoví programový profil pre každú úroveň, spôsob určenia medicínskej služby a zoznam služieb, pre každú službu by mal stanoviť zaradenie do medicínskeho programu, ale aj úroveň medicínskej služby a označenie, či je povinná, nepovinná alebo doplnková.
Rezort tiež ustanoví indikátory kvality pre ústavnú starostlivosť a ich cieľové hodnoty, ako aj časovú dostupnosť. "Časová dostupnosť ústavnej starostlivosti sa nesmie stanoviť pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť," píše sa ďalej v zákone.
Podmienky pre tvorbu siete nemocníc majú byť ich geografická dostupnosť, počet poistencov v spádovom území nemocnice a minimálny počet lôžok. V prechodných ustanoveniach pribudlo, že vláda SR nesmie neprimerane zmeniť počet lôžok stanovených v nariadení vlády. Od 1. januára 2022 do 31. decembra 2030 má byť stanovené, že minimálny počet lôžok sa nesmie zmeniť o viac ako 1 000 za rok. "Zmena počtu lôžok musí zohľadňovať dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti a dostupnosť ústavnej starostlivosti v spádovom území nemocnice," píše sa v schválených materiáloch. Nemalo by tak dôjsť k reprofilizácii akútnych lôžok predtým, než reálne dôjde k zvýšeniu kapacity v ambulantnej sfére.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) viackrát zdôraznilo, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života. Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú podľa rezortu pracovať vďaka reforme s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta.
Optimalizácia siete nemocníc je súčasťou rozsiahlejšieho balíka reforiem, ktoré budú nasledovať. Sú na ňu naviazané historicky najväčšie investičné prostriedky vo výške jednej miliardy eur.
Paragraf 363 Trestného poriadku sa nemení
Právomoc generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutie podľa paragrafu 363 Trestného poriadku sa zatiaľ obmedzovať nebude. Poslanci odmietli v utorkovom hlasovaní novelu Trestného poriadku, ktorú predložil Alojz Baránik (SaS). Chcel, aby navrhnúť postup podľa paragrafu mohli len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného. Proti hlasovali okrem opozície aj poslanci Sme rodina i niektorí poslanci klubu OĽaNO.
Poslanec navrhoval zúžiť okruh osôb, ktoré sú oprávnené podať návrh na postup paragrafu 363, len na poškodeného a zúčastnenú osobu, ktorí by mohli navrhnúť zrušenie rozhodnutia len v neprospech obvineného. "Rovnako aj generálny prokurátor bude môcť zrušiť právoplatné rozhodnutie z úradnej povinnosti len v neprospech obvineného," navrhoval poslanec.
Paragraf 363 hovorí o tom, že generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Môže tak urobiť aj na návrh obvineného a zrušiť obvinenie v jeho prospech.
Táto právomoc je podľa Baránika definovaná tak široko, že stráca charakter mimoriadneho opravného prostriedku. Umožňuje to podľa neho napríklad zrušiť nielen rozhodnutia vo veci samej, ale aj rozhodnutia procesného charakteru. "Neraz týmto postupom dochádza k zrušeniu uznesení o vznesení obvinenia, čo v konečnom dôsledku vedie k zastaveniu trestného konania, pretože generálny prokurátor vysloví nezákonnosť dôkazov," tvrdil.
K zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia podľa poslanca dochádza v skorej fáze trestného stíhania. Myslí si, že právomoc rozhodovať o vine či nevine obvineného patrí výlučne súdu.
(tasr. sita)
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v decembri, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19 percent hlasov. Na druhom mieste by skončila strana SaS s podporou 13,9 percenta. Tretia by bola strana Smer-SD s 13,7 percenta hlasov.
Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane TV Joj na vzorke 1 000 respondentov.
Hnutie OĽaNO by podporilo deväť percent opýtaných. Progresívne Slovensko by získalo 8,6 percenta hlasov a hnutie Sme rodina 6,5 percenta. Nasleduje KDH so ziskom šiestich percent, ďalej Republika s 5,9 percenta.
Pred bránami parlamentu by zostali Aliancia s 3,7 percenta hlasov a SNS s 3,6 percenta. Do NR SR by sa nedostali ani ĽSNS s 3,4 percenta a Za ľudí s 2,4 percenta.
Dobrú voľbu by volilo 2,2 percenta voličov, Spolu - občiansku demokraciu 0,7 percenta. Socialisti.sk a Strana zelených by mali po 0,4 percenta. Maďarské fórum a KSS by zhodne získali po 0,3 percenta hlasov.
Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal 35 mandátov v parlamente, SaS a Smer-SD by mali zhodne po 25 poslancov. OĽaNO by obsadilo 16 kresiel, Progresívne Slovensko 15 miest, Sme rodina by malo 12, Republika a KDH zhodne po 11 poslancov.
Zber dát prebiehal telefonicky od 7. do 13. decembra.
(tasr)
Provokatívna kampaň stávkovej spoločnosti Novig vyvolala pobúrenie, odhalila nový puritánsky postoj k ženskej sexualite a ukázala,…
Poukážky končia a dotáciu na ekologický kotol či fotovoltiku dostane majiteľ domu priamo na účet. Nový systém má byť jednoduchší, …
Prvoradým záujmom Slovenska je, aby sme sa za žiadnu cenu priamo nezapojili do vojny. V tomto u nás panoval spoločenský a politick…
To, čo sa začiatkom tisícročia začalo ako boj za náboženskú nezávislosť a nadvládu imámov, prerástlo do rozsiahlej vojny s účasťou…
V 37-minútovom vystúpení americký prezident Donald Trump ostro kritizoval Irán, drogové kartely, zločinecké gangy a medzinárodné i…
Jediný berlínsky priemysel sa rúca: cestovný ruch. Predovšetkým zahraniční návštevníci sa mestu vyhýbajú. Mesto, ktoré je čoraz vi…
Premiér Robert Fico opakovane ubezpečuje, že slovenských vojakov do vojny nepošle. Expertka na medzinárodné právo vysvetľuje, aké …
Politický vplyv Tarabu sa po jeho odvolaní z funkcie ministra presunie do parlamentu. Teraz sa čaká len na to, kto sa k nemu pridá…
Seriál Monštrum premieňa skutočné vraždy na nablýskanú zábavu. Obete pritom ustupujú do úzadia a ich vrahovia získavajú pochopenie…
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …