Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čaputová: Nepatrím koalícii ani opozícii, som prezidentkou ľudí

Rok 2021 bol rokom bolesti, napätia, prehĺbenia vnútorných svetov a snáď rok, po ktorom bude nasledovať lepšia situácia. V nedeľnej diskusnej relácii V politike na TA3 to vyhlásila prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Slovensko podľa nej potrebuje silnejšie líderstvo v boji s pandémiou ochorenia COVID-19. Povinné očkovanie proti ochoreniu vníma ako krajné riešenie, ktorému sa však podľa nej zrejme SR nevyhne.

"Nechali sme rozbujnieť dezinformačnú scénu v súvislosti s očkovaním. Máme tu veľký problém s nenávisťou a lžami, ktoré sú tolerované. Máme problém so strachom z vakcinácie. To musíme zohľadniť na ceste k tomu, čo voláme povinné očkovanie," uviedla hlava štátu.

Víta akékoľvek efektívne opatrenie v boji proti pandémii, ku ktorému sa však najprv vyjadria odborníci. "Som za opatrenia, ktoré rešpektujú názory odborníkov," uviedla Čaputová s tým, že je problém, ak sa z odborných názorov stanú politické témy. To, že politici spochybňujú odborníkov, niektorí členovia vlády kritizujú opatrenia prijaté vládnym kabinetom či niektorí ministri prídu s nápadom a iných tlačia k múru, je oslabením boja s pandémiou a do riadenia vnáša chaos. "Potrebujeme silnejšie líderstvo, sme v kríze," povedala Čaputová. Krajine podľa nej neprospieva, pokiaľ z vládnej koalície vzíde nápad, ktorý v nej nie je dohodnutý. Ako tvrdí, často chýba jednotné stanovisko koalície.

O predčasných voľbách je podľa jej slov možné sa baviť, ak súčasná koalícia nebude schopná vládnuť. Vláda podľa nej má evidentné problémy a ani sa tým netají. "Zatiaľ však vládne a má v parlamente väčšinu, hoci krehkú," poznamenala prezidentka s tým, že nie je za úradnícku vládu.

Čaputová zároveň vyhlásila, že v prípade politiky nepatrí nikomu, ani koalícii a ani opozícii. "Som prezidentkou ľudí," deklarovala. Podľa nej treba posilniť dôveru v inštitúcie. Vyjadrila sa aj ku generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, polemikou podľa nej je jeho nie vždy vhodná komunikácia či používanie paragrafu 363 Trestného poriadku.

Spôsob, ako boli políciou zadržaní zdravotní záchranári i poslanec Národnej rady SR a líder Smeru-SD Robert Fico, má byť podľa prezidentky odbornou a nie politickou témou a postup polície má preveriť prokuratúra. V oboch prípadoch chápe kontext zákazu zhromaždení počas núdzového stavu, mrzí ju však, že záchranári boli "dohnaní" až k takémuto riešeniu, keďže neboli vypočutí, čo sa týka ich platov. Prezidentka volá po tom, aby zdravotníci zarábali viac. "Bez nich si s pandémiou neporadíme," uviedla.

Pozornosť podľa nej musí vždy vzbudzovať aj zadržanie jedného z lídrov opozície. Myslí si však, že Fico má v parlamente i na tlačových konferenciách dostatočný priestor prezentovať svoje názory, kým záchranári takýto priestor nemajú.

Jej možná opätovná kandidatúra nie je podľa nej nateraz témou. Vyjadriť sa k nej však chce skôr, ako to v minulosti urobil prezident Andrej Kiska.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík a Kollár chcú otvárať gastroprevádzky

Aktuálne počty pacientov s ochorením COVID-19 v nemocniciach klesajú, preto je namieste uvoľňovanie opatrení, prípadne dokonca návrat ku covid automatu, myslí si predseda SaS Richard Sulík.

Ak sa v dôsledku nástupu nového variantu koronavírusu omikronu začne situácia zhoršovať, vláda je schopná na to flexibilne a rýchlo reagovať. V diskusii na TASR TV to povedal minister hospodárstva Richard Sulík.

„Zatiaľ by som paniku nerobil. Cez Vianoce sa všetko trochu upokojí a keď budeme mať reálne čísla, vláda bude konať,“ konštatoval. Pandemická situácia sa podľa neho rýchlo mení a ťažko sa dajú plánovať presné kroky na dlhý čas vopred. „Čo vieme robiť, je prijímať opatrenia v závislosti od vývoja situácie, a to robíme,“ povedal Sulík.

Zatiaľ podľa neho vieme, že omikron je vysoko nákazlivý, nie sú však k dispozícii dáta o tom, aký podiel z nakazených reálne končí v nemocniciach. „Problém totiž nie je ani tak v počte nakazených ako v počte hospitalizovaných. Približne pri 3 500 hospitalizovaných je dosiahnutá kapacita zdravotníckeho systému a ak by to malo ďalej stúpať, už by museli byť vo významnej miere obmedzované štandardné operácie,“ konštatuje Sulík.

Iný názor má premiér Heger, ktorý povedal, že bez ohľadu na lepší vývoj sa opatrenia do 9. januára meniť nebudú. „Som rád, že nám počty pacientov klesli, ale stále máme naplnenosť nemocníc vysokú a zdravotníci si isto nestihli oddýchnuť. Ani minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský nechce aspoň do 9. januára meniť pravidlá, tak ako sme sa pôvodne dohodli,“ uviedol Heger. Venovali sme tomu samostatný text.

Sulík sa vyjadril aj rozdávaniu odmien pre starších ľudí. „Vie sa, že tretia dávka vakcíny chráni pred omikronom na 75 percent. Takže, kto sa chce chrániť, môže využiť možnosť tretej dávky. Tú výrazne podporujeme tými prémiami 200, respektíve 300 eur pre seniorov nad 60 rokov,“ upozorňuje. Dodáva, že priame platby seniorom vo výške 200 a 300 eur považuje za lepšie riešenie ako pôvodný návrh 500-eurových poukážok na gastroslužby, ale ani s touto formou finančnej motivácie nie je úplne stotožnený. „Na mňa to pôsobí trochu čudne. Ľudia by mali chcieť byť očkovaní, lebo si chcú chrániť zdravie,“ povedal Sulík.

Pomôžme gastrosektoru a vráťme sa ku covid automatu

Gastrosektoru by podľa Sulíka viac pomohlo zníženie DPH na päť percent, prípadne schválenie odškodňovacieho zákona, ako poukážky od seniorov. Dodal, že rezort hospodárstva od piatka 17. decembra opätovne spúšťa preplácanie časti nájmov za povinne zatvorené prevádzky. „Čakali sme chvíľu na schému z Európskej komisie, ale vo štvrtok prišla a v piatok sme spustili nájmy,“ povedal Sulík.

Pripomenul, že aktuálne sa podarilo znovu otvoriť obchody aj služby a privítal by, ak by sa od celoštátnych opatrení opäť prešlo k regionálnym. „Na vláde bolo jasne povedané, že keď počty hospitalizovaných presiahnu 3 200, tak sa z covid automatu prechádza na celoštátne opatrenia. Dnes sa už vraciame a sme pri 3 000 pacientoch v nemocniciach. Podľa mňa by sme mali urýchlene prejsť na covid automat,“ vyhlásil Sulík.

Predseda Národnej rady a líder koaličného hnutia Sme rodina Boris Kollár sa stotožňuje so Sulíkovým návrhom, aby sa teraz otvorili gastroprevádzky. Kollár to vyhlásil v nedeľnej diskusnej relácii O päť minút 12 na RTVS s tým, že Sulíka pôjde podporiť aj na najbližšie rokovanie vlády.

"Som taktiež za to, keďže sa nám krivka zlomila a počet hospitalizovaných s ochorením COVID-19 klesá. Avšak v prípade, že na Slovensku udrie variant omikron, budeme sa musieť k tomu zodpovedne postaviť," povedal Kollár.

Na mieste Sme rodina by som v koalícii nebol, hovorí Sulík

Slobodu a solidaritu považuje za jeden z najvýraznejších motorov vládnych reforiem, zakotvených v programovom vyhlásení vlády. Naopak, schválenie zdravotníckej reformy a reformy národných parkov bez hlasov hnutia Sme rodina považuje za signál, že sa toto hnutie s reformami stotožniť nevie.

„Ja by som na mieste Sme rodina nebol v takej koalícii, v ktorej som proti zásadným reformám,“ povedal Sulík s tým, že jeho strana by podporovala vládu Eduarda Hegera (OĽaNO) aj vtedy, ak by bola v parlamente len v mierne väčšinovom, prípadne dokonca menšinovom postavení.

(tasr, est)

Minúta  |  

Na čele CDU bude ekonomický liberál, ktorého kedysi odstránila Merkelová

Friedrich Merz je právnik, ktorý počas dlhých rokov mimo politiky zarábal ako lobista a v službách finančnej oligarchie, naposledy ako predseda dozornej rady nemeckej pobočky spoločnosti BlackRock, najväčšieho správcu finančných aktív na svete.

Členovia nemeckej opozičnej strany CDU podporili kandidatúru Friedricha Merza na post nového šéfa strany. Merz vo vnútrostraníckom hlasovaní zvíťazil s veľkým náskokom pred ďalšími dvoma kandidátmi. Nový predseda CDU, ktorý vo funkcii nahradí Armina Lascheta, bude oficiálne zvolený až na januárovom zjazde.

Do hlasovania prostredníctvom internetu alebo poštou sa zapojili zhruba dve tretiny zo 400 000 členov Únie. Spomedzi nich 62,1 percenta podporilo Merza, bývalého šéfa frakcie CDU v Spolkovom sneme a niekdajšieho oponenta Angely Merkelovej.

Ďaleko za ním skončil s necelými 26 percentami predseda zahraničného výboru Bundestagu Norbert Röttgen. Najmenej členov CDU (12,1 percenta) podporilo Helgeho Brauna, ktorý donedávna pôsobil ako šéf úradu bývalej kancelárky Angely Merkelovej.

Ak by žiaden z trojice kandidátov nezískal viac než 50-percentnú podporu, nasledovalo by druhé kolo hlasovania. Členovia strany mohli o predsedovi CDU hlasovať vôbec po prvý raz.

Nového lídra oficiálne zvolí až 1001 delegátov virtuálneho zjazdu CDU, ktorý sa uskutoční 21. a 22. januára v Hannoveri. Zvolenie Merza by však malo byť už len formalitou.

Kto je Merz

Právnik a podnikateľ Friedrich Merz (66) je ekonomický liberál, na rozdiel od Merkelovej odmietal multikulturalizmus, o post predsedu Únie sa uchádzal už tretí raz. Podporu má prevažne medzi – ak to slovo možno použiť – konzervatívnejšie a pravicovo orientovanými členmi strany. Pozorovatelia predpokladajú, že Merz posunie stredopravicovú Úniu viac doprava. Zrejme ale najviac v ekonomickom zmysle slova, návrat ku kresťanskej demokracii očakávať nemožno.

Martin Leidenfrost Merza pred časom charakterizoval takto:

Milionár, ktorý sa preriekol

Friedrich Merz má už 65 rokov a rozhodne nie je považovaný za slušáka. Právnik, ktorý počas dlhých rokov mimo politiky zarábal ako lobista a v službách finančnej oligarchie, naposledy ako predseda dozornej rady nemeckej pobočky spoločnosti BlackRock – najväčšieho správcu finančných aktív na svete. Bez pochýb je milionár a vlastní súkromné lietadlo – už len tým predstavuje pre Zelených a mnohých zozelenelých kresťanských demokratov červené súkno.

Hoci ho nič nespája s konzervativizmom trumpovského razenia, pôsobí v nemeckých reáliách ako enfant terrible. Nejaké tvrdé jadro v strane, napríklad mládežnícky zväz, ho vášnivo podporuje, široká verejnosť mu nemôže prísť na meno.

Merz je reliktom deväťdesiatych rokov. Atlantista, bývalý predseda úctyhodnej proamerickej organizácie Atlantický most (Atlantikbrücke), je považovaný za konzervatívca, ide pritom o konzervativizmus, aký prevládal v republikánskej strane pred Trumpom. Jedným slovom neokon, protrhový liberál, ktorého nezaujíma nič iné ako ekonomika. Nedávno mal médiami nafúknutý škandál, keď na otázku, či by mal problém s homosexuálnym kancelárom, dal jedinú správnu odpoveď („nie“), potom ale ešte dodal:

„Otázka sexuálnej orientácie nie je vec, ktorú má riešiť verejnosť. Pokiaľ to bude v rámci zákona a pokiaľ sa to netýka detí – v tomto okamihu je však pre mňa dosiahnutá absolútna hranica – nie je to témou pre verejnú debatu.“ Spájanie homosexuality s pedofíliou z Merza však ešte nerobí bojovníka za tradičné rodinné hodnoty. Asi je to len postarší pán, ktorý sa preriekol.

Friedrich Merz bol 18 rokov mimo špičkovej politiky. Je jednou z mnohých politických mŕtvol, ktoré lemujú cestu Angely Merkelovej k moci. Tento výnimočný rečník bol ako predseda frakcie CDU faktickým vodcom opozície, v roku 2002 ale Merkelová potrebovala ten flek pre seba, nič osobné, ale musel ísť. Odvtedy má povesť večného arcinepriateľa večnej kancelárky. Veľa za to nerobil, vlastne si 18 rokov len užíval prachy od rôznych pochybných finančníkov. Ak bude zvolený, bude to cestovanie v čase. Znamenalo by to, že sa strana rozchádza s Merkelovou a jej líniou fluktuujúceho stredu. Znamenalo by to, že Merz ju (ako jediný) prežil.

Koniec citátu, celý starší text nájdete tu.

Bude to aj reakcia na FDP a Scholzovu vládu

Strane sa nedarí nájsť novú výraznú osobnosť lídra už od decembra 2018, keď sa tejto funkcie vzdala Angela Merkelová. Súčasný predseda CDU Armin Laschet je vo funkcií len od januára, keď v súboji o líderstvo porazil Mertza a Röttgena. Laschetovo zotrvanie v predsedníckej funkcii sa však stalo neudržateľné po historickom neúspechu CDU v septembrových spolkových parlamentných voľbách, v dôsledku ktorého musela táto dlhoročná vládnuca strana odísť do opozície. Novú koalíciu v decembri vytvorili sociálni demokrati, Zelení a liberáli z FDP.

(tasr, mal, jad)

Minúta  |  

Norbert Bödör zostáva vo väzení, rozhodol Špecializovaný trestný súd

Bödör sa proti rozhodnutiu odvolal, trvá na tom, že dôvody na väzbu pominuli.

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v stredu 15. decembra zamietol žiadosť nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra o prepustenie z väzby. Rozhodnutie nie je právoplatné, o sťažnosti bude rozhodovať Najvyšší súd SR. Vyplýva to z vyjadrenia obhajcu Norberta Bödöra Mareka Paru.

"Dôvody väzby po tak dlhom čase, predstavujúcom celkovo rozsah 18 mesiacov, dávno pominuli," vyhlásil Para. Tvrdí, že ŠTS úmyselne zadržiava spis, aby o sťažnosti rozhodoval v novom roku senát 5T Najvyššieho súdu, ktorému predsedá sudca Juraj Kliment.

Obhajca ďalej kritizuje, že približne štyri mesiace po podaní obžaloby na Norberta Bödöra a ďalších z kauzy Dobytkár, ešte nebol nariadený termín pojednávania. Podanie obžaloby Para spája so snahou Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) znemožniť generálnemu prokurátorovi posúdiť opodstatnenosť vznesenia obvinenia podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.

Obvinenia v kauze Dobytkár sa týkajú korupčnej trestnej činnosti v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). V skupine osôb stíhaných z korupcie a legalizácie príjmov z trestnej činnosti sú okrem Norberta B. aj bývalý šéf PPA Juraj K., bývalý výkonný riaditeľ agentúry Ľubomír P., finančník Martin K., bývalý generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na ministerstve pôdohospodárstva Marek K. a podnikateľ Peter K.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi zverejnili svoje požiadavky voči NATO: Žiadni noví členovia či základne v postsovietskych krajinách

Rusko v piatok zverejnilo návrhy bezpečnostných zmlúv s NATO a USA a žiadalo urýchlené rokovania s Washingtonom. Informovala o tom agentúra AFP.

Rozsiahle návrhy zmlúv sú podľa Ruska dôležité pre jeho bezpečnosť. NATO podľa nich nesmie žiadnym novým krajinám povoliť vstup do Severoatlantickej aliancie. Moskva takisto žiada, aby NATO v postsovietskych krajinách nebudovalo svoje základne.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov povedal, že Rusko je pripravené naliehavé bezpečnostné rokovania s USA uskutočniť už v sobotu.

"Sme pripraví okamžite, dokonca aj zajtra – doslova zajtra, v sobotu – vycestovať na rozhovory s USA v tretej krajine," povedal a dodal, že Američanom bola v tejto súvislosti navrhnutá švajčiarska Ženeva.

Situácia medzi Ruskom a Západom je v súčasnosti napätá najmä v súvislosti s konfliktom na východe Ukrajiny, pripomína AFP.

Západ obviňuje Moskvu z prípravy invázie na Ukrajinu a tvrdí, že Rusko na hraniciach s touto krajinou rozmiestnilo desaťtisíce vojakov. Ruský prezident Vladimir Putin možnú inváziu odmieta a viní NATO zo stupňovania napätia. Takisto žiada "právne záruky", že Aliancia sa nebude rozširovať smerom na východ.

Rusko chce, aby NATO zrušilo prísľub rozšíriť svoje rady o Ukrajinu a Gruzínsko, spresňuje AFP.

Rusko a NATO by podľa návrhu dokumentov mali pracovať aj na tom, aby "zabránili incidentom" v oblasti Baltského a Čierneho mora, a medzi Alianciou a Moskvou by mala byť zavedená horúca linka pre prípad "núdze". NATO by takisto malo obmedziť počet rozmiestnených rakiet.

(tasr)

Minúta  |  

Povinné očkovanie bude zrejme nevyhnutné, vyhlásila Čaputová

Povinné očkovanie proti koronavírusu bude podľa prezidentky Zuzany Čaputovej zrejme nevyhnutným opatrením. Hlava štátu to povedala počas piatkovej tlačovej konferencie.

Prezidentka zdôraznila, že k povinnému očkovaniu pristúpili krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Rakúsko a zvažuje sa aj v Českej republike. „Sme špecifická krajina v tom, že polovica populácie sa očkovania buď bojí, alebo ho odmieta. O to citlivejšie je potrebné nakladať s touto témou,“ vyhlásila.

Povinné očkovanie je opatrenie, ktorému sa nebude dať zrejme vyhnúť, hlava štátu chce preto klásť veľký dôraz na to, ako sa Slovensko k povinnému očkovaniu postaví. „Baviť sa s odborníkmi, ktoré skupiny by mali byť tie, ktorých by sa to malo týkať. Po mojej debate s odborníkmi sa viac hovorí o profesijných skupinách ako o senioroch, ale je to odborná otázka," dodala Čaputová.

(sita, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.