Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Podpora povinného očkovania rastie. Polovica nezaočkovaných radšej zaplatí pokutu

Podpora povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 na Slovensku mierne rastie. Tých, ktorí schvaľujú povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva, je približne rovnako ako tých, ktorí toto opatrenie odmietajú. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav, je 38,9 percenta respondentov. Odmieta ho 52,1 percenta z nich. Deväť percent opýtaných nevie túto otázku posúdiť. Podpora takéhoto všeobecného povinného očkovania mierne narástla z júlových 31,2 percenta na decembrových 38,9 percenta.      

Za povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva, teda napríklad pre ľudí nad 65 rokov, zdravotníkov, zamestnancov DSS, policajtov či napríklad učiteľov, je 46 percent respondentov. Naopak, odmieta ho 45,8 percenta opýtaných.

Povinné očkovanie vybraných skupín obyvateľstva väčšinovo schvaľujú voliči politických strán Progresívne Slovensko (90,2 percenta), OĽaNO (80 percent), SaS (71,8 percenta) a Sme rodina (50,8 percenta). Pomerne veľkú podporu má i medzi voličmi Hlas-SD (44,6 percenta).

S odmeňovaním zaočkovaných ľudí starších ako 60 rokov sumou 200, respektíve 300 eur, súhlasí 32,9 percenta respondentov. Nesúhlasí s ním 52,5 percenta opýtaných.

Viac ako polovica nezaočkovaných opýtaných (50,6 percenta) by zvolila zaplatenie 300-eurovej pokuty a 21,4 percenta respondentov by radšej chcelo uhradiť časť liečebných nákladov. Až 28 percent nezaočkovaných respondentov by sa však pri nutnosti voliť z týchto dvoch alternatív radšej dali zaočkovať.

Z prieskumu tiež vyplýva, že so súčasným lockdownom viac respondentov súhlasí, ako nesúhlasí. Plošné zatvorenie škôl podporuje iba o niečo viac ako tretina respondentov.

Prieskum sa uskutočnil od 12. do 16. decembra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd v marci porušil právo Norberta Bödöra, rozhodol Ústavný súd

Najvyšší súd (NS) SR porušil základné právo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra uznesením z 23. marca, ktoré sa týkalo predĺženia jeho väzby. Rozhodol o tom senát Ústavného súdu (ÚS) SR.

ÚS zrušil uznesenie NS "v časti výrokov vzťahujúcich sa na osobu sťažovateľa Ing. N. B. a vec mu v zrušenej časti vracia na ďalšie konanie".

Senát ÚS pod vedením predsedu Petra Molnára tak rozhodol 16. decembra. NS je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania 576 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi. ÚS vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.

NS 23. marca zamietol sťažnosť Bödöra, obvineného v kauze Dobytkár, voči uzneseniu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) a predĺžil mu väzbu do 1. septembra 2021. Bödör sa na ÚS sťažoval aj na uznesenie NS zo 16. júna, ktorým súd zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu a tiež žiadosť o nahradenie väzby.

Najnovšie ŠTS 15. decembra zamietol žiadosť Bödöra o prepustenie z väzby. Rozhodnutie nie je právoplatné a o sťažnosti bude rozhodovať NS SR. Hlavné pojednávanie v kauze Dobytkár nariadil ŠTS na 25. februára 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Hamran: Fico konal chrapúnsky a robí zo seba martýra. Polícia bude naďalej postupovať rovnako

Polícia bude zasahovať rovnako ako doteraz, odkázal policajný prezident Štefan Hamran. Pred týždňom zadržala expremiéra Roberta Fica a zakročila proti demonštrujúcim záchranárom. Cez víkend zas zasiahla v kaviarni známeho novinára.

Dočasne poverený policajný prezident Štefan Hamran odmieta akúkoľvek politizáciu pri uplynulých medializovaných zásahoch polície v súvislosti s pandemickými opatreniami. Poukázal napríklad na zásah voči záchranárom na proteste, voči poslancovi Národnej rady (NR) SR a lídrovi Smeru-SD Robertovi Ficovi či na zatvorenie jedného z bratislavských podnikov. Zdôraznil, že platí núdzový stav, ktorý nemožno porušovať ani vyzývať na jeho porušovanie. Deklaroval, že polícia bude aj do budúcna podobne zasahovať, a to bez ohľadu na prípadnú politickú príslušnosť aktérov.

V súvislosti s predsedom Smeru policajný prezident skonštatoval nasledovné: „Boli sme obviňovaní, že policajný zbor pošliapal ústavné práva pána poslanca. My veľmi dobre poznáme práva a oprávnenia našich príslušníkov. Obvinený Robert Fico nebol zadržaný, bol predvedený na základe dožiadania orgánu činného v trestnom konaní."

„To považujem len za chrapúnstvo,“ vyhlásil dočasný policajný prezident k tomu, že Fico zvolával protest ľudí v čase pandémie, keď „zdravotníci padajú na hubu“. Hamran hovorí, že nevie, prečo by polícia nemala zakročiť voči Ficovi len preto, že je politik a vznikne ošiaľ, že zo seba robí martýra.

Fica zadržali a obvinili

Líder opozičného Smeru-SD Robert Fico po prepustení z policajnej stanice povedal, že bol obvinený z trestného činu podnecovania. "Je to vymyslené od samého začiatku až do konca," skonštatoval Fico s tým, že nikoho k ničomu nepodnecoval.

"Jediným účelom tohto smiešneho zákroku bolo, aby som sa nemohol zúčastniť autoprotestu," skonštatoval Fico.

Za absurdné považuje, že bol ako poslanec Národnej rady SR v rámci jeho práce takto predvedený na policajné oddelenie. Konanie polície vníma ako zastrašovanie zo strany ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO), dočasného policajného prezidenta Štefana Hamrana či špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.  

Robert Fico zdôraznil, že takýmto protestom nič protiprávne nerobili, chceli len pokojne vyjadriť nesúhlas so stavom demokracie na Slovensku a s politikou vlády SR. Nikto podľa neho nemal záujem vyvolávať napätie. "To, čo predstavila vládna koalícia, je koniec demokracie na Slovensku. To všetci uznáte," vyhlásil Fico. Podujatie bolo podľa neho v súlade so zákonom.

Zakročili proti záchranárom

Záchranári chceli v utorok protestom upozorniť na neriešenie svojho postavenia i postavenia zdravotníkov zo strany vlády i poslancov Národnej rady SR. Na proteste zasahovala polícia, zadržala dve osoby, ktoré neskôr prepustila. Jedným z predvedených na obvodné oddelenie bol prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov (SKZZ) František Majerský. Protestujúci boli podľa policajtov opakovane vyzývaní policajnými hliadkami, aby sa z dôvodu vyhláseného núdzového stavu na území Slovenska nezhromažďovali.

Podporu protestujúcim vyjadrili Lekárske odborové združenie (LOZ), Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR, Slovenská lekárska komora (SLK), Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) či napríklad Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR. Zásah polície viacerí z nich považujú za unáhlený a odsudzujú ho.    

(tasr/jor/tod)

Minúta  |  

Lipšic o videu z poľovníckej chaty: Nepoužiteľné sú len dôkazy získané mučením alebo neľudským zaobchádzaním

To, či je možné použiť video z poľovníckej chaty ako dôkaz v súdnom konaní, môže v súčasnosti vyhodnotiť len dozorový prokurátor. Pre TASR to uviedol špeciálny prokurátor Daniel Lipšic s tým, že ak bude daná vec zažalovaná na súde, potom súd rozhodne o použiteľnosti takého dôkazu.

"Myslím si, že je to vec, ktorú musí vyhodnotiť v konkrétnej trestnej veci dozorový prokurátor. Ani ja, ani žiaden iný prokurátor to nemôžeme vyhodnotiť," vyhlásil Lipšic. Aj preto sa k predmetnej nahrávke nechcel bližšie vyjadriť. "Nie je to moja kompetencia, ani generálneho prokurátora, ani nikoho iného," zdôraznil.

Vo všeobecnej rovine poukázal na častú argumentáciu obhajoby doktrínou známou pod metaforou ovocie otráveného stromu. "Táto doktrína podľa obhajoby znamená, že ak došlo k procesnému pochybeniu pri získavaní nejakého dôkazu, všetky dôkazy od toho odvodené sú nepoužiteľné. Doktrína s týmto rozsahom však v trestnom práve neexistuje," povedal. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) podľa neho vyplýva, že nepoužiteľné sú len dôkazy získané v rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čiže mučením alebo neľudským zaobchádzaním.

Poukázal pritom na nedávne rozhodnutie ESĽP vo veci Berlizev proti Ukrajine, keď boli bez súhlasu súdu, čiže nelegálne nasadené odposluchy. "ESĽP prišiel záveru, a je to rozhodnutie z tohto leta, že právo na súkromie síce bolo porušené, ale tieto dôkazy mohli byť použité aj v súdnom konaní. Nebol to jediný dôkaz, ale bol to dôležitý dôkaz a súd prišiel k záveru, že je to v poriadku," podotkol Lipšic.

Zdôrazňuje, že dôkazy vždy treba vyhodnocovať na individuálnej báze. "Keď niekto argumentuje doktrínou o ovocí otráveného stromu a dáva paušálne vyjadrenia, bolo by dobré sa s tou judikatúrou oboznámiť, lebo má veľmi reštriktívnu aplikáciu len na prípady, ktoré sa týkajú dôkazov získaných v rozpore s článkom 3 dohovoru," dodal. V tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie Veľkej komory ESĽP vo veci Gäfgen proti Nemecku.

Medializované videá z poľovníckej chaty majú zachytávať stretnutia Roberta Fica (Smer-SD), exministra vnútra Roberta Kaliňáka, obhajcu obvineného bývalého policajného prezidenta Tibora G. či väzobne stíhaného nitrianskeho podnikateľa Norberta B. Mareka Paru, podnikateľa Miroslava Bödöra a syna Tibora G.

(tasr)

Minúta  |  

Nová nemecká ministerka obrany Lambrechtová chce tvrdšie sankcie proti Rusku

Ministerka Christine Lambrechtová chce Rusko trestať za pobyt ruských vojsk na ruskom území pri ukrajinskej hranici.

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová (SPD) vyzvala v nedeľu na prísnejšie sankcie voči Rusku pre zhromažďovanie ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou. Spravila tak pred svojou návštevou Litvy, kde okrem iného plánuje navštíviť aj vojská NATO.

Tí, ktorí sú zodpovední za akékoľvek prejavy agresie, musia čeliť "osobným následkom", uviedla Lambrechtová s tým, že Nemecko a jeho spojenci by mali pozorne sledovať kroky ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho spolupracovníkov.

Pripomeňme, že Rusko sa v tomto prípade žiadnej agresie nedopustilo, došlo iba k vojenskému cvičeniu na ruskom území.

Nemecká ministerka Lambrechtová to vie, napriek tomu navrhuje pritlačiť: "Musíme vyčerpať všetky možnosti súvisiace s ekonomickými a diplomatickými sankciami. Na všetkých našich ďalších krokoch by sme sa mali dohodnúť s našimi spojencami," uviedla Lambrechtová pre nemecký týždenník Bild am Sonntag.

Vyhlásenie Lambrechtovej bolo zverejnené tesne pred jej nedeľňajšou návštevou Litvy, kde sa stretne s rezortným kolegom Arvydasom Anušauskasom a navštívi nemeckých vojakov, ktorí sú v Litve rozmiestnení v rámci misie NATO.

Litva sa, rovnako ako aj ostatné pobaltské krajiny – Lotyšsko a Estónsko –, obáva o mieru bezpečnosti v regióne po tom, ako Rusko podľa Západu zhromaždilo v blízkosti ukrajinských hraníc desaťtisíce vojakov. Podľa litovského prezidenta Gitanasa Nausédu je bezpečnostná situácia v regióne "pravdepodobne najhoršia za posledných 30 rokov".

Kyjev aj Západ obviňujú Moskvu z toho, že v rámci možných príprav na vojenskú inváziu nahromadila pri hraniciach Ruskej federácie s Ukrajinou desaťtisíce vojakov. Kyjev sa domnieva, že k možnej eskalácii, respektíve invázii by mohlo dôjsť koncom januára 2022. Moskva popiera, že plánuje útok, chce však záruky, že Ukrajina sa nikdy nestane členom NATO.

Do Pobaltia sa v pondelok vyberie aj Zuzana Čaputová. Prezidentka navštívi v pondelok slovenských vojakov v Lotyšsku. Stane sa tak v rámci tradičných predvianočných návštev príslušníkov Ozbrojených síl SR pôsobiacich v zahraničných misiách. Stretne sa aj s lotyšským prezidentom Egilsom Levitsom. Slovenský kontingent pôsobí na základni Adaži v rámci predsunutej prítomnosti NATO.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Heger: Do deviateho januára sa pravidlá meniť nebudú napriek poklesu pacientov

Napriek miernemu poklesu pacientov s ochorením COVID-19 v nemocniciach sa opatrenia proti pandémii do 9. januára 2022 meniť nebudú. Dôvodom je, že naplnenosť nemocníc je stále vysoká. V relácii TA3 V politike to zdôraznil premiér Eduard Heger (OĽaNO).

„Som rád, že nám počty pacientov klesli, ale stále máme naplnenosť nemocníc vysokú a zdravotníci si isto nestihli oddýchnuť. Ani minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) nechce aspoň do 9. januára meniť pravidlá, tak ako sme sa pôvodne dohodli,“ uviedol Heger.

Reagoval tak na návrh ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), aby krajina pri poklese pacientov v nemocniciach opäť prešla na COVID automat a otvorili sa prevádzky.

Podľa Hegera je problémom aj to, že sa stále nevie, ako budú variant omikron znášať nezaočkovaní. „Uvidíme, v akom stave budú nemocnice po 9. januári 2022, potom sa budeme zaoberať otázkou, či uvoľníme alebo sprísnime opatrenia. Každý občan počas Vianoc rozhodne, ako to bude u nás vyzerať,“ upozornil predseda vlády.

Zopakoval, že je skôr za povinné očkovanie ľudí starších ako 60 rokov. Nevylúčil však ani povinné očkovanie podľa profesie. „Ak sa tak dohodneme, prečo nie, nemám s tým problém. Dáva to zmysel, na mne to padať nebude,“ uistil Heger. Finančné odmeňovanie seniorov však už podľa neho žiadne ďalšie nebude. Jedinou cestou potom podľa jeho slov zostane už len povinné očkovanie.  

Premiér zároveň avizoval, že odmenu 350 eur nedostanú len zdravotníci, ale aj pedagógovia.

(tasr)
     

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.