Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet hospitalizovaných sa stabilne drží pod tritisíc, situácia sa pred Vianocami mierne zlepšuje

Minulý týždeň prvýkrát klesol počet hospitalizovaných pod magickú hranicu tritisíc. Dobrou správou je, že trend pokračuje.

Prostredníctvom 14 742 vykonaných RT-PCR testov odhalili v pondelok (20. 12.) na Slovensku 3 683 prípadov nákazy novým koronavírusom. Pribudlo 61 obetí. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová informovala, že spomedzi osôb s pozitívnym PCR testom bolo viac ako 70 percent nezaočkovaných. "Najviac pozitívne testovaných bolo v Žilinskom kraji, naopak, najmenej v Prešovskom kraji," doplnila.

Pozitívny antigénový test malo 986 osôb, takmer 74 percent z nich nebolo zaočkovaných.

Počet hospitalizovaných postupne klesá

V nemocniciach je momentálne 2 967 pacientov s ochorením COVID-19. Na krízových oddeleniach je 512 ľudí, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 258 osôb. Viac ako 83 percent z pacientov nie je zaočkovaných alebo má len jednu dávku očkovacej látky.

Zdroj: NCZI

"Dobrou správou je, že počet pacientov v nemocniciach klesol po dlhej dobe pod 3 000. V nemocniciach je presne 2999 hospitalizovaných ľudí s COVID-19," uviedla v sobotu Eliášová.

Pribúda zaočkovaných treťou dávkou

Tretiu dávku vakcíny dostalo v pondelok 33 471 osôb, druhú dávku očkovacej látky 2 647 ľudí a prvú dávku vakcíny 3 750 osôb.

Počet zaočkovaných treťou dávkou už prekročil 800-tisíc Slovákov. Podľa odborníkov je rozhodujúcou pri rozmáhajúcom sa variante omikron. Zároveň sa stáva nevyhnutnosťou pri cestovaní. Od pondelka ju potrebujete napríklad pri ceste do Rakúska, v opačnom prípade musíte k dvom dávkam očkovania priložiť aj negatívny PCR test.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Rusi prerušili dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Jamal. Európe hrozia blackouty

Európe hrozia blackouty alebo sériové odstávky dodávok elektriny. V utorok na to upozornil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda po tom, čo Rusko prerušilo dodávku plynu do Nemecka cez severný plynovod Jamal. Na Slovensko priteká ruský plyn cez Ukrajinu zatiaľ v štandardných dodávkach okolo 80 – 90 miliónov kubických metrov denne.

"Cena plynu na burze dnes atakuje historický cenový rekord, keď ráno vystúpila až na 155 eur za megawatthodinu (MWh). Bezprostredným dôvodom je to, že plynovodom Jamal celkom prestal plyn prúdiť do koncového nemeckého uzla Mallnow," uviedol Kovanda. Plynovod, ktorý prepravuje plyn z Ruska cez územie Bieloruska a Poľska, pokrýva približne pätinu ruských pozemných dodávok plynu do EÚ.

Prerušenie dodávok pritom podľa Kovandu prichádza v najhorší možný čas, keď v Európe chýba pre ustálené počasie produkcia elektriny z veterných elektrární a, navyše, panuje pomerne chladné počasie, ktoré dopyt po energiách zvyšuje. Francúzsko pritom z bezpečnostných dôvodov dočasne odstavuje dve jadrové elektrárne, čo je desatina kapacity jadrových blokov v tejto krajine a Nemecko podľa zverejnených plánov koncom roka ukončí prevádzku troch svojich jadrových elektrární.

"Najmä pokiaľ v nadchádzajúcich týždňoch zasiahnu EÚ mrazy, nedajú sa rozhodne vylúčiť blackouty alebo nutnosť sériovo, región po regióne, prerušovať dodávky elektriny podnikom aj domácnostiam. Pred tým varuje napríklad Jeremy Weir, generálny riaditeľ spoločnosti Trafigura, svetovo najväčšieho nezávislého obchodníka so surovinami,“ dodal Kovanda.

O tom, že tranzit ruského plynu do Nemecka cez plynovod Jamal-Európa je pozastavený, informoval v utorok aj web ruského denníka Izvestija s odvolaním sa nemeckého prevádzkovateľa prepravy zemného plynu Gascade. Regulačný orgán zároveň v priebehu utorka uviedol, že plynovodom Jamal-Európa už prúdia reverzné dodávky plynu z Nemecka do Poľska.

Podľa webu Izvestija si ruský plynárenský gigant Gazprom na 21. decembra nerezervoval kapacitu na tranzit zemného plynu cez Poľsko prostredníctvom plynovodu Jamal-Európa. Gazprom si tiež na január budúceho roka neobjednal žiadne ďalšie tranzitné kapacity cez Ukrajinu. V januári 2022 si Gazprom rezervoval iba 21,6 percenta tranzitnej kapacity cez plynovod Jamal-Európa cez Poľsko.

Plynovod Jamal-Európa s projektovanou kapacitou 32,9 miliardy kubických metrov plynu ročne prechádza územím Ruska, Bieloruska, Poľska a Nemecka.

V Európe tento rok nastal prudký rast cien plynu. Mnohé krajiny obviňujú Rusko, že sa obmedzovaním tranzitu tejto komodity snaží prinútiť nemeckých predstaviteľov a Európsku úniu k čo najskoršiemu odobreniu prevádzky nového plynovodu Nord Stream 2.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Prieskum: Podpora povinného očkovania rastie. Polovica nezaočkovaných radšej zaplatí pokutu

Podpora povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 na Slovensku mierne rastie. Tých, ktorí schvaľujú povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva, je približne rovnako ako tých, ktorí toto opatrenie odmietajú. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav, je 38,9 percenta respondentov. Odmieta ho 52,1 percenta z nich. Deväť percent opýtaných nevie túto otázku posúdiť. Podpora takéhoto všeobecného povinného očkovania mierne narástla z júlových 31,2 percenta na decembrových 38,9 percenta.      

Za povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva, teda napríklad pre ľudí nad 65 rokov, zdravotníkov, zamestnancov DSS, policajtov či napríklad učiteľov, je 46 percent respondentov. Naopak, odmieta ho 45,8 percenta opýtaných.

Povinné očkovanie vybraných skupín obyvateľstva väčšinovo schvaľujú voliči politických strán Progresívne Slovensko (90,2 percenta), OĽaNO (80 percent), SaS (71,8 percenta) a Sme rodina (50,8 percenta). Pomerne veľkú podporu má i medzi voličmi Hlas-SD (44,6 percenta).

S odmeňovaním zaočkovaných ľudí starších ako 60 rokov sumou 200, respektíve 300 eur, súhlasí 32,9 percenta respondentov. Nesúhlasí s ním 52,5 percenta opýtaných.

Viac ako polovica nezaočkovaných opýtaných (50,6 percenta) by zvolila zaplatenie 300-eurovej pokuty a 21,4 percenta respondentov by radšej chcelo uhradiť časť liečebných nákladov. Až 28 percent nezaočkovaných respondentov by sa však pri nutnosti voliť z týchto dvoch alternatív radšej dali zaočkovať.

Z prieskumu tiež vyplýva, že so súčasným lockdownom viac respondentov súhlasí, ako nesúhlasí. Plošné zatvorenie škôl podporuje iba o niečo viac ako tretina respondentov.

Prieskum sa uskutočnil od 12. do 16. decembra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd v marci porušil právo Norberta Bödöra, rozhodol Ústavný súd

Najvyšší súd (NS) SR porušil základné právo nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra uznesením z 23. marca, ktoré sa týkalo predĺženia jeho väzby. Rozhodol o tom senát Ústavného súdu (ÚS) SR.

ÚS zrušil uznesenie NS "v časti výrokov vzťahujúcich sa na osobu sťažovateľa Ing. N. B. a vec mu v zrušenej časti vracia na ďalšie konanie".

Senát ÚS pod vedením predsedu Petra Molnára tak rozhodol 16. decembra. NS je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania 576 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi. ÚS vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.

NS 23. marca zamietol sťažnosť Bödöra, obvineného v kauze Dobytkár, voči uzneseniu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) a predĺžil mu väzbu do 1. septembra 2021. Bödör sa na ÚS sťažoval aj na uznesenie NS zo 16. júna, ktorým súd zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu a tiež žiadosť o nahradenie väzby.

Najnovšie ŠTS 15. decembra zamietol žiadosť Bödöra o prepustenie z väzby. Rozhodnutie nie je právoplatné a o sťažnosti bude rozhodovať NS SR. Hlavné pojednávanie v kauze Dobytkár nariadil ŠTS na 25. februára 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Hamran: Fico konal chrapúnsky a robí zo seba martýra. Polícia bude naďalej postupovať rovnako

Polícia bude zasahovať rovnako ako doteraz, odkázal policajný prezident Štefan Hamran. Pred týždňom zadržala expremiéra Roberta Fica a zakročila proti demonštrujúcim záchranárom. Cez víkend zas zasiahla v kaviarni známeho novinára.

Dočasne poverený policajný prezident Štefan Hamran odmieta akúkoľvek politizáciu pri uplynulých medializovaných zásahoch polície v súvislosti s pandemickými opatreniami. Poukázal napríklad na zásah voči záchranárom na proteste, voči poslancovi Národnej rady (NR) SR a lídrovi Smeru-SD Robertovi Ficovi či na zatvorenie jedného z bratislavských podnikov. Zdôraznil, že platí núdzový stav, ktorý nemožno porušovať ani vyzývať na jeho porušovanie. Deklaroval, že polícia bude aj do budúcna podobne zasahovať, a to bez ohľadu na prípadnú politickú príslušnosť aktérov.

V súvislosti s predsedom Smeru policajný prezident skonštatoval nasledovné: „Boli sme obviňovaní, že policajný zbor pošliapal ústavné práva pána poslanca. My veľmi dobre poznáme práva a oprávnenia našich príslušníkov. Obvinený Robert Fico nebol zadržaný, bol predvedený na základe dožiadania orgánu činného v trestnom konaní."

„To považujem len za chrapúnstvo,“ vyhlásil dočasný policajný prezident k tomu, že Fico zvolával protest ľudí v čase pandémie, keď „zdravotníci padajú na hubu“. Hamran hovorí, že nevie, prečo by polícia nemala zakročiť voči Ficovi len preto, že je politik a vznikne ošiaľ, že zo seba robí martýra.

Fica zadržali a obvinili

Líder opozičného Smeru-SD Robert Fico po prepustení z policajnej stanice povedal, že bol obvinený z trestného činu podnecovania. "Je to vymyslené od samého začiatku až do konca," skonštatoval Fico s tým, že nikoho k ničomu nepodnecoval.

"Jediným účelom tohto smiešneho zákroku bolo, aby som sa nemohol zúčastniť autoprotestu," skonštatoval Fico.

Za absurdné považuje, že bol ako poslanec Národnej rady SR v rámci jeho práce takto predvedený na policajné oddelenie. Konanie polície vníma ako zastrašovanie zo strany ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO), dočasného policajného prezidenta Štefana Hamrana či špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.  

Robert Fico zdôraznil, že takýmto protestom nič protiprávne nerobili, chceli len pokojne vyjadriť nesúhlas so stavom demokracie na Slovensku a s politikou vlády SR. Nikto podľa neho nemal záujem vyvolávať napätie. "To, čo predstavila vládna koalícia, je koniec demokracie na Slovensku. To všetci uznáte," vyhlásil Fico. Podujatie bolo podľa neho v súlade so zákonom.

Zakročili proti záchranárom

Záchranári chceli v utorok protestom upozorniť na neriešenie svojho postavenia i postavenia zdravotníkov zo strany vlády i poslancov Národnej rady SR. Na proteste zasahovala polícia, zadržala dve osoby, ktoré neskôr prepustila. Jedným z predvedených na obvodné oddelenie bol prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov (SKZZ) František Majerský. Protestujúci boli podľa policajtov opakovane vyzývaní policajnými hliadkami, aby sa z dôvodu vyhláseného núdzového stavu na území Slovenska nezhromažďovali.

Podporu protestujúcim vyjadrili Lekárske odborové združenie (LOZ), Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR, Slovenská lekárska komora (SLK), Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) či napríklad Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR. Zásah polície viacerí z nich považujú za unáhlený a odsudzujú ho.    

(tasr/jor/tod)

Minúta  |  

Lipšic o videu z poľovníckej chaty: Nepoužiteľné sú len dôkazy získané mučením alebo neľudským zaobchádzaním

To, či je možné použiť video z poľovníckej chaty ako dôkaz v súdnom konaní, môže v súčasnosti vyhodnotiť len dozorový prokurátor. Pre TASR to uviedol špeciálny prokurátor Daniel Lipšic s tým, že ak bude daná vec zažalovaná na súde, potom súd rozhodne o použiteľnosti takého dôkazu.

"Myslím si, že je to vec, ktorú musí vyhodnotiť v konkrétnej trestnej veci dozorový prokurátor. Ani ja, ani žiaden iný prokurátor to nemôžeme vyhodnotiť," vyhlásil Lipšic. Aj preto sa k predmetnej nahrávke nechcel bližšie vyjadriť. "Nie je to moja kompetencia, ani generálneho prokurátora, ani nikoho iného," zdôraznil.

Vo všeobecnej rovine poukázal na častú argumentáciu obhajoby doktrínou známou pod metaforou ovocie otráveného stromu. "Táto doktrína podľa obhajoby znamená, že ak došlo k procesnému pochybeniu pri získavaní nejakého dôkazu, všetky dôkazy od toho odvodené sú nepoužiteľné. Doktrína s týmto rozsahom však v trestnom práve neexistuje," povedal. Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) podľa neho vyplýva, že nepoužiteľné sú len dôkazy získané v rozpore s článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čiže mučením alebo neľudským zaobchádzaním.

Poukázal pritom na nedávne rozhodnutie ESĽP vo veci Berlizev proti Ukrajine, keď boli bez súhlasu súdu, čiže nelegálne nasadené odposluchy. "ESĽP prišiel záveru, a je to rozhodnutie z tohto leta, že právo na súkromie síce bolo porušené, ale tieto dôkazy mohli byť použité aj v súdnom konaní. Nebol to jediný dôkaz, ale bol to dôležitý dôkaz a súd prišiel k záveru, že je to v poriadku," podotkol Lipšic.

Zdôrazňuje, že dôkazy vždy treba vyhodnocovať na individuálnej báze. "Keď niekto argumentuje doktrínou o ovocí otráveného stromu a dáva paušálne vyjadrenia, bolo by dobré sa s tou judikatúrou oboznámiť, lebo má veľmi reštriktívnu aplikáciu len na prípady, ktoré sa týkajú dôkazov získaných v rozpore s článkom 3 dohovoru," dodal. V tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie Veľkej komory ESĽP vo veci Gäfgen proti Nemecku.

Medializované videá z poľovníckej chaty majú zachytávať stretnutia Roberta Fica (Smer-SD), exministra vnútra Roberta Kaliňáka, obhajcu obvineného bývalého policajného prezidenta Tibora G. či väzobne stíhaného nitrianskeho podnikateľa Norberta B. Mareka Paru, podnikateľa Miroslava Bödöra a syna Tibora G.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.