Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael začne podávať štvrtú dávku vakcíny proti koronavírusu

Izraelský premiér Naftali Bennett v utorok oznámil, že v krajine začnú čoskoro podávať štvrtú dávku vakcíny proti koronavírusu ľuďom starším než 60 rokov a zdravotníckym pracovníkom, informovala agentúra AFP.

"Občania Izraela boli prví, ktorí začali dostávať tretiu dávku vakcíny proti COVID-19 a naďalej sme priekopníkmi v tejto oblasti aj so štvrtou dávkou," uviedol Bennett. Zároveň vyzval tých, ktorí spĺňajú podmienky na podanie štvrtej dávky, aby sa išli dať zaočkovať.

Tento oznam prišiel krátko po tom, ako štvrtú dávku vakcíny odporučila rada odborníkov z dôvodu šírenia nového koronavírusového variantu omikron. Premiér nazval toto odporúčanie rady odborníkov "úžasnou správou, ktorá nám pomôže dostať sa cez omikronovú vlnu".

V Izraeli sa totiž iba v utorok počet prípadov nákazy variantom omikron zdvojnásobil. Izraelské ministerstvo zdravotníctva v utorok oznámilo, že v krajine pribudlo 170 nových infekcií omikronom a ich celkový počet sa tak zvýšil na 340, píše spravodajský portál The Times of Israel.

Agentúra AP zároveň v utorok informovala, že v Izraeli zrejme zaznamenali prvé úmrtie spojené s nákazou variantom omikron. Išlo o 60-ročného muža, ktorý zomrel v pondelok — dva týždne po tom, ako bol hospitalizovaný s covidom. Muž mal však aj niekoľko pridružených ochorení a hlavnou príčinou jeho smrti nebola infekcia dýchacích ciest spôsobená koronavírusom.

Podľa Bennetta začnú v Izraeli podávať štvrtú dávku vakcíny v nadchádzajúcich dňoch, píše agentúra AP. Bennett totiž oznámil, že nariadil ministerstvu zdravotníctva, aby sa začalo pripravovať na podávanie tejto dávky.

Z vyhlásenia rezortu zdravotníctva vyplýva, že okrem ľudí starších ako 60 rokov a zdravotníckych pracovníkov sa štvrtou dávkou budú môcť nechať zaočkovať aj ľudia s oslabenou imunitou.

(tasr)

Minúta  |  

Rozdelení na polovicu. Na Slovensku skúmali hladinu protilátok u neočkovaných

Viac ako polovica ľudí neočkovaných proti ochoreniu COVID-19 nie je chránená protilátkami. Vyplýva to zo štúdie, ktorá sa realizovala vo viacerých lokalitách Slovenska s 3 789 účastníkmi. V utorok o tom informovala epidemiologička Alexandra Bražinová spolu s predstaviteľmi inštitúcií, ktoré sa na štúdii podieľali.

"Úroveň protilátok sa pohybovala okolo 50 percent v čase, keď jednotlivé okresy prechádzali vrcholom svojej delta vlny. To znamená, že tá vlna dosiahla len asi polovičnú časť populácie, ktorá nebola zaočkovaná," vysvetlil matematik Richard Kollár. Upozornil však, že pokles protilátok nastáva pomerne rýchlo a nízke hladiny protilátok pri variante omikron nemusia stačiť.

Zber vzoriek uskutočnili vedci v novembri a decembri v mestách Bratislava, Košice a v okresoch Čadca, Považská Bystrica, Komárno, Kežmarok a Lučenec v populácii od 12 rokov. Účasť bola dobrovoľná. Protilátky sa vyhodnocovali z kvapiek krvi. Ľudia s hodnotou nad 1,1 majú pozitívnu prítomnosť protilátok, nad 3,5 ide o vysokú hodnotu. Zbierali sa aj údaje o prekonaní ochorenia COVID-19.

Strednú alebo vysokú hodnotu protilátok mali podľa riaditeľa Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Mateja Mišíka najmä ľudia (44 percent), ktorí prekonali ochorenie COVID-19 so symptomatickým priebehom. "Je veľké množstvo ľudí, ktorí nemajú ochranu pred COVID-19 ani v podobe vakcíny, ani v podobe prekonania ochorenia," zhodnotil. Pri bezpríznakových pacientoch tretina nemala žiadne protilátky.

Vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Kopáček zároveň upozornil, že ani prítomnosť protilátok neznamená ochranu proti ochoreniu. "Protilátky sú len jedna časť imunity. V čase nám klesajú," uviedol.

Bražinová vníma individuálny prínos štúdie, keďže jednotlivci získali údaje o svojej hodnote protilátok. Zároveň na populačnej úrovni sa podarilo zmapovať prítomnosť protilátok v danej lokalite. Kopáček víta aj spojenie inštitúcií a vytvorenie logistiky celého procesu.

Štúdia sa uskutočnila v gescii Ministerstva zdravotníctva SR, vzorky zbierala Lekárska fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, diagnostikovalo ich Biomedicínske centrum SAV, dátovú analýzu mala na starosti Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK a Inštitút zdravotných analýz.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Putin: Americké rakety na Ukrajine by do Moskvy doleteli za sedem minút. Prijmeme vojenské opatrenia

Ruský prezident Vladimir Putin označil rozširovanie NATO na východ za "dôsledok eufórie a mylných predstáv po skončení studenej vojny". Vyhlásil tiež, že Rusko je pripravené prijať vojensko-technické opatrenia, ak sa NATO priblíži k jeho hraniciam.

Podľa agentúry TASS to Putin vyhlásil v utorok v príhovore na zasadnutí kolégia ruského ministerstva obrany. Putin dodal, že nerozumie rozširovaniu NATO na východ po studenej vojne, keďže vzťahy medzi Moskvou a Západom boli v tom čase takmer spojenecké.  

Putin upozornil, že Rusko je pripravené prijať vojensko-technické opatrenia, ak sa NATO priblíži k jeho hraniciam. V tejto súvislosti tlmočil "mimoriadne znepokojenie" Moskvy, ktoré súvisí s rozmiestnením prvkov amerických systémov protiraketovej obrany v blízkosti ruských hraníc, vrátane ich možného výskytu na Ukrajine.

Americké rakety pri Rusku

"Sme mimoriadne znepokojení, že prvky americkej globálnej protiraketovej obrany sú rozmiestnené v blízkosti Ruska," uviedol Putin.

Podľa neho "odpaľovacie zariadenia MK-41 umiestnené v Rumunsku a plánované nasadenie v Poľsku sú prispôsobené na použitie útočných systémov Tomahawk".

"Ak sa raketové raketové komplexy USA a NATO objavia na Ukrajine, čas doletu do Moskvy sa skráti na sedem až desať minút," vyhlásil Putin a dodal, že s nasadením hypersonických zbraní "iba na päť minút".

V tejto situácii má Rusko podľa Putina plné právo podniknúť kroky na zaistenie svojej bezpečnosti a suverenity.

Moskva chce záruky

"Nepožadujeme pre seba nijaké špeciálne exkluzívne podmienky. Rusko sa zasadzuje za rovnakú a nedeliteľnú bezpečnosť v celom eurázijskom priestore," zdôraznil s tým, že Rusko má "plné právo urobiť to".

Deklaroval, že Rusko teraz "potrebuje od Spojených štátov nie verbálne ubezpečenia o bezpečnostných zárukách, ale právne záväzný dokument".

"Potrebujeme dlhodobé právne záväzné záruky," konštatoval Putin, pričom spomenul, že "Spojené štáty ľahko odstúpia od všetkých medzinárodných zmlúv, ktoré sa (pre ne) z nejakého dôvodu stanú nezaujímavé."

Ako príklad ruský prezident uviedol odstúpenie USA od Zmluvy o obmedzení systémov protiraketovej obrany (ABM) a od Zmluvy o otvorenom nebi.

NATO a spojenci Ruska

Putin sa na zasadnutí zmienil o tom, že keď americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi navrhol začať rokovania o príprave konkrétnych bezpečnostných dohôd, samotný Biden "navrhol vymenovať zodpovedných predstaviteľov za túto oblasť".

Podľa Putina práve v reakcii na to "sme poslali naše návrhy (dohôd a zmlúv medzi Ruskou federáciou a NATO a Ruskou federáciou a Spojenými štátmi), ktoré by vylučovali ďalšie rozširovanie NATO na východ resp. nasadenie útočných zbraňových systémov".

Uviedol tiež, že Ruská federácia by mala rozvíjať vojenskú a vojensko-technickú spoluprácu s členskými krajinami Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) a Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti a posilniť bezpečnosť zväzového štátu s Bieloruskom.

Minúta  |  

Počet hospitalizovaných sa stabilne drží pod tritisíc, situácia sa pred Vianocami mierne zlepšuje

Minulý týždeň prvýkrát klesol počet hospitalizovaných pod magickú hranicu tritisíc. Dobrou správou je, že trend pokračuje.

Prostredníctvom 14 742 vykonaných RT-PCR testov odhalili v pondelok (20. 12.) na Slovensku 3 683 prípadov nákazy novým koronavírusom. Pribudlo 61 obetí. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová informovala, že spomedzi osôb s pozitívnym PCR testom bolo viac ako 70 percent nezaočkovaných. "Najviac pozitívne testovaných bolo v Žilinskom kraji, naopak, najmenej v Prešovskom kraji," doplnila.

Pozitívny antigénový test malo 986 osôb, takmer 74 percent z nich nebolo zaočkovaných.

Počet hospitalizovaných postupne klesá

V nemocniciach je momentálne 2 967 pacientov s ochorením COVID-19. Na krízových oddeleniach je 512 ľudí, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 258 osôb. Viac ako 83 percent z pacientov nie je zaočkovaných alebo má len jednu dávku očkovacej látky.

Zdroj: NCZI

"Dobrou správou je, že počet pacientov v nemocniciach klesol po dlhej dobe pod 3 000. V nemocniciach je presne 2999 hospitalizovaných ľudí s COVID-19," uviedla v sobotu Eliášová.

Pribúda zaočkovaných treťou dávkou

Tretiu dávku vakcíny dostalo v pondelok 33 471 osôb, druhú dávku očkovacej látky 2 647 ľudí a prvú dávku vakcíny 3 750 osôb.

Počet zaočkovaných treťou dávkou už prekročil 800-tisíc Slovákov. Podľa odborníkov je rozhodujúcou pri rozmáhajúcom sa variante omikron. Zároveň sa stáva nevyhnutnosťou pri cestovaní. Od pondelka ju potrebujete napríklad pri ceste do Rakúska, v opačnom prípade musíte k dvom dávkam očkovania priložiť aj negatívny PCR test.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Rusi prerušili dodávky plynu do Nemecka cez plynovod Jamal. Európe hrozia blackouty

Európe hrozia blackouty alebo sériové odstávky dodávok elektriny. V utorok na to upozornil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda po tom, čo Rusko prerušilo dodávku plynu do Nemecka cez severný plynovod Jamal. Na Slovensko priteká ruský plyn cez Ukrajinu zatiaľ v štandardných dodávkach okolo 80 – 90 miliónov kubických metrov denne.

"Cena plynu na burze dnes atakuje historický cenový rekord, keď ráno vystúpila až na 155 eur za megawatthodinu (MWh). Bezprostredným dôvodom je to, že plynovodom Jamal celkom prestal plyn prúdiť do koncového nemeckého uzla Mallnow," uviedol Kovanda. Plynovod, ktorý prepravuje plyn z Ruska cez územie Bieloruska a Poľska, pokrýva približne pätinu ruských pozemných dodávok plynu do EÚ.

Prerušenie dodávok pritom podľa Kovandu prichádza v najhorší možný čas, keď v Európe chýba pre ustálené počasie produkcia elektriny z veterných elektrární a, navyše, panuje pomerne chladné počasie, ktoré dopyt po energiách zvyšuje. Francúzsko pritom z bezpečnostných dôvodov dočasne odstavuje dve jadrové elektrárne, čo je desatina kapacity jadrových blokov v tejto krajine a Nemecko podľa zverejnených plánov koncom roka ukončí prevádzku troch svojich jadrových elektrární.

"Najmä pokiaľ v nadchádzajúcich týždňoch zasiahnu EÚ mrazy, nedajú sa rozhodne vylúčiť blackouty alebo nutnosť sériovo, región po regióne, prerušovať dodávky elektriny podnikom aj domácnostiam. Pred tým varuje napríklad Jeremy Weir, generálny riaditeľ spoločnosti Trafigura, svetovo najväčšieho nezávislého obchodníka so surovinami,“ dodal Kovanda.

O tom, že tranzit ruského plynu do Nemecka cez plynovod Jamal-Európa je pozastavený, informoval v utorok aj web ruského denníka Izvestija s odvolaním sa nemeckého prevádzkovateľa prepravy zemného plynu Gascade. Regulačný orgán zároveň v priebehu utorka uviedol, že plynovodom Jamal-Európa už prúdia reverzné dodávky plynu z Nemecka do Poľska.

Podľa webu Izvestija si ruský plynárenský gigant Gazprom na 21. decembra nerezervoval kapacitu na tranzit zemného plynu cez Poľsko prostredníctvom plynovodu Jamal-Európa. Gazprom si tiež na január budúceho roka neobjednal žiadne ďalšie tranzitné kapacity cez Ukrajinu. V januári 2022 si Gazprom rezervoval iba 21,6 percenta tranzitnej kapacity cez plynovod Jamal-Európa cez Poľsko.

Plynovod Jamal-Európa s projektovanou kapacitou 32,9 miliardy kubických metrov plynu ročne prechádza územím Ruska, Bieloruska, Poľska a Nemecka.

V Európe tento rok nastal prudký rast cien plynu. Mnohé krajiny obviňujú Rusko, že sa obmedzovaním tranzitu tejto komodity snaží prinútiť nemeckých predstaviteľov a Európsku úniu k čo najskoršiemu odobreniu prevádzky nového plynovodu Nord Stream 2.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Prieskum: Podpora povinného očkovania rastie. Polovica nezaočkovaných radšej zaplatí pokutu

Podpora povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 na Slovensku mierne rastie. Tých, ktorí schvaľujú povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva, je približne rovnako ako tých, ktorí toto opatrenie odmietajú. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav, je 38,9 percenta respondentov. Odmieta ho 52,1 percenta z nich. Deväť percent opýtaných nevie túto otázku posúdiť. Podpora takéhoto všeobecného povinného očkovania mierne narástla z júlových 31,2 percenta na decembrových 38,9 percenta.      

Za povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva, teda napríklad pre ľudí nad 65 rokov, zdravotníkov, zamestnancov DSS, policajtov či napríklad učiteľov, je 46 percent respondentov. Naopak, odmieta ho 45,8 percenta opýtaných.

Povinné očkovanie vybraných skupín obyvateľstva väčšinovo schvaľujú voliči politických strán Progresívne Slovensko (90,2 percenta), OĽaNO (80 percent), SaS (71,8 percenta) a Sme rodina (50,8 percenta). Pomerne veľkú podporu má i medzi voličmi Hlas-SD (44,6 percenta).

S odmeňovaním zaočkovaných ľudí starších ako 60 rokov sumou 200, respektíve 300 eur, súhlasí 32,9 percenta respondentov. Nesúhlasí s ním 52,5 percenta opýtaných.

Viac ako polovica nezaočkovaných opýtaných (50,6 percenta) by zvolila zaplatenie 300-eurovej pokuty a 21,4 percenta respondentov by radšej chcelo uhradiť časť liečebných nákladov. Až 28 percent nezaočkovaných respondentov by sa však pri nutnosti voliť z týchto dvoch alternatív radšej dali zaočkovať.

Z prieskumu tiež vyplýva, že so súčasným lockdownom viac respondentov súhlasí, ako nesúhlasí. Plošné zatvorenie škôl podporuje iba o niečo viac ako tretina respondentov.

Prieskum sa uskutočnil od 12. do 16. decembra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.