Hnutie Sme rodina treba rešpektovať, tiež chce plniť svoje predvolebné sľuby. Bez nich by nemalo zmysel pokračovať v koalícii. V rozhovore pre TASR to uviedol líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Dodal, že kým bol on premiér, Sme rodina mu "držala chrbát". Líder Sme rodina Boris Kollár hovorí, že reformy treba, no nie také, ktoré poškodia ľudí v regiónoch.
"Bez Sme rodina by sa veľmi rýchlo rozsypala koalícia. Nedá sa fungovať s jedným, dvoma poslancami navyše voči potrebnej väčšine," uviedol Matovič. "Tým, že reformy prešli, Boris dostal symbolicky 'po frňáku', lebo sa mu ukázalo, že dokážeme fungovať aj bez neho. Na druhej strane treba priznať, že spoliehať sa na to, že takto vieme fungovať dva roky, je naivné a hlúpe." Koalícia bez Sme rodina by podľa neho vydržala mesiac či dva. "Najlepší recept na Borisa je rešpektovať jeho samého," skonštatoval Matovič.
Sme rodina "držala chrbát" vo všetkom zlom a ťažkom, čo vláda musela komunikovať, kým bol premiérom Matovič, tvrdí, že SaS robila opak. "Sme rodina aj Boris Kollár vždy boli dobrým, zodpovedným koaličným partnerom a nesnažili sa ani raz hrať na seba. SaS zradili a robili si body na tom, že kritizovali vlastnú vládu."
Kollár si podľa neho mohol získať body, ak by kritizoval kroky vlády, no neurobil to. "Možno to bolo preto, že som mu dokázal prejaviť rešpekt a chápať jeho postoje. Možno postupne ten pocit stratil, keď videl, že SaS štvala proti vláde, nič sa im za to nestalo a iba narastali na preferenciách," myslí si Matovič a dodáva, že Sme rodina sa možno rozhodla ísť svojou cestou. "Myslím si, že zďaleka to nie je v tom rozsahu ako to, čo tu robila SaS rok," dodal líder OĽaNO.
Podľa Matoviča je logické, že aj Sme rodina chce splniť niektoré zo svojich predvolebných sľubov. "Treba sa snažiť, namiesto arogantného prístupu k nim a zosmiešňovania hľadať riešenia, ako im pomôcť naplniť ich predvolebné sľuby."
V programovom vyhlásení vlády sa píše o prijatí reforiem, ale nie je tam uvedené, v akej forme, vyhlásil v rozhovore pre TASR Kollár. "Reformy treba robiť, ale tak, aby nepoškodili ľudí v regiónoch. Bohužiaľ, ľudí nevypočuli," skonštatoval na margo nedávno prijatých reforiem. Nemal problém za ne zahlasovať, ak by sa v nich upravili veci, ktoré navrhovali regióny alebo odbory, čo sa nestalo. Ďalšie reformy podľa svojich slov podporuje bez problémov.
AKTUALIZOVANÉ Politický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik ohlásil v stredu urýchlenie odchodu Republiky srbskej (RS) z ústredných inštitúcií Bosny a Hercegoviny. Urobil tak po tom, ako prokuratúra začala vyšetrovanie jeho plánu. Informuje o tom agentúra AFP.
Parlament Republiky srbskej 10. decembra schválil plán stiahnutia RS z kľúčových oblastí, ako sú bosnianska armáda, súdnictvo a daňový systém. Vládu zároveň zaviazal, aby v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov predložila návrhy zákonov o vytvorení vlastných inštitúcií.
Bosnianska prokuratúra v reakcii na toto konanie začala vyšetrovanie namierené voči vedeniu Republiky srbskej pre „podkopávanie ústavného poriadku“.
Dodik označil toto vyšetrovanie za „politicky motivované“ a tvrdí, že má „destabilizovať“ Republiku srbskú. Tá však bude podľa neho v nasledujúcich 30 dňoch svoj vlastný súdny systém. „Nikto nás nezastaví,“ dodal.
Milorad Dodik, Foto: TASR/AP
Prokuratúra si predvolala predstaviteľov opozičných strán, ktorí bojkotovali zasadnutie parlamentu z 10. decembra, a vyžiadala si dokumenty od bosnianskosrbskej vlády a samotných strán, ktoré ju tvoria.
Dodikov plán vyvolal obavy z porušenia krehkého mieru a vypuknutia nového konfliktu v krajine rozdelenej na etnickom princípe po krvavej vojne v 90. rokoch 20. storočia, ktorá si vyžiadala približne 100 000 obetí na životoch.
Západné mocnosti túto iniciatívu odsúdili, zdá sa však, že Dodik má podporu Ruska – začiatkom decembra sa v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, konštatuje AFP.
Príslušníci policajných zložiek Republiky srbskej pochodujú počas Dňa Republiky srbskej v meste Banja Luka. Foto: TASR/AP
Lavrov podporil Dodika, problém vidí v pokusoch o centralizáciu
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok podporil politiku bosnianskosrbského lídra Milorada Dodika a vyhlasuje, že jeho konanie nepredstavuje hrozbu pre mier v Bosne a Hercegovine ani v širšom balkánskom regióne.
Lavrov v rozhovore pre bosniansky denník Oslobodenje v piatok uviedol, že čo Rusko považuje za problém, sú pokusy o revíziu Daytonskej mierovej dohody, a nie Dodikova secesionistická politika, cituje jeho slová tlačová agentúra Hina.
"Úprimne povedané, znepokojuje nás bezprecedentný pokles úrovne medzietnického dialógu a dôvery v krajinu počas celého obdobia po konflikte. Podľa nášho názoru to súvisí so zintenzívnením externe podporovaných pokusov o revíziu Daytonskej etno-administratívnej architektúry v prospech unitarizácie a centralizácie Bosny a Hercegoviny na úkor ústavných právomocí konštitučných národov a entít," uviedol Lavrov.
Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
Šéf ruskej diplomacie dodal, že takáto politika je mimoriadne nebezpečná pre situáciu v krajine, v regióne i celkovo v Európe. Lavrov zároveň poznamenal, že Rusko nemá na Západe takmer žiadnych partnerov pre diskusiu o týchto záležitostiach a že vo všeobecnosti neexistujú žiadni západní partneri pre rozhovory o situácii na západnom Balkáne, píše Hina.
"Mal by som poznamenať, že Washington sa v poslednej dobe vyhýba diskusii s nami nielen o Bosne a Hercegovine, ale aj o balkánskej otázke ako takej. Dúfame, že Bidenova administratíva bude mať dostatok politickej vôle a dôvodov, aby z Balkánu neurobila ďalší front konfrontácie proti Rusku. V opačnom prípade to bude mať katastrofálne následky pre celú Európu," povedal Lavrov.
Lavrov obvinil zo súčasnej eskalácie politickej krízy v Bosne a Hercegovine bývalého medzinárodného vysokého predstaviteľa a rakúskeho diplomata Valentina Inzka a jeho rozhodnutie z konca júla zaviesť zmeny v trestnom zákonníku, podľa ktorého sa akékoľvek popieranie vojnových zločinov potvrdených rozsudkami medzinárodných alebo vnútroštátnych súdov stáva trestným činom.
Ruský minister zahraničných vecí navštívil Bosnu a Hercegovinu aj v decembri 2020, keď taktiež otvorene podporil Dodika. Chorvátski a bosnianski členovia predsedníctva Bosny a Hercegoviny, Željko Komšič a Šefik Džaferovič, sa s ním odmietli stretnúť, pretože spochybňoval ambície Bosny a Hercegoviny vstúpiť do EÚ.
Orbán: Dva milióny moslimov a bezpečnosť v štáte
Bosnianski predstavitelia a tamojší náboženskí lídri ešte v stredu odsúdili vyhlásenia maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho hovorcu, že integrácia Bosny a Hercegoviny do Európskej únie bude náročná pre jej početnú moslimskú populáciu.
Orbánov hovorca Zoltán Kovács prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter uviedol, že „v súvislosti s Bosnou je výzvou integrovanie krajiny s dvomi miliónmi moslimov“.
Maďarský premiér v utorok vyhlásil, že jeho krajina podporuje snahu Bosny a Hercegoviny o vstup do EÚ a dodal, že ako člen Únie musí Maďarsko zmobilizovať dostatok energie, aby prekonalo „únavu z rozširovania, ktorá zachvátila Európsku úniu“. Kľúčovou otázkou v súvislosti s Bosnou a Hercegovinou podľa Orbána bude postarať sa o bezpečnosť v štáte, v ktorom žijú dva milióny moslimov.
Viktor Orbán. Foto: TASR/AP
Predstavitelia moslimskej komunity v Bosne a Hercegovine označili Orbánove výroky za „xenofóbne a rasistické“. „Ak sa takéto ideológie stanú základom, na ktorom je založená politika zjednotenej Európy, vráti nás to do čias, keď mala byť európska jednota postavená na podobných fašistických, nacistických, násilných a genocídnych ideológiách, ktoré viedli k holokaustu a iným hrozným zločinom,“ uviedli vo vyhlásení.
Politický zástupca moslimov v Bosne a Hercegovine Šefik Džaferovič označil Orbánov výrok za „hanebný a neslušný“. „Pre EÚ nie je výzvou integrovať dva milióny moslimov, pretože sme pôvodný európsky národ, ktorý tu vždy žil, a my sme Európania,“ povedal Džaferovič.
Predpokladom na zdravý dialóg je to, aby Rusko stiahlo svoje jednotky z blízkosti hraníc s Ukrajinou, uviedol v stredu na svojom facebookovom účte slovenský premiér Eduard Heger (OĽANO).
"Pre každú krajinu, a teda aj pre Slovensko, je dôležité a dobré, ak sú jej susedia suverénne, stabilné a rozvinuté demokratické krajiny. Aj preto investujem do rozvoja vzťahov s Ukrajinou, ktoré tu boli na politickej úrovni roky zanedbávané. Znakom toho sú moje tri návštevy Ukrajiny len za tento rok a rokovania na najvyššej úrovni. Čím ekonomicky rozvinutejšia je Ukrajina, tým lepšie pre ňu samotnú a rovnako aj pre jej bezprostredného suseda, ako je Slovensko," napísal Heger.
Podľa neho však na rozvoj "potrebujete jednu zásadnú vec, a tou je pocit bezpečia a stability. A ten dnes Ukrajine chýba, pretože jej východný sused zhromažďuje desiatky tisíc vojakov pozdĺž hraníc".
"Čo týmto sleduje? To dodnes presne nevieme. Ako by sme sa asi v tejto situácii cítili my? Ak je ohrozená bezpečnosť Ukrajiny, tak musíme byť ostražití aj my. Tu ide o bezpečnosť celej Európy," uviedol predseda vlády SR.
Poznamenal, že Rusko minulý týždeň predstavilo požiadavky, ktoré sa dotýkajú citlivých otázok európskej bezpečnosti a fungovania Severoatlantickej aliancie. Ich naplnenie by podľa Hegera znamenalo "de facto" návrat do stavu pred rokom 1997, keď sa začal proces rozširovania NATO a keď Slovensko nebolo ani jeho súčasťou.
"Chcieť vymazať týchto vyše 20 rokov je pre nás neprijateľné. Súhlasíme, že je potrebné začať konštruktívny dialóg, a to čo najskôr. Predpokladom na zdravý dialóg je to, aby Rusko stiahlo svoje jednotky z blízkosti hraníc s Ukrajinou. Ďalšia eskalácia a prepuknutie vojnového konfliktu na hraniciach Ruska s Ukrajinou môže vyústiť len v jediné, v prijatie tvrdých opatrení voči Ruskej federácii v koordinácii so spojencami. Pretože demokratické princípy, bezpečnosť a suverenita Ukrajiny, ale aj nás všetkých sú našou absolútnou prioritou. V tom na pôde EÚ panuje zhoda," dodal Heger.
Pre 50 nakazených v srdci Číny čaká milióny ľudí prísny zákaz vychádzania. Peking nenecháva nič na náhodu. Už o dva mesiace sa tam začnú zimné olympijské hry.
Čínske úrady v stredu z dôvodu nárastu počtu prípadov nákazy koronavírusom vyhlásili lockdown pre takmer 13 miliónov obyvateľov metropolitnej oblasti mesta Si-an v strednej časti krajiny. Informovala o tom agentúra AP.
Vedenie mesta všetkým obyvateľom prikázalo, aby svoje domovy neopúšťali, pokiaľ na to nemajú nevyhnutný dôvod. Úrady takisto nariadili zastavenie všetkých dopravných spojení do tohto mesta a z neho – okrem mimoriadnych prípadov. Lockdown vstúpil do platnosti od polnoci z utorka na stredu a platí na neurčito.
Priepustka z domu len raz za dva dni
Jedna osoba z každej domácnosti bude mať na základe nariadenia raz za dva dni povolené ísť nakúpiť nevyhnutné potreby do domácnosti.
Si-an je hlavné mesto stredočínskej provincie Šen-si. Metropolitná oblasť v jeho okolí má približne 12 900 000 obyvateľov.
Lockdownu prechádzalo masové testovanie
V stredu v tomto meste hlásili 52 nových prípadov komunitného prenosu koronavírusu. Čína počas pandémie uplatňuje prísne opatrenia, ktoré zahŕňajú časté lockdowny, povinnosť nosiť rúška a hromadné testovanie, pripomína AFP.
Si-an začal v utorok hromadne testovať na prítomnosť koronavírusu SARS-CoV-2 milióny svojich obyvateľov. Dôvodom sú obavy zo šírenia nákazy počas obdobia zvýšenej mobility a cestovania pred februárovými zimnými olympijskými hrami v Pekingu a čínskym Novým rokom.
Nákazlivý omikron
Čína pred týždňom ohlásila prvý prípad koronavírusového variantu omikron, ktorý sa vyznačuje rýchlym šírením. Predstavitelia severočínskeho mesta Tchien-ťin potvrdili prvý prípad omikronu u osoby, ktorá pricestovala do Číny z nemenovanej lokality v zahraničí, napísali noviny Tianjin Daily. "Asymptomatický pacient bol vo štvrtok pozitívne testovaný na COVID-19. Ďalšie testy následne potvrdili variant omikron," uvádza sa v správe.
Čínske úrady na ochranu pred infekčnými chorobami nariadili v prístavných mestách, akým je i Tchien-ťin ležiaci zhruba 140 kilometrov od Pekingu, prísnejšie protipandemické pravidlá.
Ruský minister zahraničných vecí tvrdí, že sa chce vyhnúť vojne. Nedávno Kremeľ tvrdil, že vzťahy medzi Ruskom a NATO sú čoraz napätejšie. Rusku prekáža možné rozširovanie NATO, Západ zas Moskvu podozrieva z prípravy invázie na Ukrajinu.
Rusko a Spojené štáty absolvujú prvé kolo rokovaní o bezpečnostných zárukách v januári 2022. Podľa agentúry TASS o tom v stredu informoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Dodal, že tento termín bol stanovený po sérii rozhovorov na úrovni zahraničnopolitických poradcov prezidentov Ruska a USA Jurija Ušakova a Jacoba Sullivana. Podľa Lavrova je známe a navzájom odsúhlasené zloženie oboch tímov vyjednávačov.
Diskusia bude v januári
Lavrov informoval, že Rusko plánuje v januári využiť rokovaciu platformu na prediskutovanie návrhov Moskvy o bezpečnostných zárukách s krajinami NATO. Pripomenul, že medzi Moskvou a Washingtonom existuje dohoda o mechanizmoch dialógu o bezpečnostných zárukách. Podľa Lavrova "nie je dôvod, prečo by tento prístup odporoval záujmom všetkých krajín v regióne".
Na margo nedávno prezentovaných návrhov Ruska týkajúcich sa bezpečnostných záruk Lavrov poznamenal, že Spojené štáty k nim pristupujú vecne, "ako v biznise". Dodal, že má na mysli "skutočnú reakciu, nie rétorickú".
Ubezpečil, že Ruská federácia urobí všetko preto, aby návrhy Moskvy o európskej bezpečnosti "boli pochopené a brané vážne". Vyhlásil tiež, že Rusko "vojnu nechce", ale svoju bezpečnosť bude dôsledne zaisťovať prostriedkami, ktoré bude považovať za potrebné.
Rýchlu koordináciu organizačného rámca pre budúci bezpečnostný dialóg s USA považuje Rusko za pozitívny krok, konštatoval Lavrov.
Ruské bezpečnostné požiadavky
Ak bude Západ ignorovať nové bezpečnostné požiadavky Ruska, Moskva sa uchýli k vytváraniu vlastných protihrozieb. Uviedol to nedávno tamojší tajomník ministra zahraničných vecí Alexander Gruško s tým, že na rad môže prísť aj rozmiestňovanie zbraňových systémov k východnej hranici.
Nedávne návrhy Moskvy týkajúce sa bezpečnostných záruk sú zamerané na odvrátenie potenciálneho vojenského konfliktu s NATO, uviedol ruský zástupca ministerstva zahraničných vecí Alexander Gruško s dodatkom, že vzťahy jeho krajiny s blokom vedeným Američanmi dosiahli bod zlomu.
Obavy Západu z invázie
Ukrajina aj Západ obviňujú Moskvu z toho, že v rámci možných príprav na vojenskú inváziu nahromadila pri hraniciach Ruskej federácie s Ukrajinou desaťtisíce vojakov. Kyjev sa domnieva, že k možnej eskalácii, respektíve invázii by mohlo dôjsť koncom januára 2022.
Moskva popiera, že plánuje akýkoľvek útok a zároveň skloňuje, že pobyt ruských jednotiek na ruskom území alebo ich cvičenie v tomto teritóriu nemôže byť chápané ako prejav agresie.
Stretávanie so známymi a príbuznými plánujú Slováci počas tohtoročných vianočných sviatkov obmedziť v menšej miere ako v minulom roku. Stretávanie sa plánujú obmedziť častejšie zaočkovaní respondenti. Najmenej sa počas Vianoc plánujú obmedzovať ľudia nezaočkovaní proti ochoreniu COVID-19. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?
Stretávanie sa počas sviatkov plánujú výrazne menej často obmedziť respondenti, ktorí nie sú zaočkovaní a ani sa zaočkovať neplánujú (37,9 percenta). Naopak, 15,1 percenta zaočkovaných respondentov sa nebude obmedzovať v stretávaní sa so známymi a príbuznými.
V porovnaní s minulým rokom sa respondenti menej často prikláňajú k obavám, že sviatky spôsobia nárast infikovaných. Obmedzovať sa v stretávaní vôbec neplánuje 22 percent respondentov, minulom roku to bolo len 14 percent respondentov. Obmedziť stretávanie sa len na blízkych príbuzných plánuje 31,3 percenta, pred rokom to bolo 39,7 percenta.
Väčšina respondentov, a to takmer 67 percent, neplánuje pri vianočných návštevách zohľadniť, či sú známi a príbuzní zaočkovaní alebo nie. Stretávanie sa chce len na zaočkovaných obmedziť 19,9 percenta z tých, ktorí nebudú tráviť sviatky len s členmi svojej domácnosti.
Pred stretnutím sa plánuje dať otestovať 30,9 percenta z tých, ktorí nebudú tráviť sviatky len s členmi svojej domácnosti, čo je rovnaký podiel ako pred rokom.
V porovnaní s minuloročným decembrom sú respondenti v tomto roku optimistickejší, čo sa týka dosahu sviatkov na epidemiologickú situáciu. Až 38,5 percenta z nich sa prikláňa k názoru, že Vianoce situáciu s novým koronavírusom nezhoršia a 27 percent očakáva zhoršenie situácie. O tom, že Vianoce epidemiologickú situáciu nezhoršia, sú tiež častejšie presvedčení voliči strany Smer-SD.
Prieskum sa uskutočnil od 10. do 14. decembra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Schválenie povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 by zásadným spôsobom nezvýšilo zaočkovanosť a nakoniec by bolo iba o rozdávaní pokút. Myslí si to vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Dodal, že povinné očkovanie je však legitímna téma. Šéf parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) povinné očkovanie odmieta. Podobne to vidí aj líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Hovorí, že vláda by povinným očkovaním podporovala a podnecovala korupciu.
Ľudí podľa Matoviča od očkovania odrádzajú aj vyjadrenia niektorých opozičných politikov, ktorí ich strašia čipmi či vakcínami z potratených detí. "Obávam sa, že keď by aj bolo povinné očkovanie, ľudia by sa nezaočkovali. Nakoniec by to bolo iba o rozdávaní pokút. Na druhej strane, je to úplne legitímna téma. Bojím sa toho, že ak by sme ho pritlačili, nakoniec nám to zásadným spôsobom nezvýši zaočkovanosť," povedal Matovič v rozhovore pre TASR. Dodal, že sa snažil presadiť politiku motivácie ľudí nad 60 rokov, aby sa nechali zaočkovať.
Kollár: Človek by sa mal rozhodnúť sám
Kollár je za slobodné rozhodnutie ľudí. "Človek by sa mal rozhodnúť sám, či sa dá alebo nedá zaočkovať. Nie sme za povinné očkovanie. Som radšej za to dať ľuďom za očkovanie 300 eur, ako by sme ich mali zákonom do toho nútiť," vyhlásil pre TASR.
Sulík je proti
"Som proti povinnému očkovaniu. Myslím si, že keď to raz niekto za ten svet nechce, treba to rešpektovať," zdôraznil Sulík. Povinné očkovanie podľa neho nefunguje tak, že polícia neočkovaných predvedie a pod hrozbou ich sestrička na stanici zaočkuje. "Znamená, že ak sa niekto nedá zaočkovať, zaplatí 330 eur pokutu," dodal v rozhovore pre TASR.
Ak sa niekto nechce dať očkovať a bude mať na výber zaplatiť jednorazovú pokutu a ostať nezaočkovaný, alebo dať 330 eur ako úplatok lekárovi, aby ho "akože zaočkoval", bude podľa Sulíka vyhľadávať skôr druhú možnosť. Verí, že aj toto bude súčasťou analýz, ktoré má na vládu pripraviť ministerstvo zdravotníctva.
Matovič a téma Sputnik V
Príčiny nízkej zaočkovanosti vidí Matovič v negatívnom postoji niektorých koaličných partnerov aj prezidentky Zuzany Čaputovej voči ruskej vakcíne Sputnik V. Poukázal na to, že nedôverčiví ľudia sa chceli dať zaočkovať aspoň Sputnikom, no odporcovia ju označovali za geopolitickú zbraň. Mnohí zo staršej generácie podľa neho inklinujú k Rusku a skôr by sa dali touto vakcínou zaočkovať. "Doplácame na ješitnosť, obmedzenosť niektorých ľudí, ktorí urobili z boja proti Sputniku doslova svätú vojnu."
Remišová bude presadzovať povinné očkovanie
Strana Za ľudí bude podľa jej predsedníčky Veroniky Remišovej presadzovať povinné očkovanie minimálne pre ľudí nad 60 rokov od začiatku budúceho roka. Premiér Eduard Heger (OĽANO) verí, že sa mu poctivou diskusiou podarí koaličných partnerov presvedčiť na povinné očkovanie.
Heger bude na povinné očkovanie presviedčať
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) verí, že sa mu poctivou diskusiou podarí koaličných partnerov presvedčiť na povinné očkovanie na ochorenie COVID-19. Uviedol to v rozhovore pre TASR.
"Trend Európskej únie sa uberá cestou povinného očkovania. Každému je jasné, že sa bez očkovania z pandémie von nedostaneme. Ak to neurobíme, sme odkázaní na lockdowny," poukázal predseda vlády s tým, že politici si cestu povinného očkovania uvedomujú.
Heger tvrdí, že keď prvýkrát spomenul tému povinného očkovania, bolo z toho "veľké haló". Diskusia sa podľa neho posunula, niektorí si nevedia predstaviť, že by povinné očkovanie podporili, ale chápu, že inak pandémiu nezastavia. "Vytrvalou politickou prácou budem dennodenne posúvať túto tému ďalej. Verím, že tam dosiahneme výsledky. Áno, je to prácne, je to náročné. Vedel by som si to predstaviť aj rýchlejšie," poznamenal premiér.
Na začiatok by chcel Heger zaviesť povinné očkovanie ľudí nad 60 rokov, keďže ide z hľadiska šírenia nového koronavírusu o najohrozenejšiu skupinu. Ďalej bude povinné očkovanie závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať nový koronavírusový variant omikron, skonštatoval.
Ako sú teda rozdané karty
Pri povinnom očkovaní sa teda názory v koalícii rozchádzajú. OĽaNO diskusiu o ňom pripúšťa, SaS má v strane viaceré názory, Sme rodina je proti. Strana Za ľudí bude podľa jej predsedníčky Veroniky Remišovej presadzovať povinné očkovanie minimálne pre ľudí nad 60 rokov od začiatku budúceho roka. Zároveň má minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) spolu so šéfkou rezortu spravodlivosti Máriou Kolíkovou vypracovať analýzu na prijatie povinného očkovania.
Premiér Eduard Heger verí, že sa mu poctivou diskusiou podarí koaličných partnerov presvedčiť na povinné očkovanie na ochorenie COVID-19. Uviedol to v rozhovore pre TASR.
"Trend Európskej únie sa uberá cestou povinného očkovania. Každému je jasné, že sa bez očkovania z pandémie von nedostaneme. Ak to neurobíme, sme odkázaní na lockdowny," poukázal predseda vlády s tým, že politici si cestu povinného očkovania uvedomujú.
Heger tvrdí, že keď prvýkrát spomenul tému povinného očkovania, bolo z toho "veľké haló". Diskusia sa podľa neho posunula, niektorí si nevedia predstaviť, že by povinné očkovanie podporili, ale chápu, že inak pandémiu nezastavia.
"Vytrvalou politickou prácou budem dennodenne posúvať túto tému ďalej. Verím, že tam dosiahneme výsledky. Áno, je to prácne, je to náročné. Vedel by som si to predstaviť aj rýchlejšie," poznamenal premiér.
Na začiatok by chcel Heger zaviesť povinné očkovanie ľudí nad 60 rokov, keďže ide z hľadiska šírenia nového koronavírusu o najohrozenejšiu skupinu. Ďalej bude povinné očkovanie závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať nový koronavírusový variant omikron, skonštatoval.
Pri povinnom očkovaní sa názory v koalícii rozchádzajú. OĽANO diskusiu o ňom pripúšťa, SaS má v strane viaceré názory, Sme rodina je proti. Strana Za ľudí bude podľa jej predsedníčky Veroniky Remišovej presadzovať povinné očkovanie minimálne pre ľudí nad 60 rokov od začiatku budúceho roka. Zároveň má minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) spolu so šéfkou rezortu spravodlivosti Máriou Kolíkovou vypracovať analýzu na zavedenie povinného očkovania.
Izraelský premiér Naftali Bennett v utorok oznámil, že v krajine začnú čoskoro podávať štvrtú dávku vakcíny proti koronavírusu ľuďom starším než 60 rokov a zdravotníckym pracovníkom, informovala agentúra AFP.
"Občania Izraela boli prví, ktorí začali dostávať tretiu dávku vakcíny proti COVID-19 a naďalej sme priekopníkmi v tejto oblasti aj so štvrtou dávkou," uviedol Bennett. Zároveň vyzval tých, ktorí spĺňajú podmienky na podanie štvrtej dávky, aby sa išli dať zaočkovať.
Tento oznam prišiel krátko po tom, ako štvrtú dávku vakcíny odporučila rada odborníkov z dôvodu šírenia nového koronavírusového variantu omikron. Premiér nazval toto odporúčanie rady odborníkov "úžasnou správou, ktorá nám pomôže dostať sa cez omikronovú vlnu".
V Izraeli sa totiž iba v utorok počet prípadov nákazy variantom omikron zdvojnásobil. Izraelské ministerstvo zdravotníctva v utorok oznámilo, že v krajine pribudlo 170 nových infekcií omikronom a ich celkový počet sa tak zvýšil na 340, píše spravodajský portál The Times of Israel.
Agentúra AP zároveň v utorok informovala, že v Izraeli zrejme zaznamenali prvé úmrtie spojené s nákazou variantom omikron. Išlo o 60-ročného muža, ktorý zomrel v pondelok — dva týždne po tom, ako bol hospitalizovaný s covidom. Muž mal však aj niekoľko pridružených ochorení a hlavnou príčinou jeho smrti nebola infekcia dýchacích ciest spôsobená koronavírusom.
Podľa Bennetta začnú v Izraeli podávať štvrtú dávku vakcíny v nadchádzajúcich dňoch, píše agentúra AP. Bennett totiž oznámil, že nariadil ministerstvu zdravotníctva, aby sa začalo pripravovať na podávanie tejto dávky.
Z vyhlásenia rezortu zdravotníctva vyplýva, že okrem ľudí starších ako 60 rokov a zdravotníckych pracovníkov sa štvrtou dávkou budú môcť nechať zaočkovať aj ľudia s oslabenou imunitou.
Viac ako polovica ľudí neočkovaných proti ochoreniu COVID-19 nie je chránená protilátkami. Vyplýva to zo štúdie, ktorá sa realizovala vo viacerých lokalitách Slovenska s 3 789 účastníkmi. V utorok o tom informovala epidemiologička Alexandra Bražinová spolu s predstaviteľmi inštitúcií, ktoré sa na štúdii podieľali.
"Úroveň protilátok sa pohybovala okolo 50 percent v čase, keď jednotlivé okresy prechádzali vrcholom svojej delta vlny. To znamená, že tá vlna dosiahla len asi polovičnú časť populácie, ktorá nebola zaočkovaná," vysvetlil matematik Richard Kollár. Upozornil však, že pokles protilátok nastáva pomerne rýchlo a nízke hladiny protilátok pri variante omikron nemusia stačiť.
Zber vzoriek uskutočnili vedci v novembri a decembri v mestách Bratislava, Košice a v okresoch Čadca, Považská Bystrica, Komárno, Kežmarok a Lučenec v populácii od 12 rokov. Účasť bola dobrovoľná. Protilátky sa vyhodnocovali z kvapiek krvi. Ľudia s hodnotou nad 1,1 majú pozitívnu prítomnosť protilátok, nad 3,5 ide o vysokú hodnotu. Zbierali sa aj údaje o prekonaní ochorenia COVID-19.
Strednú alebo vysokú hodnotu protilátok mali podľa riaditeľa Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Mateja Mišíka najmä ľudia (44 percent), ktorí prekonali ochorenie COVID-19 so symptomatickým priebehom. "Je veľké množstvo ľudí, ktorí nemajú ochranu pred COVID-19 ani v podobe vakcíny, ani v podobe prekonania ochorenia," zhodnotil. Pri bezpríznakových pacientoch tretina nemala žiadne protilátky.
Vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Kopáček zároveň upozornil, že ani prítomnosť protilátok neznamená ochranu proti ochoreniu. "Protilátky sú len jedna časť imunity. V čase nám klesajú," uviedol.
Bražinová vníma individuálny prínos štúdie, keďže jednotlivci získali údaje o svojej hodnote protilátok. Zároveň na populačnej úrovni sa podarilo zmapovať prítomnosť protilátok v danej lokalite. Kopáček víta aj spojenie inštitúcií a vytvorenie logistiky celého procesu.
Štúdia sa uskutočnila v gescii Ministerstva zdravotníctva SR, vzorky zbierala Lekárska fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, diagnostikovalo ich Biomedicínske centrum SAV, dátovú analýzu mala na starosti Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK a Inštitút zdravotných analýz.
Ruský prezident Vladimir Putin označil rozširovanie NATO na východ za "dôsledok eufórie a mylných predstáv po skončení studenej vojny". Vyhlásil tiež, že Rusko je pripravené prijať vojensko-technické opatrenia, ak sa NATO priblíži k jeho hraniciam.
Podľa agentúry TASS to Putin vyhlásil v utorok v príhovore na zasadnutí kolégia ruského ministerstva obrany. Putin dodal, že nerozumie rozširovaniu NATO na východ po studenej vojne, keďže vzťahy medzi Moskvou a Západom boli v tom čase takmer spojenecké.
Putin upozornil, že Rusko je pripravené prijať vojensko-technické opatrenia, ak sa NATO priblíži k jeho hraniciam. V tejto súvislosti tlmočil "mimoriadne znepokojenie" Moskvy, ktoré súvisí s rozmiestnením prvkov amerických systémov protiraketovej obrany v blízkosti ruských hraníc, vrátane ich možného výskytu na Ukrajine.
Americké rakety pri Rusku
"Sme mimoriadne znepokojení, že prvky americkej globálnej protiraketovej obrany sú rozmiestnené v blízkosti Ruska," uviedol Putin.
Podľa neho "odpaľovacie zariadenia MK-41 umiestnené v Rumunsku a plánované nasadenie v Poľsku sú prispôsobené na použitie útočných systémov Tomahawk".
"Ak sa raketové raketové komplexy USA a NATO objavia na Ukrajine, čas doletu do Moskvy sa skráti na sedem až desať minút," vyhlásil Putin a dodal, že s nasadením hypersonických zbraní "iba na päť minút".
V tejto situácii má Rusko podľa Putina plné právo podniknúť kroky na zaistenie svojej bezpečnosti a suverenity.
Moskva chce záruky
"Nepožadujeme pre seba nijaké špeciálne exkluzívne podmienky. Rusko sa zasadzuje za rovnakú a nedeliteľnú bezpečnosť v celom eurázijskom priestore," zdôraznil s tým, že Rusko má "plné právo urobiť to".
Deklaroval, že Rusko teraz "potrebuje od Spojených štátov nie verbálne ubezpečenia o bezpečnostných zárukách, ale právne záväzný dokument".
"Potrebujeme dlhodobé právne záväzné záruky," konštatoval Putin, pričom spomenul, že "Spojené štáty ľahko odstúpia od všetkých medzinárodných zmlúv, ktoré sa (pre ne) z nejakého dôvodu stanú nezaujímavé."
Ako príklad ruský prezident uviedol odstúpenie USA od Zmluvy o obmedzení systémov protiraketovej obrany (ABM) a od Zmluvy o otvorenom nebi.
NATO a spojenci Ruska
Putin sa na zasadnutí zmienil o tom, že keď americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi navrhol začať rokovania o príprave konkrétnych bezpečnostných dohôd, samotný Biden "navrhol vymenovať zodpovedných predstaviteľov za túto oblasť".
Podľa Putina práve v reakcii na to "sme poslali naše návrhy (dohôd a zmlúv medzi Ruskou federáciou a NATO a Ruskou federáciou a Spojenými štátmi), ktoré by vylučovali ďalšie rozširovanie NATO na východ resp. nasadenie útočných zbraňových systémov".
Uviedol tiež, že Ruská federácia by mala rozvíjať vojenskú a vojensko-technickú spoluprácu s členskými krajinami Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) a Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti a posilniť bezpečnosť zväzového štátu s Bieloruskom.
