Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína vyhlásila lokálny lockdown. V izolácii sa zrazu ocitlo 13 miliónov ľudí

Pre 50 nakazených v srdci Číny čaká milióny ľudí prísny zákaz vychádzania. Peking nenecháva nič na náhodu. Už o dva mesiace sa tam začnú zimné olympijské hry.

Čínske úrady v stredu z dôvodu nárastu počtu prípadov nákazy koronavírusom vyhlásili lockdown pre takmer 13 miliónov obyvateľov metropolitnej oblasti mesta Si-an v strednej časti krajiny. Informovala o tom agentúra AP.

Vedenie mesta všetkým obyvateľom prikázalo, aby svoje domovy neopúšťali, pokiaľ na to nemajú nevyhnutný dôvod. Úrady takisto nariadili zastavenie všetkých dopravných spojení do tohto mesta a z neho – okrem mimoriadnych prípadov. Lockdown vstúpil do platnosti od polnoci z utorka na stredu a platí na neurčito.

Priepustka z domu len raz za dva dni

Jedna osoba z každej domácnosti bude mať na základe nariadenia raz za dva dni povolené ísť nakúpiť nevyhnutné potreby do domácnosti.

Si-an je hlavné mesto stredočínskej provincie Šen-si. Metropolitná oblasť v jeho okolí má približne 12 900 000 obyvateľov.

Lockdownu prechádzalo masové testovanie

V stredu v tomto meste hlásili 52 nových prípadov komunitného prenosu koronavírusu. Čína počas pandémie uplatňuje prísne opatrenia, ktoré zahŕňajú časté lockdowny, povinnosť nosiť rúška a hromadné testovanie, pripomína AFP.

Si-an začal v utorok hromadne testovať na prítomnosť koronavírusu SARS-CoV-2 milióny svojich obyvateľov. Dôvodom sú obavy zo šírenia nákazy počas obdobia zvýšenej mobility a cestovania pred februárovými zimnými olympijskými hrami v Pekingu a čínskym Novým rokom.

Nákazlivý omikron

Čína pred týždňom ohlásila prvý prípad koronavírusového variantu omikron, ktorý sa vyznačuje rýchlym šírením. Predstavitelia severočínskeho mesta Tchien-ťin potvrdili prvý prípad omikronu u osoby, ktorá pricestovala do Číny z nemenovanej lokality v zahraničí, napísali noviny Tianjin Daily. "Asymptomatický pacient bol vo štvrtok pozitívne testovaný na COVID-19. Ďalšie testy následne potvrdili variant omikron," uvádza sa v správe.

Čínske úrady na ochranu pred infekčnými chorobami nariadili v prístavných mestách, akým je i Tchien-ťin ležiaci zhruba 140 kilometrov od Pekingu, prísnejšie protipandemické pravidlá.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Lavrov: Potrebujeme od NATO skutočnú reakciu, nie slová. Rusko vojnu nechce

Ruský minister zahraničných vecí tvrdí, že sa chce vyhnúť vojne. Nedávno Kremeľ tvrdil, že vzťahy medzi Ruskom a NATO sú čoraz napätejšie. Rusku prekáža možné rozširovanie NATO, Západ zas Moskvu podozrieva z prípravy invázie na Ukrajinu.

Rusko a Spojené štáty absolvujú prvé kolo rokovaní o bezpečnostných zárukách v januári 2022. Podľa agentúry TASS o tom v stredu informoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Dodal, že tento termín bol stanovený po sérii rozhovorov na úrovni zahraničnopolitických poradcov prezidentov Ruska a USA Jurija Ušakova a Jacoba Sullivana. Podľa Lavrova je známe a navzájom odsúhlasené zloženie oboch tímov vyjednávačov.

Diskusia bude v januári

Lavrov informoval, že Rusko plánuje v januári využiť rokovaciu platformu na prediskutovanie návrhov Moskvy o bezpečnostných zárukách s krajinami NATO. Pripomenul, že medzi Moskvou a Washingtonom existuje dohoda o mechanizmoch dialógu o bezpečnostných zárukách. Podľa Lavrova "nie je dôvod, prečo by tento prístup odporoval záujmom všetkých krajín v regióne".

Na margo nedávno prezentovaných návrhov Ruska týkajúcich sa bezpečnostných záruk Lavrov poznamenal, že Spojené štáty k nim pristupujú vecne, "ako v biznise". Dodal, že má na mysli "skutočnú reakciu, nie rétorickú".

Ubezpečil, že Ruská federácia urobí všetko preto, aby návrhy Moskvy o európskej bezpečnosti "boli pochopené a brané vážne". Vyhlásil tiež, že Rusko "vojnu nechce", ale svoju bezpečnosť bude dôsledne zaisťovať prostriedkami, ktoré bude považovať za potrebné.

Rýchlu koordináciu organizačného rámca pre budúci bezpečnostný dialóg s USA považuje Rusko za pozitívny krok, konštatoval Lavrov.

Ruské bezpečnostné požiadavky

Ak bude Západ ignorovať nové bezpečnostné požiadavky Ruska, Moskva sa uchýli k vytváraniu vlastných protihrozieb. Uviedol to nedávno tamojší tajomník ministra zahraničných vecí Alexander Gruško s tým, že na rad môže prísť aj rozmiestňovanie zbraňových systémov k východnej hranici.

Nedávne návrhy Moskvy týkajúce sa bezpečnostných záruk sú zamerané na odvrátenie potenciálneho vojenského konfliktu s NATO, uviedol ruský zástupca ministerstva zahraničných vecí Alexander Gruško s dodatkom, že vzťahy jeho krajiny s blokom vedeným Američanmi dosiahli bod zlomu.

Obavy Západu z invázie

Ukrajina aj Západ obviňujú Moskvu z toho, že v rámci možných príprav na vojenskú inváziu nahromadila pri hraniciach Ruskej federácie s Ukrajinou desaťtisíce vojakov. Kyjev sa domnieva, že k možnej eskalácii, respektíve invázii by mohlo dôjsť koncom januára 2022.

Moskva popiera, že plánuje akýkoľvek útok a zároveň skloňuje, že pobyt ruských jednotiek na ruskom území alebo ich cvičenie v tomto teritóriu nemôže byť chápané ako prejav agresie.

(tasr, haj)

Minúta  |  

Prieskum: Najmenej sa počas Vianoc plánujú obmedzovať nezaočkovaní

Stretávanie so známymi a príbuznými plánujú Slováci počas tohtoročných vianočných sviatkov obmedziť v menšej miere ako v minulom roku. Stretávanie sa plánujú obmedziť častejšie zaočkovaní respondenti. Najmenej sa počas Vianoc plánujú obmedzovať ľudia nezaočkovaní proti ochoreniu COVID-19. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Stretávanie sa počas sviatkov plánujú výrazne menej často obmedziť respondenti, ktorí nie sú zaočkovaní a ani sa zaočkovať neplánujú (37,9 percenta). Naopak, 15,1 percenta zaočkovaných respondentov sa nebude obmedzovať v stretávaní sa so známymi a príbuznými.

V porovnaní s minulým rokom sa respondenti menej často prikláňajú k obavám, že sviatky spôsobia nárast infikovaných. Obmedzovať sa v stretávaní vôbec neplánuje 22 percent respondentov, minulom roku to bolo len 14 percent respondentov. Obmedziť stretávanie sa len na blízkych príbuzných plánuje 31,3 percenta, pred rokom to bolo 39,7 percenta.

Väčšina respondentov, a to takmer 67 percent, neplánuje pri vianočných návštevách zohľadniť, či sú známi a príbuzní zaočkovaní alebo nie. Stretávanie sa chce len na zaočkovaných obmedziť 19,9 percenta z tých, ktorí nebudú tráviť sviatky len s členmi svojej domácnosti.

Pred stretnutím sa plánuje dať otestovať 30,9 percenta z tých, ktorí nebudú tráviť sviatky len s členmi svojej domácnosti, čo je rovnaký podiel ako pred rokom.

V porovnaní s minuloročným decembrom sú respondenti v tomto roku optimistickejší, čo sa týka dosahu sviatkov na epidemiologickú situáciu. Až 38,5 percenta z nich sa prikláňa k názoru, že Vianoce situáciu s novým koronavírusom nezhoršia a 27 percent očakáva zhoršenie situácie. O tom, že Vianoce epidemiologickú situáciu nezhoršia, sú tiež častejšie presvedčení voliči strany Smer-SD.

Prieskum sa uskutočnil od 10. do 14. decembra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr)

Minúta  |  

Stúpenci a odporcovia povinného očkovania v koalícii. Kto má navrch?

Schválenie povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 by zásadným spôsobom nezvýšilo zaočkovanosť a nakoniec by bolo iba o rozdávaní pokút. Myslí si to vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Dodal, že povinné očkovanie je však legitímna téma. Šéf parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) povinné očkovanie odmieta. Podobne to vidí aj líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Hovorí, že vláda by povinným očkovaním podporovala a podnecovala korupciu.

Ľudí podľa Matoviča od očkovania odrádzajú aj vyjadrenia niektorých opozičných politikov, ktorí ich strašia čipmi či vakcínami z potratených detí. "Obávam sa, že keď by aj bolo povinné očkovanie, ľudia by sa nezaočkovali. Nakoniec by to bolo iba o rozdávaní pokút. Na druhej strane, je to úplne legitímna téma. Bojím sa toho, že ak by sme ho pritlačili, nakoniec nám to zásadným spôsobom nezvýši zaočkovanosť," povedal Matovič v rozhovore pre TASR. Dodal, že sa snažil presadiť politiku motivácie ľudí nad 60 rokov, aby sa nechali zaočkovať.

Kollár: Človek by sa mal rozhodnúť sám

Kollár je za slobodné rozhodnutie ľudí. "Človek by sa mal rozhodnúť sám, či sa dá alebo nedá zaočkovať. Nie sme za povinné očkovanie. Som radšej za to dať ľuďom za očkovanie 300 eur, ako by sme ich mali zákonom do toho nútiť," vyhlásil pre TASR.

Sulík je proti

"Som proti povinnému očkovaniu. Myslím si, že keď to raz niekto za ten svet nechce, treba to rešpektovať," zdôraznil Sulík. Povinné očkovanie podľa neho nefunguje tak, že polícia neočkovaných predvedie a pod hrozbou ich sestrička na stanici zaočkuje. "Znamená, že ak sa niekto nedá zaočkovať, zaplatí 330 eur pokutu," dodal v rozhovore pre TASR.

Ak sa niekto nechce dať očkovať a bude mať na výber zaplatiť jednorazovú pokutu a ostať nezaočkovaný, alebo dať 330 eur ako úplatok lekárovi, aby ho "akože zaočkoval", bude podľa Sulíka vyhľadávať skôr druhú možnosť. Verí, že aj toto bude súčasťou analýz, ktoré má na vládu pripraviť ministerstvo zdravotníctva.

Matovič a téma Sputnik V

Príčiny nízkej zaočkovanosti vidí Matovič v negatívnom postoji niektorých koaličných partnerov aj prezidentky Zuzany Čaputovej voči ruskej vakcíne Sputnik V. Poukázal na to, že nedôverčiví ľudia sa chceli dať zaočkovať aspoň Sputnikom, no odporcovia ju označovali za geopolitickú zbraň. Mnohí zo staršej generácie podľa neho inklinujú k Rusku a skôr by sa dali touto vakcínou zaočkovať. "Doplácame na ješitnosť, obmedzenosť niektorých ľudí, ktorí urobili z boja proti Sputniku doslova svätú vojnu."

Remišová bude presadzovať povinné očkovanie

Strana Za ľudí bude podľa jej predsedníčky Veroniky Remišovej presadzovať povinné očkovanie minimálne pre ľudí nad 60 rokov od začiatku budúceho roka. Premiér Eduard Heger (OĽANO) verí, že sa mu poctivou diskusiou podarí koaličných partnerov presvedčiť na povinné očkovanie.

Heger bude na povinné očkovanie presviedčať

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) verí, že sa mu poctivou diskusiou podarí koaličných partnerov presvedčiť na povinné očkovanie na ochorenie COVID-19. Uviedol to v rozhovore pre TASR.

"Trend Európskej únie sa uberá cestou povinného očkovania. Každému je jasné, že sa bez očkovania z pandémie von nedostaneme. Ak to neurobíme, sme odkázaní na lockdowny," poukázal predseda vlády s tým, že politici si cestu povinného očkovania uvedomujú.

Heger tvrdí, že keď prvýkrát spomenul tému povinného očkovania, bolo z toho "veľké haló". Diskusia sa podľa neho posunula, niektorí si nevedia predstaviť, že by povinné očkovanie podporili, ale chápu, že inak pandémiu nezastavia. "Vytrvalou politickou prácou budem dennodenne posúvať túto tému ďalej. Verím, že tam dosiahneme výsledky. Áno, je to prácne, je to náročné. Vedel by som si to predstaviť aj rýchlejšie," poznamenal premiér.

Na začiatok by chcel Heger zaviesť povinné očkovanie ľudí nad 60 rokov, keďže ide z hľadiska šírenia nového koronavírusu o najohrozenejšiu skupinu. Ďalej bude povinné očkovanie závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať nový koronavírusový variant omikron, skonštatoval.

Ako sú teda rozdané karty

Pri povinnom očkovaní sa teda názory v koalícii rozchádzajú. OĽaNO diskusiu o ňom pripúšťa, SaS má v strane viaceré názory, Sme rodina je proti. Strana Za ľudí bude podľa jej predsedníčky Veroniky Remišovej presadzovať povinné očkovanie minimálne pre ľudí nad 60 rokov od začiatku budúceho roka. Zároveň má minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) spolu so šéfkou rezortu spravodlivosti Máriou Kolíkovou vypracovať analýzu na prijatie povinného očkovania.

(tasr)

Minúta  |  

Verím, že presvedčím koaličných partnerov o povinnom očkovaní, tvrdí Heger

Premiér Eduard Heger verí, že sa mu poctivou diskusiou podarí koaličných partnerov presvedčiť na povinné očkovanie na ochorenie COVID-19. Uviedol to v rozhovore pre TASR.

"Trend Európskej únie sa uberá cestou povinného očkovania. Každému je jasné, že sa bez očkovania z pandémie von nedostaneme. Ak to neurobíme, sme odkázaní na lockdowny," poukázal predseda vlády s tým, že politici si cestu povinného očkovania uvedomujú.

Heger tvrdí, že keď prvýkrát spomenul tému povinného očkovania, bolo z toho "veľké haló". Diskusia sa podľa neho posunula, niektorí si nevedia predstaviť, že by povinné očkovanie podporili, ale chápu, že inak pandémiu nezastavia.

"Vytrvalou politickou prácou budem dennodenne posúvať túto tému ďalej. Verím, že tam dosiahneme výsledky. Áno, je to prácne, je to náročné. Vedel by som si to predstaviť aj rýchlejšie," poznamenal premiér.

Na začiatok by chcel Heger zaviesť povinné očkovanie ľudí nad 60 rokov, keďže ide z hľadiska šírenia nového koronavírusu o najohrozenejšiu skupinu. Ďalej bude povinné očkovanie závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať nový koronavírusový variant omikron, skonštatoval.

Pri povinnom očkovaní sa názory v koalícii rozchádzajú. OĽANO diskusiu o ňom pripúšťa, SaS má v strane viaceré názory, Sme rodina je proti. Strana Za ľudí bude podľa jej predsedníčky Veroniky Remišovej presadzovať povinné očkovanie minimálne pre ľudí nad 60 rokov od začiatku budúceho roka. Zároveň má minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) spolu so šéfkou rezortu spravodlivosti Máriou Kolíkovou vypracovať analýzu na zavedenie povinného očkovania.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael začne podávať štvrtú dávku vakcíny proti koronavírusu

Izraelský premiér Naftali Bennett v utorok oznámil, že v krajine začnú čoskoro podávať štvrtú dávku vakcíny proti koronavírusu ľuďom starším než 60 rokov a zdravotníckym pracovníkom, informovala agentúra AFP.

"Občania Izraela boli prví, ktorí začali dostávať tretiu dávku vakcíny proti COVID-19 a naďalej sme priekopníkmi v tejto oblasti aj so štvrtou dávkou," uviedol Bennett. Zároveň vyzval tých, ktorí spĺňajú podmienky na podanie štvrtej dávky, aby sa išli dať zaočkovať.

Tento oznam prišiel krátko po tom, ako štvrtú dávku vakcíny odporučila rada odborníkov z dôvodu šírenia nového koronavírusového variantu omikron. Premiér nazval toto odporúčanie rady odborníkov "úžasnou správou, ktorá nám pomôže dostať sa cez omikronovú vlnu".

V Izraeli sa totiž iba v utorok počet prípadov nákazy variantom omikron zdvojnásobil. Izraelské ministerstvo zdravotníctva v utorok oznámilo, že v krajine pribudlo 170 nových infekcií omikronom a ich celkový počet sa tak zvýšil na 340, píše spravodajský portál The Times of Israel.

Agentúra AP zároveň v utorok informovala, že v Izraeli zrejme zaznamenali prvé úmrtie spojené s nákazou variantom omikron. Išlo o 60-ročného muža, ktorý zomrel v pondelok — dva týždne po tom, ako bol hospitalizovaný s covidom. Muž mal však aj niekoľko pridružených ochorení a hlavnou príčinou jeho smrti nebola infekcia dýchacích ciest spôsobená koronavírusom.

Podľa Bennetta začnú v Izraeli podávať štvrtú dávku vakcíny v nadchádzajúcich dňoch, píše agentúra AP. Bennett totiž oznámil, že nariadil ministerstvu zdravotníctva, aby sa začalo pripravovať na podávanie tejto dávky.

Z vyhlásenia rezortu zdravotníctva vyplýva, že okrem ľudí starších ako 60 rokov a zdravotníckych pracovníkov sa štvrtou dávkou budú môcť nechať zaočkovať aj ľudia s oslabenou imunitou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.