Preskočiť na obsah
  |  

Podľa premiéra by sa školy mohli otvoriť už o týždeň

Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) podporuje otvorenie škôl od budúceho pondelka (10. 1.). Kľúčové podľa neho bude odborné stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR v kooperácii s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. TASR o tom informovala hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková.

"Predseda vlády SR Eduard Heger si uvedomuje, že prezenčná výučba je pre žiakov a študentov mimoriadne dôležitá. Je za otvorenie škôl od 10. januára. Aktuálne však bude kľúčové odborné stanovisko ministerstva zdravotníctva v kooperácii s ministerstvom školstva," uviedla Janíková.

Hovorkyňa rezortu zdravotníczva Zuzana Eliášová uviedla, že odborníci na ministerstve aktuálne rokujú a vyhodnocujú všetky fakty. "V nadväznosti na závery rokovaní a po schválení vládou SR budeme verejnosť komplexne informovať vrátane oblasti problematiky škôl v súčinnosti s kolegami z rezortu školstva."

Ďalšie kroky bude podľa nej vláda prehodnocovať vzhľadom na vývoj aktuálnej epidemickej situácie berúc na vedomie aj odporúčania odborníkov. "Fakt je ten, že počet pacientov v nemocniciach mierne klesá a už niekoľko dní sa drží stabilne pod hranicou 2500," doplnila Eliášová.

Pri aktuálnej epidemickej situácii by mali školy po zimných prázdninách automaticky pokračovať vo vyučovaní. Otvorené by mali byť všetky školy, vo všetkých farbách okresov, pre všetky deti. Pre TASR to uviedli z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

"Epidemická situácia sa zlepšila, podľa aktuálnych dát Ministerstva zdravotníctva SR je počet hospitalizovaných nižší a rovnako klesá aj prírastok  pozitívnych, a preto nevidím dôvod, aby sa žiakom neumožnilo prezenčné vzdelávanie," uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

Rezort školstva pripomína, že tak ako doposiaľ v triedach môže riaditeľ prerušiť vyučovanie, pokiaľ trieda príde do kontaktu s pozitívnou osobou. "Regionálny úrad verejného zdravotníctva môže rozhodnutím obmedziť prevádzku vo viacerých triedach alebo vo všetkých triedach z dôvodu výskytu ohniska nákazy," skonštatovali z ministerstva. Rezort tiež deklaruje snahu udržať bezpečné prostredie v školách a školských zariadeniach počas pandémie ochorenia COVID-19, a tým udržať prezenčné vyučovanie.

Zimné prázdniny trvajú od 20. decembra 2021 do 7. januára 2022. Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) ešte koncom decembra avizoval, že o podrobnostiach návratu žiakov do škôl bude informovať po vianočných sviatkoch. Verí, že od 10. januára sa vrátia k školskému semaforu.

(tasr)

  |  

Päťdesiattisíc eur a zlaté mince. Polícia odmietla trestné oznámenie v prípade krádeže u Fica

Polícia odmietla trestné oznámenie o krádeži v kancelárii predsedu Smeru-SD Roberta Fica. Pre TASR to uviedol hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Michal Szeiff.

Zlodeji mali Ficovi ukradnúť 50.000 eur a zlaté mince, informovali médiá v októbri 2021 na základe uniknutých videozáznamov z poľovníckej chaty.

Fico incident potvrdil, na októbrovej tlačovej konferencii jeho neoznámenie vysvetľoval skúsenosťou z minulosti, keď po vlámaní do bytu ohlásenie na polícii k ničomu neviedlo.

Podnet na políciu v súvislosti s krádežou na jeseň avizovali poslankyňa Európskeho parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová i poslanec Národnej rady SR za SaS Ondrej Dostál.

(tasr)

  |  

Veľké Z a pätnásť centov. Oddnes zálohujeme plastové a PET fľaše

Cena nápoja bude v obchodoch uvedená bez 15-centovej zálohy. Distribútor musí zo zákona uvádzať cenu nápoja oddelene od zálohy obalu, ktorá sa potom nakupujúcemu zaúčtuje pri pokladnici. V pondelok to na tlačovej konferencii uviedla riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu Správcu zálohového systému Lucia Morvai.

Do júna tohto roka bude platiť prechodné obdobie, keď budú môcť ľudia v obchodoch nájsť nápojové obaly aj bez označenia veľkého písmena "Z" v šípkach. Tie sa zálohovať nemôžu, upozornila Morvai s tým, že nezálohované obaly patria do žltého kontajnera.

"Ťažko povedať, kde sa v ktorej sieti, predajni už zjavia novonakúpené fľaše. 'Zetkové' fľaše budú mať sumu oddelenú od 15 centov a budú zreteľne označené," poukázal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).      

Do zálohomatu by sa mali vracať nepokrčené a nepoškodené obaly. Morvai hovorí, že ľudia sa postupne naučia, či zálohomat zoberie aj mierne pokrčenú fľašu. Ak by ju automat nevzal, môžu ju vyhodiť do žltého kontajnera na plast, vysvetlila.

Dôležitý vrchnák

Správca zároveň ľuďom odporúča, aby vracali PET fľaše spolu s vrchnákom. "Takto vieme zabezpečiť, že sa vrchnáky nebudú povaľovať a že sa naozaj zrecyklujú, pretože to ide jedným smerom k recyklátorovi," poznamenala Morvai. Zálohovanie nebráni zbierať vrchnáky na charitu, ale podľa Budaja to je náročný spôsob zbierania finančných prostriedkov. Morvai deklarovala, že správca bude v budúcnosti spolupracovať s distribútormi a výrobcami na charitatívnych projektoch pre ľudí v núdzi.  

Na Slovensku je do zálohovania obalov zapojených viac ako 2000 odberných miest. Počas roka by mali pribudnúť aj ďalšie, informovala Morvai. Doplnila, že od začiatku februára zverejní správca systému mapu, kde budú odberné miesta vyznačené.

 Envirorezort bude podľa Budaja monitorovať zber obalov. Ak by správca nedodržal 90-percentnú separáciu do roku 2025, bude musieť platiť vysoké pokuty, priblížil.

Budaj zároveň povedal, že plastové fľaše a plechovky často končili voľne pohodené v prírode. Zavedením zálohovania tak podľa neho odtiaľ zmiznú. Na jar chce v spolupráci so správcom zálohového systému, krajmi a samosprávami začať polročnú akciu na vyzbieranie odpadu z prírody.

Zálohované fľaše a plechovky budú označené veľkým písmenom "Z" v šípkach, ktorý bude v blízkosti čiarového kódu spolu s textom "zálohované". Výška zálohy bude jednotná pre plastové fľaše aj plechovky, a to 15 eurocentov.

 Zálohujú sa všetky jednorazové obaly na nápoje z plastu a kovu s objemom od 0,1 do troch litrov. Výnimku tvoria obaly od mlieka, sirupov a tvrdého alkoholu.

(tasr)

  |  

Za znásilnenie by sa mohol považovať aj sexuálny styk bez súhlasu, navrhuje rezort Kolíkovej

Za znásilnenie by sa mohol považovať aj sexuálny styk bez súhlasu. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR to navrhuje v novele Trestného zákona. V súčasnosti je nevyhnutné dokázať vynakladanie aktívneho odporu obeťou alebo prítomnosť či hrozbu násilia.

„Sexuálny styk by mal za každých okolností prebiehať dobrovoľne. Požiadavka, aby v daných prípadoch došlo k 'donúteniu', čo podľa výkladových komentárov k Trestnému zákonu predpokladá vynakladanie aktívneho odporu, nie je správna, keďže každá obeť reaguje na stresovú situáciu inak,“ argumentuje rezort spravodlivosti. V novele navrhuje spojiť trestné činy znásilnenia a sexuálneho násilia do spoločného ustanovenia.

Podľa ministerstva sa nejaví ako správna ani požiadavka, aby pre trestnosť takéhoto konania bolo nevyhnutné použiť násilie alebo jeho bezprostrednú hrozbu. „Napríklad pri nerovnosti postavení páchateľa a obete či už z dôvodu nerovného postavenia žien a mužov alebo z dôvodu inej pozície autority, napríklad zamestnávateľa, môže byť buď bezprostredná hrozba rôzne vnímaná obeťou a páchateľom alebo ani nemusí existovať a napriek tomu dôjde k sexuálnemu násiliu,“ podotklo.

Navrhované zmeny víta občianske združenie (OZ) Žena v tiesni, ktoré sa venuje obetiam sexuálneho násilia. Tiež zdôrazňuje, že sexuálny styk by mal byť za každých okolností dobrovoľný. „Definovanie trestného činu znásilnenia, ako je v súčasnosti v Trestnom zákone, vyžadujúce priame násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia, nie je v súlade s touto požiadavkou,“ podotkla Barbora Ševčíková z OZ Žena v tiesni.

Trestná sadzba sa navrhuje od troch do ôsmich rokov. „Vyššia trestná sadzba v prípade skutočného použitia násilia, jeho hrozby alebo v prípade využitia bezbrannosti obete zostane zachovaná a oproti súčasnému nastaveniu nedochádza k zmene,“ dodalo ministerstvo s tým, že v tomto prípade by išlo o päť- až desaťročný trest.

Dánsko a Švédsko to vidia rovnako

Slovensko by v tomto smere nebolo európskym premiantom. Aj Švédsko v roku 2018 odkleplo zákon, v zmysle ktorého je sex bez súhlasu znásilnením. Súhlas môže mať verbálnu aj jasnú fyzickú povahu.

K legislatívnej úprave pristúpilo v roku 2020 aj Dánsko. Znásilnením je tam po novom akýkoľvek sexuálny akt bez jasného súhlasu oboch, prípadne všetkých zúčastnených. Za znásilnenie sa považujú aj tie prípady, keď sa obeť nebráni, pretože je vystrašená či pod vplyvom akýchkoľvek omamných látok.

Vo februári dánski vývojári spustili mobilnú aplikáciu s názvom iConsent [po anglicky súhlas, pozn. red.]. Prostredníctvom nej si ľudia vymenia takzvané tokeny, teda digitálne šifry. Ak nesúhlasia s pohlavným stykom, bol by akýkoľvek pokus druhej strany klasifikovaný ako znásilnenie. Ak naopak súhlasia, ich zhoda sa archivuje a v budúcnosti bude pri prípadnom obvinení slúžiť ako dôkaz. Jeden súhlas platí len deň, konkrétne pre jednu súlož.

Nezaostáva ani juh Európy. Španielska vláda v júli 2021 schválila návrh zákona, ktorý považuje sexuálny styk bez jasného súhlasu za znásilnenie. Taktiež navrhuje odňatie slobody za sexuálne obťažovanie na pracovisku a za trestný čin by sa malo považovať aj hvízdanie po cudzincoch na ulici, ktoré bude klasifikované ako sexuálne obťažovanie neznámeho človeka na ulici. Návrh zákona tiež klasifikuje ako trestný čin nútené manželstvo a zmrzačenie genitálií a sprísňuje zákony namierené proti pasáctvu.

(tasr, est)

  |  

Heger: Obnove dôvery v právny štát sa bude vláda venovať, až keď vyrieši boj s pandémiou

Práca pracovnej skupiny na obnovu dôvery v právny štát je momentálne prerušená. Vláda sa jej bude venovať hneď po tom, ako vyrieši boj s pandémiou. V rozhovore pre TASR to povedal predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO).

Heger tvrdí, že časť z opatrení navrhnutých pracovnou skupinou už zrealizovali, napríklad otázku voľby policajného prezidenta. V hierarchii dôležitých vecí vlády je pracovná skupina na obnovu dôvery v právny štát podľa Hegera na druhom mieste, hneď pod pandémiou.

Pracovnú skupinu zriadila v septembri minulého roka Bezpečnostná rada SR v súvislosti so situáciou v orgánoch činných v trestnom konaní. Pripraviť mala konkrétne návrhy zmien na zlepšenie fungovania súdov, polície a prokuratúry. Heger na konci septembra informoval, že pracovná skupina pripravila približne 17 konkrétnych návrhov. Neskôr avizoval, že vláda ich zverejní vtedy, keď sa zrodí politická dohoda na celom balíčku návrhov.

(tasr)

  |  

Biden odkazuje Zelenskému: USA budú reagovať na ruskú inváziu

Americký prezident Joe Biden v nedeľu uistil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Washington a jeho spojenci "rozhodným spôsobom zareagujú", ak Rusko zaútočí na Ukrajinu. Biden to povedal počas nedeľňajšieho telefonátu s ukrajinským prezidentom, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na Biely dom.

"Prezident Biden dal jasne najavo, že Spojené štáty a ich spojenci a partneri budú rozhodným spôsobom reagovať," ak Rusko pristúpi k invázii na Ukrajinu." priblížila tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová vo vyhlásení.

Biden podľa Psakiovej zároveň opäť potvrdil, že Spojené štáty podporujú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny.

Psakiová ďalej uviedla, že Biden vyjadril podporu snahám o diplomatické riešenie vyostrenej situácie na ukrajinsko-ruských hraniciach vrátane rozhovorov medzi vysoko postavenými predstaviteľmi USA a Ruska, ktoré sú naplánované na 9. a 10. januára v Ženeve.

Americký prezident vyjadril podporu aj minským mierovým dohodám a snahám o ďalší pokrok pri ich implementácii, ako aj snahám o deeskaláciu napätia v separatistami kontrolovanom regióne Donbas na východe Ukrajiny.

"Vážime si neochvejnú podporu (pre) Ukrajinu (zo strany USA)," napísal Zelenskyj na Twitteri po telefonáte s Bidenom.

"Diskutovali sme... o spoločných krokoch Ukrajiny, USA a (ďalších) partnerov zameraných na udržanie mieru v Európe (a) zabráneniu ďalšej eskalácii," dodal ukrajinský prezident.

Biden minulý týždeň vo štvrtok telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, tiež o napätej situácii na východnej hranici Ukrajiny.

Biden počas telefonátu s Putinom vyzval Moskvu, aby deeskalovala situáciu na rusko-ukrajinských hraniciach, v opačnom prípade Kremľu pohrozil možnými tvrdými sankciami. Putin kontroval, že nová séria sankcií by bola kolosálna chyba, ktorá by mohla viesť k úplnému narušeniu vzťahov medzi USA a Ruskom, uviedol Putinov poradca.

Severoatlantická aliancia už niekoľko týždňov upozorňuje na zhromažďovanie až približne 100 000 ruských vojakov neďaleko hraníc s Ukrajinou. Moskvu zároveň vystríha pred prípadnou inváziou na Ukrajinu. Rusko však plány vojenského zásahu na Ukrajine kategoricky popiera a namiesto toho obviňuje Kyjev, že rozmiestňuje svoje sily v blízkostí území na východe Ukrajiny, ktoré ovládajú proruskí separatisti.

(tasr)