Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrel predseda Európskeho parlamentu. Dôvodom boli vážne komplikácie s imunitou

Vo veku 65 rokov zomrel v utorok predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli, ktorý bol od 26. decembra hospitalizovaný v nemocnici v Taliansku. Agentúre DPA to potvrdil Sassoliho hovorca Roberto Cuillo.

Podľa nemeckej rozhlasovej stanice Deutsche Welle Sassoli zomrel po "vážnych komplikáciách" v súvislosti s jeho imunitným systémom. "Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli zomrel 11. januára o 01.15 h v nemocnici v talianskom meste Aviano, kde bol hospitalizovaný," uviedol na Twitteri Cuillo.

Cuillo v priebehu pondelka oznámil, že Sassoli pre hospitalizáciu zrušil všetky svoje oficiálne aktivity. "Hospitalizácia bola nevyhnutná pre závažné zdravotné komplikácie spôsobené dysfunkciou imunitného systému," uviedol Cuillo vo vyhlásení pre médiá.

Za predsedu europarlamentu bol zvolený 3. júla 2019.

Viac novinár ako politik

David Maria Sassoli sa narodil 30. mája 1956 vo Florencii. V 70. rokoch minulého storočia vyštudoval politológiu na Florentskej univerzite. Začínal ako agentúrny novinár a neskôr pracoval pre rímsky denník Il Giorno.

V Taliansku je známejší oveľa viac ako novinár než ako politik a to najmä vďaka tomu, že svojho času moderoval hlavnú televíznu spravodajskú reláciu "TG1". Údajne raz o sebe povedal: "Nie som hviezda, som veľmi nudný," citovala jeho slová nemecká tlačová agentúra DPA.

Na začiatku svojej novinárskej kariéry spolupracoval s rôznymi menšími denníkmi a tlačovými agentúrami. V roku 1985 začal pracovať v rímskej redakcii denníka Il Giorno. Od roku 1982 pôsobil v talianskej verejnoprávnej televízii RAI, kde sa venoval témam organizovanej kriminality a prisťahovalectva po páde východného bloku. V rokoch 1996 až 1997 viedol v televíznej stanici Rai 2 program "La cronaca in diretta", čo mu prinieslo ocenenie najlepší reportér.

Raketový štart do politiky

Do politiky vstúpil v roku 2009, stal sa členom stredo-ľavicovej Demokratickej strany (PD), za ktorú v tom istom roku úspešne kandidoval za poslanca EP. Získal viac ako 400.000 hlasov, čo bol pre politického nováčika impozantný výsledok. V roku 2013 sa uchádzal o post primátora Ríma, ale vo voľbách ho porazil Ignazio Marino.

Poslancom EP sa stal aj po eurovoľbách v roku 2014. Sassoliho 1. júla 2014 zvolili za podpredsedu EP, zodopovedajúceho za rozpočet a európsko-stredomorskú politiku. Zároveň bol členom skupiny EP pre extrémnu chudobu a ľudské práva. Stál tiež za európskou železničnou reformou, ktorá v roku 2017 prispela k liberalizácii v železničnej doprave.

Spolu s Francescom Saveriom Romanom napísal knihu o únose a vražde talianskeho premiéra Alda Mora, ktorého v roku 1978 uniesli a zavraždili členovia ultraľavicovej organizácie Červené brigády.

Progresívny katolík

V roku 2019 bol Sassoli opätovne zvolený za poslanca EP. Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) ho 2. júla 2019 navrhla za predsedu EP. O deň neskôr 3. júla Sassoliho europoslanci zvolili za nového predsedu EP. Stal sa v poradí siedmym Talianom na tomto poste. Vlani v polovici decembra v exkluzívnom rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera oznámil, že na post predsedu Európskeho parlamentu opäť kandidovať nebude.

David Maria Sassoli bol tiež známy ako progresívny katolík a od mladosti bol súčasťou rôznych katolíckych hnutí. Bol veľkým fanúšikom ACF Fiorentina, najvýznamnejšieho futbalového klubu v jeho rodnom meste.

(tasr)

Minúta  |  

Švajčiarsky investor Saidler & Co. zvyšuje svoj podiel v Štandarde na 40 percent

Švajčiarska investičná firma Saidler & Co. zvyšuje svoj podiel v internetovom denníku Štandard z pôvodných 20 percent na 40 percent. V pondelok o tom informoval väčšinový majiteľ denníka a televízny a filmový producent Peter Núňez. Zmeny podľa neho súvisia s posilnením Štandardu a rozvojom jeho ďalších aktivít na slovenskom mediálnom trhu.

"Firma je organizovaná ako hedžový fond a investičná spoločnosť a je natoľko skúseným a silným investorom, že ako väčšinový majiteľ považujem ich záujem a rozhodnutie za veľkú poctu a potvrdenie životaschopnosti projektu denníka Štandard," uviedol Núňez.

Väčšinovým majiteľom Štandardu zostane Núňez. Spoločnosť Saidler & Co. dlhodobo nemá záujem o väčšinový podiel a zostáva v pozícii menšinového majiteľa a investora. Pre Štandard bude zvýšenie podielu švajčiarskeho investora znamenať v blízkej budúcnosti viaceré dôležité zmeny, ktoré podporia jeho silnejší rozvoj a najmä nezávislosť.

V prospech posilnenia pozície denníka Štandard na slovenskom mediálnom trhu budú podľa Núňeza využité nielen získané finančné prostriedky, ale aj analýzy a podpora expertov zo strany Saidler & Co. Štandard je nezávislý internetový denník, ktorý začal publikovať 1. novembra 2020. Koncom minulého roku mal za sebou prvý rok existencie.

(tasr)

Minúta  |  

Pápež podporil očkovanie a odsúdil šírenie dezinformácií

Pápež František v pondelok odsúdil šírenie nepodložených tvrdení o vakcínach proti ochoreniu COVID-19. V pravidelnom každoročnom prejave pred diplomatmi akreditovanými vo Vatikáne František podporil očkovanie voči koronavírusu a starostlivosť o zdravie označil za morálnu povinnosť každého človeka.

"Uvedomili sme si, že na tých miestach, kde prebiehala účinná očkovacia kampaň, sa znížilo riziko vážnych následkov tejto choroby," povedal najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi. Podľa Františka je preto dôležité pokračovať v snahách o dosiahnutie čo najvyššej miery zaočkovanosti, uviedla agentúra Reuters.

Pápež, ktorý je sám plne zaočkovaný proti koronavírusu, pred diplomatmi z takmer 200 krajín taktiež varoval pred ideologicky motivovanými vyjadreniami týkajúcimi sa očkovania.

"Bohužiaľ, stále viac zisťujeme, že žijeme vo svete silných ideologických rozdielov. Ľudia sa často nechajú ovplyvniť ideológiou súčasnosti, nezriedka podporovanou nepodloženými informáciami alebo nedostatočne zdokumentovanými faktami," uviedol.

Hoci vakcíny pápež nepovažuje za "magický liečivý prostriedok", podľa jeho názoru však ide o "najrozumnejší spôsob" ochrany voči dôsledkom ochorenia COVID-19.

V kontexte podpory očkovania pápež ďalej povedal, že "zdravotná starostlivosť je morálnou povinnosťou", čím podľa Reuters zrejme reagoval na katolíkov a iných kresťanov, najmä v Spojených štátoch, ktorí odmietanie očkovania zdôvodňujú náboženstvom a výhradou vo svedomí.

Pápež takisto opätovne vyzval vlády krajín sveta, aby zabezpečili prístup k vakcínam všetkým obyvateľom planéty, píše agentúra AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Bánovskí chlpáči našli nový domov

Psy, ktoré odchytia na území Bánoviec nad Bebravou, mesto umiestňuje do novej karanténnej stanice, ktorú prevádzkuje občianske združenie Bánovskí chlpáči.

https://vimeo.com/664121686

Jana Janíková, predsedníčka OZ Bánovskí chlpáči.: „Za ten mesiac, čo karanténna stanica funguje, máme momentálne troch psíkov. Ostatní vlastne boli iba zatúlanci po silvestrovskej noci, ktorí sa vrátili domov a okrem týchto psíkov tu máme aj tri šteniatka, ktoré sú momentálne v dočasnej opatere umiestnené. Okrem týchto psíkov sa staráme aj o mačičky, ktoré máme v iných priestoroch.”

Psa, ktorého prijmeme, ide na kontrolu veterinárke, tá určí, či má v poriadku zdravotný stav, dodala Janíková.

Jana Janíková, predsedníčka OZ Bánovskí chlpáči.: „Máme psíka Hektora, ktorý má približne šesť rokov a je braný z veľmi zlých podmienok. Tento psík je navyše ešte aj slepý, ale je to úžasný maznáčik, preto by som sa chcela zaňho prihovoriť. Ak by sa našiel niekto, kto by mu ponúkol nejaký láskyplný domov.

Minúta  |  

Lipšic zrušil obvinenie poslancov v kauze Varín

AKTUALIZOVANÉ Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v pondelok svojím uznesením zrušil na podklade podaných sťažností uznesenie o vznesení obvinenia desiatim poslancom obecného zastupiteľstva obce Varín. Tí boli na základe pokynu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) obvinení za spáchanie prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Na sociálnej sieti o tom informuje ÚŠP.

Problémom podľa Lipšica je, že ÚŠP nekladie obvineným za vinu hlasovanie za všeobecne záväzné nariadenie s určitým názvom ulice, ale skutočnosť, že "neiniciovali premenovanie, nepremenovali a ani z verejných priestranstiev neodstránili označenie ulice Dr. Jozefa Tisu v obci Varín". ÚŠP bol preto presvedčený, že týmto nekonaním poslanci verejne prejavujú sympatie k hnutiu a ideológii, ktoré v minulosti smerovalo k potlačeniu základných práv a slobôd.

"Nie každé zdržanie sa konania má však formu trestnoprávne relevantného konania. O trestnoprávne relevantné opomenutie ide len vtedy, ak páchateľ opomenie konanie, na ktoré bol podľa okolností prípadu a svojich pomerov povinný," skonštatoval Lipšic.

https://standard.sk/152684/co-nesedi-na-kauze-s-tisovou-ulicou-vo-varine/?preview_id=152684&preview_nonce=cdfd35a3f8&preview=true&_thumbnail_id=152035

Zrušenie obvinenia vysvetľuje Lipšic aj tým, že prejaviť sympatiu voči hnutiu je možné len aktívnym konaním, verejné prejavenie sympatie nekonaním je z povahy veci nemožné. "Snaha vyvodiť verejné prejavenie sympatie z nekonania nie je založená na žiadnej zrozumiteľnej právnej a logickej úvahe. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že rozširovanie trestnej zodpovednosti nad rámec udržateľného gramatického výkladu je v trestnom práve hmotnom neprípustné," podotkol Lipšic.

Dodal, že nedostatok empatie a ignorancia historických faktov samy o sebe nie sú trestným činom.

Poslanci Varína zatiaľ nedostali písomné vyhotovenie dokumentu, ktorým bolo obvinenie zrušené. "Preto sa k jeho obsahu môžeme vyjadriť až po oboznámení sa s dokumentom, po vzájomnej dohode všetkých poslancov a po konzultácii s naším právnym zástupcom," podotkli v stanovisku, ktoré TASR poskytla poslankyňa obecného zastupiteľstva obce Lenka Milová.

Desiati poslanci obecného zastupiteľstva vo Varíne (okres Žilina), ktorých obvinila Národná kriminálna agentúra (NAKA) z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, podali voči obvineniu sťažnosť na konci decembra 2021. Išlo o poslancov, ktorí sa v auguste 2021 zúčastnili na zasadnutí obecného zastupiteľstva a nesúhlasili s premenovaním ulice Dr. Jozefa Tisu.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda uvoľnila podmienky pre hromadné podujatia

Podmienky pre hromadné podujatia sa uvoľnia, konať by sa mali v režime OP (očkovaní - po prekonaní ochorenia COVID-19). Pre nízkorizikové podujatia odporúča vláda maximálne 100 osôb alebo naplnenie 50 percent kapacity. Pre stredne rizikové podujatia sa odporúča maximálna kapacita 25 percent. Vyplýva to z odporúčaní opatrení hlavnému hygienikovi, ktoré schválila vláda na svojom pondelkovom zasadnutí. Presné pravidlá určí vyhláška hlavného hygienika Jána Mikasa.

"S ministerstvom zdravotníctva sme našli kompromisné riešenie pre aspoň čiastočné otvorenie kultúry v najbližšej dobe. Mojou snahou a aj snahou celého ministerstva vždy bolo otvoriť kultúru, aby bola bezpečná pre divákov a pre organizátorov ešte stále ekonomicky prijateľná," uviedla ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO).

Medzi nízkorizikové hromadné podujatia zaradila vláda tie, kde sa nosí respirátor, sú bez konzumácie, povinné je sedenie, nespieva sa na nich ani nepovzbudzuje. Navrhuje pre ne režim OP a maximálne 100 divákov alebo naplnenie kapacity do 50 percent.

Maximálne 25-percentné obmedzenie kapacity má platiť pre stredne rizikové hromadné podujatia, na ktorých sa ráta s nosením respirátora, fixným sedením či státím. Alternatívou má byť rovnako 100 divákov. Pri oboch variantoch sa má požadovať očkovanie alebo doklad o prekonaní ochorenia COVID-19.

Za vysokorizikové podujatia sa podľa materiálu považujú svadby, kary, oslavy, večierky, plesy, diskotéky či podujatia v prevádzkach verejného stravovania. Odporúča sa nosenie respirátora, konzumácia jedál by však mala byť povolená. Maximálny počet osôb povolených na vysokorizikovom podujatí by mal byť 20 osôb pre očkovaných a po prekonaní ochorenia. Povinný bude zoznam účastníkov podujatia.

Na majstrovstvách Európy v hádzanej mužov sa povolí účasť divákov, a to v rozsahu 25-percentnej kapacity štadiónov a iných športových zariadení.      

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.