Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Smer avizuje trestné oznámenie na Hamrana pre zneužívanie právomocí

Dočasne poverený šéf polície Štefan Hamran podľa Smeru-SD zneužíva právomoci verejného činiteľa.

Exminister vnútra Robert Kaliňák na utorkovej tlačovej konferencii vyhlásil, že Hamran mal nariadiť obvinenie a postup polície voči lídrovi Smeru-SD a poslancovi Národnej rady (NR) SR Robertovi Ficovi pri decembrovom proteste v Bratislave. Rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Bratislave o zrušení obvinenia podľa neho i Fica hovorí o rozpore postupu polície s Ústavou SR. Kaliňák avizoval i trestné oznámenie.  

„Bude smerovať trestné oznámenie smerom k zneužívaniu právomocí verejného činiteľa a bude rýchlo nasledovať za svojím predchodcom, ktorý takisto je stíhaný za zneužívanie právomocí verejného činiteľa,“ uviedol Kaliňák. Považuje za evidentné, že Hamran porušuje ústavné práva.

„Navyše to obhajuje spôsobom, ktorý presne vyvracia prokuratúra. Prokuratúra jasne konštatovala, že nie je možné obmedziť poslanca NR SR na slobode tým spôsobom, ako to Hamran urobil. Hamran to nariadil, Hamran okolo behal,“ vyhlásil. Hovorí o negatívnom obraze slovenskej polície a vyčíta to ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO). Strana tiež namieta nomináciu Hamrana na post policajného prezidenta.

Líder Smeru-SD skonštatoval, že v uplynulom období bol viackrát nezákonne obvinený. „Nepoznám krajinu v EÚ, kde by predseda opozičnej politickej strany, politik, za svoju politickú prácu bol v takom krátkom časovom období trikrát stíhaný a trikrát obvinený,“ podotkol Fico. Hovorí o nelegálnych postupoch využívaných v boji s opozíciou a trvá na tom, že súčasná vláda zneužíva trestné právo v politickom boji.

„Určite nebudem prehodnocovať vymenovanie policajného prezidenta len na základe vyjadrení poslanca Fica. Obzvlášť, keď spoločne s Kaliňákom ukázali, akú šťastnú ruku mali pri vlastných nomináciách na riadiace funkcie v Policajnom zbore, čo je zrejmé z aktuálnych vyšetrovaných prípadov,“ reagoval pre TASR Mikulec.

Dodal, že vyšetrovateľ je procesne samostatný, viazaný ústavou a zákonmi, pričom je preňho v zmysle trestného poriadku právny názor prokurátora smerodajný. „Aj ten však rozhodnutím súdu môže byť vyhodnotený ako nesprávny,“ poznamenal. Zároveň kritizoval opozíciu za zneužívanie pandémie a podotkol, že nikde inde „opozičný poslanec nenavádza na porušovanie pandemických opatrení“.

(tasr)

Minúta  |  

Zameriame sa na jadro. Uhlíková neutralita, ale bez problémov pre občanov, zhodli sa Heger a Fiala

Priateľské vzťahy medzi Slovenskou a Českou republikou je potrebné posilňovať a doterajšiu spoluprácu ešte viac rozvíjať. Zhodli sa na tom predsedovia vlád SR a ČR Eduard Heger a Petr Fiala na utorkovom stretnutí, ktoré je súčasťou prvej oficiálnej návštevy nového českého premiéra v zahraničí, vedúcej podľa tradície na Slovensko.

"Som rád, že pokračujeme v tejto osvedčenej tradícii," uviedol slovenský premiér pripomínajúc aj symboliku toho, že stretnutie sa uskutočňuje krátko po pripomenutí si 30. výročia posledných osláv nového roka v bývalom spoločnom štáte.

Heger zvýraznil dôležitosť Českej republiky ako politického a ekonomického partnera, poukázal na to, že vzájomná blízkosť by sa mala premietnuť aj pri nadchádzajúcom predsedníctve Českej republiky v Rade EÚ, ktoré sa začne 1. júla 2022, a v blížiacom sa predsedníctve Slovenska v rámci Vyšehradskej skupiny (V4) či Slavkovského formátu (S3). "Je to úžasná príležitosť, aby v jednom čase mohli spoločne udávať tón a politiku v rámci týchto troch formátov, úzko preto budeme spolupracovať pri formulovaní priorít," uviedol Heger. Je presvedčený, že oba kabinety sú a budú zladenými partneri.

Fiala v rámci prediskutovaných tém ocenil, že obe krajiny sú pripravené presadzovať a koordinovať svoje pozície v oblasti energetickej politiky a zameraní na jadro. "Našou snahou je dosiahnuť cieľ uhlíkovej neutrality bez toho, aby to bolo na úkor našich občanov a socioekonomických problémov," povedal Fiala. Verí, že po prerušení pandémiou sa opäť obnovia spoločné rokovania oboch vlád. Zdôraznil tiež spoločný záujem oboch krajín rozvíjať vzťahy v rámci V4.

Premiéri na stretnutí diskutovali aj o boji s pandémiou ochorenia COVID-19, o aktuálnej situácii na východnej hranici Európskej únie, o Zelenej dohode, ako aj o pláne obnovy krajín EÚ po pandémii nového koronavírusu.

Premiéri popoludní položia vence k Pamätníku Tomáša Garrigua Masaryka na Vajanského nábreží a k Pamätníku Milana Rastislava Štefánika na nábreží Dunaja. Fiala sa neskôr stretne aj s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou a predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom.

Minúta  |  

Kazašský líder obvinil exprezidenta Nazarbajeva z vytvorenia vrstvy bohatých

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v utorok obvinil svojho predchodcu Nursultana Nazarbajeva z vytvorenia kasty bohatej elity v krajine. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

V Kazachstane pritom vládne hnev obyvateľov nad chudobou a minulý týždeň dokonca vypukli nepokoje, pripomína tlačová agentúra AFP. Tokajev povedal, že Nazarbajevova vláda v krajine vytvorila "vrstvu bohatých ľudí, dokonca aj podľa zahraničných meradiel".

Tokajevova kritika na adresu svojho vlastného mentora, 81-ročného Nazarbajeva, je zriedkavým javom, konštatuje AFP. Nazarbajev bol najmocnejšou osobou v krajine celé desaťročia. V prezidentskom úrade pôsobil od roku 1991 do marca 2019, keď ho nahradil práve Tokajev.

Protesty v Kazachstane sa začali 2. januára ako reakcia na prudké zvýšenie cien plynu a čoskoro sa zo západu krajiny rozšírili aj do ďalších oblastí. Ekonomické požiadavky protestujúcich vzápätí vystriedali požiadavky politické.

Od 5. januára začali pokojné protesty prerastať do nepokojov – aj do obsadzovania administratívnych budov, rabovania, podpaľačstva, ozbrojených incidentov či krádeží. Veľmi výbušná bola najmä situácia v meste Alma-Ata.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerka kultúry čulo komunikovala s Kočnerovou pravou rukou. Tóth jej radil pri politických začiatkoch

Dvojica, akú by ste nečakali. Bulvár informuje o intenzívnej komunikácii bývalého siskára a Kočnerovho priateľa Petra Tótha s ministerkou kultúry Natáliou Milanovou. Ministerka úzku komunikáciu s Tóthom potvrdila.

Aktuálna ministerka kultúry mala politické ambície už pred desiatimi rokmi. Keď kandidovala za stranu 99% do parlamentu, radil jej pri tom neslávne známy Peter Tóth, bývalý novinár denníka Sme, dôstojník SIS a priateľ Mariana Kočnera. Informuje o tom na základe uniknutých emailov bulvárny denník Nový Čas.

Milanovej podľa denníka radil pri politických krokoch a kontroloval jej blogy počas kampaní v rokoch 2012 až 2016, aby z nich vyťažila čo najviac. Komunikácia mala pokračovať aj po roku 2014, keď Milanová vstúpila do OĽaNO. Neskôr sa jej podarilo dostať do parlamentu.

Matoviča označila za šaša

„Šašo bol vždy dôležitou postavičkou, mohol si dovoliť povedať pravdu/svoj názor a o hlavu aj tak neprišiel. Spoločnosť asi bude šašov vždy svojím spôsobom potrebovať,“ napísala v mailoch o predsedovi OĽaNO Igorovi Matovičovi.

Z mailov vyplýva, že Milanová obvykle Tóthove rady prijala. Hoci pred desiatimi rokmi ešte nebolo verejne známe, že Tóth je pravou rukou Kočnera, mal nelichotivú povesť. Tótha neskôr obvinili zo sledovania novinárov pre Kočnera, neskôr však vypovedal proti nemu.

Potvrdila pravosť mailov

Ministerka Milanová priznala, že mailová komunikácia s Tóthom je pravá a mala s ním priateľské vzťahy. „Ak niekoho baví hrabanie sa v mojej súkromnej komunikácii pred vstupom do politiky, prajem mu príjemné čítanie,“ reagovala pre Nový Čas.

Rovnako Tóth potvrdil, že sa s Milanovou pozná od roku 2011 a pomáhal jej pri politickej kampani a písaní blogov.

Milanová je v súčasnosti ministerkou kultúry za OĽaNO. Čelí kritike umeleckej obce za prísne pandemické obmedzenia a slabú finančnú pomoc v porovnaní s okolitými štátmi. Nemusí byť preto náhodou, že kompromitujúce informácie o jej minulosti vychádzajú práve teraz.

(haj)

Minúta  |  

To bolo rýchle: Vojaci ODKB sa môžu vrátiť domov, vyhlásil kazašský prezident

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v utorok oznámil, že odchod jednotiek Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) vedenej Ruskom sa začne o dva dni, informovali agentúra TASS a AFP.

"Situácia je vo všetkých regiónoch stabilná. V súvislosti s tým tak oznamujem, že hlavná misia jednotiek ODKB bola úspešné ukončená. O dva dni začne kontingent mierových jednotiek po etapách opúšťať krajinu. Proces odchodu kontingentu nebude trvať dlhšie ako desať dní," uviedol Tokajev počas svojho vystúpenia v dolnej komore kazašského parlamentu.

V reakcii na vývoj situácie v Kazachstane, kde minulý týždeň protesty prerástli do nepokojov, sa v mnohých oblastiach Kazachstanu minulý týždeň začala tzv. protiteroristická operácia. Kazašské vedenie o pomoc pri obnovovaní verejného poriadku požiadalo aj ODKB, ktorá do krajiny vyslala viac ako 2000 vojakov.

Rusko, ktoré do Kazachstanu vyslalo najpočetnejší kontingent, označuje túto misiu za "mierotvornú"; tamojšia opozícia však hovorí o invázii.

Protesty v Kazachstane sa začali 2. januára ako reakcia na  prudké zvýšenie cien plynu a čoskoro sa zo západu krajiny rozšírili aj do ďalších oblastí krajiny. Od 5. januára pokojné protesty – najmä v najväčšom meste Alma-Ata – začali prerastať aj do rabovania, podpaľačstva, obsadzovania administratívnych budov, ozbrojených incidentov či krádeží.

Kazašské úrady v utorok informovali, že počas nepokojov zadržali v krajine takmer 10 000 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel predseda Európskeho parlamentu. Dôvodom boli vážne komplikácie s imunitou

Vo veku 65 rokov zomrel v utorok predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli, ktorý bol od 26. decembra hospitalizovaný v nemocnici v Taliansku. Agentúre DPA to potvrdil Sassoliho hovorca Roberto Cuillo.

Podľa nemeckej rozhlasovej stanice Deutsche Welle Sassoli zomrel po "vážnych komplikáciách" v súvislosti s jeho imunitným systémom. "Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli zomrel 11. januára o 01.15 h v nemocnici v talianskom meste Aviano, kde bol hospitalizovaný," uviedol na Twitteri Cuillo.

Cuillo v priebehu pondelka oznámil, že Sassoli pre hospitalizáciu zrušil všetky svoje oficiálne aktivity. "Hospitalizácia bola nevyhnutná pre závažné zdravotné komplikácie spôsobené dysfunkciou imunitného systému," uviedol Cuillo vo vyhlásení pre médiá.

Za predsedu europarlamentu bol zvolený 3. júla 2019.

Viac novinár ako politik

David Maria Sassoli sa narodil 30. mája 1956 vo Florencii. V 70. rokoch minulého storočia vyštudoval politológiu na Florentskej univerzite. Začínal ako agentúrny novinár a neskôr pracoval pre rímsky denník Il Giorno.

V Taliansku je známejší oveľa viac ako novinár než ako politik a to najmä vďaka tomu, že svojho času moderoval hlavnú televíznu spravodajskú reláciu "TG1". Údajne raz o sebe povedal: "Nie som hviezda, som veľmi nudný," citovala jeho slová nemecká tlačová agentúra DPA.

Na začiatku svojej novinárskej kariéry spolupracoval s rôznymi menšími denníkmi a tlačovými agentúrami. V roku 1985 začal pracovať v rímskej redakcii denníka Il Giorno. Od roku 1982 pôsobil v talianskej verejnoprávnej televízii RAI, kde sa venoval témam organizovanej kriminality a prisťahovalectva po páde východného bloku. V rokoch 1996 až 1997 viedol v televíznej stanici Rai 2 program "La cronaca in diretta", čo mu prinieslo ocenenie najlepší reportér.

Raketový štart do politiky

Do politiky vstúpil v roku 2009, stal sa členom stredo-ľavicovej Demokratickej strany (PD), za ktorú v tom istom roku úspešne kandidoval za poslanca EP. Získal viac ako 400.000 hlasov, čo bol pre politického nováčika impozantný výsledok. V roku 2013 sa uchádzal o post primátora Ríma, ale vo voľbách ho porazil Ignazio Marino.

Poslancom EP sa stal aj po eurovoľbách v roku 2014. Sassoliho 1. júla 2014 zvolili za podpredsedu EP, zodopovedajúceho za rozpočet a európsko-stredomorskú politiku. Zároveň bol členom skupiny EP pre extrémnu chudobu a ľudské práva. Stál tiež za európskou železničnou reformou, ktorá v roku 2017 prispela k liberalizácii v železničnej doprave.

Spolu s Francescom Saveriom Romanom napísal knihu o únose a vražde talianskeho premiéra Alda Mora, ktorého v roku 1978 uniesli a zavraždili členovia ultraľavicovej organizácie Červené brigády.

Progresívny katolík

V roku 2019 bol Sassoli opätovne zvolený za poslanca EP. Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) ho 2. júla 2019 navrhla za predsedu EP. O deň neskôr 3. júla Sassoliho europoslanci zvolili za nového predsedu EP. Stal sa v poradí siedmym Talianom na tomto poste. Vlani v polovici decembra v exkluzívnom rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera oznámil, že na post predsedu Európskeho parlamentu opäť kandidovať nebude.

David Maria Sassoli bol tiež známy ako progresívny katolík a od mladosti bol súčasťou rôznych katolíckych hnutí. Bol veľkým fanúšikom ACF Fiorentina, najvýznamnejšieho futbalového klubu v jeho rodnom meste.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.