Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bidenova prehra: Najvyšší súd zablokoval pravidlo o očkovaní alebo testovaní vo firmách

Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok zablokoval opatrenie prezidenta Joea Bidena, na základe ktorého mali mať ľudia pracujúci vo firmách s viac ako 100 zamestnancami povinnosť dať sa zaočkovať dvoma dávkami vakcíny proti koronavírusu alebo podstupovať pravidelné týždenné testovanie a nosiť rúška. Informovala o tom agentúra AFP.

Súd zároveň v pomere hlasov 5:4 povolil uplatnenie pravidla o povinnej vakcinácii pre väčšinu zdravotníkov – platiť bude v približne 76.000 zariadeniach financovaných z federálneho rozpočtu. Troch liberálnych sudcov v tejto veci podporili i dvaja konzervatívci – John Roberts a Brett Kavanaugh.

Konzervatívna väčšina šiestich sudcov Najvyššieho súdu USA rozhodla, že Bidenova administratíva prekročila svoje právomoci, čo sa týka spomenutého pravidla očkovania alebo testovania ľudí vo firmách, ktoré by sa dotklo vyše 80 miliónov Američanov. S týmto rozhodnutím nesúhlasili traja liberálni sudcovia.

Biden vo svojej reakcii na rozhodnutie súdu vyjadril poľutovanie, že súd nebral do úvahy rozumné požiadavky "založené na vede aj zákone". Súčasne však vyzval zamestnávateľov, aby "urobili správnu vec" na ochranu zdravia Američanov i na prospech ekonomike.

Senát amerického federálneho odvolacieho súdu v decembri rozhodol, že spomínané nariadenie vlády týkajúce sa pracovníkov stredných a veľkých podnikov môže vstúpiť do platnosti. Rozhodnutie senátu tak zrušilo predošlý verdikt federálneho sudcu iného súdu, ktorý tomuto nariadeniu na začiatku novembra pozastavil platnosť.

Predmetné opatrenie predstavil prezident Biden po prvý raz v septembri s tým, že výnimky by sa týkali ľudí pracujúcich vonku alebo iba z domu. Pravidlo týkajúce sa 17 miliónov zdravotníkov či ošetrovateľov neponúka alternatívu pravidelného testovania, všetci z nich tak budú musieť byť zaočkovaní. O výnimku budú môcť požiadať zo zdravotných či náboženských dôvodov.

Plne zaočkovaných proti covidu je viac ako 208 miliónov Američanov (62,7 percenta populácie) a viac ako tretina z nich dostala i posilňujúcu očkovaciu dávku, vyplýva z údajov Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDCP).

(tasr, ste)

Minúta  |  

Európski liberáli navrhli Šimečku na podpredsedu europarlamentu. Som presvedčený, že som pripravený, tvrdí

Slovenský poslanec Európskeho parlamentu (EP) Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska, ktorý po nástupe do zákonodarného zboru EÚ v roku 2019 získal podpredsednícku funkciu v liberálnej frakcii Obnovme Európu (RE), má na budúci týždeň historickú šancu stať sa podpredsedom EP. Šimečka to vo štvrtok uviedol na Facebooku s tým, že na túto funkciu ho navrhli jeho stranícki kolegovia z frakcie Obnovme Európu.

K zmene na vedúcich pozíciách EP dochádza vždy v polovici volebného obdobia. V utorok 18. januára sa uskutočnia voľby nového predsedu, voliť sa budú aj podpredsedovia a kvestori. V neskoršej fáze dôjde aj k niektorým zmenám na postoch predsedov výborov, pričom sa zohľadní aj najnovší pohyb v politických frakciách (odchod a príchod nových členov) a politická rovnováha medzi nimi.

"Ak na budúci týždeň v Štrasburgu získam podporu pléna, stal by som sa historicky prvým Slovákom na tomto poste. Veľmi si vážim prejav dôvery od tretej najväčšej frakcie v europarlamente, v ktorej mám na starosti ochranu právneho štátu a demokracie, témy bezpečnosti a zahraničnej politiky," uviedol Šimečka.

V tejto súvislosti pripomenul, že s miestom podpredsedu EP súvisí väčšia zodpovednosť aj vplyv na chod celej inštitúcie. Znamená to tiež spolupredsedanie plenárnym schôdzam a oficiálne zastupovanie EP navonok.

"Som presvedčený, že na tieto nové úlohy som plne pripravený. Mám skvelý tím a podporu kolegov v Bruseli aj na Slovensku".

Pôvodne dvojčlenná delegácia slovenských liberálnych europoslancov v EP, do ktorej patril aj Martin Hojsík (PS), sa rozrástla na dvojnásobok, keď Šimečka presvedčil o vstupe do frakcie poslankyňu Luciu Ďuriš Nicholsonovú (pôvodne SaS, teraz nezávislá), ktorá opustila skupinu konzervatívcov a reformistov, a Michala Wiezika (pôvode Spolu, teraz PS), ktorý odišiel od ľudovcov.

Slovenskí liberáli sa tak spolu s ľudovcami (EPP) stali najpočetnejšou národnou delegáciou, pričom preskočili trojčlennú skupinu socialistov a demokratov (S&D).  

"Doteraz najvyššiu funkciu v štruktúrach EP mali Vladimír Maňka (január 2017 - jún 2019) a Monika Beňová (júl 2019 - január 2022), obaja Smer-SD a S&D, ktorí boli kvestormi a teda členmi širšieho predsedníctva EP."

(tasr, ste)

Minúta  |  

Inflácia v eurozóne nebude taká prechodná, ako sa pôvodne čakalo. A zrejme prekoná odhady, znie z ECB

Vysoká miera inflácie v eurozóne nebude podľa všetkého iba prechodným javom, ako sa predpokladalo ešte pred niekoľkými mesiacmi a je možné, že tohtoročný rast spotrebiteľských cien súčasné odhady prekoná. Povedal to vo štvrtok viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos.

Miera inflácie v eurozóne dosiahla v decembri 5 % oproti 4,9-percentnej úrovni v predchádzajúcom mesiaci, uviedol minulý týždeň štatistický úrad Eurostat v rýchlom odhade. Decembrová hodnota inflácie tak predstavuje nový rekord a iný vývoj, než sa čakalo. Analytici totiž počítali so spomalením inflácie na 4,7 %.

"Inflácia nebude taká prechodná, ako sa predpokladalo iba niekoľko mesiacov dozadu," povedal Luis de Guindos na podujatí organizovanom bankou UBS. Dodal, že náklady na energie pravdepodobne zostanú na vysokej úrovni a problémy v dodávateľských reťazcoch budú ďalej zvyšovať tlak na ceny.  

V dlhodobejšom horizonte sa však riziká javia vybalansované, dodal de Guindos s tým, že v rokoch 2023 a 2024 by sa miera inflácie mala dostať tesne pod 2 %. To je aj odhad ECB, podľa ktorej sa v rokoch 2023 a 2024 inflácia vráti pod 2-percentný inflačný cieľ, a to bez sprísnenia menovej politiky.

Niektorí bankári sú však skeptickejší a varovali, že inflácia by sa mohla udržať nad inflačným cieľom omnoho dlhší čas. Poukazujú najmä na tlak na rast miezd spôsobený zvyšovaním cien.  

(tasr)

Minúta  |  

Poliaci objavili gén, ktorý zdvojnásobuje riziko ťažkého covidu

Poľskí vedci objavili gén, ktorý podľa nich viac ako zdvojnásobuje u pacientov riziko ťažkého priebehu ochorenia COVID-19. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters.

"Po viac ako roku a pol výskumu sa podarilo objaviť gén zodpovedný za predispozíciu k vážnemu priebehu covidu," povedal vo štvrtok poľský minister zdravotníctva Adam Niedzielski.

Podľa vedcov z Lekárskej univerzity v Białystoku je nimi objavený gén po veku, nadváhe a pohlaví štvrtým najdôležitejším faktorom určujúcim závažnosť ochorenia.

Vedúci predstaviteľ výskumu Marcin Moniuszko tvrdí, že tento gén je prítomný u približne 14 percent poľskej populácie v porovnaní s ôsmimi až deviatimi percentami v Európe ako celku a 27 percentami v Indii.

Ako uvádza Reuters, keďže váhavý postoj k očkovaniu proti covidu je v krajinách strednej a východnej Európy hlavným faktorom vyššej úmrtnosti na toto ochorenie, výskumníci dúfajú, že identifikovanie ľudí s najvyšším rizikom závažných symptómov ich povzbudí k očkovaniu. Zároveň budú mať prístup k intenzívnejším metódam liečby, približuje Reuters. Výskum v Poľsku prebiehal na vzorke 1500 ľudí nakazených covidom, píše agentúra PAP.

Reuters ďalej pripomína, že dôležitosť genetických faktorov pri závažnosti covidu skúmali v minulosti aj iné štúdie. V novembri britskí vedci oznámili, že objavili verziu génu, ktorý môže súvisieť s dvojnásobným rizikom zlyhania pľúc v dôsledku covidu.

(tasr)

Minúta  |  

Písala si s Kočnerovou pravou rukou. Premiér Heger naďalej stojí za Milanovou

Ministerka kultúry Natália Milanová má dôveru premiéra Eduarda Hegera (obaja OĽANO). Predseda vlády to potvrdil v reakcii na otázku novinárov, či má šéfka rezortu kultúry jeho dôveru aj po medializovaných informáciách o jej spolupráci a komunikácii s bývalým príslušníkom Slovenskej informačnej služby (SIS) Petrom Tóthom.

Ministerka si mala v rokoch 2012 až 2016 nechávať upravovať blogy Tóthom. Upozornil na to Nový Čas, odvolávajúci sa na uniknutú komunikáciu medzi dvojicou. V kontakte s exnovinárom a exsiskárom mala byť Milanová aj v čase, keď začala spolupracovať s OĽANO.

Milanová kontakt s Tóthom potvrdila, bol jej kolegom. Zdôraznila, že o jeho prepojeniach na odsúdeného Mariana Kočnera netušila.

Bývalý štátny tajomník ministerstva kultúry Konrád Rigó, pôsobiaci v mimoparlamentnej strane Aliancia, reagoval, že oveľa lepšie by bolo, keby mala Milanová dôveru kultúrnej obce.

"Tej sa šéfka rezortu dlhodobo neteší. Nie kvôli uniknutej komunikácii s kontroverzným Petrom Tóthom, ale kvôli nezvládnutiu svojej funkcie. Dnes sme sa dozvedeli aj to, že predstavitelia kultúrnej obce budú mať priestor na to, aby svoje pripomienky a postrehy mohli tlmočiť priamo premiérovi. Dnes toto gesto už nestačí. Premiér má za chod kultúry prevziať zodpovednosť aj formálne," uviedol v stanovisku, ktoré TASR zaslala hovorkyňa Aliancie Klára Magdeme.

https://standard.sk/156172/ministerka-kultury-culo-komunikovala-s-kocnerovou-pravou-rukou-toth-jej-radil-pri-politickych-zaciatkoch/

(tasr)

Minúta  |  

Rusi: Rozhovory so Západom nikam nevedú. Môžeme nasadiť naše vojenské zariadenia v Amerike

Rusko nevidí dôvod na ďalšie rozhovory so Západom v blízkom čase. Nevylúčilo ani nasadenie svojej vojenskej infraštruktúry na Kube a vo Venezuele.

Rusko nevidí dôvod na uskutočnenie nového kola rozhovorov so Západom v nadchádzajúcich dňoch po tom, ako počas doterajších rokovaní o bezpečnostných zárukách nedošlo k pokroku. Vyhlásil to vo štvrtok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, informovala agentúra AFP.

„Nevidím dôvod, prečo by sme si mali v najbližších dňoch spolu sadnúť, znova sa stretnúť a začať rovnaké diskusie,“ povedal Riabkov v rozhovore pre televíznu stanicu RTVI.

Západných náprotivkov obvinil, že im chýba akákoľvek „flexibilita“ viesť rokovania o „vážnych témach“. Riabkov zároveň podľa agentúry AP varoval, že v prípade zvýšeného napätia so Spojenými štátmi nemožno vylúčiť nasadenie ruskej vojenskej infraštruktúry na Kube a vo Venezuele.

Kremeľ vo štvrtok nepriaznivo ohodnotil bezpečnostné rokovania medzi Ruskom, USA a Severoatlantickou alianciou. Označil ich za neúspešné, pričom uviedol, že zúčastnené strany sa nezhodujú v základných otázkach.

„Rokovania boli iniciované na to, aby sme dostali konkrétne odpovede na konkrétne položené zásadné otázky, a pri tých sme zaznamenali nezhody. To je zlé, možno to pokladať iba za mínus oboch tých dvoch kôl (rokovaní), ktoré už prebehli,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Rokovania medzi Ruskom, USA a Severoatlantickou alianciou sa konajú z dôvodu obáv pred Ruskou inváziou na Ukrajinu. Moskva od Spojených štátov a organizácie NATO žiada rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa aliancia nerozšírila o Ukrajinu. Spojené štáty a spojenci však Rusku pohrozili, že ak zaútočí, zavedú proti nemu prísne sankcie, vysvetľuje AFP.

(svet)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.