Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva: Na akékoľvek vaše sankcie sme pripravení

Rusko je pripravené na akékoľvek sankcie Západu, vyhlásil v piatok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Zároveň vyjadril nádej, že budú obnovené rokovania s USA o bezpečnostných zárukách, ktoré žiada Rusko, informovala agentúra RIA Novosti.

"Od nich (západné krajiny) možno očakávať čokoľvek. No môžem vás ubezpečiť, že sme pripravení na akýkoľvek vývoj situácie vo sfére ekonomiky," uviedol Lavrov počas tlačovej konferencie, ktorá bola venovaná zhrnutiu udalostí z minulého roka.

Lavrov zároveň vyjadril nádej, že budú obnovené rokovania so Spojenými štátmi o bezpečnostných zárukách, čo však podľa neho závisí najmä od odpovede Washingtonu na ruské návrhy, ktorá by mala byť rýchla.

"Očakávame písomnú reakciu. Máme dôvod domnievať sa, že naši partneri pochopili, že je nevyhnutné to urobiť rýchlo, konkrétne a na papieri... nebudeme čakať do nekonečna," uviedol Lavrov.

"Každému je jasné, že situácia sa nezlepšuje, hromadí sa konfliktný potenciál a západní kolegovia rozhodujúcou mierou prispievajú k takému negatívnemu vývoju udalostí," vyhlásil Lavrov, ktorého citovala agentúra TASS.

Tohtotýždňové rokovania medzi Ruskom USA a NATO sa konali z dôvodu obáv pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Moskva od Spojených štátov a organizácie NATO žiada rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa aliancia nerozšírila o Ukrajinu. Spojené štáty a spojenci však Rusku pohrozili, že ak zaútočí, zavedú proti nemu prísne sankcie, vysvetľuje agentúra AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom o ruských základniach v Amerike: Moskva sa chvastá, budeme reagovať rozhodne

Spojené štáty neveria, že sa Rusko rozhodlo zaútočiť na Ukrajinu, ale sú pripravené na akýkoľvek scenár vývoja. Uviedol to vo štvrtok poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Na brífingu v Bielom dome Sullivan vyhlásil, že Spojené štáty sú pripravené dosiahnuť "pokrok pri rokovacom stole", ale aj na podniknutie "potrebných a správnych krokov na obranu našich spojencov, podporu našich partnerov a rázne reagovať na akúkoľvek zjavnú agresiu, ktorá by mohla nastať".

Podľa Sullivana "spravodajská komunita nevyhodnotila (situáciu tak), že Rusi sa definitívne rozhodli pre vojenský akciu na Ukrajine". Dodal, že situácia je momentálne taká, že Rusko má naďalej možnosť "prísť k rokovaciemu stolu".

Agentúra TASS v správe o brífingu v Bielom dome napísala, že podľa Sullivana v súčasnosti stále existuje možnosť vyriešiť európske bezpečnostné otázky prostredníctvom diplomacie. "Ak sa Rusko rozhodne pre inú cestu, budeme podľa toho reagovať," upozornil.

Dodal, že Spojené štáty majú v úmysle vojensky posilniť východné krídlo NATO v prípade ruskej invázie na Ukrajinu, informoval TASS.

Sullivan na brífingu komentoval aj reakciu námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova na otázku    televízie RTVi, či Rusko zvažuje možnosť rozmiestnenia svojej vojenskej infraštruktúry v krajinách mimo Európy, napr. v Latinskej Amerike - na Kube či vo Venezuele.

Riabkov, ktorý tento v Ženeve rokoval s námestníčkou amerického ministra zahraničných vecí Wendy Shermanovou, totiž vo štvrtkovom TV rozhovore nevylúčil, ale ani nepotvrdil, že "ak Spojené štáty budú provokovať a naďalej vyvíjať vojenský tlak na Ruskú federáciu," Moskva môže "podniknúť kroky po linke" svojho vojenského námorníctva.

Sullivan označil tieto Riabkovove vyjadrenia za chvastúnstvo a uviedol, že Rusko túto myšlienku na rokovaniach ani nenastolilo.

Upozornil však, že "ak by sa Rusko uberalo týmto smerom, budeme reagovať rozhodne".

Spojené štáty a vtedajší Sovietsky zväz boli v 20. storočí krajinami, ktoré sa najviac priblížili jadrovej vojne. Došlo k tomu v roku 1962, keď Moskva rozmiestnila na Kube svoje balistické rakety na ochranu ostrova pred prípadnými útokmi zo strany USA. Ich prítomnosť bola zároveň Sovietskym zväzom zdôvodnená ako protiopatrenie za umiestnenie amerických rakiet v Británii, Taliansku a hlavne v Turecku. Kubánska kríza je považovaná za moment, keď sa studená vojna dostala najbližšie k vyústeniu do jadrovej vojny.

Podľa správ z Ukrajiny i západných médií Rusko v uplynulých mesiacoch zhromaždilo na hraniciach s Ukrajinou desaťtisíce vojakov a vojenskú techniku. Stalo sa tak v situácii, keď Moskva stále naliehavejšie požaduje záruky, že sa aliancia NATO nerozšíri ďalej na východ.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Bidenova prehra: Najvyšší súd zablokoval pravidlo o očkovaní alebo testovaní vo firmách

Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok zablokoval opatrenie prezidenta Joea Bidena, na základe ktorého mali mať ľudia pracujúci vo firmách s viac ako 100 zamestnancami povinnosť dať sa zaočkovať dvoma dávkami vakcíny proti koronavírusu alebo podstupovať pravidelné týždenné testovanie a nosiť rúška. Informovala o tom agentúra AFP.

Súd zároveň v pomere hlasov 5:4 povolil uplatnenie pravidla o povinnej vakcinácii pre väčšinu zdravotníkov – platiť bude v približne 76.000 zariadeniach financovaných z federálneho rozpočtu. Troch liberálnych sudcov v tejto veci podporili i dvaja konzervatívci – John Roberts a Brett Kavanaugh.

Konzervatívna väčšina šiestich sudcov Najvyššieho súdu USA rozhodla, že Bidenova administratíva prekročila svoje právomoci, čo sa týka spomenutého pravidla očkovania alebo testovania ľudí vo firmách, ktoré by sa dotklo vyše 80 miliónov Američanov. S týmto rozhodnutím nesúhlasili traja liberálni sudcovia.

Biden vo svojej reakcii na rozhodnutie súdu vyjadril poľutovanie, že súd nebral do úvahy rozumné požiadavky "založené na vede aj zákone". Súčasne však vyzval zamestnávateľov, aby "urobili správnu vec" na ochranu zdravia Američanov i na prospech ekonomike.

Senát amerického federálneho odvolacieho súdu v decembri rozhodol, že spomínané nariadenie vlády týkajúce sa pracovníkov stredných a veľkých podnikov môže vstúpiť do platnosti. Rozhodnutie senátu tak zrušilo predošlý verdikt federálneho sudcu iného súdu, ktorý tomuto nariadeniu na začiatku novembra pozastavil platnosť.

Predmetné opatrenie predstavil prezident Biden po prvý raz v septembri s tým, že výnimky by sa týkali ľudí pracujúcich vonku alebo iba z domu. Pravidlo týkajúce sa 17 miliónov zdravotníkov či ošetrovateľov neponúka alternatívu pravidelného testovania, všetci z nich tak budú musieť byť zaočkovaní. O výnimku budú môcť požiadať zo zdravotných či náboženských dôvodov.

Plne zaočkovaných proti covidu je viac ako 208 miliónov Američanov (62,7 percenta populácie) a viac ako tretina z nich dostala i posilňujúcu očkovaciu dávku, vyplýva z údajov Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDCP).

(tasr, ste)

Minúta  |  

Európski liberáli navrhli Šimečku na podpredsedu europarlamentu. Som presvedčený, že som pripravený, tvrdí

Slovenský poslanec Európskeho parlamentu (EP) Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska, ktorý po nástupe do zákonodarného zboru EÚ v roku 2019 získal podpredsednícku funkciu v liberálnej frakcii Obnovme Európu (RE), má na budúci týždeň historickú šancu stať sa podpredsedom EP. Šimečka to vo štvrtok uviedol na Facebooku s tým, že na túto funkciu ho navrhli jeho stranícki kolegovia z frakcie Obnovme Európu.

K zmene na vedúcich pozíciách EP dochádza vždy v polovici volebného obdobia. V utorok 18. januára sa uskutočnia voľby nového predsedu, voliť sa budú aj podpredsedovia a kvestori. V neskoršej fáze dôjde aj k niektorým zmenám na postoch predsedov výborov, pričom sa zohľadní aj najnovší pohyb v politických frakciách (odchod a príchod nových členov) a politická rovnováha medzi nimi.

"Ak na budúci týždeň v Štrasburgu získam podporu pléna, stal by som sa historicky prvým Slovákom na tomto poste. Veľmi si vážim prejav dôvery od tretej najväčšej frakcie v europarlamente, v ktorej mám na starosti ochranu právneho štátu a demokracie, témy bezpečnosti a zahraničnej politiky," uviedol Šimečka.

V tejto súvislosti pripomenul, že s miestom podpredsedu EP súvisí väčšia zodpovednosť aj vplyv na chod celej inštitúcie. Znamená to tiež spolupredsedanie plenárnym schôdzam a oficiálne zastupovanie EP navonok.

"Som presvedčený, že na tieto nové úlohy som plne pripravený. Mám skvelý tím a podporu kolegov v Bruseli aj na Slovensku".

Pôvodne dvojčlenná delegácia slovenských liberálnych europoslancov v EP, do ktorej patril aj Martin Hojsík (PS), sa rozrástla na dvojnásobok, keď Šimečka presvedčil o vstupe do frakcie poslankyňu Luciu Ďuriš Nicholsonovú (pôvodne SaS, teraz nezávislá), ktorá opustila skupinu konzervatívcov a reformistov, a Michala Wiezika (pôvode Spolu, teraz PS), ktorý odišiel od ľudovcov.

Slovenskí liberáli sa tak spolu s ľudovcami (EPP) stali najpočetnejšou národnou delegáciou, pričom preskočili trojčlennú skupinu socialistov a demokratov (S&D).  

"Doteraz najvyššiu funkciu v štruktúrach EP mali Vladimír Maňka (január 2017 - jún 2019) a Monika Beňová (júl 2019 - január 2022), obaja Smer-SD a S&D, ktorí boli kvestormi a teda členmi širšieho predsedníctva EP."

(tasr, ste)

Minúta  |  

Inflácia v eurozóne nebude taká prechodná, ako sa pôvodne čakalo. A zrejme prekoná odhady, znie z ECB

Vysoká miera inflácie v eurozóne nebude podľa všetkého iba prechodným javom, ako sa predpokladalo ešte pred niekoľkými mesiacmi a je možné, že tohtoročný rast spotrebiteľských cien súčasné odhady prekoná. Povedal to vo štvrtok viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos.

Miera inflácie v eurozóne dosiahla v decembri 5 % oproti 4,9-percentnej úrovni v predchádzajúcom mesiaci, uviedol minulý týždeň štatistický úrad Eurostat v rýchlom odhade. Decembrová hodnota inflácie tak predstavuje nový rekord a iný vývoj, než sa čakalo. Analytici totiž počítali so spomalením inflácie na 4,7 %.

"Inflácia nebude taká prechodná, ako sa predpokladalo iba niekoľko mesiacov dozadu," povedal Luis de Guindos na podujatí organizovanom bankou UBS. Dodal, že náklady na energie pravdepodobne zostanú na vysokej úrovni a problémy v dodávateľských reťazcoch budú ďalej zvyšovať tlak na ceny.  

V dlhodobejšom horizonte sa však riziká javia vybalansované, dodal de Guindos s tým, že v rokoch 2023 a 2024 by sa miera inflácie mala dostať tesne pod 2 %. To je aj odhad ECB, podľa ktorej sa v rokoch 2023 a 2024 inflácia vráti pod 2-percentný inflačný cieľ, a to bez sprísnenia menovej politiky.

Niektorí bankári sú však skeptickejší a varovali, že inflácia by sa mohla udržať nad inflačným cieľom omnoho dlhší čas. Poukazujú najmä na tlak na rast miezd spôsobený zvyšovaním cien.  

(tasr)

Minúta  |  

Poliaci objavili gén, ktorý zdvojnásobuje riziko ťažkého covidu

Poľskí vedci objavili gén, ktorý podľa nich viac ako zdvojnásobuje u pacientov riziko ťažkého priebehu ochorenia COVID-19. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters.

"Po viac ako roku a pol výskumu sa podarilo objaviť gén zodpovedný za predispozíciu k vážnemu priebehu covidu," povedal vo štvrtok poľský minister zdravotníctva Adam Niedzielski.

Podľa vedcov z Lekárskej univerzity v Białystoku je nimi objavený gén po veku, nadváhe a pohlaví štvrtým najdôležitejším faktorom určujúcim závažnosť ochorenia.

Vedúci predstaviteľ výskumu Marcin Moniuszko tvrdí, že tento gén je prítomný u približne 14 percent poľskej populácie v porovnaní s ôsmimi až deviatimi percentami v Európe ako celku a 27 percentami v Indii.

Ako uvádza Reuters, keďže váhavý postoj k očkovaniu proti covidu je v krajinách strednej a východnej Európy hlavným faktorom vyššej úmrtnosti na toto ochorenie, výskumníci dúfajú, že identifikovanie ľudí s najvyšším rizikom závažných symptómov ich povzbudí k očkovaniu. Zároveň budú mať prístup k intenzívnejším metódam liečby, približuje Reuters. Výskum v Poľsku prebiehal na vzorke 1500 ľudí nakazených covidom, píše agentúra PAP.

Reuters ďalej pripomína, že dôležitosť genetických faktorov pri závažnosti covidu skúmali v minulosti aj iné štúdie. V novembri britskí vedci oznámili, že objavili verziu génu, ktorý môže súvisieť s dvojnásobným rizikom zlyhania pľúc v dôsledku covidu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.