Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bödör ide na slobodu, sudca nevyhovel žiadosti na jeho väzbu

AKTUALIZOVANÉ Rozhodovať o väzbe pre nitrianskeho podnikateľa bude ešte Najvyšší súd. Hovorkyňa Generálnej prokuratúry zdôraznila, že súdy opakovane potvrdili dôvodnosť vedeného trestného stíhania.

Obvineného nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra prepustili zo zadržania na slobodu. V nedeľu popoludní o tom rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor podal sťažnosť. Rozhodovať bude Najvyšší súd. Informoval o tom Bödörov obhajca Marek Para.

"O pár dní bude rozhodovať Najvyšší súd, my sa ideme pripravovať na toto rozhodovanie," podotkol obhajca. Hovorí, že dôvody prepustenia jeho klienta zo zadržania súvisia s prieťahmi a nedodržaním lehôt. Bödör cestou do auta svojho advokáta na otázky novinárov neodpovedal.

"Väzobné stíhanie obvineného Ing. N. B. v tejto trestnej veci, v ktorej je stíhaný pre prečin a v ktorej boli zistené prieťahy, by predstavoval neoprávnený a neprípustný zásah do ústavou garantovaného práva na osobnú slobodu, keďže navrhované väzobné stíhanie by malo nasledovať bezprostredne po výkone väzby obvineného v inej zbiehajúcej trestnej veci, ktorá trvala vyše 19 mesiacov," informovala hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková. Najvyšší súd by mal rozhodovať o sťažnosti prokurátora na verejnom zasadnutí 20. januára.

Obvineného podnikateľa najskôr vo štvrtok prepustili z väzby, kde bol približne rok a pol pre kauzu Dobytkár. Národná kriminálna agentúra ho o pár hodín neskôr zadržala v súvislosti s kauzou Valčeky, respektíve Judáš. Bödör v nej má byť stíhaný za korupčnú trestnú činnosť. Kauza Valčeky sa podľa medializovaných informácií týka ekonomickej trestnej činnosti v súvislosti s fiktívnymi dodávkami ocele.

Podanie sťažnosti, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd, potvrdila aj hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Zároveň zdôraznila, že súdy, ktoré opakovane rozhodovali o väzbe obvineného, potvrdili dôvodnosť vedeného trestného stíhania, ako aj jednotlivých väzobných dôvodov, a to aj po podaní obžaloby vo veci Dobytkár. "Inými slovami, potvrdili správnosť a zákonnosť konania vyšetrovateľov NAKA a prokurátorov ÚŠP. K nálezu Ústavného súdu prišlo výlučne z dôvodu formálno-procesnej chyby Špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní o predĺžení väzby, spočívajúcej v spornom výklade detailných ustanovení rozvrhu práce ŠTS. Aj v aktuálne posudzovanom prípade (korupcia v kauze Valčeky) súd nijako nespochybnil dôvodnosť vedeného trestného stíhania obvineného N. B.," doplnila Tökölyová.

Bödör čelí aj dvom obžalobám. Hlavné pojednávanie v kauze Dobytkár nariadil Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, na 25. februára. Obžaloba sa týka 13 osôb. Para uviedol, že by jeho klient mal byť na pojednávaní osobne prítomný. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal v decembri 2021 obžalobu na 11 osôb aj v kauze Očistec.

(tasr, gas)

Minúta  |  

Fico: Odovzdávame naše letiská cudzím silám. Zavádzate, reagoval Korčok

Líder opozície označil zmluvu s Američanmi za nevýhodnú a zbytočnú. Minister diplomacie zopakoval, že na základe tejto zmluvy na územie Slovenska nevstúpi ani jeden vojak cudzieho štátu bez toho, aby o tom nerozhodovala Národná rada.

Expremiér Robert Fico (Smer-SD) tvrdí, že obranná dohoda s USA odovzdáva slovenské letiská i vzdušný priestor cudzím ozbrojeným silám, umožňuje nástup ozbrojených síl USA na Slovensko a približuje USA k ruskej hranici. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) to odmieta. Vyhlásil, že Fico zavádza. Deklaroval, že na základe tejto zmluvy na územie Slovenska nevstúpi ani jeden vojak cudzieho štátu bez toho, aby o tom nerozhodovala Národná rada. Fico s Korčokom o zmluve diskutovali v nedeľnej relácii RTVS O päť minút dvanásť.

"Zmluva, ktorú vláda schválila, nie je žiadna politická deklarácia," podotkol Fico s tým, že garantuje kompletnú kontrolu USA nad vzdušným priestorom Slovenska. Označil ju za nevýhodnú a zbytočnú. Tvrdí, že v nej absentuje reciprocita, zasahuje do zvrchovanosti SR a je súčasťou geopolitického boja. Viackrát zopakoval, že ozbrojené sily USA dostanú k dispozícii naše letiská a budú ich môcť využiť aj na svoje účely. Vláda podľa Fica pri zmluve plne rešpektovala návrh zo strany USA. Jedinú cestu vidí v tom, že zmluvu odmietne parlament a bude sa o nej nanovo rokovať.

"Vo všetkom, čo ste povedali, zavádzate," reagoval Korčok. Deklaroval, že na základe tejto zmluvy "nevstúpi na územie SR ani noha" a že dohoda neobmedzuje právomoc parlamentu rozhodovať o prítomnosti cudzích vojsk na Slovensku. Zdôraznil, že zmluva prešla riadnym procesom v zmysle Ústavy. Podotkol, že dlhodobo veľká časť slovenskej politickej scény kultivuje negatívny postoj k USA a že opozícia si zo zmluvy vyberá len to, čo sa jej hodí. "Vy Slovákov strašíte. O nič iné vám nejde, ako dostať USA do polohy agresora," povedal.

V súvislosti s názormi v koalícii Korčok uviedol, že aj partneri môžu mať otázky a budú o tom diskutovať. Ocenil, že za ňu hlasovali všetci členovia vlády. Ak sa prezidentka Zuzana Čaputová obráti so zmluvou na Ústavný súd, budú sa s tým musieť vyrovnať. Poznamenal pritom, že zmluvu pripomienkoval aj rezort spravodlivosti či legislatívna rada vlády a nenašli v nej rozpor s ústavou.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: Žilinka robí hanbu, ale disciplinárne stíhanie voči nemu by bolo prehnané

AKTUALIZOVANÉ Vicepremiér Richard Sulík odmietol návrh líderky Za ľudí Veroniky Remišovej, ktorá navrhla disciplinárne stíhať Generálneho prokurátora Maroša Žilinku za jeho účasť na oslavách výročia ruskej prokuratúry. Zmluvu s USA by však aj on sám Ústavnému súdu posúdiť dal.

Líder SaS by na mieste generálneho prokurátora Maroša Žilinku do Ruska nechodil. Jeho disciplinárne stíhanie by však nepodporil, návrh vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí) v tomto smere považuje za prehnaný. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.

"Ja by som tam nechodil. Robí to hanbu, išiel tam ako jediný z krajín EÚ. Nemyslím si, že by to bolo vhodné," povedal Sulík. Zdôraznil však, že Žilinka na druhej strane neurobil nič zakázané. Priznal však, že generálny prokurátor ho sklamal, súhlasí s vyjadrením premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), ktorý povedal, že Žilinkovi prestáva rozumieť.

Na otázku, či má Žilinka jeho dôveru, Sulík odpovedal, že je to irelevantná otázka, pripomenul, že na tento post bol riadne zvolený.

Sulík tiež uviedol, že sa nezúčastní na okrúhlom stole k otázke zmeny Ústavy SR v súvislosti s referendom o predčasných voľbách, ktorý inicioval predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina). Považuje to za zbytočné. V strane SaS podľa jeho slov o tomto ešte nehovorili a nevie, či tam vôbec niekoho pošlú.

Plošné zatváranie škôl bude SaS vetovať

Sulík by podľa svojho osobného názoru dal obrannú zmluvu s USA posúdiť Ústavnému súdu. Považuje zároveň za dobré, že sa o obrannej zmluve diskutuje.

"Ja by som to Ústavnému súdu posúdiť dal," povedal Sulík. Podotkol, že ide o kompetenciu prezidentky SR a je na nej, ako sa rozhodne. "Prezidentka má takúto možnosť, je to jej rozhodnutie," podotkol.

Za dobré považuje fakt, že sa o obrannej zmluve diskutuje. Vyvrátiť sa tak dajú obavy verejnosti. "V zásade je dobré o tom diskutovať a zobrať ľuďom obavy. Vysvetliť im, ktorý článok, o čom hovorí," myslí si Sulík.

Je zároveň podľa neho dobré, že sa školy otvorili, hoci si minister financií Igor Matovič myslí, že sa to pre omikron vypomstí. "Školy sú otvorené, vybavená vec. Nevypomstí sa nám to," vyhlásil Sulík. Pripomenul, že žiaci sa už druhý rok poriadne nevzdelávajú, prípadne len veľmi obmedzene. Deti podľa neho do školy patria.

Plošné zatváranie škôl síce podľa Sulíka nebude na vypovedanie koaličnej zmluvy, strana však takýto prípadný krok bude vetovať. "Plošné zatváranie škôl budeme určite vetovať a musíme nájsť iné riešenie," dodal Sulík.

(tasr)

Minúta  |  

Djokovič s odvolaním neuspel, z Austrálie dnes odletel

AKTUALIZOVANÉ Novak Djokovič nebude obhajovať titul na grandslamovom Australian Open. Verdikt federálneho súdu bol v nedeľu jednomyseľný, zhodli sa na ňom všetci traja sudcovia. Djokovič rozhodnutie rešpektuje, krajinu ešte v nedeľu večer opustil. Hrozí mu trojročný zákaz vstupu do Austrálie.

Novak Djokovič nebude obhajovať titul na grandslamovom Australian Open. Srbský tenista neuspel na federálnom súde v Melbourne s odvolaním sa proti opätovnému zrušeniu jeho víza, ktoré v piatok nariadil austrálsky minister pre imigráciu Alex Hawke. Líder svetového rebríčka musel Austráliu opustiť.

Trojčlenný senát po nedeľnom pojednávaní potvrdil ministerské rozhodnutie zrušiť Djokovičovi vízum z dôvodu verejného záujmu. Podľa agentúry AP tak pravdepodobne zostane v detenčnom zariadení až do svojho vyhostenia z krajiny. Príkaz na deportáciu zvyčajne obsahuje aj trojročný zákaz vstupu do Austrálie.

Deväťnásobný šampión Australian Open prišiel prvýkrát o vízum ešte 6. januára krátko po prílete do Melbourne, keď pohraničné úrady usúdili, že nespĺňa podmienky vstupu do krajiny. Djokovič potom strávil niekoľko dní v zariadení pre imigrantov, no minulý pondelok uspel s odvolaním na prvostupňovom súde a začal s tréningom. Minister Hawke však v piatok využil svoju osobitnú právomoc a opätovne tenistovi zrušil vízum.

"Teraz si doprajem na istý čas na oddych a nabratie nových síl, kým sa k týmto udalostiam bližšie vyjadrím," uviedol Djokovič. "Nie je príjemné, že sa pozornosť v uplynulých týždňoch sústredila iba na mňa a dúfam, že teraz sa už všetci môžeme zamerať na turnaj, ktorý milujem. Hráčom, funkcionárom, zamestnancom, dobrovoľníkom i fanúšikom by som chcel zaželať všetko dobré počas turnaja. Zároveň by som sa chcel poďakovať mojej rodine, priateľom, tímu, fanúšikom a krajanom zo Srbska za vašu neustálu podporu. Všetci ste boli pre mňa veľkým zdrojom sily."

Verdikt federálneho súdu bol v nedeľu jednomyseľný, zhodli sa na ňom všetci traja sudcovia – James Allsop, Anthony Besanko i David O'Callaghan. Djokovičovi navyše nariadili zaplatiť vláde súdne trovy. Podľa austrálskej agentúry AAP by ešte mohla existovať možnosť odvolať sa na Najvyšší súd v krajine, ale šance uspieť tam sú mizivé. V každom prípade 34-ročný Djokovič nestihne štart na Australian Open, kde chcel získať rekordný 21. grandslamový titul v kariére.

Djokoviča po piatkovom rozhodnutí ministra o odobratí víza v sobotu zadržali a noc pred pojednávaním strávil v detenčnom zariadení. Nedeľné pojednávanie však už mohol sledovať z kancelárie svojich právnych zástupcov, kde ho sprevádzali imigrační úradníci. Právnik srbského tenistu Nick Wood vykreslili na súde snahu exekutívy deportovať ho ako "iracionálnu" a "neodôvodnenú". Snažil sa vyvrátiť hlavný argument vlády, že Djokovičove antivakcinačné názory sú verejnou hrozbou a môžu spôsobiť "občianske nepokoje". Wood vyhlásil, že napriek tomu, že jeho klient nie je zaočkovaný, nesnaží sa získať priazeň antivaxerov a ani nie je napojený na toto hnutie. "Austrálska vláda nevie, aké sú súčasné názory Djokoviča," uviedol Wood s tým, že vláda nemá pre svoje tvrdenia dostatočné dôkazy.

Právny zástupca vlády Stephen Lloyd naopak tvrdil, že Djokovič nie je ani po dvoch rokoch pandémie koronavírusu zaočkovaný a opakovane ignoroval protipandemické opatrenia vrátane neizolovania sa, keď bol pozitívny na covid, a to je dostatočný dôkaz jeho názoru na pandémiu. Podľa neho predstavuje Srb riziko pre celú spoločnosť, v ktorej podnecuje protivakcinačné nálady.

Organizátori Australian Open ešte pred verdiktom zaradili Djokoviča do programu prvého dňa grandslamového turnaja, v pondelok mal nastúpiť na druhý duel "night session" v aréne Roda Lavera (po 9.00 nášho času) proti krajanovi Miomirovi Kecmanovičovi. V pavúku ho teraz nahradí "lucky loser", teda pôvodne neúspešný hráč z kvalifikácie.

Djokovič mal údajne pozitívny test na koronavírus 16. decembra. Následne však vyšlo najavo, že sa o deň neskôr zúčastnil na slávnostnom ceremoniáli v Novakovom tenisovom centre v Belehrade, kde bez rozstupov či prekrytia horných dýchacích ciest pózoval približne s dvadsiatkou detí. Odôvodnil to tým, že výsledok testu dostal až po tom, ako na podujatie vyrazil. Neskôr však – už vedomý si karantény – poskytol rozhovor pre reportéra francúzskeho denníka L'Équipe, za čo sa neskôr ospravedlnil. Rozruch spôsobil aj cestou z Belehradu do Španielska, ktorá sa uskutočnila v období 14 dní pred príletom do Austrálie. Pritom v cestovnom vyhlásení tvrdil, že v tom čase nikam necestoval. Vinu za nesprávnu informáciu zvalil na agenta, ktorý zaňho údajne cestovné doklady vypĺňal.

"Noleho" prípad mal v Austrálii aj politické pozadie. V krajine, ktorú čakajú v tomto roku voľby, platia už takmer dva roky jedny z najprísnejších pandemických reštrikcií na svete. Výnimka pre tenistu, ktorý v minulosti spochybňoval očkovanie, čelila veľkej kritike tamojších obyvateľov. "Táto pandémia bola veľmi náročná pre každého Austrálčana, no držali sme spolu a zachránili sme životy. Mali sme jeden z najnižších počtov úmrtí a najlepšie ekonomické i vakcinačné výsledky v rámci celého sveta," povedal premiér Morrison v oficiálnom vyhlásení. "Austrálčania toho mnoho obetovali a právom očakávajú, že výsledok ich obety budeme ochraňovať."

(tasr)

Minúta  |  

Leteckí záchranári zasahovali v tatranskej Malej Studenej doline. Žena dlhý pád neprežila

Ďalší tragický deň v Tatrách. Po vyše tristo metrov dlhom páde narazila do skál. Záchranári jej už nedokázali pomôcť. Na rovnakom mieste predtým padol senior, ale nehodu prežil.

Leteckí záchranári v sobotu dvakrát zasahovali v Malej Studenej doline. Sedemdesiattriročného zraneného muža previezli do nemocnice, 29-ročná turistka z Ukrajiny nehodu neprežila. Informujú o tom leteckí záchranári na svojom webe s tým, že v oboch prípadoch mali turisti pre terén, v akom sa pohybovali, nedostatočnú výstroj.

"Popradskí leteckí záchranári prijali v sobotu popoludní požiadavku o pomoc do Malej Studenej doliny. Sedemdesiattriročný turista po pošmyknutí utrpel pád dlhý 100 metrov a hlavou narazil o skalu," priblížili záchranári s tým, že po krátkodobom bezvedomí sa prebral, no okolnosti pádu si nepamätal. Lekárka bola podľa ich slov spolu s horským záchranárom k zranenému vysadená pomocou palubného navijaka a na mieste turistovi ošetrila rozsiahle tržné poranenie hlavy. Zraneného v stabilizovanom stave previezli na ďalšie vyšetrenie do popradskej nemocnice. Zásah si môžete pozrieť na videu nižšie.

Po návrate na základňu dostali záchranári ďalšie volanie z rovnakého miesta k 29-ročnej turistke, ktorá sa tiež pošmykla, no jej pád mal dĺžku viac ako 300 metrov. "Po náraze do skál ostala ležať nehybne v bezvedomí. Posádka po prijatí výzvy okamžite vzlietla a smerovala k miestu. Po vysadení lekárky prebiehala u ženy prítomnými svedkami laická resuscitácia," uviedli záchranári s tým, že jej zranenia boli nezlučiteľné so životom.

(tasr)

Minúta  |  

Bilancia v Kazachstane narástla. Nepokoje si vyžiadali vyše dve stovky mŕtvych a tisíce zranených

Vyše 200 mŕtvych a tisíce zranených. Tak znie bilancia nepokojov v Kazachstane, ktoré nedávno zmietali stredoázjiským štátom. Kazachstan si na pomoc zavolal ruské a spojenecké vojská, ktoré upokojení situácie po pár dňoch štát opustili.

Nedávne násilné nepokoje v Kazachstane, ktoré sa začali pokojnými protestmi proti zvýšeniu cien pohonných hmôt, si vyžiadali celkovo 225 mŕtvych, oznámili v sobotu tamojšie úrady. V porovnaní s predošlými údajmi ide o dramatický nárast, informovala tlačová agentúra AFP.

"Počas výnimočného stavu boli do márnic prevezené telá 225 ľudí, z toho 19 príslušníkov polície a armády. Niektorí ďalší boli ozbrojení banditi, ktorí sa podieľali na teroristických útokoch. Žiaľ, obeťami teroristických činov sa stali aj civilisti," uviedol zástupca kazašskej prokuratúry Serik Šalabajev.

Kazachstan predtým priznal menej ako 50 obetí – 26 "ozbrojených zločincov" a 18 členov bezpečnostných zložiek. Vyššia bilancia mŕtvych – 164 –, ktorá sa minulý týždeň objavila na vládnom kanáli služby Telegram, bola rýchlo stiahnutá.

Hovorkyňa kazašského ministerstva zdravotníctva Asel Artakšinovová uviedla, že lekársku pomoc v danom čase vyhľadalo viac než 2 600 osôb, pričom 67 z nich je stále vo vážnom stave. Šalabajev na brífingu podľa tlačovej agentúry TASS povedal, že zranenia počas výnimočného stavu utrpelo 4 578 osôb.

Kazašské úrady obviňujú z rozpútania násilností "banditov" a "medzinárodných teroristov", ktorí sa podľa nich "zmocnili" protestov, pričom epicentrum nepokojov sa prenieslo zo západnej časti krajiny do najväčšieho mesta Alma-Ata na juhovýchode.

Vojaci z Moskvou vedenej Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorí pomohli upokojiť situáciu v tejto stredoázijskej krajine, sa vo štvrtok začali postupne sťahovať. Kazašský konflikt, ktorý vypukol v prvých dňoch nového roka, podľa AFP odhalil mocenský zápas na samom vrchole vlády.

(tasr, haj)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.