Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Porošenko po návrate na Ukrajinu: Nebudem sedieť, nie som Tymošenková

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý je poslancom parlamentu za stranu Európska solidarita, pricestoval v pondelok z Poľska do Kyjeva, kde má o 11.00 h miestneho času súdne pojednávanie v kauze vlastizrady. Súd by mal rozhodovať o Porošenkovom prípadnom vzatí do väzby, informovala agentúra UNIAN.

Podľa agentúry UNIAN boli v okolí kyjevského letiska Žuľany v súvislosti s Porošenkovým návratom z Varšavy posilnené bezpečnostné opatrenia. Čakali ho tam novinári, ako aj exprezidentovi prívrženci.

Pred odletom z Varšavy Porošenko v rozhovore s novinármi vyhlásil, že neverí, že by mohol byť po návrate do Kyjeva zatknutý. Napriek tomu pripustil, že súd by ho mohol poslať do väzenia.

V odpovedi na otázku spravodajského webu LB.ua, či je pripravený zaplatiť miliardovú kauciu, aby sa vyhol zatknutiu, Porošenko poznamenal, že na súde by sa mala posudzovať podstata podozrenia, nie výška kaucie.

Vyhlásil tiež, že v jeho prípade ide o bezdôvodné politické prenasledovanie. Deklaroval, že urobí všetko pre to, aby "mohol pokračovať vo svojej politickej činnosti čo najefektívnejšie".

Na ďalšiu otázku, či je psychicky pripravený na možné vzatie do väzby, Porošenko reagoval: "Po prvé, nebudem sedieť. Po druhé, nenechám sa zavrieť. Nie som (Julija) Tymošenková" – ukrajinská expremiérka, ktorá bola odsúdená na sedem rokov väzenia za zneužitie právomocí, keď v roku 2009 uzavrela nevýhodný kontrakt na dovoz ruského plynu.

Porošenko (56) je podľa vyšetrovateľov podozrivý, že v rokoch 2014 a 2015 počas výkonu funkcie prezidenta pomohol samozvaným subjektom Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika pri predaji uhlia za 1,5 miliardy hrivien (48 mil. eur) Kyjevu. V prípade uznania viny by mu za vlastizradu hrozilo 15 rokov väzenia.

Okresný súd v Kyjeve 6. januára nariadil v tejto kauze zadržanie majetku bývalého prezidenta. Toto opatrenie sa týka jeho bytov v mestách Vinnycia a Kyjev, usadlosti v Kozyne, pozemkov, ako aj akcií súkromných spoločností.

Agentúra UNIAN pripomenula, že exprezident vopred previedol svoj najcennejší obchodný majetok – vrátane spoločnosti na výrobu cukroviniek Rošen (Roshen Confectionery Corp.) – na svojho najstaršieho syna.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Na Ukrajine už nesmie vychádzať tlač len v ruštine

Na Ukrajine začalo platiť ustanovenie jazykového zákona, ktoré vydavateľov celoštátnych a regionálnych printových médií zaväzuje, aby povinne používali ukrajinský jazyk.

Vydavatelia nemajú zakázané vydávať svoje produkty v iných jazykoch, napríklad v ruštine, ale ak chcú toto právo využiť, budú musieť zabezpečiť, že všetky jazykové mutácie vyjdú v rovnaký deň, s rovnakým obsahom i v rovnakom náklade.

Prípustná bude aj distribúcia tlače na základe predplatného, ale za predpokladu, že bude zabezpečený aj jej variant v štátnom jazyku, informovala agentúra UNIAN.

Príslušné ustanovenie jazykového zákona vstúpilo do platnosti v nedeľu 16. januára. Pre tlačoviny, ktoré vydávajú jednotlivé mestá a obce, začne uvedená požiadavka platiť až od 16. júla 2024.

Zákonná norma sa nevzťahuje na tlačené médiá, ktoré sú vydávané v jazykoch pôvodných obyvateľov Ukrajiny, v angličtine a iných úradných jazykoch EÚ. Ako poznamenal spravodajský web Meduza.io, ruština sa do zoznamu jazykov, ktoré majú takúto výnimku, nedostala.

Okrem toho sa od 16. júla 2022 stane povinné používanie ukrajinského jazyka aj v rozhraniach počítačových programov, ako aj na oficiálnych webových stránkach a stránkach sociálnych sietí.

Podľa agentúry DPA posledný v ruštine vychádzajúci denník na Ukrajine - Vesti - prešiel na ukrajinčinu od 10. januára.

Zákon O zabezpečení používania ukrajinského jazyka ako štátneho jazyka bol prijatý v apríli roku 2019. Používanie ukrajinčiny je podľa neho povinné vo všetkých oblastiach vrátane kultúry, medicíny a sektora služieb.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Český poslanec odletel na pol roka do USA, mandátu sa nevzdal. Hnevá sa aj Zeman

Ku kritikom poslanca vládneho hnutia STAN Jana Farského sa pridal v nedeľu aj český prezident Miloš Zeman. Poslancov odlet na polročnú stáž do USA bez toho, aby zložil mandát, prezident označil za „neuveriteľný amaterizmus", informuje česká televízia ČT24. Podľa Zemana by sa mali vyšetriť aj finančné dary pre hnutie STAN.

"Je to nesporne podvod na voličoch. Doplním ale, že je to hlúpy podvod. Chápem to ako výraz neuveriteľného amaterizmu, ktorý vzhľadom na pozíciu pána Farského v STAN robí málo dôveryhodným aj hnutie ako celok," povedal Miloš Zeman v nedeľňajšom programe Pressklub na Frekvencii 1.

Farský v pondelok oznámil, že získal prestížne štipendium v USA a odlieta na polročnú stáž. Vzdal sa počas štúdia poslaneckého platu, mandátu však nie. Kvôli jeho plánom sa naňho zniesla kritika nielen od opozičných, ale aj koaličných poslancov.

Niektorí to považujú za podvod na voličoch, pretože Farský už v čase októbrových volieb vedel, že chce odísť, a voličom to nepovedal. Zeman sa vyjadril aj k pochybnostiam okolo finančných darov pre STAN, čo riešili vo štvrtok poslanci na mimoriadnej schôdzi.

V polovici decembra médiá priniesli správu o tom, že hnutie dostalo dary od firiem, ktoré sú personálne prepojené alebo majú skrytých koncových vlastníkov na Cypre. Časť darov potom mala pochádzať od firiem vlastnených trestne stíhaným človekom.

(tasr)

Minúta  |  

Masové protesty nezabrali. Francúzski poslanci odstrihli neočkovaných od verejného života

Poslanci dolnej komory francúzskeho parlamentu, Národného zhromaždenia, schválili v nedeľu večer návrh zákona, ktorý zavádza očkovacie preukazy, nahrádzajúce doterajší zdravotný preukaz. Informovali o tom agentúry AFP a AP.

Zákon podporilo 215 poslancov, 58 bolo proti a sedem sa zdržalo hlasovania. Ústredným opatrením novej legislatívy je, že neočkované osoby nad 16 rokov nebudú mať prístup na verejne prístupné miesta, ako sú reštaurácie, kultúrne inštitúcie či prostriedky diaľkovej dopravy.

Vo Francúzsku sa doteraz pri návšteve spomínaných verejných miest vyžadoval tzv. covidpas. Vstup však mali povolený aj neočkované osoby, ak sa preukázali negatívnym výsledkom testu alebo dokladom o prekonaní covidu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pôvodne predpokladal, že zákon nadobudne účinnosť od 15. januára. Jeho schválenie sa oneskorilo v dôsledku búrlivých diskusií v Národnom zhromaždení i v Senáte, hornej komore parlamentu. Zatiaľ nie je známy nový termín nadobudnutia účinnosti zákona.

Socialistickí poslanci v nedeľu oznámili, že sa obrátia na Ústavnú radu, ktorá je najvyššou súdnou inštanciou vo Francúzsku. Niektorí kritici namietajú, že očkovací preukaz neprinesie výraznú zmenu, keďže viac ako 91 percent dospelých Francúzov je už plne zaočkovaných.

Proti zavedeniu očkovacieho preukazu protestovali v sobotu vo Francúzsku desaťtisíce ľudí. Na zhromaždení krajne pravicovej strany Les Patriotes (Patrioti) napadla dvoch novinárov agentúry AFP skupina zrejme pravicových extrémistov a vyhrážala sa im zabitím.

(tasr)

Minúta  |  

Bödör ide na slobodu, sudca nevyhovel žiadosti na jeho väzbu

AKTUALIZOVANÉ Rozhodovať o väzbe pre nitrianskeho podnikateľa bude ešte Najvyšší súd. Hovorkyňa Generálnej prokuratúry zdôraznila, že súdy opakovane potvrdili dôvodnosť vedeného trestného stíhania.

Obvineného nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra prepustili zo zadržania na slobodu. V nedeľu popoludní o tom rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor podal sťažnosť. Rozhodovať bude Najvyšší súd. Informoval o tom Bödörov obhajca Marek Para.

"O pár dní bude rozhodovať Najvyšší súd, my sa ideme pripravovať na toto rozhodovanie," podotkol obhajca. Hovorí, že dôvody prepustenia jeho klienta zo zadržania súvisia s prieťahmi a nedodržaním lehôt. Bödör cestou do auta svojho advokáta na otázky novinárov neodpovedal.

"Väzobné stíhanie obvineného Ing. N. B. v tejto trestnej veci, v ktorej je stíhaný pre prečin a v ktorej boli zistené prieťahy, by predstavoval neoprávnený a neprípustný zásah do ústavou garantovaného práva na osobnú slobodu, keďže navrhované väzobné stíhanie by malo nasledovať bezprostredne po výkone väzby obvineného v inej zbiehajúcej trestnej veci, ktorá trvala vyše 19 mesiacov," informovala hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková. Najvyšší súd by mal rozhodovať o sťažnosti prokurátora na verejnom zasadnutí 20. januára.

Obvineného podnikateľa najskôr vo štvrtok prepustili z väzby, kde bol približne rok a pol pre kauzu Dobytkár. Národná kriminálna agentúra ho o pár hodín neskôr zadržala v súvislosti s kauzou Valčeky, respektíve Judáš. Bödör v nej má byť stíhaný za korupčnú trestnú činnosť. Kauza Valčeky sa podľa medializovaných informácií týka ekonomickej trestnej činnosti v súvislosti s fiktívnymi dodávkami ocele.

Podanie sťažnosti, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd, potvrdila aj hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Zároveň zdôraznila, že súdy, ktoré opakovane rozhodovali o väzbe obvineného, potvrdili dôvodnosť vedeného trestného stíhania, ako aj jednotlivých väzobných dôvodov, a to aj po podaní obžaloby vo veci Dobytkár. "Inými slovami, potvrdili správnosť a zákonnosť konania vyšetrovateľov NAKA a prokurátorov ÚŠP. K nálezu Ústavného súdu prišlo výlučne z dôvodu formálno-procesnej chyby Špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní o predĺžení väzby, spočívajúcej v spornom výklade detailných ustanovení rozvrhu práce ŠTS. Aj v aktuálne posudzovanom prípade (korupcia v kauze Valčeky) súd nijako nespochybnil dôvodnosť vedeného trestného stíhania obvineného N. B.," doplnila Tökölyová.

Bödör čelí aj dvom obžalobám. Hlavné pojednávanie v kauze Dobytkár nariadil Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, na 25. februára. Obžaloba sa týka 13 osôb. Para uviedol, že by jeho klient mal byť na pojednávaní osobne prítomný. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal v decembri 2021 obžalobu na 11 osôb aj v kauze Očistec.

(tasr, gas)

Minúta  |  

Fico: Odovzdávame naše letiská cudzím silám. Zavádzate, reagoval Korčok

Líder opozície označil zmluvu s Američanmi za nevýhodnú a zbytočnú. Minister diplomacie zopakoval, že na základe tejto zmluvy na územie Slovenska nevstúpi ani jeden vojak cudzieho štátu bez toho, aby o tom nerozhodovala Národná rada.

Expremiér Robert Fico (Smer-SD) tvrdí, že obranná dohoda s USA odovzdáva slovenské letiská i vzdušný priestor cudzím ozbrojeným silám, umožňuje nástup ozbrojených síl USA na Slovensko a približuje USA k ruskej hranici. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) to odmieta. Vyhlásil, že Fico zavádza. Deklaroval, že na základe tejto zmluvy na územie Slovenska nevstúpi ani jeden vojak cudzieho štátu bez toho, aby o tom nerozhodovala Národná rada. Fico s Korčokom o zmluve diskutovali v nedeľnej relácii RTVS O päť minút dvanásť.

"Zmluva, ktorú vláda schválila, nie je žiadna politická deklarácia," podotkol Fico s tým, že garantuje kompletnú kontrolu USA nad vzdušným priestorom Slovenska. Označil ju za nevýhodnú a zbytočnú. Tvrdí, že v nej absentuje reciprocita, zasahuje do zvrchovanosti SR a je súčasťou geopolitického boja. Viackrát zopakoval, že ozbrojené sily USA dostanú k dispozícii naše letiská a budú ich môcť využiť aj na svoje účely. Vláda podľa Fica pri zmluve plne rešpektovala návrh zo strany USA. Jedinú cestu vidí v tom, že zmluvu odmietne parlament a bude sa o nej nanovo rokovať.

"Vo všetkom, čo ste povedali, zavádzate," reagoval Korčok. Deklaroval, že na základe tejto zmluvy "nevstúpi na územie SR ani noha" a že dohoda neobmedzuje právomoc parlamentu rozhodovať o prítomnosti cudzích vojsk na Slovensku. Zdôraznil, že zmluva prešla riadnym procesom v zmysle Ústavy. Podotkol, že dlhodobo veľká časť slovenskej politickej scény kultivuje negatívny postoj k USA a že opozícia si zo zmluvy vyberá len to, čo sa jej hodí. "Vy Slovákov strašíte. O nič iné vám nejde, ako dostať USA do polohy agresora," povedal.

V súvislosti s názormi v koalícii Korčok uviedol, že aj partneri môžu mať otázky a budú o tom diskutovať. Ocenil, že za ňu hlasovali všetci členovia vlády. Ak sa prezidentka Zuzana Čaputová obráti so zmluvou na Ústavný súd, budú sa s tým musieť vyrovnať. Poznamenal pritom, že zmluvu pripomienkoval aj rezort spravodlivosti či legislatívna rada vlády a nenašli v nej rozpor s ústavou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.