Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jadrové zbrane len so súhlasom NRSR. K obrannej dohode s USA potrebujeme jasné odpovede, vraví Kollár

Pre hnutie Sme rodina je pri podpore obrannej dohody s USA zásadné, aby parlament naďalej rozhodoval o prítomnosti cudzích vojakov a jadrových zbraní na území SR. Otázky poslancov majú zodpovedať na zasadnutí klubu minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) a minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS). Predseda parlamentu a hnutia Boris Kollár to uviedol po pondelkovom stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou a premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO).

„Aj keď sa táto zmluva podpíše, akýkoľvek vojak, ktorý by prišiel na Slovensko, musí to byť ratifikované v parlamente. Pokiaľ to bude takto napísané v tej zmluve, tak nemáme problém," uviedol Kollár. Žiada tiež, aby bolo jednoznačne dané, že akákoľvek jadrová zbraň môže byť presunutá na Slovensko len so súhlasom Národnej rady SR.

"Ak budeme mať tieto odpovede a budeme to mať isté, budeme jednotní. Pokiaľ to bude nejaké vágne, môže sa stať opak," uviedol Kollár. Pripustil tiež, že traja - štyria poslanci sa pri hlasovaní môžu zdržať.

Premiér: Uzavretie dohody je zodpovedným krokom

Premiér Eduard Heger po stretnutí konštatoval, že uzavretie obrannej dohody s USA je zodpovedným krokom k posilňovaniu európskej bezpečnostnej politiky, ale aj obranyschopnosti SR. Dodal, že na rokovanie prišiel s jasným cieľom otvorene podporiť podpis zmluvy.

"Túto zmluvu má podpísaných už 23 krajín. Majú ju všetky krajiny na východnej hranici podpísanú, vrátane Maďarska a Poľska, preto si myslím, že je to správny krok aj pre posilnenie našej obranyschopnosti," poukázal premiér.

Najvyšší ústavní činitelia v pondelok hovorili aj o pandémii a sociálnych opatreniach na podporu tých, ktorí sú pandémiou najviac zasiahnutí. Svoje návrhy má prezidentka prebrať aj s ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina).

Čo dovolí zmluva

Vláda SR v stredu (12. 1.) odsúhlasila uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA (DCA). Po podpise dokumentu ho musí ešte odobriť Národná rada SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou.

Zmluva by mala umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Predstavitelia vlády uviedli, že dohoda neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Djere: Z Djokoviča bude silnejší človek, je to v srbskej mentalite. Nadal: Mal byť zodpovednejší

Srbskému tenistovi Novakovi Djokovičovi vyjadrili podporu jeho spoluhráči z daviscupového tímu. Dušan Lajovič označil deportáciu Djokoviča z Austrálie za veľmi zlé rozhodnutie.

Deväťnásobný šampión Australian Open odletel z Melbourne v nedeľu večer. "Myslím si, že to, ako sa k nemu správali, bolo veľmi zlé," citovala Lajoviča agentúra AFP.

Ďalší srbský tenista Laslo Djere povedal, že sa už nikdy nebude pozerať na Austráliu tak ako predtým: "Aby som povedal pravdu, tak si myslím, že nielen Srbi, ale celý svet si na Austráliu urobí po tomto nový názor."

Djere vyjadril presvedčenie, že Djokovič vyjde z kauzy ako silnejší človek: "Áno, to aj urobí. To je aj v našej srbskej mentalite."

Djokovič v nedeľu neuspel na federálnom súde v Melbourne s odvolaním sa proti opätovnému zrušeniu jeho víza, ktoré v piatok nariadil austrálsky minister pre imigráciu Alex Hawke. Lídra svetového rebríčka deportovali z krajiny.

Deväťnásobný šampión Australian Open prišiel prvýkrát o vízum ešte 6. januára krátko po prílete do Melbourne, keď pohraničné úrady usúdili, že nespĺňa podmienky vstupu do krajiny. Djokovič potom strávil niekoľko dní v zariadení pre imigrantov, no minulý pondelok uspel s odvolaním na prvostupňovom súde a začal s tréningom. Minister Hawke však v piatok využil svoju osobitnú právomoc a opätovne tenistovi zrušil vízum.

Španielsky tenista Rafael Nadal uviedol, že bez Djokoviča nebude mať turnaj taký náboj ako s ním. Srb si však podľa neho musí byť vedomý následkov svojho konania: "Nie je jediný, kto v tomto prípade pravdepodobne urobil zlé veci. V celej tejto situácii, ktorej sme čelili za uplynulé dva týždne, malo byť viac zodpovednosti."

Obaja mali šancu stať sa po Australian Open prvými hráčmi, ktorí by získali rekordný 21. grandslamový titul. Teraz to môže dokázať len Španiel: "Ideálna situácia vo svete športu je, že najlepší hráči by mali byť na kurte. Ak by tu hral Djokovič, bolo by to lepšie pre všetkých, o tom niet pochýb."

(tasr, ste)

Minúta  |  

Porošenko po návrate na Ukrajinu: Nebudem sedieť, nie som Tymošenková

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý je poslancom parlamentu za stranu Európska solidarita, pricestoval v pondelok z Poľska do Kyjeva, kde má o 11.00 h miestneho času súdne pojednávanie v kauze vlastizrady. Súd by mal rozhodovať o Porošenkovom prípadnom vzatí do väzby, informovala agentúra UNIAN.

Podľa agentúry UNIAN boli v okolí kyjevského letiska Žuľany v súvislosti s Porošenkovým návratom z Varšavy posilnené bezpečnostné opatrenia. Čakali ho tam novinári, ako aj exprezidentovi prívrženci.

Pred odletom z Varšavy Porošenko v rozhovore s novinármi vyhlásil, že neverí, že by mohol byť po návrate do Kyjeva zatknutý. Napriek tomu pripustil, že súd by ho mohol poslať do väzenia.

V odpovedi na otázku spravodajského webu LB.ua, či je pripravený zaplatiť miliardovú kauciu, aby sa vyhol zatknutiu, Porošenko poznamenal, že na súde by sa mala posudzovať podstata podozrenia, nie výška kaucie.

Vyhlásil tiež, že v jeho prípade ide o bezdôvodné politické prenasledovanie. Deklaroval, že urobí všetko pre to, aby "mohol pokračovať vo svojej politickej činnosti čo najefektívnejšie".

Na ďalšiu otázku, či je psychicky pripravený na možné vzatie do väzby, Porošenko reagoval: "Po prvé, nebudem sedieť. Po druhé, nenechám sa zavrieť. Nie som (Julija) Tymošenková" – ukrajinská expremiérka, ktorá bola odsúdená na sedem rokov väzenia za zneužitie právomocí, keď v roku 2009 uzavrela nevýhodný kontrakt na dovoz ruského plynu.

Porošenko (56) je podľa vyšetrovateľov podozrivý, že v rokoch 2014 a 2015 počas výkonu funkcie prezidenta pomohol samozvaným subjektom Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika pri predaji uhlia za 1,5 miliardy hrivien (48 mil. eur) Kyjevu. V prípade uznania viny by mu za vlastizradu hrozilo 15 rokov väzenia.

Okresný súd v Kyjeve 6. januára nariadil v tejto kauze zadržanie majetku bývalého prezidenta. Toto opatrenie sa týka jeho bytov v mestách Vinnycia a Kyjev, usadlosti v Kozyne, pozemkov, ako aj akcií súkromných spoločností.

Agentúra UNIAN pripomenula, že exprezident vopred previedol svoj najcennejší obchodný majetok – vrátane spoločnosti na výrobu cukroviniek Rošen (Roshen Confectionery Corp.) – na svojho najstaršieho syna.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Na Ukrajine už nesmie vychádzať tlač len v ruštine

Na Ukrajine začalo platiť ustanovenie jazykového zákona, ktoré vydavateľov celoštátnych a regionálnych printových médií zaväzuje, aby povinne používali ukrajinský jazyk.

Vydavatelia nemajú zakázané vydávať svoje produkty v iných jazykoch, napríklad v ruštine, ale ak chcú toto právo využiť, budú musieť zabezpečiť, že všetky jazykové mutácie vyjdú v rovnaký deň, s rovnakým obsahom i v rovnakom náklade.

Prípustná bude aj distribúcia tlače na základe predplatného, ale za predpokladu, že bude zabezpečený aj jej variant v štátnom jazyku, informovala agentúra UNIAN.

Príslušné ustanovenie jazykového zákona vstúpilo do platnosti v nedeľu 16. januára. Pre tlačoviny, ktoré vydávajú jednotlivé mestá a obce, začne uvedená požiadavka platiť až od 16. júla 2024.

Zákonná norma sa nevzťahuje na tlačené médiá, ktoré sú vydávané v jazykoch pôvodných obyvateľov Ukrajiny, v angličtine a iných úradných jazykoch EÚ. Ako poznamenal spravodajský web Meduza.io, ruština sa do zoznamu jazykov, ktoré majú takúto výnimku, nedostala.

Okrem toho sa od 16. júla 2022 stane povinné používanie ukrajinského jazyka aj v rozhraniach počítačových programov, ako aj na oficiálnych webových stránkach a stránkach sociálnych sietí.

Podľa agentúry DPA posledný v ruštine vychádzajúci denník na Ukrajine - Vesti - prešiel na ukrajinčinu od 10. januára.

Zákon O zabezpečení používania ukrajinského jazyka ako štátneho jazyka bol prijatý v apríli roku 2019. Používanie ukrajinčiny je podľa neho povinné vo všetkých oblastiach vrátane kultúry, medicíny a sektora služieb.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Český poslanec odletel na pol roka do USA, mandátu sa nevzdal. Hnevá sa aj Zeman

Ku kritikom poslanca vládneho hnutia STAN Jana Farského sa pridal v nedeľu aj český prezident Miloš Zeman. Poslancov odlet na polročnú stáž do USA bez toho, aby zložil mandát, prezident označil za „neuveriteľný amaterizmus", informuje česká televízia ČT24. Podľa Zemana by sa mali vyšetriť aj finančné dary pre hnutie STAN.

"Je to nesporne podvod na voličoch. Doplním ale, že je to hlúpy podvod. Chápem to ako výraz neuveriteľného amaterizmu, ktorý vzhľadom na pozíciu pána Farského v STAN robí málo dôveryhodným aj hnutie ako celok," povedal Miloš Zeman v nedeľňajšom programe Pressklub na Frekvencii 1.

Farský v pondelok oznámil, že získal prestížne štipendium v USA a odlieta na polročnú stáž. Vzdal sa počas štúdia poslaneckého platu, mandátu však nie. Kvôli jeho plánom sa naňho zniesla kritika nielen od opozičných, ale aj koaličných poslancov.

Niektorí to považujú za podvod na voličoch, pretože Farský už v čase októbrových volieb vedel, že chce odísť, a voličom to nepovedal. Zeman sa vyjadril aj k pochybnostiam okolo finančných darov pre STAN, čo riešili vo štvrtok poslanci na mimoriadnej schôdzi.

V polovici decembra médiá priniesli správu o tom, že hnutie dostalo dary od firiem, ktoré sú personálne prepojené alebo majú skrytých koncových vlastníkov na Cypre. Časť darov potom mala pochádzať od firiem vlastnených trestne stíhaným človekom.

(tasr)

Minúta  |  

Masové protesty nezabrali. Francúzski poslanci odstrihli neočkovaných od verejného života

Poslanci dolnej komory francúzskeho parlamentu, Národného zhromaždenia, schválili v nedeľu večer návrh zákona, ktorý zavádza očkovacie preukazy, nahrádzajúce doterajší zdravotný preukaz. Informovali o tom agentúry AFP a AP.

Zákon podporilo 215 poslancov, 58 bolo proti a sedem sa zdržalo hlasovania. Ústredným opatrením novej legislatívy je, že neočkované osoby nad 16 rokov nebudú mať prístup na verejne prístupné miesta, ako sú reštaurácie, kultúrne inštitúcie či prostriedky diaľkovej dopravy.

Vo Francúzsku sa doteraz pri návšteve spomínaných verejných miest vyžadoval tzv. covidpas. Vstup však mali povolený aj neočkované osoby, ak sa preukázali negatívnym výsledkom testu alebo dokladom o prekonaní covidu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pôvodne predpokladal, že zákon nadobudne účinnosť od 15. januára. Jeho schválenie sa oneskorilo v dôsledku búrlivých diskusií v Národnom zhromaždení i v Senáte, hornej komore parlamentu. Zatiaľ nie je známy nový termín nadobudnutia účinnosti zákona.

Socialistickí poslanci v nedeľu oznámili, že sa obrátia na Ústavnú radu, ktorá je najvyššou súdnou inštanciou vo Francúzsku. Niektorí kritici namietajú, že očkovací preukaz neprinesie výraznú zmenu, keďže viac ako 91 percent dospelých Francúzov je už plne zaočkovaných.

Proti zavedeniu očkovacieho preukazu protestovali v sobotu vo Francúzsku desaťtisíce ľudí. Na zhromaždení krajne pravicovej strany Les Patriotes (Patrioti) napadla dvoch novinárov agentúry AFP skupina zrejme pravicových extrémistov a vyhrážala sa im zabitím.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.