"Vzhľadom na skutočnosť, že previerka je náhla, príchod jednotiek bude prebiehať počas celej prvej etapy," spresnilo ministerstvo s tým, že prvá etapa cvičenia potrvá do 9. februára.

Druhá fáza - od 10. februára do 20. februára - bude už samotným spoločným vojenským cvičením nazvaným Spojenecké odhodlanie.

Posilňovanie ochrany štátnej hranice

Armády oboch krajín budú nacvičovať posilňovanie ochrany štátnej hranice v tých jej úsekoch, kde môže dochádzať k nelegálnym prienikom ozbrojených skupín militantov. Výcvik bude zahŕňať aj blokovanie kanálov na dodávku zbraní, munície a iných prostriedkov, ktoré možno použiť na destabilizáciu situácie v krajine.

Cvičenie bude venované i nácviku pátrania, neutralizácie a likvidácie nelegálnych ozbrojených zoskupení a sabotážnych a prieskumných oddielov protivníka, či nácvik interakcie jednotiek zúčastnených armád. Predmetom cvičenia budú ďalej vybrané otázky postkonfliktného urovnania, spresnilo bieloruské ministerstvo obrany.

Manévre sa uskutočnia na viacerých cvičiskách. Vojaci budú počas nich využívať i letiská Baranavičy, Luninec, Lida, Mačuliščy.

Podrobný plán previerky pripravenosti jednotiek oboch zúčastnených štátov ešte nebol dokončený.

Na uskutočnení tohto cvičenia sa prezidenti oboch krajín - Alexandr Lukašenko a Vladimir Putin - dohodli ešte v decembri minulého roku. Obe krajiny tvoria od roku 1999 - zatiaľ skôr iba formálne - súštátie.

Plán pre vojenskú konfrontáciu so susedmi

Cvičenie má podľa Lukašenkovho vyjadrenia z pondelka vypracovať plán pre prípad vojenskej konfrontácie s pobaltskými štátmi a Poľskom na západe Bieloruska a s Ukrajinou na juhu.

Lukašenkovo oznámenie o konaní sa ďalšieho vojenského cvičenia prišlo v čase nebývalého napätia medzi Západom a Ruskom, ktoré v posledných týždňoch sústreďuje svoje jednotky pri hraniciach s Ukrajinou. Rusko v tejto situácii naliehavo žiada od Severoatlantickej aliancie, aby sa zaviazala, že neprijme Ukrajinu ako ďalší členský štát.  

Kyjev sa obáva vojny

Nemenovaní predstavitelia v Kyjeve očakávajú, že ruské jednotky vyslané do Bieloruska na cvičenia zostanú na mieste na neurčito, čím bude Ukrajina ohrozená útokmi zo severu, východu a juhu.

Vládni činitelia vo Washingtone sú naďalej presvedčení, že Putin sa ešte nerozhodol, či podnikne inváziu na Ukrajinu. Opisujú ho skôr ako taktika než veľkého stratéga a veria, že neustále zvažuje množstvo rôznych faktorov.

Experti z USA najnovšie odhadujú, že na hraniciach s Ukrajinou je v súčasnosti asi 60 skupín ruských taktických práporov - každá asi s 800 vojakmi. Spoločne s ďalšími silami, ktoré sú už na mieste, majú Rusi na hraniciach asi 77.000 vojakov a ďalší sú na ceste.

Iné zdroje uvádzajú číslo bližšie k 100 000 vojakom. Oba údaje sú však vzdialené od odhadu Pentagónu spred viac ako mesiaca, že celkový počet ruských vojakov by sa mohol zvýšiť na 175 000.

USA a európski spravodajskí a vojenskí predstavitelia tvrdia, že Putin možno čaká, kým močaristá zem v pohraničí Ruska a Ukrajiny zamrzne, čím sa uľahčí presun ťažkej techniky cez hranice.

Pripúšťajú aj, že Putin čaká na písomnú odpoveď od americkej administratívy a vedenia NATO na požiadavky Ruska týkajúce sa bezpečnostných záruk, ktorých podstatou je dostať NATO ďalej od ruských hraníc.

Ako by útok vyzeral?

Zatiaľ čo v USA stále veria, že Putin nie je rozhodnutý o svojom ďalšom kroku, Kyjev zvažuje, ako môže útok vyzerať, ak k nemu dôjde. Na Ukrajine pripúšťajú, že by útok mohol vo forme totálnej invázie. Ďalšia možnosť je, že Rusko by mohlo spustiť kybernetický útok na ukrajinskú energetickú sieť – oveľa väčší ako tie z rokov 2015 a 2016 –,v kombinácii s vojenskou eskaláciou na východe Ukrajiny, kde naďalej pôsobia separatistické sily podporované Ruskom.

V čase pretrvávajúceho napätia a neistoty pricestovala v pondelok do Kyjeva delegácia amerických senátorov. Ich cesta nasledovala po tom, ako do Kyjeva minulý zavítal riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William J. Burns, ktorý s kolegami z tajných služieb a prezidentom Volodymyrom Zelenským diskutoval o možnostiach vedúcich k deeskalácii napätia s Moskvou.

Rusko malo začať z Ukrajiny sťahovať rodiny svojich diplomatov

Denník The New York Times (NYT) medzitým informoval, že Rusko začiatkom tohto roka znížilo počet ľudí na svojich diplomatických zastupiteľstvách na Ukrajine. Podľa denníka ide "o možný kľúč k ďalšiemu postupu" ruského prezidenta Vladimira Putina v kríze súvisiacej s Ukrajinou.

Podľa NYT toto opatrenie môže byť sčasti propagandou, sčasti prípravou na konflikt s Ukrajinou alebo aj trikom, uviedli nemenovaní predstavitelia Ukrajiny a USA, ktorí súčasne poznamenali, že môže ísť aj o všetky tri možnosti súčasne.

Prvý odsun sa uskutočnil 5. januára, keď skupina 18 ľudí - väčšinou detí a manželiek ruských diplomatov – nastúpila do autobusov a vydala sa na 15-hodinovú cestu do Moskvy.

V nasledujúcich dňoch z Ukrajiny odcestovalo ďalších asi 30 ľudí - z Kyjeva i z konzulátu v Ľvove na západnej Ukrajine. Diplomati na dvoch ďalších ruských konzulátoch dostali pokyn, aby sa pripravili na odchod z Ukrajiny.

NYT konštatuje, že odchod diplomatov a ich rodín sa odohral tak, že "Rusi s najväčšou pravdepodobnosťou vedeli, že si to všimnú aj Američania a Ukrajinci". Uskutočnil sa súčasne týždeň pred začiatkom diplomatických rokovaní týkajúcich sa aj hromadenia ruských jednotiek na ukrajinskej hranici.

V reakcii na tento článok ruské ministerstvo zahraničných vecí pre agentúru Interfax uviedlo, že ruské diplomatické úrady na Ukrajine pracujú v obvyklom režime.

Do "skladačky", ktorú vo svojom článku načrtáva NYT, zapadajú aj počítačové útoky na ukrajinské ministerstvá z konca minulého týždňa, ale aj varovania od spoločnosti Microsoft a zdrojov z USA, že do ukrajinských počítačových sietí bol nasadený oveľa deštruktívnejší malvér, ktorý však nebol aktivovaný.

(tasr, ste)