Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Omikron: Heger predbežne odmieta trojtýždňové prázdniny, Gröhling chce skrátiť karanténu na 5 dní

Vláda sa pripravuje na masívne rozšírenie variantu omikron. Ten je síce nákazlivejší, ale výrazne menej ohrozuje život.

V Poľsku sa k omikronu stavajú programovo otvorene: chcú, aby sa verejnosť premorila, a tamojšia vláda odmietla reštrikcie, poradný orgán vlády preto rezignoval. Na Slovensku je situácia iná – opatrnejšia. Vláda zatiaľ neuvažuje o zavedení trojtýždňových prázdnin pre žiakov v súvislosti s variantom omikron a zhoršujúcou sa pandemickou situáciou. Povedal to premiér Eduard Heger počas piatkového pracovného výjazdu na východe Slovenska.

"Zatiaľ sa v tomto duchu neuvažuje," uviedol Heger a zároveň dodal, že je o tom v súčasnosti predčasné hovoriť. Podotkol, že je to hlavne otázka na odborníkov, ktorí situáciu sledujú. V kuloároch sa hovorí, že by sme mali byť pripravení aj na situáciu, kde bude jeden milión nakazených.

Podľa Hegera sa však čaká na ďalší vývoj pandémie v súvislosti s variantom omikron, ktorý nastupuje. Dôležité bude, ako sa bude tento variant nového koronavírusu správať v populácii, nielen nezaočkovanej, ale aj pri očkovaných, a čo to bude spôsobovať v nemocniciach.

Inak na rozšírenie omikronu reagoval minister školstva Branislav Gröhling (SaS), karanténa by sa mala aj u nás podľa neho skrátiť na päť dní, uviedol to počas návštevy v Piešťanoch.

"Konzultoval som to s epitímom, ako aj s ministrom zdravotníctva. Momentálne pri variante omikron netreba desaťdňovú karanténu. Verím, že Ministerstvo zdravotníctva SR a hlavný hygienik pristúpia k tomu, aby bola karanténa skrátená," vysvetlil minister.

Doplnil, že situácia so zatvorenými školami nikoho neteší, zároveň si myslí, že ak sú otvorené základné a stredné školy, prezenčne by mali fungovať aj univerzity.

Predpokladá sa, že v krátkej dobe príde ďalšia vlna zvýšeného výskytu ochorenia COVID-19. "Očakávam, že sa poučíme z predchádzajúcich vĺn a z postupu v okolitých krajinách. Nebudeme traumatizovať školstvo a zatvárať školy a prerušovať vyučovanie. Ničomu to nepomôže, vírus sa šíri rovnako. My máme aj na základe predchádzajúcich období skúsenosť, že keď sú zatvorené školy, tak to neovplyvňuje pandémiu," doplnil minister školstva.

Podľa ministra sme v Európe výnimoční, že sa neustále pozeráme na školstvo. "Chceme prerušovať vzdelávanie na školách, kým v okolitých krajinách pokračuje ďalej. Budem argumentovať u kolegov vo vláde stále rovnako. Budem obhajovať každú jednu školu, aby zostala otvorená," informoval Gröhling. Ako doplnil, stále platí výnimka pre očkovaných a prekonaných, ktorí sa budú môcť vzdelávať v školách.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Biskup Eľko na stretnutí s prezidentkou: Čoraz ťažšie sa akceptuje, že niektorí musia stáť pred kostolom

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok diskutovala so zástupcami cirkví a náboženských spoločností o tom, ako prispieť k zmierneniu napätia v spoločnosti a jej zjednoteniu. Ide podľa nej o dôležitú a ústrednú tému tohto roka.

"Myslím, že by pomohlo, keby sme našu spoločnosť zjednodušene nevnímali iba v dvoch extrémnych polaritách ľudí, ktorí chcú spolu iba bojovať, pretože medzi nimi je veľká skupina, ktorí hľadajú, ktorí chcú počúvať," vyhlásila Čaputová. Vo vyhlásení zdôraznila význam súdržnosti pri zdolávaní kríz.

Hlava štátu vyzvala ľudí pôsobiacich vo verejnom priestore, aby sa pokúsili byť jednotní v hodnotách, ktoré sa snažia žiť a reprezentovať, aj pri zachovaní pestrosti názorov. "O názoroch sa dá diskutovať, v hodnotách skúsme byť jednotní." Piatková diskusia so zástupcami rôznych náboženstiev podľa prezidentky symbolicky jednotu reprezentovala.

Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) a predseda Ekumenickej rady cirkví Ivan Eľko po stretnutí ocenil nový formát prijatia, v ktorom bolo viac bezprostredného zdieľania názorov prezidentky a účastníkov.

"Hovoril som o našich skúsenostiach s pandémiou v roku 2021, o hrdinstve kresťanov z našich miestnych komunít, o našej lojalite s opatreniami a o tom, že sme ako vodcovia cirkvi museli ísť akoby sami proti sebe, keď sme rešpektovali zákazy bohoslužieb. Išlo nám o príspevok k riešeniu pandemickej situácie, o naše spoločné dobro," povedal. Dodal však, že čoraz ťažšie sa akceptuje stav, keď jedným vstup do prostredia cirkvi umožnený je a ďalší zostávajú vonku.

Bratislavský arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Stanislav Zvolenský priblížil, že viacerí predstavitelia cirkví hovorili, že nastal čas, aby otvorene povedali, že služba, ktorú konajú, nepatrí medzi službu vymedzenú verejnými zhromaždeniami, ale že patrí k esenciálnym požiadavkám a potrebám každého človeka. Zároveň ocenil tému stretnutia. "Spájanie, zmierovanie je aktuálne vždy," dodal Zvolenský.

(tasr)

Minúta  |  

Variant omikron sa už stal dominantným, tvrdí Mikas

Na Slovensku potvrdili ďalších 155 prípadov koronavírusového variantu omikron. Celkový počet sekvenáciou potvrdených prípadov je tak 282. Informoval o tom Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR s tým, že vo vzorkách odovzdaných na sekvenáciu v dňoch 17. a 18. januára mal omikron zastúpenie 59 percent spomedzi úspešne sekvenovaných vzoriek.

"Výsledky sekvenácie pozitívnych vzoriek potvrdzujú stúpajúci trend variantu omikron, pričom z priebežných výsledkov sekvenácie možno konštatovať, že variant omikron sa stal dominantným v tunajšej populácii," vyhlásil hlavný hygienik SR Ján Mikas. Očakáva, že ešte výraznejšie zastúpenie variantu omikron potvrdia budúce priebežné výsledky sekvenácie.

ÚVZ zdôrazňuje, že výskyt prípadov omikronu v tunajšej populácii je vyšší než uvedený konkrétny počet sekvenovaných vzoriek. "Sekvenácia však dokáže poskytnúť náhľad do zastúpenia jednotlivých variantov v populácii, vrátane omikronu," podotkol Mikas.

Hygienici ľuďom odporúčajú dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, respektíve absolvovať posilňujúcu dávku v odporúčanom čase. "Očkovaním sa významne znižuje riziko závažného priebehu infekcie a ťažkého priebehu ochorenia COVID-19," poznamenal hlavný hygienik.

Apeluje zároveň na nevyhnutnosť osobnej ochrany, a to bez ohľadu na očkovanie. Ľudia by mali nosiť správne nasadený respirátor, v miestnostiach často a nárazovo vetrať, dodržiavať dostatočný odstup od iných ľudí a priebežne si dezinfikovať ruky.

Sekvenáciu na Slovensku a mapovanie výskytu jednotlivých variantov vírusu SARS-CoV-2 zabezpečuje ÚVZ s partnerskými inštitúciami od mája 2021. V súčasnosti sa sekvenujú vzorky s dátumom odberu spred týždňa.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko chce rozloženie síl z roku 1997. Žiada stiahnutie zahraničných vojakov z viacerých krajín

AKTUALIZOVANÉ Rusko sa chce vrátiť k rozloženiu síl z roku 1997 a žiada odsun "zahraničných vojakov, techniky a výzbroje" zo všetkých krajín, ktoré neboli členmi NATO pred rokom 1997. Informovali o tom v piatok agentúry AFP a TASS.

"Hovoríme o stiahnutí zahraničných vojakov, techniky a výzbroje a ďalších krokoch s cieľom vrátiť sa ku konfigurácii z roku 1997 na území krajín, ktoré k uvedenému dátumu neboli členmi NATO. Týka sa to Bulharska aj Rumunska," uvádza sa v odpovediach ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na otázky doručené pred jeho tlačovou konferenciou, ako ich v piatok zverejnil ruský rezort diplomacie.

Agentúra TASS pripomenula, že Rusko a NATO v máji 1997 podpísali tzv. zakladajúci akt, v ktorom opätovne potvrdili, že "sa navzájom nepovažujú za protivníkov" a vytvárajú "mechanizmus pre konzultácie, koordináciu a spoločnú činnosť".

V roku 1999 vstúpili do NATO Maďarsko, Poľsko a Česko; v roku 2004 nasledovali Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Estónsko a v roku 2009 Albánsko a Chorvátsko. V roku 2017 získala členstvo Čierna Hora a v roku 2020 aj Severné Macedónsko. V súčasnosti NATO združuje 30 krajín a pokračuje v politike "otvorených dverí", konštatovala agentúra TASS.

Moskva žiada zastaviť rozširovanie NATO

Agentúra AFP uviedla, že už spomínaný odsun zahraničných síl, techniky a zbraní je súčasťou bezpečnostných požiadaviek, ktorých splnenie Rusko žiada od NATO a USA. Zahŕňajú okrem iného záväzok Aliancie, že sa nerozšíri o Ukrajinu a vzdá sa vojenských aktivít na Ukrajine, vo východnej Európe, na Kaukaze a v Strednej Ázii. Washington aj NATO tieto požiadavky odmietajú.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v piatok podľa agentúry TASS uviedol, že Washington "prisľúbil", že písomné odpovede na požiadavky Ruska poskytne na budúci týždeň.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrij Peskova ruskí diplomati vedeli vopred, že Blinken neodovzdá Lavrovovi odpoveď na ruské návrhy. "Toto stretnutie je o niečom inom," povedal Peskov.

"Očakávame, že Lavrov aj Blinken budú mať príležitosť vymeniť si názory a porovnať chápanie výsledkov troch kôl rokovaní" ruských diplomatov s kolegami z USA, NATO a OBSE, uviedol Peskov.

Krátko pred začiatkom ženevského rokovania ministrov zahraničných vecí USA a Ruska ruský rezort diplomacie v Moskve zverejnil vyhlásenie, v ktorom uvádza, že "vo všeobecnosti neexistujú  medzi Moskvou a Washingtonom žiadne neprekonateľné rozpory".  Pokiaľ ide o možnosť stať sa skutočnými priateľmi alebo spoľahlivými partnermi, „je to skôr otázka na americkú stranu".

Moskva v ňom poukazuje na to, že jeho ústretovosť sa v minulosti považovala za samozrejmosť, ale "v reakcii na to sme dostali len arogantné ignorovanie ruských priorít".

"Teraz je dôležité znovu vybudovať atmosféru dôvery, vrátiť sa aspoň k zdaniu normálnosti. Je to v našom spoločnom záujme," píše sa vo vyhlásení. Zdôrazňuje sa v ňom, že medzi Ruskom a Spojenými štátmi neexistujú neprekonateľné rozdiely, len "by kolegovia z USA mali prejaviť politickú vôľu".    

Blinken: Diplomatický proces musí pokračovať, Biden je ochotný rokovať s Putinom

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po rokovaniach vyhlásil, že opäť varoval Moskvu pred inváziou na Ukrajinu. V tomto kontexte je podľa neho dôležité, aby diplomatický proces medzi USA a Ruskom pokračoval. Šéf americkej diplomacie nevylúčil ani prípadnú schôdzku medzi prezidentom USA a šéfom Kremľa.

"Nebolo to vyjednávanie, ale úprimná výmena názorov. Dnešná diskusia bola užitočná, pretože obe strany teraz lepšie chápu jednotlivé postoje. Naším cieľom bolo zistiť, či je Rusko pripravené vydať sa diplomatickou cestou. So Sergejom Lavrovom sme sa zhodli, že je dôležité, aby diplomatický proces pokračoval. Na základe diskusie verím, že môžeme pokračovať v práci na rozvoji vzájomného porozumenia, ale to závisí od toho, či Rusko zastaví svoju agresiu voči Ukrajine," vyhlásil Blinken.

"Vyjadril som pozíciu Spojených štátov a našich európskych spojencov a partnerov, že pevne stojíme pri Ukrajine a podporujeme jej suverenitu a územnú celistvosť," uviedol ďalej americký minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii.

"Jasne sme povedali, že ak sa nejaké ruské sily presunú cez ukrajinskú hranicu, bude to ďalšia invázia. Spojené štáty a naši partneri a spojenci budú reagovať rýchlo, dôrazne a kolektívne," zdôraznil Blinken.

Šéf americkej diplomacie počas odpovedí na otázky novinárov viackrát zopakoval, že neočakával od stretnutia v Ženeve výrazný pokrok. Pripustil však, že ak si to situácia vyžiada, americký prezident Joe Biden je ochotný stretnúť sa s ruským partnerom Vladimirom Putinom.

"Prezident Biden sa tu, v Ženeve, stretol s prezidentom Putinom. Pri mnohých príležitostiach s ním hovoril telefonicky alebo prostredníctvom videokonferencie. Ak dospejeme k záveru, že najlepší spôsob, ako vyriešiť veci, je ďalší rozhovor medzi nimi - určite sme na to pripravení," povedal šéf americkej diplomacie.

Blinken a Lavrov sa privítali podaním rúk krátko po 11.00 h v hoteli pri Ženevskom jazere. Obaja hneď na začiatku dali najavo, že neočakávajú od stretnutia výrazný posun. Rozhovory v širšom formáte sa skončili už po približne jeden a pol hodine, teda skôr, ako sa pôvodne plánovalo. Ministri potom usporiadali samostatné tlačové konferencie.

(tasr)

Minúta  |  

Na ktorú stranu sa postaví Putin? Rusi zvažujú uznanie republík v Donbase

Ruský parlament posúdi iniciatívu komunistických poslancov, ktorí chcú prezidenta Vladimira Putina požiadať, aby oficiálne uznal separatistické proruské republiky na východe Ukrajine ako "samostatné, nezávislé a suverénne štáty". V piatok o tom podľa tom agentúry Interfax informoval Viačeslav Volodin, predseda Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok na brífingu vyzval na opatrný prístup k téme budúcnosti samozvaných republík v Donbase a na nezvyšovanie napätia. "Teraz, keď je situácia taká napätá a taká citlivá, je veľmi dôležité vyhnúť sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli vyvolať zvýšenie tohto napätia," povedal Peskov.

Volodin hovorí o krajanoch na Donbase

Volodin na sieti Twitter napísal, že ide o "vážnu a zodpovednú" záležitosť. Preto bude podľa neho vhodné, aby sa na budúci týždeň uskutočnili konzultácie s predsedami poslaneckých klubov a v závislosti od ich výsledku by zasadlo predsedníctvo Dumy.

Vo svojom príspevku Volodin ďalej obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že ignoruje mierové dohody uzavreté v roku 2015 v Minsku, týkajúce sa spôsobov urovnania konfliktu v Donbase. Volodin tiež tvrdí, že "NATO chce okupovať Ukrajinu". Na základe toho konštatuje, že "jedno aj druhé sa môže zmeniť na tragédiu. Toto nesmieme dovoliť".

"Jedno je jasné: treba hľadať riešenia na zaistenie bezpečnosti našich občanov a krajanov v DĽR a LĽR," uviedol Volodin.

Obava z vojny

Návrh komunistických poslancov prišiel v čase, keď Západ obviňuje Rusko z plánovania invázie na Ukrajinu a Moskva výmenou za deeskaláciu požaduje bezpečnostné záruky od NATO.

Diplomatické snahy zatiaľ nedokázali zmierniť napätie a preto sa netrpezlivo očakáva výsledok rozhovorov, na ktorých sa v piatok v Ženeve zídu ministri zahraničných vecí USA a Ruska Antony Blinken a Sergej Lavrov.

Agentúra AFP pripomenula, že Rusko v roku 2008 po krátkej vojne s Gruzínskom uznala nezávislosť dvoch jeho odštiepeneckých regiónov - Abcházska a Južného Osetska.

Putin v roku 2019 podpísal výnos o zjednodušení vydávania ruských dokladov pre obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti. Ich držiteľmi je viac ako 600 000 ľudí žijúcich v Donbase, informovala v júli minulého roka agentúra Interfax.

Obviňujú sa z vyzbrojovania

Ukrajina a samozvaná Donecká ľudová republika sa pritom v piatok navzájom obvinili z vyzbrojovania a príprav na vojenský konflikt.

Hlavná správa rozviedky (GRU) ukrajinského ministerstva obrany obvinila Rusko, že "naďalej navyšuje vojenské kapacity" proruských separatistov a od začiatku januára im dodala "viaceré tanky, delostrelecké a iné zbrane, ako aj palivo a muníciu pre delostrelectvo a mínomety".

Agentúra TASS uviedla, že vojenské velenie DĽR v piatok deklarovalo, že má informácie o dodávkach protitankových systémov zo Západu pre ukrajinskú armádu.

V súvislosti s tým popredný veliteľ milícií DĽR Eduard Basurin v piatok vyzval Západ, aby prestal Ukrajine dodávať ničivé zbrane.

TASS s odvolaním sa na medializované správy informovala, že Británia dodala Kyjevu ľahké protitankové systémy NLAW vyvinuté vo Švédsku, do ktorých sa používajú riadené strely s maximálnym dosahom až jeden kilometer.

Ako poznamenal Basurin, presun ničivých zbraní a práporov, v ktorých sú aj radikálni ukrajinskí nacionalisti, do Donbasu "potvrdzuje skutočnosť, že Kyjev sa pripravuje na aktívne nepriateľské akcie".    

(tasr, ste)

Minúta  |  

Spisovateľka s veľkým srdcom

Elena Čepčeková sa narodila 26. januára 1922 v Dolnej Ždani a zomrela 6. januára 1992 v Bratislave. V rokoch 1980 až 1986 však žila v Bánovciach nad Bebravou. Mestský úrad a Miestny odbor Matice slovenskej v Bánovciach odhalili na jej rodinnom dome 20. júna 2002 pamätnú tabuľu. Odhalenie sa uskutočnilo pri príležitosti desiateho výročia jej úmrtia. 

https://vimeo.com/668573256

Človek s veľkým srdcom

„Mala som to šťastie opakovane sa stretnúť so spisovateľkou Elenou Čepčekovou, či už ako žiačka, alebo ako študentka počas besied,“ hovorí primátorka mesta Bánovce nad Bebravou Rudolfa Novotná. Tá spomína na slávnu spisovateľku pre deti a mládež a redaktorku ako na srdečného človeka. „Neskôr už sme sa rozprávali aj o veciach verejných. Pani spisovateľka mala veľké srdiečko. Počas rozhovorov konštatovala, že dielami, ktoré tvorí, chce potešiť tých najzraniteľnejších, detičky. Chcela im rozšíriť obzory,“ spomína R. Novotná. 

Tá sa s E. Čepčekovou stretla medzi rokmi 1980 až 1983. „Vtedy som pracovala už ako pedagóg v Bánovciach nad Bebravou. O tom, že pani Čepčeková mala hlboké sociálne cítenie a bola empatická, svedčí, že svoj dom venovala tým najzraniteľnejším. Dnes je v ňom Domov sociálnych služieb pre ležiacich klientov,“ hovorí primátorka. 

Aj keď sa Elena Čepčeková narodila v Dolnej Ždani a zomrela v Bratislave, k Bánovciam mala veľmi blízky vzťah preto, že tu žil a pracoval jej jediný syn aj s manželkou. Jeho manželka Eva Čepčeková pôsobila ako pedagogička v Strednom odbornom učilišti odevnom. „Aj s manželom Jozefom, ktorý bol trénerom hádzanárok a venoval sa športovým aktivitám, v našom meste bývali. Elena Čepčeková tu chcela žiť kvôli rodine. Ten dom, kde žila, staval jej syn. Do Bratislavy odišla po šiestich rokoch,“ uviedla R. Novotná. 

Bánovce ju inšpirovali

V Bánovciach nad Bebravou našla E. Čepčeková inšpiráciu pre svoju tvorbu. Tu sa nevenovala viac práci redaktorky, iba literárnej tvorbe. O tom, čo ju pri písaní najviac inšpiruje, porozprávala aj primátorke R. Novotnej. „Povedala, že najväčším inšpiračným zdrojom pre ňu bola príroda, okolie, zvieratá,“ povedala R. Novotná. Práve v čase, keď žila v Bánovciach, vznikla knižka prózy Konôpka. 

V Bánovciach na E. Čepčekovú nezabúdajú. Na dome, kde žila, visí pamätná tabuľa, jej knižky stále majú v miestnej knižnici, kde sa tešia veľkej obľube najmä medzi mladými dievčatami. 

Jej diela sú aktuálne aj dnes

Elena Čepčeková sa narodila v roľníckej rodine. Detstvo prežila vo svojom rodisku, neskôr v Malom Kiari pri Leviciach. Strednú školu navštevovala v Banskej Bystrici a vo Zvolene. Počas života vystriedala niekoľko zamestnaní. Bola učiteľkou v Gýmešských Kostoľanoch, pracovala vo vydavateľstve Práca, v propagácii Československého štátneho filmu a neskôr v redakciách detských časopisov. Napísala veľké množstvo poézie i prózy pre deti a mládež. Hrdinovia jej knižiek sú zväčša deti aj dospievajúci, no predovšetkým dievčatá. Orientovala sa predovšetkým na dobovú problematiku vrátane aktuálnych etických problémov. Zaujal ju život v prírode, témy zo súčasného života na dedine i v meste, prostredie rodiny, školy, či internátu. Písala poéziu, lyriku, veršovanú rozprávku, hrdinskú a životopisnú epiku aj prózu. Prejavila sa ako skvelá rozprávačka zážitkov a skúseností mladého dievčaťa z rozličných prostredí. Knižky Eleny Čepčekovej vyšli v náklade takmer jeden milión výtlačkov. 

Jej diela sú aktuálne aj dnes. Známe sú všetky, z prózy sú dodnes medzi mládežou veľmi obľúbené knižky Marcela, neplač!, Výhovorka býva horká, Meduška, Meduška a jej kamaráti, Serenáda pre Martinu, Monika, Nezabudni, Monika, Slniečko na motúze, Konôpka či Monikine cesty. 

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.