NOVÉ MESTO NAD VÁHOM – Tušili ste, že prvá zmienka o obecnej polícii, ktorá bola predchodkyňou dnešnej Mestskej polície v Novom Meste nad Váhom, pochádza z roku 1873? Milan Kubák, zástupca náčelníka novomestskej mestskej polície, zohnal do jedinej knihy o slovenských mestských políciách, ktorú napísal Martin Korčok, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi, niekoľko historických fotografií.
Keď M. Kubák pátral po začiatkom novomestskej mestskej polície, dostal sa až do roku 1873. „Z dokumentačného pohľadu sme najstaršia mestská polícia na Slovensku, pretože sme to dokázali zdokumentovať od roku 1873. Vtedy túto činnosť vykonávali ešte obecní sluhovia. Ich úlohou bolo kontrolovať verejný poriadok a tiež hlásiť čas.
https://vimeo.com/686997756
Po prvej svetovej vojne sa začali tvoriť obecné a mestské polície na území prvej republiky. V Novom Meste nad Váhom bola zriadená Mestská polícia 1. 1. 1926,“ hovorí M. Kubák. U Kubákovcov sa táto práca dokonca dedí. „Pri zakladaní polície bol aj môj dedo Ján Kubák. Veľké zásluhy pri zrode obecnej polície v Novom Meste nad Váhom možno pripísať jej veliteľovi Jozefovi Turzovi, ktorý pôsobil vo funkcii až do svojej smrti v roku 1941,“ hovorí M. Kubák. Ten zozbieral veľké množstvo unikátnych materiálov, dokumentov aj fotografií o činnosti mestskej polície. Zistil dokonca, že novomestskí policajti pomáhali aj počas 2. svetovej vojny, keď z mesta odvážali ľudí do koncentračných táborov. „Zachovali sa svedectvá, že počas druhej svetovej vojny, keď sa konali transporty do koncentračných táborov, sa mestskí policajti dostali až k vlaku a podávali ľuďom chlieb a tým im trošku uľahčili utrpenie,“ hovorí M. Kubák.
Po druhej svetovej vojne formovaním Zboru národnej bezpečnosti v Novom Meste mestská polícia zanikla. „Ja som v roku 1998 robil výstavu o histórii obecných a mestských polícií a počas svojho bádania sa mi podarilo získať staré fotografie aj nejakú časť výzbroje a výstroje. Mám unikátne fotografie príslušníkov mestskej polície, ktorí majú zimnú aj letnú výstroj, aj pri streľbe z auta,“ uzavrel M. Kubák. Mestská polícia opätovne funguje v meste od roku 1992.
21:44 Ukrajina obvinila ruské sily z použitia zakázaných fosforových bômb v Donbase
Ukrajinskí predstavitelia obvinili Rusko z použitia fosforových bômb v regióne Donbas na východe štátu. Informovala o tom v nedeľu tlačová agentúra AFP. Medzinárodné právo zakazuje používanie munície založenej na báze bieleho fosforu v oblastiach husto obývaných civilistami, ale povoľuje ho v otvorenom priestranstve ako krytie pre vojakov. K ruskému útoku fosforovými bombami došlo v meste Popasna, nachádzajúcom sa približne 100 kilometrov západne od mesta Luhansk, uviedla miestna polícia, podľa ktorej útok spôsobil "požiare a neopísateľné utrpenie".
21:13 Vláda: SR daruje vojenský materiál pre Ukrajinu za vyše 2,1 milióna eur
Slovensko daruje Ukrajine vojenský materiál v hodnote 2 155 052,70 eura. Vláda o tom rozhodla na mimoriadnom online rokovaní v nedeľu večer. Slovensko pristupuje k darovaniu vojenského materiálu v kontexte nevyprovokovanej vojenskej invázie Ruskej federácie voči Ukrajine a v nadväznosti na požiadavky ukrajinskej strany.
"Ministerstvo obrany SR využije možnosti refundácie niektorých výdavkov súvisiacich s darovaním vojenského materiálu na úrovni EÚ (Európsky mierový nástroj) a na základe bilaterálnych dohôd," uvádza sa v predloženom materiáli.
18:35 Rusko tvrdí, že pri útoku na Javoriv zabilo "180 zahraničných žoldnierov"
Rusko oznámilo, že pri nedeľňajšom vzdušnom útoku na výcvikové stredisko ukrajinských ozbrojených síl, neďaleko poľských hraníc, zabilo "až 180 zahraničných žoldnierov". TASR o tom informuje na základe správy AFP, podľa ktorej nie možné tieto údaje nezávisle overiť.
"V dôsledku útoku bolo zničených až 180 zahraničných žoldnierov a veľké zásoby cudzích zbraní," uviedol hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Povedal taktiež povedal, že Rusko bude pokračovať v útokoch proti zahraničným bojovníkom, ktorí sa pripájajú k ukrajinským silám.
Vrak električky sa nachádza v depe po ostreľovaní ukrajinského mesta Charkov. Foto: TASR/AP
18:32 Česko poskytne Ukrajine ďalší vojenský materiál za 725 miliónov korún
Česko poskytne Ukrajine ďalší vojenský materiál v hodnote minimálne 725 miliónov korún (29 miliónov eur). V diskusnej relácii Českej televízie to v nedeľu povedala ministerka obrany ČR Jana Černochová. O aký materiál pôjde, z bezpečnostných dôvodov neuviedla, bude však vychádzať zo zoznamu vecí, ktoré požaduje ukrajinská vláda.
Česko doteraz poslalo na Ukrajinu guľomety, útočné pušky, samopaly a náboje do týchto zbraní, ako aj protilietadlové strely. Ukrajincom česká vláda poskytla i bližšie nešpecifikovaný vojenský materiál a tiež zdravotnícku pomoc. Členovia bezpečnostnej komunity naznačujú, že súčasťou dodávky na Ukrajinu sú aj ťažké zbrane, napríklad vojenská kolesová technika.
17:04 Ukrajinský Mariupoľ hlási vyše 2 100 zabitých civilistov
V ukrajinskom meste Mariupoľ zahynulo pri ruských útokoch už viac ako 2 100 obyvateľov, informovali v nedeľu miestne úrady. Informuje o tom agentúra AFP.
"K dnešnému dňu zomrelo pri ruských útokoch 2 187 obyvateľov Mariupoľa," informovala mestská rada na sociálnej sieti Telegram. Podľa AFP sa tak počet obetí zvýšil od stredy o takmer 1000. Úrady v stredu uviedli, že za prvých deväť dní obliehania zahynulo 1 207 civilistov.
Podľa stanice BBC je Mariupoľ takmer dva týždne terčom ostreľovania, je bez základných služieb a zásob. Miestni predstavitelia uviedli, že len za posledný deň Rusi zaútočili na mesto najmenej 22-krát. "Ľudia sú v ťažkej situácii už 12 dní. V meste nie je elektrina, voda ani kúrenie. Nie je tu takmer žiadna mobilná komunikácia. Dochádzajú posledné zásoby jedla a vody," uvádza sa vo vyhlásení predstaviteľov mesta.
Hasiči kráčajú okolo zničenej budovy počas pätnásteho dňa ruskej invázie. Foto: TASR/AP
16:48 Bieloruské márnice sú zaplnené telami zabitých ruských vojakov, tvrdia miestni
Telá ruských vojakov zabitých v bojoch na Ukrajine zapĺňajú márnice v Bielorusku, uviedli miestni obyvatelia pre stanicu Slobodná Európa (RFE/RL), ktorá o tejto skutočnosti informovala v noci na nedeľu.
Telesné pozostatky ruských vojakov, ktorí padnú počas "špeciálnej operácie", ako inváziu nazýva Moskva, sú privážané nákladnými vozidlami do bieloruských márnic a následne posielané späť do Ruska vlakom alebo lietadlom, uviedli obyvatelia. Tí hovoria aj o hrôzostrašnom pohľade na mŕtve telá ruských vojakov naložené vo vlaku v meste Mazyr pred transportom do Ruska. "Počet tiel bol neuveriteľne veľký. Ľudia na stanici Mazyr boli jednoducho šokovaní množstvom tiel, ktoré boli nakladané do vlaku," uviedol pre RFE/RL miestny obyvateľ.
15:05 Do ulíc Chersonu vyšli davy ľudí na protest proti ruskej okupácii
V juhoukrajinskom prístavnom meste Cherson vyšli v nedeľu do ulíc davy ľudí na protest proti okupácii ruskými silami. Na záberoch, ktoré BBC zverejnila, vidieť, ako ľudia zhromaždení na Námestí slobody v centre Chersonu mávali ukrajinskými vlajkami a držali transparenty s nápismi "Cherson je Ukrajina".
Protest sa koná uprostred správ, že Rusko plánuje v meste usporiadať falošné referendum, aby vytvorilo ďalší separatistický región a nastolilo bábkovú administratívu.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v sobotu na Twitteri podľa agentúry AFP uviedol, že Rusko začalo prípravy na usporiadanie referenda o založení samostatnej Chersonskej ľudovej republiky, ktorej centrom by bolo okupované mesto Cherson.
Kuleba tvrdí, že Rusko postupuje rovnako ako v roku 2014, keď boli v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásené samozvané separatistické republiky, ktoré doteraz uznala iba Moskva. Najnovšie referendum však bude podľa neho zmanipulované, pretože nemá podporu miestneho obyvateľstva. Ak by ho Rusko zorganizovalo, Kuleba žiada uvalenie ďalších tvrdých sankcií. "Cherson je a vždy bude na Ukrajine," napísal šéf ukrajinskej diplomacie.
Prípravy "referenda" potvrdil aj člen Chersonskej regionálnej rady Serhij Chlaň. Ako uviedol, sú predvolávaní poslanci, ktorých sa pýtajú, či sú pripravení spolupracovať s Ruskom. Konanie vo veci referenda začala aj oblastná prokuratúra.
Chersonská regionálna rada na svojej stránke khor.gov.ua zverejnila v sobotu večer vyhlásenie, ktoré prijala na svojom mimoriadnom zasadnutí, že Chersonská oblasť "bola, je a bude" neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny. Podporilo ho 44 zo 64 poslancov.
Referendá boli jednou z etáp vyhlásenia nezávislosti Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky v roku 2014. Podľa Kyjeva neboli v súlade s ukrajinskými zákonmi, konali sa bez pozorovateľov a bez dodržania zákonných postupov; navyše sa na nich mal zúčastniť iba zlomok obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti.
Cherson, ktorý sa nachádza neďaleko Krymského polostrova anektovaného Ruskom v roku 2014, je prvým veľkým mestom na Ukrajine, ktoré po trojdňovom obliehaní začiatkom marca obsadila ruská armáda. V tomto prístavnom meste žije okolo 290 000 ľudí.
VIDEO Chersončiania kričia na ruských vojakov: "Fašisti!"
14:56 Krúpa: Dodávka zbraní na Ukrajinu je absolútne legitímna
Slovensko dodávkou zbraní na Ukrajinu nezasahuje do vojenského konfliktu. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽANO). Člen Výboru NR SR pre európske záležitosti a generálny manažér strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok zase uviedol, že najlepším východiskom z danej krízy je rokovanie o mieri.
Podľa Krúpu má krajina, ktorá je napadnutá, právo zabezpečiť si zbrane pre vlastnú obranu zo všetkých možných zdrojov. "Slovensko ani iné štáty nezasahujú do tohto konfliktu, neposielajú tam jednotky, nevytvára sa tam bezletová zóna a nebojuje sa s Rusmi. My im posielame pomoc, ktorú potrebujú – humanitárnu alebo muníciu a zbrane, aby sa mohli brániť. Je to absolútne legitímne," spresnil.
14:30 Sky News: Útokom na Javoriv Rusko "ukázalo USA prostredník", tvrdí analytik
Rusko nedeľňajším raketovým útokom na výcvikové stredisko Javoriv v západoukrajinskej Ľvovskej oblasti "ukázalo USA prostredník", konštatoval Daniel Szeligowski, vedúci programu pre východnú Európu a vedúci výskumný pracovník pre Ukrajinu z Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov. Podľa Sky News je kľúčová časť Szeligowského reakcie zameraná na stratégiu administratívy amerického prezidenta Joea Bidena, ktorá sa snaží vylúčiť opatrenia, ktoré by eskalovali konflikt (ide najmä o reakciu USA na výzvy na vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou).
Zranený muž drží svoje veci a stojí vedľa sanitky pred nemocnicou v meste Novojavorivsk na západe Ukrajiny. Foto: TASR/AP
14:25 Vojna na Ukrajine zrejme spôsobí nedostatok pšenice na svetovom trhu
Na Rusko a Ukrajinu spoločne pripadá takmer tretina pšenice obchodovanej na svetovom trhu, uviedla agentúra APA na základe údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo z roku 2020. Podľa týchto čísel 18,1 milióna ton alebo desatina z pšenice na globálnom trhu pochádza z Ukrajiny, ktorá je jej piatym najväčším exportérom na svete. Ruský útok už výrazne zvýšil jej cenu, ktorá sa dočasne dostala nad 400 eur za tonu. Na Ukrajinu síce v roku 2020 pripadli len 3 % vypestovanej pšenice. Krajina však z nej spotrebovala len zlomok, a preto na ňu pripadalo až 10,4 % exportu. Najväčším vývozcom je Rusko s (37,2 milióna ton a podiel 22 %), za ktorým nasleduje Európska únia (37 miliónov ton, 21 %), USA a Kanada. Vnútorný obchod v rámci EÚ nie je do týchto čísel započítaný.
14:22 Americký novinár, ktorý zahynul na Ukrajine, nepracoval pre NYT
Americký novinár, ktorý zahynul pri ostreľovaní v ukrajinskom mestečku Irpiň neďaleko Kyjeva, nepracoval pre americký denník The New York Times (NYT). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
O smrti amerického novinára Brenta Renauda informoval na sociálnej sieti Facebook v nedeľu šéf polície Kyjevskej oblasti Andrij Njebytov. Ten uviedol, že Renaud pracoval pre NYT. Denník však túto informáciu poprel, pričom uviedol, že Renaud pre neho v minulosti pracoval, no už v ňom viac nepôsobí.
14:00 Pápež František vyzval na ukončenie "masakru" a "ozbrojenej agresie" na Ukrajine
Pápež František v nedeľu zatiaľ najostrejšie odsúdil vojnu na Ukrajine, pričom uviedol, že táto "neakceptovateľná ozbrojená agresia" a "masaker" sa musia skončiť. "V mene Boha vás žiadam ukončite tento masaker," uviedol František po pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána na Námestí sv. Petra.
Hlava katolíckej cirkvi zároveň odsúdila "barbarské" zabíjanie detí a civilistov, ako i bombardovanie ukrajinských nemocníc, ku ktorému podľa pápeža prichádza "bez rozumného strategického dôvodu". "Nech je v mene Boha vypočutý plač trpiacich ľudí a nech bombardovanie a útočenie skončí," dodal František, podľa ktorého hrozí, že sa z ukrajinských miest "stanú cintoríny".
Veriaci držia ukrajinské vlajky počas nedeľňajšej modlitby Anjel pána na Námestí Sv. Petra vo Vatikáne. Foto: TASR/AP
13:45 Nemecko chce byť do konca roka nezávislé od ropy aj uhlia z Ruska
Nemecko robí pokroky vo svojich snahách o zníženie závislosti od ruských energií, uviedol nemecký minister hospodárstva a životného prostredia Robert Habeck. Dodal, že najväčšia európska ekonomika by do konca tohto roka mohla byť nezávislá od ropy a uhlia z Ruska. S plynom je to však zložitejšie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
"Každý deň, prakticky každú hodinu sa po kúskoch lúčime s ruskými dovozmi," uviedol Habeck v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung. "Ak sa to podarí, na jeseň budeme nezávislí od ruského uhlia a na konci roka takmer nezávislí od ropy z Ruska. V prípade plynu je to komplikovanejšie, keďže nemáme vlastne kapacity na dovoz LNG. Tie teraz vytvoríme pod veľkým tlakom," ohlásil Habeck.
12:57 Kuleba: Ruskí vojaci zadržali starostu ďalšieho ukrajinského mesta
Ruské jednotky zadržali starostu ukrajinského mesta Dniprorudne Jevhenija Matvejeva. Ide pritom už o druhého ukrajinského starostu, ktorého v priebehu uplynulých troch dní zadržali ruské jednotky. Oznámil to v nedeľu na sociálnej sieti.
12:36 Duda: Použitie chemických zbraní Ruskom na Ukrajine by mohlo vyvolať zásah NATO
Použitie chemických zbraní Ruskom na Ukrajine by mohlo NATO primäť, aby prehodnotilo svoje rozhodnutie nezasahovať vojensky do konfliktu. V rozhovore pre stanicu BBC to v nedeľu uviedol poľský prezident Andrzej Duda. Odpovedal na otázku, či si myslí, že ruský prezident Vladimir Putin sa môže pripravovať na použitie chemických zbraní.
"Ak sa ma pýtate, či Putin môže použiť chemické zbrane, myslím si, že Putin môže teraz použiť čokoľvek, najmä keď je v takej ťažkej situácii," uviedol Duda. "Politicky už vojnu prehral a nevyhráva ju ani vojensky," dodal. Na otázku, či by použitie chemických zraní mohlo vyvolať zásah NATO, povedal: "Samozrejme, každý dúfa, že sa to (Putin) neodváži urobiť. Ale... ak použije zbrane hromadného ničenia, zmenilo by situáciu."
"Iste, (NATO)... by si muselo sadnúť za stôl a naozaj vážne premyslieť, čo robiť, pretože potom to začne byť nebezpečné nielen pre Európu..., ale aj pre celý svet," skonštatoval. V rozhovore pre BBC poľský prezident takisto uviedol, že presun stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu nie je možný. Takisto si myslí, že bezletová zóna nad Ukrajinou by mohla byť začiatkom tretej svetovej vojny.
VIDEO Hostia na ruskej štátnej televíznej stanici Pervyj kanal hovoria, že invázia Ruska by sa nemala zastaviť na Ukrajine
12:18 Počet obetí útoku na základňu v blízkosti poľských hraníc stúpol na 35
Počet obetí ruského raketového útoku na vojenskú základňu pri meste Javoriv neďaleko Ľvova stúpol na 35 a počet ranených na 134. Oznámil to v nedeľu gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozytskyj. TASR správu prevzala od denníka The Guardian. K raketovému útoku na vojenskú základňu pri Javorive, kde sa nachádza aj Medzinárodné centrum pre udržanie mieru a bezpečnosti, prišlo v nedeľu ráno okolo 5.45 h miestneho času. Podľa Kozytského vypálili ruské jednotky na základňu až 30 rakiet. V tomto vojenskom objekte sa pritom v minulosti konali vojenské cvičenia, na ktorých sa zúčastňovali aj americkí či britskí vojaci. Posledné veľké vojenské cvičenie s účasťou vojakov z NATO sa na tejto základni konalo v septembri.
11:25 Zelenskyj hovoril s Bennettom o snahách o ukončenie konfliktu na Ukrajine
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v sobotu večer s izraelským premiérom Naftalim Bennettom o spôsoboch zastavenia bojov na Ukrajine a snahách Izraela o vyriešenie tohto ozbrojeného konfliktu. TASR správu prevzala od televízie CNN a agentúry DPA, ktoré o tom informovali v nedeľu.
Podľa kancelárie izraelského premiéra trval telefonát Bennetta so Zelenským viac ako hodinu. Zelenskyj o telefonáte s Bennettom informoval na sociálnej sieti Twitter, kde uviedol, že s izraelským premiérom hovoril o "ruskej agresii a vyhliadkach týkajúcich sa mierových rokovaní". Zelenskyj zároveň požiadal Bennetta o pomoc pri zaistení prepustenia "zajatého starostu Melitopoľu a miestnych predstaviteľov".
09:59 Šéf NATO o vojne na Ukrajine: Nadchádzajúce dni prinesú "ešte väčšie utrpenie"
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg očakáva, že boje a humanitárna kríza na Ukrajine sa po viac ako dvoch týždňoch od začiatku ruskej invázie ešte vystupňujú. "S hrôzou vidíme rastúci počet civilných obetí a nezmyselné ničenie zo strany ruských síl. Obyvatelia Ukrajiny vzdorujú s odvahou a odhodlaním, ale nadchádzajúce dni pravdepodobne prinesú ešte väčšie utrpenie," povedal Stoltenberg v rozhovore pre nedeľník Welt am Sonntag. Šéf NATO vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby "ukončil túto vojnu, stiahol všetky sily a zaviazal sa k diplomacii".
Stoltenberg odmietol tvrdenia ruskej vlády, že Spojené štáty tajne prevádzkovali na Ukrajine laboratóriá na vývoj biologických zbraní. "Teraz, keď boli vznesené tieto nepravdivé obvinenia, musíme zostať ostražití, pretože je možné, že samotné Rusko by v rámci tohto balíka lží mohlo plánovať vojenské misie s použitím chemických zbraní," povedal. To by predstavovalo vojnový zločin, píše DPA. Stoltenberg zároveň opäť odmietol výzvy, aby NATO presadilo bezletovú zónu nad Ukrajinou, čo by znamenalo zaútočiť na ruské jednotky. "Tým by sme riskovali priamu konfrontáciu a nekontrolovateľnú eskaláciu. Musíme túto vojnu ukončiť a nie ju predlžovať,“ zdôraznil Stoltenberg, pričom dodal, že NATO je obranná aliancia.
09:00 Prokopová: Deti z Ukrajiny budú mať pri nástupe do škôl vyšetrenie od pediatra
Deti z Ukrajiny, ktoré budú nastupovať do slovenských škôl, budú mať vyšetrenie od pediatra a do kolektívu pôjdu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti. Potvrdila to hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová.
"Snažili sme sa zabezpečiť bezpečnosť detí, ktoré prichádzajú do našich školských zariadení z Ukrajiny, ale aj detí, ktoré navštevujú školské zariadenia," povedala. Ako doplnila, všetky deti na Slovensku, ktoré nastupujú do kolektívu, majú pred nástupom do školy potvrdenú zdravotnú spôsobilosť. Podobne to bude aj u detí z Ukrajiny, ktoré prišli na Slovensko z dôvodu vojnového konfliktu v ich krajine.
08:24 BBC: Explózia vážne poškodila známy ukrajinský pravoslávny kláštor
Kláštor ukrajinskej pravoslávnej cirkvi na východe Ukrajiny bol v sobotu večer vážne poškodený po tom, čo sotva unikol priamemu zásahu delostreleckého granátu. Informovala o tom v noci na nedeľu stanica BBC s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov. Explózia pri moste v blízkosti kláštora v Doneckej oblasti zničila takmer všetky okná na kláštore a poškodila niekoľko budov.
Viacero ľudí, vrátane mníchov a evakuovaných ľudí, ktorí sa ukrývali vo vnútri, bolo zranených a prevezených do nemocnice. Podľa BBC neboli hlásené žiadne úmrtia. Podľa denníka Ukrajinská pravda sa v súčasnosti v pivniciach pod kláštorom nachádza približne 520 utečencov vrátane 200 detí.
Ruské tanky v Mariupole. Foto: Internet
07:40 Ukrajina: Rusko zaútočilo na základňu pri poľských hraniciach
Ruské sily odpálili v nedeľu ráno najmenej osem rakiet na vojenskú výcvikovú základňu pri meste Javoriv, ktorá sa nachádza asi 50 kilometrov západne od Ľvova a okolo 16 kilometrov od hraníc s Poľskom. Smerom od vojenskej základne bolo vidieť stúpať mohutné stĺpy dymu, píše reportér Guardianu Lorenzo Tondo s odvolaním sa na Ľvovskú regionálnu vojenskú správu. Útok na základňu potvrdil aj starosta Ľvova Andrij Sadovyj. Zatiaľ nie sú známe informácie o škodách alebo obetiach. Sadovyj tiež vyzval ľudí, aby nezverejňovali fotografie a videá z miesta útoku. Útok na vojenskú základňu blízko hraníc s Poľskom nasleduje po sobotňajšom varovaní námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova, že dodávky zbraní od západných krajín na Ukrajinu môžu byť "legitímnym cieľom" útoku ruskej armády.
06:18 Na predmestiach Ľvova bolo počuť výbuchy, zrejme ho zasiahli rakety
Mestom Ľvov ležiacom na západe Ukrajiny približne 70 kilometrov od poľských hraníc otriaslo v nedeľu ráno niekoľko výbuchov. Explózie bolo počuť krátko pred šiestou hodinou ráno miestneho času na predmestiach Ľvova, uviedla televízia CNN s odvolaním sa na svoj tím.
Explózie bolo počuť aj v Poľsku, informoval reportér nemeckej agentúry DPA, ktorý sa nachádza v meste Przemyśl. Podľa medializovaných informácií mesto zasiahlo niekoľko rakiet.
Dym stúpa k oblohe z horiacich kontajnerov počas ostreľovania mesta Vasylkiv. Foto: TASR/AP
04:58 Ukrajina: Zelenskyj prvýkrát udelili titul Hrdina Ukrajiny žene
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po prvý raz v dejinách svojej krajiny rozhodol o udelení titulu Hrdina Ukrajiny žene. Oznámil to vo svojom najnovšom príhovore k občanom, ktorý bol zverejnený v nedeľu na stránke president.gov.ua.
Titul Hrdina Ukrajiny je najvyšším štátnym vyznamenaním. Udeľuje sa za výnimočný hrdinský čin alebo pracovný výkon. Zelenskyj ho in memoriam udelil seržantke a vrchnej vojenskej lekárke Inne Mykolajevne Derusovej, ktorá od začiatku ruskej invázie slúžila v meste Ochtyrka v Sumskej oblasti. "Riskovala svoj život, aby zachránila viac ako desať vojakov. Zomrela v dôsledku delostreleckej paľby ruských jednotiek, keď pomáhala raneným vojakom. Je prvou ženou — Hrdinkou Ukrajiny, ktorej bol tento titul udelený posmrtne," povedal Zelenskyj.
02:58 Rusko dosadilo v Melitopole vlastného starostu
Deň po zadržaní starostu juhoukrajinského mesta Melitopoľ Ivana Fedorova ruské okupačné vojská vymenovali v sobotu jeho nástupcu. Stala sa ním Galina Danilčenková, bývalá prorusky orientovaná poslankyňa mestského zastupiteľstva.
Na videu zverejnenom na platforme YouTube vyzýva miestne úrady a poslancov, aby sa "prispôsobili novej realite", "nedestabilizovali situáciu a nezapájali sa do extrémistických aktivít". "Keďže vás zvolili ľudia, je vašou povinnosťou starať sa o ich blaho," odkázala Danilčenková. Ďalej uviedla, že jej hlavnou úlohou je "podniknúť všetky potrebné kroky na to, aby sa mesto vrátilo do normálu". Tvrdí, že v Melitopole sú stále ľudia, ktorí sa pokúsia "situáciu destabilizovať a vyvolať neprimerané reakcie". "Žiadam vás, aby ste sa chovali rozumne a nepoddávali sa týmto provokáciám," povedala Danilčenková, ktorá tiež navrhla vytvorenie "ľudového výboru" na riešenie problémov v regióne.
Starostu Melitopoľa Ivana Fedorova v piatok zadržala skupina ozbrojených mužov. Prokuratúra separatistickej Luhanskej ľudovej republiky podporovanej Ruskom ho obvinila z teroristických trestných činov.
01:49 Rusko pripravuje referendum o vzniku Chersonskej ľudovej republiky
Rusko začalo prípravy na usporiadanie referenda o založení samostatnej Chersonskej ľudovej republiky, ktorej centrom by bolo okupované mesto Cherson ležiace na juhu Ukrajiny. Na Twitteri to v sobotu uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Minister tvrdí, že Rusko potupuje rovnako ako v roku 2014, keď boli v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásené samozvané separatistické republiky. Najnovšie referendum však bude podľa neho zmanipulované, pretože nemá podporu miestneho obyvateľstva. Ak by ho Rusko zorganizovalo, Kuleba žiada uvalenie ďalších tvrdých sankcií. "Cherson je a vždy bude na Ukrajine", napísal šéf ukrajinskej diplomacie.
Prípravy "referenda" potvrdil aj člen Chersonskej regionálnej rady Serhij Chlaň. Ako uviedol, sú predvolávaní poslanci, ktorých sa pýtajú, či sú pripravení spolupracovať s Ruskom. Konanie vo veci referenda začala aj oblastná prokuratúra. Chersonská regionálna rada na svojej stránke khor.gov.ua zverejnila v sobotu večer vyhlásenie, ktoré prijala na svojom mimoriadnom zasadnutí, že Chersonská oblasť "bola, je a bude" neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny. Podporilo ho 44 zo 64 poslancov.
Výbuch, ktorý zasiahol činžiak po streľbe ruského tanku v prístavnom meste Mariupol. Foto: TASR/AP
00:42 Denník Bild: Exkancelár Schröder po stretnutí s Putinom odcestoval z Ruska
Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder odcestoval z Moskvy, kde mal stráviť dva dni v rámci sprostredkovateľského úsilia v rusko-ukrajinskom konflikte. Informovaný zdroj pre Bild uviedol, že Schröder so svojou manželkou opustili ruskú metropolu v sobotu okolo 06.00 h ráno a odleteli do Istanbulu. Exkancelár mal podľa tohto zdroja vo štvrtok večer niekoľko hodín rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. V piatok večer sa potom stretol s jedným z najbližších Putinových poradcov. Americký portál Politico predtým informoval, že Schröder sa už v pondelok večer stretol v Istanbule s ukrajinským poslancom Rustemom Umerovom. Ten je členom delegácie, ktorá sa zúčastnila v Bielorusku na dvoch kolách mierových rokovaní s Ruskom.
SOBOTA
20:45 Ruské sily tvrdia, že zničili 79 ukrajinských vojenských objektov
Ruské sily zničili 79 ukrajinských vojenských zariadení vrátane veliteľských a riadiacich centier. Uviedol to v sobotu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, ktorého cituje tlačová agentúra DPA.
Podľa jeho slov došlo aj k útokom na šesť muničných a palivových skladov, zničený alebo zostrelený bol aj útočný vrtuľník Mil Mi-24, ako aj tri bezpilotné lietadlá.
Konašenkov tvrdí, že od začiatku vojny pred viac než dvoma týždňami bolo zničených 3 593 ukrajinských vojenských objektov. Moskva vyhlásila, že v rámci svojej "špeciálnej operácie" na Ukrajine útočí iba na armádne ciele, čo však Organizácia Spojených národov (OSN), ako aj medzinárodné spoločenstvo spochybňujú.
Moskva informovala, že jej proruskí separatistickí spojenci vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti dosiahli 100-tisícové mesto Sievierodoneck po tom, ako v sobotu postúpili o 12 kilometrov a získali kontrolu nad viacerými mestami a dedinami.
Ukrajinské tajné služby medzitým oznámili, že ruskí vojaci spustili streľbu na skupinu žien a detí opúšťajúcich dedinu Peremoha neďaleko Kyjeva, pričom zabili sedem osôb, z toho jedno dieťa. Incident sa podľa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby stal ešte v piatok, píše tlačová agentúra AFP.
Humanitárna situácia na Ukrajine sa rýchlo zhoršuje a v množstve tamojších miest sa stala priam katastrofálnou, priznala ruská armáda v 17. deň prebiehajúcich bojov.
Oficiálny predstaviteľ ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov reční 7. apríla 2017 v Moskve. Foto: TASR/AP
20:02 V rámci Kyjevskej oblasti evakuovali približne 2 000 ľudí
V rámci Kyjevskej oblasti evakuovali v sobotu približne 2 000 ľudí, informovala stanica BBC s odvolaním sa na Štátnu službu Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS).
Evakuačný konvoj 40 autobusov dorazil do obce Bilohorodka v sobotu popoludní, uvádza sa vo vyhlásení DSNS.
Záchranári poskytujú evakuovaným ľuďom pomoc vrátane lekárskej a psychologickej, dodala DSNS.
Podľa BBC boli humanitárne koridory zriadené z miest Mariupoľ, Sumy a obcí v blízkosti hlavného mesta Kyjev. Pokračujúce ruské ostreľovanie na niektorých miestach vrátane blízkosti Kyjeva však úsilie sťažilo.
Zástupca starostu Mariupoľa Serhij Orlov pre BBC uviedol, že z mesta Záporožie vyrazil do Mariupoľa konvoj s pomocou vrátane autobusov na evakuáciu, nebolo však jasné, či sa mu podarí dôjsť.
18:47 Macron a Scholz vyzývajú Putina, aby ukončil obliehanie Mariupoľa
Francúzsko a Nemecko v sobotu vyzvali ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil obliehanie ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ. Podľa tlačovej agentúry AFP to po trilaterálnom telefonickom rozhovore oznámila kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
"Situácia (v Mariupole) je veľmi ťažká a ľudsky neúnosná," uviedol zdroj z Elyzejského paláca po tom, ako telefonát Macrona s Putinom označil za "veľmi zložitý, ale úprimný".
"Jediné rozhodnutie, ktoré musí prezident Putin urobiť, je zastaviť obliehanie," uviedol prezidentský zdroj. Macronov úrad takisto obvinil Putina z "klamstiev" za tvrdenie, že sa ukrajinské sily dopustili porušenia ľudských práv tým, že použili civilistov ako ľudské štíty.
Sobotňajší 75-minútový trojstranný telefonický rozhovor medzi Macronom, Putinom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom bol zameraný na spoločnú výzvu Francúzska a Nemecka na okamžité prímerie a podniknutie krokov smerom k diplomatickému riešeniu.
Macron Putinovi povedal, že "zneužívanie situácie zo strany ruskej armády musí prestať", uviedol zdroj a varoval, že jej činy môžu byť kvalifikované ako vojnové zločiny.
"Vyvíjame maximálny nátlak a nepoľavíme," uviedol Macronov úrad. Francúzsky prezident "veľmi dôrazne žiada, aby sa tento konflikt čo najrýchlejšie zastavil – aby sa predišlo najhoršiemu vrátane použitia nezákonných zbraní alebo ničenia miest", dodal zdroj z Elyzejského paláca.
Macron prevzal vedúcu úlohu v snahe skontaktovať sa s Putinom v súvislosti s ruskou ofenzívou, konštatuje AFP. Jeho kancelária tvrdí, že od ich stretnutia v Kremli 7. februára absolvoval Macron deväť konverzácií s ruským lídrom.
Rusko napadlo Ukrajinu 24. februára. Ruské sily sa približujú k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev a bombardujú niekoľko ďalších miest. Ofenzíva vyhnala z domovov už milióny Ukrajincov.
🇺🇦Ukrainian marines defending Mariupol. I have seen some shit in my life, but I am speechless. pic.twitter.com/kpMD51YFXe
16:52 Zelenskyj: Počas prvých 17 dní ruskej invázie zahynulo 1 300 ukrajinských vojakov
Počas prvých 17 dní ruskej invázie na Ukrajine bolo zabitých približne 1 300 ukrajinských vojakov. Na sobotňajšej tlačovej konferencii v Kyjeve to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informovala o tom stanica BBC s tým, že tieto údaje nemôže nezávisle overiť.
Podľa BBC západné zdroje v piatok odhadli, že v tomto období bolo zabitých aj približne 6 000 ruských vojakov.
Zelenskyj ďalej uviedol, že ukrajinským silám sa v piatok vzdalo približne 500 – 600 ruských vojakov.
Podľa agentúry DPA Zelenskyj povedal, že zahynulo aj viac ako 12 000 ruských vojakov.
Ukrajina doteraz nezverejnila informácie o zabitých ukrajinských vojakoch, uvádzala len počet mŕtvych nepriateľov, dodala DPA.
Podľa agentúry AFP Rusko 2. marca oznámilo, že stratilo takmer 500 vojakov, ale odvtedy tento údaj neaktualizovalo.
Zelenskyj na tlačovej konferencii taktiež vyhlásil, že mierové rokovania s Ruskom sa môžu začať len prímerím. "Naši diplomati pracujú a hovorili o niektorých bodoch možnej agendy medzi nami a Ruskou federáciou. Chcem, aby sa to zhmotnilo a aby sa proces ukončenia vojny, mierový proces na 100 percent začal prímerím," uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident tiež povedal, že je otvorený diskusii s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Poznamenal, že diskutoval s izraelským premiérom Naftalim Bennettom o možnosti rokovania s Putinom v Jeruzaleme.
S odvolaním sa na Putinove komentáre, že ruskí a ukrajinskí vyjednávači dosiahli určitý pozitívny pokrok, Zelenskyj konštatoval, že je "rád, že vidí signály z Ruskej federácie. Za posledných 12 rokov som nikdy nepočul slová o možnosti dialógu".
16:11 Putin obvinil ukrajinské sily z porušovania medzinárodného humanitárneho práva
Ruský prezident Vladimir Putin obvinil v sobotu ukrajinské sily z "flagrantného porušovania" medzinárodného humanitárneho práva. Urobil tak počas telefonického rozhovoru s lídrami Francúzska a Nemecka, informoval Kremeľ. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
"Putin informoval (francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza) o skutočnom stave vecí... Uvádzal najmä mnohé fakty o flagrantnom porušovaní noriem medzinárodného humanitárneho práva ukrajinskými bezpečnostnými silami," uviedol Kremeľ vo vyhlásení.
Podľa Kremľa Putin obvinil ukrajinskú armádu z "mimosúdnych popráv odporcov" a "brania rukojemníkov a využívania civilistov ako ľudských štítov". Tvrdil tiež, že ukrajinská armáda rozmiestňuje ťažké zbrane v blízkosti nemocníc, škôl a škôlok.
"Nacionalistické prápory zároveň systematicky narúšajú operácie na záchranu obyvateľstva a zastrašujú civilistov počas pokusov o evakuáciu," informoval Kremeľ s tým, že Putin vyzval Macrona a Scholza, aby zatlačili na kyjevské úrady, aby zastavili tieto "zločinecké aktivity".
Ruský prezident informoval Macrona a Scholza aj o rozhovoroch medzi ruskými a ukrajinskými vyjednávačmi. "V tejto súvislosti sa lídri troch krajín zaoberali niektorými otázkami súvisiacimi s pripravovanými dohodami o implementácii dobre známych ruských požiadaviek," dodal Kremeľ bez poskytnutia podrobností.
Podľa agentúry AP Scholz a Macron vyzvali Putina, aby súhlasil s "okamžitým prímerím na Ukrajine".
Scholzova kancelária uviedla, že sobotňajší 75-minútový rozhovor bol súčasťou "prebiehajúceho medzinárodného úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine" a že lídri Nemecka a Francúzska vyzvali Putina, aby začal proces hľadania diplomatického riešenia konfliktu. Bližšie detaily výzvy neboli zverejnené.
Scholz v sobotu Samostatne hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby získal jeho hodnotenie súčasnej situácie, dodala AP.
14:09 Bielorusko tvrdí, že sa neplánuje zapojiť do ruskej invázie na Ukrajine
Náčelník generálneho štábu bieloruskej armády Viktor Gulevič uviedol, že Bielorusko sa neplánuje zapojiť do ruskej invázie na Ukrajine. Zároveň však oznámil, že bieloruská armáda vysiela na hranice päť práporových taktických skupín. Tie majú vystriedať jednotky, ktoré sa tam nachádzajú už dlhšie. TASR správu prevzala od denníka The Guardian, ktorý o tom informoval v sobotu.
"Chcem zdôrazniť, že presun jednotiek nie je v žiadnom prípade spojený s prípravami, predovšetkým nie s účasťou našich vojakov v špeciálnej vojenskej operácii na území Ukrajiny," uviedol Gulevič.
Popredný predstaviteľ ukrajinskej armády totiž v piatok varoval Bielorusko, aby neposielalo na Ukrajinu svojich vojakov po tom, ako vypukli obavy z toho, že Bielorusko sa v priebehu niekoľkých hodín plánuje pridať k útoku na Ukrajinu.
Ruská armáda totiž pri útoku na Ukrajinu využíva aj územie Bieloruska, odkiaľ prichádzajú na Ukrajinu ruské jednotky či bojové lietadlá, píše Guardian. Bieloruské jednotky sa však do bojov na Ukrajine doposiaľ nezapojili.
Obavy z toho, že sa Bielorusko v piatok večer pripojí k ruskej ofenzíve vznikli po tom, ako Ukrajina obvinila Rusko z toho, že jeho stíhačky ostreľujú z územia Ukrajiny bieloruské pohraničné dediny, aby tak získali zámienku, na základe ktorej by Bielorusko vyslalo na Ukrajinu svojich vojakov. K tomuto incidentu malo podľa Ukrajiny prísť v čase, keď sa v Moskve konalo stretnutie ruského a bieloruského prezidenta Vladimira Putina a Alexandra Lukašenka.
13:50 Lídri Nemecka a Francúzska telefonovali s Putinom
Lídri Francúzska a Nemecka viedli v sobotu ďalšie kolo telefonických rozhovorov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, informovala stanica BBC.
Podľa nej sa predchádzajúci telefonát uskutočnil vo štvrtok, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz požadovali od Ruska okamžité prímerie v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu. Moskva však takéto výzvy odmietla.
Prezident Macron počas krízy zdôrazňoval potrebu ponechať komunikačné kanály s Ruskom otvorené a uskutočnil celkovo deväť telefonických rozhovorov so šéfom Kremľa, dodala BBC.
Ruský prezident Vladimir Putin počúva bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka počas ich stretnutia v Moskve 11. marca 2022. Foto: TASR/AP
13:29 Rusko: Konvoje so zbraňami zo Západu sa môžu stať naším terčom
Rusko v sobotu oznámilo, že jeho jednotky sa môžu na Ukrajine zamerať na konvoje s dodávkami zbraní zo Západu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Varovali sme Spojené štáty, že organizovanie dodávok zbraní z niekoľkých krajín nie je len nebezpečný krok, je to krok, ktorý robí z týchto konvojov ciele," uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.
Zároveň dodal, že Moskva varovala pred "následkami neuváženej prepravy takých zbraní na Ukrajinu, akými sú prenosné systémy vzdušnej obrany, protitankové raketové systémy a podobne".
Podľa Riabkova neberie Washington varovania Moskvy vážne, pričom podotkol, že medzi Ruskom a USA neprišlo na Ukrajine k žiadnym rokovaniam.
Zbrane z Poľska mieria na Ukrajinu. Foto: Twitter
13:07 Zelenskyj: Straty ruskej armády sú najväčšie za posledné desaťročia
Ruská armáda utrpela najväčšie straty za posledné desaťročia, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v novom videoprejave k národu zverejnenom v sobotu. TASR prevzala správu od stanice BBC.
Zelenskyj uviedol, že už 31 ruských práporových taktických skupín je neschopných boja.
Zároveň vyzval na okamžité prepustenie starostu mesta Melitopoľ, ktorý bol údajne unesený ruskými silami. Zelenskyj uviedol, že o tom rokoval aj s lídrami Francúzska a Nemecka.
Zelenskyj taktiež vyhlásil, že Ukrajina spolupracuje s Európskou komisiou na urýchlení svojho členstva v EÚ.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj gestikuluje vo videu v Kyjeve, ktoré prezidentský úrad zverejnil na sociálnej sieti Facebook v sobotu 12. marca 2022. Foto: TASR/AP
12:33 Ukrajina: V meste Mykolajiv v noci ostreľovali nemocnice
V ukrajinskom meste Mykolajiv boli v noci na sobotu ostreľované nemocnice, a to vrátane centra pre liečbu rakoviny a očnej kliniky. Informovala o tom agentúra AFP.
Na budove centra pre liečbu rakoviny, v ktorom ľudia podstupujú liečbu chemoterapiou, boli vybité okná a zničené dvere. V centre sa však v čase útoku nenachádzali zamestnanci ani pacienti.
"Strieľajú v obývaných oblastiach, v ktorých sa nenachádzajú žiadne vojenské objekty," uviedol šéf nemocnice, v ktorej sa nachádza aj detský domov a očná klinika, Dmytro Lagočev.
Na očnej klinike sa pritom v čase útoku mali nachádzať pacienti.
"Všetci sme strávili noc v pivnici. Všetci sa triasli, pacienti boli vystrašení," uviedla riaditeľka očnej kliniky.
12:10 Ukrajina tvrdí, že ruské jednotky ostreľujú mešitu v Mariupole
Ruská armáda ostreľuje mešitu v obliehanom prístavnom meste Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny. Ukrýva sa v nej viac ako 80 civilistov. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré to oznámilo na Twitteri.
Rezort ukrajinskej diplomacie tvrdí, že mešitu sultána Sulejmana I. v Mariupole ostreľujú ruskí "utočníci". Ministerstvo neuviedlo, či boli aj nejakí ľudia zranení alebo zabití.
Ukrajinské veľvyslanectvo v Turecku podľa agentúry AP už predtým informovalo, že skupina 86 tureckých občanov vrátane 34 detí boli medzi osobami, ktoré hľadali útočisko pred prebiehajúcim ruským útokom na obkľúčené prístavné mesto.
Hovorkyňa veľvyslanectva sa odvolala na informácie starostu mesta. Poznamenala, že v Mariupole je sťažená komunikácia, píše AP.
Ukrajina obvinila Rusko, že odmieta pustiť obyvateľov z Mariupoľu, kde ostali uväznené státisíce ľudí. Rusko viní Ukrajinu z neschopnosti evakuovať ľudí, píše agentúra Reuters.
11:20 Obyvatelia Melitopoľu protestovali proti zadržaniu starostu mesta
Niekoľko stoviek ľudí protestovalo v sobotu pred radnicou mesta Melitopoľ proti zadržaniu tamojšieho starostu Ivana Fedorova, ktorého v piatok odviedli ruskí vojaci. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN.
Na krátkom videu, ktoré zverejnila na Facebooku ukrajinská štátna televízia, možno vidieť ako demonštranti žiadajú "slobodu" pre svojho starostu a skandujú jeho meno. Podľa tohto zdroja žiadalo prepustenie starostu viac ako 2 000 ľudí.
Ruské jednotky začali obliehať mesto Melitopoľ niekoľko dní po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu. V meste sa však odvtedy sporadicky konajú protesty.
Tento posledný protest sa konal po tom, ako bolo zverejnené video, na ktorom je zachytené, ako v piatok ozbrojení muži odvádzajú Fedorova z vládnej budovy. Krátko na to, prokuratúra v Ruskom podporovanej Luhanskej oblasti uviedla, že starosta spáchal trestné činy spojené s terorizmom a v tejto súvislosti je vyšetrovaný.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil zadržanie Fedorova za "zločin proti demokracii".
"Toto je jasný znak slabosti útočníkov. V našej krajine nenašli žiadnu podporu, aj keď sa na ňu spoliehali, pretože roky klamali sami seba o tom, že obyvatelia Ukrajiny čakajú na príchod Ruska," vyhlásil Zelenskyj.
11:02 Boje severozápadne od Kyjeva pokračujú
Severozápadne od Kyjeva v sobotu pokračovali boje a väčšina ruských pozemných síl sa nachádza 25 kilometrov od centra ukrajinskej metropoly, pričom niekoľko ďalších miest je obkľúčených a ostreľovaných. S odvolaním sa na britské ministerstvo obrany o tom informovala agentúra Reuters.
Vo väčšine ukrajinských miest sa v sobotu ráno rozozvučali sirény oznamujúce nálet a vyzývajúce ľudí, aby si vyhľadali úkryt, informovali miestne médiá po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že jeho krajina dosiahla strategický zlomový bod vo vojne s Ruskom.
Ruská armáda zjavne preskupuje svoje sily, možno na novú ofenzívu, ktorá by sa mohla o niekoľko dní zamerať na hlavné mesto Kyjev, uviedlo v piatok britské ministerstvo obrany. V sobotňajšej aktualizácii uviedlo, že boje severozápadne od hlavného mesta pokračujú a mestá Charkov, Černihiv, Sumy a Mariupoľ zostávajú obkľúčené a sú naďalej ostreľované ruskou armádou.
Dym stúpa k oblohe počas ostreľovania v meste Vasylkiv, ktoré sa nachádza juhozápadne od Kyjeva počas 17. dňa ruskej invázie na Ukrajine v sobotu 12. marca 2022. Foto: TASR/AP
10:22 Roskosmos: Sankcie voči Rusku môžu ohroziť ISS a spôsobiť jej pád
Sankcie Západu uvalené voči Rusku by mohli spôsobiť pád Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), varoval v sobotu šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin. Informovala o tom agentúra AFP.
Podľa Rogozina by sankcie mohli narušiť prevádzku ruských kozmických lodí obsluhujúcich ISS. V dôsledku toho by mohla byť ovplyvnená ruská časť stanice, ktorá pomáha korigovať obežnú dráhu ISS, čo spôsobí, že táto 500-tonová konštrukcia "spadne do mora alebo na pevninu", napísal Rogozin na sociálnej sieti Telegram.
"Ruský segment zabezpečuje korekciu obežnej dráhy stanice (v priemere 11-krát za rok) vrátane jej vyhýbaniu sa vesmírnemu odpadu," uviedol Rogozin, ktorý na sociálnych sieťach pravidelne vyjadruje podporu ruskej armáde na Ukrajine, všíma si AFP.
Šéf Roskosmosu podobným spôsobom upozornil na hrozbu pádu ISS minulý mesiac, keď na Twitteri kritizoval uvalenie nových západných sankcií.
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) 1. marca uviedol, že sa snaží nájsť riešenie, ako udržať ISS na obežnej dráhe bez pomoci Ruska.
Roskosmos uviedol, že sa obrátil na NASA, Kanadskú vesmírnu agentúru a Európsku vesmírnu agentúru (ESA), "požadujúc zrušenie nezákonných sankcií voči našim spoločnostiam".
Na ISS sa momentálne nachádzajú štyria astronauti NASA, dvaja ruskí kozmonauti a jeden európsky astronaut, píše agentúra AP.
08:39 ISW: Ruské jednotky, ktoré sa snažia obkľúčiť Kyjev, si vzali prestávku
Ruské pozemné sily, ktoré sa pokúšajú obkľúčiť ukrajinské hlavné mesto Kyjev, si po neúspešných útokoch z 8. až 10. marca vzali v piatok ďalšiu prestávku na doplnenie zásob a údržbu. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), z ktorej v sobotu citoval britský denník The Guardian.
"Zdá sa, že ruské sily sú v okolí Charkova do značnej miery uviaznuté... pokrok za posledných 24 hodín nedosiahli ani jednotky smerujúce z Krymu k Mykolajivu a Záporožiu, ani na východe v okolí Doneckej a Luhanskej oblasti," uvádza sa v hodnotení amerického think tanku.
ISW vo svojej správe poznamenal, že ruský prezident Vladimir Putin údajne vykonáva personálne čistky, ktoré sa dotkli aj zamestnancov tajných služieb.
Podľa najnovšieho hodnotenia ISW sa Kremeľ pravdepodobne pokúša "zvýšiť svoju bojovú silu zatiahnutím Bieloruska do vojny a využitím sýrskych bojovníkov". Okrem toho Rusko pokračuje vo vysielaní "brancov, ktorí pravdepodobne nebudú dostatočne dobre vycvičení alebo motivovaní", dodal inštitút.
Zničený ruský transportér na hlavnej ceste v pätnásty deň ruskej invázie na Ukrajine vo štvrtok 10. marca 2022 neďaleko ukrajinského mesta Brovary v blízkosti Kyjeva. Foto: TASR/AP
04:18 NYT: Ruské jednotky začali ostreľovať civilné ciele v meste Mykolajiv
Ruské jednotky začali v piatok večer ostreľovať civilné ciele v prístavnom meste Mykolajiv, pričom zasiahli kaviareň, obytný dom a parkovisko veľkého nákupného centra, uviedol guvernér regiónu Vitalij Kim. V piatok to napísal americký denník The New York Times (NYT).
Sirény oznamujúce nálet sa spustili približne o 20.00 h miestneho času. Po nich nasledovalo niekoľko delostreleckých útokov v rôznych častiach mesta na juhu krajiny.
Ruské sily podľa Kima strieľali náhodne, aby zakryli svoj pohyb. Bezprostredne neboli hlásené žiadne obete na životoch, len jeden muž bol zranený letiacimi črepinami, dodal Kim.
Ruské jednotky sa takmer dva týždne pokúšali dobyť Mykolajiv, strategické prístavné mesto s približne pol miliónom obyvateľov, no narazili na prudký odpor ukrajinských jednotiek, ktoré odrážali opakované útoky. Neschopnosť dobyť Mykolajiv spomalila ruský postup pozdĺž ukrajinského pobrežia Čierneho mora v smere na Odesu, ktorá sa ako najväčšie ukrajinské prístavné mesto zdá byť kľúčovým ruským cieľom.
Neskôr večer usmiaty Kim, ktorého žoviálne video správy aj v tých najtemnejších chvíľach majú na Ukrajine obrovskú sledovanosť, oznámil, že mestský podnik zabezpečujúci verejnoprospešné služby pracuje na obnovení dodávok elektriny do niekoľkých štvrtí, kde boli prerušené ostreľovaním.
02:44 Ukrajina obvinila Rusko z únosu starostu mesta Melitopoľ
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo ruské sily z únosu starostu mesta Melitopoľ Ivana Fedorova. TASR prevzala správu od britskej stanice BBC.
Ministerstvo uviedlo, že ruské jednotky uniesli starostu mesta na juhovýchode krajiny v piatok popoludní po tom, čo ho krivo obvinili z terorizmu.
BBC tieto obvinenia nezávisle nepotvrdila a ruskí predstavitelia sa k nim zatiaľ nevyjadrili.
"Únos starostu Melitopoľu je klasifikovaný ako vojnový zločin podľa Ženevských dohovorov a dodatkového protokolu, ktoré zakazujú brať civilistov počas vojny ako rukojemníkov," uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.
Melitopoľ padol do rúk ruských vojakov takmer pred dvoma týždňami a Fedorov v stredu pre BBC povedal, že obyvatelia "s Rusmi nijako nespolupracujú".
22:58 Pentagón zatiaľ nezaznamenal bieloruské jednotky na ukrajinskom území
Spojené štáty nateraz nezaznamenali náznaky, že by na Ukrajinu prenikli vojaci armády Bieloruskej republiky, ktorá je blízkym spojencom Ruska. Podľa agentúry AFP to v piatok uviedol hovorca Pentagónu John Kirby.
Ako informuje TASR na základe správy AFP, Kirby reagoval na oznámenie ukrajinského Centra pre strategickú komunikáciu.
Toto centrum na základe svojich predbežných dát v piatok podvečer upozornilo, že bieloruské jednotky by mohli napadnúť Ukrajinu v piatok po 21.00 h miestneho času (20.00 h SEČ).
Pentagón však v inkriminovanom časovom období nezaznamenal "žiadne náznaky, že by sa bieloruské jednotky alebo sily presunuli na Ukrajinu". Kirby však poznamenal, že to "neznamená, že sa to nemôže stať, alebo že sa to nestane".
Kirby uviedol, že Spojené štáty zaznamenali vyjadrenia Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že bieloruské sily "prídu na obranu tyla ruských jednotiek, ak (tie) budú napadnuté".
Podľa Kirbyho to bolo vôbec prvýkrát, čo Lukašenko pripustil, že bieloruská armáda by sa mohla zapojiť do "špeciálnej vojenskej operácie" ruskej armády na Ukrajine. Kirby súčasne ubezpečil, že v tejto chvíli nič nenasvedčuje tomu, že by to tak bolo, alebo že by to bezprostredne hrozilo.
Niekoľko hodín pred zverejnením informácie o údajne chystanom prieniku bieloruských jednotiek na ukrajinské územie Kyjev obvinil Rusko, že v piatok popoludní ostreľovalo z ukrajinského vzdušného priestoru obce na bieloruskom území.
Velenie ukrajinských leteckých síl podľa agentúry Reuters označilo celý manéver za provokáciu, ktorej cieľom je "zatiahnuť ozbrojené sily Bieloruskej republiky do vojny s Ukrajinou".
Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ amerického rezortu obrany v piatok uviedol, že ruské sily od 24. februára, keď sa začal ruský útok na Ukrajinu, odpálili z Bieloruska na Ukrajinu viac ako 80 rakiet. Podľa neho to predstavuje asi desať percent z viac ako 800 rakiet vypálených Ruskom na Ukrajinu od začiatku jeho invázie.
20:15 Rusi vraj plánujú teroristický útok v Černobyle, tvrdí Ukrajina
Ukrajinská vojenská rozviedka tvrdí, že Rusko má v pláne spáchať v tzv. vylúčenej zóne jadrovej elektrárne v Černobyle teroristický čin, z ktorého sa následne pokúsi obviniť Ukrajinu. Informovala o tom v piatok agentúra CNN.
Americká spravodajská televízia poznamenala, že ide o ďalšie zo série tvrdení ukrajinských úradov o rizikách, ktoré hrozia jadrovej infraštruktúre na Ukrajine v dôsledku ruskej invázie začatej 24. februára. Žiadne z takýchto podozrení ukrajinskej strany sa nenaplnilo, podotkla CNN.
Vojenská rozviedka ukrajinského ministerstva obrany v piatok na svojej stránke na Facebooku uviedla, že podľa dostupných informácií prípravu teroristického útoku v jadrovej elektrárni v Černobyle nariadil ruský prezident Vladimir Putin. (tasr)
20:00 Ako vyzerá situácia v Charkove (video Wall Street Journal)
Americký denník Wall Street Journal priniesol krátke video, ako dnes vyzerá život v Charkove. Vo videu možno vidieť stav mesta pred vojnou a teraz, keď ľudia ušli alebo sa skrývajú pod zemou. Ide o silné svedectvo o tom, ako môže vyzerať väčšia časť východnej Ukrajiny.
Ďalšia správa denníka Wall Street Journal je z amerického Kongresu, dvaja demokrati – senátor Sheldon Whitehouse a poslanec dolnej snemovne Ro Khanna – navrhujú zdanenie ropných firiem špeciálnou daňou vo výške 50 percent na rozdiel ceny benzínu medzi súčasnou cenou a priemerom ceny od roku 2015 do roku 2019, daň by priniesla výnos vo výške 45 miliárd dolárov. Dá sa predpokladať, že by len ďalej zvýšila cenu benzínu a nafty. (wsj)
19:45 EÚ: Embargo na ruský plyn a ropu nebude
Európska únia zvýši o ďalších 500 miliónov eur na celkom jednu miliardu eur vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Tieto prostriedky budú slúžiť na dodávky zbraní a vybavenia pre ukrajinské ozbrojené sily v boji proti ruskej invázii. Oznámil to v piatok po neformálnom summite EÚ vo Versailles predseda Európskej rady Charles Michel.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala po skončení summitu štvrtý balík sankcií voči Rusku. Bez uvedenia podrobností povedala, že nové sankcie Moskvu ešte viac izolujú od globálnej ekonomiky. Borrell predtým uviedol, že EÚ zvažuje aj prijatie sankcií voči ruským oligarchom. Šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ sa v piatok vo Versailles zhodli na potrebe výrazného zvýšenia výdavkov na obranu.
Lídri EÚ sa však nedohodli v otázke embarga na dovoz ruského plynu a ropy. "Je to vedomé, opodstatnené a pochopiteľné rozhodnutie, že z našej strany nezastavíme import (z Ruska), ktorý dnes máme v Európe v energetike," uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron avizoval, že v najbližšom čase bude on aj Scholz znova telefonicky hovoriť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Macron varoval Moskvu pred "masívnymi sankciami", ak sa pokúsi obkľúčiť ukrajinskú metropolu Kyjev alebo ešte viac zintenzívni útoky na ukrajinské mestá. "Na zastavenie ruskej agresie spravíme všetko, čo považujeme za účinné a užitočné," zdôraznil. (tasr)
19:30 Ukrajinci už čakajú, že do vojny sa zapojí aj Bielorusko
Ukrajinské Centrum pre strategickú komunikáciu oznámilo, že Bielorusko by v piatok večer mohlo spustiť inváziu na Ukrajinu. Podľa predbežných dát, ktoré má zmienené analytické centrum k dispozícii, by mohli bieloruské jednotky napadnúť Ukrajinu v piatok po 21.00 h miestneho času (20.00 hodine nášho času).
Ukrajina len pred niekoľkými hodinami obvinila Rusko, že v piatok popoludní ostreľovalo z ukrajinského vzdušného priestoru obce na bieloruskom území. Velenie ukrajinských leteckých síl podľa agentúry Reuters označilo celý manéver za provokáciu, ktorej cieľom je "zatiahnuť ozbrojené sily Bieloruskej republiky do vojny s Ukrajinou". (tasr)
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko (uprostred) gestikuluje počas jeho príchodu na rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve 11. marca 2022. Foto: TASR/AP
19:20 Mariupoľ: Nikdy neodpustíme tento zločin proti ľudskosti
Najmenej 1 582 civilistov prišlo dosiaľ o život v prístavnom meste Mariupoľ ležiacom na juhovýchode Ukrajiny, ktoré už 12. deň čelí blokáde ruskými silami sprevádzanej ostreľovaním. V piatok to v príspevku na sociálnej sieti uviedla tamojšia mestská rada, na ktorú sa odvolala agentúra Reuters. "Nikdy nezabudneme a nikdy neodpustíme tento zločin proti ľudskosti," uviedla mestská rada.
Mariupoľ je bez vody, plynu a elektriny a od 2. marca aj bez komunikačného spojenia s okolitým svetom. Na útek z obliehaného mesta čaká viac než 200 000 ľudí, uviedla v piatok podľa agentúry DPA tamojšia administratíva. Pokusy o vytvorenie humanitárneho koridoru na evakuáciu civilistov a privezenie zásob viackrát zlyhali. Ukrajinskí predstavitelia obviňujú Rusko z nedodržiavania dohodnutého prímeria. Pri stredajšom útoku na detskú nemocnicu a pôrodnicu V Mariupole zahynuli traja ľudia vrátane jedného dieťaťa, 14 ďalších utrpelo zranenia. (tasr)
19:10 Stoltenberg sa stretol s tureckým prezidentom Erdoganom
Na snímke vľavo generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan počas stretnutia v tureckom meste Antalya v piatok 11. marca 2022.
Žiadne úsmevy, ťažké vzťahy, ale Turecko má pre rusko-ukrajinskú vojnu obrovský význam. A je si toho vedomé.
Foto: TASR/AP
19:00 Biden: zapojenie NATO by znamenalo tretiu svetovú vojnu
Americký prezident Joe Biden v piatkovom prejave upozornil, že ak by sa do konfliktu na Ukrajine zapojila Severoatlantická aliancia, vypukla by tretia svetová vojna. "Priama konfrontácia medzi NATO a Ruskom by znamenala tretiu svetovú vojnu. Je to niečo, čomu musíme zabrániť," vyhlásil Biden s tým, že USA sa do vojny na Ukrajine nezapoja. Podľa AFP tak odmietol čoraz zúfalejšie výzvy z Kyjeva, aby NATO zasiahlo proti ruskému útoku.
"(Putin) dúfal, že ovládne Ukrajinu bez boja. Zlyhal. Dúfal, že oslabí transatlantickú alianciu. Zlyhal," vyhlásil americký prezident vo svojom piatkovom príhovore v Bielom dome. "Nenecháme autokratov a pseudoimperátorov diktovať smerovanie sveta... Ukazujeme svoju silu a neochabujeme," dodal americký prezident. Rusko v súčasnosti čelí tvrdým ekonomickým sankciám Západu za vojenský útok na Ukrajinu. Spojené štáty v piatok oznámili, že v spolupráci so svojimi spojencami pripravujú nový balík opatrení, ktoré ešte viac izolujú Rusko vo svetovom meradle. (tasr)
18:50 Ukrajinci vraj zabili tretieho ruského generála
Západní predstavitelia v piatok potvrdili, že na Ukrajine prišiel o život v poradí už tretí generál ruských ozbrojených síl od začiatku ruskej invázie 24. februára. Informovala o tom spravodajská stanica Sky News s tým, že podľa týchto zdrojov išlo o generála z Východného vojenského okruhu.
Podľa ukrajinského vojenského zdroja ide o generálmajora Andreja Kolesnikova, veliteľa 29. armády Východného vojenského okruhu. Vojenskí analytici podľa Sky News považujú prítomnosť vysokopostavených vojenských osobností na bojisku alebo v jeho blízkosti za dôkaz toho, že ruské operácie nejdú podľa plánu.
Informáciu o údajnej smrti generála Kolesnikova priniesli s odvolaním sa na agentúru Interfax-Ukrajina spravodajské weby Sky News a BBC, ktoré upozornili, že sa ju zatiaľ nepodarilo overiť. Kremeľ ju nateraz nekomentoval.
Stanica Sky News pripomenula, že to nie je prvý prípad od začiatku ruskej invázie, keď Ukrajina tvrdí, že zabila ruského generála. V utorok bol v bojoch pri meste Charkov na východe Ukrajiny údajne zabitý generálmajor Vitalij Gerasimov. Gerasimov, náčelník generálneho štábu 41. ruskej armády, údajne prišiel o život spolu s ďalšími, nemenovanými, ruskými dôstojníkmi.
Kyjev pred tým, 3. marca, informoval, že ukrajinská armáda zlikvidovala aj Andreja Suchoveckého. Tento generálmajor velil divízii výsadkárov a – podobne ako Gerasimov – bol jedným zo zástupcov veliteľa 41. ruskej armády. (tasr)
18:30 Ukrajinskí politici tvrdia, že na Bielorusko neplánujú a nebudú útočiť
Ukrajinci obvinili Rusko, že v piatok popoludní z ukrajinského vzdušného priestoru ostreľovalo obce na bieloruskom území. Informovala o tom spravodajská televízia CNN. Velenie ukrajinských leteckých síl podľa agentúry Reuters označilo celý manéver za provokáciu, ktorej cieľom je "zatiahnuť ozbrojené sily Bieloruskej republiky do vojny s Ukrajinou".
Generálny štáb ukrajinskej armády podľa CNN spresnil, že ukrajinská pohraničná stráž dostala informáciu, že ruské lietadlá vzlietli z letiska v Bielorusku, preleteli do ukrajinského vzdušného priestoru a potom strieľali na dedinu Kapani na juhu Bieloruska.
Ukrajinská armáda uviedla, že terčom tejto operácie boli aj ďalšie dve bieloruské obce. V reakcii na tento incident ukrajinská bezpečnostná služba SBU vo svojom vyhlásení oficiálne deklarovala, že "ukrajinská armáda neplánovala a neplánuje podniknúť žiadne agresívne kroky proti Bieloruskej republike". Britská spravodajská stanica BBC, ktorá o tvrdení Ukrajiny taktiež informovala, upozornila, že nebola schopná nezávisle overiť, či bol útok pripravený ani to, či k nemu došlo.
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v správe zverejnenej na sociálnej sieti Facebook varoval bieloruských občanov, že ruské sily pripravujú útok tohto druhu. Ubezpečil: "Garantujem, že ukrajinská armáda neplánovala, neplánuje a ani nebude plánovať žiadne agresívne akcie proti Bielorusku."
Námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin v televíznom rozhovore v piatok povedal, že "Rusko sa všemožne snaží zatiahnuť Bielorusko" do svojej už 16. deň trvajúcej tzv. špeciálnej vojenskej operácie proti Ukrajine. Súčasne dodal, že podľa Ukrajiny robí bieloruská vláda všetko pre to, aby sa vstupu do tejto vojny vyhla.
Bielorusi však do vojny už zasahujú – neznámy počet dobrovoľníkov dorazil do Kyjeva, zapojili sa do bojov proti Rusom. (tasr)
17:30 Rusi bombardovali mesto Dnipro aj dve mestá na západe Ukrajiny
Ruské jednotky podnikli v piatok viaceré raketové útoky na širokú škálu cieľov po celej Ukrajine, pričom v stredoukrajinskom meste Dnipro a jeho okolí spôsobili značné materiálne škody. Terčom útoku boli mestá Ivano-Frankivsk a Luck na západe Ukrajiny, informovala televízia CNN.
Podľa zistení agentúry AFP tri rakety zasiahli v Dnipre bytový dom, migračný úrad a budovu mestskej správy. Spôsobili tiež požiar v továrni na obuv. O život prišla jedna osoba – pracovník bezpečnostnej služby. Valentyn Jermolenko z oblastnej vojenskej správy pre agentúru AFP uviedol, že v oblasti ostreľovanej ruskými jednotkami sa nenachádzajú žiadne vojenské objekty. Ruské velenie pritom tvrdí, že počas svojej "špeciálnej vojenskej operácie" útočí výhradne na vojenské objekty a armádnu infraštruktúru. AFP dodala, že okresná prokuratúra začala útok na Dnipro vyšetrovať pre možné porušenie zákonov vedenia vojny.
Primátor mesta Dnipro Borys Filatov vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach uviedol, že situácia je pod kontrolou a v meste nie sú žiadne ruské jednotky. Podľa AFP bolo Dnipro považované za bezpečné útočisko. Od 24. februára, keď ruské jednotky vtrhli na Ukrajinu, zažilo totiž len niekoľko útokov. Preto sa aj stalo centrom pre koordináciu humanitárnej pomoci a tiež útočiskom pre ľudí utekajúcich pred silnejšími bojmi na východe krajiny. Podľa spravodajského webu Sky News, ktorý sa odvolal na vysokopostaveného predstaviteľa amerického ministerstva obrany, sa ruské sily za posledných 24 hodín priblížili ku Kyjevu a mohli by sa nachádzať asi 15 kilometrov od centra mesta. (tasr)
16:28 Ukrajina oznámila smrť ruského generála, správu sa zatiaľ nepodarilo overiť
Ukrajina tvrdí, že jej vojaci v uplynulých hodinách zabili ďalšieho ruského veliteľa. Podľa spravodajských webov Sky News a BBC by malo ísť o generálmajora Andreja Kolesnikova, veliteľa 29. armády Východného vojenského okruhu.
Sky News doplnila, že túto správu zverejnenú ukrajinskou tlačovou agentúrou Interfax sa jej zatiaľ nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov. Stanica BBC, ktorej sa informáciu zatiaľ taktiež nepodarilo overiť, dodala, že Kremeľ ju nateraz nekomentoval.
Stanica Sky News pripomenula, že to nie je prvý prípad od začiatku ruskej invázie, čo Ukrajina tvrdí, že zabila ruského generála. V utorok bol v bojoch pri meste Charkov na východe Ukrajiny údajne zabitý generálmajor Vitalij Gerasimov.
Gerasimov, náčelník generálneho štábu 41. ruskej armády, údajne prišiel o život spolu s ďalšími, nemenovanými, ruskými dôstojníkmi.
Kyjev pred tým, 3. marca, informoval, že ukrajinská armáda zlikvidovala aj Andreja Suchoveckého. Tento generálmajor velil divízii výsadkárov a – podobne ako Gerasimov – bol jedným zo zástupcov veliteľa 41. ruskej armády.
16:14 Mariupoľ už viac neexistuje, tvrdí zástupca starostu
Viac než 200-tisíc ľudí čaká na útek z obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ, ktoré je pod neustálym ostreľovaním a bombardovaním zo strany ruskej armády. Uviedla to v piatok podľa agentúry DPA tamojšia administratíva.
"Odrezali mesto zo všetkých strán," povedal námestník starostu Mariopola Serhij Orlov pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD. Rusi do mesta nepúšťajú vozidlá s humanitárnou pomocou. Niekoľko pokusov o vytvorenie humanitárnych koridorov doteraz zlyhalo, pripomína DPA.
"Neviem, ako by som opísal skazu v našom meste. Mesto v skutočnosti už neexistuje. Spomeňte si na Groznyj a Aleppo – práve tak teraz vyzerá Mariupoľ," povedal Orlov.
15:30 Rusko vypálilo na ukrajinské mestá a dediny už 328 riadených striel
Rusko vypálilo na ukrajinské mestá a dediny od začiatku vojny už 328 riadených striel s plochou dráhou letu. Povedal to v piatok hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, na ktorého sa odvolávajú agentúra Reuters a stanica Sky News.
"Tento krvavý zločin režimu (ruského prezidenta Vladimira) Putina je jasným porušením medzinárodného humanitárneho práva," vyhlásil Zalužnyj.
15:01 Švédsko očakáva v najbližších mesiacoch prílev utečencov z Ukrajiny
Švédska agentúra pre migráciu (Migrationsverket) predpokladá, že krajina v nasledujúcich mesiacoch prijme zhruba 76-tisíc ukrajinských utečencov. Informovala o tom v piatok agentúra Reuters.
Vládna agentúra spresnila, že tento odhad je iba orientačný a v tejto súvislosti predstavila tri možné scenáre vývoja. Ak sa nebude humanitárna kríza na Ukrajine prehlbovať, do krajiny by mohlo prísť 27-tisíc Ukrajincov. Ak však budú boje naďalej pokračovať, severská krajina by sa do júna tohto roka mohla stať útočiskom až pre vyše 200-tisíc ľudí z Ukrajiny.
Švédske úrady už pripravujú športové haly, logistické sklady či výstaviská na prípadné ubytovanie väčšieho počtu ukrajinských utečencov.
14:49 Zelenskyj: Ukrajina dosiahla vo vojne prelom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyhlásil, že jeho krajina dosiahla zlomový bod vo vojne s Ruskom, avšak varoval pred tým, že nie je možné určiť, ako dlho budú boje ešte pokračovať. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Je nemožné povedať, koľko dní ešte budeme oslobodzovať našu zem, no je možné povedať, že to dosiahneme, pretože sme už dosiahli strategický prelom," vyhlásil Zelenskyj v príhovore zverejnenom na jeho účtoch na sociálnych sieťach. Ukrajinský líder označil v príhovore Rusko za "nepriateľa, ktorý nehľadí ani na svoje vlastné tisíce obetí".
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
13:58 Putin: Pri rokovaniach Ruska a Ukrajiny prišlo k pozitívnemu posunu
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že na prebiehajúcich ukrajinsko-ruských rokovaniach prišlo k "pozitívnemu posunu".
"Prišlo tam k istým pozitívnym posunom, ako ma informovali vyjednávači našej strany," povedal Putin na stretnutí bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, kľúčovému spojencovi Ruska. Zároveň dodal, že rokovania "sa teraz konajú takmer každý deň".
Šéf Kremľa sa tiež na stretnutí vyjadril k sankciám, ktoré na Rusko uvalili západné krajiny. Tie môžu mať podľa Putina pre jeho krajinu pozitívny účinok.
"Toto je čas príležitosti posunúť sa smerom k posilneniu našej ekonomickej a technologickej nezávislosti... Aj Sovietsky zväz v skutočnosti existoval v podmienkach spojených so sankciami a napriek tomu sa vyvíjal a dosiahol kolosálne úspechy," vyhlásil Putin.
Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu sa doposiaľ konali na bieloruských hraniciach tri kolá rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Vo štvrtok sa tiež v Turecku uskutočnilo stretnutie ruského a ukrajinského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a Dmytra Kulebu. Žiadne z týchto rokovaní však neboli prelomové, píše BBC.
Zničený tank na hlavnej ceste po bitke medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami. Foto: TASR/AP
13:23 Rusko ukončí činnosť firmy Meta, ak je správa o výzvach na násilie pravdivá
Kremeľ v piatok oznámil, že Rusko ukončí v krajine činnosť spoločnosti Meta Platforms, ktorá prevádzkuje sociálne médiá Facebook, Instagram a WhatsApp, ak sa ukáže ako pravdivá správa tlačovej agentúry Reuters, že spoločnosť povolí užívateľom v niektorých krajinách zverejňovať príspevky vyzývajúce na násilie voči Rusom a ruským vojakom.
"Nechceme uveriť správe Reutersu – je jednoducho príliš ťažké tomu uveriť," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Dúfame, že to nie je pravda, pretože ak je, potom to bude znamenať, že bude treba urobiť definitívne opatrenia na ukončenie činnosti spoločnosti (Meta Platforms)," dodal Peskov, ktorého citovala agentúra Reuters.
12:10 Oligarcha Potanin varuje, že znárodnenie cudzích firiem vráti Rusko do roku 1917
Jeden z najbohatších ruských oligarchov a dôverník Kremľa Vladimir Potanin kritizoval plány na konfiškáciu majetku zahraničných firiem, ktoré odchádzajú z Ruska po jeho invázii na Ukrajinu. Upozornil pritom, že to naruší dôveru investorov na celé desaťročia a vráti Rusko do obdobia boľševickej revolúcie v roku 1917.
Potanin, hlavný akcionár spoločnosti Norilsk Nickel, najväčšieho svetového producenta paládia a rafinovaného niklu, povedal, že Rusko by malo pragmaticky reagovať na svoje vylúčenie z globálnej ekonomiky. "Nemali by sme sa snažiť tresnúť dverami, ale pokúsiť sa zachovať ekonomickú pozíciu Ruska na tých trhoch, ktorých kultiváciou sme strávili tak veľa času," napísal Potanin v aplikácii na odosielanie správ Telegram.
11:29 Obchodníci: Hladu sa pre vojnu na Ukrajine Slováci nemusia báť, logistika funguje
Aktuálna situácia na Ukrajine neovplyvní situáciu s potravinami na Slovensku. Európska únia (EÚ) je totiž sebestačná, čo sa týka potravín, hladu sa teda netreba báť ani na Slovensku. Obchodníci ani doteraz nedovážali z Ukrajiny či z Ruskej federácie nič, bez čoho by sa nedalo zaobísť pri prípadnom výpadku. Ubezpečili o tom predstavitelia reťazcov počas piatkovej tlačovej konferencie týkajúcej sa deklarácie o zabezpečení cenovej stability potravín.
Prezidentka Zväzu obchodu SR Nadežda Machútová pripomenula, že EÚ vyprodukuje dvojnásobne viac potravín, než sama potrebuje. Slovensko je sebestačné napríklad, čo sa týka pšenice. "Hladu sa báť nemusíme, ak aj nejaký tovar vypadne, substitút sa veľmi rýchlo nájde," vyhlásila Machútová. Z Ukrajiny a ani z Ruskej federácie podľa jej slov na Slovensko neboli dovážané potraviny, od ktorých by krajina bola závislá. Vyzdvihla však, že sa ukazuje, že aj potravina má svoju hodnotu a súčasná situácia je preto možno aj dôvodom na stopnutie plytvania potravinami.
11:22 Putin zvažuje reakciu na rozmiestňovanie vojsk členov NATO vo východnej Európe
Ruský prezident Vladimir Putin požiadal v piatok ministra obrany Sergeja Šojgua, aby pripravil plány na možné posilnenie západnej hranice Ruska v reakcii na rozmiestňovanie jednotiek Severoatlantickej aliancie vo východnej Európe.
"Pokiaľ ide o posilnenie našich západných hraníc v dôsledku opatrení prijatých krajinami NATO... toto treba zvážiť samostatne. Žiadam Vás, aby ste pripravili správu," povedal Putin Šojguovi počas virtuálneho zasadnutia Rady bezpečnosti Ruskej federácie, ktorý naživo prenášala ruská štátna televízia.
10:53 Putin: Do bojov proti ukrajinským silám sa môžu zapojiť aj dobrovoľníci
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyjadril súhlas s tým, aby sa do bojov na Ukrajine pridali na strane Ruska aj dobrovoľníci zo zahraničia. Šéf Kremľa okrem toho schválil návrh na odovzdanie ukoristených západných raketových systémov proruským separatistom v Doneckej a Luhanskej oblasti.
"Ak uvidíte ľudí, ktorí prejavia záujem dobrovoľne, nie za peniaze, pomôcť ľudom žijúcim na Donbase, tak je nutné im ísť naproti a pomôcť im dostať sa do bojovej zóny," cituje agentúra AFP z vyjadrenia Putina počas rokovania Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Ruský minister obrany Sergej Šojgu počas rokovania totiž uviedol, že Rusko vie o "viac ako 16 000 žiadostiach" prevažne z krajín Blízkeho východu. Veľa žiadostí pritom podľa ministra pochádza od ľudí, ktorí už bojovali po boku Ruska proti organizácii Islamský štát (IS).
Bašár Asad a Vladimír Putin. Foto: TASR/AP
10:27 Gubernátor Charkovskej oblasti: Ruská armáda zasiahla psychiatrickú liečebňu
Ruská armáda zasiahla v piatok psychiatrickú liečebňu neďaleko východoukrajinského mesta Izium v Charkovskej oblasti. Oznámil to miestny guvernér, ktorého citovala agentúra Reuters. Správu nebolo možné nezávisle overiť.
Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov podľa Reuters povedal, že v zariadení sa v čase útoku nachádzalo 330 ľudí a 73 bolo evakuovaných. Prípadný počet obetí sa podľa neho zisťuje. Incident označil za "brutálny útok na civilistov".
10:20 Do Poľska už prišlo z Ukrajiny celkovo 1,5 milióna utečencov
Do Poľska už prišlo z Ukrajiny celkovo viac ako 1,5 milióna utečencov pred vojnou. V piatok dopoludnia to na Twitteri oznámila poľská pohraničná stráž. Vo štvrtok 10. marca ušlo do Poľska 87-tisíc ľudí z Ukrajiny.
Od začiatku invázie Ruska na Ukrajine 24. februára prišlo do Poľska celkovo 1,52 milióna ľudí, napísala v tvíte pohraničná stráž.
09:30 Zúfalí príbuzní sa pokúšajú skontaktovať s obyvateľmi Mariupoľa
Obyvatelia uväznení v ruskými jednotkami obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ požiadali v piatok o pomoc, keď sa ich rodinní príslušníci zúfalo pokúšali s nimi skontaktovať v čase výpadku komunikačných sietí.
Mariupoľ je bez vody, plynu a elektriny a od 2. marca nefungujú komunikácie. Niekoľko úsekov slabého telefónneho signálu zostáva pre väčšinu obyvateľov jediným spôsobom, ako podať správy, pripojenie je však nespoľahlivé.
V aplikácii Telegram, ktorá slúži na prijímanie a odosielanie správ, sa objavili kanály, kde priatelia a príbuzní uviaznutých obyvateľov Mariupoľa zverejňujú fotografie a informácie o svojich blízkych v nádeji, že by o ich osude mohli niečo vedieť ostatní, píše AFP.
Na snímke si ukrajinský vojak fotí zničený kostol v Mariupole v pätnásty deň ruskej invázie na Ukrajine. Foto: TASR/AP
Mesto je už desať dní terčom neustáleho bombardovania delostreleckými granátmi a raketami typu Grad, Smerč a Točka U, uviedol člen mestskej rady Petro Andriuščenko.
Podľa hrubých odhadov regionálnej vojenskej správy zahynulo v Mariupole 1 207 ľudí, predpokladá sa však, že počet obetí je vyšší, pretože viac sa ich môže nachádzať po troskami.
09:20 Ruské jednotky pokračujú v postupe smerom na Kyjev
Ruské jednotky pokračovali v piatok vo svojej ofenzíve na ukrajinské hlavné mesto Kyjev zo severozápadu a východu. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.
Vo vyhlásení sa uvádza, že ruské jednotky sa predovšetkým snažia prelomiť ukrajinskú obranu od obce Kučari 90 kilometrov na severozápad až po obec Demydiv 40 kilometrov severne od Kyjeva.
Generálny štáb uviedol, že ruské jednotky boli zastavené vo svojom úsilí o dobytie severoukrajinského mesta Černihiv, najmä opätovným dobytím dediny Baklanova Muravijka, ktorú by ruské jednotky mohli využiť na presun smerom na Kyjev.
Ruské sily blokujú mesto Charkov a pokračujú v ofenzíve na juhu okolo Mykolajiva, Záporožia a mesta Kryvyj Rih, rodného mesta ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, cituje zo správy AP.
Nepriaznivé poveternostné podmienky na Azovskom a Čiernom mori zablokovali snahy ruských jednotiek vylodiť sa na breh, dodal generálny štáb ukrajinskej armády.
09:10 Heger: Slovensko vypracovalo plán, ako po vojne postaviť Ukrajinu na nohy
Pre Slovensko je dôležité, aby malo z Ukrajiny bezpečného a prosperujúceho suseda. Slovenský premiér Eduard Heger to povedal v noci na piatok po skončení prvého dňa samitu lídrov členských krajín EÚ vo Francúzsku.
Pripomenul, že za Slovensko priniesol rozpracovaný návrh, ako pomôcť Ukrajine postaviť sa po vojne na nohy a stať sa plnohodnotným členským štátom. S týmto návrhom bude podľa jeho slov teraz pracovať Európska komisia. Plán pozostáva z dvoch bodov. "Pomôcť im (Ukrajincom) s reformami a poskytnúť im dostatočnú aj finančnú injekciu. Druhá časť je práve príprava toho časového plánu, akčného plánu, kde budú mať aj prístup k jednotlivým inštitúciám," povedal Heger.
Neformálny samit lídrov krajín EÚ. Foto: TASR/AP
08:59 Pegasus Airlines a Air Astana pozastavujú všetky lety do Ruska
Turecká letecká spoločnosť Pegasus Airlines a kazašské aerolínie Air Astana pozastavujú všetky lety do Ruskej federácie. V piatok o tom informovali agentúra DPA a televízia CNN. Spoločnosť Air Astana vo vyhlásení uviedla, že "s úprimnou ľútosťou oznamuje, že z dôvodu zrušenia poistného krytia pre komerčné lety do Ruskej federácie, z nej a nad ňou sú všetky lety do Ruska s okamžitou platnosťou pozastavené".
08:50 Pri útoku na Dnipro boli ostreľované civilné ciele, hlásia jednu obeť
Pri piatkovom útoku ruských síl na ukrajinské mesto Dnipro boli ostreľované civilné ciele. Oznámila to Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), podľa ktorej zahynul pri útoku jeden človek.
Podľa DSNS prišlo v piatok "k trom leteckým útokom na mesto, konkrétne bola zasiahnutá škôlka, obytná budova, dvojposchodová továreň na topánky, v ktorej vypukol požiar. Zahynula jedna osoba." Okrem toho došlo v piatok ráno k útokom na mestá Ivano-Frankivsk a Luck, ktoré ležia na západe krajiny. Útok na tieto mestá potvrdila aj ruská armáda.
08:36 Americký senát schválil pomoc Ukrajine
Balík vojenskej a humanitárnej podpory vo výške 13,6 miliardy dolárov musí ešte podpísať prezident.
07:58 Ceny ropy vzrástli len mierne
Ceny ropy sa v piatok ustálili a vzrástli len mierne. Za celý týždeň pritom smerujú k poklesu po prudkých výkyvoch, keď ceny komodity ovplyvňovali na jednej strane obavy zo zákazu nákupov ruskej ropy a na strane druhej snahy priniesť na trh viac dodávok od iných veľkých producentov.
6:33 Lídri EÚ zmarili nádeje Ukrajiny na rýchle získanie členstva
Lídri Európskej únie vo štvrtok zmarili nádeje Ukrajiny na rýchle získanie členstva v EÚ, keď na samite vo francúzskom Versailles riešili dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu. Dvojdňovému neformálnemu samitu hláv štátov alebo vlád členských krajín EÚ, ktorý sa končí v piatok, dominovala vojna na Ukrajine a dodávky energií do EÚ. Slovensko na samite zastupuje premiér Eduard Heger.
Agentúra AFP konštatovala, že hoci ruská invázia na Ukrajinu viedla k nárastu podpory ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, lídri EÚ využili rozhovory na to, aby zopakovali, že rýchla cesta k členstvu nie je možná. "Nič také ako rýchla cesta neexistuje," povedal holandský premiér Mark Rutte. "Chcem sa zamerať na to, čo môžeme urobiť pre Volodymyra Zelenského dnes večer, zajtra, vstup Ukrajiny do EÚ je niečo dlhodobé, ak vôbec," dodal.
06:15 V mestách Luck a Dnipro hlásili výbuchy
Ukrajinská televízia a ďalšie médiá hlásili v piatok výbuchy v meste Luck na severozápade a v meste Dnipro v stredovýchodnej časti Ukrajiny. Informovala o tom stanica BBC. Podľa nej ani jedno z týchto miest predtým nezaznamenalo priame ostreľovanie v rámci prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajine.
05:31 BBC: Ruské sily sa presúvajú neďaleko Kyjeva
Kolóna ruských vojenských vozidiel pri Kyjeve sa presúva do blízkych oblastí, čo môže signalizovať obnovený tlak na ukrajinskú metropolu, uviedla v piatok stanica BBC s odvolaním sa na satelitné snímky, ktoré zverejnila americká spoločnosť Maxar Technologies. Podľa tejto spoločnosti sa časti konvoja, ktorý bol naposledy videný severozápadne od letiska Antonov, presunuli do pozícií v okolitých mestách. Snímky tiež ukazujú, že ďalšie časti konvoja na severe zaujali delostrelecké pozície pri obci Lubianka. Predstaviteľ americkej obrany vo štvrtok uviedol, že ruské sily sa za posledných 24 hodín posunuli o päť kilometrov bližšie ku Kyjevu.
05:07 BBC: Rakety zem-vzduch na Ukrajine by mohli skončiť v nesprávnych rukách
Bezpečnostní experti v leteckom priemysle sa čoraz viac obávajú, že rakety zem-vzduch na Ukrajine by mohli skončiť v nesprávnych rukách, informovala vo štvrtok stanica BBC.
Podľa nej Británia patrí medzi niekoľko západných krajín, ktoré ukrajinským silám dodávajú sofistikované rakety odpaľované z ramena, aby im pomohli odolávať ruskej invázii. Avšak bezpečnostní analytici leteckých spoločností sa obávajú, že časť arzenálu krajiny by sa mohla nakoniec objaviť na čiernom trhu.
Zatiaľ čo Spojené kráľovstvo poskytuje Ukrajine prenosný raketový systém Starstreak, ktorý patrí medzi najsofistikovanejšie na svete, experti sa viac obávajú toho, že starnúci ukrajinský arzenál rakiet sovietskej konštrukcie SA-7 a iné zbrane by mohli skončiť v rukách zločineckých skupín.
Matt Borie, hlavný spravodajský dôstojník spoločnosti Osprey Aviation Solutions, ktorá monitoruje šírenie takýchto zbraní, pre BBC povedal, že situácia na Ukrajine je podobná situácii v Líbyi po páde vodcu Muammara Kaddáfího v roku 2011. V Líbyi boli totiž z vládnych zbrojoviek ukradnuté tisíce zbraní vrátane rakiet typu zem-vzduch, čo podnietilo medzinárodné úsilie o ich odkúpenie predtým, než sa dostanú do rúk teroristických skupín ako al-Káida alebo Islamský štát.
01:01 Zelenskyj obvinil Moskvu z útoku na humanitárny koridor v Mariupole
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že za dva dni bolo z miest evakuovaných približne 100 000 ľudí. Obvinil však ruské sily z útoku na humanitárny koridor v meste Mariupoľ.
Zelenskyj povedal, že sa rozhodol poslať do obliehaného prístavného mesta Mariupoľ konvoj nákladných áut s potravinami, vodou a liekmi. Ale "okupanti spustili tankový útok presne tam, kde mal byť tento koridor", uviedol Zelenskyj vo videovyhlásení a opísal to ako "otvorený teror".
Predseda vlády SR Eduard Heger si vie predstaviť úplné odstrihnutie Slovenska od dodávok energií z Ruska. Povedal to vo štvrtok po príchode na summit lídrov krajín EÚ vo francúzskom Versailles.
"Ceny (energií) sú už teraz extrémne vysoké a sú vysoké práve pre to, čo robí (ruský prezident) Vladimir Putin. Preto ho musíme zastaviť, pretože vojna má najvyššiu cenu," reagoval premiér na otázku, či tento krok nespôsobí rast cien energií.
Pripomenul, že slovenská delegácia ide na summit vo Versailles s konkrétnymi návrhmi pre európsku perspektívu Ukrajiny. Úrad vlády navrhuje zriadenie európskeho fondu pre povojnovú obnovu Ukrajiny, ako aj pre podporu jej integračného procesu vrátane potrebných legislatívnych reforiem.
V tejto súvislosti slovenská vláda navrhne aj vypracovanie akčného plánu pre vstup Ukrajiny do EÚ, v rámci ktorého by východný sused SR mal získať štatút kandidátskej krajiny. Cieľom navrhovaného plánu je zabezpečiť, aby legislatíva Ukrajiny a jej inštitúcie boli do piatich rokov pripravené na vstup do EÚ.
Ukrajine by mal byť podľa Hegera poskytnutý prístup k Rade EÚ na všetkých úrovniach, avšak bez hlasovacieho práva – na úrovni ministrov, výboru COREPER aj v odborných pracovných skupinách. Kyjev by mal navyše mať prístup k všetkým európskym agentúram a programom a ukrajinský prezident by mal byť pravidelne pozývaný na stretnutia Európskej rady ako hosť, uvádza sa v pláne slovenskej vlády.
Ukrajina by podľa návrhu slovenskej vlády mala byť bezodkladne integrovaná do Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E) aj do Európskej siete prevádzkovateľov plynárenských prepravných sietí (ENTSOG). Bratislava bude zároveň žiadať okamžité zrušenie všetkých obmedzení a kvót na dovoz tovaru a služieb z Ukrajiny vyplývajúcich zo súčasnej implementácie prehĺbenej a komplexnej dohody o zóne voľného obchodu (DCFTA) a ďalších dohôd.
Heger, ktorý sa vo štvrtok zúčastnil na summite Európskej ľudovej strany (EPP) ako hosť, zároveň poznamenal, že väčšina lídrov v EPP má k ukrajinskej kríze rovnaký postoj ako Slovensko.
SR tiež "presadzuje výrazné posilnenie východného krídla (NATO). Je však zároveň potrebné nastaviť novú architektúru obrany Európy ako kontinentu," dodal Heger.
Samit EÚ sa koná z iniciatívy francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa začalo 1. januára a potrvá do 30. júna. Heger sa plánuje na Slovensko vrátiť v piatok večer.
Niektorí vojenskí experti očakávali, že Bielorusko by sa na popud Ruska mohlo pokúsiť zablokovať Ukrajinu zo západu, aby nedochádzalo k vyzbrojovaniu ukrajinskej armády. Nič také sa však nestalo.
Ruský prezident Vladimir Putin sa v piatok v Moskve stretne so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom. Lukašenko a Putin budú podľa bieloruskej štátnej agentúry Belta diskutovať o aktuálnych otázkach bilaterálnych vzťahov, rozvoji spolupráce oboch krajín a o hospodárskej kooperácii pod vplyvom ekonomických sankcií Západu. Taktiež sa budú rozprávať o súčasnej situácii v regióne a na Ukrajine.
Za týmto ťažko zrozumiteľným byrokratickým jazykom môže byť niečo podstatne zrozumiteľnejšie - nastolenie otázky, či sa Bielorusi zapoja do ruskej vojny na Ukrajine. Bielorusko je síce blízkym spojencom Moskvy a ruskej armáde poskytuje zázemie pre vojenské operácie na Ukrajine, ale priamo do vojny sa Lukašenko zjavne zapojiť nechce.
Niektorí vojenskí experti očakávali, že Bielorusko by sa na popud Ruska mohlo pokúsiť zablokovať Ukrajinu zo západu, aby nedochádzalo k možnosti zásobovať ukrajinskú armádu. Nič také sa však nestalo, Bielorusi síce držia stranu Rusku, ale svoje jednotky držia doma.
Najnovšie Bielorusi obnovili dodávky elektrickej energie do černobyľskej jadrovej elektrárne, uviedol vo štvrtok ruský minister energetiky Nikolaj Šulginov. Svet sa touto správou upokojil. Černobyľ bol odpojený od elektriny v dôsledku bojov medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Snahu predísť väčšiemu problému podnikla aj Ukrajina, ešte v stredu vyzvala Rusko na dočasné zastavenie paľby, aby mohla opraviť elektrické vedenie do Černobyľu, pričom varovala, že ak bude elektráreň od prúdu odpojená dlhšie, hrozí únik radiácie. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyhlásil, že záložné naftové generátory dokážu elektráreň napájať najviac 48 hodín. (tasr, fed)
Platformy a sociálne siete musia niesť väčšiu zodpovednosť za šírenie dezinformácií. Uviedla to podpredsedníčka vlády a ministerka informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR podľa nej chce preto pripraviť legislatívu, ktorá by mala ich činnosť pri šírení škodlivého obsahu regulovať.
"Sociálne siete nemôžu zarábať miliardy eur na nepravdivom, rozdeľujúcom a nenávistnom obsahu a neniesť za to absolútne žiadnu zodpovednosť. Žiaľ, jednotlivé členské krajiny, ale aj EÚ ako celok výrazne zaostáva za napredujúcimi technológiami," spresnila.
Napríklad sociálna sieť Facebook má podľa jej slov pre Slovensko iba jediného človeka, ktorý kontroluje a overuje pravdivosť informácií na sociálnej sieti, a aj ten fyzicky pracuje v Prahe.
Upozornila, že niektoré členské štáty už v súčasnosti legislatívne upravili povinnosti prevádzkovateľov platforiem. "Začali sme na tejto úprave pracovať aj na ministerstve a zakrátko predstavíme konkrétny legislatívny zámer," dodala Remišová.
O svojej hokejovej kariére aj o olympiáde v Pekingu
Ako začínal s hokejom? Prečo si vybral obchodnú akadémiu za svoju strednú školu? Čím tréneri motivovali bronzových chlapcov po neúspešných zápasoch na olympiáde? Ako ich vítali Slováci po návrate domov? Aj na to nám odpovie hokejista a reprezentačný tréner Ján Pardavý - hosť ďalšieho podcastu.
AKTUALIZOVANÉ Prezidentkou Maďarska sa stala kandidátka vládneho bloku Fidesz-KDNP Katalin Nováková. Získala dve tretiny hlasov poslancov.
Doterajšieho prezidenta Jánosa Ádara vystrieda 10. mája na ďalších päť rokov Katalin Nováková. Vládna kandidátka získala v tajnom hlasovaní 137 hlasov v 199-člennom maďarskom parlamente. Novaková je v Maďarsku obľúbená politička, patrí k mladšej generácii politikov okolo Viktora Orbána, veľa sa prezentovala spolu so svojou rodinou, bola ministerkou pre rodinu v čase, keď Orbán zvyšoval financie na podporu rodín či demografie. Veľa sa usmieva a dobre pôsobí, na Slovensku sa pozná s viacerými pro-rodinnými aktivistami, s ktorými vyhľadávala kontakt, ešte viac s ministrom práce Milanom Krajniakom či poslankyňou Annou Záborskou. Nováková bola lojálna voči Orbánovi, na druhej strane v poslednej dobe sa na jej Facebooku fotky s Orbánom neobjavovali.
Nie všetko však dnes v maďarskom parlamente prebehlo s úsmevom. Opozičné zoskupenie V jednote za Maďarsko nominovalo na funkciu Pétera Rónu. Zoskupenie chcelo pôvodne presadiť priamu voľbu prezidenta, ale nepodarilo sa jej to presadiť v parlamente, kde má väčšinu vládny Fidesz. O bizarných pomeroch v maďarskom parlamente svedčí, že opozícia sa sťažovala, že jej kandidát nemohol vystúpiť s prejavom v parlamente pred hlasovaním.
Foto: Novak/FB
Nováková sa vo svojich 44 rokoch stala nielen najmladšou z doterajších hláv Maďarska, ale aj najmladšou prezidentkou v rámci Európskej únie.
Katalin Éva Veresné Nováková sa narodila 6. septembra 1977 v Segedíne. Ekonómiu vyštudovala na Korvínovej univerzite v Budapešti a právo na univerzite v rodnom meste. Absolvovala aj študijný pobyt na francúzskej univerzite Paris Nanterre.
V decembri počas stretnutia s Marine Le Penovou. Foto: Novak/FB
V období prvej vlády premiéra Viktora Orbána začala v roku 2001 pracovať na ministerstve zahraničných vecí, špecializovala sa na záležitosti Európskej únie. Od roku 2010 pôsobila ako ministerská poradkyňa a o dva roky neskôr sa stala šéfkou oddelenia na ministerstve ľudských zdrojov. V tomto rezorte pôsobila od roku 2014 aj ako štátna tajomníčka pre rodinu a záležitosti mládeže.
Od októbra 2020 do decembra 2021 pôsobila na poste ministerky pre záležitosti rodiny. "Ako ministerka pre záležitosti rodiny bola tvárou politiky Viktora Orbána," pripomenula v tejto súvislosti agentúra DPA. Maďarsko v tom čase navýšilo podporu rodín, zlepšila sa aj pôrodnosť žien. Od roku 1978 pôrodnosť v Maďarsku sústavne klesala, z úrovne 2,25 dieťaťa na ženu v roku 1978 na 1,3 v roku 2003, krátko po ekonomickej kríze v Maďarsku. Odvtedy sa pôrodnosť zvýšila na dnešných 1,53 dieťaťa na ženu. Zvýšili sa aj priame dávky na podporu rodiny, Katalin Novaková sa toho stala tvárou.
Okrem toho rástol jej význam aj v prostredí strany. V roku 2017 sa stala podpredsedníčkou vládnej strany Fidesz. Do poslaneckých lavíc maďarského parlamentu si Katalin Nováková zasadla v roku 2018. Pôsobila aj ako podpredsedníčka Medzinárodnej ženskej demokratickej únie (IWDU). Bola tiež hlavnou tvárou rodinného samitu, ktorý v Budapešti organizuje Orbánova vláda a kde sa stretávajú zaujímaví konzervatívni hostia z celej Európy. Uplynulý rok tam vystúpil aj Éric Zemmour, zo Slovenska už spomínaný Milan Krajniak.
Na obrázku s manželom a tromi deťmi. Foto: Novak/FB
V decembri 2021 nominovala strana Fidesz Katalin Novákovú ako kandidátku na novú prezidentku Maďarska. "Reprezentovať Maďarsko, slúžiť celému maďarskému národu – na túto náročnú úlohu sa pripravujem s vierou, dušou a srdcom," napísala v reakcii na Facebooku po prijatí kandidatúry Katalin Nováková, ktorú magazín Forbes v roku 2020 označil za najvplyvnejšiu ženu v maďarskom verejnom živote.
Katalin Nováková je vydatá a je matkou troch detí.
21:45 Na Ukrajine evakuovali už vyše 400 000 civilistov
Pred bojmi na Ukrajine, ktorá vzdoruje ruskej vojenskej agresii, doteraz evakuovali viac než 400 000 civilistov. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj, ktorého citovala agentúra Reuters.
"Tieto osoby boli evakuované predovšetkým z oblastí, v ktorých pokračujú boje," povedal minister v ukrajinskej štátnej televízii.
21:15 Moskva otvorí denné humanitárne koridory z Ukrajiny do Ruska
Rusko vo štvrtok oznámilo, že otvorí denné humanitárne koridory smerujúce na ruské územie pre civilistov utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. "Humanitárne koridory do Ruskej federácie budú teraz otvorené, bez dohôd, každý deň od 10.00 h (moskovského času, 8.00 h SEČ)," informoval ruské agentúry predstaviteľ ministerstva obrany Michail Mizincev.
Ukrajina pritom odmieta humanitárne koridory vedúce do Ruska a Bieloruska. Mizincev dodal, že evakuačné trasy v iných smeroch budú predmetom dohôd s ukrajinskou stranou.
21:00 Macron: Putinove podmienky na zastavenie paľby na Ukrajine sú neprijateľné
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že podmienky ruského prezidenta Vladimira Putina na zastavenie paľby na Ukrajine nie sú prijateľné pre nikoho.
"V najbližších hodinách či dňoch neočakávam nijaké diplomatické riešenie situácie," povedal Macron novinárom pred summitom EÚ vo francúzskom Versailles, ktorý sa má zaoberať ruskou inváziou na Ukrajinu, rastúcimi cenami energií a znížením závislosti od ruského plynu a ropy.
20:57 Rusko tvrdí, že útok na nemocnicu v obliehanom Mariupole zinscenovala Ukrajina
Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok odmietlo zodpovednosť za stredajší útok na detskú nemocnicu s pôrodnicou v Mariupole, pri ktorom zahynuli traja ľudia vrátane dieťaťa. Ministerstvo označilo "údajný" nálet za "zinscenovanú provokáciu" zo strany Ukrajiny.
Hovorca rezortu obrany v Moskve Igor Konašenkov uviedol, že ruské letectvo nevykonávalo v Mariupole a okolí "absolútne žiadne" zásahy na pozemné ciele. Rusko podľa jeho slov v tom čase rešpektovalo dohodu o zastavení paľby, aby umožnilo evakuáciu civilistov, cituje ho agentúra Reuters.
Konašenkov podľa agentúry AP tiež povedal, že dve explózie, ktoré budovu nemocnice spustošili, spôsobili neďaleko nastražené výbušné zariadenia. "Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou, na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum," vyhlásil.
Záchranári a dobrovoľníci nesú zranenú tehotnú ženu po ostreľovaní budovy pôrodnice v Mariupole. Foto: TASR/AP
20:38 Rusko zakázalo vývoz obilia do krajín Eurázijskej ekonomickej únie
Rusko do 31. augusta zakázalo vývoz pšenice, obilnej zmesky, raže, jačmeňa a kukurice do krajín Eurázijskej ekonomickej únie (EEU), uviedlo ruské ministerstvo hospodárstva. Ministerstvo svoje rozhodnutie pozastaviť export obilnín do krajín EEU, kam okrem Ruska patria Arménsko, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko, zdôvodnilo snahou o zabezpečenie dostatku potravín pre domáci trh. Rusko takisto do 31. augusta zakáže export cukru do tretích krajín. Ministerstvo dodalo, že budú možné výnimky týkajúce sa vývozu do štátov EEU.
19:57 Borrell pred summitom o Ukrajine: EÚ je jednotnejšia než kedykoľvek predtým
Členské krajiny Európskej únie sú v súvislosti s vojnou na Ukrajine jednotnejšie ako kedykoľvek predtým, povedal vo štvrtok šéf európskej diplomacie Josep Borrell po príchode na summit lídrov EÚ vo francúzskom Versailles. "(Ruský prezident Vladimir) Putin si myslel, že dobyje Ukrajinu, a zlyhal. Veril, že nás rozdelí, a zlyhal. Veril, že oslabí transatlantické partnerstvo, a zlyhal," uviedol Borrell.
"Na tomto summite prehodnotíme Európsku obranu... a prehodnotíme aj energetiku. Musíme sa zbaviť závislosti od ruských fosílnych palív," povedala po svojom príchode predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Dodala, že pre dosiahnutie tohto cieľa budú potrebné obrovské investície do obnoviteľných zdrojov energie.
19:23 Čína po prvýkrát použila slovo "vojna" v súvislosti s Ukrajinou
Čína dúfa, že vojna na Ukrajine skončí čo najskôr. Vo štvrtok to vyhlásil čínsky minister zahraničných vecí Wang I, pričom prvýkrát použil v súvislosti s konfliktom na Ukrajine slovo "vojna".
"Dúfame, že boje a vojna sa skončia čo najskôr," povedal Wang počas videohovoru s francúzskym ministrom zahraničných vecí Jeanom-Yvesom Le Drianom. Wang taktiež vyzval všetky zúčastnené strany, aby sa upokojili a podnikli kroky, ktoré zabránia eskalácii situácie na Ukrajine.
18:50 Putin: Sankcie zvýšia ceny potravín a energií na Západe
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok varoval Západ, že sankcie uvalené na Moskvu sa mu môžu vypomstiť v podobe vyšších cien potravín a energií. Putin v súvislosti s produkciou potravín poznamenal, že Rusko je jedným z hlavných svetových výrobcov priemyselných hnojív. "Ak budú (západné krajiny) stále robiť problémy s financovaním a logistikou dodávania našich výrobkov, ceny narastú a to ovplyvní finálny produkt – potraviny," upozornil Putin.
Počas zasadnutia vlády prenášaného televíziou Putin vyhlásil, že k takzvanej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine nikdy neexistovala alternatíva a že Rusko by nikdy nevymenilo vlastnú suverenitu za krátkodobý ekonomický zisk. "Sankcie by na nás uvalili tak či tak. Svoje problémy sme si však dokázali vyriešiť v minulosti a dokážeme to aj teraz. Táto situácia nakoniec posilní našu nezávislosť, sebestačnosť a suverenitu," uviedol. Zároveň dodal, že Rusko si ako významný dodávateľ energií a plynu pre zahraničie bude naďalej plniť svoje záväzky, napriek tomu, že dodávky boli v dôsledku sankcií zabrzdené.
18:42 Exkancelár Schröder je v Moskve, s Putinom má hovoriť o Ukrajine
Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, známy svojím blízkym vzťahom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, odcestoval do Moskvy, kde sa má stretnúť so šéfom Kremľa v rámci úsilia o sprostredkovanie mierového riešenia vojny na Ukrajine. Vo štvrtok o tom s odvolaním na "zdroje oboznámené s touto záležitosťou" informoval portál Politico.
Nemecká vláda však o Schröderovom údajnom stretnutí s Putinom v Moskve nemá nijaké informácie. Ako sa dozvedela agentúra DPA vo štvrtok z vládnych kruhov, kancelár Olaf Scholz a jeho kabinet neboli o takejto ceste niekdajšieho sociálnodemokratického šéfa nemeckej vlády vopred informovaní.
17:39 Zelenskyj žiada Jad Vašem o možnosť vystúpiť k ruskej invázii na Ukrajinu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal hlavné izraelské múzeum holokaustu Jad Vašem o možnosť vyjadriť sa k ruskej invázii na Ukrajinu. Obe krajiny sa v súvislosti s konfliktom odvolávajú na nacistickú genocídu.
Jad Vašem vo štvrtkovom vyhlásení uviedol, že návrh v nedeľu prediskutuje s ukrajinským veľvyslancom v Izraeli.
16:38 Bielorusi obnovili dodávky elektriny do Černobyľu
Bieloruskí odborníci obnovili dodávky elektrickej energie do černobyľskej jadrovej elektrárne, uviedol vo štvrtok ruský minister energetiky Nikolaj Šulginov. Černobyľ bol odpojený od elektriny v dôsledku bojov medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
VIDEO Ukoristené ruské bojové vozidlo Tiger odteraz v ukrajinských službách
16:09 Británia sa obáva, že Rusko použije na Ukrajine chemické zbrane
Británia sa obáva, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť chemické zbrane. Vo štvrtok to povedala britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. "Boli sme svedkami použitia týchto zbraní Ruskom už v predchádzajúcich vojenských konfliktoch a bolo by obrovskou chybou, ak by ho použilo aj teraz. Bola by to ďalšia veľká chyba (ruského prezidenta Vladimira) Putina," vyhlásila Trussová.
16:00 Zelenskyj podpísal zákon o zhabaní ruského majetku na území Ukrajiny
Ukrajina má v úmysle skonfiškovať majetok Ruska a ruských daňových poplatníkov na svojom území. Príslušný zákon podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, oznámil štvrtok ukrajinský parlament.
Zákon sa opiera o skutočnosť, že "Ruská federácia začala vojnu proti Ukrajine a jej obyvateľom". Rozhodnutia o zhabaní majetku bude prijímať Rada národnej bezpečnosti a obrany a do platnosti vstúpia na základe dekrétu podpísaného prezidentom Zelenským.
15:37 Prezidentka telefonovala s ukrajinským prezidentom, ktorý SR vyjadril vďaku
Prezidentka Zuzana Čaputová telefonovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý opakovane poďakoval za pomoc pre Ukrajinu. Zelenskyj jej povedal, že Slovensko je dôležitým a spoľahlivým priateľom. Zdôraznil pritom potrebu pomoci aj od ďalších štátov.
15:32 Borrell: Útok na nemocnicu v Mariupole je ohavným vojnovým zločinom
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vo štvrtok odsúdil Rusko za bombardovanie detskej nemocnice s pôrodnicou v juhoukrajinskom meste Mariupol, ku ktorému došlo v stredu a vyžiadalo si tri obete na životoch vrátane jedného dieťaťa a 17 zranených. Borrell apeloval na Moskvu, aby umožnila priviezť do obliehaného mesta pomoc pre jeho obyvateľov.
"Ruské ostreľovanie pôrodnice je ohavný vojnový zločin. Nálety na obytné štvrte a blokovanie prístupu konvojov s humanitárnou pomocou zo strany ruských síl musí okamžite prestať," napísal Borrell v príspevku na Twitteri, pričom vyzval Rusko na umožnenie bezpečného odchodu civilistov z oblasti bojov.
Zranená tehotná kráča po schodoch v zničenej budove pôrodnice po ostreľovaní v Mariupole. Foto: TASR/AP
14:52 Ukrajina: Z Kyjeva podľa starostu utiekla polovica obyvateľov
Z ukrajinskej metropoly Kyjev utiekla od začiatku ruskej invázie polovica obyvateľov. Uviedol to vo štvrtok starosta Vitalij Kličko. "Podľa našich informácií odišiel z mesta jeden z každých dvoch obyvateľov Kyjeva," povedal Kličko pre ukrajinskú televíziu. "Odišli o niečo menej než dva milióny ľudí. Kyjev sa však premenil na pevnosť. Každá ulica, každá budova, každé kontrolné stanovište bolo opevnené," cituje ho AFP.
14:50 Putinových vojakov na Ukrajine podporujú ruskí súkromní žoldnieri, tvrdí Londýn
Na Ukrajine sú skúsení žoldnieri zo súkromných ruských spoločností a pomáhajú podporovať inváziu, uviedlo britské ministerstvo obrany. "Ruský štát napriek opakovanému popieraniu takmer určite udržiava rozsiahle väzby s ruskými súkromnými vojenskými spoločnosťami," uvádza ministerstvo vo vyhlásení.
Ukrajinská armáda pred dvoma dňami potvrdila, že neďaleko Kyjeva došlo k zrážkam s členmi súkromnej vojenskej spoločnosti Liga, predtým známej ako Vagnerova skupina. Predpokladá sa, že ju financuje Jevgenij Prigožin, ruský podnikateľ s úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina.
14:10 V súvislosti so situáciou na Ukrajine polícia upozorňuje na online podvody
Polícia upozorňuje na podvodníkov, ktorí začínajú zneužívať situáciu na Ukrajine v online priestore. Informuje o tom na sociálnej sieti.
Vyzýva na obozretnosť pri podvodných mailoch od neznámych odosielateľov, pričom sa tvária, že organizujú finančnú zbierku pre Ukrajinu. Upozorňuje aj na maily, v ktorých podvodníci tvrdia, že vo vojne na Ukrajine zahynul niekto, po kom by sa mala zdediť veľká sumu peňazí, zároveň upozorňuje na falošné charitatívne zbierky. „Dávajte si pozor na stránky, ktoré sa budú tváriť, že chcú nejakou formou pomôcť Ukrajine, no v konečnom dôsledku sa dostanete na stránku, kde od vás budú chcieť podvodníci, aby ste zadali číslo svojej kreditnej karty,“ uvádza.
13:40 Čavušoglu: Stretnutie Kulebu s Lavrovom bolo zložité, avšak civilizované
Štvrtkové stretnutie ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom v Turecku bolo napriek všetkým ťažkostiam štátnické a civilizované a nikto počas neho nezvyšoval hlas. Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu. Na tlačovej konferencii to uviedol turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorý bol na rokovaniach prítomný.
"Táto vojna nemá víťaza a porazenými sú nevinní civilisti," vyhlásil Čavušoglu. Minister dodal, že počas rokovania v Antalyi obom stranám prízvukoval, že "humanitárne koridory na Ukrajine by mali zostať otvorené bez akýchkoľvek prekážok".
Šéf tureckej diplomacie zopakoval, že jedným z bodov schôdzky bolo vytvoriť podmienky pre prípadné vrcholové stretnutie medzi šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Čavušoglu povedal, že Kuleba opätovne potvrdil, že prezident Zelenskyj je pripravený na stretnutie s Putinom. Lavrov podľa Čavušogla odpovedal, že Putin v "zásade nie je proti".
Mevlüt Čavušoglu a Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
12:57 Scholz a Macron vyzvali Putina, aby sa postaral o okamžité prímerie na Ukrajine
Nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron v telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom žiadali o okamžité prímerie na Ukrajine. Pre agentúry AFP a Reuters to uviedol nemenovaný zdroj z prostredia nemeckej vlády.
"Nemecko a Francúzsko žiadali od Ruska okamžité prímerie" a "trvali na tom, že akékoľvek riešenie tejto krízy musí prísť prostredníctvom rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom", uviedol nemenovaný nemecký predstaviteľ.
Zároveň dodal, že francúzsky prezident a nemecký kancelár sa so šéfom Kremľa dohodli na pokračovaní telefonických rozhovorov v trojstrannom formáte. Další telefonát by sa mal uskutočniť "už čoskoro".
12:35 Rokovania nepriniesli pokrok; nádej na skoré ukončenie vojny je zmarená, píše NYT
Ministrom zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny sa počas rokovaní v Turecku nepodarilo dosiahnuť pokrok smerom k ukončeniu vojny. Nádej na skoré ukončenie dva týždne trvajúceho konfliktu na Ukrajine je tým pádom zmarená. Takto komentoval výsledky schôdzky medzi Sergejom Lavrovom a Dmytrom Kulebom v tureckom letovisku Antalya americký denník The New York Times (NYT).
"Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov potvrdil, že na štvrtkovom stretnutí nedošlo k dohode o prímerí, pričom tvrdil, že prímerie ani nebolo obsahom rokovania," napísal NYT.
Denník pripomenul, že podľa šéfa ruskej diplomacie sa má o "takýchto otázkach" rokovať medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi v Bielorusku. Lavrov dodal, že štvrté kolo rozhovorov by malo byť už "čoskoro". Presný dátum však nespresnil.
12:28 Zeman: Invázia na Ukrajinu je ako 9/11 alebo začiatok druhej svetovej vojny
Dátum začatia ruskej invázie na Ukrajinu sa podľa českého prezidenta Miloša Zemana stane podobne tragickým ako dátumy vypuknutia druhej svetovej vojny či útoku na budovy Svetového obchodného centra v New Yorku. Zeman to uviedol v pozdravnom prejave k účastníkom 9. ročníka bezpečnostnej konferencie "Naša bezpečnosť nie je samozrejmosťou", ktorá sa vo štvrtok začala na Pražskom hrade. Prezident sa na nej však pre iný program osobne zúčastniť nemôže.
Inváziu, ktorú Rusi eufemisticky nazývajú "špeciálnou vojenskou operáciou", označil za napadnutie suverénneho štátu a hoci má hlboké a komplikované korene, "je nutné v ruskom konaní na Ukrajine vidieť neprípustnú agresiu a pošliapanie medzinárodného práva aj bezpečnostného usporiadania v Európe", dodal Zeman, ktorého citujú webové Novinky.cz.
Prezident vyzval na posilnenie obrany, modernizáciu armády a dodržiavanie záväzkov voči NATO. Vyslovil sa tiež za zvýšenie výdavkov na obranu. "Obranné výdavky vo výške aspoň dvoch percent HDP by teraz mali byť samozrejmosťou," podotkol.
Miloš Zeman. Foto: TASR/AP
12:15 Abramovič nemôže predať Chelsea, britská vláda mu zmrazila majetok
Majiteľ futbalového klubu FC Chelsea Roman Abramovič figuruje na sankčnom zozname britskej vlády. Nemôže tak narábať so svojim majetkom a predať klub. Vyplýva to z dokumentu, ktorý vo štvrtok zverejnila britská vláda.
Abramovič previedol správcovstvo klubu na charitatívnu organizáciu, klub momentálne funguje iba na základe špeciálnej licencie. Nemôže podpisovať nové kontrakty s hráčmi, predávať vstupenky, ani reklamné predmety. Majiteľ Chelsea pyká za inváziu Ruska na Ukrajinu.
"Abramoviča sme identifikovali ako prokremeľského oligarchu. Je dlhodobo v spojení s osobami, ktoré sa priamo podieľajú na destabilizácii Ukrajiny. Táto asociácia pre neho znamenala zisk finančných a materiálnych výhod," píše sa vo vládnom dokumente, ktorý zverejnil aj The Guardian.
Roman Abramovič. Foto: TASR/AP
12:04 Lavrov: Špeciálna vojenská operácia bude pokračovať; žiadame neutralitu Ukrajiny
Ruská "špeciálna operácia" na Ukrajine bude pokračovať a stratégia ruského prezidenta Vladimira Putina ide podľa plánu. Po rokovaní s ukrajinským ministrom zahraničných vecí to vo štvrtok vyhlásil šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, ktorý počas tlačovej konferencie kritizoval dodávky západných zbraní Ukrajine. TASR o tom informovala na základe správ od agentúr AFP a Reuters.
"Vidíme, ako nebezpečne teraz konajú naši západní kolegovia vrátane Európskej únie, ktorá v rozpore so všetkými svojimi takzvanými zásadami a hodnotami podporuje dodávky smrtiacich zbraní na Ukrajinu," uviedol Lavrov bez poskytnutia konkrétnych dôkazov.
Šéf ruskej diplomacie na margo stretnutia s ukrajinským partnerom Dmytrom Kulebom vyhlásil, že ruská strana už počas rokovaní v Bielorusku v pondelok tento týždeň predložila svoje návrhy Ukrajine a chce na ne odpovede.
"Pri poslednom kole rozhovorov (v Bielorusku) sme predložili konkrétny návrh právneho dokumentu a ukrajinská strana povedala, že ho spracuje v Kyjeve a čoskoro naň odpovie. My chceme rokovať na bieloruskej platforme, ktorá má slúžiť na komplexné urovnanie ukrajinskej krízy," vyhlásil šéf ruskej diplomacie.
Lavrov zároveň po rokovaní vyhlásil, že Rusko nezaútočilo na Ukrajinu a nemá v pláne útočiť na iné štáty. Informovala o tom Nexta.
Lavrov ďalej povedal, že stredajší ruský útok na nemocnicu v Mariupole bol v skutočnosti útokom na "vojenskú základňu nacionalistov".
"Túto pôrodnicu už dávno obsadil (ukrajinský pluk) Azov a ďalší radikáli. Vyhnali rodiace ženy, zdravotné sestry a všeobecný personál. Bola to základňa ultraradikálneho práporu Azov," povedal Lavrov.
Dodajme, že ruský propagandistický mediálny projekt WarGonzo v stredu zverejnil video, ktoré ma zachytávať, ako ukrajinskí vojaci vytvárajú palebné postavenia na strechách obytných budov v Mariupole.
https://www.youtube.com/watch?v=s4-zYV_6Tgk
Ukrajinský prezident v stredu obvinil Rusko z vojnových zločinov po tom, ako ruská armáda zbombardovala nemocnicu v Mariupole aj napriek dohode o humanitárnych koridoroch, aby ľudia mohli odísť z obliehaného mesta.
11:27 Zákon povoľuje ukrajinským civilistom strieľať na nepriateľských vojakov
Civilisti na Ukrajine majú povolené spustiť streľbu na vojakov identifikovateľných ako nepriateľské sily – umožňuje to nový zákon, ktorý vstúpil do platnosti tento týždeň. Informovali o tom ukrajinské médiá.
Podľa tohto zákona, ktorý začal platiť v pondelok 7. marca, aj cudzinci a ľudia bez štátnej príslušnosti žijúci legálne na Ukrajine môžu dostať zbrane a používať ich proti ruským vojakom podieľajúcim sa na prebiehajúcej invázii.
11:23 Kuleba: S Lavrovom sme nedosiahli "žiadny pokrok" v otázke prímeria
Ukrajina a Rusko počas rokovania v tureckom letovisku Antalya nedosiahli "žiadny pokrok" v otázke prímeria. Po rokovaní so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom to vo štvrtok vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
"Hľadáme diplomatické riešenia, ale pokiaľ takéto riešenia nebudú na stole, budeme zodpovedne chrániť našich občanov pred ruským agresorom aj za cenu obetí," vyhlásil na tlačovej konferencii Kuleba. Podľa neho Lavrov počas rokovania predniesol ruské požiadavky, ktoré sú však podľa Kulebu nesplniteľné, pretože by predstavovali kapituláciu Kyjeva.
Ruský minister zahraničných vecí Segej Lavrov (tvárou) a ukrajinský šéf diplomacie Dmytro Kuleba počas stretnutia v tureckom letovisku Antalya. Foto: TASR/AP
"Všetko čo dnes potrebujeme, sú seriózne a predmetné rokovania. Keď bude ruská strana na takéto rozhovory pripravená, budeme aj my," dodal minister s tým, že "nebolo jednoduché počúvať" Sergeja Lavrova. Podľa neho má šéf ruskej diplomacie úplne inú predstavu o tom, aká je úloha diplomatov počas krízy.
"Chcem potvrdiť, že Ukrajina sa nevzdala, nevzdáva sa a nikdy sa nevzdá," dodal ukrajinský minister zahraničia počas brífingu pred novinármi. Kuleba zároveň obvinil Rusko zo šírenia klamstiev o invázii na Ukrajinu.
10:58 Zacharovová: Rokovanie Lavrova, Kulebu a Čavušogla sa skončilo
Rokovanie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny, ktoré v tureckom letovisku Antalya zorganizoval šéf tureckej diplomacie, sa skončilo. Na sociálnej sieti Telegram to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová s tým, že šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov "čoskoro" usporiada tlačovú konferenciu.
09:55 Zacharovová: Rokovanie Lavrova, Kulebu a Čavušogla sa začalo
Ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny začali v tureckom letovisku Antalya rozhovory sprostredkované Tureckom. Na sociálnej sieti Telegram to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. "Stretnutie Lavrov, Kuleba, Čavušoglu sa začalo," napísala Zacharovová. Cieľom rokovania je podľa šéfa tureckej diplomacie dohodnúť schôdzku prezidentov Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského. Okrem toho by mali diplomati rokovať o nastolení prímeria.
09:48 Ukrajina otvára sedem humanitárnych koridorov, vrátane jedného z Mariupola
Ukrajina otvára vo štvrtok sedem humanitárnych koridorov pre evakuáciu obyvateľov z miest, vrátane jedného z Mariupola. Zároveň prišli správy, že ruskí vojaci obsadili časti Mariupola, ktorý obliehali a bombardovali niekoľko predchádzajúcich dní.
Otvorenie siedmich humanitárnych koridorov oznámil vo štvrtok ráno vicepremiér Ukrajiny. Guvernér mesta Sumy na severovýchode Ukrajiny tiež informoval, že bol dohodnutý pokoj zbraní a z mesta už odchádzajú tri kolóny evakuačných vozidiel s obyvateľmi.
09:28 Mariupol: Pri útoku na detskú nemocnicu s pôrodnicou zomreli 3 ľudia, aj dieťa
Traja ľudia vrátane malého dievčaťa zahynuli pri stredajšom útoku ruských síl na detskú nemocnicu s pôrodnicou v ukrajinskom meste Mariupol. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra AFP, ktorá sa odvolala na tamojších predstaviteľov. O život pri bombardovaní nemocnice s pôrodnicou prišlo aj šesťročné dieťa, povedal pre britskú stanicu BBC zástupca starostu Mariupola Sergej Orlov. Dodal, že pri útoku utrpelo zranenia 17 ľudí.
9:00 Johnson sľúbil "maximálne ekonomické škody" Rusku
Britský premiér Boris Johnson v stredu v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským prisľúbil sprísnenie sankcií a "spôsobenie maximálnych ekonomických škôd Rusku". Podľa hovorcu britského premiéra Johnson informoval Zelenského "o práci, ktorú Spojené kráľovstvo robí pri poskytovaní vojenského vybavenia Ukrajine, potrebného na to, aby sa obránila".
8:47 Ruský diplomat tvrdí, že útok na nemocnicu s pôrodnicou je "fake news"
Námestník ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij vo štvrtok uviedol, že správa o stredajšom ruskom útoku na nemocnicu s pôrodnicou v meste Mariupol je nepravdivá. Objekt podľa neho používali vojaci. "Takto sa rodia falošné správy. V našom vyhlásení zo 7. marca sme varovali, že túto nemocnicu radikáli zmenili na vojenský objekt. Je veľmi znepokojujúce, že OSN šíri tieto informácie bez overenia," uviedol Poľanskij na sociálnej sieti Twitter.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruský letecký útok za "vojnový zločin". Atak odsúdilo aj medzinárodné spoločenstvo. Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval Rusko, aby ukončilo krviprelievanie.
VIDEO Ukrajinský útok na dva ruské tanky a obrnené vozidlo pri Borodianke na severe Kyjeva
06:14 USA: Snemovňa reprezentantov schválila finančnú pomoc pre Ukrajinu
Snemovňa reprezentantov Kongresu Spojených štátov schválila v noci na štvrtok federálny rozpočet, ktorého súčasťou je aj finančná pomoc pre Ukrajinu v hodnote 13,6 miliardy dolárov.
Táto suma je súčasťou tohtoročného amerického federálneho rozpočtu v celkovom objeme jeden a pol bilióna amerických dolárov a zahŕňa aj finančnú pomoc pre amerických spojencov v Európe.
"Statočný a slobodu milujúci ukrajinský ľud a naši spojenci dostanú naliehavo potrebné investície na boj proti Vladimirovi Putinovi (ruský prezident) a ruskej nelegálnej a nemorálnej invázii," uviedli predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová a líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer v spoločnom vyhlásení.
Federálny rozpočet musí ešte schváliť americký Senát, pričom sa očakáva, že tak spraví do konca týždňa, píše denník The Guardian.
Prezident USA Joe Biden minulý týždeň požiadal Kongres o desať miliárd dolárov, ktoré by išli do Európy. Avšak demokrati spoločne s republikánmi sumu postupne navýšili. Peniaze budú určené na humanitárnu, vojenskú a ekonomickú pomoc.
Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová počas tlačovej konferencie vo Washingtone 24. júna 2021. Foto: TASR/AP
05:16 Zelenskyj: V stredu evakuovali z obliehaných ukrajinských miest asi 35 000 ľudí
Približne 35 000 civilistov bolo v stredu evakuovaných z obliehaných ukrajinských miest cez humanitárne koridory. Oznámil to v noci na štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého sa vo štvrtok má otvoriť ešte viac humanitárnych koridorov.
Podľa ukrajinského lídra umožnili tri humanitárne koridory v stredu civilistom odísť z miest Sumy, Enerhodar, ako i z mestečiek nachádzajúcich sa okolo Kyjeva.
Zelenskyj zároveň vyjadril nádej, že evakuácia civilistov z obliehaných miest bude pokračovať aj vo štvrtok, pričom by sa mali otvoriť aj humanitárne koridory vedúce z miest Mariupoľ, Volnovacha a Izium.
"Modlíme sa za to, aby sme boli schopní evakuovať ľudí z Mariupoľa, Volnovachy a Iziumu na bezpečné miesta... Som si istý, že každý Ukrajinec, ktorý vie, že títo ľudia potrebujú pomoc, sa uistí, že o nich bude postarané," uviedol Zelenskyj.
Evakuácia civilistov sa začala po tom, ako sa Moskva a Kyjev v stredu dohodli na otvorení viacerých humanitárnych koridorov.
Agentúra Reuters s odvolaním sa ukrajinské médiá uvádza, že námestník riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko uviedol, že celkovo sa na vojnou zmietanej Ukrajine podarilo cez humanitárne koridory evakuovať už približne 48 000 ľudí, pričom väčšinu týchto ľudí evakuovali z mesta Sumy.
03:28 USA popreli tvrdenia Ruska o vojenskom biologickom programe na Ukrajine
Spojené štáty v noci na štvrtok popreli tvrdenia Ruska o tom, že podporujú údajný vojenský biologický program na Ukrajine, pričom uviedli, že tieto obvinenia Ruska môžu naznačovať, že sama Moskva možno čoskoro použije na Ukrajine biologické zbrane. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Kremeľ úmyselne šíri klamstvá o tom, že Spojené štáty a Ukrajina vykonávajú na Ukrajine aktivity spojené s chemickými a biologickými zbraňami," uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.
Zároveň dodal, že Rusko "si vymýšľa falošnú zámienku v snahe odôvodniť svoje vlastné hrozné činy".
Podľa hovorkyne Bieleho domu Jen Psakiovej sú tvrdenia Ruska "absurdné", pričom upozornila na to, že "tieto konšpiračné teórie opakujú aj čínski predstavitelia".
"Vzhľadom na tieto ruské tvrdenia... by sme si všetci mali dávať pozor na možné použitie chemických alebo biologických zbraní na Ukrajine zo strany Ruska," uviedla Psakiová, podľa ktorej môže Rusko biologické zbrane použiť aj pre „vytvorenie operácie pod falošnou vlajkou“.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí začiatkom tohto týždňa uviedlo, že ruskí vojaci našli na Ukrajine dôkazy o tom, že Kyjev sa snažil zničiť stopy vedúcu k jeho vojenskému biologickému programu, ktorý mali údajne financovať Spojené štáty.
Podľa hovorcu amerického rezortu diplomacie je však "táto ruská dezinformácia úplný nonsens", pričom dodal, že Rusko má vo zvyku "obviňovať Západ zo zločinov, ktoré samo pácha".
Tieto tvrdenia pritom odmietla aj Ukrajina.
Spojené štáty však v utorok uviedli, že spolupracujú s Ukrajinou na tom, aby zabránili ruským vojenským jednotkám nachádzajúcim sa na Ukrajine zmocniť sa biologického výskumného materiálu, pripomína AFP.
01:47 Ukrajina: Zelenskyj označil útok na nemocnicu v Mariupole za vojnový zločin
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil stredajší ruský letecký útok na nemocnicu v centre ukrajinského mesta Mariupol za "vojnový zločin" po tom, ako tento útok odsúdilo medzinárodné spoločenstvo. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie CNN.
"Dnes sme sa spojili pri odsúdení ruského vojnového zločinu, ktorý odráža všetko zlo, ktoré ruskí okupanti priniesli do našej krajiny," vyhlásil Zelenskyj, podľa ktorého je útok na nemocnicu v Mariupole "dôkazom genocídy Ukrajincov".
Letecký útok na nemocnicu v Mariupole, v ktorej sa nachádzali aj pediatrické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, vybil na budove okná, strhol niektoré steny a spôsobil požiar áut zaparkovaných pred nemocnicou.
"Nikdy sme niečo také neurobili a ani neurobíme nič podobné tomuto vojnovému zločinu v mestách v Doneckej a Luhanskej oblasti, ani v akomkoľvek inom regióne... pretože sme ľudia. Ste však ľudia aj vy?" spýtal sa Zelenskyj.
"Čo za krajinu je Rusko, ak sa bojí nemocníc a pôrodníc a ničí ich?" pokračoval ukrajinský líder.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová nepoprela, že prišlo k útoku na nemocnicu v Mariupole, obvinila však ukrajinských vojakov z toho, že si v nemocnici zriadili bojové pozície.
Ukrajinský prezident tiež potvrdil, že pri útoku na nemocnicu utrpelo zranenia 17 ľudí, pričom uviedol, že ľudia v nemocnici sa "začali schovávať hneď po tom, ako zaznel signál" varujúci pred leteckým náletom. Zároveň však uviedol, že stále prebieha prehľadávanie sutín.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
00:58 USA nepodporujú odovzdanie vojenských stíhačiek Ukrajine
Americké ministerstvo obrany nepodporuje odovzdanie bojových lietadiel Ukrajine. Oznámil to v noci na štvrtok hovorca Pentagonu John Kirby s tým, že podľa tajných služieb by bol takýto krok "príliš riskantný" a Rusko by ho mohlo mylne vyhodnotiť ako eskaláciu. TASR správu prevzala od agentúry AP a televízie CNN.
Kirby uviedol, že americký minister obrany Lloyd Austin v stredu telefonoval so svojim poľským náprotivkom Mariuszom Blaszczakom, ktorému oznámil, že USA "v tejto chvíli" nepodporujú odovzdanie poľských stíhačiek MiG-29 ukrajinským vzdušným silám.
"(Lloyd Austin) zdôraznil, že v tejto chvíli nepodporujeme odovzdanie ďalších bojových lietadiel ukrajinským vzdušným silám, pričom tiež nechceme mať tieto stíhačky v držbe," uviedol Kirby.
Poľsko totiž v utorok uviedlo, že je pripravené odovzdať všetky svoje stíhačky MiG-29 na americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku s cieľom nechať ich k dispozícii Spojeným štátom na pomoc Ukrajine. Poľsko následne vyzvalo ostatné členské štáty Aliancie, aby taktiež poskytli stíhačky Ukrajine.
Podľa Kirbyho však tajné služby usúdili, že "odovzdanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine môže byť mylne považované za eskaláciu a mohlo by viesť k vážnej reakcii Ruska a následne by sa tak mohli zvýšiť vyhliadky na vojenskú eskaláciu zahrňujúcu NATO".
Podľa agentúry AFP však Austin počas telefonátu poďakoval Poľsku za jeho snahu pomôcť Ukrajine. Spojené štáty však veria, že "najlepším spôsobom", ako pomôcť tejto vojnou zmietanej krajine, je "poskytnúť jej zbrane a systémy, ktoré potrebuje najviac na porazenie ruskej agresie". Toto sa predovšetkým týka "protipancierovej a protivzdušnej obrany", uviedol Kirby.
STREDA
22:00 Ruský a ukrajinský šéf diplomacie sa stretli v Turecku
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho ukrajinský kolega Dmytro Kuleba podľa viacerých zdrojov prišli do tureckého mesta Antalya. Informovali o tom okrem iných médiá Jerusalem Post a Nexta.
Vo štvrtok sú v Turecku naplánované rokovania znepriatelených strán, ktoré už dva týždne zvádzajú boje na ukrajinskom území.
21:33 V Mariupole zahynulo od začiatku invázie približne 1 300 civilistov
V meste Mariupol na juhu Ukrajiny údajne prišlo od začiatku ruskej invázie o život približne 1 300 civilistov. Uviedli to predstavitelia mesta, informuje TASR na základe správy americkej stanice CNN.
Mesto začali ostreľovať hneď na začiatku konfliktu, no už takmer týždeň je pod neustálou paľbou.
Viceprimátor mesta Sergej Orlov v stredu informoval, že v priebehu utorka potvrdili 1 207 obetí. Orlov sa pre CNN vyjadril, že skutočný počet obetí môže byť troj- až štvornásobne vyšší.
"Nedokážeme spočítať, koľko ľudí zahynulo na uliciach pri bombardovaní a delostreleckej paľbe," dodal viceprimátor Mariupola.
20:53 Zelenskyj: Putin je hrozbou pre celú Európu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre nemecký týždenník Die Zeit varoval, že Rusko predstavuje hrozbu pre celú Európu, pretože šéf Kremľa Vladimir Putin sa ju usiluje rozdeliť.
"Skutočne je v nebezpečenstve celý kontinent, pokiaľ má Rusko možnosť napadnúť iný štát," povedal Zelenskyj. "(Putin) chce Európu rozdeliť, rovnako ako Ukrajinu," dodal. "Som si istý, že ohrozené je i Poľsko. Podľa Zelenského sa Putinova pozornosť zameriava aj na Moldavsko, Gruzínsko a Pobaltie.
Na otázku, či podľa neho môže dôjsť k jadrovej vojne, akou pohrozil ruský prezident, keď rozhodol o uvedení jadrových síl do stavu pohotovosti, Zelenskyj odpovedal: "Myslím si, že hrozba jadrovou vojnou je len klam. Jedna vec je byť vrahom. Spáchať samovraždu je ale iná vec. Akékoľvek použitie jadrových zbraní znamená koniec pre všetky strany," povedal s tým, že Putin takto skôr prejavuje slabosť než silu.
19:30 Ruský útok na detskú nemocnicu v Mariupole si podľa Ukrajincov vyžiadal 17 zranených
Najmenej 17 zranených si podľa miestnych úradov vyžiadal stredajší ruský letecký útok na nemocnicu v centre ukrajinského mesta Mariupoľ, ktorý obliehajú ruské invázne jednotky. Kremeľ na správy o útoku reagoval vyhlásením, že ruská armáda neútočí na civilné ciele. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Podľa mariupoľských úradov útok, ktorý už odsúdila aj OSN, zničil detskú nemocnicu a pôrodnicu a spôsobil "kolosálnu" deštrukciu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil na Twitteri video, ktoré zachytáva značne poškodený nemocničný komplex s rozbitými oknami, zrútenými múrmi a zničeným interiérom. Podľa neho ide dôsledok "priameho zásahu", ktorý má na svedomí ruská armáda, píše AFP.
Mariupol. Direct strike of Russian troops at the maternity hospital. People, children are under the wreckage. Atrocity! How much longer will the world be an accomplice ignoring terror? Close the sky right now! Stop the killings! You have power but you seem to be losing humanity. pic.twitter.com/FoaNdbKH5k
"Doposiaľ evidujeme 17 zranených nemocničných pracovníkov," uviedol gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Podľa neho zatiaľ nie sú informácie o zranených deťoch ani o obetiach na životoch.
Kyrylenko ďalej uviedol, že útok "prakticky zničil" budovu pôrodnice, ktorej súčasťou bolo aj pediatrické oddelenie. Pilot ruského lietadla podľa neho evidentne vedel, na aký objekt zhadzuje bombu, cituje AFP Kyrylenka. Miestne úrady tiež zverejnili videá, na ktorých vidno obrovský kráter v areáli nemocnice a evakuáciu tamojších pacientov.
V Mariupole v stredu do masového hrobu pochovali 47 obetí vojny. Obyvatelia mesta sú bez vody, tepla, elektriny a plynu. Keď chcú piť, musia si rozpúšťať sneh alebou používať vodu z kaluží.
18:44 OSN: Počas vojny na Ukrajine už zahynulo vyše 500 civilistov
Najmenej 516 civilistov zahynulo na Ukrajine od začiatku ruskej invázie 24. februára. V stredu to oznámil Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), informuje TASR na základe správ americkej spravodajskej stanice CNN.
Počet civilných obetí bojov na Ukrajine sa v porovnaní s údajmi OSN z pondelka zvýšil o 42. OHCHR pripomína, že v najnovších dátach sú započítané aj obete z prechádzajúcich dní, ktoré až teraz potvrdili. Celkovo bolo zranených asi 900 civilistov.
OHCHR informuje, že väčšinu civilných obetí spôsobili raketové a letecké útoky, ale aj ťažké delostrelectvo. Úrad vysokého komisára dodáva, že skutočné čísla sú podstatne vyššie, avšak informácie z území, kde prebiehajú intenzívne boje, prichádzajú veľmi pomaly a mnohé správy čakajú na potvrdenie.
17:30 Zelenskyj: Ruská armáda zničila detskú nemocnicu v Mariupoli
Ruská armáda pri stredajšom ostreľovaní ukrajinského mesta Mariupoľ zasiahla a zničila detskú nemocnicu a pôrodnicu, tvrdia miestni činitelia aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR túto informáciu prevzala zo stanice Sky News.
"Deštrukcia je kolosálna," uviedla na sociálnych sieťach mariupoľská mestská rada. Počet obetí či zranených nebol bezprostredne známy. Zelenskyj však na Twitteri napísal, že pod troskami budovy sú "ľudia, deti" a útok na nemocnicu označil za "zverstvo", informuje agentúra AP.
Situácia v Mariupoli, kde nefunguje kúrenie, tečúca voda, kanalizácia ani telefónne siete, je podľa Červeného kríža "apokalyptická". Zástupca mariupoľského starostu Serhej Orlov tvrdí, že dosiaľ v meste zahynulo najmenej 1 200 ľudí, ale že reálny počet je pravdepodobne oveľa vyšší.
Mesto plánuje dať vykopať masové hroby, aby mali kam dať mŕtve telá, ktoré momentálne ležia v uliciach, dodal Orlov. V ostatných dňoch zlyhali viaceré pokusy evakuovať civilistov z tohto strategicky dôležitého prístavného mesta, ktoré obliehajú ruské jednotky, pripomína Sky News.
17:03 Rusko prvýkrát priznalo, že na Ukrajine nasadilo aj brancov
Ruské ministerstvo obrany v stredu po prvý raz priznalo, že do útoku voči Ukrajine nasadilo aj brancov, čiže vojakov, ktorí boli odvedení do armády na základe brannej povinnosti. TASR informuje na základe správ staníc BBC a Sky News. V Rusku aktuálne platí pre všetkých mužov vo veku 18-27 rokov až na výnimky povinná ročná aktívna vojenská služba.
Ešte v pondelok šéf Kremľa Vladimir Putin v prejave k národu tvrdil, že na Ukrajine nebojujú nijakí branci ani záložníci, ale len profesionálni príslušníci ruskej armády. Ruský rezort obrany uviedol, že niektorí branci sa dostali do zajatia ukrajinských síl. "Bohužiaľ, zistili sme viaceré skutočnosti o prítomnosti brancov v jednotkách zúčastňujúcich sa na špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine," uviedlo ministerstvo.
Hovorca rezortu Igor Konašenkov podľa agentúry AFP dodal, že na jednu z jednotiek vykonávajúcich logistickú podporu zaútočila sabotážna skupina a následne bolo zajatých niekoľko vojakov vrátane brancov. Moskva podľa rezortu obrany podnikne potrebné "opatrenia, aby zabránila vysielaniu brancov do bojových oblastí". "Prakticky všetci takíto vojaci boli stiahnutí," doplnilo ministerstvo s tým, že sa bude snažiť zabrániť zopakovaniu takejto situácie.
16:14Na Majdane bol improvizovaný koncert symfonického orchestra
Členovia kyjevského symfonického orchestra usporiadali v stredu improvizovaný koncert za mier na Námestí nezávislosti v Kyjeve. Stalo sa to v čase, keď sa ruské invázne sily z rôznych smerov približujú k ukrajinskej metropole a panujú obavy, že sa na ňu chystajú zaútočiť. TASR informuje na základe správ agentúry Reuters a stanice BBC.
Na koncerte na centrálnom kyjevskom námestí známom tiež pod názvom Majdan, ktoré sa stalo hlavným dejiskom ukrajinských protivládnych protestov v rokoch 2013 a 2014, hudobníci zahrali viacero skladieb vrátane ukrajinskej hymny či časti Beethovenovej Ódy na radosť, ktorá tvorí základ pre hymnu Európskej únie. Podľa videí zverejnených na sociálnych sieťach sa na koncerte zúčastnilo niekoľko desiatok divákov, pričom niektorí z nich mávali ukrajinskými vlajkami.
Dirigent orchestra Herman Makarenko uviedol, že cieľom koncertu je podpora výzvy ukrajinskej vlády na zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou a ukončenie vojny. Kyjev doposiaľ nepostihlo ťažké ruské ostreľovanie, aké zničilo časti iných ukrajinských miest vrátane Charkova, Mariupola či Sumy. Ukrajinské ozbrojené sily však posilňujú obranu metropoly, pretože sa obávajú hroziaceho rozsiahleho útoku ruských agresorov.
15:58 Kasparov: Kým je Putin v Kremli, mier nebude
K agresii Ruska proti Ukrajine sa vyjadrila ďalšia významná svetová osobnosť, ruský mnohonásobný majster sveta v šachu Garri Kasparov, ktorý poskytol z New Yorku rozhovor v rámci programu Udalosti, komentáre vysielanom Českou televíziou (ČT). Podľa kritika Kremľa Kasparova je teraz poslednou "kartou" Putinovho režimu vyhrážanie sa jadrovými zbraňami a vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou by mohlo priniesť rýchle ukončenie konfliktu.
"Putin je šialený diktátor, ktorý môže urobiť čokoľvek, vrátane použitia jadrových zbraní," vyhlásil Kasparov. Otázkou však podľa neho je, či bude Putinovo okolie túto politiku zdieľať a plniť jeho rozkazy. "Všetci v Rusku musia chápať, že svet stojí proti Putinovi a že tá vojna nie je o záchranu Ukrajiny a o ochranu sveta, ale že je to vojna o zmenu v Kremli. Pretože kým je Putin v Kremli, tak mier nebude," uviedol šachista.
Kasparov tiež povedal, že porážka ruskej armády na Ukrajine by nebola porážkou Ruska, ale režimu prezidenta Vladimira Putina.
15:15 Rusko žiada od USA vysvetlenia o údajných biologických laboratóriách na Ukrajine
Rusko v stredu vyzvalo Spojené štáty, aby objasnili, prečo poskytli podporu údajnému vojenskému biologickému programu na Ukrajine, ktorý podľa Moskvy zahŕňal smrteľné patogény ako mor či antrax. TASR prevzala správu z agentúry Reuters, ktorá zdôraznila, že ruské tvrdenia nie je možné nezávisle overiť.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová apelovala na transparentnosť Washingtonu ohľadom uvedených obvinení, ktoré však Kyjev rozhodne odmieta a hovorca Pentagónu ich označuje za absurdnú ruskú dezinformáciu. Zacharovová uviedla, že Rusko odhalilo dôkazy o takomto programe, ktorý je podľa jej slov financovaný Pentagónom, počas "špeciálnej vojenskej operácie", ako Moskva nazýva svoju rozsiahlu agresiu voči Ukrajine.
"Už teraz môžeme povedať, že v ukrajinských biologických laboratóriách v bezprostrednej blízkosti územia našej krajiny prebiehal vývoj komponentov do biologických zbraní," tvrdí Zacharovová. "Nehovoríme o mierovom využití alebo o využití na vedecké ciele...." dodala. "Žiadame detaily," vyzvala USA s tým, aby medzinárodnému spoločenstvu poskytli oficiálne vysvetlenie.
Hovorkyňa Zacharovová tvrdí, že Moskva má dôkazy o tom, že ukrajinské ministerstvo zdravotníctva nariadilo po 24. februári - keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu - zničiť vzorky moru, cholery, antraxu a ďalších patogénov. Reuters konštatuje, že pravosť takýchto dokumentov nebolo možné nezávisle overiť.
"Ukrajina striktne odmieta takéto obvinenia," vyhlásil hovorca prezidenta Volodymyra Zelenského. Hovorca amerického ministerstva obrany v utorok v tejto súvislosti povedal: "Tieto absurdné ruské dezinformácie sú jednoznačné lživé."
14:39 Vojna na Ukrajine spomalí ekonomiku EÚ
Európska komisia počíta s tým, že rast ekonomiky Európskej únie bude v tomto roku nižší, než prognózovala ešte pred niekoľkými týždňami. Dôvodom je vojna na Ukrajine.
"Táto kríza oslabuje náš rast. V tomto roku sme počítali s plusom štyri percentá, ale myslím si, že sa skôr dostaneme do negatívnej situácie. Musíme konať a zabrániť, aby sa rast vykoľajil a zvýšil nerovnováhy v rámci EÚ," varoval eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v Európskom parlamente (EP). Gentiloni zdôraznil, že vojna môže "vážne zasiahnuť dodávateľské a výrobné reťazce".
13:47 Jadrové zariadenia v Černobyli odpojili od elektrickej energie, hlási operátor
Bývalú jadrovú elektráreň v ukrajinskom Černobyli úplne odpojili od dodávok elektrickej energie, oznámil v stredu ukrajinský prevádzkovateľ prenosových sústav Ukrenergo.
Podľa oznámenia Ukrenergo na sociálnej sieti Facebook bola elektráreň "úplne odpojená od elektrickej sústavy". Z dôvodu vojenskej operácie na Ukrajine nie je podľa spoločnosti Ukrenergo možné dodávky energie obnoviť. Tento výpadok postihol aj neďaleké mesto Slavutyč.
13:30 Zelenskyj nalieha na Západ, aby sa vyriešila ponuka poľských lietadiel Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu západné mocnosti, aby sa bezodkladne rozhodli ohľadom ponuky Poľska dodať jeho krajine bojové stíhačky. "Kedy už padne rozhodnutie? Pozrite sa, sme vo vojne! Opäť vás žiadame, aby ste sa čo najskôr rozhodli. Pošlite nám lietadlá," uviedol Zelenskyj vo videonahrávke na svojom kanáli sociálnej siete Telegram.
Spojené štáty v utorok odmietli Poľskom predložený plán poslať Ukrajine svoju letku stíhacích lietadiel typu MiG-29 cez americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku. Varšava navrhla, aby jej vzdušné sily dostali ako náhradu stíhacie lietadlá typu F-16 Fighting Falcon.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žmurká počas natáčania videa v Kyjeve. Foto: TASR/AP
13:13 Austrálska tajná služba: Rusko a Čína sa znepokojivo strategicky zbližujú
Medzi Pekingom a Moskvou nastalo "znepokojujúce nové strategické zblíženie" a od invázie Ruska na Ukrajinu ešte viac narástlo riziko "veľkého konfliktu veľmocí". V stredu to povedal šéf austrálskej spravodajskej služby Andrew Shearer, ktorého cituje tlačová agentúra Reuters.
Generálny riaditeľ Úradu pre národné spravodajské informácie (ONI) Shearer uviedol, že čínsky prezident Si Ťin-pching zrejme plánuje dominovať v indo-pacifickej oblasti a využiť ju ako základňu na to, aby pripravil Spojené štáty o postavenie vedúcej svetovej veľmoci.
13:08 Ukrajinský prezident Zelenskyj dostane štátnu cenu Dubčeka
Štátnu cenu Alexandra Dubčeka pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia udelí vláda SR aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Vplýva to z uznesenia, ktoré vláda v stredu schválila.
S udelením štátnej ceny Alexandra Dubčeka je spojená finančná odmena vo výške 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa predloží podnet, zaokrúhlenej nahor na celé euro.
VIDEO: Strela Javelin zasiahne ruský tank
12:28 Zacharovová: Zvrhnutie ukrajinskej vlády nie je cieľom Ruska
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v stredu oznámila, že Rusko v rokovaniach s predstaviteľmi Kyjeva o riešení konfliktu na Ukrajine dosiahlo pokrok. Takisto zdôraznila, že ruskí vojaci nemajú za cieľ zvrhnúť ukrajinskú vládu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Počas prvých troch kôl mierových rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom podľa Zacharovovej nastal "určitý pokrok".
Ciele ruskej armády podľa hovorkyne nezahŕňajú okupáciu Ukrajiny, narušenie jej štátnosti či zvrhnutie súčasnej vlády. Takisto nie sú namierené voči civilnému obyvateľstvu.
Rusko je presvedčené, že výraznejší pokrok dosiahne v ďalšom kole rozhovorov s Ukrajinou. To sa podľa hovorkyne ministerstva zahraničných vecí zameria na humanitárne koridory na evakuáciu civilistov.
11:05 Premiér: Sankcie voči Rusku začínajú mať zmysel
Sankcie voči Rusku začínajú mať zmysel. Uviedol to premiér Eduard Heger pred rokovaním vlády. Poznamenal, že cieľom Slovenska je zvládnuť nápor utečencov z Ukrajiny. Počty utečencov prichádzajúcich na Slovensko každým dňom stúpajú a Heger očakáva, že budú narastať ešte viac.
"Sankcie spôsobili dôležitý domino efekt, ktorý sme chceli vyvolať, aby sme ekonomicky odizolovali Vladimira Putina a zároveň vyslali jasný signál pre kohokoľvek, koho by v 21. storočí napadlo rozpútať vojnu na cudzom území, že bude automaticky ekonomicky odizolovaný," skonštatoval predseda vlády. Prichádza podľa neho čas, keď si Rusi budú musieť klásť otázku, kto nahradí ich terajšieho prezidenta Putina.
Eduard Heger. Foto: Martin Baumann/TASR
10:42: Ukrajina zakázala tento rok vývoz viacerých obilnín, cukru a mäsa
Ukrajina zakázala vývoz viacerých obilnín, pričom zákaz platí na celý tento rok. Embargo na vývoz sa okrem toho týka aj cukru, soli a mäsa. Ukrajinská vláda v stredu zverejnila rezolúciu, na základe ktorej Kyjev zakazuje až do konca roka export raže, jačmeňa, pohánky, prosa, cukru, soli a mäsa. Zákaz vývozu viacerých obilnín z Ukrajiny pritom prichádza krátko po tom, ako nákup obilnín skomplikovali už sankcie uvalené na Rusko. Na jednej strane je problém vyviezť komodity z čiernomorských prístavov a na druhej je problém s platbami.
10:40 Čína obvinila NATO, že posúva napätie medzi Ruskom a Ukrajinou k "bodu zlomu"
Čína, ktorá odmietla odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu, v stredu vyhlásila, že za zvyšovanie napätia medzi Kyjevom a Moskvou môže Severoatlantická aliancia (NATO) pod vedením Spojených štátov. "Kroky NATO pod vedením USA posunuli napätie medzi Ruskom a Ukrajinou k bodu zlomu," uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien a zároveň vyzval USA, aby brali do úvahy obavy Číny a vyhýbali sa podkopávaniu práv alebo záujmov Pekingu v otázke vzťahov s Ruskom.
10:17 Moskva: Máme dôkazy, že Ukrajina chcela v marci zaútočiť na Donbas
Kyjev plánoval v marci vojenský útok na separatistické proruské republiky na Donbase. Tvrdí to ruské ministerstvo obrany s tým, že to majú dokazovať tajné dokumenty ukoristené ruskou armádou na Ukrajine.
09:32 Cudzinci, ktorí bojujú za Kyjev, budú mať nárok na ukrajinské občianstvo
Vyhlásil to v utorok námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin. "Ukrajina vytvára Medzinárodnú légiu územnej obrany, zloženú z cudzincov, ktorí sa chcú zapojiť do odboja proti ruským agresorom a brániť globálnu bezpečnosť," uviedol Jenin, podľa ktorého počet zahraničných dobrovoľníkov narastá.
"Títo ľudia podpíšu zmluvu a dostanú vojenský pas, ktorý im potom nahradí povolenie na pobyt. Ak by sa niekto z týchto cudzích štátnych príslušníkov chcel v budúcnosti stať ukrajinským občanom, naša legislatíva na to poskytuje cestu," dodal.
VIDEO: Ruské jednotky na Ukrajine používajú aj sovietsku vlajku
09:00 Nulandová: Ukrajina má biologické výskumné zariadenia, môžu ich získať Rusi
Spojené štáty uviedli, že spolupracujú s Ukrajinou na tom, aby zabránili ruským silám zhabať biologický výskumný materiál, ktorý sa nachádza na Ukrajine.
"Ukrajina má biologické výskumné zariadenia a v skutočnosti nás teraz dosť znepokojuje, že ruské jednotky – ruské sily – sa môžu snažiť získať kontrolu nad nimi," uviedla v utorok námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre politické záležitosti Victoria Nulandová na vypočutí pred americkými zákonodarcami, keď sa jej priamo pýtali, či má Ukrajina biologické zbrane.
08:10 CNN: USA posielajú do Poľska dva systémy Patriot
Spojené štáty posielajú Poľsku dva systémy protivzdušnej obrany Patriot s cieľom čeliť akejkoľvek potenciálnej hrozbe voči USA a spojencom v NATO počas pokračujúcej ruskej invázie na Ukrajinu. Oznámil to v noci na stredu hovorca velenia americkej armády v Európe (US EUCOM) Adam Miller.
"Veliteľ EUCOM-u generál (Tod) Walters veleniu americkej armáde v Európe a Afrike (USAREUR-AF) na základe pokynov amerického ministra obrany a žiadosti našich poľských spojencov nariadil, aby presunulo dve batérie Patriot do Poľska," uviedol vo vyhlásení hovorca.
07:20 CIA vykresľuje Putina ako nahnevaného, vojna na Ukrajine mu nejde podľa plánu
Šéfovia amerických tajných služieb vo svojich analýzach označili ruského prezidenta Vladimira Putina za "nahnevaného" izolovaného vodcu, ktorý sa usiluje získať globálny vplyv a momentálne je sklamaný z toho, že invázia ruskej armády na Ukrajinu nejde podľa plánu. Informovala o tom v noci na stredu agentúra AFP.
Dlhoročný ruský prezident v sebe už mnoho rokov "dusí výbušnú zmes krivdy a ambícií", povedal americkým zákonodarcom riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns.
Riaditeľ CIA sa tiež zmienil o "systéme" zavedenom ruským prezidentom, v ktorom je okruh jeho poradcov "čoraz užší". Tento trend ešte viac akceleroval počas pandémie choroby COVID-19.
"Ide o systém, v ktorom, vo všeobecnosti, kvôli kariére nie je dobré spochybňovať jeho (Putinov) úsudok, alebo mu oponovať," povedal Burns.
Inváziu Ruska na Ukrajinu označil Burns za vec Putinovho "hlbokého osobného presvedčenia", za jeho stret s Európou a Spojenými štátmi.
Šéf CIA William Burns. Foto: TASR/AP
Podľa Burnsa Putinov plán spočíval v dobytí Kyjeva v priebehu prvých dvoch dní invázie, preto je teraz pre nedostatočný pokrok "nahnevaný a sklamaný".
Burns očakáva, že Putin teraz pravdepodobne zdvojnásobí silu a pokúsi sa rozdrviť ukrajinskú armádu bez ohľadu na civilné obete.
Šéfka Národnej spravodajskej služby Avril Hainesová vyhlásila, že Putina – podľa presvedčenia spravodajcov – hnevá nedostatok úcty voči svojej osobe zo strany Západu.
Podľa Hainesovej neočakával ani taký veľký odpor Ukrajincov proti ruskej invázii a ani takú silu a rýchlosť sankcií uvalených na Rusko a jeho predstaviteľov mnohými krajinami na svete.
Dodala, že podľa analytikov je nepravdepodobné, že by Putina doterajšie neúspechy odradili – útoky môžu ešte len eskalovať, upozornila Hainesová.
"Cíti, že toto je vojna, ktorú si nemôže dovoliť prehrať," povedala na margo konfliktu na Ukrajine. "Ale to, čo by mohol byť ochotný akceptovať ako výhru, sa môže časom zmeniť," upozornila.
Ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom. Foto: TASR/AP
Putinova invázia na Ukrajinu bola podľa Hainesovej "šokom" pre geopolitický poriadok s "dôsledkami do budúcnosti, ktorým ešte len začíname rozumieť, no určite budú".
Generálporučík Scott Berrier, riaditeľ obrannej spravodajskej služby Pentagónu, uviedol, že Rusko pod Putinovým vedením intenzívne pracuje na modernizácii svojich zbraní, najmä taktických jadrových. "Domnievam sa, že si myslí, že mu to dáva asymetrickú výhodu," vysvetlil Barrier.
Putin koncom februára vyvolal všeobecné zdesenie, keď vydal rozkaz uviesť ruské jadrové sily do stavu najvyššej pohotovosti.
Niektorí americkí predstavitelia sa v súkromných rozhovoroch vyjadrili, že v tom najhoršom prípade by mohol nariadiť rozmiestnenie takýchto minijadrových zbraní smerom na nejaké mesto.
Híring predstaviteľov amerických spravodajských služieb v Kongrese mal byť venovaný globálnym hrozbám, ale značne dominovali otázky o už dva týždne trvajúcej ruskej invázii do susednej Ukrajiny.
06:02 MAAE nedostáva údaje zo systémov monitorujúcich jadrové zariadenia v Černobyle
Systémy monitorujúce zariadenia s rádioaktívnym odpadom v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ prestali odosielať údaje jadrovému dozornému orgánu OSN, ktorým je Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).
MAAE vo svojom vyhlásení konštatovala, že prenos údajov z bezpečnostných monitorovacích systémov inštalovaných v bývalej jadrovej elektrárni v Černobyle nefunguje.
Černobyľská elektráreň bola v apríli roku 1986 miestom veľkej jadrovej havárie. Koncom minulého týždňa ju obsadili ruské sily ako súčasť jednotiek, ktoré 24. februára podnikli inváziu na územie Ukrajiny.
MAAE v súvislosti s obsadením elektrárne Rusmi - podľa agentúry DPA - opakovane upozorňuje, že v objekte je okolo 210 technikov a pracovníkov miestnej bezpečnostnej služby, ktorí sú v službe nepretržite takmer dva týždne. Odvtedy, ako objekt ovládli ruské jednotky, totiž nedošlo k striedaniu pracovných zmien.
Slúžiaci personál má síce k dispozícii vodu a jedlo, ale ich "situácia sa zhoršuje", upozornila opäť MAAE.
Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi vo svojom vyhlásení vyjadril hlboké znepokojenie nad "zložitou a stresujúcou situáciou", v ktorej sa ocitli zamestnanci v jadrovej elektrárni v Černobyle. Poukázal i na potenciálne riziká, ktoré z nej vyplývajú pre jadrovú bezpečnosť, dodala DPA.
Na archívnej snímke z 15. apríla 2021 kolotoč v parku v opustenom meste Pripiať, ktoré sa nachádza tri kilometre od jadrovej elektrárne v Černobyle. Foto: TASR/AP
04:56 Zelenskyj ocenil zákaz dovozu ruskej ropy, plynu a ďalších energií do USA
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok ocenil rozhodnutie USA zakázať dovoz ruskej ropy, plynu a uhlia, pretože to "citeľne oslabí okupantov, prinúti ich zaplatiť za agresiu a zodpovedať sa za zlo, ktoré spáchali".
Zelenskyj vo svojom videoposolstve, monitorovanom TASR, zároveň pripomenul, že Spojené štáty svojim občanom zakazujú aj akékoľvek investície do ruského palivovo-energetického komplexu.
Ukrajinský prezident sa Spojeným štátom a prezidentovi Joeovi Bidenovi poďakoval za takéto rozhodnutie a označil ho za "najsilnejší signál celému svetu".
Vysvetlil, že "je to veľmi jednoduché: každý cent, ktorý zaplatí Rusko, sa premení na guľky a náboje, ktoré mieria do iných suverénnych štátov.
Zdôraznil, že Rusko buď bude rešpektovať medzinárodné právo, alebo nebude mať peniaze na rozpútanie vojny.
Pripomenul, že aj Spojené kráľovstvo zavádza zákaz dovozu ropy a ropných produktov, za čo sa podľa vlastných slov poďakoval premiérovi Borisovi Johnsonovi. Ocenil tiež, že Johnson sa zaviazal k novému "Marshallovmu plánu" pre Ukrajinu, a podľa CNN súčasne aj naznačil, že Západ tento plán podporí.
Zelenskyj súčasne - podľa Sky News - povedal, že vojna na Ukrajine "sa musí skončiť, treba sa posadiť za stôl a viesť vecné a čestné rokovania v v záujme ľudí, nie (v záujme) prežitých vražedných ambícií."
Informoval, že v utorok absolvoval telefonáty s predsedom holandskej vlády Markom Ruttem, izraelským premiérom Naftalim Bennettom, luxemburským premiérom Xavierom Bethelom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
Okrem toho sa ukrajinský prezident vo svojom videu poďakoval Rusom, ktorí Ukrajincov podporujú tým, že vyšli do ulíc a protestovali proti ruskej invázii.
Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore poslancom Dolnej snemovne britského parlamentu 8. marca 2022 v Londýne. Foto: TASR/AP
03:28 Ukrajina reaguje na Ruskom ponúkané prímerie: "Je ťažké dôverovať okupantovi"
Ukrajina v reakcii na návrh Ruska týkajúci sa prímeria, ktoré má platiť v stredu, konštatovala, že "je ťažké dôverovať okupantovi".
Ukrajinské ozbrojené sily v krátkej reakcii na nové vyhlásenie Ruska o prímerí zopakovali, že "ruská strana oznamuje režim pokoja na otvorenie humanitárnych koridorov 9. marca od 09.00 h kyjevského času" (08.00 h SEČ).
Ozbrojené sily v správe zverejnenej na sieti Telegram uviedli, že "Rusko požiada Ukrajinu, aby sa dohodla na trasách a otváracích hodinách humanitárnych koridorov a informovala predstaviteľov zahraničných ambasád, OSN, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Červeného kríža do stredajšej 02.00 h kyjevského času" (01.00 h SEČ).
Ukrajinskí predstavitelia svoje vyhlásenie uzavreli vetou: "Je ťažké dôverovať okupantovi."
Spravodajská televízia CNN dodala, že Rusko je pripravené poskytnúť evakuačné koridory z Kyjeva, Černihiva, Súm, Charkova a Mariupolu, ako aj z ďalších miest dohodnutých s ukrajinskou stranou.
Ruské médiá informovali o parametroch prímeria s odvolaním sa na ruské koordinačné veliteľstvo pre humanitárnu reakciu na Ukrajine, dodala CNN.
Na snímke žena kráča okolo zničenej bytovky po ostreľovaní počas trinásteho dňa ruskej invázie na Ukrajine 8. marca 2022 v ukrajinskom meste Charkov. Foto: TASR/AP
00:28 Zelenského manželka píše o vojne; vyzýva svet, aby "zavrel nebo" nad Ukrajinou
Manželka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v utorok večer zverejnila emotívny otvorený list, v ktorom opisuje dôsledky 13 dní trvajúcej vojny Ukrajiny s Ruskom.
Ako informoval spravodajský web Sky News, Olena Zelenská vo svojom liste vyzvala svetové médiá, aby aj naďalej hovorili pravdu o vojne na Ukrajine.
"V informačnej vojne rozpútanej Ruskou federáciou, ktorá vyvracia aj samotný fakt invázie, sú všetky svedectvá veľmi dôležité," zdôraznila.
Vo svojom liste Zelenská konštatovala, že udalosti, ktoré sa teraz odohrávajú na Ukrajine, sa pred viac ako týždňom "zdali nemožné", ale 24. februára Ukrajincov prebudila správa o začiatku vojny.
Prvá dáma zdôraznila, že "napriek ubezpečeniam kremeľských propagandistov, ktorí túto inváziu označujú za špeciálnu operáciu, ide o vraždy civilistov".
Obzvlášť ťažko sa znášajú úmrtia detí, uviedla Zelenská, ktorá pripomenula konkrétne prípady - osemročnú Alisu z Achtyrky, Polinu z Kyjeva, ktorá zomrela pri ostreľovaní spolu s rodičmi, či zraneného 14-ročného Arsena, ktorý poľahol zraneniu črepinou, lebo sanitka sa k nemu pre ostreľovanie mesta nedostala včas.
Varovala, že keď bude Rusko znova vyhlasovať, že "nevedie vojnu proti civilnému obyvateľstvu, vykričím tieto mená ako prvé".
V liste uviedla, že ukrajinské ženy a deti teraz žijú v protileteckých krytoch a pivniciach.
Poznamenala, že ukrajinské deti sa v pivniciach nielen učia, ale tam aj prichádzajú na svet, pretože aj pôrodnice sa museli presťahovať do podzemia.
"K dnešnému dňu je už niekoľko desiatok takýchto bábätiek", ktoré vo svojom živote ešte nezažili mier.
Zelenská vo svojom liste pripomína, že táto vojna sa proti civilnému obyvateľstvu vedie nielen ostreľovaním, ale aj tým, že civilisti majú problém dostať sa k liekom alebo k liečbe, čo sa týka "tisícok pacientov s rakovinou, ktorým bola odložená životne dôležitá chemoterapia a ožarovanie".
Pripomenula aj ľudí so zdravotným postihnutím, pacientov pripútaných na lôžko, či osamelých starších ľudí.
"Vojna proti takýmto ľuďom je dvojnásobný zločin!" rozhorčila sa Zelenská.
Nezabudla ani na utečencov z Ukrajiny, najmä ženy s deťmi, ktoré muži odvážajú na hranice a vracajú sa odtiaľ, aby bojovali proti ruskej invázii, "pretože pri všetkej tej hrôze sa Ukrajinci nevzdávajú".
"Agresor Putin si myslel, že ukrajinské mestá dobyje bleskovou vojnou", ale "podcenil našu krajinu, našich ľudí a ich vlastenectvo. Ukrajinci, bez ohľadu na politické názory, materinský jazyk, presvedčenie a národnosti, stoja v jednote, ktorá nemá obdoby," píše Zelenská.
Poďakovala sa občanom napadnutých miest, ktorí pomáhajú núdznym, ako aj tým, čo stále pracujú – v lekárňach, obchodoch, verejnej doprave a sociálnych službách – a dokazujú, že "na Ukrajine víťazí život".
Poďakovala sa tiež za humanitárnu pomoc, ako aj za poskytnutie útočiska ukrajinským ženám a deťom.
Vyjadrila tiež vďaku všetkým obyvateľom cudzích krajín, ktorí zhromaždeniami na námestiach vyjadrujú Ukrajine podporu. "Vidíme a vážime si to!" ubezpečila Zelenská.
Zdôraznila, že "Ukrajina chce mier", ale "bude sa brániť a nikdy nekapituluje".
Podľa listu zverejneného na Facebooku Zelenská žiada aj zatvorenie vzdušného priestoru nad Ukrajinou.
"Zavrite oblohu, na zemi si poradíme sami," napísala Zelenská. Pripomenula, že konflikt na Ukrajine je vojnou v Európe a na hraniciach EÚ. Zdôraznila, že "ak nezastavíme Putina, ktorý hrozí, že rozpúta jadrovú vojnu, na svete nezostane žiadne bezpečné miesto".
Na záver listu uznala, že jej slová síce možno sú ako zlý sen, ale konštatovala, že "toto je naša nová realita. Žijeme v nej. A nevieme ako dlho to bude trvať. Ale určite vyhráme. Sme tu a máme zbrane. Hovorí sa im jednota. Jednota v láske k Ukrajine. Sláva Ukrajine!"
Na úvod listu Zelenská vysvetlila, že v posledných dňoch dostáva od novinárov veľa žiadostí o rozhovor. "Tento list slúži ako moja odpoveď na tieto požiadavky a je mojím svedectvom z Ukrajiny," uviedla.
AKTUALIZOVANÉ Ukrajina nám mizne pred očami, potrebujeme hľadať nové odpovede a riešenia. Ruský prezident Vladimir Putin sa nezastaví, kým nedosiahne všetko. Skonštatoval to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na štvrtkovom zasadnutí európskeho výboru Národnej rady (NR) SR.
Informoval aj o postojoch, s ktorými ide na neformálny samit lídrov Európskej únie. Hovoriť podľa neho treba o ochrane európskeho priestoru a možnostiach, ako Putina zastaviť. Za dôležitú otázku označil aj opätovné budovanie Ukrajiny.
Ukrajina nie je problém, je obeť
Samit by mal byť podľa Hegera aj o tom, že sa treba pozrieť pravde do očí. "Jasne potrebujeme Vladimirovi Putinovi povedať, že toto do nášho sveta nepatrí, že dnes je to o ňom, on musí skončiť. To nie je o Ukrajine, prečo sa stále rozprávame o tom, čo bude s Ukrajinou? Kedy sa začneme rozprávať o tom, čo sa stane s Ruskom? Tam je problém, Kremeľ je problém. To je koreň problému. Ukrajina vôbec nie je problém, Ukrajina je obeť," vyhlásil Heger.
Šéf Kremľa sa podľa neho smeje západným lídrom do očí, v rokovaniach neustupuje a nepripúšťa kompromis. Nemyslí si, že demokracia je o tom, že si necháme skákať po hlave a pýta sa, dokedy bude Západ Putinovi všetko dovoľovať. Podčiarkol, že už nejde o politiku, ale boj za naše hodnoty.
Hľadanie nových odpovedí
Vzhľadom na vývoj konfliktu podľa premiéra treba hľadať nové odpovede. Pripomenul, že Ukrajinci volajú po európskej perspektíve a treba sa o tom baviť. Diskusia by sa mala podľa neho týkať aj toho, ako prebudiť ruský ľud, ktorý označil za obeť vedenia krajiny.
Ďalšou vecou, o ktorej sa budú lídri baviť, je podľa jeho slov posilnenie východného krídla i diskusia o zabezpečení bezpečnosti európskeho priestoru, pretože vojna nepozná hranice. Aktuálnu situáciu si podľa neho treba uvedomovať aj pri diskusii o energetike. Za potrebné považuje nepoľaviť a nastavovať tvrdé sankcie voči Rusku.
Únia sa musí odpojiť od ruských energetických zdrojov
Európska únia sa musí úplne a čo najskôr odpojiť od ruských energií vrátane jadrového paliva, povedal slovenský premiér Eduard Heger vo štvrtok pred samitom lídrov krajín EÚ vo francúzskom Versailles.
"Pracujeme na tom, aby sme čo najskôr dokázali zabezpečiť alternatívne (zdroje) plynu, ropy a jadra," povedal Heger s tým, že Bratislava tieto plány koordinuje s Európskou komisiou.
Energetické potreby eurobloku sa dajú podľa Hegera vyriešiť prostredníctvom rokovaní založených na "solidarite demokratického sveta". Ruskú agresiu na Ukrajine odsúdilo 141 štátov, pripomenul premiér.
Podpora bohatších krajín
"Dnes je svet jednotný a keď túto jednotu a solidaritu a súdržnosť udržíme, tak tie energie nemusia nevyhnutne výrazne rásť," povedal Heger. Pre zvládnutie prechodného obdobia bude podľa jeho slov užitočná podpora bohatších krajín.
"Zároveň potrebujeme pochopiť, že po vojne je to o verejných investíciach... pretože chceme ochrániť našich občanov, nikto z nás nechce vystaviť našich občanov nejakému neúnosnému riziku. Práve preto je dôležitá tá solidarita a súdržnosť. Lebo aj dnes máme veľmi bohaté štáty, ktoré vedia pomôcť tým, ktoré pomoc potrebujú v rámci zvládnutia prechodného obdobia," vysvetlil premiér.
"Potrebujeme konať rýchlo a tak, aby sme zastavili (ruského prezidenta Vladimira) Putina, a nielen zastavili, ale aby skončil v politike a vo vedení Ruskej federácie," zdôraznil Heger.
Neformálny samit lídrov EÚ sa koná vo francúzskom Versailles od 10. do 11. marca. Hlavnou témou má byť jednotná reakcia Únie na pokračujúcu agresiu Ruska voči Ukrajine. Lídri by mali hovoriť aj o posilňovaní európskej bezpečnosti, aj o znižovaní energetickej závislosti od ruského plynu, ropy či uhlia.
Troch mužov spriaznených s dvoma útočníkmi, ktorí v roku 2016 zavraždili 85-ročného katolíckeho kňaza počas svätej omše vo francúzskom meste Saint-Etienne-du-Rouvray, odsúdil francúzsky súd na osem, desať a trinásť rokov väzenia.
Súd usvedčil mužov vo veku od 25 do 36 rokov zo zločineckej spolupráce s teroristickou skupinou. Všetci traja popreli, že vedeli o zámeroch útočníkov.
Štvrtý obvinený, francúzsky džihádista Rachid Kassim, pravdepodobne zahynul pri americkom leteckom útoku neďaleko irackého mesta Mosul v roku 2017. Kassima odsúdili posmrtne za to, že prostredníctvom sociálnych sietí nabádal páchateľov k útoku.
Dvaja 19-roční útočníci Adel Kermiche a Abdel-Malik Petitjean podrezali 85-ročného kňaza Jacqua Hamela v kostole uprostred omše. Mladíci následne zadržiavali dve rehoľníčky a starší manželský pár ako rukojemníkov, pričom jednu osobu zranili. Polícia oboch útočníkov zastrelila. K útoku sa prihlásila militantná organizácia Islamský štát.
Pápež František označil zavraždeného kňaza za mučeníka. O sérii nábožensky motivovaných vrážd vo Francúzsku sme písali v osobitnom texte.
Reláciu o Ukrajine s účasťou Jána Čarnogurského si všimol dozorový orgán. Správne konanie spustil, pretože relácia zrejme nebola objektívna a vyvážená. Prorusky orientovaný expremiér v nej hovoril bez kritických otázok moderátorky či priameho diskusného oponenta.
Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) začala správne konanie voči RTVS v súvislosti s Jánom Čarnogurským ako hosťom relácie Správy a komentáre. TASR o tom informovala hovorkyňa RVR Lucia Michelčíková. Zároveň označila viaceré sťažnosti za neopodstatnené.
Diskusia z 22. februára 2022 s Čarnogurským, predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti, bola venovaná situácii na východe Ukrajiny v kontexte uznania dvoch separatistických republík zo strany Ruska. Podľa RVR mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti spravodajského programu. Podnet na RVR podala ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO).
Expremiér a exminister spravodlivosti Čarnogurský v relácii obhajoval ruskú politiku na Ukrajine, kde podľa neho vyčíňajú fašistické skupiny. Dva dni po jej odvysielaní sa funkcie vzdal riaditeľ spravodajstva RTVS Vahram Chuguryan.
Správne konanie začala RVR aj v súvislosti s programom Tak takto?! vysielanom v televízii TA3, kde bol hosťom Juraj Draxler – bývalý politik a analytik. V diskusii s názvom Ukrajina na rozhraní dvoch impérií mohlo podľa RVR dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti politicko-publicistického programu.
RVR tiež uznala za neopodstatnené viaceré sťažnosti na vysielanie. Týkali sa napríklad reklamných spotov rezortu zdravotníctva "Vakcína je riešenie", nevyváženosti priestoru predstaviteľov jednotlivých politických strán či zásady nestrannosti a neutrality moderátora v súvislosti s takzvanou obrannou dohodou medzi SR a USA.
RVR zároveň udelila licenciu na celoplošné digitálne vysielanie televíznej programovej služby JOJ 24 spoločnosti MAC TV s. r. o.
