Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Od pondelka sa spúšťa očkovanie treťou dávkou pre neplnoleté deti

Od pondelka sa spúšťa očkovanie posilňujúcou dávkou pre deti vo veku od 12 do 17 rokov. "Booster" dávku dostanú na základe žiadosti cez portál korona.gov.sk alebo môžu využiť očkovanie bez registrácie. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová.

Očkuje sa najskôr tri mesiace po aplikácii poslednej dávky. Optimálne je podať posilňujúcu dávku o štyri až šesť mesiacov po predchádzajúcom očkovaní, a to na základe štúdií a odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a iných, poznamenala Eliášová.

Očkovanie sa umožní na základe žiadosti zákonného zástupcu. Tú podpíše na mieste očkovania. Podávaná vakcína bude od spoločnosti Pfizer/BioNTech.

Okrem očkovania v očkovacích centrách budú deti podľa hovorkyne očkovať aj vybraní pediatri vo svojich ambulanciách. "Registrovať sa na konkrétny termín očkovania je možné na portáli korona.gov.sk," doplnila.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka sa ohradzuje voči tvrdeniam, že zhanobil pamiatku obetí invázie 1968

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka sa ohradzuje voči tvrdeniam, že pripodobnením návrhu obrannej zmluvy s USA a okupačnej zmluvy zneuctil a zhanobil pamiatku obetí alebo sa vysmial obetiam invázie z roku 1968. Prekrúcanie a vytrhávanie viet z kontextu dôrazne odmieta. Zdôraznil, že v Národnej rade (NR) SR chcel len predniesť odborné stanovisko s 35 zásadnými pripomienkami k dohode a poukázať na niektoré jej nedostatky.

"Musím sa veľmi dôrazne ohradiť voči verejne prezentovaným tvrdeniam, že som pripodobnením návrhu dohody a zmluvy zneuctil a zhanobil pamiatku obetí či vysmial sa obetiam invázie z roku 1968," konštatuje Žilinka na sociálnej sieti.

Tvrdenia niektorých politikov sú podľa neho vytrhávaním jeho vyjadrení z kontextu. Argumentuje tým, že len citoval niektoré články zmluvy z októbra 1968 vzťahujúce sa na suverenitu, nezasahovanie do vnútorných záležitostí či povinnosť zachovávať právny poriadok ČSSR, a to so záverom, že "takáto právna úprava bola nepochybne výhodnejšia ako tá, ktorá bola poslancom predkladaná na odsúhlasenie". Tvrdí, že išlo o záver výlučne z pohľadu formálno-právneho, v kontexte právnych nedostatkov a z nich plynúcich dosahov predkladaného vyrokovaného textu dohody.  

"Text môjho vystúpenia neobsahoval jedinú zmienku a ani slová, z ktorých by bolo možné, a to ani nepriamo, vyvodzovať, že inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v roku 1968 považujem za správnu, či z ktorých by bolo možné vyvodzovať neúctu k pamiatke obetí invázie," bráni sa Žilinka. Dôkazom toho má byť aj skutočnosť, že predmetnú zmluvu označuje slovom okupačná.

https://standard.sk/168431/zilinka-si-nezasluzil-vystupit-v-parlamente-zhodli-sa-koalicni-politici/

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka si nezaslúžil vystúpiť v parlamente, zhodli sa koaliční politici

Generálny prokurátor Maroš Žilinka si nezaslúžil vystúpiť v Národnej rade (NR) SR s pripomienkami k obrannej zmluve s USA (DCA). V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa na tom zhodli predseda brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) a štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus (SaS). Opozícia má iný názor, je presvedčená, že koalícia sa prokurátora bojí.

"Človek, ktorý spodobí zmluvu DCA s rokom 1968, hanobí pamiatku mŕtvych občanov Československa a viac ako 100 000 ľudí, ktorí sa museli vysťahovať, keď skutoční vlastizradcovia pozvali mocnosti Varšavskej zmluvy, aby zasiahli do niečoho, čo sme nazývali socializmus s ľudskou tvárou," vyhlásil Klus.

S tým, že generálny prokurátor sa svojimi vyjadreniami vysmial obetiam a nemal právo vystúpiť na pôde parlamentu, súhlasí aj šéf Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Porovnávanie obrannej dohody s rokom 1968 je podľa neho hanebné a odkazuje to na neznalosť medzinárodných vzťahov a zmlúv.

"Nezaslúžil si byť vypočutý s tými znôžkami výmyslov a klamstiev, ktoré si povymýšľal," zdôraznil Krúpa.

Kmec: Nepoznali ste obsah jeho prejavu

Opačný názor má predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry (Smer-SD), ktorý je presvedčený, že koalícia sa generálneho prokurátora bojí. "Máte paranoju. Vymýšľate," povedal. Zdôraznil, že Žilinka chcel len rozobrať úskalia a problémy dohody. Pripomenul, že pre krajinu je rok 1968 citlivou témou a občania majú obavy a zlé skúsenosti s vojakmi cudzích armád na svojom území.

S tým, že generálny prokurátor nemohol vystúpiť, nesúhlasí ani podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Peter Kmec (nezaradený). Nepozdáva sa mu, že mu neumožnili vystúpiť bez toho, aby poznali obsah jeho prejavu. Myslí si, že mu malo byť vystúpenie umožnené. Rovnako v debate malo byť vysvetlené, ako myslel porovnanie zmluvy s vpádom vojsk do Československa.

Ukrajinská kríza

Diskutujúci sa nevyhli ani téme Ukrajiny a eskalácie napätia. Podľa Klusa si konflikt nikto nepraje, riziko je však stále reálne. Poznamenal, že členstvo Ukrajiny v NATO a EÚ nie je témou dňa, je však zároveň presvedčený, že krajinám, ktoré o to majú záujem, treba dať do budúcnosti perspektívu a nádej rovnako, ako ju dostalo Slovensko. Na margo diania v NR SR aj v súvislosti s ukrajinskou vlajkou poznamenal, že to bolo hanebné a krajina je na smiech. Krúpa pripomenul, že Ukrajina vie, že sa nemôže stať zatiaľ členom NATO, lebo nemá vyriešený konflikt na svojom území. Kéry na margo situácie poznamenal, že s Ruskom nebol nikto ochotný viesť dialóg, až kým sa nepriblížilo k ukrajinským hraniciam. Nie je presvedčený, že Rusko na krajinu zaútočí. Kmec hovorí o čierno-bielom videní konfliktu. S ohľadom na dohodu s USA povedal, že komunikačná stratégia nebola dobre nastavená.

V súvislosti s návrhom na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), ktoré avizoval Smer-SD, Krúpa uviedol, že nemá problém zvolať výbor. Podľa Kmeca podporí Hlas-SD diskusiu o odvolávaní ministra, zaujímať ich budú aj referendové otázky. Klus si nemyslí, že referendum bude platné, aj keď bude vyhlásené.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík o energiách: Neviem, ako chce Nemecko ďalej fungovať. Na jeho politiku doplácame aj my

Spoločnosť Slovenské elektrárne (SE) pre novú daň z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením neskrachuje. Uviedol to v diskusnej relácii V politike televízie TA3 minister hospodárstva SR Richard Sulík (SaS). SE vo štvrtok (10. 2.) uviedli, že bankrot firmy je pre zákon o zdanení nadmerného zisku "otázkou týždňov".

"Zdaniť SE bol dávnejší nápad ministerstva financií a teraz, keď čelíme obrovským nárastom cien, som sa ako liberál telom a dušou s ním stotožnil. Myslím si, že šéf SE preháňa. Nie je možné zbankrotovať pre daň, ktorú pýtame až od nejakej ceny," spresnil.

Informoval, že náklady na výrobu jednej megawatthodiny (MWh) v SE sú podľa vyjadrení SE na úrovni 28 eur. "My až od 42 eur (za MWh) by sme išli brať polovicu, čo elektrárne inkasujú," vysvetlil.

Za tento rok je priemerná predajná cena elektriny 52 eur za MWh. "Brali by sme teda 5 eur za MWh, teda polovicu z rozdielu 52 mínus 42 eur. To nie je suma, pre ktorú elektrárne zbankrotujú," vysvetlil.

Poznamenal, že požičiavať Slovenským elektrárňam je "extrémne zisková záležitosť", pretože úvery sú úročené 4 až 5 percent. "Keď v tomto roku predajú SE jednu MWh za 52 eur, prečo budúci rok nepredávajú výrazne lepšie? Prečo majú predanú výrobu za porovnateľnú cenu aj budúci rok?" zdôraznil minister. Pre 5 eur na MWh podľa Sulíka určite nehrozí ani prepúšťanie zamestnancov, ani bankrot SE.

Pripomenul, že od spoluakcionárov v SE štát dostal návrh, že elektrárne budú garantovať ceny elektriny pre určité skupiny osôb. "V utorok (15. 2.) bude v parlamente rokovanie o skrátenom konaní o zákone o novej dani. Predpokladám, že v stredu (16. 2.) alebo vo štvrtok (17. 2.) môže byť nová daň už schválená. Preto ak je priestor na nejaký kontranávrh od SE, tak je časovo veľmi obmedzený," podčiarkol.

"Naše výpočty sú správne. My sme veľmi veľkorysí voči SE. Chceme SE zdaňovať až od 42 eur (za MWh). Číslo 42 eur sme napísali priamo do zákona. Toto bude platiť dovtedy, kým nebude platiť prehodnotenie zo strany ÚRSO (Úradu pre reguláciu sieťových odvetví), ktorý nám do dvoch, troch mesiacov povie, aká je skutočná celková výrobná cena jednej MWh. To bude určite viac ako 28 eur za MWh, to teraz presne nevieme. Tu budeme opatrní, my SE nechceme dostať do krachu," zdôraznil.

"Na Slovensku nevieme ovplyvniť ceny elektriny. Slovenská energetická politika je výrazne rozumnejšia a strategickejšia ako napríklad nemecká. My máme dnes 55 percent energie z jadra, budeme mať 70 percent. Koncom budúceho roka bude kompletne odstavená výroba elektriny z uhlia. My sme na tom energeticky dobre," povedal.

Nemecko podľa neho odstavuje funkčné atómové elektrárne, minulý rok tri, tento rok tri, bránia sa dovážať plyn cez plynovod Nord Stream 2. "Neviem, ako chce priemyselná krajina ako Nemecko fungovať. A na toto doplácame aj my, lebo cenu generuje najdrahší zdroj, ktorým je uhlie. Pre jeho spaľovanie musia kupovať šialene drahé CO2 emisné povolenky, kde jedna tona CO2 stojí vyše 80 eur. A túto cenu umelo ženie do výšky EÚ, lebo rok čo rok znižuje o 2 percentá množstvo povoleniek," doplnil.

Sulík priznal, že štát pri tvorbe návrhu zákona na zdanenie obišiel diskusiu so SE. "To je pravda, spravili sme to zámerne. To sme si povedali, že to urobíme potichu, pretože keď chcete robiť rázne opatrenia, tak nemôžete ísť s bubnom na zajace," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Šipoš z OĽaNO a Tomáš z Hlasu sa zhodli, že zverejňovanie adries politikov je nesprávne

Dvojica poslancov Národnej rady (NR) SR Michal Šipoš (OĽaNO) a Erik Tomáš (nezaradený) sa zhoduje, že zverejňovanie adries politikov, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA, nie je správne. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Tomáš zároveň nevidí problém v tom, aby sa zverejňovali mená v súvislosti s tým, kto ako v danom prípade v parlamente hlasoval.

Politickú kultúru nielen v parlamente, ale aj s organizovaním protestov pred obydliami politikov zaviedol podľa Tomáša predseda OĽaNO Igor Matovič. "Považoval som to vtedy za nesprávne, považujem to za nesprávne aj teraz," uviedol. Šipoš vie o tom, že sa v prípade vyhrážania politikom pripravujú trestné oznámenia. Poznamenal, že ide predovšetkým o poslancov OĽaNO, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA. Podpredseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD Tomáš doplnil, že Hlas-SD sa vyhranil a tvrdí, že vyhrážanie sa politikom je neprípustné. Podľa neho by sa mohli mená s tým, kto ako hlasoval, zverejňovať napríklad aj na bilbordoch, avšak nie s adresami.

Poslanci sa vyjadrili aj k dianiu v parlamente počas týždňa. Priama zodpovednosť za zvládnutie situácie je podľa Tomáša na vedení parlamentu. Takéto správanie na parlamentnej pôde považuje za nesprávne. V parlamente sa má podľa jeho slov diskutovať. Šipoš tvrdí, že v tomto prípade sa to nedá ani nazvať diskusiou.

https://standard.sk/167910/blaha-sa-sprava-ako-hlupak-zastrasovanie-a-cely-ten-pohon-blaznov-treba-okamzite-zastavit/

Šipoš si vie predstaviť, že by sa v NR SR zaviedlo niečo ako parlamentná stráž. Ísť by sa v tomto prípade mohlo podľa vzoru z Českej republiky, kde je bezpečnostná služba. Koaličná rada sa bude touto témou ešte podľa neho zaoberať. "Musíme to brať vážne," povedal. Tomáš si nevie predstaviť, že by hlasovali za parlamentnú stráž. Podľa neho sa tým len prileje viac oleja do ohňa. Tvrdí, že predseda parlamentu má viac nástrojov, ako podobné situácie v pléne riešiť.

Dvojica diskutujúcich hovorila aj o obrannej dohode s USA. Podľa Tomáša je zmluva pre Slovenskú republiku neprospešná. Poukázal na to, že s ňou nesúhlasí nielen opozícia, ale ani generálny prokurátor SR. Šipoš uviedol, že takúto bilaterálnu zmluvu s USA má väčšina členských štátov Európskej únie.

Hlas-SD zbieranie podpisov pod vyhlásenie referenda podporí, Tomáš to nevníma ako drahý prieskum verejnej mienky. Šipoš dodal, že sa referenda neboja.

(tasr)

Minúta  |  

Na Slovensku máme stovky ohrozených kostolov

Na Slovensku sa nachádzajú stovky kostolov, ktoré sú ohrozené. Pre TASR to uviedol architekt a zakladateľ občianskeho združenia Ohrozené kostoly Róbert Erdélyi. Ako potvrdil, téme týchto kostolov sa v posledných rokoch venovali pomenej, avšak plánujú oživiť aktivity, keďže im prichádzajú impulzy aj od ľudí z rôznych regiónov Slovenska.

Zmapovanie ohrozených sakrálnych stavieb sa realizovalo systematickejšie v regióne Gemera v rokoch 2010 – 2016. Ostatné oblasti Slovenska sa skúmali výberovo, respektíve na základe ohlasov od ľudí. "Odvtedy sa situácia veľmi nezlepšila – demografické údaje a návštevnosť kostolov vykazujú skôr opačný trend (s regionálnymi rozdielmi). Náš zoznam mal v roku 2018 viac ako 200 objektov, ktoré považujeme za ohrozené," povedal Erdélyi. Poukázal na to, že sa prednostne venovali kostolom, kde významne klesá počet bohoslužieb (počet aktívnych veriacich), a teda sa ocitajú v stave, keď nie je "dopyt" po ich využití, čo vedie k ich uzatváraniu a chýbajúcej údržbe či kontrole.

Záchrana kostolov

Podľa architekta išlo o aktivitu v rámci dobrovoľníctva a ak natrafili na kostoly, ktoré akútne potrebovali pomocnú ruku, aby sa odvrátil ich zánik, tak sa púšťali do ich záchrany (od majetkovoprávneho vyrovnania až po stabilizačné alebo sanačné práce). "Bezprostredne sme pred zánikom zachránili štyri kostoly. Aj keď v jednom prípade išlo z dôvodu absencie záujmu obce v predošlých obdobiach už len o stavbu bez strechy. Vypomáhali sme pri záchrane niekoľkých ďalších," priblížil. Žiaden z nich však zatiaľ nie je v stave úplnej obnovy alebo nového/oživeného využitia. Podľa jeho ďalších slov sa im dva kostoly zachrániť nepodarilo, pretože nemali žiaden dosah na ich súkromných vlastníkov.

"Situácia nie je jednoduchá, existujú však pozitívne príklady z Európy, ako sa dá s týmito problémami vyrovnať systematicky, zmysluplne a udržateľne. Toto by však chcelo súčinnosť najmä všetkých zainteresovaných inštitúcií," povedal. Cirkvi majú podľa jeho slov ťažšiu úlohu, keďže v minulosti hospodárili s väčším majetkom, mali z neho vyššie výnosy, ktoré spätne používali pri údržbe kostolov, a "údržbový dlh", ktorý spôsobilo obdobie 1948 – 1989, je príliš veľký. "Na druhej strane, treba povedať, že chýba ich aktívnejší prístup k tejto téme, ale to skôr vyplýva z celkovej situácie, keď sa logicky sústreďujú najmä na živé farnosti/cirkevné zbory," dodal.

Ohrozenými kostolmi sú podľa architekta všetky, kde sa neodborným zásahom zničia ich hodnotné prvky/vrstvy alebo sa takýmito zásahmi spôsobí postupná degradácia historických konštrukcií. "Toto je širšia téma, ktorá sa týka všetkých historických stavieb a úrovne znalostí projektantov a remeselníkov," uzavrel.

Dostatok vo viacerých diecézach

Vo viacerých diecézach na Slovensku nové kostoly v poslednom období nestavajú, pretože ich majú dostatok. Na svojich územiach však evidujú i poškodené či nepoužívané sakrálne stavby.

"V Trnavskej arcidiecéze evidujeme všetky kostoly ako naplno využívané. Jednotlivé farnosti si tieto kostoly priebežne udržiavajú, prípadne ich rekonštruujú, ak si to budovy žiadajú. Preto nebolo nutné, aby sa tieto kostoly zachraňovali tým, že by boli odovzdané do užívania inej cirkvi," uviedol pre TASR hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík. Ako dodal, v niektorých farnostiach sa popri novopostavenom kostole nachádza i historický, ktorý z hľadiska počtu veriacich, ktorý sa v ňom mohol zúčastniť na bohoslužbách, už nevyhovoval. "Evidujeme, že i tieto kostoly sú v zachovanom stave," doplnil Kolenčík.

Dedičstvo totality

Riaditeľ Biskupského úradu z Banskobystrickej diecézy Martin Dado pre TASR poznamenal, že počas komunistickej totality ostalo veľa kostolov v havarijnom stave. "Lebo kostol bol ideologicky trpený ako nežiaduci a aktívna účasť veriacich na záchrane bola trestaná. Po páde totality boli mnohé kostoly obnovené z príspevkov veriacich," vysvetlil. Ako dodal, aj v tejto diecéze evidujú niektoré sakrálne stavby, ktoré boli natoľko poškodené z čias komunizmu, že nebolo možné zhromaždiť také množstvo finančných prostriedkov, aby boli zachránené. Podľa jeho slov ide napríklad o kláštory Šahy alebo Kremnica. "O takéto ruiny nie je záujem, preto ich nie je možné predať ani darovať," skonštatoval.

V Banskobystrickej diecéze evidujú niekoľko opustených kostolov, ktoré už neslúžia ako bohoslužobné miesta. "Ide o kostoly, ktoré ostali v obciach, ktoré boli vysťahované (Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom) alebo v priebehu dejín zanikli a ich zmysel sa prirodzene skončil," vysvetlil Dado.

Hustá sieť a dobrá dostupnosť

V Spišskej diecéze neevidujú kostoly vo vlastníctve cirkvi, ktoré by boli nevyužívané a zničené. "Nevyjadrujem sa pritom o kostoloch, ktoré sú cirkvou nevyužívané, ale nie sú vo vlastníctve cirkvi. Ide napríklad o kostol na Slanickom ostrove pri Námestove alebo Kostol všetkých svätých v Ludrovej," povedal pre TASR hovorca Spišskej diecézy Peter Majcher. Tvrdí, že kostoly v tejto diecéze sú využívané veriacimi a v rámci možnosti aj riadne opravené. "Nemáme kostol, ktorý by bol alebo mohol byť prenajatý na iné účely, prípadne daný do užívania inej cirkvi," poznamenal.

V Banskobystrickej diecéze sa v súčasnosti nerealizuje veľká výstavba nových bohoslužobných priestorov. "Keďže územie diecézy je pokryté hustou sieťou kostolov a dostupnosť pre veriacich je veľmi dobrá. Záujem iných cirkví o bohoslužobné miesta farností neevidujeme," povedal Dado. V Spišskej diecéze nie je aktuálne naplánovaná výstavba žiadneho nového kostola. "V súčasnosti máme v Trnavskej arcidiecéze rozostavaný jeden kostol, ktorý stojí na jednom z trnavských sídlisk, avšak jeho výstavba bola už dlhodobo plánovaná, keďže kostol na tomto sídlisku veriacim chýbal," uzavrel Kolenčík.

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.