Slovenská republika by mala hľadať riešenie napätia v súvislosti s Ukrajinou so všetkými partnermi vrátane Ruska, Ukrajiny, ale aj členských krajín EÚ, NATO a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). V pondelkovom rozhovore pre TASR to uviedol bývalý minister zahraničných vecí SR a diplomat Ján Kubiš.
Ocenil minulotýždňovú návštevu ministra zahraničných vecí SR Ivana Korčoka na Ukrajine spoločne s partnermi z takzvaného Slavkovského formátu – šéfom českej diplomacie Janom Lipavským a rakúskym ministrom Alexandrom Schallenbergom. Všetci traja ministri vyjadrili podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a tiež tomu, aby sa Ukrajina mohla sama rozhodnúť, či chce byť členom NATO. Rusko je proti prijatiu Ukrajiny do Aliancie".
Predpokladám a dúfam, že dôjde aj ku kontaktom s Ruskou federáciou tak, ako to robia aj iné krajiny, naši partneri," zdôraznil Kubiš. Pripomenul, že Británia, Francúzsko či Nemecko s Ruskom i Ukrajinou rokujú.
"Myslím si, že toto je tá dobrá cesta aj vzhľadom na to, že my ako krajina si vážime a podporujeme Ukrajinu v tom, aby si sama stanovila, ako si chce zaistiť svoju bezpečnosť a svoj ďalší vývoj, ale zároveň nie sme rusofóbi a nevidíme v Rusku nášho nepriateľa – a ani by sme nemali vidieť," povedal.
Volanie po širšej celoeurópskej debate
Východiská z ukrajinskej krízy by sa podľa Kubiša mali hľadať v širšej celoeurópskej debate o bezpečnosti v Európe s účasťou krajín EÚ, NATO, Ukrajiny, Ruska, kaukazských i ďalších štátov. Súčasťou týchto snách by mala byť aj hlboká diskusia o energetickej bezpečnosti. Ako ohrozenie v tejto súvislosti vníma aj zdražovanie energií na Slovensku i v Európe a dopady na životnú úroveň.
Kubiš zdôraznil, že SR môže pôsobiť účinne iba v dialógu so všetkými partnermi a pokúšať sa "ovplyvňovať rozhodovanie takých platforiem, ako je EÚ a NATO". Dodal, že SR ako bývalá predsednícka krajina OBSE by sa mala snažiť zaangažovať aj túto platformu. "Tam by som rád videl aktívnejšiu úlohu SR," povedal.
Väčší konflikt neočakáva
Rusko v posledných týždňoch zhromaždilo viac ako 100-tisíc vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc, čo u medzinárodného spoločenstva viedlo k obavám z možnej invázie. Kubiš však neočakáva, že sa situácia vyhrotí do veľkého konfliktu, aj keď nevylúčil provokácie v Donbase a použitie sily v menšom rozsahu. Ocenil, že Moskva aj Kyjev deklarujú neprijateľnosť vojny.
Slováci sú podľa Kubiša vývojom na Ukrajine už teraz zasiahnutí. Pripomenul, že situácia v spojitosti s Ukrajinou poznamenala aj diskusiu o obrannej dohode SR s USA i debatu o "našom zaradení do štruktúr európskej a celosvetovej bezpečnosti". V súvislosti so situáciou na Ukrajine zdôraznil aj potrebu zaistenia bezpečnosti hraníc SR. "(Musíme) byť pripravení, že sa k nám pokúsia dostať ľudia, ktorí utekajú zo zóny konfliktu, ktorým by sme mali potom poskytnúť príslušné útočisko," povedal.
Ján Kubiš bol ministrom zahraničných vecí SR od júla 2006 do januára 2009. Okrem toho v minulosti pôsobil aj ako osobitný vyslanec OSN v Afganistane či generálny tajomník OBSE.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) kategoricky odmieta obvinenia z riadenia akéhokoľvek vyšetrovania v rámci Policajného zboru (PZ) alebo Úradu inšpekčnej služby (ÚIS). Tvrdí, že žiadnym spôsobom nezasahoval do kompetencií vyšetrovateľov a neusmerňoval ani ich, ani ich nadriadených. Vyšetrovatelia sú samostatní, majú rozviazané ruky. Uviedol to pre TASR v reakcii na Smer-SD, ktorý oznámil, že podal v parlamente návrh na jeho odvolanie.
"To, že si Robert Fico urobil z rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR čítanie na pokračovanie a keď sa mu to hodí, obviňuje ma z káuz, v ktorých už pred rokmi vydali orgány činné v trestnom konaní meritórne rozhodnutia a súdy rozhodli v môj prospech, iba dokazuje jeho nízku úroveň a to, že ide o štvavú kampaň," povedal šéf rezortu vnútra. Hlavným cieľom tejto kampane je podľa Mikulca nielen diskreditácia jeho osoby, ale aj všetkých, ktorí pracujú na vyšetrovaní korupcie na najvyšších miestach v štáte.
"Zdá sa, že na Slovensku vznikol 'smerácky tribunál', ktorý sa pasuje do role súdu a na tlačových konferenciách neváha rozhodovať o vine či nevine, vypúšťať informácie vytrhnuté z kontextu či polopravdy tak, ako sa im to hodí v rámci zbierania politických bodov," uviedol Mikulec. Ako dodal, jedine z ich strán padajú otvorené vyhrážky o tom, kto bude za čo pykať a rezolútne tvrdenia, že všetci obvinení vo veľkých kauzách by mali ísť na slobodu.
Opozičný Smer-SD podal v pondelok (14. 2.) do podateľne parlamentu návrh na odvolanie Mikulca z funkcie ministra vnútra. Pod návrh sa okrem poslancov Smeru-SD podpísali aj nezaradení poslanci z mimoparlamentného Hlasu-SD či poslanci okolo Tomáša Tarabu. Fico nazval Mikulca gaunerom, ktorý je podozrivý z korupcie a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.
AKTUALIZOVANÉ Všetky prevádzky maloobchodu budú po novom fungovať v režime základ. Vyplýva to z vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, zverejnených vo vestníku vlády SR, ktoré sú účinné od utorka.
Úrad pripomenul, že doteraz v režime základ fungovali iba vybrané maloobchodné prevádzky, ako napríklad prevádzky potravín, drogérie, lekárne, neskôr predajne odevov, obuvi, stavebniny či ďalšie. Po novom budú v "základe" už napríklad aj hračkárstva, elektro, kníhkupectvá a iné.
Všetky prevádzky maloobchodu budú môcť podľa ÚVZ fungovať i po 22.00 h. Doteraz tak fungovali iba vybrané prevádzky, napríklad potraviny, lekárne, predajne s krmivom a iné. Po novom budú môcť byť po 22.00 h otvorené aj drogérie, predajne oblečenia a obuvi, elektro a iné.
Úrad zdôraznil, že opatrenia pre prevádzky poskytujúce služby sa týmito vyhláškami nateraz nemenia. Znamená to, že služby, ako napríklad gastrosektor, prevádzky starostlivosti o ľudské telo, hotely a podobné služby krátkodobého ubytovania, kúpaliská, akvaparky, fitnescentrá a iné, zostávajú v režime a s kapacitnými obmedzeniami ako doteraz – teda OP (očkovaní/prekonaní) alebo OP+.
Služby, ktoré mohli fungovať v režime OTP (očkovaní/testovaní/prekonaní), budú podľa úradu takto fungovať aj naďalej. Ide napríklad o ubytovanie pre lyžiarske alebo snoubordové výcviky a kurzy, ubytovanie v hoteli v súvislosti s výkonom práce či na účel návštevy zdravotníckeho zariadenia, lanové dráhy a vleky, vonkajšie športoviská a iné.
Rovnako podľa ÚVZ ostávajú bez zmeny aj služby, ktoré mohli fungovať v režime "základ". Ide napríklad o veterinárne ambulancie, práčovne a čistiarne, zberné dvory a iné.
Obmedzené otváracie hodiny
"Upozorňujeme, že pre vybrané služby naďalej platia aj obmedzené otváracie hodiny od 5.00 h do 22.00 h, napríklad gastroprevádzky s konzumáciou na mieste, zariadenia starostlivosti o ľudské telo, fitnes, wellness služby, oprava a servis vecí, vonkajšie športoviská a iné," podčiarkol ÚVZ SR.
Úrad dodal, že vyhlášky vychádzajú z aktualizácie opatrení proti SARS-CoV-2 (variant omikron), ktorú schválila vláda 10. februára. V predkladacej správe označilo Ministerstvo zdravotníctva SR navrhované úpravy a uvoľnenia za akceptovateľné riziko. V prípade prevádzok totiž stále platia ďalšie protiepidemické opatrenia, ako je povinné nosenie respirátora či kapacitné obmedzenia. Navrhované opatrenia boli zo strany ÚVZ SR akceptované a zapracované do vyhlášok. "Prevádzkovateľov aj zákazníkov žiadame o dôsledné dodržiavanie platných opatrení," uzavrel ÚVZ SR.
OP+ sa rozširuje
Do režimu OP+ sú od utorka zahrnuté aj osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID-19 pred nie viac ako 180 dňami. Zároveň sú schopné sa preukázať negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19.
Za negatívny test sa podľa ÚVZ bude považovať RT-PCR a LAMP test nie starší ako 72 hodín a aj antigénový test nie starší ako 48 hodín.
Podmienky pre organizáciu hromadných podujatí zostávajú rovnaké ako doteraz.
Ubytovacie zariadenia múžu byť otvorené v režime OTP
Prevádzky poskytujúce hotelové služby, turistické a ostatné krátkodobé ubytovacie služby budú môcť od stredy 16. februára fungovať v režime OTP. Vyplýva to z novej vyhlášky ÚVZ.
Režim na ubytovanie sa tak od stredy mierne uvoľní, keďže doteraz mohli hotelieri ubytovať záujemcov iba v režime OP+. To znamená zaočkovaných aj posilňujúcou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 alebo tých, ktorí boli kompletne zaočkovaní a ochorenie prekonali menej ako pred 180 dňami. Dovolené bolo tiež ubytovať aj kompletne zaočkovaných alebo prekonaných, ktorí sa preukázali platným testom.
Od stredy tak môžu hotelieri ubytovať kompletne zaočkovaných, klientov, tých, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali pred menej ako 180 dňami, ale aj ľudí s platným negatívnym PCR alebo antigénovým testom.
Štandard pokračuje v sledovaní diania okolo vývoja na Ukrajine od stredy 16. februára tu.
10:45 EÚ vyzvala Rusko, aby podniklo konkrétne kroky na deeskaláciu
Predseda Európskej rady Charles Michel vyzval v stredu Rusko, aby podniklo konkrétne kroky na zmiernenie napätia v súvislosti s Ukrajinou. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Rusko naznačuje, že pravdepodobne bude otvorené diplomacii a my vyzývame Rusko, aby prijalo konkrétne a hmatateľné kroky smerom k deeskalácii, pretože to je podmienkou na skutočný politický dialóg," povedal Michel europoslancom. "Nemôžeme sa donekonečna na jednej strane usilovať o diplomaciu, zatiaľ čo druhá strana zhromažďuje vojakov," zdôraznil.
Charles Michel. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že "NATO zatiaľ nebadá známky redukcie (prítomnosti) ruských vojakov". Moskvu obvinila z vysielania rozporuplných signálov. V utorok totiž na jednej strane Rusko ohlásilo sťahovanie časti vojsk z hraníc s Ukrajinou a zároveň tamojší parlament zahlasoval za to, aby ruský prezident Vladimir Putin uznal nezávislosť dvoch separatistických regiónov na východe Ukrajiny.
V podobnom duchu sa v stredu vyjadril aj britský minister obrany Ben Wallace, ktorý uviedol, že Moskva "bude posudzovaná na základe svojich činov". "Čo sme dosiaľ nevideli, sú dôkazy o stiahnutí (vojakov), ktoré avizoval Kremeľ," povedal Wallace pre stanicu Sky News. Upozornil, že v bojovej pohotovosti je údajne stále viac ako 100 ruských taktických skupín.
"V skutočnosti sme svedkami kontinuálneho budovania (poľných) nemocníc a nasadzovania systémov strategických zbraní, akými sú napríklad rakety typu Iskander," uviedol. "Pokým neuvidíme skutočnú deeskaláciu, mali by sme byť všetci podľa môjho názoru obozretní..." dodal.
09:02 Rusko oznámilo ukončenie vojenského cvičenia na Kryme
Velenie Južného vojenského okruhu (JVO) ruských ozbrojených síl v stredu oznámilo ukončenie cvičenia na Kryme.
Agentúra TASS informovala, že v stredu nadránom sa začal návrat vojakov a techniky do miest ich stálej dislokácie, a to po cestách alebo po železnici. Po návrate k vojenským útvarom bude vykonaná údržba a príprava vojenskej techniky na ďalšiu etapu bojovej prípravy, uviedlo velenie JVO s tým, že taktické manévre sa uskutočnili na 15 polyfunkčných cvičiskách.
Podľa agentúry Interfax v Brestskej oblasti v Bielorusku pri hraniciach s Ukrajinou pokračovalo v stredu spoločné rusko-bieloruské vojenské cvičenie Spojenecké odhodlanie 2022 nácvikom "zadržania" narušiteľa vzdušného priestoru Zväzového štátu Ruska a Bieloruska.
Cvičenie sa koná v čase hlbokej krízy vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO. Spojené štáty, ďalšie členské krajiny NATO a Ukrajina už týždne poukazujú na koncentráciu ruských jednotiek pri ukrajinských hraniciach a na hrozbu ruskej invázie.
Rusko opakovane tvrdí, že neplánuje agresívne voči Ukrajine a jeho vojaci a technika sa po cvičení vrátia do miest svojho trvalého nasadenia.
V utorok tak ruské ministerstvo obrany oznámilo, že po splnení úloh vyplývajúcich z cvičenia sťahuje časť svojich jednotiek od ukrajinskej. Západ tento krok síce uvítal, žiada však aj odsun zvyšných vojakov a techniky.
V marci 2014 sa Krym na základe medzinárodne neuznaného referenda stal súčasťou Ruskej federácie. Ukrajina označuje Krym a proruské samozvané republiky v Donbase za svoje dočasne okupované územia.
Ruské vojská na Kryme. Ilustračné foto: TASR/AP
08:09 Rezidentúru CIA presťahovali z Kyjeva na neznáme miesto
Americké vedenie rozhodlo o dočasnom presťahovaní rezidentúry Ústrednej spravodajskej služby (CIA) z Kyjeva. Informoval o tom denník The New York Times (NYT), neuviedol však, kam bola rezidentúra CIA presunutá.
Týmto presunom sa podľa NYT Spojeným štátom sťaží získavanie spravodajských informácií o prípadných aktivitách Ruska zameraných – podľa Washingtonu – na podkopanie alebo zosadenie súčasného ukrajinského vedenia.
Rozhodnutie o presťahovaní bolo prijaté deň po tom, ako americký minister zahraničných vecí Antony Blinken oznámil dočasný presun časti zamestnancov veľvyslanectva USA na Ukrajine z Kyjeva do Ľvova (v ukrajinčine Ľviv).
Okrem toho americké ministerstvo zahraničných vecí v pondelok odporučilo občanom USA, aby opustili Bielorusko i Podnestersko – Ruskom podporovaný odštiepenecký región v Moldavsku. Obe tieto krajiny susedia s Ukrajinou.
Ešte v sobotu Spojené štáty oznámili, že svoj personál na veľvyslanectve v Kyjeve zredukujú "na absolútne minimum". Prevádzka veľvyslanectva tak zostáva zachovaná. Hovorca Štátneho departmentu Ned Price v pondelok na brífingu vo Washingtone odmietol uviesť, koľko ľudí zostalo v Kyjeve.
Všetky tieto rozhodnutia boli prijaté pre obavy z možnej invázie ruskej armády na Ukrajinu, pri ktorej hraniciach s Ruskom sú stále sústredené ruské jednotky. Okrem toho do 20. februára pokračuje v južnom Bielorusku pri hraniciach s Ukrajinou spoločné vojenské cvičenie ruskej a bieloruskej armády.
Stiahnutie časti zamestnancov svojho veľvyslanectva v Kyjeve ohlásili cez víkend aj Nemecko či Taliansko. Berlín dodal, že časť svojej diplomatickej misie – podobne ako viaceré iné západné krajiny vrátane napríklad Holandska – presunie na západ Ukrajiny do mesta Ľvov.
Vyše 20 krajín tiež z obáv zo zhoršenia bezpečnostnej situácie na Ukrajine vyzvalo svojich občanov, aby z Ukrajiny odcestovali.
06:21 Ruský veľvyslanec pri EÚ: Rusko v stredu nezaútočí na Ukrajinu
Ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Čižov odmietol tvrdenia, že Rusko plánuje podniknúť inváziu na Ukrajinu, ktorá by podľa Spojených štátov mohla začať už v stredu.
"Pokiaľ ide o Rusko, môžem vás ubezpečiť, že túto stredu sa žiadny útok neuskutoční. Nedôjde k žiadnej eskalácii ani v nastávajúcom týždni, ani v ďalšom týždni, ani v nasledujúcom mesiaci," uviedol Čižov v rozhovore pre stredajšie vydanie nemeckého denníka Die Welt, z ktorého citovala agentúra DPA.
"Vojny v Európe sa zriedka začínajú v stredu," podotkol.
Americká vláda varovala, že ruská invázia na Ukrajinu môže začať kedykoľvek, a to aj pred koncom zimných olympijských hier, ktoré sa v súčasnosti konajú v Pekingu a končia 20. februára.
Čižov sa voči týmto tvrdeniam ohradil. "Keď vznesiete obvinenia – najmä veľmi vážne obvinenia proti Rusku – máte tiež povinnosť predložiť dôkazy. Inak je to ohováranie," povedal.
Ruský veľvyslanec zároveň opäť vyzval Západ, aby bral bezpečnostné obavy Ruska vážne. "Keď naši partneri konečne vypočujú naše oprávnené obavy, proces zmiernenia napätia na seba nenechá dlho čakať. Bolo by to v záujme všetkých Európanov od Lisabonu po Vladivostok, ale aj ďalších krajín sveta," dodal Čižov.
Moskva v utorok oznámila, že sťahuje časť svojich vojakov od hraníc Ukrajiny, pretože sa im skončili manévre a odchádzajú na svoje základne.
UTOROK
22:22 Biden: Stále existuje možnosť, že Rusko zaútočí na Ukrajinu
Spojené štáty ešte neoverili tvrdenia Ruska o tom, že začalo z blízkosti ukrajinských hraníc sťahovať svojich vojakov. Vyhlásil to v utorok americký prezident Joe Biden, podľa ktorého je stále "možné", že Rusko zaútočí. Podľa šéfa Bieleho domu však môže byť kríza stále vyriešená aj diplomatickou cestou. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP.
Biden vystúpil na tlačovej konferencii v Bielom dome po tom, ako Rusko oznámilo, že časť jednotiek, ktoré sa zúčastnili na cvičeniach neďaleko hraníc Ukrajiny, sa začne vracať na svoje základne. Ruský prezident Vladimir Putin v utorok povedal, že Moskva je pripravená na rozhovory s USA a NATO o vojenskej transparentnosti, limitoch rozmiestnenia rakiet a ďalších otázkach bezpečnosti.
TASR
Biden sa však znova vyjadril skepticky ohľadom zámerov Ruska. Opätovne varoval, že ak vpadne na Ukrajinu, Spojené štáty "zmobilizujú svet, aby sa postavil proti jeho agresii".
"Ide tu o viac ako len Rusko a Ukrajinu. Ide o to, aby sme sa postavili za to, čomu veríme," citovala Bidena agentúra DPA.
Americký prezident zdôraznil, že je potrebné "dať diplomacii všetky šance na úspech", pričom existujú reálne spôsoby, ako riešiť bezpečnostné obavy oboch strán.
"Spojené štáty a NATO nepredstavujú pre Rusko žiadnu hrozbu. Ukrajina Rusko neohrozuje," vyhlásil Biden s tým, že USA sa ani nesnažia narušiť stabilitu Ruska.
Oslovil tiež priamo občanov Ruska, ktorým odkázal: "Nie ste našim nepriateľom."
21:49 Rusko nasadilo v Sýrii v rámci manévrov ďalšie bombardéry, stíhačky i strely
Ruská armáda nasadila v utorok na svoju leteckú základňu v Sýrii ďalšie strategické bombardéry dlhého dosahu a stíhačky nesúce najnovšie nadzvukové zbrane. Rusko tak spravilo v súvislosti s rozsiahlymi vojenskými cvičeniami, ktoré plánuje v tomto regióne uskutočniť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok dorazil do Sýrie, aby dohliadal na námorné manévre, v rámci ktorých dôjde k najrozsiahlejšiemu nasedeniu ruského námorníctva v oblasti Stredozemného mora od čias studenej vojny, píše AP.
Šojgu sa v utorok stretol so sýrskym prezidentom Bašárom Asadom, ktorého informoval o plánovaných ruských vojenských cvičeniach, a rokoval s ním o ďalších plánoch týkajúcich sa vojensko-technickej spolupráce.
Podľa ruského ministerstva obrany sa na námorných manévroch vo východnej oblasti Stredozemného mora zúčastní 15 vojenských plavidiel a 30 lietadiel. V rámci týchto cvičení dorazili na ruskú vojenskú základňu Humajmím, ktorá sa nachádza v sýrskej provincii Lázikíja, ruské strategické bombardéry Tu-22M3 a stíhačky MiG-31 nesúce najnovšie hypersonické strely Kinžal.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že armáda bude v rámci týchto manévrov precvičovať akcie spojené s "ochranou národných záujmov" a "odrazením vojenskej hrozby mierenej proti Ruskej federácii". Podľa Šojgua by mala armáda nacvičovať aj cielenie na nepriateľské lode.
Tieto rozsiahle vojenské cvičenia a nasadenie ďalších vojenských lietadiel v Sýrii podľa AP demonštrujú posilňovanie ruskej vojenskej opory v regióne v čase krízy medzi Ruskom a Západom týkajúcej sa Ukrajiny.
Letecká základňa Humajmím je hlavnou vojenskou základňou Ruska v Sýrii, v ktorej ruské vojenské operácie prebiehajú od roku 2015. Práve táto ruská vojenská zaangažovanosť pomohla vláde prezidenta Asada znovu získať kontrolu nad väčšinou územia Sýrie zdevastovanej občianskou vojnou, píše AP. Rusko má okrem toho v Sýrii pod kontrolou aj námornú základňu v meste Tartús na pobreží Stredozemného mora.
20:39 Iba Ukrajina a NATO môžu rozhodnúť o členstve Ukrajiny v aliancii
Iba Ukrajina a Severoatlantická aliancia (NATO) môžu rozhodnúť o tom, či sa Ukrajina k Aliancii pripojí alebo nie. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba to vyhlásil v utorok po stretnutí so svojím talianskym náprotivkom Luigim Di Maiom, ktorý navštívil Kyjev. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Nikto iný než Ukrajina a NATO by nemal mať slovo pri diskusiách o budúcom členstve Ukrajiny v NATO," vyhlásil Kuleba.
Šéf ukrajinskej diplomacie zároveň upozornil na to, že Taliansko preukázalo, že je pripravené podniknúť "skutočné kroky", aby pomohlo Ukrajine odradiť Rusko. Tieto kroky zahŕňajú napríklad podporu balíka sankcií Európskej únie proti Rusku.
Di Maio plánuje podľa Kulebu po ukončení svojej návštevy Kyjeva zavítať do Moskvy.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
19:49 Macron a Biden sa zhodli, že je potrebné overiť tvrdenia Ruska o stiahnutí vojsk
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho americký náprotivok Joe Biden sa počas utorkového telefonátu zhodli na tom, že je potrebné overiť tvrdenie Ruska o tom, že začalo z blízkosti ukrajinských hraníc sťahovať časť svojich vojakov. Oznámila to kancelária francúzskeho prezidenta v tlačovej správe, informuje agentúra AFP.
Telefónny rozhovor prezidentov trval približne hodinu, pričom obaja lídri zdôraznili, že musia zostať "perfektne skoordinovaní" pri prijímaní krokov proti Rusku.
"Týždeň po ceste prezidenta Macrona (do Moskvy a Kyjeva) vidíme, že existuje dôvod pre nádej," uvádza sa vo vyhlásení v súvislosti s oznámením Ruska, že časť jeho vojakov sa začína sťahovať z okolia ukrajinských hraníc.
Podľa francúzskej strany začiatok "pohybu smerom k deeskalácii" je v súlade s tým, čo ruský prezident Vladimir Putin povedal počas minulotýždňového stretnutia Macronovi.
Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že situácia je "krehká" a stále môže vyústiť do čohokoľvek vzhľadom "na rozsah ruského vojenského nasadenia", ktoré je stále "veľmi impozantné".
18:32 Slová sú dobré, činy ešte lepšie, odkazuje Francúzsko Rusku
Francúzsko v utorok privítalo oznámenie Ruska, že sťahuje určitú časť vojakov z blízkosti ukrajinskej hranice, ale vyzvalo Moskvu, aby premenilo tento sľub na činy. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Slová sú dobré. My čakáme na činy. Ak prídu, bude to potom ešte lepšie," povedal francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v parlamente. Dodal, že si najnovšie všimol zmenu vo vyjadrovaní ruských predstaviteľov, určité "ohýbanie slov", čo naznačuje otvorenosť Ruska voči dialógu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron bude mať v utorok ďalší telefonát s americkým partnerom Joeom Bidenom o kríze na rusko-ukrajinskej hranici, oznámil Elyzejský palác. Dodal, že diplomatická činnosť sa zintenzívňuje v deň, keď sa nemecký kancelár Olaf Scholz stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
18:15 Lavrov vyzval v telefonáte s Blinkenom na "pragmatický dialóg"
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken mal v utorok ďalší telefonický rozhovor so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom o ukrajinskej kríze, informovalo americké ministerstvo zahraničných vecí.
Po ich poslednom telefonáte v sobotu 12. februára sa obaja politici "dohodli, že zostanú v kontakte", uviedol vtedy predstaviteľ amerického ministerstva, ale podrobnosti o telefonickom rozhovore neposkytol.
Lavrov v najnovšom telefonáte Blinkenovi povedal, že Moskva vyzýva druhú stranu na "pragmatický dialóg". Západ pritom práve v utorok zaznamenal náznaky, že Rusko zmierňuje napätie v ukrajinsko-ruskej kríze, pripomína AFP.
"Lavrov zdôraznil neprijateľnosť agresívnej rétoriky šírenej Washingtonom a jeho najbližšími spojencami a vyzval na pragmatický dialóg o celej škále záležitostí, ktoré Rusko predložilo," uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí v Moskve.
Ruský minister tiež zdôraznil, že je nutné pokračovať v "spoločnej práci".
18:07 Problémy Donbasu treba riešiť prostredníctvom minských dohôd, uviedol ruský prezident
Ruskí poslanci sa pri hlasovaní o uznaní Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) riadili verejnou mienkou. Vyhlásil to v utorok ruský prezident Vladimir Putin, podľa ktorého treba problémy spojené s Donbasom riešiť prostredníctvom minských dohôd. TASR správu prevzala od agentúry Interfax.
"Poslanci (ruského) parlamentu sa rovnako ako poslanci iných krajín orientujú na verejnú mienku, na názor svojich voličov, ktorý vnímavo cítia," uviedol Putin, podľa ktorého väčšina občanov Ruska "súcití s obyvateľmi Donbasu, podporuje ich a dúfa, že sa tamojšia situácia výrazne zlepší".
"Dovolím sa povedať, že to, čo sa deje na Donbase, je genocída," vyhlásil Putin.
"Budem vychádzať z toho, že musíme urobiť všetko pre vyriešenie problémov Donbasu, no urobiť to treba predovšetkým na základe nie úplne zrealizovaných možností týkajúcich sa vyplnenia minských dohôd. Spoliehame sa na to, že naši partneri za oceánom a v Európe, predovšetkým Nemecko a Francúzsko, budú apelovať na súčasnú vládu v Kyjeve," uviedol ruský prezident na tlačovej konferencii po rokovaní s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.
Podľa Scholza by však uznanie nezávislosti DĽR a LĽH zo strany Ruska bolo "politickou katastrofou" a bolo by ho možné tiež považovať za "porušenie minských dohôd".
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
Podobný názor zastávajú aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell, ktorí v utorok odsúdili rozhodnutie ruskej Štátnej dumy.
Tá v utorok prijala uznesenie o okamžitom zaslaní výzvy prezidentovi Ruskej federácie o potrebe uznania samozvaných entít Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR) za nezávislé štáty.
17:37 Oznam o odchode ruských vojsk od hraníc musia sprevádzať aj činy, povedala Baerbocková
Po vyhlásení Ruska o tom, že niektorí vojaci rozmiestnení v blízkosti ukrajinských hraníc sa vracajú na svoje základe, "musia nasledovať činy". Vyhlásila to v utorok nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Každý skutočný krok smerujúci k deeskalácii je dôvodom na nádej. V súčasnosti sme mohli počuť iba oznámenia a po tých musia nasledovať činy," uviedla Baerbocková na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila po jej rokovaniach so španielskym rezortným kolegom Josém Manuelom Albaresom.
16:40 Putin: Rusko nechce vojnu, je pripravené rokovať s USA a NATO
Rusko je pripravené rokovať so Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou (NATO) o opatreniach zameraných na budovanie vzájomnej dôvery. Vyhlásil to v utorok ruský prezident Vladimir Putin po rokovaniach s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Podľa Putina Rusko nechce vojnu, a preto predložilo bezpečnostné návrhy týkajúce sa situácie v Európe. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a RIA Novosti.
"Opakujem, odpovede, ktoré sme dostali od Spojených štátov a iných členov NATO na návrhy bezpečnostných záruk, podľa nás nezahŕňajú tri kľúčové ruské požiadavky... avšak nachádza sa v nich niekoľko úvah, o ktorých sme pripravení nielen rokovať, ale v skutočnosti sme ich v predošlých rokoch našim partnerom už ponúkali," uviedol Putin.
Zároveň upresnil, že ide o otázky spojené s európskou bezpečnosťou a niektorých zbraňových systémov. "Máme na mysli rakety stredného a kratšieho doletu a vojenskú transparentnosť," uviedol ruský prezident.
Nemecký kancelár povedal, že súhlasí s tým, že "diplomatické možnosti nie sú ani zďaleka vyčerpané", pričom privítal utorkové vyhlásenie Ruska o tom, že niektoré jeho jednotky sa sťahujú z oblastí, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ukrajinských hraníc.
"Je to v každom prípade dobrý znak. Dúfame, že ich bude nasledovať viac," uviedol Scholz s tým, že Rusko je dôležitým článkom pri udržiavaní bezpečnosti v Európe.
"Pre Európanov je jasné, že trvácna bezpečnosť... môže byť dosiahnutá iba s Ruskom," vyhlásil Scholz.
Podľa Scholza sa tiež NATO v súčasnosti neplánuje rozširovať, a preto by sa touto témou teraz súčasné vlády nemali zaoberať.
"Rozširovanie sa neplánuje, nerokuje sa o ňom, nie je na programe. Touto témou sa nemusíme zoberať, pokiaľ budeme na našich postoch," uviedol Scholz na spoločnej tlačovej konferencii s Putinom.
16:21 Johnson: Spravodajské informácie o kríze na hraniciach stále nie sú povzbudivé
Sú určité "náznaky otvorenosti Ruska diplomaticky vyriešiť" krízu na ukrajinskej hranici, ale spravodajské informácie o možnej invázii na Ukrajinu "stále nie sú povzbudzujúce", vyhlásil v utorok britský premiér Boris Johnson pre stanicu Sky News. Citovala ho aj tlačová agentúra AFP.
Johnson dodal, že Rusko momentálne vysiela "zmiešané signály", pričom to stále pôsobí tak, že sa pripravuje na vpád na Ukrajinu, pri ktorej hraniciach má zhromaždených vyše 100-tisíc vojakov. Moskva však vyhlásila, že títo vojaci sú na cvičení a časť vojenských jednotiek sa už vracia na svoje základne, pričom Západ, ktorý varoval pred inváziou, je podľa nej týmto ponížený.
"Vidíme otvorenosť Ruska voči rozhovorom. Na druhej strane, spravodajské informácie, ktoré dnes dostávame, stále nie sú povzbudzujúce," povedal Johnson pre Sky News.
Britský premiér ďalej uviedol, že Rusko buduje pri hraniciach Ukrajiny poľné nemocnice a bližšie k jej hraniciam sa presúvajú ďalšie taktické vojenské skupiny, "čo si možno vysvetľovať ako prípravu na inváziu".
Boris Johnson. Foto: TASR/AP
Podľa Johnsona vysielanie zmiešaných signálov zo strany Ruska znamená, že "musíme byť o to viac pevní a jednotní, predovšetkým pri ekonomických sankciách".
Je potrebné vidieť "program deeskalácie" v praxi, teda stiahnutie vojakov, zastavenie budovania nemocníc a "získanie určitého pocitu, že veci sa zmierňujú, že hrozba pominula a začínajú sa rozhovory a vyjednávanie", vyhlásil Johnson po mimoriadnom zasadnutí vládneho bezpečnostného tímu Cobra.
Premiér dodal: "Myslíme si, že sa vytvorila cesta pre diplomaciu, a videli sme pozitívne náznaky plynúce z rozhovorov medzi pánom Ušakovom (poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina pre zahraničnú politiku) a jeho americkým partnerom, medzi (ruským ministrom zahraničných vecí) Sergejom Lavrovom a ďalšími. Ak je to pravda, stavajme na tom," vyhlásil Johnson.
Rezort ruskej obrany predtým v utorok oznámil, že ozbrojené sily mali plánované vojenské cvičenia, ktoré sa konali aj v Bielorusku, ale niektoré sa už skončili, preto sa určitý počet vojakov pri ukrajinskej hranici začal v tento deň vracať na svoje základne.
Avšak rezort dodal, že väčšina vojakov má ešte stále cvičenia na súši aj na mori, pričom viac než 20 ruských lodí začalo v utorok manévre v Barentsovom mori. Podľa slov generálmajora Igora Konašenkova, hlavného hovorcu rezortu obrany, sa vojaci po skončení "bojových cvičných opatrení vrátia, ako vždy, na miesta svojho trvalého nasadenia".
16:07 Ministri obrany NATO budú riešiť najvážnejšiu krízu v Európe
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril v utorok "opatrný optimizmus" v súvislosti so zmiernením napätia na ukrajinskej hranici. Upozornil však, že nič nenasvedčuje tomu, že by Moskva stiahla svoje jednotky z pohraničia a prispela k deeskalácii napätia.
Stoltenberg na tlačovej besede s novinármi venovanej dvojdňovému stretnutiu ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli (16. – 17. 2.) upozornil, že Rusko zhromaždilo na Ukrajine a v jej okolí bojovú silu, "ktorá nemá obdobu od studenej vojny".
"Všetko je pripravené na nový útok, ale Rusko má stále čas ustúpiť od priepasti," povedal Stoltenberg, ktorý vyzval Rusko, aby prestalo s prípravami na vojnu a začalo pracovať na mierovom riešení krízy.
Podľa jeho slov sa ministri 30-člennej Aliancie zídu v Bruseli v snahe riešiť najvážnejšiu bezpečnostnú krízu, ktorej Európa čelí za posledné desaťročia. Spresnil, že spojenci v NATO dali jasne najavo, že každá ďalšia ruská agresia proti Ukrajine by bola "veľmi drahá".
"Systematicky sme odhaľovali ruské akcie, plány a dezinformácie. Aby sme odhalili svetu, čo Rusko robí, a sťažili Rusku agresívne akcie," vysvetlil.
Šéf Aliancie zároveň pripomenul, že spojenci sú pripravení na spoluprácu s Ruskom. Spresnil, že 26. januára pozval predstaviteľov Ruska na sériu stretnutí vo formáte Rady NATO-Rusko, pričom Aliancia ruskej strane zaslala konkrétne návrhy pracovnej agendy. To všetko v snahe vypočuť si ruské obavy, informovať Moskvu o obavách spojencov a hľadať spoločnú reč.
"Sme pripravení diskutovať o vzťahoch medzi NATO a Ruskom, o európskej bezpečnosti vrátane situácie na Ukrajine a v jej okolí a o znižovaní rizík, tiež o transparentnosti a kontrole zbrojenia. Ale nebudeme robiť kompromisy týkajúce sa našich základných princípov. Každá krajina má právo zvoliť si vlastnú cestu," zdôraznil Stoltenberg. A dodal, že nikdy nebudú prvotriedni a druhotriedni členovia NATO, lebo všetci v Aliancii majú rovnocenné postavenie spojencov.
Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
S odkazom na taktiku odraďovania a zastrašovania Stoltenberg pripomenul, že Aliancia tým, že nasadila viac vojakov, lietadiel a lodí do svojho východného krídla, zvýšila pripravenosť síl rýchlej reakcie a posilnila predtým rozmiestnené bojové skupiny v Pobaltí.
Ministri obrany NATO sa budú v Bruseli zaoberať potrebou ďalšieho zvyšovania obranného potenciálu Aliancie, zhodnotia zhoršujúcu sa bezpečnostnej situácii v čiernomorskom regióne, preberú zvýšené výdavky spojencov na obranu, opätovne potvrdia podporu suverenite a územnej celistvosti Gruzínsku a Ukrajine a stretnú sa aj so svojimi rezortnými kolegami z Fínska a Švédska, ktoré nie sú členmi Aliancie, ale v posledných rokoch s ňou čoraz užšie spolupracujú.
Stoltenberg uviedol, že zasadnutie ministrov bude zároveň pokračovaním konzultácií s EÚ v bezpečnostnej oblasti a potvrdí posilňovanie spolupráce medzi oboma zoskupeniami.
V neposlednom rade budú ministri obrany diskutovať o strategickej koncepcii NATO, ktorá by mala byť prijatá v júni tohto roka na samite v Madride.
15:24 Izrael zablokoval dodanie protiraketového systému Ukrajine
Izrael odmietol Ukrajine predať americko-izraelský systém protiraketovej obrany Železná kupola (Kipat barzel), aby si tým nepohneval Moskvu, informuje v utorok spravodajský server Ynet.
Podľa správy sa Kyjev začal o systém zaujímať obzvlášť po poslednom vlaňajšom konflikte v pásme Gazy, keď videl jeho efektívnosť. Následne sa v tomto smere obrátil na USA.
Ukrajinská vláda administratívu amerického prezidenta Joea Bidena vlani na jar oficiálne požiadala, aby jej zaistila presun raketového systému Patriot a tiež Železnej kupoly. V tom čase nič nenasvedčovalo tomu, že by na Ukrajine mohlo dôjsť k ruskej invázii a Kongres takýto presun podporil, uvádza denník The Times of Israel.
S dodaním zmieneného systému do inej krajiny by však musel súhlasiť aj Izrael, pretože ho vyvinul spoločne s USA. Izraelskí predstavitelia ale podľa správy servera Ynet dali ešte v lete Bidenovej administratíve najavo, že s doručením Železnej kupoly na Ukrajinu súhlasiť nebudú. Obávali sa totiž, že by to uškodilo ich vzťahom s Ruskom, a to obzvlášť v súvislosti s vojenskými aktivitami Ruska v Sýrii.
Ukrajina v posledných mesiacoch žiadala o schválenie predaja systému aj priamo izraelskú vládu. Od predaja Železnej kupoly, ako aj rakiet Patriot však napokon upustili aj USA, ktorých presvedčili argumenty Izraela, uvádza The Times of Israel.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba ešte minulú stredu uviedol, že Kyjev sa usiluje o väčšiu spoluprácu s Izraelom, a to práve v oblasti protivzdušnej obrany, keďže sa obáva ruskej invázie. Spravodajskej stanici KAN tiež povedal, že by uvítal, ak by sa Izrael rozhodol hrať úlohu akéhosi diplomatického sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou. Zjavne sa tak vyjadril v súvislosti s blízkymi vzťahmi, ktoré má Izrael s oboma týmito krajinami, približuje The Times of Israel.
14:04 Duma požiada Putina, aby samozvané republiky v Donbase uznal ako nezávislé štáty
Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, v utorok na svojom zasadnutí prijala uznesenie o okamžitom zaslaní výzvy prezidentovi Ruskej federácie o potrebe uznania samozvaných entít Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR) za nezávislé štáty. Informovala o tom v utorok agentúra Interfax.
Podpredseda vlády DĽR Vladimir Antonov v rozhovore pre Interfax toto rozhodnutie Dumy ocenil a dodal, že občania DĽR i "veľkého Ruska" tento krok už dlho očakávali.
Poslanci Dumy v utorok posudzovali dva návrhy výzvy. Jeden z nich je iniciatívou skupiny komunistických poslancov. Táto výzva je adresovaná prezidentovi Vladimirovi Putinovi a žiadajú ho ňou, aby uznal DĽR a LĽR.
Na posúdenie dostali poslanci aj druhý, alternatívny návrh – návrh uznesenia, ktorým sa spomínaná výzva najprv postúpi ministerstvu zahraničných vecí na prerokovanie s ďalšími zainteresovanými rezortmi a na pripomienkovanie.
V hlasovaní získal viac hlasov návrh komunistov – 351. Iniciatíva najväčšej parlamentnej frakcie, vládnej strany Jednotné Rusko, dostala podporu 310 hlasov.
Predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin po hlasovaní uviedol, že uznesenie o výzve Štátnej dumy adresovanej prezidentovi bude ihneď podpísané a zaslané hlave štátu.
Vladimir Putin a Viačeslav Volodin. Foto: TASR/AP
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba ešte predtým v priebehu utorka upozornil, že ak Moskva uzná samozvané proruské republiky na východe Ukrajiny, bude to znamenať, že Rusko de facto i de iure odstupuje od minských dohôd "so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami". Píše o tom agentúra Interfax-Ukrajina.
Predseda výboru Štátnej dumy pre medzinárodné záležitosti Leonid Sluckij sa po hlasovaní vyjadril, že uznanie DĽR a LĽR nebude znamenať revíziu minských dohôd.
"Nemyslím si, že kvôli tomu bude Minsk-2 revidovaný, hoci oficiálni predstavitelia v Kyjeve a ich západní učitelia to určite budú požadovať," povedal Sluckij na otázku ukrajinského Interfaxu.
Vyjadril tiež presvedčenie, že "jednoducho neexistuje iný základ, iný systém súradníc pre normalizáciu vzťahov na Ukrajine medzi Kyjevom a juhovýchodom" Ukrajiny.
Vyhlásil aj to, že podľa jeho názoru "lídri štátov normandského formátu zostanú na rovnakej pozícii ako my", lebo "okrem minských dohôd stále nemáme iný základ pre normalizáciu vzťahov na Ukrajine".
Ešte pred hlasovaním Dumy hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na brífingu vyhlásil, že ruskí občania reagujú na všetko, čo sa deje v Donbase, veľmi citlivo, takže aj otázka uznania samozvaných republík je veľmi aktuálna. Súčasne uviedol, že Rusko je naďalej odhodlané dohody z Minska implementovať.
11:34 Ruské uznanie donbaských "republík" bude odstúpením od minských dohôd, hovorí Kuleba
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok upozornil, že ak Moskva uzná samozvané proruské republiky na východe Ukrajiny, bude to znamenať, že Rusko de facto i de iure odstupuje od minských dohôd "so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami". Informovala o tom agentúra Interfax-Ukrajina.
Ruská Štátna duma v utorok posudzuje návrh výzvy skupiny poslancov ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorým ho žiadajú, aby uznal Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR).
Poslanci dostanú na posúdenie aj alternatívny návrh – návrh uznesenia, ktorým sa spomínaná výzva postúpi ministerstvu zahraničných vecí na prerokovanie s ďalšími zainteresovanými rezortmi a na pripomienkovanie.
Prvý podpredseda výboru Dumy pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov, Konstantin Zatulin z vládnej strany Jednotné Rusko, v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy upozornil, že uznanie samozvaných republík v Donbase môže súčasnej "situácii skôr uškodiť". Podľa jeho názoru by poslanci mali hlasovať "za odloženie tejto iniciatívy a konzultovať ju s ministerstvom zahraničných vecí".
Zatulin si - rovnako ako Kuleba - myslí, že uznanie DĽR a LĽR znamená "odstúpenie (Ruska) od minských dohôd" a zmarenie všetkých snáh Ruska na vyriešenie tohto konfliktu, čo "môže vyvolať nové kolo napätia a v tomto zmysle nebude prínosom pre Rusko ani pre tieto republiky".
Dodávky ruských zbraní do DĽR a LĽR označil Zatulin za "vynútené opatrenie vzhľadom na demonštratívne a horúčkovité dodávky zbraní západných krajín" Ukrajine. "Nemôžeme dovoliť, aby sa rovnováha narušila v prospech ukrajinských ozbrojených síl," vyhlásil.
Upozornil, že "na druhej strane je dosť besných ľudí, ktorým nevadí riskovať a spustiť vojenskú provokáciu".
"Ak dôjde k vojenskému útoku, Rusko doň môže byť zatiahnuté. A to nechceme," zdôraznil poslanec.
Podľa Zatulina by sa však Rusko v súčasnej situácii nemalo ani zaväzovať k prísľubu, že sa nechystá uznať DĽR a LĽR. "Ak Ukrajina zaútočí na DĽR a LĽR, tak bude dôvod na ich uznanie," povedal. Teraz by to podľa jeho názoru "uškodilo".
"Dúfam, že väčšina poslancov Štátnej dumy, v prvom rade zo strany Jednotné Rusko, ale nielen nej, bude hlasovať za odloženie tohto rozhodnutia a bude to konzultovať s ministerstvom zahraničných vecí," povedal Zatulin.
Iniciátormi uznania DĽR a LĽR boli ruskí komunisti na čele so svojím lídrom Gennadijom Ziuganovom, ktorí 19. januára predložili Štátnej dume návrh, aby sa obrátila na prezidenta s prosbou o zváženie uznania samozvaných republík ako "samostatných, suverénnych a nezávislých štátov". V texte návrhu sa tiež uvádza, že poslanci považujú uznanie týchto republík za "morálne a opodstatnené".
13:53 Putin a Scholz začali rokovať, témou je bezpečnosť Európy vrátane Ukrajiny
V Moskve sa v utorok začali rokovania medzi šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom s cieľom zmierniť napätie a obavy Západu ohľadom prípadného útoku Ruska na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Žiaľ, značný priestor budeme musieť venovať otázkam súvisiacim so situáciou v Európe a bezpečnosťou," povedal Putin na úvod schôdzky so Scholzom s tým, že zhovárať sa budú aj o Ukrajine a energetických otázkach.
Kancelár poukázal na súčasnú "ťažkú situáciu" ohľadne mieru a bezpečnosti v Európe. Dodal, že je preto rád príležitosti osobne tieto veci prerokovať s ruským prezidentom. Kancelár zdôraznil tiež dôležitosť zachovania dobrých hospodárskych vzťahov s Ruskom.
Scholz a Putin počas schôdzky sedia na opačných koncoch vyše šesťmetrového stola, podobne ako to bolo na stretnutí šéfa Kremľa a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona minulý týždeň. Dôvodom je, že Scholz i Macron sa po príchode do Moskvy odmietli dať otestovať ruským testom na koronavírus. Scholz, ktorý v utorok predpoludním pristál v Moskve, sa dal otestovať ešte na palube lietadla lekárkou nemeckého veľvyslanectva v Rusku, pričom test si doviezol z vlasti.
Vladimir Putin a Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poznamenal, že tieto okolnosti a väčší fyzický odstup medzi Putinom a Scholzom nebudú mať nijaký vplyv "na charakter rokovaní, ich obsah ani trvanie". Dodal, že má ísť o obsiahly rozhovor.
V pondelok sa Scholz stretol v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého uistil o pretrvávajúcej podpore Kyjeva zo strany Berlína.
Západné krajiny varujú Moskvu, že v prípade útoku na Ukrajinu zavedú rozsiahle ekonomické sankcie, okrem iného aj voči projektu plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2), ktorý má zdvojnásobiť dodávky ruského plynu do Európy.
13:10 Odchod časti ruských vojsk z ukrajinských hraníc bol podľa Kremľa vopred plánovaný
Kremeľ v utorok uviedol, že začiatok sťahovania časti ruských vojakov rozmiestnených v blízkosti ukrajinských hraníc, o ktorom predtým informoval ruský rezort obrany, bol vopred plánovaný. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.
"Vždy sme tvrdili, že po tom, čo cvičenia skončia... sa jednotky vrátia na svoje stále základne. Nie je to nič nové. Ide o bežný postup," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ruské ministerstvo obrany predtým v utorok oznámilo, že časť z viac ako 100-tisíc vojakov nachádzajúcich sa v okolí ukrajinských hraníc sa po ukončení vojenských cvičení začína vracať do miest svojej stálej dislokácie.
11:02 Trussová: Ruský útok na Ukrajinu by mohol povzbudiť ďalších agresorov
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová v utorok varovala, že prípadná ruská invázia na Ukrajinu by mohla povzbudiť ďalšie krajiny sveta k podobným agresiám. TASR správu prevzala z britskej televíznej stanice Sky News.
"Ak by došlo k invázii na Ukrajinu, malo by to vážne dlhodobé následky... mohlo by dôjsť k ďalekosiahlejšiemu podkopaniu európskej (aj globálnej) bezpečnosti a iní agresori vo svete by to mohli považovať za príležitosť na rozšírenie svojich ambícií," povedala šéfka britskej diplomacie. Konkrétne v tejto súvislosti spomenula Rusko a Irán.
Súčasne varovala, že krajinám s agresívnymi ambíciami nemožno robiť prílišné ústupky, lebo by to vyslalo posolstvo, že medzinárodné spoločenstvo odmeňuje agresorov.
Trussová ďalej vyjadrila obavy, Moskva by sa v prípade útoku na Ukrajinu "nezastavila (len) pri Ukrajine". "Bol by to zároveň útok na susedov Ruska a ďalšie východoeurópske štáty, keďže by išlo o pokus podkopať legitimitu ich členstva v NATO," uviedla," povedala ministerka.
Vyjadrila tiež presvedčenie, že prípadná invázia by mala obrovské negatívne dôsledky nielen pre Ukrajinu, ale v konečnom dôsledku aj pre samotné Rusko.
Liz Trussová. Foto: TASR/AP
09:24 Moskva: Časť ruských vojakov sa od ukrajinských hraníc vracia na základne
Časť ruských vojenských síl rozmiestnených v blízkosti ukrajinských hraníc sa vracia na svoje domovské základne. V utorok o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.
"Jednotky z Južného a Západného vojenského okruhu po splnení svojich úloh začali nastupovať do (prostriedkov) železničnej a cestnej dopravy a dnes sa začnú presúvať na svoje vojenské základne," povedal v Moskve hovorca rezortu obrany Igor Konašenkov, ktorého citovali ruské tlačové agentúry.
Konašenkov dodal, že ostatné jednotky – "prakticky všetky vojenské okruhy, flotily a výsadkové sily" – pokračujú v cvičeniach vo viacerých oblastiach.
Uviedol, že vojaci Východného vojenského okruhu a výsadkové sily zapojené do cvičenia Spojenecké odhodlanie 2022 v spolupráci s bieloruskými ozbrojenými silami nacvičujú odrazenie agresie proti zväzovému štátu.
"V operačne dôležitých oblastiach (tzv.) svetového oceánu a vo vodách morí susediacich s územím Ruska prebieha séria námorných cvičení zahŕňajúcich lode, ponorky a námorné letectvo," dodal Konašenko.
Zopakoval, že po skončení cvičení sa tieto jednotky vrátia do miest stálej dislokácie.
Podľa agentúry TASS Konašenkov informoval, že poslednú etapu rusko-bieloruských cvičení Spojenecké odhodlanie 2022 budú monitorovať vojenskí pridelenci veľvyslanectiev cudzích štátov akreditovaných v Bielorusku.
Západ, ale najmä USA, už týždne upozorňujú, že Rusko by mohlo napadnúť Ukrajinu, keďže v blízkosti jej hraníc sústredilo vyše 100-tisíc vojakov a v posledných dňoch vykonáva v južnom Bielorusku spoločné cvičenie s tamojšou armádou.
Rusko tvrdenia o príprave invázie odmieta a tvrdí, že pre nikoho nepredstavuje žiadnu hrozbu. Žiada však od USA a NATO bezpečnostné záruky, v rámci ktorých požaduje aj to, aby sa Ukrajina nestala súčasťou Severoatlantickej aliancie.
Ruské ministerstvo obrany pritom zverejnilo video, na ktorom vidieť tanky, ako sa sťahujú preč od ukrajinských hraníc „Dátum 15. februára vojde do dejín ako deň, kedy západná propaganda zlyhala. Boli zničení a zahanbení bez toho, aby bolo nutné vystreliť jedinú guľku,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová.
08:57 Zelenskyj žiada politikov a oligarchov, aby sa do 24 hodín vrátili na Ukrajinu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval podnikateľov a politikov, ktorí v uplynulých dňoch odcestovali z Ukrajiny, aby sa do 24 hodín vrátili.
Podľa spravodajského webu Meduza.io to Zelenskyj – aj v mene parlamentu a vlády – vyhlásil v pondelok v Kyjeve na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.
Z jeho slov vyplynulo, že čas ohrozenia Ukrajiny by sa mal stať dôležitým okamihom, keď sa zjednotí celý ukrajinský národ.
Dodal, že v prípade, že jeho výzva adresovaná podnikateľom a politikom zostane nevypočutá, "my všetci, ako krajina, ako (jej) vedenie, budeme musieť vyvodiť vážne závery". "Verte mi, určite ich urobíme," vyhlásil.
Podľa Zelenského len 13. februára odletelo z Ukrajiny 30 charterových letov. "Myslím si, že (na Ukrajine) zostávajú tí spoľahliví. Zostávajú tu občania Ukrajiny a im všetkým sa chcem poďakovať," uviedol Zelenskyj.
Spresnil, že jeho vlastná rodina zostáva na Ukrajine a nechystá sa ju opustiť.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Ukrajinské médiá napísali, že v priebehu posledných dní, v čase množiacich sa správ o blížiacej sa ruskej invázii, mnohí z najbohatších podnikateľov v krajine odcestovali do zahraničia. Taký veľký záujem o rezerváciu charterových letov a objednávanie súkromných lietadiel nebol zaznamenaný ani raz za posledných šesť rokov, upozornili médiá.
Z Kyjeva v nedeľu odštartovali okrem iných aj lietadlá oligarchu Rinata Achmetova a opozičného politika Borysa Kolesnikova. Samotný Achmetov na Ukrajine nie je od 30. januára, keď odcestoval do Zürichu. V ten istý deň z Ukrajiny odišiel aj oligarcha a filantrop Viktor Pinčuk.
Súkromné lietadlo pre 50 ľudí si napríklad objednal aj poslanec proruskej a euroskeptickej strany Opozičná platforma - Za život, milionár Ihor Abramovyč, ktorým sa z Kyjeva do Viedne prepravili príbuzní spolustraníkov, ako aj Abramovyčových obchodných partnerov.
Správa o odchode ukrajinskej podnikateľskej elity je predmetom diskusie na sociálnych sieťach. Veľká časť diskutujúcich to považuje za zbabelosť a dôkaz, že "oligarcha nebude brániť záujmy krajiny. Záujmom oligarchu sú len peniaze," napísal jeden z diskutujúcich.
Iný pripomenul, že do začiatku "vojny ohláseného Bielym domom zostáva viac ako 48 hodín, stále nehrozí žiadne nebezpečenstvo a už v húfoch odlietajú".
"Rozpŕchli sa ako šváby. Idú za svojimi obchodnými partnermi a spojencami. Toto si treba zapamätať o našej tzv. elite. To je obrovská hanba. Ale oni ani nevedia, čo to je – hanba," napísal diskutér.
Zelenskyj podpísal v pondelok výnos, na základe ktorého stanovil, že streda 16. februára bude na Ukrajine Dňom jednoty. Zelenskyj takto reagoval na správy, podľa ktorých má ruská invázia na Ukrajinu údajne začať práve túto stredu.
08:39 Baerbocková apelovala na stiahnutie ruských vojakov z hraníc s Ukrajinou
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v utorok pred cestou kancelára Olafa Scholza do Moskvy apelovala na stiahnutie ruských vojakov z hraníc s Ukrajinou. Zodpovednosť za deeskaláciu napätia leží podľa jej slov jednoznačne na strane Ruska. Píše o tom agentúra DPA.
"Na hraniciach s Ukrajinou je pre nahromadenie ruských vojakov v tomto okamihu v hre osud celej krajiny a jej obyvateľstva. Situácia je nanajvýš nebezpečná a môže v každom momente eskalovať," upozornila ministerka pred návštevou Španielska, partnerskej krajiny Nemecka v Severoatlantickej aliancii.
Baerbocková zdôraznila, že Západ musí v tejto mimoriadne nebezpečnej kríze dať dôrazne najavo, že jednotne stojí za mierovým poriadkom v Európe, ktorý sa budoval celé desaťročia.
Annalena Baerbocková. Foto: TASR/AP
08:16 Nemecká Ľavica navrhuje Merkelovú ako sprostredkovateľku v kríze na Ukrajine
Dietmar Bartsch, spolupredseda frakcie strany Ľavica (Die Linke) v Bundestagu navrhol, aby sa exkancelárka Angela Merkelová stala sprostredkovateľkou pri riešení ukrajinskej krízy. Informovala o tom v utorok agentúra DPA.
Vláda súčasného kancelára Olafa Scholza (SPD) podľa neho neplní takú sprostredkovateľskú úlohu, akú zohrával predošlý vládny kabinet.
Podľa Bartscha by spolková vláda mala o jeho návrhu rokovať, aby spolu s Francúzskom navrhli Merkelovú ako možného sprostredkovateľa mieru medzi Ruskom a Ukrajinou.
V rozhovore pre mediálnu skupinu Funke, zverejnenom v utorok, Bartsch pripomenul, že Merkelová má dôveru na oboch stranách konfliktu a môže tak prispieť k upokojeniu situácie.
Angela Merkelová. Foto: TASR/AP
Nemecko a Francúzsko sú účastníkmi tzv. normandského formátu, vytvoreného na riešenie konfliktu na Ukrajine.
Merkelová a vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande v roku 2015 sprostredkovali rozhovory o riešení ukrajinskej krízy. Potom sa lídri štyroch krajín – Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska – dohodli na súbore opatrení na realizáciu dosiahnutých dohôd, tzv. minských dohôd, ktoré tvorili základ pre riešenie konfliktu na východe Ukrajiny.
08:11 USA odporúčajú svojim občanom okamžitý odchod z Bieloruska i Moldavska
Americké úrady odporučili svojim občanom, aby vzhľadom na vývoj situácie okolo Ukrajiny okamžite opustili Bielorusko i medzinárodne neuznané Podnestersko. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré v noci na utorok podľa agentúry AP zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí USA.
Podľa neho by "americkí občania, ktorí sú v Bielorusku alebo zvažujú možnosť ísť tam, mali vziať do úvahy, že situácia je nepredvídateľná, v regióne je zvýšené napätie." Americké úrady už dávnejšie občanom odporučili, aby do Bieloruska necestovali.
V ďalšom vyhlásení rezort americkej diplomacie apeloval, aby občania USA necestovali do Moldavska, ďalšej krajiny susediacej s Ukrajinou.
Ministerstvo cesty do tejto krajiny neodporúča pre epidémiu ochorenia COVID-19, pre vojenské aktivity Ruska v blízkosti hraníc Ukrajiny a pre nevyriešený konfliktu medzi odštiepeneckým regiónom Podnestersko a centrálnymi orgánmi.
Ministerstvo súčasne vyzvalo všetkých Američanov, ktorí sa nachádzajú v Podnestersku, aby odtiaľ okamžite odišli.
Bielorusko, Moldavsko a Ukrajina sa nachádzajú medzi východoeurópskymi členskými štátmi NATO a Ruskom. Západ, ale najmä USA, už týždne upozorňujú, že Rusko by mohlo napadnúť Ukrajinu, keďže v blízkosti jej hraníc sústredilo desaťtisíce svojich vojakov a v posledných dňoch vykonáva v južnom Bielorusku spoločné cvičenie s bieloruskou armádou.
05:15: Putin je podľa Peskova ochotný rokovať o bezpečnostných zárukách
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v pondelok pre americkú stanicu CNN povedal, že ruský prezident Vladimir Putin je ochotný rokovať o bezpečnostných zárukách. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.
Putin podľa Peskova "vždy žiadal rozhovory a diplomaciu". "Ukrajina je súčasťou rozsiahlejšieho problému ruských bezpečnostných záruk a prezident Putin je samozrejme pripravený viesť rozhovory," povedal Peskov.
Západné krajiny a Ukrajina v poslednom období upozorňujú na možnú inváziu Ruska na územie Ukrajiny, pripomína TASS. Peskov takéto informácie označil za "neodôvodnené stupňovanie napätia" a zdôraznil, že Rusko nepredstavuje hrozbu pre nikoho.
Napätie medzi Ruskom a Západom v súvislosti so situáciou na Ukrajine stúpa už niekoľko týždňov. Rusko v decembri 2021 Spojeným štátom a NATO predložilo návrhy dokumentov, v ktorých žiada bezpečnostné záruky, pripomína TASS. Moskva okrem iného žiada zastaviť rozširovanie Aliancie na východ a obmedziť počet rozmiestnených rakiet.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedal, že existuje "šanca" na dosiahnutie dohody o bezpečnosti so Západom".
Zástupkyňa hovorkyne Bieleho domu Karine Jean-Pierreová na tlačovom brífingu povedala, že Spojené štáty sú na diplomatické rozhovory s Ruskom pripravené.
"Budeme pripravení na akékoľvek rozhodnutie, pre ktoré sa prezident Putin rozhodne," povedala. Dodala však, že USA by uprednostnili "cestu diplomacie".
Ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom. Foto: TASR/AP
3:10Brazílsky prezident Bolsonaro odcestoval do Ruska aj napriek varovaniam
Brazílsky prezident Jair Bolsonaro v pondelok večer odcestoval na návštevu Ruska. USA i viacerí členovia Bolsonarovej vlády prezidenta žiadali, aby svoju cestu odvolal. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AP.
Západ v súčasnosti upozorňuje na pripravovanú možnú inváziu Ruska na Ukrajinu. Návšteva bola naplánovaná už predtým, ako sa kríza na Ukrajine vystupňovala a Bolsonarovým záujmom je bilaterálny obchod, píše AP. Rusko je kľúčovým dodávateľom hnojív pre túto latinskoamerickú krajinu.
"Náš poľnohospodársky priemysel je z veľkej časti odkázaný na tieto hnojivá," povedal Bolsonaro. V Rusku chce podľa svojich slov rokovať aj o obrane či energetike.
Dvaja vysokopostavení predstavitelia brazílskeho ministerstva zahraničných vecí pre AP uviedli, že komunikujú s predstaviteľmi amerických úradov. Bolsonarova cesta je podľa týchto amerických úradov nevhodná a vyjadruje ľahostajnosť Brazílie k možnej invázii na Ukrajinu. Predstavitelia brazílskeho ministerstva chceli zostať v anonymite.
Najmenej dvaja ministri z Bolsonarovho vládneho kabinetu neverejne uviedli, že sa počas uplynulého týždňa pokúšali prezidenta presvedčiť, aby svoju cestu zrušil. Obaja takisto chceli zostať v anonymite.
Mauricio Santoro, profesor na fakulte medzinárodných vzťahov na univerzite v Rio de Janeiro (Universidade do Estado do Rio de Janeiro) Bolsonarovu cestu označil za "diplomatické víťazstvo pre Putina", ktorý sa usiluje dávať najavo blízke vzťahy s lídrami demokratických krajín s cieľom utíšiť kritiku autoritárstva.
Bolsonaro má navštíviť aj Maďarsko, kde sa stretne s premiérom Viktorom Orbánom, píše AP.
PONDELOK
21:49 Zeman o situácii na rusko-ukrajinských hraniciach mlčí už ôsmy deň
Zatiaľ čo český premiér Petr Fiala zvolal na pondelkové popoludnie z dôvodu napätej situácie na rusko-ukrajinských hraniciach bezpečnostnú radu štátu, prezident ČR Miloš Zeman v tejto súvislosti už viac ako týždeň mlčí.
Na žiadosť o prezidentovo vyjadrenie k danej záležitosti Zemanov hovorca Jiří Ovčáček napísal len to, že hlava štátu sa vyjadrí v priebehu tohto týždňa, napísal iROZHLAS.cz, spravodajský webový portál Českého rozhlasu.
"Áno, v tomto týždni pán prezident poskytne rozhovor jednému z celoštátnych denníkov," odpovedal Ovčáček na otázku, či by mohol Miloš Zeman okomentovať napätie na Ukrajine, pri ktorej hraniciach sa zhromaždilo vyše 100 000 ruských vojakov.
Naposledy Zeman verejne vystúpil pred viac ako ôsmimi dňami v relácii televíznej stanice Prima, kde povedal, že nemá obavy z prípadnej ruskej agresie voči Ukrajine.
Odvtedy viac neoznámil ani prezidentov hovorca. K situácii na Ukrajine sa len okrajovo vyjadril na svojom twitterovom účte. Čo si o aktuálnom vývoji myslí prezident a zároveň vrchný veliteľ ozbrojených síl Českej republiky, nie je jasné.
Podľa riaditeľa zahraničného odboru Kancelárie prezidenta republiky Rudolfa Jindráka je Zeman s dianím na východe oboznámený. "Prezidenta samozrejme informujeme, dostáva podklady k tomu, čo sa deje a aká je aktuálna situácia," popísal Jindrák.
Českí aj svetoví politici sa k tomuto hroziacemu konfliktu vyjadrujú – v uplynulých dňoch napríklad znovuzvolený nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby zabránil ozbrojenému konfliktu v Európe, a varoval ho, že za prípadnú vojnu na Ukrajine ponesie Rusko zodpovednosť.
Miloš Zeman. Foto: Radovan Stoklasa/TASR
21:09 Zelenskyj vyhlásil stredu, údajný deň začiatku ruskej invázie, za Deň jednoty
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v pondelok výnos, na základe ktorého stanovil, že streda 16. februára bude na Ukrajine Dňom jednoty. Zelenskyj takto reagoval na správy, podľa ktorých má ruská invázia na Ukrajinu údajne začať práve túto stredu. TASR o tom informuje na základe správy agentúra TASS.
"Hovoria, že 16. február bude dňom invázie. Spravíme z neho Deň jednoty... V tento deň vyvesíme naše vlajky, vezmeme si modro-žlté stuhy a celému svetu ukážeme našu jednotu," uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident zároveň vyzval všetkých poslancov i štátnych zamestnancov, ktorí opustili Ukrajinu, aby sa do 24 hodín vrátili.
"Osobitne sa obraciam ku všetkým predstaviteľom vlády, štátnym zamestnancom, ktorí opustili krajinu alebo tak v blízkom čase plánujú urobiť. Ukrajinský ľud vás poveril nielen vedením krajiny, ale aj jej ochranou. V takejto situácii je vašou priamou povinnosťou, aby ste boli spolu s nami, s ukrajinským ľudom," uviedol Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.
Noviny Politico s odvolaním sa na vlastné zdroje informovali, že americký prezident Joe Biden počas piatkového rozhovoru so svojimi transatlantickými spojencami tvrdil, že Rusko môže zaútočiť na Ukrajinu 16. februára.
Spravodajský portál Ukrajinská pravda v pondelok informoval, že ukrajinskí oligarchovia a podnikatelia hromadne opúšťajú Ukrajinu charterovými letmi. Podľa tohto zdroja len v nedeľu odletelo z Kyjeva asi 20 charterových a súkromných lietadiel. Tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Olexij Danilov v pondelok oznámil, že v súčasnosti sa za hranicami Ukrajiny nachádza aj 23 poslancov ukrajinského parlamentu.
20:43 Blinken: USA už premiestňujú veľvyslanectvo na Ukrajine z Kyjeva do Ľvova
Spojené štáty v pondelok oznámili, že už presúvajú svoje veľvyslanectvo z Kyjeva do západoukrajinského mesta Ľvov. Dôvodom je "dramatické zrýchlenie" v zhromažďovaní ruských vojakov na hranici Ukrajiny. Informáciu priniesla tlačová agentúra AFP.
"Veľvyslanectvo bude naďalej v spojení s ukrajinskou vládou," uviedol v oznámení americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. "Ale dôrazne vyzývame všetkých občanov Spojených štátov zdržiavajúcich sa na Ukrajine, aby ju okamžite opustili," dodal.
Presun ambasády je podľa Blinkena dočasným preventívnym opatrením, ktoré neznamená, že by USA obmedzovali svoju podporu Ukrajine. "Pokračujeme aj v našom intenzívnom diplomatickom úsilí o deeskaláciu krízy," citovala ministra agentúra DPA.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Foto: TASR/AP
20:08 Francúzsko: Rusko je pripravené na "rozsiahlu ofenzívu" voči Ukrajine
Všetky elementy sú pripravené na to, aby mohlo Rusko viesť "rozsiahlu ofenzívu" proti Ukrajine po tom, čo pri jej hraniciach nazhromaždilo tisíce vojakov, uviedol v pondelok francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian.
"Existujú všetky prvky pre veľkú ofenzívu ruských síl na Ukrajine? Áno existujú, je to možné a je to možné rýchlo," vyhlásil Le Drian pre televíznu stanicu France 5.
Ako dodal, zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že Moskva už prijala rozhodnutie.
Európska únia spolu s ďalšími západnými krajinami ohlásila v prípade možnej invázie na Ukrajinu ďalšie rozsiahle sankcie voči Moskve.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok oznámil ukončenie niektorých z rozsiahlych vojenských cvičení Moskvy v Rusku i Bielorusku, aj keď prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedal, že ďalšie ešte pokračujú, pripomína AFP.
19:33 Pentagón: Rusko cez víkend posilnilo jednotky na hraniciach s Ukrajinou
Rusko cez víkend posilnilo svoje jednotky nazhromaždené na hraniciach s Ukrajinou napriek vyhláseniu Moskvy, že končí niektoré vojenské cvičenia, uviedol v pondelok hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby. Informovala o tom agentúra AFP.
Ruský prezident Vladimir Putin "pokračoval v pridávaní síl pozdĺž hranice s Ukrajinou a v Bielorusku" dokonca aj cez víkend, povedal hovorca Pentagónu pre stanicu CNN. Pripomenul, že Rusko v týchto oblastiach rozmiestnilo viac ako 100.000 vojakov.
"Nejde len o počty," pokračoval Kirby. "Sú to kombinované možnosti zbraní, ktoré má k dispozícii vo všetkých oblastiach, od obrnených jednotiek cez pechotu až po špeciálne operácie a kybernetickú i protivzdušnú a protiraketovú obranu," dodal.
Spojené štáty varovali pred bezprostrednou ruskou inváziou na Ukrajinu a ich západní spojenci v reakcii pohrozili ochromujúcim balíkom ekonomických sankcií.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok oznámil ukončenie niektorých z rozsiahlych vojenských cvičení Moskvy v Rusku i Bielorusku, aj keď prezidentovi Putinovi povedal, že ďalšie ešte pokračujú, pripomína AFP.
Napriek náznakom zmiernenia napätia Kirby opätovne potvrdil, že šéf Kremľa má všetky možnosti na to, aby kedykoľvek spustil rozsiahlu konvenčnú vojenskú ofenzívu na Ukrajinu, prípadne menší útok s cieľom destabilizovať krajinu.
Na archívnej snímke z 9. februára 2022 hovorca Pentagónu John Kirby počas brífingu vo Washingtone. Foto: TASR/AP
18:41 Reuters: Štáty na východe EÚ sa pripravujú na vlnu utečencov z Ukrajiny
Štáty na východe Európy robia prípravy na možný príchod státisícov ľudí utekajúcich z Ukrajiny v prípade, že sa kríza s Ruskom vyostrí. Poľské mestá už robia zoznam vhodných lokalít a Rumunsko uvažuje o vybudovaní táborov. V pondelok o tom informovala tlačová agentúra Reuters.
Spomienky na železnú oponu a na sovietsky vplyv sú vo východnej časti Európskej únie stále veľmi živé – ľudia sú opatrní a obávajú sa každej nestability, ktorá by mohla zasiahnuť ich ekonomiky a spustiť vlnu migrácie, akú naposledy zažili v 90. rokoch 20. storočia počas rozpadu bývalej Juhoslávie.
Rusko zhromaždilo pri hraniciach Ukrajiny viac ako 100.000 vojakov a žiada ústupky od NATO vrátane ubezpečenia, že vojenská aliancia neprijme žiadnych nových východných členov. Moskva a Minsk tiež začali spoločné vojenské cvičenia, ktoré NATO pozorne sleduje. USA varovali, že v najbližších dňoch môže dôjsť k útoku. Moskva však popiera, že má takéto plány, a obvinila Západ z "hystérie".
Vlády a mestá v blízkosti ukrajinskej hranice, od severu až na juh, sa však napriek tomu pripravujú na prijatie utečencov, ak to bude potrebné.
Poľsko, kde už žije jeden až dva milióny Ukrajincov, ktorí prišli väčšinou za prácou, v pondelok oznámilo, že sa pripravuje aj na najhorší scenár. Námestník ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz pre katolícku rozhlasovú stanicu Radio Plus povedal, že sa "pripravujú na veľké počty, aby neboli prekvapení, ale lepšie pripravení".
Starosta východopoľského mesta Ciechanów, ktoré má okolo 44.000 obyvateľov, uviedol, že sú pripravení prijať za 48 hodín približne 80 utečencov v hoteli, a to za 140 zlotých na noc vrátane stravy. "Boli sme uistení, že štát všetky tieto náklady preplatí," dodal starosta. Severopoľské mesto Elblag má dostupných 420 miest pre utečencov, stredopoľské mesto Toruň má 96 miest a mesto Čenstochová na juhu 1100.
Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski už v nedeľu na Twitteri informoval, že Poľsko sa pripravuje na prípadný prílev utečencov z Ukrajiny, ak sa Rusko rozhodne zaútočiť na svojho suseda.
"Je jasné, že v súvislosti so situáciou na Ukrajine sme pripravení na rôzne scenáre," napísal Kamiňski.
Kamiňského námestník Maciej Wasik v piatok 11. februára vyhlásil, Poľsko "bude pripravené na vlnu až do milióna ľudí".
Ukrajina má spoločnú hranicu s členmi EÚ Poľskom, Rumunskom, Slovenskom a Maďarskom, ale najužšie vzťahy má s Poľskom, kam sa v posledných rokoch vysťahovalo za lepším životom spomínaných vyše milión Ukrajincov, píše poľská agentúra PAP.
Rumunsko, ktoré má tiež dlhú spoločnú hranicu s Ukrajinou, v nedeľu dokončilo akčný plán, uviedol minister vnútra Lucian Bode pre súkromnú televíziu B1. Vláda momentálne podľa neho analyzuje, koľko utečeneckých táborov je schopná postaviť v relatívne krátkom čase, za 10, 12, 24 hodín. Analyzuje možné kapacity v pohraničných okresoch, ale aj kapacity v druhom štádiu akčného plánu, teda v susedných okresoch, a kapacity v treťom štádiu – po celej krajine.
Agentúra Reuters citovala slovenského ministra obrany Jaroslava Naďa, podľa ktorého aj limitovaný útok na Ukrajinu prinesie Slovensku desaťtisíce utečencov. Slovenský minister vnútra Roman Mikulec zasa vyhlásil, že vláda sa pripravuje na rôzne scenáre s ozbrojenými silami a je v úzkom kontakte s úradmi na Ukrajine, píše Reuters.
Maďarsko, ktoré má na Ukrajine vyše 150.000 etnických Maďarov a na svojom území desaťtisíce ukrajinských pracovníkov-migrantov, tiež robí prípravy. Premiér Viktor Orbán v sobotu vyhlásil, že Maďarsko má akčný plán v prípade vojny, ale "prvoradé je vyhnúť sa vojne". Podľa Orbána môžu prísť do Maďarska státisíce utečencov a "zrejme bez nádeje na návrat".
Na prijatie utečencov z Ukrajiny sa pripravujú takisto pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko.
17:31 Zelenskyj: Ukrajina sa nevzdáva svojho cieľa vstúpiť do NATO
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že Ukrajina sa nechystá vzdať svojho cieľa týkajúceho sa vstupu do Severoatlantickej aliancie (NATO). TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, Reuters a RIA Novosti.
"Nevyslali sme žiaden signál, že členstvo v NATO nie je naším cieľom... Myslím si, že by sme mali pokračovať na ceste, ktorú sme si vybrali... Rozumieme, že členstvo v NATO by zaistilo našu bezpečnosť a teritoriálnu integritu," uviedol Zelenskyj s tým, že nevie, kedy sa táto "cesta" pre Ukrajinu skončí.
Ukrajinský prezident tieto slová vyriekol na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, pričom tiež uviedol, že Ukrajina sa spolieha na podporu Nemecka v otázkach týkajúcich sa svojho plného členstva v Európskej únii.
Ukrajinský prezident tiež médiá informoval o tom, že so Scholzom hovorili aj o plynovode Severný prúd 2 (Nord Stream 2), pričom uviedol, že medzi Ukrajinou a Nemeckom v tejto súvislosti existujú isté "nezhody".
"Hovorili sme o bezpečnostných rizikách spojených s Nord Stream 2... Naša pozícia sa nezmenila. Nord Stream 2 v súčasnosti vnímame výlučne cez prizmu energetickej a bezpečnostnej hrozby pre nás i región," uviedol Zelenskyj, ktorý tento plynovod označil za "geopolitickú zbraň".
Ukrajinský prezident počas tlačovej konferencie okrem toho označil za "chybu" rozhodnutie niektorých krajín stiahnuť z Ukrajiny svojich diplomatov. Zároveň v tejto súvislosti zdôraznil, že jeho rodina ostáva naďalej na Ukrajine.
"Moja rodina je vždy so mnou, vždy s Ukrajinou. Ja som prezident a moja manželka nie je iba manželkou, je prvou dámou. Moja rodina musí ísť príkladom iným rodinám pri tom, ako sa majú správať... Je to veľmi dôležité pre krajinu i spoločnosť," uviedol Zelenskyj. Reagoval tak na správy médií o tom, že jeho rodina opustila krajinu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas spoločnej tlačovej konferencie s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom (nie je na snímke) po ich stretnutí v Kyjeve 14. februára 2022. Foto: TASR/AP
16:22 Scholz: Nemecko je odhodlané naďalej pomáhať Ukrajine
Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok v Kyjeve uviedol, že je "odhodlaný" zachovať pomoc Ukrajine v čase narastajúceho napätia s Ruskom. Informovala o tom agentúra AFP.
Scholz reportérom povedal, že "žiadna krajina na svete" neponúkla za uplynulých osem rokov viac ekonomickej pomoci Ukrajine než Nemecko, ktoré jej poskytlo dve miliardy dolárov. To podľa neho urobilo Kyjev "odolnejším a nezávislejším voči zahraničným vplyvom".
"Môžem vás uistiť, že sme odhodlaní pokračovať v tejto podpore," povedal nemecký kancelár po rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Scholz zároveň dodal, že Ukrajina dostane neviazaný úver vo výške 150 miliónov eur navyše k ďalším 150 miliónom eur, ktoré jej ešte neboli vyplatené, informovala agentúra DPA.
Nemecký kancelár tiež vyzval Rusko, aby akceptovalo snahu Západu o rozhovory o zmiernení napätia ohľadom Ukrajiny. Scholz novinárom v Kyjeve povedal, že pre hromadenie ruskej armády na ukrajinských hraniciach neexistuje "žiadne rozumné opodstatnenie", a apeloval na Moskvu, "aby prijala existujúce ponuky na dialóg".
Zelenskyj a Scholz rokovali takmer dve hodiny, teda dlhšie, ako sa plánovalo. Nemecký kancelár podotkol, že jeho návšteva Ukrajiny prichádza vo veľmi vážnych časoch, a zopakoval, že Nemecko stojí na strane Kyjeva.
Scholz ďalej uviedol, že v súčasnosti nie sú plány na prijatie Ukrajiny do západných aliancií, akou je napríklad NATO. "Preto je trochu zvláštne pozorovať, že ruská vláda robí predmet veľkých politických problémov z niečoho, čo prakticky nie je na programe," podotkol.
"To je napokon výzva, ktorej vlastne čelíme. Že niečo, čo v súčasnosti vôbec nie je problém, sa stáva problémom," dodal nemecký kancelár, ktorý má na utorok naplánovanú cestu do Moskvy na rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
16:10 Ruský minister obrany oznámil, že časť ruských manévrov sa čoskoro skončí
Časť ruských vojenských cvičení, ktoré sa v súčasnosti konajú v rôznych častiach krajiny na súši i na mori, ako i v Bielorusku, sa chýli ku koncu. Oznámil to v pondelok ruský minister obrany Sergej Šojgu, informovala agentúra Interfax.
"Časť vojenských cvičení sa blíži ku svojmu koncu, časť sa skončí v blízkom čase," uviedol Šojgu počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
"Cvičenia prebehajú takmer v celom Západnom vojenskom okruhu, zúčastňujú sa na nich prakticky všetky flotily — a to v Barentsovom mori, Čiernom mori, Baltskom mori... Zúčastňujú sa na nich vojská prakticky všetkých vojenských okruhov," pokračoval šéf rezortu obrany.
Ruská armáda spustila v uplynulých týždňoch niekoľko vojenských cvičení. V sobotu sa začali ruské námorné manévre napríklad v Čiernom mori. Na týchto cvičeniach sa zúčastňuje vyše 30 ruských vojenských plavidiel, ako i vzdušné a pobrežné sily. Počas cvičení budú jednotky nacvičovať obranu polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
Ruská armáda oznámila, že v súvislosti s týmito manévrami uzatvára pre lodnú dopravu dve oblasti v Čiernom mori a jednu oblasť v Azovskom mori, a to od 13. do 19. februára.
Vladimir Putin a Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP
Minulý týždeň 10. februára sa začali spoločné rusko-bieloruské vojenské cvičenia Spojenecké odhodlanie 2022, ktoré sa konajú na území Bieloruska. Tieto cvičenia trvajú do 20. februára a Moskva i Minsk už skôr potvrdili, že sa po ich ukončení ruskí vojaci vrátia na miesta svojho trvalého umiestnenia.
Ruské ministerstvo obrany tiež 20. januára informovalo o začiatku rozsiahlych námorných cvičení vo viacerých vodách morí, ktoré obklopujú ruské územie, i v Tichom a Atlantickom oceáne. Na týchto cvičeniach sa zúčastňuje približne 140 plavidiel a vyše 10-tisíc ruských vojakov.
Okrem toho ruská armáda informovala aj o plánovaných pohyboch ruských vojenských plavidiel vo vodách Stredozemného mora.
15:50 Ukrajina: Minister obrany ocenil "pozitívne" rozhovory s bieloruským partnerom
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov ocenil v pondelok "pozitívne" kolo telefonických rozhovorov so svojím bieloruským partnerom Viktorom Chreninom, zameraných na zmiernenie napätia spôsobeného masovými rusko-bieloruskými vojenskými cvičeniami. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Prediskutovali sme body nášho programu a stanovili sme si budúce kroky. Vnímam to ako pozitívny signál a prvý krok smerujúci k plodnej spolupráci," uviedol ukrajinský minister obrany Reznikov v oznámení.
Reznikov napísal, že jeho rezortný kolega Chrenin ho "uistil, že Ukrajine od Bieloruska nič nehrozí".
Obaja sa dohodli, že pošlú svojich pridelencov obrany na pozorovanie vojenských cvičení tej druhej strany – bude to gesto dobrej vôle, informovalo ukrajinské ministerstvo obrany.
Najnovší telefonát oboch ministrov sa konal na piaty deň spoločných cvičení Ruska a Bieloruska pri severnej hranici Ukrajiny, v tom najbližšom bode, z akého môže nejaká útočná armáda preniknúť do ukrajinského hlavného mesta Kyjev.
Tieto masívne cvičenia, za prítomnosti tankov a rakiet, prehlbujú obavy, že Rusko sa pripravuje na útok na Ukrajinu, ktorá sa podľa varovaní Washingtonu môže začať "v ktorýkoľvek deň".
15:40 Rusko je pripravené zaútočiť na plavidlá, ktoré vstúpia ilegálne do jeho vôd
Rusko je pripravené zaútočiť na zahraničné lode a ponorky, ktoré nelegálne vstúpia do jeho teritoriálnych vôd. Vyhlásil to v pondelok zástupca šéfa hlavného operačného oddelenia ruského generálneho štábu Stanislav Gadžimagomedov. TASR o tom informovala na základe správy tlačovej agentúry Interfax.
V priebehu víkendu Moskva informovala, že ruská vojnová loď zahnala americkú ponorku, ktorá vstúpila do ruských teritoriálnych vôd v Tichom oceáne.
Gadžimagomedov dodal, že o útoku na zahraničné lode a ponorky v ruských vodách by sa rozhodlo "iba na najvyššej úrovni".
Všetky ruské flotily vykonávali v uplynulých týždňoch cvičenia v Atlantickom a Tichom oceáne a tiež v Stredozemnom mori.
15:11 Lavrov: Rusko vidí "šancu" na dohodu o bezpečnosti so Západom
Existuje "šanca" na dosiahnutie dohody o bezpečnosti so Západom, povedal v pondelok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej by mohlo ísť o možné zmiernenie v čase stupňujúceho sa napätia v súvislosti s Ukrajinou.
"Ako hlava ministerstva zahraničných vecí musím povedať, že vždy je tu šanca" nájsť dohodu, povedal Lavrov Putinovi počas starostlivo zorganizovaného stretnutia, keď bol požiadaný, aby sa vyjadril k prebiehajúcim rozhovorom so Západom.
Spojené štáty varovali pred možnou bezprostrednou hrozbou ruskej invázie na Ukrajinu a ich západní spojenci pohrozili Moskve ochromujúcim balíkom ekonomických sankcií, pripomína AFP.
V rozhovore s Putinom však Lavrov naznačil, že Moskva je pripravená pokračovať v rokovaniach so Západom.
"Je tu šanca na dosiahnutie dohody s našimi partnermi o kľúčových otázkach, alebo je to pokus vtiahnuť nás do nekonečného procesu vyjednávania?" opýtal sa Putin šéfa ruskej diplomacie v rozhovore, ktorý odvysielala televízia.
"Naše možnosti nie sú ani zďaleka vyčerpané, nehovorím, že by mali pokračovať donekonečna, navrhoval by som však pokračovať v nich a rozširovať ich," odpovedal Lavrov.
Ruský minister zahraničných vecí zároveň podotkol, že v utorok má do Moskvy na rokovania pricestovať nemecký kancelár Olaf Scholz.
14:26 Johnson vyzval Putina, aby ustúpil "z okraja priepasti"
Britský premiér Boris Johnson v pondelok varoval, že kríza na ukrajinských hraniciach, kde Moskva zhromaždila vyše 100-tisíc vojakov, je "veľmi, veľmi nebezpečná". Ruského prezidenta Vladimira Putina v tejto súvislosti vyzval, aby ustúpil "z okraja priepasti". TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Britský premiér nevylúčil pravdivosť informácií, ktoré cez víkend zverejnili Spojené štáty, podľa ktorých Rusko by mohlo spustiť vojenskú inváziu voči Ukrajine do 48 hodín.
"Myslím si, že dôkazy sú celkom jasné. Na ukrajinskej hranici sa nachádza zhruba 130-tisíc vojakov," odpovedal Johnson na otázku novinárov, aká je pravdepodobnosť napadnutia Ukrajiny zo strany Ruska. "Nachádzame sa na okraji priepasti, avšak ešte stále je čas na to, aby prezident Putin ustúpil," citovala ho stanica Sky News.
Johnson dodal, že okrem toho existuje mnoho ďalších dôkazov naznačujúcich, že Rusko sa vážne pripravuje na napadnutie Ukrajiny. Poznamenal, že je potrebné tieto skutočnosti vziať na vedomie a uvedomiť si, že toto je "veľmi, veľmi nebezpečná a zložitá situácia".
"Apelujeme na to, aby sa všetci zapojili do dialógu... a aby Rusko upustilo od toho, čo by bolo, domnievam sa, podľa všetkých - určite podľa všetkých v Spojenom kráľovstve - považované za katastrofálnu chybu, katastrofálnu pre Rusko," povedal Johnson.
Západných spojencov vyzval, aby boli v súčasnej situácii jednotní. Na lídrov Európskej únie apeloval, aby sa poučili z konania Moskvy, ktorá v roku 2014 anektovala Krymský polostrov, a znížili závislosť od dodávok energetických surovín z Ruska.
Johnson uviedol, že na návštevu Moskvy sa nechystá, avšak o aktuálnej kríze bude čoskoro hovoriť s "viacerými lídrami vrátane (amerického prezidenta) Joea Bidena".
13:09 OBSE zvoláva schôdzku, na ktorej má Rusko objasniť presuny svojich vojakov
Poľské predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zvoláva na utorok konzultácie o presunoch armádnych jednotiek pozdĺž hraníc Ukrajiny. Informovalo o tom prostredníctvom oznámenia na sociálnej sieti Twitter.
Stretnutie predstaviteľov Ruska a ďalších "zainteresovaných štátov", signatárov Viedenského dokumentu, sa uskutoční na žiadosť Ukrajiny.
Jej minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu na sociálnej sieti Twitter informoval, že Rusko nereagovalo na výzvu Ukrajiny z minulého piatku. Kyjev v nej žiadal od Ruska podrobné vysvetlenie týkajúce sa jeho vojenských aktivít v oblastiach susediacich s územím Ukrajiny a na polostrove Krym, ktorý vláda v Kyjeve považuje za dočasne okupované územie.
Viedenský dokument bol prijatý 30. novembra 2011 na plenárnom zasadnutí Fóra Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre bezpečnostnú spoluprácu vo Viedni. Jeho cieľom je znížiť riziko vojenských konfliktov v zóne OBSE.
V súlade s týmto dokumentom si 56 účastníckych štátov OBSE pravidelne vymieňa informácie o svojich ozbrojených silách, vojenskej organizácii, ľudských zdrojoch a hlavných systémoch zbraní a vybavenia. Krajiny tiež zdieľajú informácie o svojom obrannom plánovaní a rozpočtoch.
Podľa tohto dokumentu Rusko musí špecifikovať oblasti, kde vykonáva vojenské činnosti, uviesť dátumy ich ukončenia, ako aj názvy, podriadenosť, počet vojenských útvarov, ako aj druhy používaných zbraní a vojenského vybavenia.
Okrem Ruska dostalo žiadosť na vysvetlenie svojich neobvyklých vojenských aktivít aj Bielorusko. Adresovali mu ju minulý piatok pobaltské štáty: Estónsko, Litva a Lotyšsko. Schôdzka s Bieloruskom a zástupcami zainteresovaných štátov sa uskutoční v pondelok vo Viedni.
12:56 Taliansko je pripravené vyslať vojakov na juhovýchodné krídlo NATO vrátane Slovenska
Taliansko je pripravené vyslať 2-tisíc vojakov do štátov na juhovýchodnom krídle NATO vrátane Slovenska, ak sa na schôdzke ministrov obrany členských krajín Aliancie 16. – 17. februára rozhodne o vojenskom posilnení tohto regiónu. TASR o tom informuje na základe článku zverejneného v pondelok v talianskom denníku Corriere della Sera.
Vyslanie talianskych vojakov do Bulharska, Maďarska, Rumunska a na Slovensko však musí schváliť taliansky parlament.
Taliansko už má 250 svojich vojakov v Lotyšsku. V Rumunsku sú zase prítomné talianske stíhačky Eurofighter, ktoré majú chrániť rumunský vzdušný priestor v oblasti Čierneho mora.
Podľa talianskeho ministra obrany Lorenza Gueriniho je potrebné vyslať Rusku "jasný a jednoznačný signál, že agresia voči Kyjevu by mala vážne následky". Minister však zároveň potvrdil, že Taliansko uprednostňuje diplomatické riešenie napätia.
V dôsledku aktuálnej situácie na Ukrajine by mal podľa denníka La Stampa tento týždeň vycestovať do Moskvy aj Kyjeva taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. Talianske ministerstvo zahraničných vecí už predtým odporučilo talianskym občanom opustiť Ukrajinu.
12:40 Peskov: Ak sa Ukrajina vzdá ambícií v NATO, pomôže to nájsť reakciu na obavy Ruska
Kremeľ je presvedčený, že oficiálne vzdanie sa zámeru Ukrajiny stať sa členom NATO by pomohlo "formulovať zmysluplnejšiu reakciu na obavy Ruska". Vyjadrenie ukrajinského veľvyslanca, ktorý takúto možnosť pripustil, však podľa Kremľa "nemožno brať ako hotovú vec".
Podľa agentúry Interfax to v pondelok vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
Dodal, že Rusko zaznamenalo aj to, že Kyjev požiadal svojho veľvyslanca o dovysvetlenie jeho slov, preto "je nepravdepodobné, že (vyhlásenie veľvyslanca) možno vnímať ako hotovú vec". Peskov pripomenul, že "v ústave krajiny (Ukrajiny) sú uvedené úplne iné ciele".
Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP
Ukrajinský veľvyslanec v Británii Vadym Prystajko pred tým v rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC pripustil, že Ukrajina by sa mohla vzdať snáh o vstup do NATO, ak by to pomohlo vyhnúť sa vojne s Ruskom.
Ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve označilo Prystajkove slová za vytrhnuté z kontextu. Hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, Sergij Nykyforov, sa domnieva, že veľvyslanec Prystajko by mal vysvetliť svoj výrok. Nykyforov zároveň deklaroval, že "severoatlantický a proeurópsky kurz zostáva absolútnou prioritou" Ukrajiny.
Situáciu v súvislosti s Ukrajinou komentoval v pondelok aj predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí Oleg Postnikov. V reakcii na výzvy Kyjeva a Západu na deeskaláciu napätia vyhlásil, že "Rusko nemá na Ukrajine čo deeskalovať", ale "mal by to urobiť Západ nabádaním Kyjeva, aby implementoval minské dohody" o urovnaní v Donbase.
11:44 Skupina G7 vyzvala Rusko na deeskaláciu napätia a pohrozila mu sankciami
Členské krajiny skupiny G7 vyzvali Rusko na deeskaláciu napätia na hraniciach s Ukrajinou a pohrozili mu rozsiahlymi sankciami, ak na svojho západného suseda podnikne útok. Informovala o tom agentúra AFP. "Našou bezprostrednou prioritou je podporiť úsilie o deeskaláciu situácie," uviedli vo vyhlásení ministri financií krajín G7.
Ak však Moskva svoje vojenské akcie zintenzívni, tak G7 "je pripravená kolektívne uvaliť hospodárske a finančné sankcie, ktoré budú mať masívne a okamžité následky na ruskú ekonomiku."
11:08 Ukrajinskí oligarchovia sa evakuujú, "rozpŕchli sa ako šváby", píše sa na weboch
Ukrajinskí oligarchovia a podnikatelia hromadne opúšťajú Ukrajinu charterovými letmi: len v nedeľu odletelo z Kyjeva asi 20 charterových a súkromných lietadiel, informoval v pondelok denník Ukrajinská pravda.
Z Kyjeva v nedeľu odštartovali okrem iných aj lietadlá Rinata Achmetova a Borysa Kolesnikova. Samotný Achmetov na Ukrajine nie je od 30. januára, keď odcestoval do Zürichu. V ten istý deň z Ukrajiny odišiel aj oligarcha a filantrop Viktor Pinčuk.
Súkromné lietadlo pre 50 ľudí si napr. objednal aj poslanec proruskej a euroskeptickej strany Opozičná platforma - Za život, milionár Ihor Abramovyč, ktorým sa z Kyjeva do Viedne prepravili príbuzní spolustraníkov, ako aj Abramovyčových obchodných partnerov.
Správa o odchode ukrajinskej podnikateľskej elity je predmetom diskusie na sociálnych sieťach. Veľká časť diskutujúcich to považuje za zbabelosť a dôkaz, že "oligarcha nebude brániť záujmy krajiny. Záujmom oligarchu sú len peniaze," napísal jeden z diskutujúcich.
Oligarcha Rinat Achmetov. Foto: TASR/AP
Iný pripomenul, že do začiatku "vojny ohláseného Bielym domom zostáva viac ako 48 hodín, stále nehrozí žiadne nebezpečenstvo a už v húfoch odlietajú".
"Rozpŕchli sa ako šváby. Idú za svojimi obchodnými partnermi a spojencami. Toto si treba zapamätať o našej tzv. elite. To je obrovská hanba. Ale oni ani nevedia, čo to je - hanba," napísal diskutér.
Politológ Kyrylo Sazonov poznamenal, že napriek úteku oligarchov nie je dôvod na paniku. Konštatoval, že ukrajinská armáda "je pripravená ísť do stretu s nepriateľom" a ten to nebude mať ľahké. Pripomenul tiež, že v prípade invázie bude na Rusko uvalený celý balík sankcií a bude čeliť tvrdému odporu, ktorý "ohrozí existenciu putinovského režimu". Politológ upozornil, že "panika je v súčasnosti najlepším spojencom nepriateľa".
Ukrajinské médiá svojim čitateľom, divákom a poslucháčom radia, ako postupovať v prípade rozsiahlej ruskej invázie.
Inštruktor fyzickej obrany Olexij Pavlijčuk radí každej rodine, aby mala vlastný akčný plán, pričom v prvom rade treba podľa neho dbať na bezpečnosť detí a podrobne im vysvetliť cestu na bezpečné miesto. Odporúča sa tiež dohodnúť si vopred miesto stretnutia, pretože mobilné siete a elektrina môžu byť prerušené.
"Ak máte konkrétny plán, aspoň nejaký, rýchlo sa zorientujete v každej neštandardnej situácii. Vyhraďte si preto 15 minút na rodinné stretnutie - práve dnes," radí Pavlijčuk.
Odporúča sa tiež, aby sa rodičia informovali v školách svojich detí, kde by ich mali hľadať v prípade nebezpečenstva. Nie v každej inštitúcii je totiž kryt či pivničné priestory.
Podľa novinárov v niektorých škôlkach a školách už vydali rodičom zoznam, čo by deti mali mať v pohotovostnom batôžku: mala by v ňom byť deka, sviečky, batérie, trvanlivé jedlo, voda, baterka a lekárnička.
Agentúra UNIAN s odvolaním sa na odborníkov na bezpečnosť poznamenala, že pohotovostnú batožinu by mali mať pripravenú aj tí, ktorí neveria v ruskú inváziu. Takáto vec sa totiž bude hodiť v každej núdzovej situácii, ako je požiar, prírodná katastrofa alebo teroristický útok.
Ukrajinské úrady vyzývajú obyvateľstvo, aby napriek eskalujúcej situácii zachovávalo pokoj.
10:49 Bezpečnostná služba SBU: Ukrajina je vystavená ďalšej silnej vlne hybridnej vojny
Ukrajinská bezpečnostná služba SBU vydala v pondelok vyhlásenie o prejavoch hybridnej vojny v informačnom priestore. Zároveň v ňom vyzvala obyvateľov Ukrajiny, aby zachovali pokoj, nepodliehali informáciám z neoverených zdrojov a mysleli kriticky.
Podľa agentúry UNIAN vo svojom vyhlásení SBU konštatuje, že informačný priestor na Ukrajine je "pod bezprecedentným tlakom": Ukrajina "čelí pokusom o vyvolanie systémovej paniky, šíreniu falošných informácií a skresľovaniu skutočného stavu vecí".
SBU upozorňuje, že toto všetko "nie je nič iné než ďalšia silná vlna hybridnej vojny".
SBU ubezpečuje, že v rámci svojej pôsobnosti neustále analyzuje rôzne scenáre vývoja udalostí, pričom pre každý z nich má jasný akčný plán, a že spolu s ďalšími zložkami a úradmi je pripravená reagovať na situáciu aj v predstihu. "A už to robíme," uvádza sa vo vyhlásení.
Takéto prejavy hybridnej vojny registruje SBU na sociálnych sieťach, v jednotlivých médiách či v naratívoch niektorých politikov "krajiny-agresora".
SBU uviedla, že tieto prejavy nielen monitoruje, ale aj zasahuje proti nim.
Poukázala v tejto súvislosti na nedávne rozhodnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany, na počet zneškodnených kybernetických útokov, na likvidáciu početných fariem s botmi, na odhalenie agentov zahraničných tajných služieb i na odhaľovanie pokusov o sabotáže a príprav teroristických útokov.
V tejto situácii mnohé krajiny už vyzvali svojich občanov, aby z Ukrajiny odišli. Podľa Spojených štátov totiž môže dôjsť k ruskému útoku kedykoľvek. Podľa poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana by sa invázia ruskej armády na Ukrajinu mohla začať leteckým bombardovaním a raketovými útokmi.
Pre hrozbu vpádu ruských jednotiek Kanada a Austrália sťahujú svoje ambasády z Kyjeva a odsúvajú z Ukrajiny rodinných príslušníkov diplomatov. Nemecko presúva konzulát z mesta Dnipro do Ľvova a znižuje počet zamestnancov veľvyslanectva v Kyjeve. V prípade ruskej invázie sa do Ľvova presťahuje aj izraelské veľvyslanectvo. Francúzsky veľvyslanec na Ukrajine vyzval všetkých francúzskych občanov, ktorí ostanú v krajine, aby sa zásobili jedlom, pitnou vodou a teplým oblečením.
10:26 Scholz žiada od Moskvy "okamžité znaky" deeskalácie
Nemecký kancelár Olaf Scholz tesne pred odletom na Ukrajinu vyzval v pondelok Rusko, aby eskaláciu napätia s Ukrajinou začalo okamžite znižovať. Scholz na svojom oficiálnom účte na Twitteri varoval, že akákoľvek "ďalšia vojenská agresia" by mala pre Moskvu závažné následky.
"Od Moskvy naliehavo očakávame okamžité znaky deeskalácie. Ďalšia vojenská agresia by mala pre Rusko veľmi závažné následky. V tom sa s našimi spojencami jednoznačne zhodneme," uviedol Scholz na sociálnej sieti. "Zažívame veľmi, veľmi vážne ohrozenie mieru v Európe," dodal.
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
"Dnes v Kyjeve a zajtra v Moskve budem pokračovať v našich rozhovoroch týkajúcich sa veľmi vážnej situácie na ukrajinských hraniciach. V Kyjeve bude pre mňa dôležité vyjadriť Ukrajine našu pretrvávajúcu solidaritu a podporu," zdôraznil.
Ešte v nedeľu Scholz vyhlásil, že Rusko bude v prípade invázie na Ukrajinu "okamžite" čeliť sankciám zo strany západných spojencov. "V prípade vojenskej agresie proti Ukrajine, ktorá ohrozí jej územnú celistvosť a zvrchovanosť, to povedie k tvrdým sankciám, ktoré sme starostlivo pripravili a môžeme ich spolu s našimi spojencami v NATO a Európe okamžite uviesť do platnosti," povedal Scholz.
Po pondelkovom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve sa Scholz plánuje ešte večer vrátiť do Berlína. V utorok ráno odcestuje do Moskvy, kde ho prijme ruský prezident Vladimir Putin.
10:03 Zelenského hovorca: Smerovanie do NATO a EÚ je "absolútnou prioritou" Ukrajiny
Ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve označilo za vytrhnuté z kontextu slová ukrajinského veľvyslanca v Británii Vadyma Prystajka, ktorý naznačil, že Ukrajina by sa mohla vzdať snáh o vstup do NATO. V rozhovore pre agentúru UNIAN to uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko
Hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, Sergij Nykyforov, zároveň deklaroval, že "severoatlantický a proeurópsky kurz zostáva absolútnou prioritou" Ukrajiny.
Zároveň zdôraznil, že Ukrajina je "samozrejme, v záujme mieru a ochrany životov našich občanov (...) pripravená vstúpiť do akéhokoľvek formátu dialógov s krajinami i s medzinárodnými organizáciami".
Nikolenko pripomenul, že Prystajko v rozhovore poukázal na to, že perspektíva členstva Ukrajiny v NATO je zakotvená v jej ústave, ale Ukrajina ešte nie je členom NATO ani žiadnej inej bezpečnostnej aliancie.
"Preto je pre našu krajinu kľúčovou otázka bezpečnostných záruk," konštatoval, pričom dodal, že "najlepšou takouto zárukou by bolo nepochybne okamžité prijatie Ukrajiny do NATO".
Súčasne však upozornil, že "hrozby pre Ukrajinu existujú tu a teraz", takže nájsť odpoveď na otázku bezpečnostných záruk je "zásadná a naliehavá úloha". Dodal, že "zároveň nemožno prijať žiadne riešenie, ktoré by bolo v rozpore s ústavou Ukrajiny".
Hovorca ukrajinského prezidenta sa podľa svojich slov pre UNIAN domnieva, že veľvyslanec Prystajko by mal vysvetliť svoj výrok, že Ukrajina by v záujme zachovania mieru mohla upustiť od snáh stať sa členom NATO.
"Pán veľvyslanec použil slovo 'flexibilita'. Myslím si, že by stálo za to dať mu príležitosť vysvetliť, čo presne mal na mysli pred tým, ako sa začnú vyvodzovať nejaké závery," uviedol Nykyforov.
Zároveň zdôraznil, že bez ohľadu na vysvetlenie veľvyslanca "severoatlantický a proeurópsky kurz zostáva absolútnou prioritou" Ukrajiny.
"Tento kurz je nielen zakotvený v ústave, ale má plný súhlas vedenia krajiny a spoločnosti," zdôraznil tlačový tajomník prezidenta Zelenského.
Obaja hovorcovia reagovali na vyjadrenia ukrajinského veľvyslanca v Británii Vadyma Prystajka, ktorý v rozhovore pre BBC Radio 5 Live naznačil, že Ukrajina by sa mohla vzdať vstupu do NATO, ak ju k tomu okolnosti prinútia.
Na otázku moderátora, či by Ukrajina mohla zvážiť odmietnutie vstupu do NATO, Prystajko odpovedal: "Mohli by sme."
Podľa neho "vzhľadom na hrozbu, ktorá existuje", by Ukrajina mohla byť k takémuto kroku okolnosťami prinútená. Súčasne dodal, že cieľ dosiahnuť členstvo Ukrajiny v NATO a EÚ je zakotvené v ukrajinskej ústave.
09:50 Ukrajina žiada od Nemecka 12-tisíc protitankových striel
Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk v nedeľu na stanici Bild TV vyzval Nemecko, aby Kyjevu bezodkladne dodalo 12-tisíc protitankových striel. Ukrajina požiadavku na dodanie ťažkých zbraní na Ukrajinu v súvislosti s obranou krajiny pred hroziacou inváziou zo strany Ruska zopakovala pred pondelkovou cestou nemeckého kancelára Olafa Scholza do Kyjeva.
"Situácia je už teraz dramatická," povedal Meľnyk. Dodal, že ukrajinská vláda sa pripravuje na najhorší možný scenár, ktorým je podľa jeho slov, že "hlavné mesto by mohlo byť bombardované už v najbližších dňoch". "Už teraz máme pocit, že vojna je čoraz neodvratnejšia," varoval.
Meľnyk poznamenal, že Scholzova cesta na Ukrajinu, kde sa stretne s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským, ako i jeho utorková návšteva Moskvy, kde ho prijme šéf Kremľa Vladimir Putin, je "poslednou šancou" na diplomatické riešenie konfliktu. Scholz v nedeľu uviedol, že každý musí chápať, že "to, čo aktuálne zažívame, že veľmi vážnym ohrozením mieru v Európe".
Nemecko dodávky smrtiacich zbraní pre Ukrajinu odmieta, preveruje však možnosť poskytnutia inej výzbroje slúžiacej na obranu. V požiadavke ukrajinského veľvyslanectva z 3. februára sa spomínajú napríklad elektronické systémy na zisťovanie polohy, odmínovacie zariadenia, ochranné obleky, digitálne vysielačky, radarové stanice alebo zariadenia na nočné videnie. Protitankové strely, na ktorých dodávku apeloval Meľnyk, na tomto zozname nefigurujú.
08:26 Ukrajinský veľvyslanec: Stiahneme prihlášku do NATO, pokiaľ to zabráni vojne s Ruskom
Ukrajina by mohla upustiť od svojej snahy stať sa členom NATO, aby sa vyhla vojne s Ruskom. V rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC to pripustil ukrajinský veľvyslanec Vadym Prystajko v Británii.
BBC poznamenala, že by takýto krok znamenal veľký ústupok Moskve v reakcii na súčasné hromadenie ruských jednotiek na ukrajinských hraniciach.
Prystajko pre BBC povedal, že Ukrajina je ochotná byť "flexibilná", pokiaľ ide o jej cieľ stať sa členom Severoatlantickej aliancie.
"Mohli by sme - najmä keď sme takto ohrozovaní, vydieraní a tlačení do toho," povedal Vadym Prystajko na otázku, či by Kyjev mohol zmeniť svoj postoj k členstvu v NATO.
Veľvyslanec zároveň zdôraznil, že vstup Ukrajiny do NATO bezpečnostnú situáciu Ruska výrazne nezmení. Pripomenul, že "Rusko už je obkľúčené krajinami NATO" a poukázal na to, že členmi aliancie sú už Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko i Turecko.
Vyjadril názor, že Moskve sa oveľa viac nepáči, že sa z Ukrajiny môže stať "niečo iné ako Rusko" a že potom aj Rusi budú chcieť zmeniť smerovanie svojej krajiny.
"Toto (vstup Ukrajiny do NATO) je nebezpečenstvom nie pre ľudí v Rusku, nie pre územie Ruska, ale pre špecifický režim, ktorý práve teraz majú," vyhlásil ukrajinský veľvyslanec.
Ukrajina nie je členom NATO, ale z roku 2008 má prísľub, že sa tak stane, čo bude znamenať, že aliancia sa dostane k hraniciam Ruska.
Putin tvrdí, že posilňovanie vzťahov Ukrajiny s alianciou by z nej mohli urobiť "odpaľovaciu rampu pre rakety NATO namierené na Rusko". Hovorí, že Rusko musí v tomto smere stanoviť jasné "červené čiary".
Rusko v posledných týždňoch presunulo do blízkosti Ukrajiny viac ako 100 000 vojakov a ťažké zbrane, čo u Spojených štátov a ich spojencov v NATO vyvoláva obavy, že by mohla nastať bezprostredná invázia.
Moskva však popiera, že by plánovala útok, i keď v blízkosti hraníc s Ukrajinou organizuje spoločné vojenské cvičenia s Bieloruskom. Súčasne Rusko sformulovalo písomnú požiadavku, aby sa aliancia NATO vzdala akejkoľvek ďalšej expanzie na východ vrátane prijatia Ukrajiny za člena. Členovia NATO túto požiadavku Moskvy odmietli.
Americký prezident Joe Biden hovoril v nedeľu so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským a súhlasil s pokračovaním diplomatického úsilia v snahe vyriešiť krízu na východe Európy, uviedol Biely dom.
NEDEĽA
23:08 Ukrajinský líder pozval Bidena na návštevu Kyjeva
Ukrajinský vodca Volodymyr Zelenskyj pozval v nedeľu amerického prezidenta Joea Bidena na návštevu Kyjeva, aby ukázal Washingtonu podporu tvárou v tvár obávanej ruskej invázii. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.
"Som presvedčený, že vaša návšteva Kyjeva v nadchádzajúcich dňoch by bola silným signálom a pomohla by stabilizovať situáciu," citoval Zelenského jeho úrad. Zelenskyj to povedal počas nedeľňajšieho telefonického rozhovoru s Bidenom.
Washington vo svojom čítaní 50-minútového hovoru nespomenul žiadnu pozvánku. Biely dom uviedol, že "Biden opätovne potvrdil záväzok Spojených štátov v súvislosti so suverenitou a územnou celistvosťou Ukrajiny".
"Obaja lídri sa zhodli na dôležitosti pokračovania v diplomacii a odstrašovaní v reakcii na akumuláciu ruskej armády na ukrajinských hraniciach," uviedol Biely dom.
Zelenského úrad uviedol, že obaja lídri diskutovali o možných ekonomických sankciách proti Rusku v prípade invázie, keďže Ukrajinu v uplynulých týždňoch obkľúčilo viac ako 100.000 vojakov.
"Ešte nie sme členom NATO. Z tohto dôvodu môže bezpečnosť nášho štátu zaručiť iba silná ukrajinská armáda," dodal Zelenskyj po poďakovaní Bidenovi za stabilné dodávky amerických vojenských zásob.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
20:52 Biden a Zelenskyj sa usilujú o diplomaciu a odstrašovanie v ukrajinskej kríze
Americký prezident Joe Biden v nedeľu obšírne hovoril so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským o kumulácii ruskej armády pozdĺž ukrajinských hraníc, pričom táto dvojica sa zhodla na potrebe "diplomacie a odstrašovania", uviedol Biely dom.
"Obaja lídri sa zhodli na dôležitosti pokračovania v diplomacii a odstrašovaní v reakcii na hromadenie ruskej armády na ukrajinských hraniciach," uvádza sa v texte približne 50-minútového hovoru, z ktorého cituje tlačová agentúra DPA.
"S narastajúcimi obavami Západu, že Rusko sa chystá napadnúť tento bývalý sovietsky štát, Biely dom dodal, že Biden jasne povedal, že Spojené štáty budú rýchlo a rozhodne reagovať spolu so svojimi spojencami a partnermi na akúkoľvek ďalšiu ruskú agresiu proti Ukrajine," píše sa v znení daného vyhlásenia.
19:16 Kyjev žiada o stretnutie s Ruskom a signatármi Viedenského dokumentu do 48 hodín
Ukrajina požiadala o stretnutie s Ruskom a všetkými ostatnými signatármi Viedenského dokumentu do 48 hodín s cieľom prediskutovať situáciu okolo presunov ruských vojsk pozdĺž ukrajinských hraníc, uviedol v nedeľu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Informovala o tom agentúra TASS.
"Rusko nereagovalo na našu žiadosť podľa Viedenského dokumentu. Preto podnikáme ďalší krok. Žiadame o stretnutie s Ruskom a všetkými zúčastnenými štátmi do 48 hodín, aby sme prediskutovali posilňovanie a premiestňovanie ruských jednotiek pozdĺž našej hranice a na dočasne okupovanom Kryme," napísal Kuleba na svojom účte na Twitteri.
Viedenský dokument bol prijatý 30. novembra 2011 na plenárnom zasadnutí Fóra Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre bezpečnostnú spoluprácu vo Viedni. Jeho cieľom je znížiť riziko vojenských konfliktov v zóne OBSE.
V súlade s týmto dokumentom si 56 účastníckych štátov OBSE pravidelne vymieňa informácie o svojich ozbrojených silách, vojenskej organizácii, ľudských zdrojoch a hlavných systémoch zbraní a vybavenia. Krajiny tiež zdieľajú informácie o svojom obrannom plánovaní a rozpočtoch.
Podľa tohto dokumentu Rusko musí špecifikovať oblasti, kde vykonáva vojenské činnosti, uviesť dátumy ich ukončenia, ako aj názvy, podriadenosť, počet vojenských útvarov, ako aj druhy používaných zbraní a vojenského vybavenia.
18:37 Hovorca Pentagónu odmietol potvrdiť, že Rusko zaútočí na Ukrajinu 16. februára
Hovorca Pentagónu John Kirby odmietol potvrdiť správy, že ruská invázia na Ukrajinu sa začne 16. februára. Hovoril o tom v nedeľňajšej relácii Fox News Sunday. TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr Reuters a UNIAN.
"Nie som v pozícii potvrdiť tieto správy," komentoval Kirby tvrdenia, že ruská invázia na Ukrajinu sa má začať v stredu 16. februára. Spojené štáty však podľa neho veria, že "k veľkej vojenskej akcii môže dôjsť v ktorýkoľvek deň".
17:30 Ukrajina odporučila leteckým spoločnostiam, aby nelietali nad Čiernym morom
Ukrajina odporučila v nedeľu leteckým spoločnostiam, aby sa od pondelka do soboty vyhli prelietaniu nad otvorenými vodami Čierneho mora. Toto varovanie Ukrajina vydal v súvislosti s ruskými námornými cvičeniami, ktoré sa tam v súčasnosti konajú, informovala agentúra Reuters.
Ruské námorníctvo v sobotu informovalo, že spustilo rozsiahle cvičenie v Čiernom mori. Podľa ruského ministerstva obrany sa na ňom zúčastňuje vyše 30 plavidiel.
Ruská armádny vrtuľník letí nad ruskou vojnovou loďou počas manévrov v oblasti Čierneho mora, archívna fotografia. Foto: TASR/AP
"Od zajtra odporúčame aerolíniám, aby nad touto oblasťou (Čiernym morom) nelietali a aby si vzhľadom na súčasnú situáciu dopredu naplánovali optimálne trasy," uviedla ukrajinská štátna služba pre leteckú prevádzku. Zároveň tiež dodala, že ukrajinský vzdušný priestor ostáva aj naďalej otvorený.
Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka nemá v súčasnosti zmysel zavárať ukrajinský vzdušný priestor v súvislosti s hromadením ruských vojsk v blízkosti ukrajinských hraníc. Reagoval tak na správy o tom, že holandská letecká spoločnosť KLM pozastavuje lety na Ukrajinu, pričom jej lietadlá nebudú nad Ukrajinou ani prelietať. Podobný krok pritom zvažuje aj nemecká letecká spoločnosť Lufthansa.
17:10 Scholz: V prípade invázie na Ukrajinu bude Rusko "okamžite" čeliť sankciám
V prípade invázie na Ukrajinu bude Rusko "okamžite" čeliť sankciám zo strany západných spojencov, vyhlásil v nedeľu nemecký kancelár Olaf Scholz - v predvečer svojho odchodu do Kyjeva a Moskvy. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
"V prípade vojenskej agresie proti Ukrajine, ktorá ohrozí jej územnú celistvosť a zvrchovanosť, to povedie k tvrdým sankciám, ktoré sme starostlivo pripravili a ktoré môžeme okamžite uviesť do platnosti spolu s našimi spojencami v NATO a Európe," povedal Scholz.
Nemecký kancelár ešte na štvrtkovom stretnutí s lídrami Litvy, Lotyšska a Estónska v Berlíne vyhlásil, že Rusko by nemalo podceňovať odhodlanosť NATO, čo sa týka odozvy na akúkoľvek eskaláciu ukrajinsko-ruskej krízy.
"Ďalšia vojenská agresia Ruska voči Ukrajine by mala vážne politické, ekonomické a strategické následky," varoval. "Zároveň sme pripravení na seriózne rozhovory s Ruskom, na dialóg o európskych bezpečnostných otázkach," dodal.
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
16:40 SkyUp potvrdila, že poisťovne nechcú kryť udalosti spojené s letmi na Ukrajinu
Ukrajinská letecká spoločnosť SkyUp potvrdila v nedeľu správy ukrajinských médií o tom, že medzinárodné poistné spoločnosti odmietajú z obáv pred vojenskou inváziou poisťovať stroje lietajúce v ukrajinskom vzdušnom priestore. TASR o tom informuje na základe správy agentúry RIA Novosti.
"Najväčšie poistné spoločnosti sveta 12. februára 2022 informovali ukrajinské letecké spoločnosti, že o 48 hodín prestanú kryť poistné udalosti letov v ukrajinskom vzdušnom priestore. Toto rozhodnutie súvisí so zvyšujúcim sa rizikom vojenskej invázie," uviedla SkyUp vo vyhlásení zverejnenom na jej oficiálnej webovej stráne.
Aerolínie zároveň dodali, že situácia sa už rieši "na štátnej úrovni", pričom ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru zvoláva naliehavé stretnutie s cieľom nájsť riešenie, ako umožniť aerolíniám naďalej lietať na Ukrajinu.
Tento rezort pritom už skôr informoval, že ukrajinský vzdušný priestor ostáva otvorený.
Agentúra TASS v nedeľu informovala, že niekoľko európskych a amerických leteckých spoločností v nedeľu zrušilo svoje lety smerujúce na Ukrajinu, čo majú dokazovať informácie na tabuliach na letiskách v Kyjeve a Odese.
Z spomedzi letov smerujúcich na kyjevské medzinárodné letisko Boryspiľ bol zrušený let americkej leteckej spoločnosti Delta Airlines i holandských aerolínií KLM – tie ešte v sobotu informovali, že svoje lety na Ukrajinu rušia, píše TASS.
Okrem toho bol podľa ruskej agentúry zrušený aj let spoločnosti Ryanair smerujúci z Kyjeva do poľského mesta Poznaň a v Odese zase zrušili let poľských aerolínií LOT smerujúci do Varšavy.
Ukrajinská letecká spoločnosť SkyUp – jej let smerujúci z Madeiry do Kyjeva musel v sobotu pristáť v moldavskej metropole Kišiňov – zase pozastavila predaj leteniek na lety, ktoré sa majú uskutočniť od 14. do 16. februára.
Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka nemá v súčasnoti zmysel zavárať ukrajinský vzdušný priestor, pričom súčasnú situáciu spojenú s rušením letov prirovnal k "čiastočnej blokáde".
15:20 Steinmeier: Rusko nesie "zodpovednosť" za možnú vojnu na Ukrajine
Rusko nesie "zodpovednosť" za možnú vojnu na Ukrajine, vyhlásil v nedeľu Frank-Walter Steinmeier krátko po svojom znovuzvolení za nemeckého spolkového prezidenta. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
"Hrozí nebezpečenstvo vojenského konfliktu, vojny vo východnej Európe - a zodpovednosť za to nesie Rusko", vyhlásil Steinmeier (66) v prejave pred Spolkovým zhromaždením (Bundesversammlung), ktoré ho zvolilo v nedeľu na druhé päťročné funkčné obdobie.
Podľa agentúry AP Steinmeier taktiež uviedol, že "má zodpovednosť za všetkých ľudí, ktorí žijú v našej krajine". Povedal, že je nestranný, ale nie neutrálny, pokiaľ ide o demokraciu. "Kto bojuje za demokraciu, bude ma mať na svojej strane. Kto ju napadne, bude ma mať ako oponenta," zdôraznil prezident.
14:16 Wallace o diplomatickom úsilí Západu: Vo vzduchu cítiť závan Mníchova
Britský minister obrany Ben Wallace prirovnal diplomatické snahy Západu týkajúce sa odvrátenia prípadnej ruskej invázie na Ukrajinu k pokusom Európy pred začiatkom druhej svetovej vojny zaistiť trvalý mier dohodou s nacistickým Nemeckom. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP.
Wallace v rozhovore pre noviny Sunday Times povedal, že ruský prezident Vladimir Putin môže poslať nazhromaždené ruské jednotky na Ukrajinu "kedykoľvek" a naznačil, že nemenované západné krajiny nie sú voči Moskve dostatočne tvrdé.
"Je možné, že (Putin) jednoducho odvolá svoje tanky a všetci sa vrátime domov, ale od niektorých krajín Západu je vo vzduchu cítiť závan Mníchova," skonštatoval Wallace.
Cieľom intenzívneho západného diplomatického úsilia je zmierniť obavy z ruskej invázie na susednú Ukrajinu. Pri hraniciach s Ukrajinou má totiž Rusko zhromaždených vyše 100 000 vojakov.
"Znepokojujúce je, že napriek zvýšenému diplomatickému úsiliu budovanie armády pokračovalo. Nezastavilo sa, ale pokračovalo," dodal Wallace.
Na otázku týkajúcu sa porovnania podpisu zmienenej dohody so súčasnými diplomatickým úsilím britský poslanec Konzervatívnej strany Brandon Lewis povedal, že spojenie s nacistami "nemá zmysel".
Britský minister obrany Ben Wallace. Foto: TASR/AP
Na základe Mníchovskej dohody, ktorú podpísali 29. septembra 1938 diktátori z Nemecka a Talianska, Adolf Hitler a Benito Mussolini, v spoločnosti vtedajších premiérov Francúzska a Británie, Nevilla Chamberlaina a Édouarda Daladiera, odstúpili Nemecku rozsiahle územia Československa. Dohoda, ktorá vznikla bez účasti československých zástupcov, bola spočiatku vydávaná za akt zaisťujúci Európe mier. Už o necelý rok sa však pre agresiu Nemecka začala druhá svetová vojna.
13:50 Pápež František viedol tichú modlitbu za Ukrajinu
Pápež František sa počas tradičnej nedeľňajšej modlitby na Námestí svätého Petra spolu s davom v tichosti pomodlil za Ukrajinu, pričom apeloval na politikov, aby sa snažili o dosiahnutie mieru.
"Správy z Ukrajiny sú veľmi znepokojujúce," uviedol František, ktorý už viackrát vyzval na mier na Ukrajine. Minulý mesiac sa tiež z jeho iniciatívy uskutočnil medzinárodný deň modlitby za mier v súvislosti so situáciou okolo Ukrajiny.
"Všetko úsilie o mier zverujem príhovoru Panny Márie a svedomiu zodpovedných politikov," uviedol pápež.
"V tichosti sa pomodlime," vyzvala hlava katolíckej cirkvi dav na námestí, ktorý na približne pol minúty stíchol.
12:20 Ukrajina a Turecko rokovali o rozvoji vojensko-technickej spolupráce
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba telefonoval so svojim tureckým náprotivkom Mevlütom Čavušoglom, s ktorým diskutoval okrem iného aj o rozvoji vojensko-technickej spolupráce. Informovala o tom v nedeľu agentúra RIA Novosti.
"Absolvoval som obsažný telefonát s mojim tureckým kolegom a priateľom Mevlütom Čavušoglom o kríze, ktorú vytvorilo Rusko, o hrozbách v Čiernom a Azovskom mori a tiež o rozvoji vzájomnej vojensko-technickej spolupráce," napísal Kuleba v sobotu večer na sociálnej sieti Twitter.
3:00 USA odmietli tvrdenie, že ich ponorka vplávala do ruských teritoriálnych vôd
Ministerstvo obrany Spojených štátov odmietlo v sobotu tvrdenia Ruska, že americká útočná ponorka plávala v ruských teritoriálnych vodách. Informovala o tom agentúra TASS.
"Tvrdenia Ruska, že sme v ich teritoriálnych vodách vykonávali operácie, nie sú pravdivé," uviedol vo vyhlásení kapitán Kyle Raines, hovorca velenia americkej armády v oblasti Indického a Tichého oceánu (USINDOPACOM).
"Nebudem sa vyjadrovať k presnej polohe našich ponoriek, ale lietame, plavíme sa a vykonávame operácie bezpečne (a) v medzinárodných vodách," dodal Raines.
22:30 Moskva: Ruská vojnová loď vytlačila americkú útočnú ponorku od tichomorských Kuríl
Ruský torpédoborec Maršal Šapošnikov v sobotu vytlačil americkú ponorku, ktorá sa dostala do blízkosti Kurilských ostrovov, kde práve prebiehajú vojenské cvičenia ruského Tichomorského loďstva, z teritoriálnych vôd Ruskej federácie. TASR o tom informovala na základe správ poskytnutých tlačovými agentúrami AFP a TASS.
Americká útočná ponorka triedy Virginia sa vzdialila po tom, ako ruský torpédoborec na tento účel použil "primerané prostriedky", uviedlo ruské ministerstvo obrany. K incidentu došlo v čase napätej situácie, ktorá vládne medzi Moskvou a Západom v súvislosti s možnou inváziou ruských síl na Ukrajinu.
Ruský protiponorkový torpédoborec triedy Udaloj zaregistroval americkú atómovú ponorku v ruských výsostných vodách pri Kurilských ostrovoch v sobotu v ranných hodinách miestneho času. Ruské ministerstvo obrany si v súvislosti s týmto incidentom predvolalo amerického vojenského pridelenca. Ponorka patrí Vojenskému námorníctvu Spojených štátov (US NAVY).
Americká ponorka spustila simulátor s vlastným pohonom, aby na radarových a akustických kontrolných prostriedkoch protivníka rozdelila obraz cieľa na dve časti a maximálnou rýchlosťou sa stiahla z ruských výsostných vôd, spresnil ruský rezort obrany.
Plavidlá ruského Tichomorského loďstva pokračujú v plánovaných cvičeniach vrátane úloh týkajúcich sa zabezpečenia kontroly v podmorskom prostredí a marenia narušenia štátnych hraníc.
22:11 Česko odporúča svojim občanom opustiť Ukrajinu
České ministerstvo zahraničných vecí vydalo v sobotu varovanie pred cestou na Ukrajinu a odporučilo českým občanom, ktorí sa tam momentálne nachádzajú, opustiť túto krajinu. Rezort správu vydal po zasadnutí pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberala vyhodnotením bezpečnostnej situácie vo východnej Európe, píšu webové Novinky.cz.
"V súvislosti so stupňovaním hrozby ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine ministerstvo zahraničných vecí ČR na základe odporúčaní tejto skupiny a platných mechanizmov krízového riadenia varuje pred cestou na územie Ukrajiny a Bieloruska. Občanom, ktorí sa tu nachádzajú, odporúča zvážiť opustenie týchto krajín," uviedol príslušný vládny rezort.
"S ohľadom na stále sa zvyšujúcu pravdepodobnosť náhleho a podstatného zhoršenia sa bezpečnostnej situácie v súvislosti s veľmi vysokým napätím medzi Ruskom a Ukrajinou ministerstvo zahraničných vecí ČR varuje pred cestami do Bieloruska. Pokiaľ už v krajine ste a napriek varovaniu sa rozhodnete zostať, dbajte počas pobytu na maximálnu opatrnosť, sledujte dôveryhodné médiá a majte pripravený plán evakuácie pre prípad núdze," uviedol rezort.
K situácii sa vyjadril aj český minister vnútra Vít Rakušan. "Zbierame všetky dostupné informácie, nechceme prispievať k panike, ale obozretnosť je v tejto chvíli určite na mieste," uviedol. Podľa neho ak by sa situácia na Ukrajine vyhrotila, Česko je pripravené dostať svojich občanov do bezpečia.
České veľvyslanectvo v Kyjeve bude naďalej pracovať, krajinu však opustia rodinní príslušníci vyslaných pracovníkov.
19:34 Prebehol očakávaný telefonát medzi Bidenom a Putinom
Trval hodinu a dve minúty, uviedol Biely dom. "Zabezpečený hovor prezidenta Bidena s ruským prezidentom Putinom bol ukončený o 12:06 ((18:06 SEČ)," informoval Biely dom bez ďalších podrobností.
Podľa agentúry RIA Novosti rozhovoru prezidentov predchádzalo rokovanie ministrov zahraničných vecí a obrany oboch krajín. RIA Novosti poznamenala, že Putin a Biden spolu naposledy telefonovali koncom minulého roka. Okrem toho začiatkom decembra mali rokovania vo formáte videokonferencie. Hlavnými témami týchto rozhovorov bolo urovnanie vnútro ukrajinského konfliktu a poskytnutie právnych záruk pre bezpečnosť Ruska.
Biden varoval Putina, že Spojené štáty budú reagovať rýchlo a rozhodne, ak Rusko napadne Ukrajinu. Oznámil to Biely dom. Podľa Bieleho domu Biden zdôraznil, že "zatiaľ čo Spojené štáty sú naďalej pripravené zapojiť sa do diplomacie v plnej koordinácii s našimi spojencami a partnermi, sme rovnako pripravení aj na iné scenáre". Biden Putinovi taktiež povedal, že ruská invázia by "viedla k rozsiahlemu ľudskému utrpeniu a zníženiu postavenia Ruska".
Podľa nemenovaného predstaviteľa americkej administratívy telefonát medzi Bidenom a Putinom nepriniesol žiadnu zásadnú zmenu v patovej situácii v súvislosti s ruskými jednotkami, ktoré sa hromadia pri hranici s Ukrajinou. Telefonický rozhovor bol "profesionálny a vecný a trval o niečo viac ako hodinu. Nedošlo k zásadnej zmene dynamiky, ktorá prebieha už niekoľko týždňov", povedal novinárom pod podmienkou anonymity tento predstaviteľ.
18:36 Švédsko vyzvalo svojich občanov, aby čo najrýchlejšie opustili Ukrajinu
Okrem toho sa vzhľadom na zmenenú bezpečnostnú situáciu neodporúča žiadne cestovanie na Ukrajinu, oznámilo dnes švédske ministerstvo zahraničných vecí.
Situácia na Ukrajine je vážna a nepredvídateľná, napísala na sociálnej sieti Twitter šéfka švédskej diplomacie Ann Lindeová, ktorú cituje tlačová agentúra DPA. Podľa jej rezortu sa na území Ukrajiny momentálne nachádza približne 200 až 300 Švédov.
17:00 Orbán: treba zabrániť vojne, inak budeme mať problém s utečencami
Rusko-ukrajinskej vojne treba zabrániť, vyhlásil vo výročnom prejave o stave krajiny predseda maďarskej vlády a predseda vládnej strany Fidesz Viktor Orbán. Podľa spravodajcu TASR pred pozvanými hosťami v budínskom multifunkčnom centre Várkert Bazár premiér zdôraznil, že stratégia Európskej únie voči Rusku zlyhala a sankcie voči Moskve sú zlé.
Prejav predsedu Fideszu vysielaný online na kanáli YouTube bol úvodným podujatím začínajúcej sa kampane parlamentných volieb 2022, ktoré sa budú konať 3. apríla.
K ukrajinskému konfliktu Orbán dodal, že v prípade vojenského konfliktu sa spustí obrovská vlna utečencov, ktorá bude väčšia než z niekdajšej Juhoslávie.
Maďarský premiér Viktor Orbán a ruský prezident Vladimir Putin, Budapešť. Foto: TASR/AP
Podľa jeho slov Maďarsko vzhľadom na svoju vojenskú a ekonomickú silu nedokáže ovplyvniť vzťahy EÚ s Ruskom, avšak vytvorilo si vlastný model, v rámci ktorého Budapešť spolupracuje s Moskvou.
V tejto súvislosti pripomenul svoju schôdzku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom 1. februára v Moskve, ktorú označil za mierovú misiu. Dodal, že vojna a konflikty vždy priniesli utrpenie a straty pre región strednej Európy i pre Maďarsko. Podčiarkol, že maďarským záujmom je mier a nezávislosť Ukrajiny.
"Vojenská sila EÚ by mala byť porovnateľná s vojenskou silou Ruska. Kým tak nie je, zatiaľ o bezpečnosti Európy rozhodujú Spojené štáty a Rusko. Preto podporujeme vytvorenie spoločnej európskej sily," zdôraznil.
16:59 Španielsko a Holandsko vyzvalo svojich občanov na opustenie Ukrajiny
Španielsko vzhľadom na narastajúce obavy z bezprostredne hroziaceho ruského útoku na Ukrajinu vyzvalo v sobotu svojich občanov, aby opustili túto krajinu.
"Všetkým Španielom odporúčame, aby dočasne odišli z tejto krajiny za využitia existujúcich cestovných možností," vyhlásila španielska vláda. Výzva sa týka najmenej 500 Španielov, ktorí sa nachádzajú najmä v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.
Madrid pripomenul, že varovanie, aby španielski občania necestovali na Ukrajinu z dôvodu tamojšej "nestabilnej situácie", vydal už v januári. Svojich občanov vyzvali na odchod z Ukrajiny už viaceré ďalšie krajiny vrátane Nemecka a Británie.
Na odchod z Ukrajiny vyzvalo svojich občanov medzitým aj Holandsko, uvádza DPA. "Bezpečnostná situácia je znepokojivá a niekoľko uplynulých dní sa iba zhoršuje," vyhlásil v sobotu holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra. Rozhodnutie bolo prijaté po konzultácii so spojeneckými krajinami.
15:55 Slovensko stiahne rodinných príslušníkov našej diplomacie z Ukrajiny
Rezort slovenskej diplomacie rozhodol o stiahnutí rodinných príslušníkov vyslaných zamestnancov na našom Zastupiteľskom úrade v Kyjeve a Generálnom konzuláte v Užhorode. Urobil tak po sobotnom zasadnutí krízového štábu Ministerstva zahraničných vecí.
Rezort diplomacie zároveň mení cestovné odporúčanie na úroveň necestovať na Ukrajinu bez ohľadu na účel cesty. "Toto rozhodnutie je výsledkom dnešného rokovania medzi zastupiteľskými úradmi členských krajín EÚ v Kyjeve. Rozhodnutie rezortu diplomacie sa opiera o vyhodnotenie najaktuálnejších zdieľaných spravodajských informácií, ktoré hovoria o ďalšom zhoršovaní bezpečnostného prostredia a eskalácii napätia," uviedol hovorca ministerstva Juraj Tomaga.
Ministerstvo zahraničia je pripravené ďalej upraviť cestovné odporúčania podľa aktuálneho vývoja. "V tejto súvislosti odporúčame pravidelne sledovať webovú stránku rezortu a využiť možnosť registrácie na stránkach ministerstva," dodal Tomaga.
15:45 Zelenskyj žiada dôkaz o tom, že Rusko plánuje zaútočiť na Ukrajinu 16. februára.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyhlásil, že chce vidieť dôkaz o tom, že Rusko plánuje zaútočiť na jeho krajinu 16. februára. TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr UNIAN a TASS. Zelenskyj počas stretnutia s médiami po kontrole špeciálnych taktických cvičení v Chersonskej oblasti vyzval na poskytnutie stopercentných informácií o možnom útoku zo strany Ruskej federácie, počnúc 16. februárom, ak sú takéto údaje dostupné. Dodal, že všetky takéto informácie budú predmetom analýzy. "V informačnom priestore je príliš veľa informácií o hlbokej totálnej vojne zo strany Ruskej federácie. Hovorí sa dokonca o vhodných dátumoch. Chápeme všetky riziká, chápeme, že existujú... Nikoho sa nebojíme, žiadna panika, všetko je pod kontrolou," zdôraznil Zelenskyj.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Poznamenal, že množstvo informácií o možnej ruskej invázii len vyvoláva paniku a "panika v našej krajine je najlepším priateľom nášho nepriateľa". Zelenskyj je presvedčený, že Ukrajina by sa mala v prvom rade spoliehať na svoju armádu a svojich občanov a byť stále pripravená. Zdôraznil však, že jediný spôsob, ako vyriešiť konflikt, je výlučne diplomacia. "Denne komunikujeme s vedením rôznych štátov... Pretože veríme, že diplomatická cesta je jedinou cestou k deeskalácii a deokupácii," dodal.
Noviny Politico s odvolaním sa na vlastné zdroje informovali, že americký prezident Joe Biden počas piatkového rozhovoru so svojimi transatlantickými spojencami tvrdil, že Rusko môže zaútočiť na Ukrajinu 16. februára.
15:05 Lavrov obvinil USA z pokusu vyprovokovať vojnu
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil v sobotu Spojené štáty z toho, že sa snažia vyprovokovať konflikt na Ukrajine. Lavrov tak spravil počas telefonátu so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a TASS.
"Minister (Lavrov) zdôraznil, že USA a ich spojenci propagandistickou kampaňou o 'ruskej agresii' proti Ukrajine sledujú provokačné ciele, podnecujú vládu v Kyjeve k sabotovaniu minských dohôd a ku škodlivému silovému riešeniu problémov na Donbase," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.
Lavrov zároveň počas rozhovoru opäť upozornil svojho rezortného kolegu na to, že USA a Severoatlantická aliancia (NATO) vo svojich odpovediach doručených Moskve odignorovali základné požiadavky Ruska o nerozširovaní NATO a nerozmiestňovaní útočných zbraní v blízkosti ruských hraníc. Rusko pritom podľa Lavrova zdôraznilo, že práve na základe odpovede na tieto požiadavky bude hodnotiť dokumenty zaslané Spojenými štátmi a alianciou.
Šéf americkej diplomacie počas telefonátu uviedol, že "diplomatická cesta pre vyriešenie krízy je stále otvorená". Tá si však od Ruska vyžaduje, aby pristúpilo k "deeskalácii a v dobrej viere sa zapojilo do diskusie", uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení na svojej oficiálnej webovej stránke.
Blinken okrem toho znova zopakoval varovanie, že v prípade ak "si Moskva vyberie cestu agresie a ďalšieho útoku na Ukrajinu, tak tá vyústi do rozhodnej, masívnej a jednotnej transatlantickej odpovede".
O kríze týkajúcej sa Ukrajiny bude dnes ruský prezident Vladimir Putin telefonicky hovoriť aj so svojim americkým náprotivkom Joeom Bidenom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, pripomína AFP.
14:21 USA nariadili zamestnancom svojho veľvyslanectva v Kyjeve, aby opustili Ukrajinu
Nariadenie platí pre tých zamestnancov, ktorí nie sú nevyhnutní pre chod diplomatickej misie. Americké ministerstvo zahraničných vecí v aktualizovaných cestovných odporúčaniach uvádza, že "nariadilo odchod z veľvyslanectva v Kyjeve väčšine zo svojich priamych zamestnancov pre pretrvávajúcu hrozbu ruskej vojenskej akcie".
Rezort zároveň uvádza, že "pozastaví poskytovanie konzulárnych služieb na veľvyslanectve v Kyjeve“. Malú konzulárnu prítomnosť si USA však plánujú zachovať na západe Ukrajiny v meste Ľvov, aby mohli poskytnúť americkým občanom pomoc v prípade núdze. Táto misia však nebude môcť vydávať pasy, víza a ani poskytovať rutinné konzulárne služby, píše denník The New York Times.
Washington ďalej uviedol, že nepošle svojich vojakov na Ukrajinu v prípade, ak ju napadne Rusko, a preto nebude zorganizovať evakuáciu svojich občanov z Ukrajiny.
Americký rezort diplomacie zároveň zopakoval výzvu amerického prezidenta Joea Bidena, aby občania USA okamžite opustili Ukrajinu. Okrem USA oznámilo v sobotu zníženie počtu diplomatických zamestnancov na Ukrajine aj Rusko, ktoré naopak uviedlo, že k tomuto kroku pristúpilo pre obavy z "provokácie kyjevského režimu a tretích krajín".
13:18 Svojich občanov vyzvalo na okamžité opustenie Ukrajiny už aj Nemecko
K rovnakému kroku pristúpili v sobotu aj Austrália a Nový Zéland, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
"Ak sa v súčasnosti nachádzate na Ukrajine, uistite sa, či je vaša prítomnosť naozaj nevyhnutná. Ak nie je, tak v krokom čase odíďte," uviedlo nemecké ministerstvo zahraničných vecí.
Austrálsky premiér Scott Morrison vyzval k rovnakému kroku aj občanov Austrálie: "Situácia (na Ukrajine) bude veľmi nestabilná, ak dôjde ku konfliktu. Dúfame a modlíme sa, aby sa to nestalo. Už nejaký čas je však jasné, že Austrálčania, ktorí sú na Ukrajine, by sa mali snažiť dostať z krajiny," uviedol Morrison.
Novozélandská ministerka zahraničných vecí Nanaia Mahutová upozornila občanov Nového Zélandu na to, že ich krajina nemá na Ukrajine diplomatické zastúpenie, a preto bude jeho schopnosť poskytnúť svojim občanom konzulárne služby "veľmi limitovaná". Občania by preto mali opustiť krajinu, kým sú k dispozícii komerčné lety.
"Bezpečnostná situácia na Ukrajine sa môže v krátkom čase zmeniť a Novozélanďania by sa za týchto okolností nemali spoliehať na pomoc pri evakuácii," uviedla Mahutová. Zároveň opäť vyzvala Rusko, aby okamžite prijalo kroky smerujúce k uvoľneniu napätia.
Medzičasom Izrael varoval svojich občanov pred cestou na Ukrajinu.
12:16 Rusko spustilo vojenské cvičenie v Čiernom mori
Ruské námorníctvo v sobotu spustilo rozsiahle cvičenie v Čiernom mori. Podľa ruského ministerstva obrany sa na ňom zúčastňuje vyše 30 plavidiel, ktoré vyplávali zo Sevastopolu a Novorossijska. Informovala o tom agentúra AFP.
"Cieľom cvičenia je obrana pobrežia Krymského polostrova, základní Čiernomorskej flotily, ako aj ekonomického odvetvia krajiny... pred možným vojenským ohrozením," dodalo ministerstvo.
Moskva v januári oznámila sériu námorných cvičení v Atlantickom oceáne, Severnom ľadovom oceáne, Tichom oceáne a Stredozemnom mori. Do cvičení by sa malo zapojiť vyše ako 140 vojnových lodí a podporných plavidiel, viac ako 60 lietadiel, tisíc kusov vojenskej techniky a celkovo viac ako 10-tisíc vojakov.
Zároveň sa v Bielorusku vo štvrtok začali desaťdňové vojenské cvičenia za účasti bieloruských a ruských síl.
11:25 Ukrajina v sobotu vyzvala svojich občanov, aby zachovali pokoj a nepodliehali panike
K výzve prichádza deň po tom, čo Spojené štáty a mnohé európske krajiny vyzvali svojich občanov, aby okamžite opustili Ukrajinu z dôvodu rastúceho nebezpečenstva rozsiahlej ofenzívy ruských síl a v súvislosti s narastajúcimi obavami, že sa Rusko pripravuje na inváziu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
"V tejto chvíli je mimoriadne dôležité zachovať pokoj, vyhnúť sa destabilizačným akciám, ako aj takým akciám, ktoré šíria paniku," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
"Ozbrojené sily Ukrajiny neustále situáciu monitorujú a sú pripravené odmietnuť akékoľvek zasahovanie do jej územnej celistvosti a suverenity," uviedol ďalej rezort diplomacie.
Ukrajinskí diplomati sú zároveň podľa vyhlásenia v neustálom kontakte so všetkými svojimi kľúčovými partnermi.
10:35 Británia odkázala svojim občanom na Ukrajine, aby neočakávali vojenskú evakuáciu
Britskí občania, ktorí sa rozhodnú zostať na Ukrajine, by v prípade vypuknutia konfliktu s Ruskom nemali očakávať vojenskú evakuáciu. V rozhovore pre spravodajskú stanicu Sky News to v sobotu uviedol námestník britského ministra obrany James Heappey. "Britskí občania by mali okamžite akýmikoľvek možnými dopravnými prostriedkami opustiť Ukrajinu a nemali by očakávať, že bude možnosť vojenskej evakuácie, ako boli toho svedkami v lete v Afganistane," povedal Heappey.
Britské ministerstvo zahraničných vecí odporučilo v piatok Britom, aby necestovali na Ukrajinu. Britských občanov, ktorí už na Ukrajine sú, zároveň vyzvalo, aby odišli čo najskôr, pokým majú k dispozícii prostriedky bežnej komerčnej dopravy. Podľa agentúry Reuters Heappey povedal, že akékoľvek rozhodnutie o diplomatickej prítomnosti Británie na Ukrajine zatiaľ nepadlo. Britský minister obrany Ben Wallace v piatok oznámil, že britskí vojaci vyslaní na Ukrajinu na výcvikové účely sa čoskoro vrátia. Heappey v tejto súvislosti podotkol, že na Ukrajine nebudú prítomné žiadne britské jednotky, ak dôjde ku konfliktu s Ruskom.
9:55Blinken bude v sobotu s Lavrovom hovoriť o riešení krízy okolo Ukrajiny
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken oznámil, že by mal v sobotu hovoriť so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom v rámci posledného pokusu odvrátiť možnú inváziu na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.
"Naďalej vidíme veľmi znepokojujúce znaky ruskej eskalácie vrátane príchodu nových (vojenských) síl v blízkosti ukrajinských hraníc," povedal Blinken na tlačovej konferencii počas návštevy tichomorského ostrovného štátu Fidži. "Ak má Rusko skutočný záujem vyriešiť prostredníctvom diplomacie a dialógu túto krízu, ktorú si spôsobilo, sme na to pripravení," povedal Blinken. Zároveň podotkol, že dialóg sa musí viesť v kontexte deeskalácie. "Doteraz sme z Moskvy videli len eskaláciu," uviedol šéf americkej diplomacie.
Spojené štáty sú však podľa neho pripravené aj na scenár, že by si Moskva zvolila cestu agresie. V tejto súvislosti povedal, že Washington a jeho spojenci okamžite uvalia na Rusko ekonomické sankcie, ak napadne Ukrajinu. "Nevieme, či sa prezident Putin takto rozhodol. "Vieme však, že je schopný konať veľmi rýchlo," dodal. Na otázku novinárov, či sa Spojené štáty chystajú evakuovať svoje veľvyslanectvo v Kyjeve na základe varovania pred hroziacou ruskou inváziou, Blinken povedal, že sa k tomu viac vyjadrí v nadchádzajúcich hodinách, píše agentúra Reuters.
08:15 Macron bude v sobotu telefonovať s Putinom
Francúzsky prezident Emmanuel Macron bude v sobotu telefonovať so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. V piatok večer to oznámil Elyzejský palác a neskôr to potvrdil aj Putinov hovorca Dmitrij Peskov, informovali agentúry AFP a TASS.
Telefonát by sa mal začať v sobotu o 12.00 h SEČ (14.00 h moskovského času). Cieľom rozhovoru by malo byť urovnanie aktuálnej ukrajinskej krízy "prostredníctvom diplomacie a dialógu", uviedol Paríž.
Macron navštívil Moskvu v pondelok (7. februára) a viedol viac ako päťhodinové rokovania s ruským prezidentom Putinom. Nasledujúci deň francúzsky líder navštívil Kyjev a stretol sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Po utorňajšom stretnutí v Kyjeve Macron povedal, že plánuje Putinovi zatelefonovať.
07:40 USA idú evakuovať svoje veľvyslanectvo v Kyjeve pre obavy z ruskej invázie
Spojené štáty sa chystajú evakuovať svoje veľvyslanectvo v Kyjeve, keďže predstavitelia západných spravodajských služieb varujú, že hrozba ruskej invázie na Ukrajinu je čoraz väčšia. Informovala o tom v sobotu agentúra AP.
Predstavitelia USA uviedli, že americké ministerstvo zahraničných vecí plánuje v sobotu skoro ráno oznámiť, že všetci americkí zamestnanci veľvyslanectva v Kyjeve budú musieť opustiť krajinu pre obavy z ruskej invázie.
Ministerstvo už predtým nariadilo rodinám zamestnancov veľvyslanectva USA v Kyjeve odísť z Ukrajiny. Nechalo na uvážení personálu, ktorý nie je kľúčový, či chce opustiť krajinu alebo nie. Nový krok prichádza v čase, keď Washington zosilnil svoje varovania o možnej ruskej invázii na Ukrajinu.
Predstavitelia USA, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity, nakoľko nemajú oprávnenie hovoriť o tejto veci verejne, uviedli, že určitý počet amerických diplomatov by mohol byť premiestnený na krajný západ Ukrajiny, blízko hraníc s Poľskom, ktoré je spojencom NATO, aby si USA mohli udržať diplomatickú prítomnosť v krajine.
Pentagón v piatok oznámil, že vyšle do Poľska ďalších 3-tisíc vojakov. K tomuto vyhláseniu došlo v situácii, keď po nahromadení svojich síl v blízkosti hraníc Ukrajiny usporiadalo Rusko spoločné vojenské cvičenia v Bielorusku a v Čiernom mori.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na základe toho v piatok vyhlásil, že ruská invázia na Ukrajinu môže prísť kedykoľvek, možno ešte pred koncom tohtoročných zimných olympijských hier v Pekingu.
03:40 Putin a Biden si budú v sobotu telefonovať
Americký prezident Joe Biden a ruský prezident Vladimir Putin plánujú v sobotu absolvovať telefonický hovor. Informáciu priniesla agentúra TASS i spravodajská televízia CNN.
Podľa hovorkyne Bieleho domu Jen Psakiovej sa rozhovor najvyšších predstaviteľov USA a Ruska uskutoční v sobotu ráno washingtonského času (v sobotu poobede moskovského času). "Rusko navrhlo, aby sa telefonát uskutočnil v pondelok (14. februára). Protinávrh Bieleho domu bol v sobotu a Kremeľ to akceptoval," povedala hovorkyňa.
Možnosť sobotňajšieho telefonátu medzi Putinom a Bidenom naznačil už v piatok aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
02:31 Blinken uistil Ukrajinu o podpore USA pred rastúcou ruskou hrozbou
Spojené štáty v piatok prisľúbili Ukrajine "silnú podporu" pred podľa nich "stále akútnejšou hrozbou možnej ďalšej agresie zo strany Ruska", uviedla agentúra AFP.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken telefonoval so svojím ukrajinským partnerom Dmytrom Kulebom a uistil ho, že Ukrajina má naďalej stálu a neochvejnú podporu Spojených štátov v otázke svojej suverenity a územnej celistvosti, uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí.
Počas telefonátu s Kulebom Blinken zdôraznil, že "akákoľvek agresia zo strany Ruska voči Ukrajine bude mať rýchle, tvrdé a jednotné dôsledky".
Napätie medzi Ruskom a Západom narástlo po tom, ako Rusko zhromaždilo pri svojich hraniciach s Ukrajinou viac ako 100-tisíc vojakov. Západné mocnosti otvorene hovoria o tom, že Kremeľ sa chystá na inváziu. Podľa Washingtonu sa už ruský prezident Vladimir Putin "rozhodol" podniknúť vojenský zásah, ktorý by sa mohol odohrať už v najbližších dňoch, možno ešte pred skončením olympijských hier v Pekingu. Prezident Joe Biden vyzval Američanov, aby neodkladne opustili Ukrajinu.
PIATOK
USA údajne vyšlú do Poľska ďalších 3-tisíc vojakov
Spojené štáty v najbližších dňoch vyšlú do Poľska ďalších 3-tisíc vojakov na pomoc spojencom z aliancie NATO. Pre agentúru Reuters to v piatok povedali štyria nemenovaní americkí predstavitelia.
K tomuto vyhláseniu došlo v situácii, keď po nahromadení svojich síl v blízkosti hraníc Ukrajiny usporiadalo Rusko spoločné vojenské cvičenia v Bielorusku a v Čiernom mori.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na základe toho v piatok vyhlásil, že ruská invázia na Ukrajinu môže prísť kedykoľvek, možno ešte pred koncom tohtoročných zimných olympijských hier v Pekingu.
Satelitné snímky zverejnené v piatok súkromnou americkou spoločnosťou ukázali nové rozmiestnenie ruskej armády na niekoľkých miestach v blízkosti Ukrajiny.
Moskva plány na inváziu na Ukrajinu popiera, ale tvrdí, že by mohla podniknúť bližšie nešpecifikované "vojensko-technické" kroky, pokiaľ nebude splnená séria jej požiadaviek - vrátane prísľubu od NATO, že nikdy neprijme Ukrajinu za člena aliancie a že stiahne svoje sily z východnej Európy.
Predstavitelia USA pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že avizované posily budú pochádzať z 82. výsadkovej divízie, a nie z amerických síl dislokovaných v Európe.
Jeden z citovaných zdrojov agentúry Reuters to označil za "významné nasadenie".
Táto skupina vojakov bude navyše k 8 500 americkým vojakom, ktorí čakajú na rozkaz na presun do Európy, ak si to vývoj situácie vyžiada, ako aj k 2000 americkým vojakom vyslaným z USA do Poľska a Nemecka. Zhruba tisícka vojakov, ktorí sú v súčasnosti v Nemecku, sa presúva do Rumunska.
22:00 Ukrajina sa nevzdá Doneckej a Luhanskej oblasti
Ukrajina nepristúpi k násilnému zabratiu území Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré nie sú pod jej kontrolou. Neurobí tak v obave pred veľkými stratami v radoch civilného obyvateľstva. Uviedol to v piatok na brífingu tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danylov.
"Nemôžeme to urobiť, pretože sme zodpovední za civilné obyvateľstvo, ktoré sa tam dnes nachádza," vyhlásil Danylov, citovaný agentúrou TASS. Tvrdenia, že Ukrajina je pripravená prejsť v Donbase do ofenzívy, označil Danylov za fikciu. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Donbas a Krymský polostrov, ktoré Kyjev označuje za dočasne okupované územia, sa vrátia Ukrajine. Dodal, že "je to otázka času". V súvislosti s obranou územia štátu povedal, že "Ukrajina má dostatok síl a prostriedkov".
21:10 Biden tvrdí, že Putin chce obkľúčiť Kyjev
Americký prezident Joe Biden počas piatkového virtuálneho rokovania povedal ostatným západným lídrom, že USA sa domnievajú, že ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol uskutočniť inváziu na Ukrajinu, ku ktorej by mohlo dôjsť už v najbližších dňoch. Informoval o tom denník The Guardian, ktorý sa odvolal na nemenované diplomatické zdroje.
Bidenove slová spojencom v rámci Severoatlantickej aliancie a Európskej únie nasledovali po tom, ako prezident USA dostal najnovšie informácie od amerických spravodajských služieb v suteréne západného krídla Bieleho domu, v miestnosti známej ako Situation Room. Nemenovaní diplomati, ktorí sa brífingu zúčastnili tvrdia, že Washington sa domnieva, že ruská invázia by sa mohla začať už "v priebehu niekoľkých dní".
Západné spravodajské agentúry sa podľa The Guardian domnievajú, že najpravdepodobnejším cieľom ruskej ofenzívy by bolo obkľúčenie Kyjeva a vynútenie zmeny režimu.
20:40 Ak dôjde k útoku na Ukrajinu, začne bombardovaním. Tvrdí to poradca prezidenta Bidena pre národnú bezpečnosť
Rusko už má v tejto chvíli dostatok síl na uskutočnenie veľkej vojenskej operácie proti Ukrajine a útok sa môže začať "každým dňom", povedal v piatok poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
Sullivan na brífingu v Bielom dome bez uvedenia konkrétnych dôkazov povedal, že každý Američan, ktorý sa nachádza na Ukrajine, by mal odísť v priebehu nasledujúcich 24 až 48 hodín. Jake Sullivan dodal, že americké spravodajské služby sa domnievajú, že ruský prezident Vladimir Putin by mohol nariadiť inváziu ešte pred koncom zimných olympijských hier v Pekingu a že je možný rýchly útok aj na hlavné mesto Ukrajiny Kyjev. Ruská invázia by mohla sa podľa poradcu mohla začať bombardovaním. "Ak sa útok odohrá, pravdepodobne sa začne leteckým bombardovaním a raketovými útokmi, ktoré by zjavne mohli usmrtiť civilistov," upozornil Sullivan.
20:00 Briti, EÚ, Lotyši, Izraelci a Japonci sťahujú svojich ľudí z Ukrajiny
Diplomatická služba Európskej únie vyzvala svojich zamestnancov s výnimkou kľúčového personálu na Ukrajine, aby opustili krajinu. Informoval o tom v piatok večer portál Politico. "Zamestnanci dostali možnosť opustiť Ukrajinu. Situáciu naďalej vyhodnocujeme,“ povedal hovorca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Peter Stano.
Jeden z diplomatov pre Politico uviedol, že veľvyslanec EÚ v Kyjeve Matti Maasikas poslal zamestnancom interný e-mail, v ktorom napísal, že vyzýva všetkých zahraničných pracovníkov, s výnimkou kľúčového personálu, aby čo najskôr opustili Ukrajinu.
Aj Lotyšsko sa pripojilo ku krajinám, ktoré odporučili svojim občanom nachádzajúcim sa na Ukrajine, aby odtiaľ čo najskôr odišli. Ministerstvo zahraničných vecí ako dôvod uviedlo "vážne ohrozenie bezpečnosti zo strany Ruska" v blízkosti ukrajinských hraníc a "vierohodnú hrozbu eskalácie situácie".
Britské ministerstvo zahraničných vecí odporučilo v piatok Britom, aby necestovali na Ukrajinu. Britských občanov, ktorí už na Ukrajine sú, zároveň vyzvalo, aby odišli čo najskôr, pokým majú k dispozícii prostriedky bežnej komerčnej dopravy. Britský rezort diplomacie zverejnil predmetné oznámenie na svojej webstránke v rámci aktualizovaných cestovných odporúčaní. Vyslovil sa v ňom proti "všetkým cestám" Britov na Ukrajinu. Dosiaľ britským občanom odporúčal, aby do tejto krajiny cestovali len v "nevyhnutých prípadoch", pripomína spravodajská stanica BBC.
Rezort zároveň odhadol, že na Ukrajine je niekoľko tisíc Britov. Uviedol tiež že v dôsledku narastajúcej hrozby budú stiahnutí ďalší zamestnanci britskej ambasády v Kyjeve, ktorá ostane otvorená, no nebude schopná poskytovať konzulárnu podporu Britom, ktorí sa napriek varovaniam rozhodnú zostať na Ukrajine. Nebudú tiež môcť očakávať pomoc pri evakuácii v prípade, ak naozaj dôjde k ruskej invázii.
18:30 Ukrajinci začnú v marci s výcvikom záložníkov
Výcvik záložníkov jednotiek územnej obrany sa na Ukrajine začne v marci. Jeho cieľom je získať a vycvičiť 1,5 až dva milióny "motivovaných občanov". V prejave na zasadnutí prezídia Kongresu miestnych a regionálnych samospráv to v piatok v Charkove podľa denníka Ukrajinská pravda vyhlásil náčelník generálneho štábu ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj. Spresnil, že cieľom armády je mať "v každom meste, v každej dedine, na každej ulici a v každom dome" sily schopné klásť odpor a zapojiť sa do územnej obrany v rámci svojich komunít.
Jednotky územnej obrany sa stali zložkou ukrajinských ozbrojených síl od 1. januára 2022 na základe zákona. Ich formovanie by sa malo zavŕšiť do 15. februára. Predpokladá sa, že na staniciach územnej obrany budú slúžiť vojaci aj záložníci, ktorí v závislosti od výsledkov dosiahnutých na cvičeniach a pri plnení plánu bojovej prípravy budú poberať aj peňažnú odmenu, pričom však naďalej budú vykonávať aj svoje civilné povolanie.
Do jednotiek územnej obrany môžu vstúpiť občania vo veku od 18 do 60 rokov bez ohľadu na pohlavie a vojenské skúsenosti. Cvičenia záložníkov budú prebiehať v ich voľnom čase. Ukrajinské vedenie tvrdí, že vytvorenie síl územnej obrany je nevyhnutné na ochranu pred údajne hroziacou "ruskou agresiou" voči Ukrajine. Rusko odmieta, že by malo takéto plány.
17:10 Biden bude telefonovať s Macronom, Scholzom, Dudom a ďalšími politikmi EÚ
Viacerí západní lídri vrátane amerického prezidenta Joea Bidena, nemeckého kancelára Olafa Scholza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona budú v piatok večer diskutovať o ukrajinskej kríze. Očakáva sa, že ku konferenčnému hovoru sa pripoja aj premiéri Talianska, Británie a Kanady, ďalej poľský prezident, ako aj najvyšší predstavitelia EÚ a Severoatlantickej aliancie (NATO).
17:00 Nóri tvrdia, že Rusi už majú okolo Ukrajiny všetko, čo potrebujú na útok
Rusko je operačne pripravené uskutočniť širokú škálu vojenských operácií na Ukrajine a Kremľu už stačí len vydať príslušný rozkaz. Uviedol to v piatok šéf nórskej vojenskej spravodajskej služby (NIS) Nils Andreas Stensones.
"Rusi majú všetko, čo potrebujú na to, aby vykonali akúkoľvek akciu; od menšej invázie na východe (Ukrajiny) cez menšie útoky na Ukrajine až po úplnú inváziu s možnou okupáciou celej krajiny alebo jej častí," uviedol viceadmirál Stensones. "Teraz je na (ruskom) prezidentovi Putinovi, aby sa rozhodol, či chce pokračovať alebo nie," dodal šéf nórskej vojenskej rozviedky.
Šéf NIS tieto slová povedal počas prezentácie výročnej správy nórskych spravodajských služieb o hodnotení aktuálnych hrozieb. Podľa Osla má Moskva na hranici s Ukrajinou zhromaždených už "viac ako 150.000 príslušníkov bojových jednotiek" spolu s "najvyspelejšími zbraňami" a všetkou potrebnou logistikou. "Je veľmi ťažké povedať, či je (útok) pravdepodobný alebo nepravdepodobný, pretože rozhodnutie je výlučne na ruskom prezidentovi," myslí si Stensones.
16:35 Ukrajina žiada vysvetlenie od Ruska, čo robia Rusi na Kryme
Ukrajina žiada od Ruska podrobné vysvetlenie týkajúce sa jeho vojenských aktivít v oblastiach susediacich s územím Ukrajiny a na polostrove Krym, ktorý vláda v Kyjeve považuje za dočasne okupované územia. Na svojom konte na sociálnej sieti Twitter to v piatok oznámil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba s tým, že Ukrajina dáva Rusku "na odpoveď 48 hodín".
We have officially triggered the risk reduction mechanism in accordance with para. III of the Vienna Document, and requested Russia to provide detailed explanations on military activities in the areas adjacent to the territory of Ukraine and in the temporarily occupied Crimea 1/4
Kuleba podľa správy agentúry UNIAN vysvetlil, že Ukrajina sa rozhodla oficiálne uplatniť "mechanizmus znižovania nebezpečenstva v súlade s oddielom III Viedenského dokumentu" o opatreniach na budovanie dôvery a bezpečnosti.
Viedenský dokument bol prijatý 30. novembra 2011 na plenárnom zasadnutí Fóra Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre bezpečnostnú spoluprácu vo Viedni. Jeho cieľom je znížiť riziko vojenských konfliktov v zóne OBSE. V súlade s týmto dokumentom si 56 účastníckych štátov OBSE pravidelne vymieňa informácie o svojich ozbrojených silách, vojenskej organizácii, ľudských zdrojoch a hlavných systémoch zbraní a vybavenia. Krajiny tiež zdieľajú informácie o svojom obrannom plánovaní a rozpočtoch.
Na základe Viedenského dokumentu teraz Kyjev žiada Ruskú federáciu, aby poskytla podrobné objasnenia týkajúce sa vojenských aktivít v oblastiach susediacich s územím Ukrajiny a na dočasne okupovanom Kryme. Podľa tohto dokumentu Rusko musí špecifikovať oblasti, kde vykonáva vojenské činnosti, uviesť dátumy ich ukončenia, ako aj názvy, podriadenosť, počet vojenských útvarov, ako aj druhy používaných zbraní a vojenského vybavenia. "Rusko má na odpoveď 48 hodín," zdôraznil minister Kuleba.
Ak Rusko vyžiadané informácie neposkytne, alebo dodá neúplné informácie, Ukrajina obráti na Ruskú federáciu a ďalších signatárov Viedenského dokumentu a požiada o zvolanie mimoriadnej schôdzky, na ktorom Rusko bude musieť poskytnúť vysvetlenie. Kuleba v mene Ukrajiny prízvukoval, že bude "naďalej využívať všetky diplomatické príležitosti na zaistenie bezpečnosti Ukrajiny".
16:00 Rusko odmietlo kolektívnu odpoveď Západu na Lavrovov list
Ruské ministerstvo zahraničných vecí nemôže akceptovať kolektívnu odpoveď Západu na list o tzv. princípe nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý šéf ruskej diplomacie zaslal kolegom z viacerých členských krajín EÚ, ako aj Spojeným štátom a Kanade. S odvolaním sa na vyjadrenie hovorkyňu ruského ministerstva zahraničných vecí Mariju Zacharovovú o tom v piatok informovala agentúra Interfax.
Európska únia vo štvrtok uviedla, že Rusku v mene 27 ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ doručila kolektívnu odpoveď na listy o bezpečnostných návrhoch. Zacharovová však v piatok deklarovala, že Rusko nemôže prijať "kolektívnu" odpoveď Západu a očakáva podrobnú odpoveď od každého adresáta.
V doručených dokumentoch nie je podľa Zacharovovej žiadna podstatná reakcia na priamo položenú otázku. "Namiesto toho sme vyzvaní vstúpiť do dialógu s cieľom posilniť bezpečnosť," povedala.
Vyhlásila, že Moskva sa bude aj naďalej snažiť o implementáciu princípu nedeliteľnosti bezpečnosti. "NATO a EÚ trvajú na svojej vedúcej úlohe pri zaisťovaní bezpečnosti v euroatlantickom priestore", čo je pre Rusko "kategoricky neprijateľné", uviedla Zacharovová.
Za neprijateľný označila aj fakt, že Západ Rusku "v skutočnosti ponúka nové kolo diskusií o otázke nedeliteľnosti európskej bezpečnosti". V tejto súvislosti upozornila, že tento princíp je zakotvený v základných dokumentoch Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rady Rusko - NATO, prijatých na najvyššej úrovni. "Tu niet o čom diskutovať," vyhlásila.
Dodala, že rovnako je to aj v prípade minského "balíka opatrení" o urovnaní situácie na Ukrajine, kde podľa Zacharovovej "stačí implementovať príslušné dohody bezpodmienečne a v plnom rozsahu". "Budeme na tom trvať," prízvukovala.
Európski diplomati vo štvrtok pre agentúru Reuters uviedli, že listy poslané Lavrovom sú vnímané ako spôsob, ako rozdeliť 27-členný blok krajín, z ktorých každá má s Moskvou iné vzťahy. List bol navyše poslaný v čase, keď EÚ zvažuje zavedenie nových sankcií proti Rusku v prípade, ak napadne Ukrajinu.
Európska komisia uviedla, že Borrell sa rozhodol na Lavrovove listy odpovedať v mene všetkých členských krajín, aby ukázal jednotnosť. Lavrov však už vo štvrtok varoval, že kolektívna odpoveď EÚ povedie k zlyhaniu rokovaní. Podľa šéfa ruskej diplomacie by mala každá krajina odpovedať sama.
15:26 Slovensko podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, vyhlásil Naď
Slovensko podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Uviedol to minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) na rokovaní s ukrajinským veľvyslancom v SR Jurijom Muškom. Rozprávali sa o bilaterálnej spolupráci v oblasti obrany a bezpečnosti aj v kontexte aktuálnej situácie na hraniciach Ukrajiny. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
"Náš postoj voči Ukrajine je jasný a neochvejný – plne podporujeme jej suverenitu a územnú celistvosť v rámci medzinárodne uznávaných hraníc, ako aj reformný proces smerom k Európskej únii a Severoatlantickej aliancii," deklaroval Naď.
Poznamenal, že ozbrojený zásah voči Ukrajine by mal obrovské následky nielen na Európu, ale aj na celý euroatlantický priestor. Jedinú cestu a spoločný záujem preto minister vidí v diplomatickom dialógu a deeskalácii napätia.
Na ministerstve obrany vyhodnocujú možnosti, ako pomôcť Ukrajine v tejto situácii. "Záleží mi na tom, aby sme aj takýmto spôsobom preukázali solidaritu s Ukrajinou, našou susednou krajinou, a našli takú podporu, ktorá bude pre ukrajinských partnerov užitočná," skonštatoval Naď.
V súvislosti so situáciou na Ukrajine šéf rezortu obrany zdôraznil nutnosť pokračovať vo zvyšovaní pripravenosti a schopnosti rozhodne reagovať na všetky možné scenáre. Ocenil aj prebiehajúce diskusie medzi spojencami na multilaterálnej úrovni. "Úzka spolupráca a koordinácia všetkých je pre transatlantické partnerstvo kľúčová," podotkol Naď. Je presvedčený, že NATO je najlepšou platformou na jednotný postup pri riešení súčasnej situácie.
Budúci týždeň bude Naď rokovať spoločne s ukrajinským ministrom obrany a ostatnými ministrami obrany členských krajín NATO.
Na snímke v popredí vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová, uprostred minister obrany SR Jaroslav Naď a vľavo náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko. Foto: TASR/Pavel Neubauer
14:31 Ukrajina nesúhlasí s USA, že Rusi môžu zaútočiť každú chvíľu
Ukrajinská vláda sa nestotožňuje s vyjadreniami amerických tajných služieb, že každú chvíľu môže dôjsť k vojenskému útoku Ruska na Ukrajinu. Vyhlásil to v piatok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v súvislosti so štvrtkovou výzvou amerického prezidenta Joea Bidena na svojich spoluobčanov, aby okamžite opustili Ukrajinu. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
Kuleba poznamenal, že Biden v televíznom rozhovore len zopakoval predchádzajúce odporúčania amerického ministerstva zahraničných vecí.
"V tomto vyjadrení nebolo nič nové. Poznáme stanovisko Spojených štátov, ktoré už takéto vyjadrenia mali aj predtým... Toto vyhlásenie nie je dôkazom nejakej radikálnej zmeny situácie," povedal Kuleba na tlačovej konferencii.
Ministerstvo zahraničných vecí USA vo štvrtok apelovalo na Američanov, aby na Ukrajinu necestovali, a ak sa tam nachádzajú, aby ihneď odišli. Okrem hrozby zo strany Ruska argumentovalo i pandemickou situáciou.
USA už na konci januára nariadili rodinám zamestnancov amerického veľvyslanectva na Ukrajine, aby krajinu opustili pre hroziacu ruskú inváziu.
Spojené štáty a ďalšie členské krajiny NATO obviňujú Rusko, že zhromažďovaním vojsk na hraniciach s Ukrajinou sa pripravuje na vojenský útok. Rusko tieto tvrdenia popiera a zároveň žiada od NATO a USA bezpečnostné záruky, že sa Aliancia nebude rozširovať ďalej na východ, predovšetkým o Ukrajinu a Gruzínsko.
Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP
11:57 Kremeľ: Chybné vyjadrenie Trussovej dokazuje, že nerozumie konfliktu o Ukrajine
Kremeľ v piatok citoval geografickú chybu, ktorej sa dopustila vo štvrtok britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová, ako príklad toho, ako zle informovaní sú západní lídri o predmete sporu medzi Východom a Západom, ktorý sa týka Ukrajiny, píše agentúra Reuters.
"Je to skutočnosť, pri ktorej musíme brániť samých seba... V tomto prípade iba dúfame, že naši diplomati... budú naďalej proaktívne brániť naše záujmy a trpezlivo objasňovať geografické, geopolitické a iné reálie svojim spolubesedníkom," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra TASS.
Podľa nemenovaných zdrojov ruského denníka Kommersant Trussová počas štvrtkového rokovania so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, ktoré sa konali v Moskve za zatvorenými dverami, uviedla, že Británia nemôže nikdy uznať ruskú zvrchovanosť nad Rostovskou a Voronežskou oblasťou. Následne ju musela opraviť britská veľvyslankyňa v Rusku Deborah Bronnertová, ktorá jej pripomenula, že obe oblasti sú súčasťou ruského územia.
Trussová neskôr v rozhovore pre iný ruský denník uviedla, že sa domnievala, že Lavrov hovorí o ukrajinských oblastiach.
Podľa agentúry TASS však Peskovov piatkový komentár nesúvisel iba s chybou Trussovej, ale tiež so štvrtkovým vyjadrením americkej veľvyslankyne pri OSN Lindy Thomasovej-Greenfieldovej, ktorá uviedla, že súčasťou minských dohôd je aj odchod ruských vojakov z polostrova Krym. Ten Rusko anektovalo v roku 2014. Podľa agentúry RIA Novosti však prítomnosť ruských vojakov na Kryme nebola nikdy predmetom žiadnej dohody.
11:07 Blinken: Ruská invázia sa môže začať kedykoľvek, aj počas olympijských hier
Americký minister zahraničný vecí Antony Blinken v piatok uviedol, že Rusko zoskupuje v blízkosti ukrajinských hraníc stále viac vojakov, a varoval, že invázia sa môže začať kedykoľvek, aj počas konania olympijských hier. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Nachádzame sa v (časovom) okne, keď invázia môže kedykoľvek začať, a aby bolo jasné, môže to byť aj počas olympijských hier," uviedol Blinken, ktorý tak zamietol tvrdenie, že Rusko počká s inváziou do konca olympijských hier, ktoré sa do 20. februára konajú v Pekingu, aby sa vyhlo prehrešku voči svojmu spojencovi, Číne.
"Jednoducho povedané, naďalej vidíme veľmi znepokojujúce náznaky ruskej eskalácie," uviedol Blinken po stretnutí so svojimi náprotivkami z Austrálie, Indie a Japonska v austrálskom meste Melbourne.
Šéf americkej diplomacie naďalej trvá na tom, že Spojené štáty "výrazne preferujú vyriešenie rozdielov" medzi Ruskom a USA "prostredníctvom diplomacie".
"Zároveň sme sa však veľmi jasne vyjadrili pri budovaní odstrašovania a obrany, ako aj pri tom, že Rusko bude čeliť vážnym následkom, ak si vyberie cestu obnovenia agresie," uviedol Blinken.
Rovnako ako americký prezident Joe Biden aj Blinken vyzval amerických občanov, aby okamžite opustili Ukrajinu, čo je podľa AFP ďalším znakom toho, že vojna sa môže blížiť.
"Máme dočinenie s jednou z najväčších armád na svete. Toto je veľmi rozdielna situácia a veci sa môžu zvrhnúť veľmi rýchlo," uviedol šéf americkej diplomacie.
Napätie medzi Ruskom a Západom v súvislosti so situáciou na Ukrajine stúpa už niekoľko týždňov. Washington obviňuje Moskvu z toho, že pripravuje vojenskú inváziu na Ukrajinu. Rusko tvrdenia, že plánuje inváziu, popiera a naopak, žiada od Západu bezpečnostné záruky.
10:53 Basurin: Kyjev rozmiestňuje raketové systémy necelých 30 kilometrov od kontaktnej línie
Ukrajina rozmiestňuje viacero odpaľovacích raketových systémov necelých 30 kilometrov od kontaktnej línie v Donbase, oznámil v piatok zástupca náčelníka tzv. ľudových milícií samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Eduard Basurin.
Podľa agentúry TASS Basurin nepochybuje, že "ak vypuknú nepriateľské akcie, velenie ukrajinských ozbrojených síl spustí masívne útoky nielen na frontové pozície ľudových milícií, ale pokúsi sa zničiť aj kľúčové objekty civilnej infraštruktúry v republike".
Basurin ďalej uviedol, že ukrajinské ozbrojené sily rozmiestnili v Donbase protivzdušné systémy S-300 s cieľom pripraviť sa na útočné operácie. "Prápor raketových systémov zem-vzduch S-300 160. raketovej brigády protivzdušnej obrany bol presunutý z Odeskej oblasti na letisko Kramatorsk, aby chránil veliteľské stredisko Operácie spoločných síl," spresnil Basurin.
Pokračoval, že rozviedka DĽR potvrdila prítomnosť britských a poľských žoldnierov v blízkosti obcí Šyrokyne a Popasna. "Ich prítomnosť v Donbase potvrdzujú aj informácie z otvorených zdrojov," dodal.
10:41 Rusko vysiela ďalších vojakov k hraniciam Ukrajiny, tvrdí satelitná firma z USA
Satelitné zábery, ktoré zverejnila súkromná americká spoločnosť Maxar Technologies, zachytávajú rozmiestnenie nových ruských jednotiek na rôznych miestach v blízkosti Ukrajiny. Tieto zábery tak naznačujú, že Rusko pokračuje v rozmiestňovaní nových jednotiek aj napriek prebiehajúcej intenzívnej diplomacii zameranej na zníženie napätia.
TASR túto informáciu získala v piatok od agentúry Reuters, ktorá pripomenula, že nemá možnosť nezávisle preveriť zábery tejto spoločnosti.
Firma Maxar Technologies, ktorá už celé týždne sleduje vývoj zoskupovania ruských vojsk v blízkosti ukrajinských hraníc, uviedla, že na záberoch zachytených túto stredu a štvrtok možno vidieť rozmiestnenie nových ruských jednotiek a vojenského vybavenia na anektovanom polostrove Krym, na západe Ruska a v Bielorusku.
Spoločnosť zachytila pomocou satelitov na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, rozmiestnenie nových jednotiek a vojenskej techniky na letisku Okťabrskoje, ktoré sa nachádza severne od mesta Simferopol. Podľa spoločnosti na tomto mieste pribudlo 550 stanov určených pre vojakov a stovky nových vozidiel.
Nové jednotky a vybavenie dorazili na Krym aj do blízkosti mestečka Novooziornoje a mesta Slavne, ktoré sa nachádza na severozápadnom pobreží polostrova.
V Bielorusku na mieste, kde v súčasnosti prebehajú rusko-bieloruské vojenské cvičenia, spoločnosť Maxar taktiež zaznamenala príchod nových vojakov, vojenských vozidiel a helikoptér na letisku Ziabrovka v blízkosti mesta Homeľ. Toto miesto je vzdialené len asi 25 kilometrov od ukrajinských hraníc.
Spoločnosť Maxar okrem toho vo štvrtkovom vyhlásení uvádza, že nové jednotky nedávno pribudli aj vo výcvikovej oblasti Kursk na západe Ruska, ktorá sa nachádza asi 110 kilometrov východne od ukrajinských hraníc.
Rusko nezverejnilo, koľko vojakov kde rozmiestnilo, a trvá na tom, že má právo presúvať vojenské jednotky po svojom území, tak ako uzná za vhodné. Moskva zároveň trvá na tom, že tieto vojenské jednotky nepredstavujú hrozbu.
Rusko v súčasnosti organizuje spoločné rusko-bieloruské vojenské manévre na území Bieloruska a ďalšie námorné cvičenie v Čiernom mori. Aj tieto cvičenia sú súčasťou zvýšenej ruskej vojenskej aktivity v blízkosti ukrajinských hraníc, ktorá vyvoláva obavy z toho, že Rusko chystá inváziu na Ukrajinu. Moskva však popiera, že plánuje útok.
10:16 Americké bombardéry B-52 dorazili do Británie na cvičenia
Americké vzdušné sily vo štvrtok oznámili, že skupina ich strategických bombardérov B-52 pristála v Británii na plánované cvičenia Severoatlantickej aliancie (NATO). Konať sa budú v období zvýšeného napätia medzi NATO a Ruskom ohľadne Ukrajiny, informovala tlačová agentúra AFP.
Lietadlá zo základne v americkom štáte Severná Dakota, podporné vybavenie a vojaci pristáli na základni Kráľovských leteckých síl 150 kilometrov západne od britskej metropoly Londýn, pri anglickom meste Fairford, uviedlo v oznámení veliteľstvo amerických vzdušných síl v Európe.
Veliteľstvo nespresnilo, koľko amerických bombardérov sa na cvičeniach zúčastní.
Oznámenie obsahovalo vysvetlenie, že "dlho plánovaná" misia bojovej skupiny bombardérov je zameraná na zlepšenie "spolupráce, operačnej spôsobilosti a interoperability" medzi spojencami.
"Účasť bombardérov potvrdzuje záväzok Spojených štátov voči spojencom v NATO a voči koaličným partnerom udržiavať našu kolektívnu bezpečnosť a suverenitu," dodáva vyhlásenie.
Bombardéry na cvičenia vyslali v období obáv, že Rusko plánuje inváziu na susednú Ukrajinu, pretože pri jej hraniciach zmobilizovalo desaťtisíce vojakov.
Americké námorné sily medzitým vo štvrtok oznámili, že vyslali štyri torpédoborce na cvičenia v oblasti pôsobnosti svojej šiestej flotily, ktorá zahŕňa Stredomorie.
Rusko tiež vo štvrtok oznámilo, že štyri jeho bojové lode dorazili k pobrežiu Krymského polostrova na blížiace sa cvičenia v Čiernom mori, pri južnom pobreží Ukrajiny. Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krym.
09:09 Prieskum: Len tretina Američanov dokázala nájsť Ukrajinu na mape Európy
Len jedna tretina obyvateľov Spojených štátov dokázala nájsť Ukrajinu na mape Európy, vyplýva z prieskumu spoločnosti Morning Consult. Informovala o tom agentúra TASS.
Prieskum sa uskutočnil 7. februára na reprezentatívnej vzorke 2005 Američanov a spoločnosť Morning Consult ho zverejnila v stredu.
Prieskum odhalil, že iba 34 percent respondentov dokázalo správne nájsť Ukrajinu na mape. Podľa poskytnutej ilustrácie respondenti pri pokuse uhádnuť, kde sa nachádza Ukrajina, označili miesta od Islandu až po severnú Afriku.
Spomedzi tých, ktorí nevedeli nájsť Ukrajinu na mape, bolo 37 percent za poslanie zbraní do Kyjeva. Z tých respondentov, ktorí správne uviedli polohu Ukrajiny, 50 percent podporilo tiež takéto opatrenia.
Podľa prieskumu 58 percent z opýtaných, ktorí našli Ukrajinu na mape, podporilo uvalenie najprísnejšieho balíka sankcií v prípade ruskej invázie na Ukrajinu. Takéto sankcie podporilo aj 41 percent z tých, ktorí nevedeli nájsť Ukrajinu na mape.
Názory na dodávku ďalších zbraní Kyjevu sú takmer rovnako rozdelené – 41 percent z opýtaných podporuje takýto krok, zatiaľ čo 42 percent je proti. Zároveň 29 percent z opýtaných je za vyslanie amerických vojakov do Európy, aj keby tak riskovali svoje životy.
02:57 Berlínske rokovania o riešení konfliktu na východe Ukrajiny pokrok nepriniesli
Rusko a Ukrajina uviedli, že štvrtkové rokovania v Berlíne v rámci tzv. Normandského formátu so zástupcami Francúzska a Nemecka, ktorých cieľom je ukončenie osemročného konfliktu na východe Ukrajiny, nepriniesli konkrétne výsledky a nepodarilo sa im dosiahnuť pokrok. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.
Námestník vedúceho ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak na tlačovom brífingu, ktorý usporiadal v noci zo štvrtka na piatok, povedal, že počas deväťhodinových rokovaní nebolo možné zosúladiť rozličný postoj Moskvy a Kyjeva čo sa týka interpretácie minských dohôd z roku 2015. Tieto dohody majú za cieľ ukončiť boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vládnymi silami. "Nepodarilo sa nám to prekonať," priznal Kozak.
Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak tiež potvrdil, že k výraznému prelomu v rokovaniach síce nedošlo, ale obe strany sa podľa jeho slov zhodli na pokračovaní vo vzájomných rozhovoroch. "Dúfam, že sa čoskoro znova stretneme budeme pokračovať v týchto rokovaniach. Každý je odhodlaný dosiahnuť výsledok," dodal. Vyzdvihol tiež, že minulý týždeň niekoľko dní panovalo medzi oboma stranami konfliktu úplné prímerie, čo nazval "veľmi silným výsledkom".
Kozak znova kritizoval ukrajinskú vládu za to, že odmieta dialóg s lídrami separatistov v Luhanskej a Doneckej oblasti a zdôraznil, že implementácia minských dohôd je predpokladom na vyriešenie konfliktu bez násilia. DPA pripomína, že napriek nevôli Kyjeva rokovať s vodcami separatistov Zelenskyj navrhol priame rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čo však Kremeľ odmieta.
Kozak kritizoval tiež Berlín a Paríž za to, že na ukrajinskú vládu nevyvíjajú dostatočný nátlak, aby si plnila svoju časť minských dohôd. Jermak však uviedol, že Ukrajina je pripravená na konštruktívny dialóg. "Každý dnes potvrdil, že máme minské dohody a tie je nutné plniť," uviedol.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok obvinil Ukrajinu, že sa snaží prepisovať minské dohody a vyberať si z nich len to, čo je najvýhodnejšie. Kyjev ale tvrdí, že dohody dodržiava.
Boje v Donbase si od začiatku ozbrojeného konfliktu v roku 2014 vyžiadali podľa Ukrajiny približne 15.000 životov.
00:53 Spojené štáty vyzvali svojich občanov, aby okamžite odcestovali z Ukrajiny
Prezident Spojených štátov Joe Biden odporučil vo štvrtok všetkým americkým občanom, ktorí sa nachádzajú na Ukrajine, aby stadiaľ vzhľadom na hrozbu útoku zo strany Ruska ihneď odcestovali. Na odchod z Ukrajiny vyzvalo i americké ministerstvo zahraničných vecí.
"Americkí občania by mali odísť okamžite," uviedol Biden v rozhovore pre televíznu stanicu NBC News. "Nie je to tak, že by sme mali dočinenia s teroristickou organizáciou. Máme dočinenia s jednou z najväčších armád na svete," povedal narážajúc na koncentráciu tisícok ruských vojakov na hraniciach Ukrajiny. "Je to veľmi odlišná situácia a veci sa môžu rýchlo zvrtnúť," poznamenal šéf Bieleho domu.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
Na otázku moderátora Lestera Holta, čo by ho podnietilo k vyslaniu vojakov na záchranu Američanov utekajúcich z Ukrajiny, Biden odpovedal odmietavo s tým, že ak by na seba Američania a Rusi začali strieľať, znamenalo by to svetovú vojnu.
Biden konštatoval, že ak by ruský prezident Vladimir Putin nemal dosť rozumu a vstúpil by na Ukrajinu, na druhej strane by mal podľa neho dostatok rozumu na to, aby neurobil nič, čo by negatívne zasiahlo občanov USA.
Ministerstvo zahraničných vecí USA vo štvrtok apelovalo na Američanov, aby na Ukrajinu necestovali, a ak sa tam nachádzajú, aby ihneď odišli. Okrem hrozby zo strany Ruska argumentovalo i pandemickou situáciou. Upozornilo tiež, že Spojené štáty "nebudú vedieť evakuovať amerických občanov v prípade ruskej vojenskej operácie kdekoľvek na Ukrajine". Rezort diplomacie varoval, že "vážne zasiahnuté" by boli v takejto situácii bežné konzulárne služby, vrátane pomoci ľuďom, ktorí sa usilujú dostať sa z krajiny.
Spojené státy už na konci januára nariadili rodinám zamestnancov amerického veľvyslanectva na Ukrajine, aby krajinu opustili pre hroziacu ruskú inváziu.
Spojené štáty, ako aj ďalší členovia NATO a západné krajiny obviňujú Rusko z toho, že nazhromaždilo v blízkosti ukrajinských hraníc svoje vojská a plánuje na ňu zaútočiť, a to aj z územia Bieloruska. Rusko popiera tvrdenia, že chystá inváziu na Ukrajinu, no žiada od NATO a USA bezpečnostné záruky.
00:17 Scholz uistil lídrov pobaltských štátov o podpore zo strany Nemecka
Nemecký kancelár Olaf Scholz na štvrtkovom stretnutí s lídrami Litvy, Lotyšska a Estónska v Berlíne tieto pobaltské štáty - partnerov Nemecka v Severoatlantickej aliancii (NATO) - uistil o podpore zo strany Berlína. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.
"Obavy našich spojencov berieme veľmi vážne. Stojíme na vašej strane. Je to pre mňa veľmi dôležité," zdôraznil Scholz. "Sme jednotní a odhodlaní," povedal s tým, že región Pobaltia ruské vojenské aktivity priamo ovplyvňujú. "V súčasnosti je nevyhnutná deeskalácia," apeloval.
Agentúra Reuters približuje, že pobaltské štáty žiadajú, aby Nemecko zohrávalo významnejšiu úlohu čo sa týka úsilia NATO posilniť obranu voči Rusku vo východnej Európe.
Rusko by podľa slov Scholza nemalo podceňovať odhodlanosť NATO čo sa týka odozvy na akúkoľvek eskaláciu ukrajinsko-ruskej krízy. "V tejto kritickej situácii pre nás všetkých by Rusko nemalo podceňovať našu jednotnosť a rozhodnosť ako partnera v EÚ a spojenca v NATO," uviedol.
"Ďalšia vojenská agresia Ruska voči Ukrajine by mala vážne politické, ekonomické a strategické následky," varoval. "Zároveň sme pripravení na seriózne rozhovory s Ruskom, na dialóg o európskych bezpečnostných otázkach," dodal podľa Reuters.
Na snímke druhý zľava nemecký kancelár Olaf Scholz počas tlačovej konferencie s lídrami troch pobaltských štátov, litovským prezidentom Gitanasom Nausedom (vľavo), estónskou premiérkou Kajou Kallasovou (druhá sprava) a vpravo lotyšský premiér Krisjanis Karinš. Foto: TASR/AP
Scholz sa v Berlíne stretol s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou, litovským prezidentom Gitanasom Nausedom a lotyšským premiérom Krišjánisom Karinšom.
Kallasová vyzvala EÚ a NATO, aby preukázali "jednotu, odhodlanie a strategickú trpezlivosť". Varovala, že každý náznak chýbajúcej jednoty a rozhodnosti vyšle Moskve nesprávny signál. EÚ a NATO by podľa nej mali vyjednávať z "pozície sily", pričom rola Nemecka v riešení tejto krízy má "kľúčový význam".
Lídri diskutovali o "skutočnej pomoci pre Ukrajinu", a teda ekonomickej a finančnej, ale aj "morálnej" podpore, uviedol Nauseda vo videu po schôdzke. Scholz podľa neho berie hrozby na ukrajinskej hranici vážne a takisto "bez pochýb vidí, ako sú prepojené s bezpečnosťou v pobaltskom regióne".
Rusko a jeho spojenec Bielorusko začali vo štvrtok spoločné vojenské cvičenia, ktoré potrvajú do 20. februára. Podľa hovorkyne Bieleho domu Jen Psakiovej ich USA vnímajú ako krok k "eskalácii a nie deeskalácii" napätia. Všetky tri pobaltské štáty zdieľajú hranicu s Ruskom a Lotyšsko a Litva i s Bieloruskom.
Spomínané manévre sa konajú v čase krízy vo vzťahoch Ruska a NATO. Spojené štáty, ako aj ďalší členovia NATO a západné krajiny obviňujú Rusko z toho, že nazhromaždilo v blízkosti ukrajinských hraníc svoje vojská a plánuje na ňu zaútočiť, a to aj z územia Bieloruska. Rusko popiera tvrdenia, že chystá inváziu na Ukrajinu, no žiada od NATO a USA bezpečnostné záruky.
ŠTVRTOK
20:38 Na Ukrajine na protest proti Lukašenkovi vyvesili vlajku bieloruskej opozície
Medzi Bieloruskom a Ukrajinou vypukol ďalší diplomatický konflikt - tentoraz pre "škandál" v ukrajinskom meste Dnipro, kde na námestí pri radnici bieloruskú štátnu vlajku nahradili bielo-červeno-bielou zástavou používanou bieloruskou opozíciou.
Primátor mesta Dnipro Borys Filatov podľa agentúry TASS vysvetlil, že zámena vlajky bola "iniciatívou mladých ľudí", ktorí nesúhlasia s politikou Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka voči Ukrajine a jeho výrokmi na adresu Kyjeva.
Bieloruská strana to naopak považuje "za akt štátneho vandalizmu", ktorý je "v rozpore s medzinárodnými štandardmi". Do Kyjeva bola preto zaslaná protestnú nótu.
Minsk zároveň požaduje vrátenie štátnej vlajky na jej pôvodné miesto, ako aj oficiálne ospravedlnenie a vyšetrenie "hanobenia oficiálnych symbolov iného štátu". Domáha sa tiež prijatia "komplexných opatrení, aby sa podobné incidenty v budúcnosti neopakovali".
Bieloruská prokuratúra medzičasom začala Filatova stíhať pre podozrenie z podnecovania nenávisti na základe etnickej príslušnosti.
Filatov podľa denníka Ukrajinská pravda uviedol, že bielo-červeno-biela vlajka používaná bieloruskou opozíciou nie je na Ukrajine zakázaná. Vysvetlil, že miestna mládež z participačného rozpočtu osadila pri radnici stožiare s vlajkami štátov, ku ktorým sa hlásia národnostné menšiny.
"Majú právo tieto vlajky meniť, ako chcú", poznamenal primátor, ktorý pripomenul, že táto vlajka - na rozdiel od nacistických či komunistických symbolov - nie je na Ukrajine zakázaná.
Filatov dodal, že miestna mládež môže na námestí pri radnici vyvesiť "akékoľvek vlajky – aj dúhové", pretože na to má právo a miestne úrady jej v tom nemajú ako zabrániť, "lebo Ukrajina je slobodná krajina".
18: 22 Ruská SVR: Na hranici Donbasu sú "takmer všetky bojaschopné jednotky" Ukrajiny
Riaditeľ ruskej zahraničnej spravodajskej služby (SVR) Sergej Naryškin tvrdí, že Ukrajina sa aktívne pripravuje na vojnu, pričom na hraniciach s Donbasom sú sústredené "takmer všetky bojaschopné jednotky".
V rozhovore pre denník Moskovskij komsomolec Naryškin pripomenul, že súčasne "dochádza k masívnemu presunu stoviek ton vojenskej techniky a munície z amerických základní v Európe, z Británie a Kanady".
"Kontingent poradcov a inštruktorov zo špeciálnych síl NATO rastie. Objavujú sa dokonca informácie o výskyte mnohonárodných oddielov džihádistických militantov," tvrdil v rozhovore Naryškin.
Informoval, že podľa zistení SVR ukrajinská tajná služba SBU a ukrajinská armáda chystajú na demarkačnej línii v Donbase provokácie, ktoré majú byť zdokumentované podobne ako akcie "falošných bielych prílb v Sýrii".
Biele prilby, oficiálne Sýrska civilná obrana (SCD), vznikli v roku 2013 a podieľali sa na záchranných operáciách v povstaleckých zónach a pomáhali ľuďom zraneným pri útokoch. Rusko však nepovažovalo členov tejto skupiny za záchranárov a viackrát ich obvinilo z napojenia na povstalcov proti vláde sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Naryškin, podobne ako viacerí vrcholní predstavitelia Ruska, opäť deklaroval, že obvinenia, že Rusko má v pláne agresiu proti Ukrajine, sú neopodstatnené. "Žiadne plány na inváziu neboli a ani nie sú," zdôraznil.
Naryškin sa domnieva, že ukrajinské vedenie je "do vojenského dobrodružstva aktívne tlačené".
Pripomenul, že národy Ukrajiny a Ruska "nemajú záujem na tom, aby sa rozhoreli plamene vojny. Dôsledky pre každý nich budú v každom prípade vážne".
Cvičenie ukrajinskej armády v Doneckej oblasti. Foto: TASR/AP
17:59 Na poľskej základni Lask pristáli americké stíhačky F-15
Do Poľska vo štvrtok prileteli americké stíhacie lietadlá F-15. Oznámil to na Twitteri poľský minister obrany Mariusz Blaszczak, informuje TASR.
"Na leteckú základňu v Lasku prišli americké stíhačky F-15, aby podporili východné krídlo (Severoatlantickej aliance) v rámci misie zabezpečovania vzdušného priestoru NATO," napísal poľský minister.
Blaszczak nespresnil počet amerických stíhačiek, ktoré pristáli na základni Lask, nachádzajúcej sa neďaleko mesta Lodž.
Vo štvrtok prišli do Poľska aj prví z 350-člennej skupiny príslušníkov britskej námornej pechoty, ktorí majú posilniť vojenskú prítomnosť Spojeného kráľovstva v Poľsku. Umiestnení majú byť na juhovýchode Poľska blízko hraníc s Ukrajinou.
Od roku 2017 je na severovýchode Poľska približne 150 britských vojakov v rámci misie vedenej Spojenými štátmi. V decembri 2021 prišla do Poľska aj stovka britských ženistov. Tí asistujú pri výstavbe oplotenia na poľsko-bieloruských hraniciach, ktoré má brániť v pohybe nelegálnych migrantov smerom z Bieloruska.
17:00 Morawiecki: Putin chce rozbiť NATO. Podľa Johnsona silný štát nesmie šikanovať susedov
Politickým cieľom ruského prezidenta Vladimira Putina je rozbitie Severoatlantickej aliancie. Vyhlásil to vo štvrtok poľský premiér Mateusz Morawiecki na spoločnej tlačovej konferencii so svojím britským kolegom Borisom Johnsonom vo Varšave. TASR o tom informuje na základe správy webu poľského denníka Rzeczpospolita.
Ako pokračoval Morawiecki, nástrojom agresie pri sledovaní "imperiálnych záujmov" sa môže stať čokoľvek, vrátane plynovodu, migrantov či internetu. Zároveň vyzval Nemecko, aby sa zaviazalo k tomu, že plynovod Severný prúd 2 (Nord Stream 2) "nebude použitý ako element vydierania" zo strany Ruska.
Podľa poľského premiéra sa NATO nedá zastrašiť Ruskom a odpoveďou Kremľu je jednota Aliancie a vojenské posilňovanie jej východného krídla.
Johnson na tlačovej konferencii zdôraznil potrebu deeskalácie napätia ohľadne Ukrajiny. Tá sa dá podľa neho dosiahnuť tak, že Rusko stiahne svoje jednotky z blízkosti hraníc s Ukrajinou.
"Nebudeme akceptovať svet, v ktorom by chcel silný sused šikanovať alebo napádať svojich susedov," citovala Johnsona britská stanica BBC.
Krátko pred Johnsonom prišli do Poľska prví z 350 členov britskej námornej pechoty, aby posilnili vojenskú prítomnosť Spojeného kráľovstva v Poľsku. Umiestnení majú byť na juhovýchode Poľska blízko hraníc s Ukrajinou.
Od roku 2017 je na severovýchode Poľska približne 150 britských vojakov v rámci misie vedenej Spojenými štátmi. V decembri 2021 prišla do Poľska aj stovka britských ženistov. Tí asistujú pri výstavbe oplotenia na poľsko-bieloruských hraniciach, ktoré má brániť v pohybe nelegálnych migrantov smerom z Bieloruska.
Britský premiér Boris Johnson (vľavo) a poľský premiér Mateusz Morawiecki počas stretnutia s britskými vojakmi umiestnenými v Poľsku
16:36 Lavrov pripustil dočasnú čiastočnú evakuáciu ruských diplomatov z Kyjeva
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok nevylúčil čiastočnú evakuáciu diplomatov z Ukrajiny. Stalo by sa tak v súvislosti s podobnými krokmi Spojených štátov a Británie.
Podľa spravodajského webu RBK to Lavrov vyhlásil na vo štvrtok na tlačovej konferencii po stretnutí s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou.
Lavrov vysvetlil, že v Moskve sa už zaoberali tézou, že "Anglosasi niečo chystajú, keď evakuujú svojich ľudí (z Ukrajiny). Aj my sme sa prizreli ich konaniu a zrejme tiež odporučíme pracovníkom našich diplomatických inštitúcií, ktorých prítomnosť nie je nevyhnutná, aby sa na chvíľu vrátili domov," povedal.
Existenciu úvah o dočasnom stiahnutí časti personálu z ruského veľvyslanectva v Kyjeve potvrdil pre agentúru TASS aj nemenovaný zdroj z tejto diplomatickej misie.
Koncom januára americké ministerstvo zahraničných vecí nariadilo evakuáciu rodín amerických diplomatov z Ukrajiny, a to z dôvodu "hrozby vojenskej akcie zo strany Ruska". Ministerstvo tiež povolilo dobrovoľný odchod zamestnancov americkej administratívy a uviedlo, že občania USA by mali zvážiť svoj odchod z Ukrajiny.
Následne začal svojich členov diplomatickej misie v Kyjeve evakuovať aj Londýn, ktorý nariadil návrat približne polovici britských diplomatov pôsobiacich na tomto veľvyslanectve.
TASS pripomenul, že stiahnutie svojich diplomatov a ich rodín pre hrozbu ďalšej eskalácie na východe Ukrajiny avizovali aj Austrália, Nemecko, Kanada či Japonsko. Ukrajinské vedenie toto rozhodnutie označilo za predčasné a neodôvodnené.
15:30 Ukrajina namieta proti ruským manévrom v Čiernom mori
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo nesúhlas s ruskými námornými cvičeniami, ktoré sa budú konať na budúci týždeň vo vodách Čierneho mora. Podľa tohto rezortu manévre vážne narušia námorné trasy. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a TASS.
"Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny ostro namieta proti rozhodnutiu Ruskej federácie o zablokovaní časti vôd Čierneho a Azovského mora a Kerčského prielivu," uviedol rezort vo vyhlásení.
Agentúra DPA podotýka, že Kerčský prieliv, ktorý spája Azovské a Čierne more, je dôležitou námornou cestou poskytujúcou spojenie so Stredozemným morom.
Podľa ministerstva môžu námorné cvičenia spôsobiť "vážne a neopodstatnené komplikácie pre medzinárodnú lodnú dopravu", čo môže mať vážne "ekonomické a sociálne následky". Rezort zároveň vyjadril odhodlanie spolupracovať s ďalšími krajinami, ktoré sa nachádzajú na pobreží Čierneho mora, na "náležitej odpovedi" na takéto konanie Ruska.
Vladimir Putin sleduje cvičenie ruskej Čiernomorskej a Severnej flotily v oblasti Čierneho mora, ktoré sa uskutočnilo začiatkom roka 2020.
Kremeľ popiera tvrdenia, že počas manévrov dôjde k zablokovaniu obchodných námorných trás. "Všetky vojenské manévre a pohyb ruských lodí vo vodách Čierneho mora sú v súlade s medzinárodným právom," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Spomínané ruské námorné cvičenia sa budú konať od 13. do 19. februára, uvádza DPA s odvolaním sa miestne médiá.
15:17 Do Rumunska dorazili prvé konvoje s americkou vojenskou technikou
Do Rumunska dorazili prvé konvoje americkej armády prevážajúce vojenské vybavenie, informovala vo štvrtok agentúra DPA s odvolaním sa na rumunské ministerstvo obrany.
Fotografie zverejnené na sociálnej sieti zachytávajú obrnené transportéry Stryker na rumunsko-maďarských hraniciach pri meste Nadlak.
Vojenské vybavenie bolo do Rumunska presunuté v rámci reakcie NATO na eskaláciu napätia súvisiacu s Ukrajinou, s ktorou má táto krajina spoločnú hranicu.
Vojenská technika z USA sa v piatok skoro ráno presunie na letisko pri mestečku Mihail Kogalniceanu, ktorého časť zaberá americká letecká základňa. Odtiaľ sa má distribuovať niekoľkým jednotkám v Rumunsku a bude sa využívať pri ich výcviku, povedal rumunský minister obrany Vasile Dincu.
Príslušníci americkej brigádnej bojovej skupiny Stryker. Foto: TASR/AP
Mihail Kogalniceanu leží neďaleko pobrežia Čierneho mora, v ktorého vodách sa na budúci týždeň budú konať ruské námorné cvičenia. V súvislosti s tým ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo vo štvrtok rozhodný protest proti rozhodnutiu Ruskej federácie o zablokovaní časti vôd Čierneho a Azovského mora a Kerčského prielivu, čo podľa neho môže spôsobiť vážne komplikácie v medzinárodnej námornej doprave a mať "ekonomické a sociálne následky".
Kremeľ popiera tvrdenia, že počas manévrov príde k zablokovaniu obchodných námorných trás.
Kerčský prieliv, ktorý spája Azovské a Čierne more, je dôležitou námornou cestou poskytujúcou spojenie so Stredozemným morom.
13:56 Únia doručila kolektívnu odpoveď na ruské bezpečnostné návrhy
Európska únia vo štvrtok uviedla, že Rusku v mene 27 ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ doručila kolektívnu odpoveď na listy o bezpečnostných návrhoch, informovali agentúra Reuters a TASS.
Stála misa Ruska pri EÚ vo štvrtok potvrdila prijatie kolektívnej odpovede a uviedla, že ide o reakciu na listy o tzv. princípe nedeliteľnosti bezpečnosti, ktoré ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov 28. januára odoslal šéfom diplomacie viacerých členských krajín EÚ, ako aj Spojeným štátom a Kanade.
Európski diplomati pre Reuters uviedli, že listy poslané Lavrovom sú vnímané ako spôsob, ako rozdeliť 27-členný blok krajín, z ktorých každá má s Moskvou iné vzťahy. List bol navyše poslaný v čase, keď EÚ zvažuje zavedenie nových sankcií proti Rusku v prípade, ak napadne Ukrajinu.
"Odpovedal som na listy od ministra Lavrova v mene členských krajín EÚ. Napätie a nezhody sa musia vyriešiť prostredníctvom dialógu a diplomacie. Vyzývame Rusko na deeskaláciu a stiahnutie vojsk z okolia Ukrajiny a z Bieloruska," uviedol šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell na sociálnej sieti Twitter.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP
Európska komisia uviedla, že Borrell sa rozhodol na Lavrovove listy odpovedať v mene všetkých členských krajín, aby ukázal jednotnosť.
Lavrov však vo štvrtok varoval, že kolektívna odpoveď EÚ na jeho listy bude viesť k zlyhaniu rokovaní. Podľa šéfa ruskej diplomacie by mala každá krajina odpovedať sama.
13:27 NATO je podľa Stoltenberga a Johnsona ochotné rokovať s Ruskom
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a britský premiér Boris Johnson sa vo štvrtok v Bruseli zhodli, že Severoatlantická aliancia je s Ruskom ochotná rokovať o zmierňovaní napätia a kontrole zbrojenia. NATO však trvá na dodržiavaní základných princípov vrátane práva krajín slobodne sa rozhodnúť o členstve. TASR o tom informuje na základe správ tlačového oddelenia NATO a agentúry AFP.
Stoltenberg prebiehajúce zhromažďovanie ruských vojakov pri Ukrajine i spoločné vojenské cvičenia Ruska s Bieloruskom označil za "nebezpečnú chvíľu pre bezpečnosť Európy".
"Musíme byť pripravení na najhoršie, no stále byť pevne odhodlaní nájsť politické riešenie," povedal.
Šéf NATO privítal ponuku Spojeného kráľovstva rozmiestniť do členských krajín Aliancie v Európe ďalších vojakov, lode a lietadlá.
"Dodatoční vojaci, ktorých umiestňujete do Poľska, potvrdzujú solidaritu v rámci Aliancie," povedal a pripomenul, že Británia má svoje vojenské sily i v Estónsku a v ďalších oblastiach.
NATO je podľa Stoltenberga ochotné s Ruskom rokovať o viacerých záležitostiach ako kontrola zbraní vrátane jadrových zbraní a rakiet stredného a krátkeho doletu. Aliancia však neupustí zo svojich základných princípov, medzi ktoré Stoltenberg zaradil právo každej krajiny rozhodnúť sa o členstve v NATO a kolektívnu obranu všetkých členov Aliancie.
Boris Johnson a Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
Pripomenul, že ministri zahraničných vecí členských krajín NATO budú na budúci týždeň rokovať o ďalších možnostiach, ako ešte viac posilniť bezpečnosť NATO.
Spojené kráľovstvo sa podľa Johnsona pripravuje vojensky i hospodársky, no je však ochotné i rokovať. "O niektorých záležitostiach sa však nedá diskutovať," povedal a spomenul právo Ukrajiny rozhodnúť sa, či vstúpi do NATO.
Johnson pripomenul, že spojenci sa pri založení NATO zaviazali chrániť slobodu každej členskej krajiny. Spojené kráľovstvo je podľa jeho slov "neochvejné" vo svojom záväzku podporovať európsku bezpečnosť.
"Ako Aliancia musíme v snehu vyznačiť čiary a jasne trvať na princípoch, z ktorých neustúpime," napísal Johnson na Twitteri pred štvrtkovým stretnutím. To podľa neho zahŕňa bezpečnosť každého spojenca NATO a právo každej európskej demokracie usilovať sa o členstvo v tejto Aliancii.
Britský premiér z Bruselu pokračuje v ceste do Poľska, kde spolu s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim navštívi britských vojakov umiestnených v Poľsku. Britský premiér sa má stretnúť aj s prezidentom Andrzejom Dudom. Hovoriť spolu budú o bezpečnostnej situácii na Ukrajine.
13:19 Britská ministerka zahraničných vecí vyzvala Rusko, aby stiahlo vojakov, ak chce pokračovať v diplomacii
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová vyzvala vo štvrtok Rusko, aby stiahlo svojich vojakov z blízkosti ukrajinských hraníc, ak to "s diplomaciou myslí vážne". Spravila tak na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po jej stretnutí so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr Reuters a RIA Novosti.
"Nevidím žiaden iný dôvod ako vyhrážanie sa Ukrajine na to, aby bolo na hraniciach Ukrajiny rozmiestnených 100-tisíc vojakov. Ak to Rusko myslí s diplomaciou vážne, musí presunúť svoje vojská a upustiť od vyhrážok," uviedla Trussová.
Lavrov na spoločnej tlačovej konferencii zdôraznil, že Rusko zaujímajú najmä konkrétne odpovede na žiadané bezpečnostné záruky, a nie "výhovorky". Šéf ruskej diplomacie tiež uviedol, že Rusko požaduje od každej krajiny Európskej únie samostatnú odpoveď na ruskú žiadosť o tzv. princípe nedeliteľnosti bezpečnosti, inak bezpečnostné rokovania nebudú úspešné.
Trussová v súvislosti s bezpečnostnými zárukami žiadanými Ruskom uviedla, že je potrebné pracovať s Ruskom a "dosiahnuť pokrok" pri jeho rokovaniach s NATO. "No toto nemôžeme dosiahnuť na úkor územnej celistvosti Ukrajiny" a "ani obetovaním politiky otvorených dverí NATO", uviedla Trussová.
Šéf ruskej diplomacie však po skončení spoločných rokovaní vyjadril "sklamanie" z toho, že jeho rokovanie s Trussovou mu pripadalo ako "rozhovor nemého s hluchým". "Zdá sa, že počúvame, ale nepočujeme," uviedol Lavrov.
Šéfka britskej diplomacie však podobne ako jej ruský kolega vyjadrila nádej, že rokovania s Ruskom budú pokračovať.
Návšteva Trussovej v Moskve je najnovším z celého radu diplomatických krokov Západu počas tohto týždňa, ktorými sa snaží zabrániť ruskej invázii na Ukrajinu. V piatok sa v Moskve uskutoční ďalšie stretnutie, a to medzi britským ministrom obrany Benom Wallaceom a jeho ruským náprotivkom Sergejom Šojguom.
Liz Trussová a Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
11:30 Lavrov: Ultimáta a vyhrážky Západu voči Rusku sú cestou, ktorá nikam nevedie
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok vyhlásil, že vyhrážky Západu voči Moskve neprinesú zmiernenie napätia súvisiaceho s Ukrajinou. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Ideologický prístup, ultimáta, vyhrážky... to je cesta, ktorá nikam nevedie," povedal Lavrov na začiatku rozhovorov s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou v Moskve.
Štvrtkové rozhovory Lavrova s Trussovou v Moskve sú najnovším kolom diplomatických stretnutí zameraných na zmiernenie napätia okolo Ukrajiny.
Západní lídri obviňujú Rusko zo zhromažďovania veľkého počtu vojakov pri hraniciach bývalej sovietskej republiky, čo môže znamenať blížiaci sa útok.
Lavrov obvinil diplomatov v európskych hlavných mestách a vo Washingtone z čoraz väčšieho využívania vyhrážok a ultimát voči Rusku a vyhlásil, že tento prístup je nediplomatický.
Lavrov opísal svoje stretnutie s Trussovou – teda prvú návštevu britského ministra zahraničných vecí v Rusku od roku 2017 – za "bezprecedentné".
Povedal, že ak chce Británia zlepšiť vzťahy s Moskvou, "my budeme, samozrejme, konať recipročne". Dodal, že dvojstranné vzťahy sú "na najnižšom bode za posledné roky".
Stretnutie v Moskve sa koná pred ďalšou schôdzkou – medzi britským ministrom obrany Benom Wallaceom a jeho ruským náprotivkom Sergejom Šojguom v Moskve v piatok.
Trussová v úvode stretnutia s Lavrovom povedala, že Británia "nemôže ignorovať" zhromažďovanie vojakov na hraniciach Ukrajiny ani "pokusy podkopať ukrajinskú suverenitu".
"Je aj iná cesta, diplomatická cesta, ktorá sa vyhne konfliktu a krviprelievaniu," vyhlásila.
"Som tu, aby som vyzvala Rusko, nech sa vydá po tejto ceste," doplnila šéfka britskej diplomacie.
Návšteva Trussovej v Moskve je najnovším z celého radu diplomatických krokov Západu počas tohto týždňa, ktorými sa snaží zabrániť ruskej invázii na Ukrajinu.
Lídri západných krajín varujú, že Rusko sa pripravuje na vystupňovanie konfliktu, pričom okolo svojho suseda zhromaždilo približne 100 000 vojakov.
10:28 Ukrajina i Francúzsko odsúdili rusko-bieloruské vojenské cvičenia
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu spoločné rusko-bieloruské manévre v blízkosti ukrajinských hraníc označil za "psychologický tlak". Tieto vojenské cvičenia vo štvrtok odsúdilo aj Francúzsko, informuje agentúra AFP.
"Nahromadenie vojenských zložiek na hraniciach je psychologickým nátlakom zo strany nášho suseda (Ruska)," uviedol Zelenskyj vo vyhlásení. Zároveň dodal, že Ukrajina má "dnes dostatok vojenských zložiek na to, aby so cťou obránili krajinu".
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian označil 10-dňové manévre, ktoré sa vo štvrtok začali v Bielorusku, za "extrémne veľké".
"Priamo na ukrajinských hraniciach sa zvyšuje počet veľmi podstatných cvičení... Ide o veľmi agresívne gesto, ktoré nás znepokojuje," uviedol Le Drian.
7:00: Rusi uviedli do aktívnej služby raketový systém S-400 v Bielorusku
Ruská armáda ešte v stredu večer, pred štvrtkovým začiatkom cvičení v Bielorusku, uviedla do stavu aktívnej služby raketový systém S-400 rozmiestnený v bieloruskej Brestskej oblasti. Uviedlo to ruské ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra TASS.
"Bojové jednotky východného vojenského okruhu obsluhujúce raketový systém S-400 prešli do stavu aktívnej služby na zabezpečenie protivzdušnej obrany v rámci jednotného regionálneho systému protivzdušnej obrany Ruska a Bieloruska počas inšpekcie vojsk," napísal ruský silový rezort vo vyhlásení a dodal, že vojaci "prevzali úlohu monitorovať vzdušný priestor".
Moskva už skôr oznámila, že inšpekcia ruských a bieloruských síl sa uskutoční v dvoch etapách. Prvá etapa, ktorá trvala do 9. februára, zahŕňala prerozdelenie jednotiek a vytvorenie účelových skupín v Bielorusku. Okrem toho bola preverená aj pripravenosť a schopnosti síl rýchlej reakcie protivzdušnej obrany z hľadiska ochrany strategických objektov.
Raketový systém S-400 rozmiestnený v bieloruskej Brestskej oblasti počas rusko-bieloruských manévrov. Foto: TASR/AP
Rusko-bieloruské manévre s názvom Spojenecké odhodlanie 2022 budú trvať do 20. februára. Jednotky podľa TASS nacvičujú, ako odraziť "vonkajšiu agresiu" a ako chrániť záujmy Zväzového štátu Ruska a Bieloruska.
S-400 Triumf je nová generácia protilietadlového zbraňového systému s vysokým stupňom automatizácie. Ide o vylepšenú verziu staršieho systému S-300. Jeho úlohou je odrazenie útoku nepriateľa. Dokáže likvidovať taktické a strategické bombardéry, balistické strely aj lietadlá včasnej výstrahy (AWACS). Systém dokáže selektívne pracovať až so štyrmi rôznymi typmi rakiet, ktoré majú rozdielnu štartovaciu hmotnosť a dolet, čím dokáže vytvoriť vrstvenú obranu.
6:10 Výbor Dumy sa chystá prerokovať výzvu Putinovi na uznanie separatistov v Donbase
Výbor ruskej Štátnej dumy pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov, euroázijskú integráciu a kontakt s krajanmi sa bude pravdepodobne 15. februára zaoberať návrhom výzvy na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby uznal samozvané republiky proruských separatistov vyhlásené vo východoukrajinskom Donbase. Oznámil to vo štvrtok šéf tohto výboru Leonid Kalašnikov.
"Výbor to s najväčšou pravdepodobnosťou prerokuje 15. februára a potom to predloží Rade Dumy," povedal pre agentúru TASS Kalašnikov, ktorý je členom frakcie Komunistickej strany Ruskej federácie a jedným z autorov dokumentu.
5:30 Americká armáda nechce pustiť novinárov k vojakom posielaným do Európy
Novinári, ktorí pokrývajú dianie na americkom ministerstve obrany a v americkej armáde, vyjadrili v stredu protest proti odmietnutiu prístupu k približne 3 000 americkým vojakom rozmiestňovaným v Európe v reakcii na rastúce napätie medzi Ruskom a Ukrajinou.
Novinári z "The Pentagon Press Association" tvrdia, že im bola odopretá možnosť porozprávať sa s vojakmi, ktorí sú posielaní do Poľska, Rumunska a Nemecka. Podľa nich sú takéto plošné obmedzenia v čase mieru zriedkavé a neobvyklé aj v aktívnych vojnových zónach.
STREDA
21:50 Útok Ruska zatiaľ nehrozí, tvrdí ukrajinské ministerstvo obrany
Ukrajine bezprostredne nehrozí útok ruských vojsk, ktoré sa zhromaždili pri jej hraniciach, povedala v stredu námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Informovala o tom agentúra AFP.
"(Na hraniciach) vidíme koncentráciu vojenského personálu a techniky. Momentálne sa však nevytvárajú útočné skupiny," povedala Maľarová s tým, že zhromažďovaním vojsk pri ukrajinských hraniciach Kremeľ predovšetkým "vydiera" a vyvíja "politický tlak".
"Nevidíme ani vytváranie infraštruktúry potrebnej pre bezprostrednú (vojenskú) eskaláciu," pokračovala Maľarová. "To však neznamená, že hrozba neexistuje," zdôraznila.
Námestníčka tiež uviedla, že cieľom Kremľa nie je zmocniť sa Ukrajiny, ale destabilizovať Západ. "Strategickým cieľom (Ruska) je zničiť politické a bezpečnostné aliancie západných krajín," vysvetlila.
21:10 Szijjártó: Maďarsko neprijme ďalšie vojenské jednotky NATO
Maďarsko neprijme na svoje územie ďalšie vojenské jednotky NATO, citoval v stredu spravodajca TASR vyjadrenie šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa pre spravodajskú televíziu Euronews. Szijjártó sa tak vyjadril v súvislosti s presunmi vojakov NATO, ku ktorým dochádza v dôsledku ukrajinskej krízy v členských štátoch Aliancie.
"Spojené štáty poslali ďalších vojakov do Poľska, Nemecko posilnilo jednotky v Litve, vojská NATO sú už umiestnené v Estónsku, Lotyšsku i v Litve," povedal Szijjártó a podčiarkol, že na maďarskú pôdu už neprídu ďalšie vojenské jednotky.
"Nesúhlasili sme, a ani nesúhlasíme s tým, pretože už máme na svojom území vojská NATO - maďarskú armádu, ktorá je vo vhodnom stave, aby zaručila bezpečnosť krajiny. Nepotrebujeme teda ďalšie vojská," zdôraznil šéf maďarskej diplomacie.
"Rusko poslalo vojská k hraniciam Ukrajiny a Spojené štáty tvrdia, že sa tak pripravuje na inváziu. Moskva viackrát poprela tieto obvinenia," dodal Szijjártó. Zároveň vyzval USA, Európu i Rusko, aby pokračovali v rokovaniach v záujme toho, aby zabránili najhoršiemu scenáru. Najviac by prípadným vypuknutím vojenského konfliktu podľa jeho slov trpela stredná Európa.
Péter Szijjártó. Foto: TASR/AP
13:17 Ukrajina: Proti Rusku treba prijať sankcie už teraz
Ukrajina verí, že stále existuje šanca na vyriešenie napätia medzi Ruskom a Západom prostredníctvom diplomacie. Zároveň si však myslí, že existujú dôvody, pre ktoré je možné už teraz uvaliť sankcie na Rusko. Vyhlásil to v stredu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorého citovali agentúry Reuters a TASS.
"Sankcie, ktoré si pripravila Európska únia, sú navrhnuté tak, že budú prijaté v prípade ďalšej alebo novej vlny ozbrojenej agresie Ruska voči Ukrajine... Niektoré sankcie by sa však mohli uvaliť aj skôr, napríklad teraz, aby sa demonštrovala vážnosť úmyslu a pripravenosť prijať rozhodné kroky," uviedol Kuleba.
Podľa šéfa ukrajinskej diplomacie je stále možné urovnať krízu prostredníctvom diplomacie. Aj sankcie sú totiž podľa neho prostriedkom diplomacie.
"Pozícia Ukrajiny tkvie v tom, že Rusko v posledných rokoch niekoľkokrát hrubo porušilo medzinárodné právo a minské dohody a za to je potrebné ho potrestať sankciami," citovala TASS Kulebu.
Podľa agentúry Reuters šéf ukrajinskej diplomacie naráža pri týchto slovách na to, že Rusko vydáva niektorým ukrajinským občanom žijúcim v separatistických regiónoch na východe Ukrajiny ruské pasy.
Rusko odmieta, že porušuje medzinárodné právo tým, že v blízkosti ukrajinských hraníc zoskupilo svojich vojakov. Západ sa však obáva, že Moskva plánuje vojenskú inváziu na Ukrajinu, pričom hrozí Rusku vážnymi sankciami v prípade, ak zaútočí.
Západné veľmoci uvalili na Rusko sankcie aj po tom, ako v roku 2014 anektovalo polostrov Krym a podporilo proruských separatistov na východe Ukrajiny, pripomína Reuters.
12:35 Rokovania Macrona so Zelenským vysielajú podľa Kremľa aj pozitívne signály
Kremeľ v stredu zhodnotil, že utorkové rokovania francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským vyslali aj pozitívne signály. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý zároveň vyjadril nespokojnosť s tým, že Kyjev sa nezaviazal rýchlo naplniť minské dohody, informovali agentúry TASS a RIA Novosti.
"Podľa toho, čo bolo povedané na tlačovej konferencii (Macrona so Zelenským), zazneli aj pozitívne signály o tom, že riešenie (situácie) na Ukrajine sa môže uskutočniť iba prostredníctvom minských dohôd," uviedol Peskov.
Hovorca Kremľa však zároveň vyjadril nespokojnosť s tým, že z vyhlásení ukrajinského prezidenta po stretnutí s Macronom nevyplýva, že sa Kyjev bude "pohotovo" zaoberať naplnením minských dohôd.
"Preto (rokovania) vysielajú nielen pozitívne, ale aj menej pozitívne signály," uviedol Peskov.
Súčasne novinárom oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin a Macron ešte nekomunikovali, hoci sa na pondelkovom stretnutí dohodli, že si po Macronovom stretnutí so Zelenským zavolajú.
Macron a Putin sa počas pondelkového stretnutia zhodli, že ich krajiny sú ďalej zaviazané dodržiavať minské dohody. Šéf Elyzejského paláca bol vôbec prvým západným lídrom, ktorý navštívil Rusko od začiatku krízy týkajúcej sa Ukrajiny, ktorá vypukla v decembri, píše agentúra AFP.
12:31 Pápež vyhlásil, že vojna na Ukrajine by bola šialenstvom, podporuje rozhovory
Pápež František v stredu vyhlásil, že vojna na Ukrajine by bola "šialenstvom", a dúfa, že napätie medzi týmto štátom a Ruskom sa vďaka mnohostrannému dialógu prekoná. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
František sa na stredajšej generálnej audiencii poďakoval tým ľuďom, ktorí sa 26. januára zúčastnili na ním vyhlásenom medzinárodnom dni modlitieb za mier na Ukrajine.
"Pokračujme v prosbách Boha o mier, aby sa napätie a hrozby vojny prekonali serióznym dialógom a rozhovormi v rámci normandského formátu, ktoré môžu prispieť k tomuto cieľu," povedal. Myslel tým rokovania za účasti Ruska a Ukrajiny, sprostredkované a podporované Nemeckom a Francúzskom.
"A nezabúdajme. Vojna je šialenstvo," dodal pápež.
Ukrajinci sú zväčša pravoslávni kresťania, ale v ich vlasti žijú aj gréckokatolíci – osobitná vetva katolíckej cirkvi, ktorá praktizuje východnú liturgiu podobnú pravosláviu a zároveň hlási vernosť pápežovi v Ríme.
Najvyšší predstaviteľ tejto ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, metropolita Sviatoslav Ševčuk, pozval v utorok Františka na návštevu. Podľa neho by bola návšteva pápeža obrovským gestom, ktorý by mohol priniesť mier.
11:47 Šéf NATO Stoltenberg sa má vo štvrtok stretnúť s Borisom Johnsonom
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg prijme vo štvrtok v sídle Aliancie v Bruseli britského premiéra Borisa Johnsona. Stoltenberg a Johnson o 10.45 h absolvujú tlačovú konferenciu. Agentúru TASR o tom v stredu informovala tlačová kancelária NATO.
S generálnym tajomníkom NATO sa v utorok telefonicky spojil aj poradca amerického prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Biely dom o tom píše v tlačovej správe zverejnenej na svojej oficiálnej webovej stránke.
Sullivan so Stoltenbergom hovorili o pripravenosti USA a NATO pokračovať v dialógu s Ruskom s cieľom dosiahnuť zmiernenie napätia na Ukrajine diplomatickou cestou. Obaja zdôraznili záväzok podporovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny.
Členské štáty NATO musia byť podľa Sullivanových a Stoltenbergových slov pripravené brániť sa proti akémukoľvek ohrozeniu svojho územia. To zahŕňa aj posilnenie východného krídla Aliancie v reakcii na možnú ruskú agresiu.
10:45 Slovenskí vojaci budú cvičiť v Poľsku i na Ukrajine, reagujú na situáciu v Európe
Ozbrojené sily (OS) SR budú cvičiť v Poľsku i na Ukrajine. Rozšírením výcvikových aktivít na prvý polrok reagujú na vývoj bezpečnostnej a geopolitickej situácie v Európe. Prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území SR a vyslanie slovenských vojakov v stredu odsúhlasila vláda.
Cvičenie Trojan Footprint, pôvodne plánované iba v Maďarsku, sa uskutoční aj na Slovensku. Zamerané je na plánovanie, vykonanie a koordináciu špeciálnych operácií proti približne rovnocennému protivníkovi „near-peer“.
Plánované cvičenie Steadfast Cobalt 2022 mení miesto aj termín. Namiesto Poľska sa uskutoční v Českej republike vo februári až v marci. Malo by byť tiež kratšie. Poľské cvičenie Pantera 2022 upravuje názov na Eagle Wings 22.
"Cvičenia pre Ozbrojené sily SR ponúkajú prínos v podobe posilnenia medzinárodnej vojenskej spolupráce," zdôvodnil rezort. Predpokladané náklady na nové aktivity predstavujú 39.304 eur, ministerstvo obrany ich zaplatí zo svojho rozpočtu.
08:06 Borrell: Návšteva Macrona v Rusku priniesla určité zmiernenie napätia
Návšteva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Rusku priniesla "určité zmiernenie napätia" v kríze medzi Západom a Moskvou okolo Ukrajiny, ale nie "zázrak", vyhlásil v utorok šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell. Citovala ho tlačová agentúra AFP.
"Pokiaľ sú ľudia ochotní sadnúť si za stôl a rozprávať sa, myslím si, že je nádej neísť do vojenskej konfrontácie," povedal Borrell novinárom na konci svojej návštevy vo Washingtone.
V tomto zmysle bolo Macronovo pondelkové stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom "pozitívnym signálom" a "dobrou iniciatívou", dodal Borrell.
"Myslím si, že išlo o krok uvoľňujúci medzinárodné napätie," zdôraznil šéf diplomacie EÚ.
Rusko zhromaždilo pri svojej hranici s Ukrajinou vyše 100-tisíc vojakov, čo vyvolalo obvinenia Spojených štátov a európskych krajín, že Moskva sa pripravuje na inváziu.
Moskva odmieta, že má v pláne vpád na Ukrajinu, a žiada od USA a NATO rozsiahle bezpečnostné záruky – napríklad to, aby sa vojenská aliancia už nerozširovala smerom na východ.
V súčasnosti prebiehajú intenzívne diplomatické aktivity na odvrátenie vojny. Borrell predtým označil situáciu v Európe za najnebezpečnejšiu od skončenia studenej vojny.
Povedal, že po stretnutí Macrona s Putinom videl "konkrétne" riešenia krízy a od ruského lídra dostal ubezpečenia, že už nenastane ďalšie vyostrovanie. Napriek pocitom optimizmu Borrell vyhlásil, že problém "ešte nie je vyriešený".
"Návšteva prezidenta Macrona v Moskve bola dôležitá, ale nepriniesla zázrak," uviedol Borrell a doplnil, že zo strany Ruska nevidieť žiadne náznaky zmierňovania krízy.
Pre ruských predstaviteľov nie je najdôležitejšia Ukrajina, ale "nová bezpečnostná architektúra v Európe", povedal Borrell s tým, že "o túto architektúru bojujú".
"Vyvíjajú tlak na Ukrajinu, aby dosiahli rokovania o niečom, čo je pre nich dôležité – o rozširovaní NATO a bezpečnostných obavách, ktoré majú," vysvetlil Borrell.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP
UTOROK
22:00 Scholz, Duda a Macron sa zhodli, že spoločným cieľom je udržať mier v Európe
Francúzsko, Nemecko a Poľsko zastávajú v súvislosti s krízou na ukrajinsko-ruských hraniciach jednotný postoj: je ním spoločný cieľ udržať mier v Európe. Povedal to v utorok v Berlíne nemecký kancelár Olaf Scholz po stretnutí s prezidentmi Francúzska a Poľska Emmanuelom Macronom a Andrzejom Dudom, informuje agentúra AFP.
"Spája nás cieľ udržať mier v Európe prostredníctvom diplomacie a jasných odkazov a spoločnej vôle konať jednotne," povedal Scholz novinárom na spoločnej tlačovej konferencii. Akékoľvek porušenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajine je podľa jeho slov neprijateľné a malo by pre Rusko ďalekosiahle následky, a to v "politických, ekonomických a geostrategických dimenziách".
Duda vyjadril presvedčenie, že vojnu v Európe je stále možné odvrátiť, a to zmiernením napätia medzi Moskvou a Kyjevom. "Musíme nájsť riešenie, aby sme zabránili vojne. Ako som povedal, toto je teraz naša hlavná úloha," zdôraznil. "Verím tomu, že ju dosiahneme. Čo je podľa môjho názoru dnes najdôležitejšie, je jednota a solidarita," dodal.
Poľský prezident poznamenal, že súčasná kríza na Ukrajine je najťažšou situáciu, akej musia NATO a EÚ čeliť od udalostí z roku 1989, píše agentúra DPA. "Pozdĺž ukrajinskej hranice máme bezprecedentnú koncentráciu ruských vojakov, takisto máme veľké skupiny (ruských vojakov) v Bielorusku," povedal Duda s tým, že v Bielorusku sa vojaci aktuálne pripravujú na manévre, ktoré majú trvať do 20. februára.
Macron zase zdôraznil nutnosť dialógu s Ruskom, ktorý je podľa neho "jedinou cestou vedúcou k mieru na Ukrajine". Francúzsky prezident strávil posledné dva dni rokovaniami v Moskve i Kyjeve.
Ruský prezident Vladimir Putin mu v pondelok povedal, že on nebude zdrojom eskalácie napätia. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj však od Moskvy požaduje konkrétne kroky, a nielen slová, ktoré by svedčili o skutočnom úmysle deeskalovať situáciu. Macron v utorok popoludní v Kyjeve uviedol, že počíta s tým, že kríza potrvá ešte niekoľko mesiacov.
Stretnutie lídrov Paríža, Varšavy a Berlína v rámci formátu tzv. Weimarského trojuholníka na tejto úrovni sa konalo naposledy pred 11 rokmi.
Andrzej Duda, Olaf Scholz a Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP
20:42 Szijjártó: Orbánova misia v Moskve naštartovala dialóg Ruska so Západom
Minulotýždňová misia maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve bola úspešná. Jeho schôdzka s ruským prezidentom Vladimirom Putinom totiž spustila vlnu dialógu Ruska so Západom týkajúcich sa riešenia ukrajinskej situácie, cituje spravodajca TASR z utorňajšieho statusu šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa na Facebooku.
Práve tento dialóg je podľa maďarského ministra jedinou cestou riešenia rusko-ukrajinského konfliktu.
Péter Szijjártó. Foto: TASR/AP
Orbán minulý týždeň Putinovi v Moskve povedal, že stredná Európa vždy doplatila na konflikty Východu a Západu, preto má tento región záujem na mierovom riešení konfliktov. Ruský prezident vykreslil obavy svojej krajiny v súvislosti so Severoatlantickou alianciou.
Moskvu už následne navštívil francúzsky prezident Emmanuel Macron a do ruského hlavného mesta sa v týchto dňoch chystajú šéf britskej diplomacie i šéf rezortu obrany, a budúci týždeň tam pocestuje nemecký kancelár, pripomenul Szijjártó po utorňajšej online schôdzke ministrov zahraničných vecí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
19:36 Poľská vláda rozhodla, že Ukrajine poskytne vojenskú techniku bezodplatne
Poľská vláda prijala v utorok uznesenie o bezodplatnom prevode vojenskej techniky z arzenálu poľských ozbrojených síl na ukrajinskú armádu.
"Poskytnutie techniky východnému susedovi nezníži bojaschopnosť poľských vojenských jednotiek," píše sa v komuniké vlády. Informoval o tom spravodajský web Onet.pl. Uznesenie vlády nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
Vláda zdôrazňuje, že "rozhodnutie o prevode vojenského majetku bolo prijaté na základe vykonanej analýzy s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia súčasných operácií poľských ozbrojených síl a udržania požadovanej úrovne zásob našej armády".
Poľské médiá už predtým informovali, že Poľsko v rámci vojenskej pomoci pošle na Ukrajinu rôzne druhy a typy munície, od ručných zbraní až po protitankovú a protilietadlovú muníciu. V tejto veci boli prijaté aj príslušné politické rozhodnutia, čo v piatok na tlačovej konferencii potvrdil premiér Mateusz Morawiecki. Ukrajine bude odovzdaných niekoľko desiatok tisíc rakiet.
Členské štáty Severoatlantickej aliancie v obave z možného útoku Ruska voči Ukrajine prisľúbili vláde v Kyjeve materiálnu vojenskú pomoc. Zbrane tak na Ukrajinu dopravili Briti i Američania a zapojili sa aj pobaltské štáty "Estónsko poskytne Ukrajine protitankové strely Javelin, Litva a Lotyšsko zasa protilietadlové rakety Stinger", dodal Onet.pl.
Portál tiež pripomenul, že Varšava bola dlho kritizovaná za svoju nečinnosť v tomto smere. Po sérii rokovaní so západnými partnermi však prezident Andrzej Duda potvrdil ochotu Poľska poslať na Ukrajinu vojenskú techniku na posilnenie jej obrany v situácii keď Rusko pri spoločnej hranici s Ukrajinou rozmiestnilo tisíce svojich vojakov. Kyjev i niektoré západné štáty pripúšťajú, že Moskva sa pripravuje na inváziu na Ukrajinu a chystá aj provokáciu, aby ním zdôvodnila vpád svojich jednotiek na cudzie územie.
Andrzej Duda. Foto: TASR/AP
18:21 Šéfka nemeckej diplomacie navštívila líniu kontaktu na východe Ukrajiny
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková navštívila v utorok takzvanú kontaktnú líniu neďaleko mesta Mariupol na východe Ukrajiny a opätovne apelovala na diplomatické riešenie sporu medzi Ukrajinou a Ruskom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Baerbocková s helmou a v nepriestrelnej veste strávila s vojakmi ukrajinskej armády približne trištvrte hodiny; sprevádzal ju veliteľ vládnych síl, ktorý ju oboznámil so situáciou v tejto krízovej zóne. Ministerka navštívila obec Šyrokyne ležiacu asi 20 kilometrov východne od Mariupolu v Doneckej oblasti, kde od septembra 2014 do polovice roku 2015 prebiehali boje a v súčasnosti je neobývaná.
Šéfka nemeckej diplomacie priblížila, že toto miesto ňou hlboko otriaslo. "Je cítiť, čo sa tu stalo pred rokmi – že ľudia zo dňa na deň stratili všetko, čo mali," povedala. Toto miesto je podľa nej "svedectvom, že uprostred Európy máme vojnu".
Ministerka sa opätovne prihovárala za diplomatické riešenie konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom. "Túto agresiu zo strany Ruska nebudeme vedieť vyriešiť vojenskou cestou. Preto robím všetko pre to, aby sme sa pri rokovacom stole krok po kroku posúvali vpred," povedala. Apelovala na dodržiavanie prímeria, ktoré je podľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) porušované.
Konflikt medzi ukrajinskými vládnymi silami a Ruskom podporovanými separatistami na východe Ukrajiny si už vyžiadal viac než 14-tisíc mŕtvych. Mierová dohoda z roku 2015 sprostredkovaná Francúzskom a Nemeckom a podpísaná v bieloruskom Minsku síce pomohla ukončiť rozsiahle boje, v oblasti však naďalej prebiehajú menšie ozbrojené potýčky.
Baerbocková, ktorá absolvovala v pondelok v Kyjeve rokovania s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom, pred cestou do Donbasu vyhlásila: "Chcem vyslať jasný signál: My, Európanky a Európania, neodvraciame zrak. Nezabúdame na ľudí, o ktorých osud v tomto konflikte ide. A stojíme na strane Ukrajiny."
V utorok sa Baerbocková stretla i so zástupcami osobitnej monitorovacej misie OBSE na Ukrajine, ktorá je so zhruba 1 300 členmi najväčšou misiou tejto organizácie.
17:58 Kyjevský metropolita pozýva pápeža Františka: Ak príde na Ukrajinu, je po vojne
Najvyšší predstaviteľ ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, vyšší arcibiskup kyjevsko-haličský, metropolita Sviatoslav Ševčuk pozval v utorok pápeža Františka na návštevu Ukrajiny. Podľa neho by návšteva hlavy katolíckej cirkvi mohla pomôcť k mierovému riešeniu napätia s Ruskom. TASR túto informáciu získala z agentúry Reuters.
Podľa kyjevského metropolitu nie je potrebné čakať, kým nastanú pre návštevu ideálne podmienky. "Viackrát sme vyslovili želanie, aby Svätý Otec navštívil Ukrajinu. Pozvali sme ho a toto pozvanie sme mnohokrát zopakovali," uviedol ukrajinský vyšší arcibiskup a dodal, že pápežova návšteva by bola "veľmi silným gestom pre celé ľudstvo".
Ukrajina je prevažne pravoslávna, ku gréckokatolíckej cirkvi, ktorá je v jednote s Rímom, sa hlási približne desať percent obyvateľov. "Na Ukrajine vládne konsenzus – a to nielen medzi katolíkmi, ale aj pravoslávnymi a dokonca aj neveriacimi –, že pápež František je dnes najväčšou morálnou autoritou na svete," zdôraznil Ševčuk v taliančine. "Ľudia hovoria, že ak pápež príde na Ukrajinu, vojna sa skončí," dodal metropolita.
Pápež František zorganizoval 26. januára medzinárodný deň modlitieb za mier na Ukrajine.
Reuters upozorňuje, že pápeža by na Ukrajinu museli pozvať štátni aj náboženskí predstavitelia. Na Ukrajine je autokefálna pravoslávna cirkev, ktorej nezávislosť pred troma rokmi potvrdil carihradský patriarcha Bartolomej, a tiež pravoslávna cirkev spadajúca pod moskovský patriarchát. Rusko a tamojšia pravoslávna cirkev, ktorá má blízke vzťahy s Kremľom, by však takúto návštevu zrejme prijali s nevôľou.
Pápežovi by to navyše mohlo skomplikovať situáciu v snahe zlepšiť vzťahy s ruskou pravoslávnou cirkvou. Vatikán a moskovský patriarchát v súčasnosti pracujú na druhom stretnutí medzi Františkom a patriarchom Kirillom. Po prvý raz sa stretli na Kube v roku 2016. Išlo o vôbec prvé stretnutie rímskeho pápeža s moskovským patriarchom v histórii.
17:38 Kremeľ popiera, že by Putin sľúbil nekonanie manévrov v blízkosti Ukrajiny
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nevie o prísľube prezidenta Vladimira Putina, že Rusko nebude organizovať nové manévre v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Takéto správy sa začali objavovať po Putinových rokovaniach s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktoré sa konali 7. februára v Moskve.
Ako poznamenala agentúra Reuters, Kremeľ týmto vyhlásením "schladil" opatrne optimistické hodnotenie francúzskej strany, že vo vzťahoch s Moskvou došlo vďaka Macronovej návšteve k diplomatickému pokroku.
Macron je najvyššie postaveným západným lídrom, ktorý sa stretol s ruským prezidentom od chvíle, keď Moskva sústredila blízko ukrajinských hraníc viac ako 100-tisíc svojich vojakov. Západ tento krok Moskvy interpretuje ako možné prípravy na vojnu.
Putin a Macron v pondelok na tlačovej konferencii neoznámili žiadny prielom, ale jeden z francúzskych predstaviteľov, ktorý nechcel byť menovaný, novinárom podľa agentúry Reuters povedal, že Putin prisľúbil, že v blízkosti Ukrajiny neuskutočnia žiadne nové manévre. Podľa tohto zdroja Putin údajne prisľúbil aj stiahnutie ruských jednotiek z Bieloruska po skončení spoločných cvičení, ktoré sú naplánované v polovici februára.
Aj denník Financial Times s odvolaním sa na vlastné zdroje informoval, že prezidenti Ruska a Francúzska sa počas rokovaní v Moskve dohodli na deeskalácii situácie na Ukrajine. Putin pritom údajne prisľúbil stiahnutie až 30-tisíc vojakov z Bieloruska po spoločných rusko-bieloruských cvičeniach, ktoré sa uskutočnia od 10. do 20. februára, informovala agentúra Interfax.
Ani Putin, ani Macron však takúto dohodu na spoločnej tlačovej konferencii po rokovaní nespomenuli
Peskov v utorok na brífingu vyhlásil, že medializované správy o akomkoľvek záväzku neuskutočňovať manévre v blízkosti hraníc s Ukrajinou "nie sú správne". Putin tiež nedal ani nový prísľub o tom, kedy ruské jednotky opustia Bielorusko. "Nikto nepovedal, že jednotky zostanú na území Bieloruska. Po cvičeniach sa vojaci vrátia na miesta trvalého nasadenia," vyhlásil v utorok Peskov.
Elyzejský palác neskôr na margo vyjadrení spomínaného nemenovaného francúzskeho predstaviteľa uviedol, že spomínal body, o ktorých Macron a Putin diskutovali, nie konkrétny nový prísľub ruského prezidenta, dodal Reuters.
Macron po ceste z Moskvy do Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, novinárom v lietadle povedal, že jeho rokovania s ruským prezidentom dosiahli cieľ, ktorým bolo deeskalovať krízu okolo Ukrajiny.
"Potrebovali sme zastaviť eskaláciu a otvoriť nové príležitosti. Tento cieľ bol dosiahnutý," citovala Macrona televízia BFM.
16:00 Macron: Moskva i Kyjev deklarovali ochotu implementovať dohody uzavreté v Minsku
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že na svojich rokovaniach v Moskve i v Kyjeve sa mu dostalo ubezpečenia o ochote dodržiavať dohody o riešení konfliktu na východe Ukrajiny uzavreté v Minsku v roku 2015. Vidí aj "konkrétne, praktické riešenia" na zníženie napätia medzi Moskvou a Západom, informoval web France Info.
Macron na rokovaniach v oboch metropolách vyzval svojich hostiteľov Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského na dodržiavanie minských dohôd, ktoré sú podľa neho jediným základom pre riešenie krízy na Ukrajine.
"Spoločné odhodlanie (implementovať dohody z Minska) je jedinou cestou, ktorá nám umožňuje vybudovať mier a životaschopné politické riešenie," zdôraznil Macron.
Podľa France Info sa Macron v Kyjeve vyjadril, že pokrok v rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou o deeskalácii napätia považuje za "možný", bude však výsledkom určitého procesu. Opätovne potvrdil svoje odhodlanie zapojiť sa do tohto procesu v nadchádzajúcich mesiacoch.
14:00 Dánsko v reakcii na napätie na Ukrajine posilní svoju vojenskú pripravenosť
Dánsko posilní svoju vojenskú pripravenosť, v rámci ktorej napríklad zintenzívni monitorovanie dánskych vôd. Oznámilo to v utorok dánske ministerstvo obrany, podľa ktorého sú tieto kroky potrebné "z dôvodu neakceptovateľného vojenského nátlaku Ruska na Ukrajinu“. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
"Posilňujeme naše vojenské kapacity, aby sme dokázali rýchlejšie reagovať, ak si to situácia bude vyžadovať," uviedol náčelník generálneho štábu dánskej armády Flemming Lentfer vo vyhlásení.
Podľa Lentfera však Dánsko v súčasnosti nie je vo väčšom ohrození ako obyčajne.
Dánske ministerstvo obrany na svojej webovej stránke uviedlo, že v rámci tohto posilnenia pripraví bojový prápor, ktorý bude pozostávať zo 700 až 8000 vojakov. Tí budú schopní pripojiť sa k operáciám Severoatlantickej aliancie (NATO) priebehu jedného až piatich dní, čo je značné urýchlenie oproti súčasným 30 dňom.
Dánska armáda okrem toho plánuje pripraviť fregatu na prípadný dôraznejší monitoring dánskych vôd a tiež má v úmysle poslať dve stíhačky typu F-16 na dánsky ostrov Bornholm, ktorý sa nachádza v Baltskom mori.
12:55 Podľa Macrona k eskalácii situácie ohľadne Ukrajiny nedôjde
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok uviedol, že sa mu podarilo presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby nedošlo k eskalácii krízy ohľadne Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.
Macronovo vyhlásenie prichádza v čase, keď niektoré západné krajiny upozorňujú, že Moskva by mohla plánovať inváziu na Ukrajinu.
"Vyrokoval som, že aj keď sa (možno tá kríza tak rýchlo) nezlepší, ani sa nevystupňuje," povedal Macron novinárom po príchode do Kyjeva, kde bude viesť rozhovory s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským.
Emmanuel Macron a Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR(AP
Macron do Kyjeva pricestoval z Moskvy, kde v pondelok rokoval s Putinom o situácii týkajúcej sa Ukrajiny. Spolu s ním prišiel do Kyjeva aj Francúzky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian.
Macronova návšteva Kyjeva je prvou oficiálnou návštevou francúzskeho prezidenta na Ukrajine od roku 1998, keď tento štát navštívil Jacques Chirac, pripomína agentúra TASS.
12:22 Rusko oznámilo, že v rámci cvičení vysiela do Čierneho mora vojenské lode
Šesť ruských vojenských lodí Baltskej a Severnej flotily ruského vojenského námorníctva mieri zo Stredozemného mora na námorné cvičenia do oblasti Čierneho mora. Informovala o tom v utorok agentúra Interfax s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany. Podľa správy išlo o vopred plánovaný presun vojenských zdrojov.
Rusko v januári uviedlo, že námorníctvo plánuje zorganizovať sériu vojenských cvičení, do ktorých budú zapojené všetky ruské flotily. Tieto cvičenia zahŕňajú manévre aj v Atlantickom a Tichom oceáne, píše agentúra Reuters.
Konanie ruskej armády však v tomto čase pozorne sleduje Západ, pretože Moskva v blízkosti ukrajinských hraníc zhromažďuje vojenské jednotky, čo vyvoláva strach zo vzniku konfliktu. Rusko však plány o invázii na Ukrajinu popiera.
11:45 Do Rumunska prišli prví americký vojaci, ktorí posilnia východné krídlo NATO
Do Rumunska prišli prví americkí vojaci, ktorí majú posilniť východné krídlo Severoatlantickej aliancie (NATO). Oznámil to v utorok rumunský minister obrany Vasile Dinku, informovala agentúra Reuters.
Podľa Pentagónu bude do Rumunska vyslaná brigádna bojová skupina Stryker (SBCT) s približne tisíc mužmi, ktorá sa momentálne nachádza v nemeckom meste Vilseck.
Dinku v utorok oznámil, že do Rumunsku pricestovalo prvých sto vojakov tejto skupiny, ktorí tam majú zabezpečiť ďalšiu logistiku. Rumunsko sa stala členom NATO v roku 2004, pripomína Reuters.
Americkí vojaci okrem Rumunska postupne už od konca minulého týždňa prichádzajú aj do Poľska. Nateraz je v Poľsku podľa dostupných správ z pondelka dislokovaných najmenej 350 amerických vojakov.
Americký prezident Joe Biden 2. februára oficiálne odsúhlasil nasadenie ďalších takmer 3-tisíc vojakov do Nemecka, Poľska a Rumunska. Americké ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení spresnilo, že do Poľska pôjde 1 700 vojakov, do Nemecka 300 a z Nemecka do Rumunska sa ich presunie asi tisícka.
Zo strany USA ide o reakciu na kroky Ruska, ktoré pri hraniciach s Ukrajinou rozmiestnilo desaťtisíce svojich vojakov a od Západu žiada splnenie bezpečnostných záruk.
10:29 Japonský parlament schválil rezolúciu, v ktorej žiada podporu pre Ukrajinu
Dolná komora japonského parlamentu prijala v utorok rezolúciu o napätí v súvislosti s Ukrajinou, v ktorej odsúdila akýkoľvek pokus o zmenu stavu v tejto krajine za použitia sily. Parlament zároveň japonského premiéra Fumia Kišidu vyzval, aby spravil všetko pre dosiahnutie mieru. TASR správu prebrala od agentúry Reuters.
"Táto komora s hlbokým znepokojením zo situácie (na Ukrajine) vyhlasuje, že bude vždy s ukrajinským ľudom, ktorý dúfa, že v jeho krajine a regióne zavládne stabilita. Zmena statusu quo akejkoľvek krajiny silou nie je nikdy akceptovateľná," uvádza sa v rezolúcii dolnej komory japonského parlamentu.
Fumio Kišida sa spolu s americkým prezidentom Joeom Bidenom počas virtuálneho stretnutia, ktoré sa uskutočnilo minulý mesiac, zaviazali, že budú spolupracovať pri odrážaní ruskej agresie proti Ukrajine. Japonský premiér sa vtedy sľúbil, že bude spolupracovať so Spojenými štátmi a medzinárodným spoločenstvom pri podnikaní krokov, ktoré budú odpoveďou na akýkoľvek útok, ku ktorému by mohlo prísť.
Fumio Kišida a americký prezident Joe Biden počas virtuálneho rokovania. Foto: TASR/AP
"Dôrazne vyzývame vládu, aby vykonávala naše úmysly, spolupracovala s medzinárodným spoločenstvom, využila všetky diplomatické zdroje a spravila všetko preto, aby zmiernila napätie v súvislosti s Ukrajinou a rýchlo dosiahla mier," uvádza sa v rezolúcii.
Ako poznamenáva agentúra Reuters, vzťahy medzi Ruskom a Japonskom sú dlhodobo poznačené územným sporom o rad ostrovov ležiacich v Tichom oceáne, ktorých sa na konci druhej svetovej vojny zmocnili sovietske vojská.
09:44 Ukrajinská armáda zorganizuje koncom týždňa vojenské manévre
Ukrajinská armáda usporiada od 10. do 20. februára vojenské cvičenie. Tieto manévre bude odpoveďou na ruské vojenské cvičenia, ktoré sa tento mesiac konajú v Bielorusku i v blízkosti ukrajinských hraníc, oznámil v pondelok večer ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. TASR správu prebrala od agentúry Reuters, ktorá o tom informovala v utorok.
Reznikov pre nemenovanú ukrajinskú televíziu uviedol, že príslušníci ukrajinskej armády neustále absolvujú rôzne vojenské cvičenia a že od 10. februára začnú nacvičovať používanie bezpilotných lietadiel Bayraktar a protitankových rakiet Javelin a NLAW, ktoré Ukrajine poskytli zahraniční partneri.
Ruské vojenské jednotky a technika začali do Bieloruska prichádzať v druhej polovici januára, aby sa tam zúčastnili na náhle zvolanej previerke schopnosti rýchlej reakcie ozbrojených síl Zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Spoločné vojenské manévre sa uskutočnia na západe Bieloruska, v blízkosti jeho hraníc s Poľskom a Litvou, ktoré sú členmi organizácie NATO, ako aj blízko južných hraníc s Ukrajinou.
Tieto cvičenia sa konajú v čase, keď sa západné krajiny obávajú možnej ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko popiera, že plánuje zaútočiť na Ukrajinu, žiada však bezpečnostné záruky od USA a Severoatlantickej aliancie ktoré zahŕňajú aj požiadavku, aby sa Ukrajina nestala súčasťou organizácie NATO.
08:39 Zelenský zrušil stretnutie s Baerbockovou pre nezhody
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zrušil plánované pondelkové stretnutie s nemeckou ministerkou zahraničných vecí Annalenou Baerbockovou pre nezhody v súvislosti s plynovodom Severný prúd 2 a poskytnutím vojenskej pomoci Kyjevu. Informovala o tom v utorok agentúra TASS, citujúca amerického novinára Jakea Tappera, moderátora spravodajskej stanice CNN.
Zelenskyj stretnutie zrušil, pretože Baerbocková sa odmietla vyjadriť, či Nemecko v prípade ruskej invázie na Ukrajinu opustí projekt plynovodu, napísal v pondelok na Twitteri Tapper, ktorý sa odvolal na zdroj blízky ukrajinskej vláde.
Dôvodom na zrušenie stretnutia bolo aj odmietnutie Nemecka poskytnúť Kyjevu vojenskú pomoc, dodal moderátor.
Zdroj z prostredia ukrajinskej vlády podľa Tappera povedal, že Nemecko je vo východnej Európe a Kyjeve čoraz viac vnímané ako spojenec Ruska, a nie ako spojenec Západu.
Zrušenie stretnutia bolo podľa Tappera oficiálne zdôvodnené zmenou v rozvrhu. Zdroj z prostredia vlády však potvrdil, že to bolo zámerné.
Baerbocková v pondelok v Kyjeve absolvovala rokovania s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Kuleba na následnej spoločnej tlačovej konferencii varoval Moskvu, aby sa nesnažila "vraziť klin" medzi Kyjev a jeho západných spojencov.
Baerbocková na tlačovej konferencii vyhlásila, že Nemecko je pripravené znášať aj vysokú cenu, ak skutočne dôjde k ďalšej ruskej agresii voči Ukrajine, lebo ide o bezpečnosť Ukrajiny.
Nemecká ministerka zahraničných vecí má v utorok pricestovať na tzv. kontaktnú líniu vo východoukrajinskom Donbase.
Annalena Baerbocková. FVoto: TASR/AP
03:02 Scholz: V rusko-ukrajinskej kríze budem svorne držať s Bidenom
Nemecký kancelár Olaf Scholz vníma konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou ako "vážnu hrozbu pre bezpečnosť v Európe". Vyhlásil to v pondelok vo Washingtone po stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
Scholz na tlačovej konferencii v Bielom dome povedal, že je dôležité, aby spojenci - USA, Európa a NATO - reagovali v rusko-ukrajinskej kríze spoločne.
"Je to jasné: ak príde vojenská agresia proti Ukrajine, nasledovať budú tvrdé, spoločne dohodnuté a ďalekosiahle sankcie. Rusko zaplatí za takýto krok veľmi, veľmi vysokú cenu," povedal Scholz. Jeho odkaz vyslovený v Bielom dome bol určený aj samotnému Rusku, píše tlačová agentúra DPA.
Scholz a Biden intenzívne na sankciách pracovali, sú pripravení konať rýchlo a spoločne. Zároveň však treba využiť všetky diplomatické možnosti, zdôraznil Scholz.
Americký prezident na spoločnej tlačovej konferencii vyhlásil, že "plynovod Severný prúd 2 (Nord Stream 2) do Európy nebude v prevádzke, ak Rusko podnikne s tankami a vojakmi inváziu na Ukrajinu". Informovala o tom agentúra AP.
Biden sa takto vyjadril po boku s nemeckým kancelárom Scholzom v Bielom dome, krátko po tom, čo sa obaja lídri stretli na rozhovoroch o vyostrujúcej sa rusko-ukrajinskej kríze.
Biden zdôraznil, že ak ruské tanky alebo vojaci prekročia hranicu Ukrajiny, sporný plynovod Nord Stream 2 privádzajúci ruský zemný plyn do Európy a Nemecka bude zatvorený. "Sľubujem vám, že ho zatvoríme," vyhlásil.
Olaf Scholz a Joe Biden. Foto: TASR/AP
Biely dom čoraz naliehavejšie varuje pred vojenským konfliktom. Biden sa snaží upevniť podporu medzi európskymi spojencami pre tvrdé ekonomické sankcie proti Rusku, ak podnikne inváziu na Ukrajinu. Rusko pri jej hraniciach zhromaždilo vyše 100-tisíc vojakov a práve to vyvoláva na Západe obavy z útoku. Moskva popiera, že plánuje útok na Ukrajinu.
Americký prezident tiež na tlačovej konferencii vyhlásil, že Nemecko je spoľahlivý spojenec. Reagoval tým na kritiku, že Berlín sa plne nezapája do snáh pod vedením USA vytvárať protitlak k ruskému vojenskému tlaku na Ukrajinu.
"Nemecko je úplne spoľahlivé - úplne, absolútne, dokonale spoľahlivé. Vonkoncom nemám o Nemecku žiadne pochybnosti," uviedol Biden, vedľa ktorého stál v Bielom dome nemecký kancelár Scholz.
Scholz zareagoval: "Konáme spoločne, sme úplne jednotní a nebudeme robiť rozdielne kroky - budeme robiť rovnaké kroky a budú voči Rusku veľmi, veľmi tvrdé."
Nemecký kancelár sa však vyjadril menej jasne o osude plynovodu Severný prúd 2, než Biden. Nepovedal konkrétne, ako chce potrestať Rusko, keď zaútočí na Ukrajinu. Sľúbil len to, že bude "svorne držať s Bidenom" a "bude podporovať zatvorenie infraštruktúry" - plynovod menovite nespomenul, píše AFP.
Scholz podnikol prvú cestu do Bieleho domu od svojho nástupu do úradu, ktorý prevzal od dlhoročnej nemeckej líderky Angely Merkelovej. Ukrajina a niektorí predstavitelia v USA Scholza kritizovali za jeho pomerne nenápadný postoj k obrane prozápadnej Ukrajiny.
02:15 EÚ a USA sľubujú dostatok dodávok plynu pre Európu a aj pre jej susedov
EÚ a Spojené štáty spoločne pracujú na zaistení dostatočných dodávok plynu v Európe, aj na zabezpečení dodávok plynu pre Ukrajinu. Vyplýva to z deviateho zasadnutia Rady EÚ - USA pre energetiku, ktoré sa v pondelok konalo vo Washingtone.
Dokument zo zasadnutia, ktorý má TASR k dispozícii, uvádza, že obe strany sú si vedomé rýchlo sa meniaceho energetického prostredia a rizík pre energetickú bezpečnosť, vrátane kybernetickej bezpečnosti energetickej infraštruktúry, a preto pracujú na zvýšení energetickej bezpečnosti a podpore energetickej diverzifikácie.
Zasadnutiu predsedal minister zahraničných vecí USA Antony Blinken, ministerka energetiky USA Jennifer Granholmová, šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová. Radu EÚ zastupoval veľvyslanec Francúzska v USA Philippe Étienne.
Rada pre energetiku USA a EÚ je hlavným transatlantickým koordinačným fórom pre strategické energetické otázky.
Účastníci tohto stretnutia rokovali hlavne o naliehavej potrebe prijať opatrenia na riešenie situácie v dodávkach plynu v Európe a na zabezpečenie dodávok plynu na Ukrajinu. USA a EÚ zdôraznili svoj záväzok dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, spolupracovať na zabezpečení rýchlej dekarbonizácie a podporovať investície do súvisiacich technológií.
Rada EÚ - USA pre energetiku sa zároveň zaviazala aj k posilneniu energetickej bezpečnosti v susedstve Únie, vrátane Ukrajiny, Moldavska a západného Balkánu, ale aj k podpore rýchleho a spravodlivého energetického prechodu v Afrike aj s dôrazom na potreby riešiť energetickú chudobu.
Naznačená spolupráca v tejto oblasti sa zameria na predchádzanie prerušení dodávok energie a na zlepšenie diverzifikácie dodávateľov energie a druhov palív v súlade s vytýčenými cieľmi nulových emisií.
Keďže geopolitické a klimatické vplyvy ovplyvňujú trhy s energiou, EÚ a USA chcú spoločne zaistiť, aby globálne trhy so skvapalneným zemným plynom mali kapacitu poskytovať dodatočné a diverzifikované dodávky v prípade prerušenia plynovodov. Obe strany upozornili aj na rastúce kybernetické hrozby pre energetickú infraštruktúru, a preto chcú spolupracovať aj v tejto oblasti.
Washington a Brusel zopakovali, že je neprijateľné využívať dodávky energie ako zbraň alebo geopolitickú páku. Aj preto sú obe strany ochotné zvýšiť odolnosť a energetickú bezpečnosť východných partnerov, akými sú Moldavsko a Ukrajina. A to aj prostredníctvom reverzných tokov plynu, aby uvedené krajiny mali dostatočné dodávky energie.
V prípade Ukrajiny EÚ aj USA potvrdili, že ide o kľúčového partnera, a spresnili, že energetická bezpečnosť je životne dôležitá pre suverénnu Ukrajinu. Obe strany sa vyjadrili, že Ukrajina je pre EÚ strategickou tranzitnou krajinou plynu a budú podporovať integráciu Ukrajiny do energetického trhu EÚ, aj s cieľom urýchliť dekarbonizáciu a prechod na čistú energiu a zvýšiť ukrajinský potenciál na vývoz čistej energie. Rovnako podporia aj skúmanie nových trás pre tranzit plynu z EÚ na Ukrajinu.
01:49 Macron: Dialóg s Ruskom je nutnou podmienkou pre budovanie mieru v Európe
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok na tlačovej konferencii v Moskve po pondelkovom stretnutí s ruským lídrom Vladimirom Putinom povedal, že dialóg s Moskvou je nutnou podmienkou pre budovanie mieru v Európe. Informovali o tom ruská štátna tlačová agentúra TASS a agentúra AFP.
"Rusko je európska krajina. Je nutné spolupracovať s Ruskom na budovaní budúcnosti v Európe," povedal Macron. Zároveň zdôraznil, že dialóg s Ruskom je nevyhnutný aj pri riešení ďalších vážnych celosvetových problémov. Takisto poznamenal, že Paríž má záujem o dobré dvojstranné vzťahy s Ruskom.
Macron informoval, že dal Putinovi konkrétne návrhy na riešenie obáv, ktoré má Rusko aj Západ.
"Prezident Putin ma uistil, že je ochotný na návrhoch spolupracovať," povedal Macron a dodal: "Európania nebudú mať bezpečie, ak ho nebude mať Rusko."
Francúzsky prezidentský úrad oznámil, že medzi Macronovými návrhmi je záväzok oboch strán, že už nebudú podnikať žiadnu novú vojenskú akciu, začnú nový strategický dialóg a budú sa snažiť oživiť mierový proces v konflikte medzi Kyjevom a separatistami podporovanými Moskvou na východe Ukrajiny.
Putin znovu poprel, že za napätie môže Rusko. "Tvrdiť, že Rusko koná agresívne, je nelogické. Nie sme to my, kto sa presúva smerom k hraniciam NATO," povedal a myslel tým rozmiestňovanie vojakov NATO vo východnej Európe.
Macron vyhlásil, že vidí možnosti na diplomatické riešenie rusko-ukrajinskej krízy. Podľa neho treba "prísne a dôkladne" uplatňovať v praxi mierový plán pre oblasť konfliktu na ukrajinskom Donbase, kde sa stále nedodržiava prímerie medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vojakmi.
To si však vyžaduje, aby určité kroky urobila aj Ukrajina, zdôraznil Macron, ktorého citovala agentúra DPA.
Konflikt sa musí vyriešiť tak, aby Európska únia a Rusko mohli zlepšiť svoje vzťahy, dodal Macron. "Našou povinnosťou je spoločne pokračovať v práci."
Ak sa má zaručiť mier a bezpečie v Európe, treba na základe existujúcich dohôd priniesť nové a novátorské riešenia, doplnil Macron.
Putin na tlačovej konferencii vyhlásil, že niekoľko návrhov predložených Macronom na rozhovoroch v Moskve môže tvoriť základ pre pokrok v kríze okolo Ukrajiny. "Niekoľko jeho myšlienok, návrhov... je možné brať ako základ pre nasledujúce kroky," povedal Putin po rozhovoroch v Kremli. Neuviedol žiadne podrobnosti, ale dodal, že obaja lídri budú spolu telefonovať po tom, ako Macron v utorok absolvuje stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Vladimir Putin a Emmanuel Macron počas stretnutia 7. februára 2022 v Moskve. Foto: TASR/AP
Ruský prezident ďalej vyhlásil, že je Macronovi vďačný na snahu vyriešiť túto bezpečnostnú krízu.
A je spokojný s pondelkovými rozhovormi s francúzskym prezidentom. "Naše dnešné rokovania s pánom Macronom prebehli tradične v takom praktickom, obchodnom duchu. Držali sa podstaty a boli užitočné," povedal Putin.
Ruský prezident tiež povedal, že Moskva sa bude zo všetkých síl snažiť nájsť kompromis v kríze, ktorá vznikla medzi ním a Západnom v súvislosti s Ukrajinou.
"Pokiaľ ide o nás, urobíme všetko pre to, aby sme našli kompromisy, ktoré budú vyhovovať každému," povedal Putin na tlačovej konferencii a dodal, že ak vypukne vojna na európskom kontinente, "víťazom nebude nikto".
Ruský líder tiež zdôraznil, že NATO a Spojené štáty ignorovali požiadavku Moskvy, aby dostala bezpečnostné záruky, vrátane nerozširovania vojenskej aliancie, a bude na NATO aj na USA naliehať, aby sa k tomu pevne zaviazali.
"Nemyslím si, že náš dialóg sa skončil," povedal Putin a doplnil, že Rusko čoskoro pošle aliancii a Washingtonu odpoveď.
00:14 Putin: Niektoré Macronove návrhy na riešenie krízy je možné prevziať
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok neskoro večer vyhlásil, že niekoľko návrhov predložených francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom na rozhovoroch v Moskve môže tvoriť základ pre pokrok v kríze okolo Ukrajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Niekoľko jeho myšlienok, návrhov... je možné brať ako základ pre nasledujúce kroky," povedal Putin po vyše päťhodinových rozhovoroch s Macronom v Kremli.
Putin neuviedol žiadne podrobnosti, ale dodal, že obaja lídri budú spolu telefonovať po tom, ako Macron v utorok absolvuje stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Ruský prezident na tlačovej konferencii ďalej vyhlásil, že je Macronovi vďačný na snahu vyriešiť túto bezpečnostnú krízu.
"Chcem sa poďakovať pánu Macronovi za snahu, ktorú Francúzsko vynakladá na vyriešenie tejto akútnej záležitosti v našich vzťahoch s NATO, na vytvorenie prostredia stability na európskom kontinente, na vyriešenie krízy na juhovýchode Ukrajiny," povedal Putin.
Putin odmietol tvrdenia, že Rusko koná agresívne voči Ukrajine alebo voči Západu.
"Nie sme to my, kto sa presúva k hraniciam NATO," dodal Putin.
Ak sa Ukrajina stane členom západnej vojenskej aliancie NATO, Rusko bude vtiahnuté do konfliktu s európskymi krajinami, upozornil Putin.
"Chcete, aby Francúzsko išlo do vojny s Ruskom?" položil Putin otázku.
Ruský líder povedal, že za pretrvávajúci konflikt na východe Ukrajiny treba obviňovať tamojších predstaviteľov. "Kyjev stále odmieta každú príležitosť na mierové obnovenie jej územnej celistvosti," uviedol Putin.
Macron letel do Moskvy na začiatku týždňa intenzívneho západného diplomatického úsilia, ktorého cieľom je zmierniť obavy z ruskej invázie na susednú, prozápadnú Ukrajinu. Pri hraniciach s Ukrajinou má totiž Rusko zhromaždených vyše 100-tisíc vojakov.
Kríza sa začala v decembri a Macron odcestoval na stretnutie s Putinom ako prvý západný líder.
PONDELOK
23:08 Biden: Nord Stream 2 nebude v prevádzke, ak Rusko zaútočí na Ukrajinu
Americký prezident Joe Biden v pondelok vyhlásil, že "plynovod Severný prúd 2 (Nord Stream 2) do Európy už nebude (v prevádzke), ak Rusko podnikne s tankami a vojakmi inváziu na Ukrajinu". Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Biden sa takto vyjadril počas spoločnej tlačovej konferencie s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Bielom dome, krátko po tom, čo sa obaja lídri stretli na rozhovoroch o vyostrujúcej sa rusko-ukrajinskej kríze.
Biden podľa agentúry AFP zdôraznil, že ak ruské tanky alebo vojaci prekročia hranicu Ukrajiny, sporný plynovod Nord Stream 2 privádzajúci ruský zemný plyn do Európy a Nemecka bude zatvorený. "Sľubujem vám, že ho zatvoríme," vyhlásil.
Biely dom čoraz naliehavejšie varuje pred vojenským konfliktom. Biden sa snaží upevniť podporu medzi európskymi spojencami pre tvrdé ekonomické sankcie proti Rusku, ak podnikne inváziu na Ukrajinu. Rusko pri jej hraniciach zhromaždilo vyše 100.000 vojakov a práve to vyvoláva na Západe obavy z útoku. Moskva popiera, že plánuje útok na Ukrajinu.
Americký prezident tiež na tlačovej konferencii vyhlásil, že Nemecko je spoľahlivý spojenec. Reagoval tým na kritiku, že Berlín sa plne nezapája do snáh pod vedením USA vytvárať protitlak k ruskému vojenskému tlaku na Ukrajinu.
"Nemecko je úplne spoľahlivé - úplne, absolútne, dokonale spoľahlivé. Vonkoncom nemám o Nemecku žiadne pochybnosti," uviedol Biden, vedľa ktorého stál v Bielom dome nemecký kancelár Scholz.
Scholz povedal: "Konáme spoločne, sme úplne jednotní a nebudeme robiť rozdielne kroky - budeme robiť rovnaké kroky a budú voči Rusku veľmi, veľmi tvrdé."
22:29 Rozhovor Macrona s Putinom trval v Kremli viac ako päť hodín
Rozhovory medzi prezidentmi Ruska a Francúzska, Vladimirom Putinom a Emmanuelom Macronom, trvali niečo vyše päť hodín a natiahli sa takmer do polnoci miestneho času. Informovala o tom v pondelok agentúra TASS.
Podľa nej sa schôdzka v Kremli začala podvečer vo formáte "medzi štyrmi očami", v rozhovore následne pokračovali počas pracovnej večere. Neskôr sa uskutoční ešte tlačová konferencia.
TASS dodal, že Putin na úvod rozhovoru s Macronom konštatoval, že "medzi Moskvou a Parížom sa vytvorila dobrá atmosféra na to, aby sa vo všeobecnosti zlepšili vzťahy medzi oboma krajinami". Putin tiež vyzdvihol, že Francúzsko sa vždy veľmi aktívne podieľa na tvorbe zásadných rozhodnutí o európskej bezpečnosti.
Putinov hovorca Dmitrij Peskov pred rokovaniami vyslovil predpoklad, že na nich bude "absolútne dominovať téma napätia v Európe spojená so situáciou okolo Ukrajiny a bezpečnostné záruky, ktoré od Západu žiada Ruská federácia".
Hovorca Kremľa zároveň poznamenal, že situácia je príliš komplikovaná na to, aby k rozhodujúcim prielomom došlo počas jedného stretnutia.
Na budúci týždeň má prísť do Kremľa aj nemecký kancelár Olaf Scholz.
20:19 Blinken o reakcii na kroky Ruska: To nie je alarmizmus, ale fakty
Európa v súčasnosti čelí najväčšej bezpečnostnej hrozbe od konca studenej vojny. Vyhlásil to v pondelok šéf európskej diplomacie Josep Borrell na spoločnej tlačovej konferencii s ministrom zahraničných vecí USA Antonym Blinkenom vo Washingtone.
Josep Borrell zároveň zdôraznil, že naďalej existuje možnosť diplomatického riešenia napätia medzi Ruskom a Ukrajinou, informuje TASR na základe správ svetových agentúr.
Antony Blinken na otázku o varovaniach zo strany Washingtonu, že Rusko sa chystá vojensky napadnúť Ukrajinu, odmietol tvrdenia, že takéto vyhlásenia sú alarmistické. "To nie je alarmizmus. Toto sú skrátka fakty," cituje Blinkena agentúra AFP.
Americký minister podľa webu denníka The Guardian zdôraznil, že USA a ich spojenci v Európe budú postupovať spoločne v prípade ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Rusko varoval pred "vážnymi následkami" pre jeho finančný systém i export, pričom na týchto opatreniach sa podľa neho bude podieľať aj EÚ.
Josep Borrell a Antony Blinken. Foto: TASR/AP
Ako pripomenul Borrell, viac než 40 percent spotreby zemného plynu v Európe pokrývajú dodávky z Ruska.
"Rusko už aj v minulosti použilo dodávky energie na politické ciele," upozornil. Ako píše agentúra AP, Európska únia sa v tejto situácii intenzívne snaží diverzifikovať zdroje energií a hľadá pomoc aj vo Washingtone.
Blinken zas pripomenul, že "keď Rusko zastavilo v dôsledku sporov dodávky plynu na Ukrajinu v roku 2009, ľudia zomierali od zimy".
"Spojené štáty urobia – aj robia – všetko pre to, aby sme pomohli znížiť dopady vo výpadkoch dodávok energií v Európe," povedal Blinken s tým, že ohrozená je najmä energetická bezpečnosť Ukrajiny. Dodal, že Washington v tomto smere vedie rokovania s najväčšími producentmi energií po celom svete.
19:25 Stoltenberg: NATO zvažuje stálejšie vojská na východe; AP: Môže sa to týkať aj SR
Severoatlantická aliancia zvažuje stálejšiu vojenskú prítomnosť na svojom východnom krídle a v juhovýchodnej Európe v reakcii na zhromažďovanie ruských vojsk blízko hraníc s Ukrajinou. Vyhlásil to generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg po pondelkovom stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Informácie z rokovania získala TASR zo správ tlačovej agentúry AP, ktorá uvádza, že by sa to mohlo týkať aj Slovenska.
"Ak Rusko naozaj chce mať menej NATO pri svojich hraniciach, bude mať presný opak," vyhlásil Stoltenberg.
Neuviedol pritom žiadne podrobnosti a podotkol, že konečné rozhodnutie ešte nepadlo. Agentúra AP však pripomína, že NATO by mohlo nadviazať na dlhodobú vojenskú prítomnosť v pobaltských štátoch a v Poľsku, kde sa teraz nachádza dovedna približne 5000 vojakov, rozmiestnením podobnej vojenskej sily na Slovensku, v Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku. Išlo by teda o posilnenie vojenských kapacít NATO blízko západných hraníc Ukrajiny a v oblasti Čierneho mora.
Andrej Duda a Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
Poľský prezident po stretnutí so Stoltenbergom podľa agentúry PAP vyhlásil, že situácia si vyžaduje posilnenie vojenskej prítomnosti Aliancie na jej východnom krídle.
O napätí ohľadne Ukrajiny a Ruska rokoval Duda v Bruseli aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, ktorá následne na Twitteri napísala, že hovorili o "koordinácii pripravenosti" na posilňovanie ruskej vojenskej prítomnosti pri hraniciach s Ukrajinou. Táto koordinácia sa týka okrem iného "dodávok energie a sankcií v reakcii na prípadnú ďalšiu eskaláciu".
15:32 Korčokov rezort: Konfrontačný prístup Ruska je hlavnou výzvou pre euroatlantickú bezpečnosť
Konfrontačný prístup Ruska vo vojenskej, bezpečnostnej a politickej oblasti, ktorý pokračoval aj v roku 2021, je hlavnou výzvou pre euroatlantickú bezpečnosť. Poukazuje na to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v návrhu výročnej správy o členstve SR v EÚ za rok 2021, kde konštatuje, že v komplikovaných vzťahoch EÚ s Ruskom k zlepšeniu nedošlo.
"Problém predstavujú nezhody v zásadných politických aj bezpečnostných otázkach. Politika EÚ bola naďalej založená na piatich riadiacich princípoch, uplatňovaní sankcií a snahe prispieť k riešeniu konfliktu na východe Ukrajiny. Plnenie Minských dohôd ostáva podmienkou na zmenu politiky EÚ," uvádza sa v materiáli. Slovensko je zároveň otvorené spolupráci s Ruskom vo vybraných oblastiach. Rezort diplomacie deklaroval, že SR má záujem rozvíjať s Ruskom korektné partnerské vzťahy a viesť konštruktívny a vecný, ale kritický dialóg.
V oblasti zahraničnej politiky bolo podľa výročnej správy obzvlášť citlivé práve dianie na východe. Slovensko podporilo reakciu EÚ na falšovanie volieb a porušovanie ľudských práv v Bielorusku, naďalej tiež bude podporovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny.
14:23 Kuleba: Návštevy politikov v Kyjeve pomáhajú udržiavať situáciu pod kontrolou
Veľké množstvo návštev zahraničných politikov na Ukrajine "zadržiava Rusko" a pomáha "udržať pod kontrolou situáciu" na rusko-ukrajinských hraniciach. Vyhlásil to v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. TASR informuje na základe správy agentúry TASS.
"Intenzívna diplomacia v súčasnosti dovoľuje udržiavať situáciu (na rusko-ukrajinských hraniciach) pod kontrolou. Kyjev sa stal centrom medzinárodnej diplomacie a aj to je faktor, ktorý zadržiava Rusko," uviedol Kuleba.
V utorok na návštevu Ukrajiny priletí tiež francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa tam stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Kuleba zároveň pripomenul, že pôjde o "prvú návšteve francúzskeho lídra na Ukrajine za uplynulých 24 rokov". Okrem toho tento týždeň plánujú Ukrajinu navštíviť aj vysokopostavení predstavitelia Estónska a Litvy.
Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP
14:20 Putin sa neplánuje zúčastniť na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii
Ruský prezident Vladimir Putin sa neplánuje zúčastniť na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) ani osobne, ani prostredníctvom videospojenia. V pondelok to oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra TASS.
"Putin sa neplánuje zúčastniť na Mníchovskej (bezpečnostnej) konferencii v akomkoľvek formáte," odpovedal Peskov na otázku novinárov.
Na MSC, ktorá je naplánovaná na 18. až 20. februára, sa zúčastní približne 35 hláv štátov a vlád. Očakáva sa, že Spojené štáty budú zastupovať viceprezidentka Kamala Harrisová a minister zahraničných vecí Antony Blinken. Nemeckú delegáciu povedie kancelár Olaf Scholz. Na konferencii sa plánuje zúčastniť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Konferencia, založená v roku 1962, zvyčajne zahŕňa početné neformálne a súkromné stretnutia politikov. Rusko sa na tejto každoročnej akcii zúčastňovalo od konca 90. rokov, píše TASS.
Vlaňajšia, v poradí 57. Mníchovská bezpečnostná konferencia, sa pre pandémiu ochorenia COVID-19 konala vo virtuálnom formáte a len jeden deň. K témam patrili transatlantické vzťahy, ochrana klímy a koronakríza.
13:36 Lukašenko: Vojna potrvá maximálne tri alebo štyri dni
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil, že ak vypukne vojna, „bude trvať maximálne tri alebo štyri dni“. Podľa Lukašenka totiž na Ukrajine nie je nikto ochotný bojovať. Povedal to v rozhovore s moderátorom ruskej štátnej televízie odvysielanom v sobotu. Bieloruský autoritatívny líder vyjadril presvedčenie, že Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) preukázala v Kazachstane schopnosť rýchleho nasadenia.
„Kým oni (NATO) sa budú stále pripravovať na vyslanie niektorých vojakov sem, my už budeme stáť pri Lamanšskom prielive a oni to vedia,“ vyhlásil Lukašenko v čase, kedy sa v Bielorusku uskutočňujú rozsiahle rusko-bieloruské vojenské cvičenia.
Vojenské cvičenie bieloruskej a ruskej armády v bieloruskom výcvikovom priestore Brestskyj. Foto: TASR/AP
13:32 Ruský generálplukovník vo výslužbe vystúpil proti konfliktu na Ukrajine
Ruský generálplukovník vo výslužbe Leonid Ivašov napísal ruskému prezidentov Vladimirovi Putinovi otvorený list, v ktorom verejne vystúpil proti konfliktu týkajúceho sa Ukrajiny a vyzval Putina, aby odstúpil. TASR správu v pondelok prevzala z webu ruskej rozhlasovej stanice Echo Moskvy a ruskej verzie nemeckej stanice Deutsche Welle (DW).
Ivašov v liste vyzval Putina, aby "sa zriekol zločineckej politiky vyvolávania vojny" a odstúpil. "Úsilie prinútiť prostredníctvom ultimát a hrozieb o použití sily" niekoho "ľúbiť Rusko a jeho vedenie" je podľa jeho slov "nezmyselné a vrcholne nebezpečné".
Ak Moskva použije proti Ukrajine vojenskú silu, povedie to podľa Ivašova k "spochybneniu existencie samotného Ruska ako štátu", k smrti desaťtisícov mladých ľudí, a spraví to z "Rusov a Ukrajincov navždy nepriateľov na smrť".
Okrem toho sa Rusko stane "vyvrheľom svetového spoločenstva" a bude čeliť "vážnym sankciám", pričom Ivašov predpokladá, že Rusko v takom prípade príde aj o svoj "status nezávislej krajiny".
Ukrajina ako nezávislý štát má podľa Ivašova právo sama "rozhodovať o svojej individuálnej i kolektívnej obrane".
Podľa generálplukovníka Rusko čelí vonkajším hrozbám. Tie však v súčasnosti nie sú "kritické a neohrozujú existenciu Ruska a jeho životne dôležité záujmy". Hrozby, ktorým Rusko v súčasnosti čelí, majú podľa Ivašova v prvom rade vnútorný charakter.
"Všetky životne dôležité sféry, vrátane demografie, neustále degradujú," vysvetlil Ivašov, pričom uviedol, že za to môže "úplná neschopnosť a neprofesionálnosť vládnuceho systému a vlády", ako aj "pasivita a neorganizovanosť spoločnosti".
Otvorený list, ktorý Ivanov adresoval Putinovi a ruským občanom, bol ešte 31. januára zverejnený na webovej stránke Celoruského dôstojníckeho združenia, na ktorého čele Ivašov stojí. Ruské média tomuto dokumentu však začali venovať pozornosť až túto nedeľu, píše Deutsche Welle.
Napätie medzi Ruskom a Západom v súvislosti so situáciou na Ukrajine stúpa už niekoľko týždňov. Washington obviňuje Moskvu z toho, že pripravuje vojenskú inváziu na Ukrajinu. Rusko tvrdenia, že plánuje inváziu, popiera a naopak žiada od Západu bezpečnostné záruky.
11:50 Kremeľ neočakáva, že rokovania Putina s Macronom budú prelomové
Kremeľ neočakáva, že príde k prelomu počas pondelkových rokovaní ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, ktorý navštívi Moskvu. Očakáva však, že francúzsky prezident príde na rokovaniach s návrhmi na zníženie napätia v Európe. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovali agentúry Reuters a TASS.
Podľa Peskova bude rokovaniam Putina s Macronom dominovať téma situácie týkajúcej sa Ukrajiny.
"Samozrejme, situácia je veľmi zložitá na to, aby sme mohli očakávať, že počas rokovaní príde k rozhodujúcemu prelomu... Vieme a sám Macron to povedal Putinovi, že príde s určitými nápadmi, ako nájsť možné spôsoby zníženia napätia v Európe, pričom má v pláne sa s týmito nápadmi podeliť s Putinom," uviedol Peskov s tým, že o výsledku rokovaní budú na tlačovej konferencii informovať samotní prezidenti.
Peskov tiež spresnil, že rokovania prezidentov sa začnú okolo 17.00 h moskovského času (15.00 h SEČ). Zároveň pripomenul, že osobnému stretnutiu prezidentov predchádzali tri telefonické rozhovory.
"Preto očakávame veľmi vecnú a dlhú diskusiu, ktorá bude objemná z hľadiska obsahu i času," uviedol Peskov.
Hovorca Kremľa zároveň povedal, že nie je možné hovoriť o zmierňovaní napätia, pokiaľ Západ stále hovorí o hroziacom útoku Ruska na Ukrajinu.
Peskov uviedol, že Moskva nedostala v posledných dňoch žiadne nové informácie týkajúce sa bezpečnostných záruk žiadaných Ruskom a že západné krajiny "radšej o tejto téme nehovoria".
09:25 Korčok odlieta na dvojdňovú návštevu Ukrajiny
V napätej situácii je dôležité prejaviť solidaritu Ukrajine, nášmu bezprostrednému susedovi. Vyhlásil to v pondelok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v súvislosti s dvojdňovou návštevou tejto východoeurópskej krajiny.
Korčok na sociálnych sieťach pred odletom zverejnil fotografiu, na ktorej je zachytený spolu s rezortnými partnermi zo Slavkovského formátu - českým ministrom Janom Lipavským a rakúskym ministrom Alexandrom Schallenbergom - na palube českého vládneho špeciálu.
"Dnes navštívime východ krajiny, konkrétne Stanicu Luhanskú - mestečko na línii kontaktu v Luhanskej oblasti, aby sme sa oboznámili so situáciou priamo na mieste. Zajtra bude naša návšteva pokračovať rokovaniami v Kyjeve," dodal šéf slovenskej diplomacie.
Ivan Korčok. Foto: TASR/AP
05:17 Scholz pred schôdzkou s Bidenom: USA sú najdôležitejším spojencom Nemecka
Nemecký kancelár Olaf Scholz pred pondelkovým stretnutím s americkým prezidentom Joeom Bidenom zdôraznil jednotu so Spojenými štátmi v kríze okolo Ukrajiny. Cieľom jeho návštevy v Bielom dome je posilnenie transatlantického partnerstva, uviedol Scholz v rozhovore pre denník Washington Post.
"Spojené štáty sú najdôležitejším spojencom Nemecka a Európy. Sme spoločne s NATO a je absolútne nevyhnutné, aby existovala silná jednota medzi všetkými dôležitými partnermi, transatlantickými stranami," povedal kancelár v interview, ktoré zverejnili v nedeľu večer.
"Intenzívne sme sa snažili vyslať Rusku jasný signál, že zaplatí vysokú cenu, ak zasiahne na Ukrajine," citovala Scholza agentúra DPA. Kancelár tiež vyzdvihol Bidenovu angažovanosť v tejto kríze a na bilaterálnych rokovaniach s Ruskom, ktoré označil za veľmi náročné.
V súvislosti s kritikou nemeckého postoja v ukrajinskej kríze Scholz povedal: "Sme najsilnejším hospodárskym podporovateľom Ukrajiny. A budeme ním aj naďalej." Kancelár však znova obhajoval rozhodnutie Berlína nedodávať Ukrajine zbrane.
Nemecko je kritizované aj pre plynovod Severný prúd 2 (Nord Stream 2), ktorý má prepravovať ruský zemný plyn do krajiny cez Baltské more, čím obíde Ukrajinu. Americká vláda opakovane zdôraznila, že v prípade ruského vpádu na Ukrajinu by tento projekt nepokračoval. Ponechala však otvorené, či takýto záväzok dáva aj Berlín, pripomína DPA
Scholz v reakcii na otázku, či by Nemecko v prípade ruskej invázie zastavilo uvedenie plynovodu do prevádzky, odpovedal: "Sme pripravení podniknúť všetky potrebné kroky spoločne s našimi spojencami." Konkrétny prísľub ohľadom plynovodu však nedal.
Biden prijme nemeckého kancelára v pondelok popoludní v Bielom dome v rámci rokovaní o deeskalácii krízy na Ukrajine spôsobenej hromadením ruských vojsk pozdĺž jej hranice.
Scholz sa tento týždeň stretne aj s lídrami pobaltských štátov v Berlíne a počas februára plánuje tiež návštevu Ukrajiny i Ruska.
Nemecký kancelár Olaf Scholz debatuje s novinármi na palube lietadla Airbus A340, ktorí s ním letia s ním do Washingtonu. Foto: TASR/DPA.
00:08 Macron hovoril s Bidenom o Ukrajine pred cestou do Ruska
Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovoril v nedeľu o ukrajinskej kríze s americkým náprotivkom Joeom Bidenom pred tým, ako sa v pondelok stretne s ruským lídrom Vladimirom Putinom. S odvolaním sa na prezidentské kancelárie v Paríži a Washingtone o tom informovala agentúra AFP.
Obaja prezidenti "diskutovali o pokračujúcich diplomatických a odrádzajúcich snahách v reakcii na pokračujúce posilňovanie vojenských kapacít Ruska pri hraniciach Ukrajiny", uviedol Biely dom. Macron a Biden podľa vyhlásenia potvrdili svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny.
Telefonát, ktorý trval 40 minút, bol podľa Elyzejského paláca súčasťou koordinácie pred tým, ako Macron v pondelok pocestuje do Moskvy a v utorok do Kyjeva, kde bude rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Francúzsky líder naznačil, že bude "hovoriť o podmienkach deeskalácie" krízy.
Predstavitelia USA uvádzajú, že Kremeľ umiestnil 110.000 vojakov neďaleko hranice Ukrajiny, spravodajské služby však nedospeli k záveru v tom, či sa prezident Putin rozhodol skutočne podniknúť vpád do susednej krajiny.
Počas víkendu Macron viedol tiež rozhovory s britským premiérom Borisom Johnsonom, generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom i lídrami pobaltských krajín.
Macron naposledy hovoril s Bidenom minulú stredu, keď sa dohodli na koordinácií reakcií na hromadenie ruských jednotiek pri ukrajinskej hranici.
Francúzsky prezident pre týždenník Le Journal du dimanche upozornil, že od Ruska "nezískame jednostranné gestá". Podľa jeho slov je potrebné "byť veľmi realistický", vyhnúť sa zhoršeniu situácie a následne "budovať mechanizmy a vzájomné gestá dôvery".
Emmanuel Marcon: Foto: TASR/AP
Predchádzajúce dianie okolo vývoja na Ukrajine od pondelka 24. januára do nedele 6. februára si môžete pozrieť tu.
Štáty na východe Európy robia prípravy na možný príchod státisícov ľudí utekajúcich z Ukrajiny v prípade, že sa kríza s Ruskom vyostrí. Poľské mestá už robia zoznam vhodných lokalít a Rumunsko uvažuje o vybudovaní táborov. V pondelok o tom informovala tlačová agentúra Reuters.
Spomienky na železnú oponu a na sovietsky vplyv sú vo východnej časti Európskej únie stále veľmi živé – ľudia sú opatrní a obávajú sa každej nestability, ktorá by mohla zasiahnuť ich ekonomiky a spustiť vlnu migrácie, akú naposledy zažili v 90. rokoch 20. storočia počas rozpadu bývalej Juhoslávie.
Rusko zhromaždilo pri hraniciach Ukrajiny viac ako 100.000 vojakov a žiada ústupky od NATO vrátane ubezpečenia, že vojenská aliancia neprijme žiadnych nových východných členov. Moskva a Minsk tiež začali spoločné vojenské cvičenia, ktoré NATO pozorne sleduje. USA varovali, že v najbližších dňoch môže dôjsť k útoku. Moskva však popiera, že má takéto plány, a obvinila Západ z "hystérie".
Vlády a mestá v blízkosti ukrajinskej hranice, od severu až na juh, sa však napriek tomu pripravujú na prijatie utečencov, ak to bude potrebné.
Poliaci sa pripravujú na najhoršie
Poľsko, kde už žije jeden až dva milióny Ukrajincov, ktorí prišli väčšinou za prácou, v pondelok oznámilo, že sa pripravuje aj na najhorší scenár. Námestník ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz pre katolícku rozhlasovú stanicu Radio Plus povedal, že sa "pripravujú na veľké počty, aby neboli prekvapení, ale lepšie pripravení".
Starosta východopoľského mesta Ciechanów, ktoré má okolo 44.000 obyvateľov, uviedol, že sú pripravení prijať za 48 hodín približne 80 utečencov v hoteli, a to za 140 zlotých na noc vrátane stravy. "Boli sme uistení, že štát všetky tieto náklady preplatí," dodal starosta. Severopoľské mesto Elblag má dostupných 420 miest pre utečencov, stredopoľské mesto Toruň má 96 miest a mesto Čenstochová na juhu 1100.
Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski už v nedeľu na Twitteri informoval, že Poľsko sa pripravuje na prípadný prílev utečencov z Ukrajiny, ak sa Rusko rozhodne zaútočiť na svojho suseda.
"Je jasné, že v súvislosti so situáciou na Ukrajine sme pripravení na rôzne scenáre," napísal Kamiňski.
Kamiňského námestník Maciej Wasik v piatok 11. februára vyhlásil, Poľsko "bude pripravené na vlnu až do milióna ľudí".
Rumuni analyzujú svoje kapacity
Ukrajina má spoločnú hranicu s členmi EÚ Poľskom, Rumunskom, Slovenskom a Maďarskom, ale najužšie vzťahy má s Poľskom, kam sa v posledných rokoch vysťahovalo za lepším životom spomínaných vyše milión Ukrajincov, píše poľská agentúra PAP.
Rumunsko, ktoré má tiež dlhú spoločnú hranicu s Ukrajinou, v nedeľu dokončilo akčný plán, uviedol minister vnútra Lucian Bode pre súkromnú televíziu B1. Vláda momentálne podľa neho analyzuje, koľko utečeneckých táborov je schopná postaviť v relatívne krátkom čase, za 10, 12, 24 hodín. Analyzuje možné kapacity v pohraničných okresoch, ale aj kapacity v druhom štádiu akčného plánu, teda v susedných okresoch, a kapacity v treťom štádiu – po celej krajine.
Naď: Aj limitovaný útok prinesie desaťtisíce utečencov
Maďarsko, ktoré má na Ukrajine vyše 150.000 etnických Maďarov a na svojom území desaťtisíce ukrajinských pracovníkov-migrantov, tiež robí prípravy. Premiér Viktor Orbán v sobotu vyhlásil, že Maďarsko má akčný plán v prípade vojny, ale "prvoradé je vyhnúť sa vojne". Podľa Orbána môžu prísť do Maďarska státisíce utečencov a "zrejme bez nádeje na návrat".
Na prijatie utečencov z Ukrajiny sa pripravujú takisto pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko.
Agentúra Reuters citovala slovenského ministra obrany Jaroslava Naďa, podľa ktorého aj limitovaný útok na Ukrajinu prinesie Slovensku desaťtisíce utečencov. Slovenský minister vnútra Roman Mikulec zasa vyhlásil, že vláda sa pripravuje na rôzne scenáre s ozbrojenými silami a je v úzkom kontakte s úradmi na Ukrajine, píše Reuters.
Krátko predtým hovoril o príprave na hrozbu invázie aj Heger
Na deeskaláciu napätia medzi Ruskom a Ukrajinou sú potrebné ďalšie rokovania a treba využiť všetky diplomatické kanály. Zároveň sa treba zodpovedne pripraviť na hrozbu invázie. Premiér Eduard Heger (OĽANO) to uviedol po pondelkovej videokonferencii so zástupcami Európskej únie, ktorú zvolal predseda Európskej rady Charles Michel.
Na rokovaní sa zúčastnili aj fínska premiérka Sanna Marinová a predsedovia vlád Holandska Mark Rutte, Grécka Kyriakos Mitsotakis, Slovinska Janez Janša a Poľska Mateusz Morawiecki.
"V situácii, keď je tu reálna hrozba, sa všetci zhodujú na tom, že je potrebné sa na ňu zodpovedne pripraviť. Podporujeme územnú celistvosť Ukrajiny a v prípade jej akéhokoľvek narušenia sme za jednotnú, rýchlu a ráznu reakciu," povedal slovenský premiér.
Heger partnerov oboznámil s tým, že Slovenská republika cez víkend rozhodla o stiahnutí rodinných príslušníkov slovenských diplomatov. Vydala tiež odporúčanie necestovať na Ukrajinu bez ohľadu na účel cesty. Premiéri tiež vyzdvihli veľkú dôležitosť jednoty a úzkej koordinácie Európskej únie so Severoatlantickou alianciou a USA. "To sa aktuálne deje na dennej báze," dodal úrad vlády.
Témou rokovania bola aj pomoc Ukrajine, ktorej ekonomika sa môže dostať do vážnych problémov. Slovensko podporuje zvýšenie finančnej pomoci zo strany Európskej únie. Zároveň samostatne zvažuje ďalšiu pomoc, ktorá vyplynula priamo z požiadavky ukrajinskej strany.
Okresná prokuratúra Žilina zrušila obvinenie poslankyni Kaveckej. Obvinenie vzniesol vyšetrovateľ vo veci zvýhodnenia jedného z uchádzačov vyhlásenej verejnej súťaže.
Starostke obce Kunerad a poslankyni Národnej rady (NR) SR Monike Kaveckej (OĽaNO) zrušila Okresná prokuratúra Žilina obvinenie zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Pre TASR to potvrdili Kavecká aj hovorca Krajskej prokuratúry Žilina Martin Kokles.
"Dôvodom zrušenia uznesenia je formálne pochybenie v opise skutku, v ktorom chýba vyjadrenie úmyslu spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech," spresnil pre TASR hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan. Bez toho podľa jeho slov nie je možné hovoriť o spáchaní trestného činu, a preto bolo potrebné predmetné uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Kavecká si v pondelok prevzala list z okresnej prokuratúry, v ktorom sa píše, že uznesenie o vznesení obvinenia sa ruší a prípad sa vracia späť vyšetrovateľovi. „Nechcela by som sa vyjadrovať k tomu, pokiaľ nedostanem ospravedlnenie od nadácie Zastavme korupciu a od poslanca NR SR Richarda Rašiho (nezaradený) za ich nepravdivé vyjadrenia v médiách,“ uviedla. Nechce mediálne vystupovať, aby neovplyvňovala vyšetrovanie a orgány činné v trestnom konaní.
Obvinenie vzniesol vyšetrovateľ vo veci zvýhodnenia jedného z uchádzačov vyhlásenej verejnej súťaže. Nadácia Zastavme korupciu upozornila na prípad pred pol rokom. „Starostka najprv prenajala pozemky súkromnej firme a potom v súťaži, ktorá podľa nás bola fiktívna, povedala, že nájomné byty sa môžu stavať iba na tejto konkrétnej parcele,“ tvrdí nadácia. Kavecká obvinenie považovala za absurdné.
Taliansko je pripravené vyslať 2-tisíc vojakov do štátov na juhovýchodnom krídle NATO vrátane Slovenska, ak sa na schôdzke ministrov obrany členských krajín Aliancie 16. – 17. februára rozhodne o vojenskom posilnení tohto regiónu. Informoval o tom v pondelok taliansky denník Corriere della Sera.
Vyslanie talianskych vojakov do Bulharska, Maďarska, Rumunska a na Slovensko však musí schváliť taliansky parlament.
Taliansko už má 250 svojich vojakov v Lotyšsku. V Rumunsku sú zase prítomné talianske stíhačky Eurofighter, ktoré majú chrániť rumunský vzdušný priestor v oblasti Čierneho mora.
Podľa talianskeho ministra obrany Lorenza Gueriniho je potrebné vyslať Rusku "jasný a jednoznačný signál, že agresia voči Kyjevu by mala vážne následky". Minister však zároveň potvrdil, že Taliansko uprednostňuje diplomatické riešenie napätia.
V dôsledku aktuálnej situácie na Ukrajine by mal podľa denníka La Stampa tento týždeň vycestovať do Moskvy aj Kyjeva taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. Talianske ministerstvo zahraničných vecí už predtým odporučilo talianskym občanom opustiť Ukrajinu.
Rusko v uplynulých mesiacoch zhromaždilo v blízkosti hraníc s Ukrajinou desaťtisíce vojakov. NATO aj Kyjev ho preto obviňujú z príprav invázie na Ukrajinu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil tieto tvrdenia za nepodložené a zamerané iba na zvyšovanie napätia. Peskov nevylúčil možnosť provokácií na východnej Ukrajine, ktoré by mali podporiť obvinenia Západu. Varoval tiež, že pokusy o použitie vojenskej sily na vyriešenie krízy na Ukrajine by mali vážne dôsledky.
AKTUALIZOVANÉ Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS podávajú v utorok trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy, podnecovania a ohovárania. Informoval o tom poslanec SaS Ján Benčík. Oznámenie sa týka vyhrážok zákonodarcom, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA. Podporujú ho aj ďalší koaliční poslanci. Pod trestné oznámenie sa podpísali aj členovia klubu OĽANO.
Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) minulý týždeň na svojom facebookovom profile zverejnil zoznam 79 zákonodarcov, ktorí hlasovali za americkú obrannú zmluvu. V statuse ich nazval „vlastizradcami“ a pripojil aj zoznam obcí, kde daní poslanci žijú.
Následne Blahovi sociálna sieť Facebook na 24 hodín zablokovala účet. Predseda Smeru Robert Fico cez víkend povedal, že mená poslancov, ktorí podporili obrannú zmluvu s USA, plánujú zverejniť aj na bilbordoch.
Pri domoch niektorých koaličných poslancov sa objavili nápisy „Tu býva vlastizradca“. Krajské riaditeľstvá Policajného zboru prijali adekvátne bezpečnostné opatrenia. Situáciou sa má zaoberať aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Ani koaliční politici však nesedia so založenými rukami.
SaS podáva pre vyhrážky poslancom trestné oznámenie
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) pod vedením Richarda Sulíka ešte minulý týždeň avizovala, že podnikne v tejto veci právne kroky. Sulíkovci v utorok skonštatovali, že v tejto veci podávajú trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy, podnecovania a ohovárania. Informoval o tom poslanec SaS Ján Benčík. Podporujú ho aj ďalší koaliční poslanci.
„Domnievame sa, že poslanec Blaha, ako aj ďalší politici by mali niesť zodpovednosť za to, čo píšu a zdieľajú na sociálnych sieťach,“ vyhlásil Benčík na tlačovej konferencii v parlamente.
Takéto konanie podľa neho vyvolalo búrlivé reakcie na sociálnych sieťach, ktoré sa už prenášajú do reálneho života. Benčík podľa svojich slov čítal na sociálnych sieťach o vyhrážkach cez vybitie okien, prerezanie pneumatík, postavenie k múru či vypálenie domov poslancov. Niektorí opoziční politici by podľa neho mali niesť zodpovednosť za vlnu nenávisti valcujúcu sociálne siete, ktorú vyvolali aj burcujúcimi príhovormi k protestujúcemu davu.
Poslanec Andrej Stančík (OĽANO) pripomenul, že správanie opozície pripomína nástup totality. Tá sa podľa neho začína tým, keď sa začnú politickí nepriatelia označovať za potkanov, švábov či vlastizradcov. "Cez lži a dezinformácie 'hecujú' ľudí a vyzývajú ich na násilie," povedal na adresu politikov zo Smeru-SD a mimoparlamentnej Republiky.
Trestným oznámením chcú podľa šéfky poslaneckého klubu SaS Anny Zemanovej deklarovať podporu všetkým poslancom, ktorí hlasovali v súlade s Ústavou SR, a teda podľa svojho svedomia a presvedčenia. „Zverejňovanie adries poslancov a mien je za čiarou. Generálna prokuratúra mala konať už minulý týždeň ihneď po tom, ako sa to začalo, a to bez ohľadu na to, či so schválením dohody súhlasí alebo nie,“ skonštatovala Zemanová.
S protestami pred Bonaparte to nezrovnávajte, hovorí Zemanová
Koalícia odmieta porovnávanie situácie s niekdajšími protestami pred komplexom Bonaparte. „Bonaparte bol symbol daňového podvodu. To nebol symbol, že išli sme na adresu Roberta Fica, ktorú sme ani nevedeli. Nikto z poslancov nevyzýval na násilie,“ reagovala Zemanová.
Na podporu poslancov, ktorí za dohodu hlasovali, vznikol aj otvorený list. Podpísalo ho zatiaľ viac ako 12-tisíc ľudí. „Poslanci, ktorí hlasovali za obrannú dohodu, sú dnes terčom vyhrážok a útokov, ktoré musia byť v spoločnosti rešpektujúcej demokratické zásady jasne odsúdené,“ uviedol autor listu a predseda občianskeho združenia Mladí Marek Mach.
Nemecká vláda plánuje do 20. marca pristúpiť k výraznému uvoľneniu protipademických opatrení: zrušiť by sa mala napríklad povinná práca z domu (tzv. home-office) a očakáva sa i zmiernenie reštrikcií v spoločenskom či kultúrnom živote. Vyplýva to z návrhu, ktorým sa budú na stredajšej videkonferencii zaoberať kancelár Olaf Scholz a premiéri 16 spolkových krajín. Informoval o tom v pondelok magazín Der Spiegel.
Plánované je trojstupňové otváranie spolkovej republiky "v oblastiach nadregionálneho alebo zásadného významu". "Kancelár a predsedovia vlád spolkových krajín sa zhodli na tom, že aktuálne platné opatrenia na ochranu pred infekciou by sa mali v súčasnosti zodpovedne a s kontrolovanými krokmi zmierňovať," píše sa v návrhu.
V prvej fáze by mali byť povolené súkromné zhromaždenia viac ako desiatich zaočkovaných ľudí a osôb po prekonaní covidu. Do tohto počtu sa nezarátavajú deti do 14 rokov. Zrušiť by sa mali i obmedzenia týkajúce sa vstupu do maloobchodných predajní.
Od 4. marca by sa mohli v gastronomických prevádzkach stravovať aj ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní a ani neprekonali covid, ale musia sa preukázať negatívnym testom. Do klubov i na veľké podujatia na nadregionálnej úrovni by mali vstup umožnený očkovaní a uzdravení z covidu, ktorí zároveň absolvujú aj test.
Od 20. marca by sa následne mali zrušiť "všetky zásadné ochranné opatrenia" vrátane povinného home-officeu. Naďalej by malo platiť napríklad nosenie rúšok vo vlakoch, autobusoch či vo vnútorných priestoroch.
"Ak by sa pandemický vývoj po 20. marci 2022 výrazne zhoršil a na zastavenie šírenia vírusu by boli potrebné ďalšie ochranné opatrenia, spolková vláda bude urýchlene iniciovať nevyhnutné legislatívne postupy, aby vytvorila potrebný právny základ," uvádza sa v návrhu. Der Spiegel však poznamenal, že pôvodné návrhy väčšinou ešte prechádzajú viacerými zmenami, kým sa prijmú ich konečné podoby.
Jednotlivé spolkové krajiny by mali vzhľadom na odlišnú pandemickú situáciu i mieru zaočkovanosti o zmierňovaní opatrení rozhodovať samostatne, ak by to nemalo celorepublikové následky.
Poradný orgán vlády zložený z odborníkov však varuje, že sa začala nová fáza pandémie, ktorá si naďalej vyžaduje "vysokú mieru ostražitosti". Experti tiež poukazujú na nedostatočnú mieru zaočkovanosti obyvateľstva. Situácia sa podľa nich môže na jeseň znova zhoršiť, pretože sa počíta i s novými variantmi vírusu.
Od pondelka sa spúšťa očkovanie posilňujúcou dávkou pre deti vo veku od 12 do 17 rokov. "Booster" dávku dostanú na základe žiadosti cez portál korona.gov.sk alebo môžu využiť očkovanie bez registrácie. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová.
Očkuje sa najskôr tri mesiace po aplikácii poslednej dávky. Optimálne je podať posilňujúcu dávku o štyri až šesť mesiacov po predchádzajúcom očkovaní, a to na základe štúdií a odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a iných, poznamenala Eliášová.
Očkovanie sa umožní na základe žiadosti zákonného zástupcu. Tú podpíše na mieste očkovania. Podávaná vakcína bude od spoločnosti Pfizer/BioNTech.
Okrem očkovania v očkovacích centrách budú deti podľa hovorkyne očkovať aj vybraní pediatri vo svojich ambulanciách. "Registrovať sa na konkrétny termín očkovania je možné na portáli korona.gov.sk," doplnila.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka sa ohradzuje voči tvrdeniam, že pripodobnením návrhu obrannej zmluvy s USA a okupačnej zmluvy zneuctil a zhanobil pamiatku obetí alebo sa vysmial obetiam invázie z roku 1968. Prekrúcanie a vytrhávanie viet z kontextu dôrazne odmieta. Zdôraznil, že v Národnej rade (NR) SR chcel len predniesť odborné stanovisko s 35 zásadnými pripomienkami k dohode a poukázať na niektoré jej nedostatky.
"Musím sa veľmi dôrazne ohradiť voči verejne prezentovaným tvrdeniam, že som pripodobnením návrhu dohody a zmluvy zneuctil a zhanobil pamiatku obetí či vysmial sa obetiam invázie z roku 1968," konštatuje Žilinka na sociálnej sieti.
Tvrdenia niektorých politikov sú podľa neho vytrhávaním jeho vyjadrení z kontextu. Argumentuje tým, že len citoval niektoré články zmluvy z októbra 1968 vzťahujúce sa na suverenitu, nezasahovanie do vnútorných záležitostí či povinnosť zachovávať právny poriadok ČSSR, a to so záverom, že "takáto právna úprava bola nepochybne výhodnejšia ako tá, ktorá bola poslancom predkladaná na odsúhlasenie". Tvrdí, že išlo o záver výlučne z pohľadu formálno-právneho, v kontexte právnych nedostatkov a z nich plynúcich dosahov predkladaného vyrokovaného textu dohody.
"Text môjho vystúpenia neobsahoval jedinú zmienku a ani slová, z ktorých by bolo možné, a to ani nepriamo, vyvodzovať, že inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v roku 1968 považujem za správnu, či z ktorých by bolo možné vyvodzovať neúctu k pamiatke obetí invázie," bráni sa Žilinka. Dôkazom toho má byť aj skutočnosť, že predmetnú zmluvu označuje slovom okupačná.
