Slovensko je v pandemickej vlne spôsobenej koronavírusovým variantom omikron momentálne pri vrchole. Po rokovaní vlády to v stredu vyhlásil Matej Mišík z Inštitútu zdravotných analýz s tým, že evidujú prvé náznaky stabilizácie až poklesu počtu prípadov. V krajine podľa jeho slov však naďalej pribúda veľké množstvo pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19 a epidemiologická situácia zostáva vážnou.
Aktuálne je v slovenských nemocniciach podľa Mišíka hospitalizovaných takmer 2500 ľudí s ochorením COVID-19. "Čo je nárast oproti minulému týždňu, keď bolo v nemocniciach okolo 2100 ľudí," poznamenal. Počet pacientov napojených na umelú pľúcnu ventiláciu je okolo 100, čo znamená pokles oproti predchádzajúcemu týždňu.
Nemocnice v týchto dňoch prijímajú takmer 300 pacientov s ochorením COVID-19 denne. Vidieť to aj na výjazdoch záchrannej zdravotnej služby. "Aj keď vidíme prvé náznaky prípadného vrcholu medzi prípadmi, medzi výjazdmi ešte stále pretrváva rast. Najviac výjazdov bolo v minulom týždni v Prešovskom a Košickom kraji," spresnil Mišík.
Slovensko poskytne Ukrajine dva odmínovacie systémy Božena 5 a zdravotnícky materiál za 1,7 milióna eur. Vláda tak reagovala na ukrajinskú výzvu o pomoc. Počas rokovania vlády o tom informoval premiér Eduard Heger spolu s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (obaja OĽaNO) a šéfom diplomacie Ivanom Korčokom (nominant SaS).
V dohľadnej dobe urobí Slovensko všetky potrebné kroky na to, aby dokázalo pomôcť ukrajinským občanom odmínovať "obrovské polia na území Ukrajiny", povedal Naď. "Hovorí sa o miliónoch kusoch mín. Toto je to, čo Ukrajina potrebuje a čím by sme vedeli pomôcť," poznamenal.
Heger: Konflikt by bol katastrofou
Korčok uvítal tento krok vlády. Boženy majú byť podľa neho vnímané ako obranné zariadenia, ktoré majú pomôcť civilistom, aby neumierali. "Vnímam to ako súčasť širšieho diplomatického úsilia, kde tým najvyšším cieľom, ktorý máme, je dosiahnuť politické a diplomatické riešenie napätia, ktoré tu máme celé týždne," uviedol Korčok.
Dodanie zdravotníckych vecí a Boženy zabezpečí na Ukrajinu ministerstvo obrany v rámci humanitárnej pomoci. Uskutoční sa buď priamo príslušnému príjemcovi humanitárnej pomoci, alebo prostredníctvom mechanizmov pre uskutočnenie humanitárnej pomoci zriadených v Európskej únii alebo NATO, uvádza sa v materiáli schválenom vládou.
Premiér Heger deklaroval, že spolu s európskymi partnermi vyvíjajú všetko úsilie k deeskalácii konfliktu na Ukrajine, k dohode a mierovému riešeniu. "Všetci si uvedomuje, že akýkoľvek konflikt by bol katastrofou pre všetky strany," podotkol.
Pomoc africkému kontinentu pri zvyšovaní zaočkovanosti
Slovenská republika chce pomôcť aj africkému kontinentu pri zvyšovaní zaočkovanosti. Je ochotné poskytnúť dodávky vakcín. V súvislosti s nadchádzajúcim samitom EÚ a Africkej únie to povedal premiér Eduard Heger. Okrem riešenia dôsledkov pandémie budú témami samitu aj bezpečnosť kontinentu a jeho ekonomický rozvoj. Pokiaľ sa bude dariť rozvíjať tento región, prispeje to podľa premiéra k regulácii migrácie.
Heger prezentoval postoje SR na stredajšom Výbore Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti. Veľkou témou s presahom na Slovensko je podľa neho pandémia. "Táto téma má veľký presah aj na Slovensko, pretože vieme, že zaočkovanosť v Afrike je, žiaľ, iba na úrovni siedmich percent. Cieľom bolo do konca minulého roka 25 percent, to sa nepodarilo. Preto je to podhubie pre nové varianty a je dôležité, aby sme boli nápomocní a pomohli vakcínami tomuto kontinentu," uviedol premiér po rokovaní výboru.
Slovensko má podľa jeho slov prebytok vakcín. "Slovensko už dalo 800-tisíc vakcín Afrike a rozprávame sa o ďalších podobných objemoch. Ale je to na dohode s ostatnými krajinami," doplnil.
Partneri majú riešiť aj posilnenie mieru na africkom kontinente. Slovenský premiér má s vybranými lídrami EÚ diskutovať ešte v stredu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o bezpečnostnej situácii v Mali, ktorému bolo pozastavené členstvo v Africkej únii pre dva vojenské prevraty v roku 2020 a 2021
Heger má počas samitu na programe tri bilaterálne rokovania s prezidentami krajín Ghany, Rwandy a Kene. Na samite vidí Heger príležitosť pre novú kapitolu obchodných vzťahov, keďže ide o kontinent mladých ľudí s rastúcou strednou triedou. "Africký kontinent má veľký potenciálny rast, je to kontinent mladých ľudí. A preto by sme chceli otvoriť väčšiu cestu pre budúce investície aj zo SR," dodal.
Zdôraznil tiež potrebu investovania do rozvoja kontinentu, aby sa zo vzťahu prijímateľ - darca stal partnerský vzťah. Slovensko sa už zapojilo napríklad do podpory vojenského výcviku či do projektu na vytváranie pracovných miest v poľnohospodárstve. "Ak sa tam rozvinú nové pracovné príležitosti, nebude potreba ľudí prichádzať do Európy, preto vieme tiež regulovať migráciu," dodal.
TRENČIANSKA TURNÁ – Jeho babička šila ľudové kroje, jeho otec bol pánsky krajčír a v ich stopách kráča aj syn. František Murárik založil v obci Trenčianska Turná múzeu krajčírstva.
Toľko skvostov pohromade sa len tak ľahko nevidí. Pre každého milovníka módy musí byť toto miesto rajom. Na jednom mieste zhromaždil František Murárik a jeho manželka Mária tisíce pokladov. „Múzeum pánskeho krajčírstva sme otvorili 9. mája 2014. Nachádza sa v dome môjho otca, ktorý bol uznávaný pánsky krajčír v Trenčianskej Turnej. V tej dobe boli v obci piati krajčíri, ktorí sa uživili šitím a opravou pánskych odevov,“ hovorí F. Murárik. Tomu sa dokonca podarilo zohnať reklamný pútač od odevnej firmy Nehera, ktorý umiestnil k vstupu do múzea.
https://vimeo.com/674160603
Za všetkým hľadaj ženu, aj za múzeom
F. Murárik vraví, že samého by mu nenapadlo otvoriť si v rodičovskom dome múzeum. Na túto myšlienku ho naviedla manželka, ktorá je jednou z najlepších svetových medovnikárok. „Za všetkým treba hľadať ženu. Manželka mi vnukla myšlienku, že mi veľa vecí súvisiacich s krajčírstvom zostalo po otcovi. Tak sme sa o tom rozprávali a spoločne sme sa rozhodli, že si v našej obci vytvoríme takéto malé múzeum,“ hovorí F. Murárik. Ten má krajčírske remeslo doslova v krvi. Jeho babička z otcovej strany šila kroje, jeho otec bol pánsky krajčír a on sám vyštudoval v Trenčíne vychýrenú odevnú priemyslovku v odbore pánsky krajčír. Exponáty v múzeu sa dajú rátať na tisíce. Niektoré našiel doma, niektoré mu darovali kamaráti, viaceré kúpil na burze a takto sa jeho zbierka zväčšovala už rok predtým, ako múzeum otvorili. Priestory mu napokon našli v rodičovskom dome, v jednej z miestností, ktorá sa nevyužívala.
Zlatý náprstok aj stroj z roku 1913
Prvý exponát v múzeu bol stroj, ktorý používal ešte otec Františka Murárika. „Zachovala sa fotografia, autentický záber otca pri tom stroji. Mám aj ten stroj, ktorý som dal zrekonštruovať. Je to Singerka z roku 1913. Kúpila ju ešte otcova mama, moja babka a dala mu ho potom, ako sa on vyučil a začal šiť,“ hovorí F. Murárik. Stroj má pre neho mimoriadne vysokú hodnotu, ale ako sám hovorí, najvzácnejším exponátom, ktorý má v zbierke, je malý mosadzný náprstok. „Používala ho ešte moja babka, otcova mama. Podľa mojich prepočtov je vek náprstku aspoň sto rokov,“ hovorí F. Murárik. V jeho zbierke je ohromujúce množstvo náprstkov - až 3531. Tie sú skutočne z celého sveta. F. Murárik však vlastní aj jeden výnimočný náprstok, ktorý je rozhodne najdrahší z celej jeho zbierky. „Pre mňa najdrahší je zlatý náprstok, ktorý som dostal k šesťdesiatke od našich veľmi dobrých priateľov. Je z 24-karátového zlata,“ hovorí F. Murárik.
Raj pre všetkých krajčírov a šičky
Kompletných šijacích strojov, ktoré majú aj stojan aj hlavu, má František Murárik v múzeu 17. Samotných hláv šijacích strojov má až 43. V múzeu sa dajú vidieť aj žehličky od výmyslu sveta. Jednu, na uhlie, mu priniesla najstaršia dcéra Martina až z ďalekej Indie. „Žehličiek mám 231, sú tu cestovné žehličky, žehličky na uhlie aj na plyn, staré krajčírske nožnice. Mám tu 255 drevených špuliek, krajčírskych metrov mám 52, drevených vešiakov 105, podložiek pod žehličky 24 a žehliacich pomôcok 22,“ vyratúva nadšený zberateľ. Ten navyše vraví, že všetky šijacie stroje, ktoré sa dajú nájsť v múzeu, sú plne funkčné. „Našiel som pána, ktorý má záľubu v tom, že mi každý jeden stroj vyčistil, nastavil a dal do prevádzky,“ hovorí F. Murárik.
Remeslo vzniklo už v 13. storočí
Podľa Ústredia ľudovej a umeleckej tvorby krajčírstvo ako samostatné remeslo vyčlenilo v 13. a 14. storočí, kedy sa začali objavovať prvé zmienky o krajčíroch. Prvé krajčírske cechy vznikli v 15. storočí. V roku 1446 sa tak stalo v Banskej Štiavnici, v roku 1457 v Košiciach, v roku 1459 v Bratislave a Bardejove, v roku 1462 v Krupine. Podľa druhu vyrábaného odevu a zväčša aj národnosti majstra sa krajčírstvo delilo na niektorých miestach Slovenska na uhorské a nemecké. Do 17. storočia sa koncentrovalo v slobodných kráľovských a banských mestách, v 17. a 18. storočí vo výraznej miere preniklo do zemepanských a poľnohospodárskych mestečiek, v 18. a 19. storočí aj do dedinského prostredia. V roku 1828 bolo už najviac dielní - až 180 - v Bratislave a v Košiciach, kde ich bolo 57. Krajčírske remeslo veľmi rýchlo získalo na obrovskej popularite. Veď už v roku 1890 bolo v slovenských župách 5315 krajčírskych dielní, čo tvorilo 8,3 percent zo všetkých remeselných dielní. Tie začali v rokoch 1890 až do roku 1910 raketovo rásť. Okrem remeselných krajčírstiev existovalo aj šitie a vyšívanie bielej a posteľnej bielizne a bytového textilu, ktoré vykonávali takmer výhradne ženy.
Všetko zmenil vynález šijacieho stroja
Rozvoj krajčírstiev ovplyvnil v 19. storočí vynález šijacieho stroja. Koncom 19. storočia sa šijací stroj začal používať v remeselných dielňach a v prvých desaťročiach 20. storočia aj v bežných slovenských domácnostiach. V roku 1930 bolo na Slovensku 3861 mužských krajčírstiev zamestnávajúcich 7476 pomocníkov a učňov a 1963 dámskych krajčírstiev so 4301 zamestnancami. V 30. rokoch minulého storočia bolo založených viacero podnikov na výrobu konfekčného odevu, ako napríklad Rolný, ktorý pôsobil aj v Púchove, Magura, ale aj Nehera, ktorého reklamný pútač je umiestnený pri vstupe do múzea krajčírstva Františka Murárika. Tieto veľké podniky postupne vytláčali remeselné krajčírstvo. Krajčíri však naďalej šili ľudové odevy a odevy pre stredné vrstvy, zatiaľ čo robotnícke vrstvy si začali osvojovať konfekčný odev. Po zákaze remeselného podnikania v roku 1948 sa krajčíri združovali do družstiev, pričom prvé družstvá vznikli ešte dávno predtým, v roku 1918.
TRENČÍN - Trenčiansky primátor Richard Rybníček dnes podpísal s generálnym riaditeľom TD Transport desaťročnú zmluvu na poskytovanie služieb mestskej hromadnej dopravy v Trenčíne. Ako na tlačovom brífingu vyhlásil Rybníček, výšku cestovného by zmena dopravcu nemala ovplyvniť.
Všetky autobusy jazdiace od 1. septembra 2022 klimatizované, nízkopodlažné a na ekologický pohon. „Z 43 nových autobusov bude 38 v štandardnej dĺžke a zvyšných päť kĺbových. Vopred sme u výrobcov rezervovali kapacity na ich výrobu a celková investícia do nákupu bude predstavovať 12 miliónov eur," uviedol Novák.
https://vimeo.com/678112448
Ako doplnil Rybníček, autobusy bude ladené v červeno-bielych farbách mesta Trenčín. „Spolu s novým dopravcom budeme robiť všetko pre to, aby sa ľudia vrátili do autobusov, keďže počas pandemickej situácie sme zaznamenali úbytok cestujúcich," poznamenal Rybníček.
Šéf Transdevu dúfa, že septembrový prechod na nového dopravcu v MHD bude plynulý. „S dodaním autobusov určite nebude problém, pokiaľ ide o personál, pevne verím, že sa nám podarí nadviazať spoluprácu so súčasným dopravcom tak, aby časť vodičov pokračovala vo svojej činnosti u nás," dodal Novák.
AKTUALIZOVANÉ Únia autodopravcov Slovenska (UNAS) pokračuje tretí deň v proteste proti nárastu cien pohonných hmôt a podmienkam v cestnej doprave. Po odchode z hlavného mesta nákladné vozidlá v utorok večer okolo 22:00 hodiny zablokovali diaľničný hraničný priechod s Českou republikou pri Kútoch v smere na Slovensko. V stredu na poludnie blokádu prerušili.
Autodopravcovia prerušujú svoj protest na diaľničnom hraničnom priechode s Českom Kúty–Brodské. Dôvodom je podľa nich plánovaný prejazd vojenského konvoja z Česka na územie Slovenska. UNAS o tom informovala na sociálnej sieti, avizovala však blokáciu iných hraničných priechodov.
Protestujúci autodopravcovia sa dohodli s políciou na prerušení protestu na hraničnom priechode v Kútoch do približne polnoci. "Hneď ako prejde bezpečne vojenský konvoj hranicami, tak opäť bude blokácia tohto priechodu," uviedla UNAS.
Hraničný priechod s Českom na diaľnici D2 Břeclav - Brodské je tak opäť v oboch smeroch prejazdný pre osobné a aj nákladné autá. Informovala o tom v stredu na poludnie Zelená vlna RTVS.
Blokovali priechod pre nákladné autá
Hraničný priechod Břeclav - Brodské bol pre nákladné autá neprejazdný od utorka (15. 2.) večera, osobné vozidlá boli priebežne púšťané dopravnými policajtmi. Polícia vyzvala šoférov, aby na prejazd použili alternatívnu trasu, napríklad Hodonín-Holič.
Únia zároveň informovala, že plánujú v najbližších hodinách blokovať hraničné priechody Šahy, Slovenské Ďarmoty, Trstená, Medveďov a premýšľajú aj nad Drietomou či Milhosťou. "Keď ministerstvo dopravy nedá vyhlásenie a nepozve nás k rokovaciemu stolu, tak sa budeme vo štvrtok (17. 2.) snažiť zablokovať hraničný priechod Čunovo-Rajka," povedal Stanislav Skala z UNAS.
Protestujúci dopravcovia sa v utorok večer z Bratislavy presunuli k hraničnému priechodu Kúty. Foto: TASR/Vladimír Miček
Hraničný priechod v Šahách blokuje desať kamiónov
Polícia upozorňuje vodičov, že hraničný priechod Šahy – Parassapuszta je od stredy zhruba od 13.30 h blokovaný pre tranzitnú nákladnú dopravu. Oba jazdné pruhy pre tranzitujúcu nákladnú dopravu na vstupe aj výstupe zo SR blokuje približne desať kamiónov. Prejazd bude umožnený vodičom prevážajúcim tovar podliehajúci skaze či prevozu živých zvierat, potvrdila polícia. Premávka osobných motorových vozidiel je bez obmedzenia.
V meste Šahy na križovatke ciest I/66 a II/527 policajná hliadka vykoná odklon nákladnej automobilovej dopravy na cestu II/527 na hraničný priechod Slovenské Ďarmoty/Balassagyarmat.
O či ide dopravcom
Dopravcovia od pondelka (14. 2.) do utorka (15. 2) večera blokovali časť Rožňavskej ulice v Bratislave, potom sa presunuli do Kútov. Protestom chcú dosiahnuť splnenie ich požiadaviek zo strany štátu, medzi ktoré patrí zníženie mýta aj cestnej dane o 30 percent. Vzhľadom na výrazný rast cien požadujú aj zníženie daní z motorových palív. Pozornosť si chcú vynútiť najmä obmedzovaním trás, po ktorých sa presúvajú kamióny.
Polícia deklaruje, že situáciu v súvislosti s autodopravcami sleduje a v prípade blokácie ciest, ako aj hraničných priechodov, bude operatívne reagovať. Ministerstvo dopravy po blokácii niektorých bratislavských ulíc ešte v pondelok odsúdilo to, aby si autodopravcovia blokovaním premávky robili "rukojemníkov" zo slušných ľudí.
Snímka z čiastočného blokovania autodopravcov na Rožňavskej ulici v Bratislave. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR ešte v pondelok odsúdilo to, aby si autodopravcovia blokovaním premávky "robili rukojemníkov zo slušných ľudí, ktorí sa potrebujú dostať do práce či za lekárom". "Takýto nátlakový spôsob, navyše za účasti fašistov (kotlebovcov, pozn. red.), odsudzujeme a považujeme ho za mimoriadne nešťastný," dodal v pondelok hovorca rezortu dopravy Ivan Rudolf. Autodopravcovia však vyhlasujú, že ich protest je výslovne apolitický a so stranou Mariana Kotlebu nemajú nič spoločné.
Doležal je ochotný rokovať
S autodopravcami môžeme diskutovať, ale nie v prípade, keď sú v uliciach nákladné autá a "berú si za rukojemníkov" občanov. V stredu po rokovaní vlády to uviedol minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Skonštatoval, že s nimi už rokoval niekoľkokrát a nerozumie, čo chcú. Priestor na dodatočné zľavy z mýta v tejto chvíli nevidí.
"Poviem to celkom jednoznačne – diskusia áno, vydieranie nie," vyhlásil Doležal v súvislosti s protestom autodopravcov. Tvrdí, že na to majú spoločný názor aj s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO). Minister odmieta túto "nátlakovú" formu. "Nebudem s nimi sedieť určite, ak nestiahnu autá z ciest," zdôraznil Doležal.
Andrej Doležal. Foto: TASR/Jakub Kotian
S Úniou autodopravcov Slovenska (UNAS) sa podľa jeho slov stretol naposledy v piatok (11. 2.), kedy prvý raz komunikovali novú požiadavku na dodatočné zľavy na mýto. Podotkol, že začiatkom roka 2020 si autodopravcovia "vyštrajkovali" zľavy na mýto, v priebehu pandemického roka dostali ako pomoc od štátu zľavu v hodnote 30 miliónov eur ročne na tzv. cestnú daň, majú tiež dohodu s ministerstvom dopravy, že nebude spoplatňovať paralelné úseky, ktorými niektorí autodopravcovia obchádzajú diaľnice. Doplnil, že s autodopravcami začali aj rokovanie o budúcich zľavách z budúceho mýta.
Poukázal zároveň na to, že počas pandémie to všetci mali ťažké, či už autoškoly alebo zájazdové autobusy. Poklesy v sektore nákladnej dopravy podľa neho pritom neboli tak dramatické ako v iných sektoroch.
Matovič sa nevyjadril
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) sa nechcel vyjadriť k protestu autodopravcov napriek tomu, že ich hlavné požiadavky súvisia najmä s pôsobnosťou rezortu financií a tiež dopravy. „Novinári mi vyčítali, že sa mám vyjadrovať len k veciam, ktoré súvisia s ministerstvom financií,“ povedal v stredu Matovič počas rokovania vlády. Zástupcov médií pritom odkázal na ministerstvo dopravy a ministra dopravy s tým, že otázky sa podľa neho týkajú tohto rezortu.
Ministerstvo financií v súvislosti s protestom Únie autodopravcov Slovenska v pondelok 14. februára, napríklad, uviedlo, že s autodopravcami pravidelne komunikuje, vníma problémy a rozumie ich požiadavkám. Aj preto znížilo daň z motorových vozidiel pre vozidlá v kamiónovej a autobusovej doprave či pre všetky prívesy a návesy.
Rezort financií na tento účel vyčlenil viac ako 30 miliónov eur pre rok 2021 a vyše 33 miliónov eur pre rok 2022. „Zároveň pripomíname, že štát v súčasnosti ponúka kompenzačné schémy pre podnikateľov, ktorí sa ocitli pre pandémiu v zlej finančnej situácii,“ uviedol tlačový odbor ministerstva financií.
Farmári blokujú horský priechod Dargov
Pre protestné zhromaždenie na horskom priechode Dargov polícia v stredu na poludnie odporučila vodičom smerujúcim z Košíc na Michalovce i z opačného smeru využiť alternatívnu trasu, napríklad cez Slanec. Košická krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.
Iniciatíva poľnohospodárov (IPIF) v rámci protestu totiž v utorok popoludní na určitý čas traktormi úplne zablokovala horský priechod Dargov. A plánovala to urobiť tiež v stredu.
Farmári, autodopravcovia a lesníci blokujú horský priechod Dargov. Foto: TASR/Roman Hanc
"Ignorácia od predstaviteľov vlády a ministerstva pôdohospodárstva, s ktorým už vlastne ani rokovať nechceme, nás momentálne donútila k tvrdému zablokovaniu priechodu Dargov," uviedol predseda IPIF Ján Cenkner. Združenie farmárov žiada okamžité odvolanie ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana (nominant OĽaNO), ktorý podľa nej nezvláda tento rezort. Zároveň žiada stretnutie s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO).
Podľa Cenknera bude protest na Dargove v prípade nesplnenia ich požiadavky aj ďalšie dni pokračovať a čas blokovania priechodu sa bude predlžovať, "keďže všetci títo poľnohospodári už toho majú dosť".
"Polícia situáciu na horskom priechode monitoruje, v prípade potreby bude adekvátne a v zmysle zákona reagovať," uviedla košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová.
Ubytovacie zariadenia majú od stredy voľnejší režim, hostí budú môcť ubytovať v režime OTP. Úrad hlavného hygienika takisto reaguje na napätie u našich východných susedov.
Prevádzky poskytujúce hotelové služby, turistické a ostatné krátkodobé ubytovacie služby môžu od stredy fungovať v režime OTP. Vyplýva to z novej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ).
Režim na ubytovanie sa tak od stredy mierne uvoľní, keďže doteraz mohli hotelieri ubytovať záujemcov iba v režime OP+. To znamená zaočkovaných aj posilňujúcou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 alebo tých, ktorí boli kompletne zaočkovaní a ochorenie prekonali menej ako pred 180 dňami. Dovolené bolo tiež ubytovať aj kompletne zaočkovaných alebo prekonaných, ktorí sa preukázali platným testom.
Hotelieri aj ostatní prevádzkovatelia ubytovacích zariadení tak môžu ubytovať kompletne zaočkovaných klientov, tiež tých, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali pred menej ako 180 dňami, ale aj ľudí s platným negatívnym PCR alebo antigénovým testom.
Hygienici reagujú aj na dianie na Ukrajine
Úrad tiež od stredy ruší povinnú karanténu po vstupe na Slovensko osobám zo susedného štátu, v ktorom boli bezprostredne pred príchodom vystavené ohrozeniu počas vnútroštátneho či medzinárodného ozbrojeného konfliktu. Tieto osoby nie sú ani povinné registrovať sa cez systém eHranica.
ÚVZ zmenou vyhlášok týkajúcich sa hraníc a karantény tak reaguje na aktuálne dianie na Ukrajine. TASR o tom informovala hovorkyňa úradu Daša Račková.
Povinná karanténa a registrácia v systéme eHranica sa rovnako od stredy nebudú vzťahovať na osoby, ktoré vstúpia na Slovensko zo susedného štátu z obavy pred vnútroštátnym alebo medzinárodným ozbrojeným konfliktom a ďalej cestujú do krajiny, v ktorej majú udelený pobyt alebo ktorej sú občanmi. "Tieto osoby však musia územie Slovenska opustiť do 72 hodín od vstupu naň," spresnila Račková.
Osoby, ktoré vstúpili na Slovensko zo susedného štátu, v ktorom boli bezprostredne pred príchodom vystavené ohrozeniu počas vnútroštátneho alebo medzinárodného ozbrojeného konfliktu, budú oprávnené opustiť miesto izolácie či karantény na čas nevyhnutný s opustením Slovenska. Znamená to napríklad, že ak takáto osoba v rámci OTP režimu v hoteli bude mať pozitívny výsledok testu na ochorenie COVID-19, môže v rámci päťdňovej izolácie opustiť Slovensko.
"Medzi osoby v osobitnom režime budú zaradené osoby pôsobiace v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu s potravinami," uviedla hovorkyňa ÚVZ. Súvisí to podľa hygienikov s personálnymi výpadkami na pracoviskách v dôsledku koronavírusového variantu omikron.
ÚVZ deklaruje, že novelizácia vyhlášok je primárne reakciou na aktuálnu napätú situáciu na Ukrajine. Zmeny boli podľa hygienikov prerokované s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Úradom hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru a konzíliom odborníkov.
Prvá časť amerického vojenského konvoja, ktorý smeruje na cvičenie na Slovensko, v utorok dorazila do Českej republiky. Približne o 21.00 h sa konvoj zastavil na hraničnom priechode Rozvadov v okrese Tachov. Čakala ho tam kontrola techniky a krátky oddych.
Americkí vojaci zamieria z Rozvadova k obci Ostrov u Stříbra, kde plánujú technickú prestávku. Ráno dôjdu do obce Rančířov v okrese Jihlava. Tam pre nich česká armáda pripravila stanový tábor. Keď si vojaci oddýchnu, vydajú sa vo večerných hodinách na cestu smerom k hraničnému priechodu Břeclav.
Cez územie Česka sa počas týždňa presunie 1 200 vojakov a 500 kusov techniky v siedmich konvojoch. Po cestách sa americké jednotky budú pohybovať najmä v noci a v skorých ranných hodinách, aby nenarušili premávku. Každý konvoj je rozdelený do skupín, ktoré majú medzi sebou rozostupy.
Americkí vojaci strávia v Českej republike maximálne 48 hodín, informovali webové Novinky.cz.
Podľa hovorkyne generálneho štábu českej armády Magdaleny Dvořákovej sa rovnako ako v minulosti do cvičenia zapojí 2. jazdecký pluk s kolesovými obrnenými bojovými vozidlami Stryker či terénnymi vozidlami HMMWV. Vojaci budú vybavení aj logistickou podpornou technikou.
Jednotky sa vrátia zo Slovenska rovnakou trasou v opačnom smere v druhej polovici marca.
Vláda bude stáť pevne, neuhne a nevystrašia ju, ak budú niektorí ľudia ťahať Slovensko von z Európskej únie (EÚ) a NATO. Slovensko je zodpovedný partner aj spojenec a má jasné ukotvenie v týchto organizáciách. Vyjadruje to vo svojich dokumentoch a hrdo sa k tomu hlási svojimi skutkami. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) to uviedol v príhovore na 20. ročníku Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR.
Predseda vlády poukázal, že Slovensko v oveľa väčšej miere čelí útokom dezinformačnej scény a extrémistov. Vystupňovali sa v posledných mesiacoch a obranná dohoda sa pre nich stala akýmsi lakmusovým papierikom, podotkol. Bývalí lídri Slovenska sa podľa neho stali lídrami dezinformačnej scény a chcú krajinu vrátiť späť do čias mečiarizmu. V tom bola podľa neho SR čiernou dierou a nepriateľom pre západ. Slovensko sa do týchto čias vrátiť nechce, tvrdí premiér.
Vláda chce podľa Hegera zvýšiť kapacity na boj s dezinformáciami, dobudovať by sa malo centrum hybridných hrozieb a jednotiek s tým súvisiacich na rezortoch. Plánuje zintenzívniť spravodajskú činnosť a investovať do vzdelávania a osvety, aby ľudia vedeli, ako sa na Slovensku bojovalo o demokraciu. Vláda by mala zvýšiť kredibilitu a dôveru v právny, spravodlivý a slúžiaci štát. "To sa nedá inak ako osvetou a investíciou do vzdelávania, aby každý z nás mal v génoch pochopené, čo sa na Slovensku udialo a ako sme našu demokraciu získali," poznamenal. Chce posilniť spoluprácu s EÚ, NATO a Ukrajinou. Slovensko podporí aj strategický kompas Únie.
Zároveň uviedol, že demokracia, mier a sloboda nie sú samozrejmosťou. Stoja a padajú na ľuďoch, ktorí v ňu veria, vyznávajú ju, nemlčia o nej a deklarujú ju slovom a skutkom. Slovenská vláda sa k tomu jasne hlási, hovorí premiér.
Prioritou je pre Hegera revitalizácia prodemokratických hodnôt. Chce ju postaviť na spájaní prodemokratických síl a mobilizácii naprieč občianskou spoločnosťou, počnúc mladými ľuďmi. "Najbližšie roky budú na Slovensku práve o demokracii, o slobode, právnom štáte, ľudských právach a hodnotách," povedal predseda vlády s tým, že ju chce postaviť aj na odvahe. Vláda nebude ustupovať alternatívnym scenárom, ktoré ohrozujú suverenitu krajiny, bezpečnosť občanov aj demokraciu, deklaroval.
AKTUALIZOVANÉ Ústava SR sa v oblasti referenda o skrátení volebného obdobia meniť nebude. Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok neposunuli do druhého čítania novelu z dielne Miloša Svrčeka (Sme rodina). Ten navrhoval, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie parlamentu ústavným zákonom aj referendom.
Svrček okrem iného navrhoval, aby sa referendum o skrátení volebného obdobia nemohlo konať prvý a posledný rok volebného obdobia. Novela mala reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR zo 7. júla 2021 o ústavnosti predmetu referenda. Účinnosť zmien navrhoval poslanec Sme rodina od marca 2024.
Do druhého čítania poslanci neposunuli ani obdobný návrh z dielne nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu. Ten chcel zmenu docieliť úpravou ustanovení v ústave o zániku mandátu poslanca NR SR tak, aby zanikol aj uplynutím skráteného volebného obdobia na základe platného celoštátneho referenda.
Poslanci NR SR, ktorí nehlasovali za novelu Ústavy SR a zmeny pri referende, išli proti poslaneckému sľubu a nehlasovali v záujme občanov. Vyhlásil to líder Hlasu-SD Peter Pellegrini na utorkovej tlačovej konferencii.
"Poslanci nehlasovali v záujme občanov SR, pretože im odmietli do rúk vrátiť moc, ktorá im patrí. Hlasovaním zabetónovali akúkoľvek možnú zmenu ústavy legálnou cestou," podotkol. Hovorí o pošliapaní práv ľudí zo strany koaličných OĽANO, SaS a Za ľudí. Hoci Pellegriniho poslanci nesúhlasili s účinnosťou návrhu Miloša Svrčeka (Sme rodina) až od roku 2024, podporili ho a v druhom čítaní boli pripravení rokovať o zmene termínu.
Avizoval, že Hlas-SD je pripravený podporiť petičnú akciu za referendum o tom, či ľudia chcú zmenu ústavy tak, aby sa mohlo konať aj referendum o skrátení volebného obdobia NR SR. Poznamenal, že nedávnu petičnú akciu za referendum o predčasných voľbách podporilo okolo 600-tisíc ľudí. Pellegrini je zvedavý aj na reakciu prezidentky SR Zuzany Čaputovej po utorkovom odmietnutí Svrčekovej novely aj vzhľadom na jej vyjadrenia po rozhodnutí Ústavného súdu SR o nesúlade referendovej otázky s ústavou.
Obdobie, v ktorom sa Slovenská republika nachádza, je najzložitejšie za celé obdobie jej samostatnosti. Prezidentka Zuzana Čaputová to povedala na úvod dnešného 20. ročníka Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR, ktorú zorganizovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Zuzana Čaputová pripomenula, že konferencia o smerovaní zahraničnej politiky SR je veľmi potrebná, keďže sa znova objavujú hlasy, ktoré ju spochybňujú. „Ide pritom o tie isté osoby, ktoré ešte nedávno naše prozápadné smerovanie podporovali,“ povedala. Pochybnosti verejnosti ukazujú podľa nej aj prieskumy verejnej mienky.
Prezidentka považuje za potrebné poukazovať na to, čo sa v slovenskej spoločnosti deje, najmä v kontexte, v ktorom sa Slovensko nachádza. „Vyčerpaní a unavení koronavírusom a zlou sociálnou situáciou tu zrazu máme aj obavy z možnej vojny. Vedenie Ruskej federácie si zhromažďovaním vojenskej sily na hraniciach s Ukrajinou, ktorú v roku 2014 napadlo, vynucuje diskusiu o vymedzení sfér vplyvu v Európe. Je krátkozraké myslieť si, že ak by boli aj tieto podmienky Ukrajinou akceptované, kríza by pominula. Tieto požiadavky sa týkajú aj nás,“ povedala.
Problémom je podľa prezidentky aj príklon časti verejnosti k nedemokratickým režimom a slabnúca dôvera v medzinárodné inštitúcie, akými je Európska únia (EÚ) a Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO). Tiež vysoká miera nedôvery v inštitúcie štátu a ignorovanie odborníkov. „Táto miera nedôvery a neporozumenia nás robí mimoriadne zraniteľnými,“ skonštatovala.
Bolo by ilúziou si podľa Čaputovej myslieť, že zahraničná politika Slovenska by bola úspešná bez jasnej podpory doma. „Práve tu dnes strácame, a musíme sa o ňu znova uchádzať. Aj my, ako ústavní činitelia či politici, ale aj diplomati,“ povedala. „Dnešné zahraničnopolitické rozpoltenie spoločnosti je aj naším dielom. Pozorne vnímajme dobu, v ktorej žijeme, vysvetľujme a komunikujme. Nedeľme spoločnosť na konšpirátorov a na tých našich,“ vyzvala.
Diskusia je aj poctivou platformou na prehodnotenie a zhodnotenie slovenskej zahraničnej politiky, či má dobre nastavené priority v rámci EÚ a NATO, alebo bilaterálne vzťahy s našimi partnerskými krajinami z blízka, či z ďaleka. Hlava štátu pripomenula, že je dôležité zhodnotiť úroveň slovenskej diplomacie a o tom, či sieť zastupiteľstiev a diplomatických úradov aktívne podporuje nastavené priority.
Jubilejný 20. ročník konferencie bol venovaný pamiatke trojnásobného šéfa slovenskej diplomacie a europoslanca Eduarda Kukana, ktorý minulý týždeň zomrel vo veku 82 rokov.
Slovenská republika by mala hľadať riešenie napätia v súvislosti s Ukrajinou so všetkými partnermi vrátane Ruska, Ukrajiny, ale aj členských krajín EÚ, NATO a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). V pondelkovom rozhovore pre TASR to uviedol bývalý minister zahraničných vecí SR a diplomat Ján Kubiš.
Ocenil minulotýždňovú návštevu ministra zahraničných vecí SR Ivana Korčoka na Ukrajine spoločne s partnermi z takzvaného Slavkovského formátu – šéfom českej diplomacie Janom Lipavským a rakúskym ministrom Alexandrom Schallenbergom. Všetci traja ministri vyjadrili podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a tiež tomu, aby sa Ukrajina mohla sama rozhodnúť, či chce byť členom NATO. Rusko je proti prijatiu Ukrajiny do Aliancie".
Predpokladám a dúfam, že dôjde aj ku kontaktom s Ruskou federáciou tak, ako to robia aj iné krajiny, naši partneri," zdôraznil Kubiš. Pripomenul, že Británia, Francúzsko či Nemecko s Ruskom i Ukrajinou rokujú.
"Myslím si, že toto je tá dobrá cesta aj vzhľadom na to, že my ako krajina si vážime a podporujeme Ukrajinu v tom, aby si sama stanovila, ako si chce zaistiť svoju bezpečnosť a svoj ďalší vývoj, ale zároveň nie sme rusofóbi a nevidíme v Rusku nášho nepriateľa – a ani by sme nemali vidieť," povedal.
Volanie po širšej celoeurópskej debate
Východiská z ukrajinskej krízy by sa podľa Kubiša mali hľadať v širšej celoeurópskej debate o bezpečnosti v Európe s účasťou krajín EÚ, NATO, Ukrajiny, Ruska, kaukazských i ďalších štátov. Súčasťou týchto snách by mala byť aj hlboká diskusia o energetickej bezpečnosti. Ako ohrozenie v tejto súvislosti vníma aj zdražovanie energií na Slovensku i v Európe a dopady na životnú úroveň.
Kubiš zdôraznil, že SR môže pôsobiť účinne iba v dialógu so všetkými partnermi a pokúšať sa "ovplyvňovať rozhodovanie takých platforiem, ako je EÚ a NATO". Dodal, že SR ako bývalá predsednícka krajina OBSE by sa mala snažiť zaangažovať aj túto platformu. "Tam by som rád videl aktívnejšiu úlohu SR," povedal.
Väčší konflikt neočakáva
Rusko v posledných týždňoch zhromaždilo viac ako 100-tisíc vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc, čo u medzinárodného spoločenstva viedlo k obavám z možnej invázie. Kubiš však neočakáva, že sa situácia vyhrotí do veľkého konfliktu, aj keď nevylúčil provokácie v Donbase a použitie sily v menšom rozsahu. Ocenil, že Moskva aj Kyjev deklarujú neprijateľnosť vojny.
Slováci sú podľa Kubiša vývojom na Ukrajine už teraz zasiahnutí. Pripomenul, že situácia v spojitosti s Ukrajinou poznamenala aj diskusiu o obrannej dohode SR s USA i debatu o "našom zaradení do štruktúr európskej a celosvetovej bezpečnosti". V súvislosti so situáciou na Ukrajine zdôraznil aj potrebu zaistenia bezpečnosti hraníc SR. "(Musíme) byť pripravení, že sa k nám pokúsia dostať ľudia, ktorí utekajú zo zóny konfliktu, ktorým by sme mali potom poskytnúť príslušné útočisko," povedal.
Ján Kubiš bol ministrom zahraničných vecí SR od júla 2006 do januára 2009. Okrem toho v minulosti pôsobil aj ako osobitný vyslanec OSN v Afganistane či generálny tajomník OBSE.
