Obranu Slovenska by malo posilniť približne 1 200 zahraničných vojakov NATO. Spoločne s 300 príslušníkmi Ozbrojených síl SR by tvorili takzvanú jednotku predsunutej prítomnosti NATO. Po sobotnom rokovaní vlády to oznámil minister obrany SR Jaroslav Naď s tým, že návrh na odsúhlasenie prítomnosti zahraničných vojakov NATO v SR predloží v najbližších týždňoch vláde a následne aj parlamentu.
Minister zároveň vyhlásil, že Nemecko dodá na Slovensko systém Patriot na posilnenie protivzdušnej obrany. "Nemecko bude robustne participovať na jednotke predsunutej prítomnosti, a to dodaním systému Patriot. Spoločne s Holandskom vyšlú aj personál a spoločne budú súčasťou vytvorenej jednotky na území SR," povedal Naď.
Slovensko v prípade posilnenia svojej obrany je podľa ministra vo finálnej fáze dohôd aj s inými krajinami, ako Česko, Poľsko či Slovinsko. "Požiadali sme aj Spojené štáty americké (USA), či nám vedia poskytnúť sofistikovaný systém, a to pasívne senzory na ochranu hranice," spresnil šéf rezortu obrany. Ak to USA odsúhlasia, prišla by spolu so systémom na Slovensko i 40-členná jednotka, ktorá sa oň bude starať.
Ak sa ministerstvu obrany podarí dosiahnuť všetky dohody, na územie SR by mali od spojencov prísť zadarmo vojenské technológie v hodnote viac ako jednej miliardy eur. Vojaci NATO by podľa Naďa mali pôsobiť na Slovensku vo viacerých lokalitách, primárne vo vojenských výcvikových priestoroch a existujúcich základniach.
Premiér SR Eduard Heger potvrdil, že sa ministrovi obrany podarilo vyrokovať prítomnosť spojeneckých vojakov i zabezpečenie najmodernejšej vojenskej techniky na územie SR. Zároveň slovenskú verejnosť ubezpečuje, že zahraniční vojaci NATO sem neprídu bojovať. "Nepočítame s tým a verím, že takýto stav nenastane. Tieto vojenské jednotky tu budú, aby chránili bezpečnosť obyvateľstva SR, aby nastolili mier, nie aby šli do ďalšieho boja," skonštatoval premiér.
Predseda vlády sa na sociálnej sieti poďakoval nemeckej a holandskej vláde za prísľub vojenskej pomoci. Slovensko tak podľa neho môže výrazne zvýšiť ochranu vzdušného priestoru. "Strategické objekty vrátane našich jadrových elektrární a chemických tovární musíme dôkladne chrániť," poznamenal s tým, že protiraketový systém Patriot je presne to, čo teraz SR potrebuje. Tento systém podľa premiéra nedopustí žiadnym útočným ani zablúdeným strelám, aby spôsobili na území Slovenska škody a nešťastie.
Systém Patriot využíva viacero európskych krajín, ale aj Japonsko, Kuvajt a Izrael
Obranný systém Patriot s antiraketami dokáže detekovať, sledovať a ničiť lietadlá vrátane bezpilotných, riadené strely aj taktické balistické strely.
Mobilný raketový systém využívajú strely dlhého doletu typu zem-vzduch s operačným dosahom až 160 kilometrov. Systém vyvinula americká spoločnosť Raytheon začiatkom 60. rokov. Od roku 1984 je vo výzbroji armády USA. Používal sa napríklad v roku 1990 počas prvej vojny v Perzskom zálive. Okrem USA a viacero európskych krajín systém využívajú aj Taiwan, Izrael, Japonsko, Kuvajt a Saudská Arábia.
Ako prvá z krajín strednej, východnej a severnej Európy, vrátane Pobaltia zadovážilo Patriot Poľsko, a to v roku 2018. Dohodu na dodávky dvoch kompletných batérií systému Patriot má mať poľská armáda k dispozícii do konca roku 2022. Protivzdušný systém stredného dosahu Poľsko kúpilo za 4,75 miliardy amerických dolárov.
Za nimi nasledovalo v tom istom roku Švédsko, ktorý americký raketový systém protivzdušnej obrany označilo za spoľahlivý a schopný bojovať proti balistickým robotom. Obe krajiny sa pripojili k vtedajšej skupine 15 krajín, ktoré disponovali systémom Patriot. Z európskych krajín ešte pred Poľskom mali Patriot vo výzbroji Nemecko, Holandsko, Grécko a Španielsko. O nákupe uvažovalo v tom čase aj Rumunsko, ktoré si obranný systém zadovážilo v roku 2020.
Remišová i Pellegrini vítajú posilnenie slovenskej obrany vojakmi NATO
Vzhľadom na členstvo Slovenska v Severoatlantickej aliancii (NATO) máme povinnosť ochraňovať jej hranice. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to vyhlásil líder Hlasu-SD a poslanec parlamentu Peter Pellegrini. Jeho strana súhlasí s pomocou vojsk NATO na našom území. Tento krok víta aj vicepremiérka a šéfka Za ľudí Veronika Remišová. Pripomenula, že Slovensko je v bezpečí vďaka členstvu v NATO. Vojaci NATO by podľa nej mali prísť postupne v priebehu najbližších týždňov.
"Tieto jednotky k nám prídu čo najskôr. Najskôr prebehnú všetky procesy tak, ako to vyžaduje legislatíva. Bude to schválené vládou, na najbližšej parlamentnej schôdzi to bude schválené Národnou radou SR a následne v priebehu dní, týždňov postupne budú prichádzať tieto jednotky na Slovensko," informovala Remišová. Ubezpečila, že Slovensko je chránené spoločnou ochranou spojeneckých síl.
Slovenská armáda nemá podľa Pellegriniho možnosti na ochranu východnej hranice NATO. Dodal, že Hlas podporí prítomnosť protivzdušnej a protiraketovej obrany.
Jelizaveta Peskovová, dcéra hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, zverejnila v piatok večer na sociálnej sieti Instagram príbeh (story), v ktorom odmietla vojnu. Peskovová použila hashtag “nie vojne” napísaný v azbuke, ktorý na internete používajú Rusi, ktorí nesúhlasia s vojenskou inváziou na Ukrajinu. Vojenskú akciu pritom nariadil prezident Vladimir Putin, ktorému jej otec Dmitrij robí dlhé roky hovorcu a inváziu v médiách označuje ako “špeciálnu operáciu”.
Na tému upozornili poľský spravodajský portál Wyborcza.pl aj reportér televízie BBC Francis Scarr pracujúci v Moskve. TASR má k dispozícii snímku obrazovky z oficiálneho overeného instagramového účtu Peskovovej, ešte predtým, ako predmetný príbeh obsahujúci spomínaný hashtag vymazala.
Tento incident môže byť podľa amerického portálu Insider pravdepodobne "hlboko zahanbujúci pre Peskova a Putinov širší okruh". Okrem samotného ruského prezidenta patrí Peskov medzi najviac mediálne viditeľných predstaviteľov Kremľa, ktorý tvrdo obhajuje rozhodnutie Moskvy o ruskej invázii na Ukrajinu a zároveň ostro kritizuje Spojené štáty a západných spojencov, napísal Insider.
Sleduje ju vyše 180-tisíc používateľov
Portál týždenníka Newsweek upozornil na to, že tisíce ruských demonštrantov vyšli do ulíc v Moskve a Petrohrade na protest proti Putinovmu rozhodnutiu, čoho výsledkom boli stovky zatknutých.
"Myslím si, že vzhľadom na tieto protesty, ktoré sme videli v uliciach Moskvy a v iných mestách po celom Rusku - kde bolo zatknutých 1 700 ľudí, je veľmi zaujímavé, že Peskovova dcéra zverejnila na sociálnej sieti heslo, ktoré používajú demonštranti," povedal vo vysielaní televízie CNN reportér Nic Robertson. Jelizaveta Peskovová má 24 rokov a na Instagrame ju sleduje vyše 180-tisíc používateľov.
Pracovala ako praktikantka v EP
Dcéra hovorcu Kremľa sa dostala do pozornosti západných médií v roku 2019, keď vyšlo najavo, že pracovala ako praktikantka u Aymerica Chaupradeho, námestníka Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE) v Európskom parlamente (EP). Francúzsky europoslanec okrem iného podporil ruskú anexiu Krymu a podľa britského denníka The Guardian bol všeobecne považovaný za nacionalistického politika a spojenca britského euroskeptika Nigela Faragea. Chauprade, ktorý bol taktiež členom parlamentného výboru pre zahraničné veci, zdôraznil, že Peskovová ako vtedajšia študentka práva vo Francúzsku nemala prístup k tajným materiálom.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP
Francúzska socialistická europoslankyňa Christine Revaultová d'Allonnesová-Bonnefoyová vtedy vyhlásila, že je ohľadom tejto záležitosti "vystrašená". Chauprade bol totiž pozorovateľom pri Moskvou zorganizovanom referende o pripojení Krymu k Ruskej federácii. "Nikdy som netajil, že považujem Krym za historickú súčasť Ruska," uviedol vtedy francúzsky europoslanec.
Peskovová začala pracovať ako stážistka v EP ešte v novembri 2018 a svoje pôsobenie v európskej inštitúcii ukončila koncom apríla 2019, keď sa skončil Chaupradeho mandát. V súčasnosti je viceprezidentkou Nadácie pre rozvoj rusko-francúzskych historických iniciatív.
Od soboty sa pre covid bezpríznakových ľudí uvoľňujú opatrenia v školách. Výrazne sa menia aj opatrenia pri hromadných podujatiach, v reštauráciách, hoteloch, na kúpaliskách, wellness zariadeniach, ako aj v obchodných domoch.
Bezpríznakoví žiaci, pedagogickí a odborní zamestnanci nemusia ísť do izolácie, ak prišli v škole do úzkeho kontaktu s covid pozitívnym. Od soboty (26. februára) sa zruší povinná karanténa. Vyplýva to z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. TASR o tom informovala hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.
„Povinná karanténa po úzkom kontakte s pozitívnym sa od 26. februára 2022 nebude vzťahovať na žiakov základných a stredných škôl, deti v materskej škole alebo v obdobnom zariadení a na pedagogických a odborných zamestnancov,“ priblížila hovorkyňa.
Podľa doteraz platných pravidiel museli ísť všetci nezaočkovaní a neprekonavší učitelia aj žiaci do karantény. Ich zaočkovaní/prekonavší kolegovia a žiaci ostávali učiť ďalej. Nemuseli sa dokonca ani testovať, len nosiť týždeň respirátor FFP2.
Stačí si prekryť horné dýchacie cesty
Osoby, ktoré dovŕšili šesť rokov života, musia mať po kontakte s pozitívnou osobou následne na verejnosti desať dní prekryté horné dýchacie cesty respirátorom. Deti a žiaci ho môžu v škole a školskom zariadení nahradiť rúškom. „Úzke kontakty musia ďalej dodržiavať hygienu rúk a počas desiatich dní obmedziť sociálny kontakt na príslušný kolektív triedy,“ zdôraznila.
U detí, ktoré mali pozitívny test, naďalej platí minimálne päťdňová domáca izolácia (v závislosti od intenzity klinických príznakov). „Rovnako platí povinnosť, že u osôb od šiesteho roka života je následne nutné nosiť na verejnosti ďalších päť dní respirátor, ktorý môžu deti a žiaci v škole a školskom zariadení nahradiť rúškom,“ doplnila.
Na snímke deti zo základnej školy s materskou školou v Ružindole. Foto: TASR/ Jaroslav Novák
Hromadné podujatia fungujú v režime základ
Hromadné podujatia budú od soboty fungovať v režime základ. Dostupné budú pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich imunitný či očkovací status. Režimy OTP, OP a OP+ sa zrušili.
Po novom sa hromadné podujatia delia na dve kategórie, a to na nízko a vysoko rizikové. Podujatia, pri ktorých bude fixné sedenie alebo státie a účastníci budú mať prekryté horné dýchacie cesty respirátorom, sú považované za nízkorizikové podujatia. Maximálna povolená účasť je 500 osôb, prípadne 50 percent kapacity priestoru. Patria sem napríklad divadelné predstavenia, bohoslužby, kino či účasť divákov na športových podujatiach.
Ostatné podujatia, ktoré nespĺňajú vyššie uvedené podmienky, sú považované za vysokorizikové. Ide napríklad o svadby, kary, oslavy, večierky, plesy či diskotéky a zúčastniť sa na nich môže maximálne 50 osôb.
Ilustračné foto z festivalu Pohoda 2019. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Netýka sa to všetkého
Delenie na nízko a vysoko rizikové podujatia sa nevzťahuje na obrady sobášu, krstu či pohrebu. Netýka sa ani volieb, profesionálnych športových súťaží a podujatí nevyhnutných na výkon činnosti športových reprezentácií SR so súhlasom ministerstva školstva. Pre tieto podujatia neplatia kapacitné obmedzenia.
Toto delenie sa nevzťahuje ani na hromadné podujatia osôb do 18 rokov veku, a to v kapacite maximálne 100 osôb. Taktiež delenie neplatí pre hromadné podujatia športového charakteru, ako sú súťaže či tréningy osôb starších ako 18 rokov. Rovnako však platí kapacitné obmedzenie do 100 osôb.
Rušia sa kapacitné obmedzenia vo väčšine prevádzok
Od soboty sa rušia kapacitné obmedzenia vo väčšine prevádzok. Obchody obmedzené otváracie hodiny nemajú, prevádzkam služieb sa zase predĺžili od 5.00 h do polnoci.
Prevádzky smú naďalej umožniť vstup do vnútorných i vonkajších priestorov len osobám s prekrytými hornými dýchacími cestami. Musia zabezpečiť dezinfekciu, zachovávanie minimálne dvojmetrových odstupov a časté vetranie či dezinfekciu dotykových plôch.
Služby môžu pre klientov byť otvorené od 5.00 h do polnoci, vyhláška však stanovuje výnimky. Medzi nimi sú čiastočne aj prevádzky verejného stravovania, stánky či ambulantný predaj pokrmov a nápojov - podmienkou je, aby po polnoci predávali len pokrmy a nápoje zabalené so sebou, alebo prostredníctvom donáškovej služby.
Obmedzené prevádzkové hodiny sa nevzťahujú na kúpele na základe lekárskeho predpisu, veterinárne ambulancie, odťahové služby, práčovne, čerpacie stanice, pohrebné služby alebo služby technickej a emisnej kontroly. Výnimku majú aj advokáti, notári, súdni exekútori, mediátori, dražobníci, rozhodcovia, znalci či tlmočníci. Neobmedzene môžu fungovať aj zberné dvory, ubytovacie služby a školské, nemocničné, závodné či podobné kuchyne a jedálne.
Pri taxislužbách takisto neexistuje časové obmedzenie a po novom sa ruší aj doterajšia limitácia počtu prepravovaných osôb. Obmedzené hodiny neplatia ani pre prevádzky lanových dráh a vlekov.
Aké ďalšie pravidlá sa uvoľňujú v reštauráciách či obchodných domoch
Pravidlá sa od soboty uvoľnili aj pre reštaurácie, rušia sa podmienky ako povinná minimálne dvojmetrová vzdialenosť medzi stolmi či kapacitné obmedzenie s maximálnym počtom štyroch osôb pri jednom stole. K uvoľneniu opatrení došlo aj pri obchodných domoch, kde sa zrušila povinnosť uzatvorenia sedacích sekcií.
V reštauráciách naďalej platí, že konzumácia je povolená výlučne posediačky, aby sa zabezpečil kontrolovaný rozostup osôb.
Obchodné domy zase musia mať vybavené hygienické zariadenia mydlom, vykonávať dezinfekciu a zakázaná je aj konzumácia jedla či nápojov mimo foodcourtov a zariadení spoločného stravovania. Fungovať môžu bez kapacitných obmedzení.
Limit počtu zákazníkov nie je stanovený ani v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo. Podľa vyhlášky by si však mali upraviť časový harmonogram tak, aby stihli upratať a vydezinfikovať pracovný priestor.
Na dezinfekciu musia dbať aj autoškoly. Ďalším pravidlom v ich prípade je, aby mal každý účastník výcviku zameranom na vedenie motoriek vlastnú prilbu a príslušné ochranné pomôcky. Pri výučbe teórie a skúškach treba zabezpečiť dvojmetrové odstupy.
Čo sa týka fitness centier, pre ne maximálna kapacita stanovená je, v prevádzke môže byť maximálne 50 zákazníkov alebo jeden zákazník na 15 štvorcových metrov. Aj tu platí zvýšená frekvencia upratovania a dezinfekcie.
Ilustračná snímka z reštaurácie v Trnave. Foto: TASR/Lukáš Grinaj
Lanovky, hotely aj umelé kúpaliská už nemajú kapacitné obmedzenia
Lanovky, vleky aj hotely môžu od soboty fungovať bez kapacitných obmedzení. Maximálna kapacita však ostáva zachovaná pri wellness zariadeniach, akvaparkoch a kúpeľoch (okrem liečebných na predpis lekára). Môže v nich byť maximálne 50 zákazníkov alebo jeden zákazník na 15 štvorcových metrov.
Lanovky a vleky môžu fungovať neobmedzený čas a bez limitovania počtu ľudí, musia však zvýšiť frekvenciu čistenia a dezinfekcie dotykových plôch a v hygienických zariadeniach nesmie chýbať mydlo a papierové utierky.
Čo sa týka ubytovacích služieb, ich reštaurácie môžu fungovať podľa pravidiel, ktoré sa týkajú všeobecne stravovacích zariadení. Taktiež platia hygienické opatrenia, kapacitné obmedzenia však už nebudú.
Umelé kúpaliská môžu fungovať bez kapacitných obmedzení. Nesmú však prevádzkovať pitné fontánky, a tiež musia dbať na upratovanie a dezinfekciu.
23:48 Západ oznámil nové sankcie proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu
Európska únia spolu so Spojenými štátmi a ďalšími západnými partnermi oznámila v sobotu večer nové sankcie voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Medzi nimi figuruje vylúčenie niekoľkých ruských bánk zo systému medzibankových platieb SWIFT. Informovala o tom britská spravodajská stanica BBC.
Svoje rozhodnutie západní lídri zdôvodnili pokračujúcimi útokmi na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. Lídri západných štátov deklarovali, že v tejto situácii sú "rozhodnutí pokračovať v reštrikciách, ktoré Rusko ešte viac izolujú od medzinárodného finančného systému a našich ekonomík".
Opatrenia, ktoré sa majú implementovať v najbližších dňoch, zahŕňajú odstránenie "vybraných ruských bánk zo systému zasielania správ SWIFT".
"To zabezpečí, že tieto banky budú odpojené od medzinárodného finančného systému a poškodí ich schopnosť pôsobiť globálne," citovala BBC zo spoločného vyhlásenia.
Západní spojenci tvrdia, že sa tiež "zaviažu uvaliť reštriktívne opatrenia, ktoré zabránia ruskej centrálnej banke rozmiestniť svoje medzinárodné rezervy spôsobom podkopávajúcim vplyv našich sankcií".
Západní spojenci tiež obmedzia možnosť bohatých Rusov "kupovať si" občianstvo v iných krajinách.
Toto rozhodnutie je pokračovaním sankcií, ktoré západné krajiny zavádzajú v reakcii na ruskú tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine.
23:18 Macron chce od Lukašenka, aby žiadal odsun ruských jednotiek z Bieloruska
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotu naliehal na Západom neuznaného prezidenta Alexandra Lukašenka, aby "požadoval čo najrýchlejšie stiahnutie ruských jednotiek" z územia Bieloruska.
Podľa agentúry AFP táto Macronova žiadosť zaznela v ich spoločnom telefonáte, ktorý sa uskutočnil v sobotu.
AFP pripomenula, že Rusko má v Bielorusku rozmiestnené tisíce vojakov, pretože na bieloruskom území sa tesne pred štvrtkovým vpádom ruských jednotiek na Ukrajinu uskutočnilo rozsiahle vojenské cvičenie ozbrojených síl zväzového štátu Ruska a Bieloruska.
Ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine vo štvrtok v skorých ranných hodinách.
Ukrajina už v ten deň uviedla, že ruské sily postupujú na Kyjev zo severu Ukrajiny, pričom na jej územie sa dostali z Bieloruska.
Lukašenko tvrdí, že bieloruská armáda sa na ruskej invázii na Ukrajine nezúčastňuje.
22:17 Oddiely čečenského vodcu Kadyrova sa už pripojili k ruským jednotkám na Ukrajine
Čečenský vodca a spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina – Ramzan Kadyrov – v sobotu informoval, že čečenskí bojovníci sa už zapojili do tzv. ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.
Ako informovala agentúra Reuters, vo videu zverejnenom na internete sa Kadyrov chválil, že čečenské jednotky doteraz neutrpeli žiadne straty.
Povedal tiež, že ruské sily by mohli ľahko dobyť veľké ukrajinské mestá vrátane hlavného mesta Kyjev, ale ich úlohou je vyhnúť sa stratám na životoch.
"Prezident (Putin) sa rozhodol správne a jeho príkazy budeme plniť za každých okolností," povedal Kadyrov.
Kadyrov sa často označuje za Putinovho "pešiaka", a tak vo svojom vyhlásení opakoval slová ruského prezidenta, ktorý v piatok vyzval Ukrajincov, aby povstali proti svojej vlastnej vláde, pričom uviedol, že ju tvoria "neonacisti".
Ukrajinskí predstavitelia tieto tvrdenia na svoju adresu označili za absurdné, uviedol Reuters.
Agentúra pripomenula, že Kadyrov už v minulosti vyslal svoje sily ako podporu do vojenských operácií rozpútaných Kremľom – napríklad do Sýrie a Gruzínska.
Kadyrov zverejnil svoje video v situácii, keď ruské sily v sobotu, už tretí deň po sebe, útočili na ukrajinské mestá delostreleckou paľbou i riadenými strelami.
21:25 Zelenskyj požiadal šéfa OSN, aby Rusku odobrali právo veta v bezpečnostnej rade
Generálny tajomník OSN António Guterres povedal v sobotu v telefonáte ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že bude pracovať na zvýšení humanitárnej pomoci Ukrajine, ktorú napadlo Rusko. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Vojna už donútila desaťtisíce ľudí na Ukrajine ujsť zo svojich domovov. Generálny tajomník Guterres preto uistil prezidenta Zelenského, že "Organizácia Spojených národov zvýši humanitárnu pomoc ukrajinskému ľudu".
Zelenskyj po telefonickom rozhovore s Gutteresom na Twitteri napísal, že požiadal šéfa OSN, aby Rusku odobrali právo hlasovať v Bezpečnostnej rade OSN a tak ho potrestali za napadnutie Ukrajiny.
"Odoberte agresorskej krajine právo hlasovať v Bezpečnostnej rade OSN, označte konanie Ruska za genocídu ukrajinského ľudu, pomôže s odvozom tiel ruských vojakov. Toto som povedal v rozhovore s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom," uviedol Zelenskyj v tvíte.
Rusko je jedným z piatich stálych členov 15-člennej Bezpečnostnej rady OSN s právom vetovať rozhodnutia – okrem Ruska má právo veta aj Čína, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty.
Rusko v piatok zablokovalo rezolúciu BR OSN, ktorá mala dôrazne odsúdiť ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine. Rezolúcia mala takisto žiadať okamžité zastavenie ruskej invázie a stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny. Za rezolúciu hlasovalo 11 krajín z 15-člennej bezpečnostnej rady. Rusko podľa očakávaní rezolúciu vetovalo, pričom Čína, India a Spojené arabské emiráty sa zdržali hlasovania.
21:15 Abramovič previedol správu Chelsea Londýn na charitatívnu organizáciu
Majiteľ futbalového klubu FC Chelsea Roman Abramovič previedol správcovstvo londýnskeho klubu Premier League na charitatívnu organizáciu. Osobne nepotvrdil, či toto rozhodnutie súvisí s prebiehajúcim rusko-ukrajinským konfliktom a sankciami voči ruským podnikateľom.
Abramovič vlastní aj izraelský a portugalský pas. "Počas môjho 20-ročného vlastníctva som vždy videl moju úlohu v Chelsea ako kustóda. Mojou prácou bolo zaistiť, aby klub bol vždy úspešný, ako len byť môže. Taktiež, aby mal žiarivú budúcnosť a mal pozitívnu úlohu pre miestnu komunitu. Vždy som robil rozhodnutia s predstavami toho najlepšieho pre klub. Som naďalej zaviazaný jeho hodnotám. Preto som odovzdal správcovstvo FC Chelsea charitatívnej organizácii," zverejnil Abramovič v správe, ktorú TASR spracovala z AFP.
20:24 Zelenskyj privítal rozhodnutie Nemecka poslať Ukrajine zbrane
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj privítal sobotňajšie rozhodnutie Nemecka poslať Ukrajine zbrane na boj proti ruskej invázii. Toto rozhodnutie je zásadným zvratom v politike Berlína, ktorá zakazuje dodávať zbrane do konfliktných oblastí. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry AFP.
"Nemecko práve oznámilo dodanie ručných protitankových granátometov a rakiet typu zem-vzduch triedy Stinger. Pokračujte, kancelár Olaf Scholz!" napísal Zelenskyj na Twitteri.
19:34 Scholz: Útok Ruska na Ukrajinu je zlomovým bodom v histórii
Ruská invázia na Ukrajinu predstavuje zlomový bod v histórii, vyhlásil v sobotu nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Scholzove vyjadrenia prišli krátko po tom, čo spolková vláda v Berlíne v rámci významného obratu v doterajšej politike odobrila rozsiahlu dodávku zbraní na pomoc Ukrajine.
"V tejto situácii je našou povinnosťou podporovať Ukrajinu v jej obrane voči prenikajúcej armáde (ruského prezidenta) Vladimira Putina podľa našich najlepších možností," podotkol Scholz a zdôraznil, že Nemecko "stojí blízko pri Ukrajine".
Nemecká armáda dodá Ukrajine tisíc protitankových zbraní a päťsto rakiet typu zem-vzduch triedy Stinger na pomoc v boji proti ruskej vojenskej invázii, oznámila v sobotu vláda v Berlíne.
Zbrane pochádzajúce z vlastných zásob nemeckého Bundeswehru "budú na Ukrajinu dodané tak rýchlo, ako to len bude možné," uvádza sa podľa AFP vo vyhlásení spolkovej vlády.
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
19:14 Vo Viedni protestovali proti Putinovi a jeho invázii na Ukrajinu
Niekoľko tisíc ľudí protestovalo v sobotu v rakúskej metropole Viedeň proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho invázii na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra DPA.
Jedna zo žien z Ukrajiny, ktorá sa nachádzala v dave demonštrantov, vyzvala Rusov, aby prejavili aktívny odpor voči Putinovi. "Urobte niečo, pre Boha," uviedla v ruštine.
Ďalší z demonštrantov vyzval Rusov žijúcich mimo Ruska, aby kontaktovali svojich tamojších príbuzných a nabádali ich na protesty, píše DPA.
19:07 Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, aby obnovili zásoby vody na Krym
Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, ktorú postavila Ukrajina na juhu v Chersonskej oblasti a ktorá v roku 2014 odrezala Ruskom anektovaný Krymský polostrov od zásob vody. V sobotu o tom informovala televízna stanica ruskej armády Zvezda, na ktorú sa odvolala nemecká tlačová agentúra DPA.
Priehrada odrezala dôležitý Severokrymský kanál od rieky Dneper – práve tento kanál privádzal vodu z Dnepra na polostrov Krym. Ruskí výsadkári obsadili kanál po začatí útoku Ruska na Ukrajinu. Krym bral do anektovania až 90 percent svojich zásob vody práve z tohto kanála.
Z dôvodu blokády šéf krymskej administratívy Sergej Aksionov nariadil obyvateľom, aby obmedzili používanie vody. Úroveň podzemnej vody na Krymskom polostrove výrazne klesla a vyschli veľké oblasti, ale to aj z dôvodu nedostatku zrážok.
18:57 Na Ukrajinu vstúpila viac ako polovica ruských síl zhromaždených pri hraniciach
Vysokopostavený predstaviteľ rezortu obrany USA uviedol, že podľa amerických odhadov vstúpilo na Ukrajinu viac ako 50 percent ruských bojových síl, ktoré krajina presunula k ukrajinským hraniciam. V piatok USA odhadovali, že do bojov na Ukrajine sa zapojila len tretina ruských vojakov zhromaždených pri hraniciach.
Predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, neuviedol konkrétny odhadovaný počet ruských vojakov na Ukrajine, ale USA predpokladali, že celkovo prišlo k hraniciam viac ako 150-tisíc príslušníkov ruských ozbrojených síl.
18:51 Nemecko schválilo dodávky zbraní na Ukrajinu, uviedol vládny zdroj
Nemecko schválilo dodávky 400 protitankových raketometov na Ukrajinu, informoval v sobotu vládny zdroj. Je to zásadný obrat v dlhodobej politike Nemecka, ktorá zakazuje vývoz zbraní do konfliktných oblastí. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry AFP.
"Vzhľadom na napadnutie Ukrajiny Ruskom je vláda pripravená uvoľniť materiál súrne potrebný na obranu Ukrajiny," napísal zdroj v oznámení.
Protitankové raketomety budú dodané prostredníctvom Holandska, ktoré nakúpilo výzbroj z Nemecka, ale ktoré potrebovalo súhlas Berlína na dodanie zbraní Kyjevu.
Okrem protitankových raketometov bolo pre Ukrajinu schválených aj 14 obrnených vozidiel.
Vozidlá budú odovzdané ukrajinským službám a "budú slúžiť na ochranu personálu, prípadne na evakuačné účely", dodal zdroj.
Cez Poľsko bude na Ukrajinu dodaných takisto 10-tisíc ton pohonných látok, informoval zdroj. Dodal, že "skúmajú poskytnutie prípadných ďalších podporných služieb".
Kyjev už celé týždne prosí Nemecko, aby poslalo Ukrajine výzbroj, lebo jej to pomôže lepšie sa brániť proti útokom Ruska.
Berlín až dosiaľ neústupčivo odmietal schváliť dodávky zbraní na Ukrajinu a predtým sa rozhodol poslať len 5-tisíc prilieb, čo vyvolalo hnev Kyjeva a aj posmešné reakcie.
18:10 Postup Ruska je pomalší, než očakávalo, píše AFP s odvolaním sa na Pentagón
Postup Ruska na Ukrajine je pomalší, než pôvodne očakávalo, a to z dôvodu neočakávane pevného odporu. Oznámil to v sobotu vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Rusko má podľa vyjadrení tohto predstaviteľa Pentagónu v súčasnosti na Ukrajine najmenej 50 percent svojej hrubej útočnej sily.
Takisto však uviedol, že u Rusov môže "narastať frustrácia" z nedostatočného postupu za posledných 24 hodín - najmä v oblastiach na severe Ukrajiny.
Rusi sú podľa jeho slov "frustrovaní nesmierne odhodlaným odporom", ktorý ich spomaľuje. "Na základe našich pozorovaní je tento odpor väčší, než Rusi očakávali," povedal.
Predstaviteľ pripomenul, že Rusko do skorých ranných hodín washingtonského času nezískalo pod kontrolu žiadne ukrajinské mesto, píše AFP.
Ruské jednotky v sobotu uskutočnili výpady do ukrajinskej metropoly Kyjev predtým, než sa po tvrdom odpore stiahli na predmestia počas tretieho dňa invázie nariadenej ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pripomína AFP.
18:00 Nezaslúžite si nezmyselnú vojnu s Ukrajincami, odkázal Blinken Rusom na Twitteri
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v sobotu Rusom v ich jazyku odkázal, že si nezaslúžia "nezmyselnú vojnu" proti svojim ukrajinským susedom. TASR informuje na základe správy agentúry AFP a Blinkenovho odkazu na sociálnej sieti Twitter.
"Ruským občanom: Zaslúžite si žiť v bezpečí a dôstojnosti tak ako ľudia všade na svete. Nikto sa nepokúša ohroziť to," napísal Blinken na Twitteri.
"Nezaslúžite si nezmyselnú vojnu s vašimi susedmi, priateľmi a rodinou na Ukrajine. Obyvatelia Ukrajiny si zaslúžia žiť v mieri tak ako vy," dodal americký minister zahraničných vecí.
Blinken odkaz zverejnil v anglickom i ruskom jazyku, pripomína AFP.
17:50 Čečenskí vojaci sa pridali k útoku na Ukrajinu, oznámil Kadyrov
Líder Čečenskej republiky v Rusku Ramzan Kadyrov oznámil, že nasadil jeho bojovníkov k ruským vojakom do bojov na Ukrajine. Vo videu na internete vyhlásil, že čečenské sily dosiaľ úspešne obsadili ukrajinské vojenské zariadenie bez toho, aby utrpeli straty. Čečenskí bojovníci lojálni Kadyrovovi sú neslávne známi a obvinení z porušovania ľudských práv, pripomína spravodajský portál BBC.
17:44 V Budapešti protestovali proti vojne na Ukrajine
Vyše 500 ľudí protestovalo v sobotu podvečer v Budapešti pred ruským veľvyslanectvom proti vojne na Ukrajine, informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na spravodajský server telex.hu.
"Putin domov!", "Putin je terorista" či "Putin je vrah", skandoval dav s ukrajinskými vlajkami pred budovou Veľvyslanectva Ruskej federácie na Bajzovej ulici.
Protestnú akciu vyhlásilo Ukrajinské združenie Jednota, ktoré vyzvalo na podporu Ukrajiny v boji proti ruskej agresii.
17:25 Orbán: Prichádzajúcich z Ukrajiny čakajú v Maďarsku priatelia
Maďarsko je pre prichádzajúcich z Ukrajiny priateľským miestom, kde ich čakajú priatelia, vyhlásil v sobotu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po preverení situácie na maďarsko-ukrajinských hraniciach v Beregsurányi v Sabolčsko-satmársko-berežskej župe.
Podľa spravodajského servera infostart.hu premiér pred novinármi zdôraznil, že vojenské operácie sú zatiaľ ďaleko od maďarských hraníc, treba sa ale pripraviť na to, že sa budú diať aj v Zakarpatskej oblasti. Vojaci a starostovia v prihraničných regiónoch budú musieť byť podľa jeho slov disciplinovaní.
"Na budúci týždeň budeme musieť byť viac duchom prítomní, pretože sa nechcem nechať vtiahnuť do ozbrojeného konfliktu," dodal Orbán.
K situácii na hraniciach poznamenal, že Maďarsko vpustí na svoje územie z Ukrajiny každého, dokonca aj bez dokladov, a po patričnom preverení aj občanov tretích krajín.
K otázke Orbánovej schôdzky s ruským prezidentom Vladimirom Putinom 1. februára v Moskve, po ktorej nasledovali mierové iniciatívy nemeckých i francúzskych lídrov, maďarský ministerský predseda povedal, že ľudsky urobili všetko v snahe zabrániť vojne, avšak všetky snahy Európskej únie zlyhali.
"Teraz svoje sily musíme sústrediť na to, aby sme sa vrátili od vojny k mieru. Všetko, čo figuruje na zozname sankcií, Maďarsko vykoná," zdôraznil Orbán. Poznamenal tiež, že jeho krajina prijme aj Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojenskou službou. "Pomôžeme každému utečencovi," uzavrel predseda maďarskej vlády.
17:17 Armáde nariadili rozšíriť ofenzívu na Ukrajine
Ruská armáda dostala rozkazy na rozšírenie svojej ofenzívy na Ukrajine "všetkými smermi" po tom, čo Kyjev odmietol rokovať v Bielorusku, uviedlo v sobotu ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Po tom, čo ukrajinská strana odmietla rokovací proces, dnes všetky jednotky dostali rozkazy vykonávať postup zo všetkých smerov v súlade s plánmi operácie," uviedol hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.
Ruské jednoty uskutočnili výpady do ukrajinskej metropoly Kyjev predtým, než sa po tvrdom odpore stiahli na predmestia počas tretieho dňa invázie nariadenej ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Kremeľ v piatok oznámil, že Putin je pripravený vyslať delegáciu do Bieloruska na rokovania s Ukrajinou; Kyjev však chcel schôdzku vo Varšave, píše AFP.
Ruské armádne konvoje vstúpili vo štvrtok na Ukrajinu aj z Bieloruska. Moskva má v Bielorusku vojakov už niekoľko týždňov, údajne tam boli na vojenskom cvičení. Bielorusko je dlhoročným spojencom Ruska.
Ukrajina v sobotu uviedla, že od spustenia ofenzívy zahynulo už najmenej 198 civilistov vrátane troch detí. Rusko doposiaľ neuviedlo, koľko jeho vojakov prišlo o život počas "špeciálnej vojenskej operácie", ako ofenzívu nazýva, pripomína AFP.
16:43 Ukrajinská správa ciest vyzvala ľudí, aby odstránili všetky dopravné značky
Ukrajinská správa ciest vyzvala v sobotu obyvateľov, aby odstránili všetky dopravné značky a pomohli tým narušiť postup ruských vojakov pri vpáde do krajiny. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Príslušný úrad Ukravtodor vyzval všetky dopravné spoločnosti a samosprávy, aby okamžite začali odstraňovať dopravné značky vo svojom okolí. V prvom rade majú odmontovať tabule s názvami obcí a miest, potom aj názvy ulíc.
"Nepriateľ sa nebude vedieť orientovať v teréne," napísala ukrajinská správa ciest Ukravtodor na sociálnej sieti Telegram a dodala: "Pomôžme mu ísť rovno do pekla."
16:35 Poľský premiér kritizoval Západ za "egoizmus" ohľadne vojny na Ukrajine
Poľský premiér Mateusz Morawiecki kritizoval v sobotu západné krajiny, ako napríklad Nemecko, za prejavy "neústupčivého egoizmu" tvárou v tvár vojny, ktoré Rusko vedie na Ukrajine. Podľa Morawieckeho sú potrebné skutočne "zdrvujúce sankcie", informovala agentúra AFP.
"Dnes nie je čas na akýsi neústupčivý egoizmus, svedkom ktorého sme v istých západných krajinách vrátane Nemecka, žiaľ," povedal Morawiecki v Berlíne pred schôdzkou so spolkovým kancelárom Olafom Scholzom.
"Preto som sem prišiel... Otriasť svedomím Nemecka. Aby konečne rozhodli o sankciách, ktoré sú skutočne zdrvujúce," povedal poľský premiér reportérom.
Mateusz Morawiecki. Foto: TASR/AP
16:19 Obyvateľom Kyjeva rozdali 25-tisíc automatických zbraní
Úrady v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev rozdali obyvateľom množstvo zbraní, aby mohli odraziť očakávaný veľký útok ruskej armády na metropolu. V sobotu popoludní o tom informovala tlačová agentúra DPA.
Celkovo rozdali civilistom v Kyjeve 25-tisíc automatických zbraní, ako aj desať miliónov nábojov, uviedol ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj vo videu zverejnenom v sobotu. Obyvateľom poskytli aj protitankové zbrane.
"Kyjev sa ubráni," povedal Monastyrskyj. Dodal, že je hrdý, keď vidí, ako ľudia bránia svoje mestá, dediny, ulice a domy. "Organizujú sa sami, nedochádza k rabovaniu ani k lúpežiam," doplnil.
16:07 V Rusku silnejú výzvy Putinovi, aby zastavil vojnu na Ukrajine
Výzvy pre ruského prezidenta Vladimira Putina na zastavenie vojenskej operácie proti Ukrajine silnejú aj v Rusku. Informovala o tom v sobotu agentúra DPA.
"My, ruskí lekári, zdravotné sestry a zdravotníci sme rozhodne proti útokom uskutočňovaným ruskými vojakmi na ukrajinskom území," uvádza sa v petícii s viac než 300 podpismi.
Desiatky ruských humanitárnych organizácií zverejnili otvorený list adresovaný Putinovi, v ktorom ho žiadajú, aby vojnu skončil. "Vojna je humanitárna katastrofa, ktorá vedie k bolesti a utrpeniu... Násilné riešenia politických konfliktov považujeme za nehumánne a vyzývame vás na zastavenie paľby a začatie rokovaní," uvádza sa v dokumente.
V Rusku bolo od štvrtka za účasť na demonštráciách proti vojne na Ukrajine zatknutých viac než 2-tisíc ľudí. Ruské úrady uprednostňujú označenie "vojenská operácia" a podnikajú kroky proti používaniu označenia "vojna" v médiách, píše DPA.
Zahraničné televízne stanice sú už niekoľko dní zablokované v rozsiahlom obytnom i kancelárskom komplexe v centre ruskej metropoly Moskva, kde žije a pracuje množstvo diplomatov a zahraničných korešpondentov, ako aj ruských úradníkov. Prevádzkovateľ budovy pripísal výpadok zlyhaniu satelitných systémov a ako náhradu navrhol miesto toho aktivovať ruské štátne stanice.
15:26 Demonštranti v Prahe sa dostali do potýčky s priaznivcami Ruska, zasiahla polícia
Pred ruským veľvyslanectvom v Prahe sa v sobotu konal protest proti ruskému vpádu na Ukrajinu. Demonštranti sa tam stretli s priaznivcami ruského režimu. Situácia sa vystupňovala a skončila potýčkou. Zasahujúci policajti zadržali dvoch proruských účastníkov pre podozrenie z trestných činov proti ľudskosti a mieru, informoval spravodajský server Novinky.cz.
"Je úplne neprijateľné, aby v krajine, najmä s našou históriou, niekto obhajoval napadnutie suverénneho štátu," povedal do megafónu jeden z demonštrantov. Z davu približne 200 podporovateľov Ukrajiny sa ozývali heslá ako "Kyjev žije". Niekto na plot ambasády nastriekal červenú farbu.
Na akcii bola prítomná aj skupina piatich ľudí obhajujúcich Rusko. Oba tábory si najskôr vzájomne vymieňali názory, následne tam však prišli autá s českými vlajočkami, ktoré mali podporiť päticu ruských priaznivcov, píšu Novinky.cz. Pri následnom konflikte musela polícia odtrhávať ľudí od áut.
Polícia podľa českého Deníka N oznámila, že v priebehu zhromaždenia zadržala "dve osoby, ktoré sú v túto chvíľu podozrivé zo spáchania trestného činu popierania, spochybňovania, schvaľovania a ospravedlňovania genocídy".
15:12 Čavušoglu požiadal Lavrova, aby Rusko ukončilo útok na Ukrajinu
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu svojho ruského rezortného kolegu Sergeja Lavrova v sobotu počas telefonického rozhovoru požiadal o ukončenie ruského útoku na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Čavušoglu takisto pripomenul, že Turecko je pripravené byť hostiteľskou krajinou rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, píše AFP s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
Turecký šéf diplomacie Lavrovovi povedal, že ďalšia vojenská eskalácia nepomôže nikomu, informuje AFP s odvolaním sa na zdroj, ktorý chcel zostať v anonymite.
Jens Stoltenberg a Mevlüt Čavušoglu. Foto: TASR/AP
Tento zdroj takisto oznámil, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonickom rozhovore ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vyjadril sústrasť nad stratou životov a zraneným zaželal rýchle zotavenie.
14:39 Británia dodá Ukrajine ďalšie zbrane; ruskú inváziu spomalil silný odpor
Británia v sobotu prisľúbila, že bude pokračovať v dodávkach zbraní ukrajinskej armáde v čase, keď sa ruské jednotky snažia preniknúť do metropoly Kyjev. Informovali o tom britská tlačová agentúra PA Media a následne agentúra DPA.
Námestník britského ministra obrany pre ozbrojené sily James Heappey uviedol, že vďaka silnému odporu ukrajinských síl ruskí vojaci zrejme nedosiahli pokrok, v aký dúfali. Varoval však, že obrancov mesta čakajú "ďalšie dni, týždne, mesiace" ťažkých bojov, keď sa ruský prezident Vladimir Putin snaží zvrhnúť ukrajinskú vládu.
"Bude to dlhá námaha. Bude to brutálne. Na našich televíznych obrazovkách uvidíme hrozné veci," povedal Heappey pre stanicu BBC. Podľa jeho slov hrozí, že Kremeľ sa vo svetle ukrajinského odporu uchýli k ťažšiemu bombardovaniu.
Heappey v televízii Sky News tiež odhalil, že britské ministerstvo obrany pracuje na pokyn premiéra Borisa Johnsona na plánoch podpory hnutia odporu a prípadnej exilovej vlády, ak Rusko napokon Ukrajinu ovládne.
Britský minister obrany Ben Wallace v piatok zvolal stretnutie so zástupcami 25 ďalších "darcovských" krajín o vojenskej pomoci Ukrajine. Po prvých správach o 28 zúčastnených krajinách potvrdili britskí predstavitelia nižšie číslo, dodali však, že všetky tieto krajiny súhlasili, že budú dodávať Ukrajine výzbroj alebo humanitárnu pomoc.
Ben Wallace. Foto: TASR/AP
Spojené kráľovstvo už poskytlo Ukrajine 2-tisíc protitankových striel a Heappey povedal, že pracujú na dodávkach ďalšej výzbroje do krajiny i koordinácii so zmienenými krajinami pri snahách dostať túto pomoc "do ukrajinských rúk".
Britské ministerstvo obrany v dopoludňajšej správe o situácii na Ukrajine uviedlo, že ruské jednotky pokračujú v presune smerom na Kyjev, pričom väčšina týchto síl sa nachádza 30 kilometrov od centra ukrajinskej metropoly.
Ministerstvo dodalo, že Rusko zatiaľ nezískalo kontrolu nad vzdušným priestorom nad Ukrajinou. Poznamenalo tiež, že ruské straty "sú pravdepodobne ťažké", pričom Ukrajina "naďalej kladie tvrdý odpor po celej krajine".
14:03 Maďarsko neblokuje vylúčenie Ruska zo systému SWIFT
Maďarsko neblokuje vylúčenie Ruska z medzinárodného platobného systému SWIFT, cituje spravodajca TASR zo statusu šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa zverejneného v sobotu na sociálnej sieti Facebook.
"Nie je to pravda! Maďarsko sa nikdy neozvalo voči žiadnemu návrhu sankcií, nič sme neblokovali a ani neblokujeme. Hanba tým, ktorí šíria falošné správy, nech sú akejkoľvek národnosti!!!" napísal Szijjártó.
13:53 Ukrajina vyzvala Červený kríž, aby z územia odstránil mŕtve telá tisícok Rusov
Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) by mal odstrániť mŕtve telá "tisícok" Rusov zabitých počas invázie na Ukrajinu a vrátiť ich do Ruska, uviedla v sobotu ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Informovala o tom britská spravodajská stanica BBC.
Vereščuková počas televízneho brífingu povedala, že ide o telá "tisícok okupantov" a "humanitárnu potrebu".
"Žiadame, aby telá ruských okupantov opustili územie a boli vrátené do Ruskej federácie," dodala.
Ukrajinská vicepremiérka podľa BBC priamo vyzvala MVČK: "Urobte, čo je potrebné, aby sa tento humanitárny problém vyriešil."
Ukrajinská armáda predtým na sociálnej sieti Facebook uviedla, že v bojoch zahynulo viac než 3 500 ruských vojakov. Rusko doposiaľ nepriznalo žiadne obete, píše BBC.
Telo vojaka, ktorý prišiel o život, leží vedľa ukrajinských vojakov v Kyjeve počas druhého dňa ruskej invázie na Ukrajine. Foto: TASR/AP
13:39 V Kyjeve sprísnili nariadenia v oblasti zákazu vychádzania
Úrady v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev v sobotu sprísnili nariadenia v oblasti zákazu vychádzania s cieľom posilniť obranu mesta. TASR tieto informácie získala z agentúry AFP.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že zákaz vychádzania bude v platnosti od 17.00 h do 8.00 h v období od soboty do pondelka rána. Cieľom je podľa jeho slov posilnenie obrany hlavného mesta a zaistenie bezpečnosti obyvateľov.
"Všetci civilisti, ktorí sa počas zákazu vychádzania budú nachádzať na ulici, budú považovaní sa členov nepriateľských sabotérskych a prieskumných skupín," napísal Kličko na sociálnej sieti Telegram.
13:31 Ukrajinská tajná služba poprela správy o ruských výsadkároch blízko mesta Ľvov
Ukrajinská spravodajská služba SBU poprela v sobotu správy o pristátí ruských vrtuľníkov v Ľvovskej oblasti na západe krajiny. Informovala o tom agentúra DPA.
Starosta mesta Ľvov Andrij Sadovyj predtým uviedol, že v blízkosti mesta Brody na severe Ľvovskej oblasti pristáli tri ruské vrtuľníky, ukrajinské jednotky však útok vzápätí odrazili.
Sadovyj na sociálnej sieti Facebook napísal, že v sobotu ráno približne o 9.00 h dorazilo do oblasti asi 90 kilometrov severovýchodne od Ľvova zhruba 60 ruských výsadkárov. Tí sa podľa jeho vyjadrení po zásahu ukrajinskej armády stiahli. "Máme situáciu pod kontrolou," dodal Sadovyj.
SBU tieto informácie krátko po tom označila za nepravdivé s tým, že žiadne takéto pristátie sa neuskutočnilo. Ukrajinský vojenský vrtuľník podľa tajnej služby podnikol v oblasti prieskumný let, píše DPA.
"Žiadame obyvateľov, aby zachovali pokoj!" vyzvala tajná služba vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Facebook. Okolie Ľvova blízko hraníc Ukrajiny a Poľska sa považuje za baštu ukrajinských nacionalistov, konštatuje DPA.
12:50 Medvedev: Rusko nepotrebuje diplomatické vzťahy so Západom
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v sobotu vyhlásil, že Moskva nepotrebuje diplomatické vzťahy so Západom. Reagoval na sériu sankcií voči Rusku oznámených západnými krajinami, ktoré označil za známku "politickej bezmocnosti". Informácie priniesli stanice BBC a Sky News, ako aj agentúry DPA a AP.
Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie, na ruskej sociálnej sieti VK napísal, že možno nastal čas "zamknúť ambasády" a "môžeme na seba pozerať cez ďalekohľady a puškohľady".
Podľa Medvedeva bude Moskva bez ohľadu na sankcie pokračovať vo svojej operácii na Ukrajine, kým nedosiahne ciele stanovené prezidentom Vladimirom Putinom. Aké sú tieto ciele, nešpecifikoval.
Medvedev tiež uviedol, že reakcia Ruska na sankcie môže znamenať zmrazenie majetku cudzincov a zahraničných firiem v krajine, ako aj vystúpenie Moskvy z posledného paktu o jadrových zbraniach, novej dohody START, ktorá obmedzuje nukleárne arzenály USA a Ruska.
Okrem toho odsúdil pozastavenie členstva Ruska v Rade Európy (RE), ktoré však podľa neho ponúka Moskve príležitosť obnoviť "viaceré dôležité inštitúcie, ako je trest smrti".
12:25 Ukrajina podľa Zelenského prekazila ruský plán útoku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že ukrajinské sily úspešne odrážajú snahy Kremľa o dobytie Kyjeva a jeho zosadenie. Vyzval tiež Rusov, aby vyvíjali na svojho lídra Vladimira Putina tlak na zastavenie invázie. Informujú o tom agentúry AFP a AP.
"Prekazili sme ich plán," vyhlásil Zelenskyj v novom videopríhovore a zdôraznil, že ukrajinská armáda kontroluje metropolu Kyjev a hlavné mestá v jej okolí. Obvinil tiež ruské sily z útokov na civilné oblasti a infraštruktúru.
Poďakoval okrem toho Rusom, ktorí sa vyslovili proti vojne, a požiadal ich, aby pokračovali v tlaku na Kremeľ. "Zastavte tých, ktorí vám klamú, klamú nám, klamú celému svetu," citovala ukrajinského lídra AFP.
Zelenskyj zopakoval aj výzvu na vylúčenie Ruska z medzinárodného platobného systému SWIFT, ktorá má podľa neho už takmer úplnú podporu medzi členskými krajinami EÚ. "Dúfam, že Nemecko a Maďarsko budú mať odvahu podporiť toto rozhodnutie," dodal.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
12:06 Rusko médiám zakázalo písať o útoku či invázii na Ukrajine
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) v sobotu médiám nariadila, aby odstránili správy, ktoré vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine označujú za "napadnutie, inváziu alebo vyhlásenie vojny". Médiám v opačnom prípade hrozí zablokovanie a pokuta. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Roskomnadzor vo svojom vyhlásení viacero nezávislých médií vrátane televízie Dožď a nezávislých novín Novaja Gazeta obvinil zo šírenia "nespoľahlivých spoločensky významných nepravdivých informácií" o ostreľovaní ukrajinských miest ruskou armádou a o úmrtiach civilistov, píše AFP.
Federálna služba svojimi krokmi reaguje na žiadosť úradu generálnej prokuratúry. Roskomnadzor podľa svojich vyjadrení začal administratívne vyšetrovanie v spojitosti so šírením nespoľahlivých spoločensky významných informácií.
11:59 Ukrajinský minister zdravotníctva: Zabitých bolo takmer 200 civilistov
Pri bojoch po invázii ruských jednotiek na Ukrajinu zahynulo v krajine dosiaľ najmenej 198 civilistov vrátane troch detí. Oznámil to v sobotu ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ľaško.
V celej krajine evidujú tiež 1 115 zranených, medzi nimi 33 detí, uviedol minister podľa agentúry DPA. Tá doplnila, že tieto údaje nemohla nezávisle overiť.
"Žiadna nemocnica nie je uzavretá," zdôraznil tiež minister zdravotníctva. V meste Cherson na juhu krajiny sa podľa neho v ostreľovanej pôrodnici narodili dvaja chlapci.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v piatok informoval o správach o 25 zabitých a 102 zranených civilistoch na Ukrajine. Prevažnú väčšinu prípadov hlásili z území kontrolovaných ukrajinskou vládou, uviedla hovorkyňa úradu.
Na snímke ukrajinský vojak kráča okolo horiaceho vojenského vozidla v Kyjeve. Foto: TASR/AP
11:27 Raketa zasiahla výškovú obytnú budovu v Kyjeve, hlásia 6 zranených
Výškovú obytnú budovu v ukrajinskej metropole Kyjev zasiahla v sobotu raketa. Pri výbuchu utrpelo zranenia najmenej šesť civilistov, informovali podľa tlačovej agentúry AP miestni hasiči.
Podľa hasiča Petra Prokopova, ktorý sa podieľal na záchranných prácach, zasiahlo budovu na juhozápadnom okraji mesta, neďaleko Medzinárodného letiska Kyjev-Žuľany, medzi 16. a 21. poschodím. Dva byty zničil oheň, pričom záchranné zložky evakuovali 80 ľudí.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko predtým zverejnil záber zachytávajúci dieru na bočnej strane vežiaka.
Na snímke poškodená bytovka po raketovom útoku v Kyjeve. Foto: TASR/AP
Podľa stanice BBC Kličko tiež oznámil, že pri bojoch v Kyjeve počas noci utrpelo zranenia celkovo 35 ľudí vrátane dvoch detí. Nespresnil, či sa zmieňoval len o civilistoch. Dodal však, že v meste aktuálne neboli prítomní ruskí vojaci vo väčšom počte, boli tam však aktívni ruskí sabotéri.
Ukrajinské ministerstvo infraštruktúry medzitým oznámilo, že pred úsvitom zostrelili ruskú raketu smerujúcu na priehradu veľkej vodnej nádrže slúžiacej Kyjevu. "Ak by bola táto priehrada zničená, záplava by spôsobila katastrofické obete a straty – zaplavilo by aj obytné oblasti Kyjeva a jeho predmestí," priblížilo ministerstvo.
Ruské jednotky pokračovali v sobotu v útoku na ukrajinskú metropolu a snažili sa k nej dostať z viacerých smerov. Rusko opakovane tvrdí, že jeho vojenská operácia na Ukrajine je zameraná výlučne na vojenské ciele, pripomína AP.
10:51 Do Poľska už prišlo 35-tisíc ukrajinských utečencov; OSN ich eviduje vyše 120-tisíc
Do Poľska prišlo už približne 35 000 utečencov z Ukrajiny, unikajúcich pred ruskými útokmi. Oznámila to poľská vláda, na ktorú sa v sobotňajšej správe odvoláva tlačová agentúra DPA.
"Za posledných 24 hodín prekročilo poľsko-ukrajinskú hranicu smerom do Poľska 35-tisíc ľudí," uviedol štátny tajomník poľského ministerstva vnútra Pavel Szefernaker v piatok večer pre verejnoprávnu televíziu TVP. Väčšinu z týchto ľudí podľa neho tvoria ženy a deti, sú však medzi aj muži mimo vekovej skupiny 18- až 60-ročných, ktorá na Ukrajine podlieha brannej povinnosti.
Poľsko je schopné na hranici vybaviť 50-tisíc utečencov z Ukrajiny za deň, dodal Szefernaker. Doplnil však, že tento proces sa spomalil, pretože vojna spôsobuje výpadky systému, ktorý používa ukrajinská pohraničná stráž.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) medzitým potvrdil, že z Ukrajiny od štvrtkového začiatku ruského útoku odišlo viac než 120-tisíc utečencov. Námestníčka šéfa UNHCR Kelly Clementsová v rozhovore pre televíziu CNN v sobotu ráno povedala, že situácia sa pravdepodobne zhorší.
"V súčasnosti vidíme viac ako 120 000 ľudí," ktorí odišli do všetkých susedných krajín," uviedla. "Prijatie, s ktorým sa stretli v miestnych komunitách, od miestnych úradov, je ohromné. Je to však dynamická situácia," dodala.
Väčšina ukrajinských utečencov podľa Clementsovej smeruje do Poľska a Moldavska, ďalší však prichádzajú aj do Rumunska, na Slovensko a do Maďarska.
10:16 Česká vláda schválila ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu
Česká vláda schválila zaslanie ďalej vojenskej pomoci Ukrajine. Ako v sobotu oznámilo ministerstvo obrany v Prahe, ide o guľomety, samopaly, ostreľovacie pušky, pištole a príslušnú muníciu v hodnote 188 miliónov českých korún, informuje na svojom webe český Deník N.
Podľa vyjadrenia ministerstva česká vláda zabezpečí aj okamžitú dopravu tejto pomoci na miesto, ktoré si určí ukrajinská strana.
Český vicepremiér Vít Rakušan pre Deník N uviedol, že jeho krajina "vo veľmi skorom čase" dodá Ukrajine aj delostreleckú muníciu, ktorú jej pôvodne prisľúbila, ktorá však zatiaľ zostáva v ČR.
"Vláda schválila aj dodávku pohonných hmôt, o ktorú v našom rozhovore požiadal pán veľvyslanec," doplnil Rakušan.
Podľa jeho slov bude musieť česká vláda pre napätú situáciu na Ukrajine musieť čoskoro aktivovať aj ďalšie stupne pripraveného scenára svojej reakcie, pričom sa snaží vyhovieť potrebám Ukrajiny a pripravuje sa na príchod prvých utečencov.
09:56 Ukrajinský prezident Zelenskyj žiada prijatie do EÚ
V súvislosti s ruským útokom na Ukrajinu žiada ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prijatie svojej krajiny do Európskej únie. Informuje o tom agentúra DPA.
"Je to rozhodujúci moment, aby sme raz a navždy ukončili dlhoročnú diskusiu a rozhodli o členstve Ukrajiny v EÚ," uviedol Zelenskyj v sobotňajšom tvíte. Podľa vlastných slov hovoril s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom o "ďalšej účinnej pomoci", ako aj "hrdinskom boji Ukrajincov za svoju slobodnú budúcnosť".
Členstvo Ukrajiny v EÚ bolo dosiaľ pokladané za vylúčené, píše DPA. Takýto krok by podľa expertov okrem iného znemožnil dohodu s Ruskom.
Otázka zbližovania s EÚ vyvolala na prelome rokov 2013 – 2014 masové protesty v centre Kyjeva. Situácia viedla k pásu proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Rusko následne anektovalo ukrajinský polostrov Krym a na východe Ukrajiny vypukol separatistický konflikt.
09:41 Ukrajina hovorí o 3 500 zabitých a 200 zajatých ruských vojakoch
Ukrajinské ozbrojené sily spôsobili podľa vlastného vyjadrenia ruským jednotkám od začiatku invázie ťažké straty. Zabitých bolo 3 500 ruských vojakov a zajatých ďalších 200, oznámila v sobotu ráno ukrajinská armáda.
Okrem toho bolo zničených 14 ruských lietadiel, osem vrtuľníkov, 102 tankov a viac ako 530 ďalších vojenských vozidiel, uviedla armáda. Ťažké boje podľa nej prebiehajú v rôznych častiach krajiny. V oblastiach miest Sumy na severovýchode, Mariupol na juhu a Poltava na východe útočili ruské bojové lietadlá, pričom v Kyjeve boli terčom aj civilné ciele.
TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA, AFP a AP, ktoré pripomenuli, že tieto údaje nemožno nezávisle overiť – rovnako ani údaje od ruskej armády. Tá v sobotu ráno uviedla, že počas noci "presnými" riadenými strelami dlhého dosahu útočila na ukrajinskú vojenskú infraštruktúru zo vzduchu i mora.
Hovorca ruského ministerstva obrany v televíznom vyjadrení opätovne tvrdil, že ruská armáda sa zameriava na vojenské objekty bez poškodzovania "obytnej a sociálnej infraštruktúry". Z Ukrajiny však prichádzajú zábery ukazujúce, že zasiahnuté boli aj obytné budovy, píše AFP.
Hovorca počas tretieho dňa ruskej invázie na Ukrajine tiež uviedol, že ruské jednotky "plne obsadili" mesto Melitopol na juhovýchode susednej krajiny. Celkovo podľa neho zničili vyše 820 vojenských objektov na Ukrajine vrátane 14 letísk, 48 radarových staníc a 24 protivzdušných systémov S-300 a Osa. Zostrelili tiež údajne sedem stíhačiek, sedem vrtuľníkov a deväť dronov a zničili 87 tankov a ďalších obrnených vozidiel.
Bližšie informácie o svojich stratách pri bojoch Rusko neposkytlo
08:55 Ukrajina hlási boje v Kyjeve a na juhu krajiny
Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v sobotu povedal, že boje prebiehajú v hlavnom meste Kyjev a na juhu krajiny. Ukrajinská armáda podľa neho úspešne odráža ruské útoky, informuje agentúra AP.
Poradca Mychajlo Podoľak uviedol, že menšie skupiny ruských vojakov sa snažia vniknúť do Kyjeva a dostali sa do bojov s ukrajinskými jednotkami. Rusko chce podľa neho obsadiť ukrajinskú metropolu a zničiť vedenie krajiny, ukrajinské sily však majú situáciu v Kyjeve pod kontrolou.
Ruské sily sa podľa Podoľaka zameriavajú aj na juh krajiny, kde prebiehajú intenzívne boje v Chersone severne od Krymu, ako aj v ďalších prístavných mestách Mykolajiv, Odesa a v okolí Mariupola.
Ukrajinská armáda predtým oznámila, že oblasti okolo miest Sumy, Poltava a Mariupol boli terčom raketových útokov, pri ktorých ruské sily odpálili z Čierneho mora riadené strely Kalibr, uviedla stanica BBC.
Podoľak uviedol, že medzi priority Ruska patrí obsadenie juhu Ukrajiny, kde však podľa neho významnejšie nepostúpilo.
"Ukrajina nielen odolala. Ukrajina víťazí," vyhlásil poradca prezidenta pred novinármi.
08:42 Zelenskyj: Západní partneri posielajú zbrane Ukrajine
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu oznámil, že "partneri" jeho krajiny posielajú zbrane, aby pomohli Kyjevu bojovať proti ruským jednotkám. Informoval tiež, že hovoril telefonicky s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
"Nový deň na diplomatickom fronte sa začal rozhovorom s Emmanuelom Macronom," napísal Zelenskyj na Twitteri. "Zbrane a vybavenie od našich partnerov sú na ceste na Ukrajinu. Protivojnová koalícia funguje!" citovala ho agentúra AFP.
Samotný Macron vyhlásil, že svet sa musí pripraviť na dlhú vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou. "Ak vám môžem dnes ráno povedať jednu vec, tak to, že táto vojna potrvá... táto kríza potrvá, táto vojna potrvá a všetky krízy s ňou spojené budú mať trvalé následky," povedal Macron s varovaním: "Musíme byť pripravení."
Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP
S pomocou Ukrajine dodávkami zbraní a munície, zdravotných potrieb a rôznou ďalšou podporou súhlasilo celkovo 28 krajín vrátane Spojeného kráľovstva, ďalších európskych štátov i USA, informovala v sobotu ráno britská stanica Sky News.
Britský minister obrany Ben Wallace podľa nej organizoval v piatok večer darcovskú konferenciu o vojenskej pomoci, ktorá sa konala online. Všetky zúčastnené krajiny prisľúbili, že prispejú.
Podľa informácií Sky News sa rozhodli Ukrajine poslať zbrane aj krajiny, ktoré takéto dodávky dosiaľ odmietali, pričom k "darcom" patria aj štáty, ktoré nie sú členmi NATO.
07:55 Úrady v Kyjeve varovali pred bojmi v uliciach
Úrady v Kyjeve varovali v sobotu v súvislosti s postupom ruských jednotiek pred pouličnými bojmi v ukrajinskej metropole.
"Na uliciach nášho mesta sa teraz bojuje. Žiadame vás, aby ste zachovali pokoj a maximálnu opatrnosť!" píše sa v oznámení. Kto sa podľa neho nachádza v úkrytoch, by v nich aj mal ostať, cituje agentúra DPA. V prípade leteckého poplachu by mali ľudia vyhľadať najbližší kryt. Mesto na tento účel vydalo mapu.
"Keď ste doma, potom nechoďte k oknu, nechoďte na balkóny," píše sa vo výzve s tým, že obyvatelia by mali tiež podniknúť preventívne opatrenia, aby sa chránili pred zraneniami v dôsledku zásahu troskami alebo strelami, uviedla agentúra AP.
Starosta Kyjeva Kličko uviedol, že oblasť pri dôležitej elektrárni, na ktorú útočia Rusi, zasiahli nové výbuchy.
V Kyjeve platí zákaz nočného vychádzania od 22.00 h (21.00 h SEČ) do 7.00 h miestneho času (6.00 h SEČ).
07:39 Biden podpísal nariadenie o vojenskej pomoci Ukrajine za 600 miliónov dolárov
Americký prezident Joe Biden podpísal dokument o poskytnutí "okamžitej vojenskej pomoci" Ukrajine v hodnote 600 miliónov dolárov. Urobil tak v čase, keď ruské sily v sobotňajších skorých ranných hodinách postupovali ďalej do ukrajinskej metropoly Kyjev, informuje agentúra DPA.
Biden dal v nariadení ministrovi zahraničných vecí USA Antonymu Blinkenovi pokyn, aby poskytol okamžitú vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 250 miliónov dolárov "bez ohľadu na akékoľvek ustanovenie zákona".
Ďalších 350 miliónov bolo vyčlenených na "v oblasti obranných produktov a služieb ministerstva obrany (USA) a vojenského vzdelávania a výcviku", uvádza sa podľa AP v nariadení.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
07:03 Ukrajinský prezident Zelenskyj odmietol ponuku na evakuáciu z Kyjeva
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu odmietol ponuku Spojených štátov na evakuáciu z Ukrajiny. Informovala o tom britská stanica BBC s odvolaním sa na americké médiá.
"Boj prebieha tu. Potrebujem muníciu, nie odvoz," citovala prezidentovu odpoveď agentúra AP. Tá sa odvoláva na vysokopostavený zdroj v tajných službách priamo prítomný pri rozhovore.
Denník The Washington Post uviedol, že americká vláda je pripravená Zelenskému pomôcť.
Zelenskyj získava priaznivé reakcie na sociálnych médiách za svoju ochotu ísť počas ruskej invázie osobne do boja. Bývalý komik a herec pred ruským útokom na Kyjev prisľúbil, že neprestane bojovať za vlasť. "Keď nás napadnete, uvidíte naše tváre. Nie naše chrbty," odkázal ruským jednotkám prostredníctvom internetu.
V piatok takisto zverejnil video, v ktorom spolu so svojimi kľúčovými spolupracovníkmi stojí v hlavnom meste, čím vyvrátil informácie, podľa ktorých z Kyjeva utiekol.
"Sme tu všetci," povedal vo videu. "A tak to aj zostane."
06:38 Francúzsko vyšle 500 vojakov do Rumunska v rámci posilňovaniaprítomnosti NATO
Francúzsko vyšle 500 vojakov ako súčasť posíl NATO do Rumunska v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine, informovala agentúra AFP v sobotu.
"NATO sa rozhodlo posilniť svoju prítomnosť a vyslať tak veľmi jasný signál strategickej solidarity," náčelník francúzskeho generálneho štábu Thierry Burkhard povedal pre rádio France Internationale.
"Do Rumunska pošleme približne 500 mužov s obrnenými vozidlami," dodal Burkhard.
Francúzsko plánuje od marca takisto posilniť vojenskú prítomnosť NATO v Estónsku približne 200-250 vojakmi s obrnenými vozidlami.
05:52 Čína: Vojna v Ukrajine zašla priďaleko
Čínsky veľvyslanec pri OSN Čang Ťün vyhlásil, že Peking je "hlboko znepokojený" posledným vývinom situácie na Ukrajine. Uviedla to v sobotu agentúra DPA.
"Už to prerástlo do takého bodu, ktorý si neželáme vidieť," Čang Ťün povedal počas výnimočného zasadania Bezpečnostnej rady OSN v piatok. "Sme toho názoru, že zvrchovanosť a územná celistvosť všetkých štátov by sa mala rešpektovať a ciele a princípy Charty OSN kolektívne dodržiavať," dodal.
V piatok Bezpečnostná rada OSN hlasovala o rezolúcii odsudzujúcej ruskú agresiu v Ukrajine. Rusko schválenie rezolúcie vetovalo, zatiaľ čo Čína sa hlasovania zdržala.
Agentúra DPA píše, že diplomati zo Západu to vnímajú ako úspech v snahe diplomaticky izolovať Rusko a vraziť klin medzi Moskvu a Peking.
05:05 USA uvalili sankcie na Putina a predstaviteľov jeho režimu
Americká vláda uvalila sankcie na ruského prezidenta Vladimíra Putina, ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ministra obrany Sergeja Šojgu a ďalších členov ruskej bezpečnostnej rady. Informovala o tom v sobotu agentúra DPA.
Na sankčnom zozname sa nachádza podľa spravodajskej televízie Sky News aj náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov.
Podľa amerického ministerstva financií sú Putin a Lavrov "priamo zodpovední za nevyprovokovaný ruský útok a následnú nezákonnú inváziu" Ukrajiny.
Putin, Lavrov a ďalší ruskí predstavitelia budú mať zakázané cestovať do USA a takisto zmrazia ich prípadné aktíva v americkej jurisdikcii.
Vladimir Putin a Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
Obdobné sankcie, a síce zmrazenie aktív Putinovi aj Lavrovovi, oznámila v piatok Európska únia a následne aj Británia, Kanada a Austrália.
Prvé kolo amerických sankcii by malo zasiahnuť štyri ruské banky, viacerých ruských oligarchov a zredukovať export technológií do Ruska o viac než polovicu. Sankcie budú takisto uvalené na ruský štátny investičný fond.
Sankcie Európskej únie postihnú plošne ruský finančný, energetický a dopravný sektor a výrazne obmedzia možnosti Rusov držať väčšie objemy peňazí v európskych bankách.
04:54 Česko, Poľsko a Bulharsko zakázali ruské lety na svojom území
Česká republika, Poľsko a Bulharsko v piatok v reakcii na ruskú inváziu Ukrajiny oznámili, že od polnoci nevpustia do svojho vzdušného priestoru žiadne lietadlo ruských aerolínií. Informuje o tom v sobotu agentúra AFP.
04:35 Ruské vojská útočia na Kyjev
V hlavnom meste Ukrajiny prebiehajú v noci z piatku na sobotu boje.
Podľa britskej stanice BBC otriasli Kyjevom viaceré explózie. Silný výbuch bolo počuť neďaleko centrálneho Námestia nezávislosti (Majdan) a viaceré explózie boli hlásené v sídlisku Troješčina. Podľa svedkov delostreleckú paľbu na Kyjev je počuť na kilometre ďaleko od centra mesta.
Ukrajinské médiá informujú taktiež o streľbe, pričom "extrémne tvrdý boj" prebieha neďaleko kyjevskej zoologickej záhrady. Na kyjevskej ulici Víťazstva je na videách vidno horiace vozidlá.
Ruské jednotky sa približujú ku Kyjevu z východu a severu.
Ukrajinská protivzdušná obrana vyhlásila, že sa jej podarilo zostreliť neďaleko Kyjeva dve nákladné lietadlá Il-76 s ruskými výsadkármi. Nie je známe, koľko výsadkárov bolo celkovo na palube.
Korešpondent stránky novinky.cz natočil video, zachytávajúce byty v Kyjeve zničené raketou.
Zahraničný korešpondent Fox News Trey Yingst tvrdí, že ruské vojská útočia na hlavné mesto "práve teraz z viacerých strán".
Kyjevom sa večer rozzvučali sirény, ľudia sú schovaní v úkrytoch. Ulice sú prázdne, po 22. hodine platí zákaz vychádzania.
Starosta Kyjevu Vitalij Kličko označil situáciu v meste za "hrozivú" a dodal, že ukrajinskí vojaci strážia mosty a všetky dôležité prístupové body.
Vitalij Kličko. Foto: TASR/AP
"Dnešná noc bude najťažšia, nesmieme prísť o hlavné mesto," povedal v krátkom videu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred začatím ruského útoku na Kyjev. Dodal, že o osude krajiny sa rozhodne túto noc.
04:03 OSN: Amín Awad sa stal krízovým koordinátorom pre Ukrajinu
Sudánsky diplomat Amín Awad sa stal krízovým koordinátorom OSN pre Ukrajinu, oznámil v piatok generálny tajomník OSN António Guterres.
Agentúra DPA pripomenula, že Awad v minulosti viedol Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a má 30-ročné skúsenosti v oblasti humanitárnej pomoci.
01:56 Generálny tajomník OSN žiada ruských vojakov, aby sa vrátili do kasární
Generálny tajomník OSN António Guterres v piatok vyzval ruských vojakov na Ukrajine, aby sa "vrátili do kasární", uviedla v sobotu agentúra AFP.
"Nikdy sa nesmieme vzdať. Musíme dať ďalšiu šancu mieru," Guterres povedal novinárom po tom, čo Moskva vetovala rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN odsudzujúcu ruskú agresiu voči Ukrajine.
01:00 Ukrajina: Ruské jednotky vstúpili do Melitopoľu
Ruské jednotky vstúpili do mesta Melitopoľ na juhovýchode Ukrajiny neďaleko Krymu, informovala v sobotu agentúra DPA s odvolaním sa na ruské a ukrajinské zdroje.
Podľa ruskej agentúry RIA Novosti, ktorá sa odvoláva na ruské ministerstvo obrany, ruské jednotky sa vylodili v meste Azov pri Azovskom mori a obsadili Melitopoľ "bez akéhokoľvek odporu".
Ukrajinská agentúra Ukrinform tvrdí, že mesto je obkľúčené a vstúpila doň malá skupina ruských vojakov.
00:34 Ukrajina tvrdí, že s Ruskom diskutuje o mieste a čase diplomatických rozhovorov
Hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v piatok neskoro večer povedal, že ruskí a ukrajinskí predstavitelia momentálne diskutujú o mieste a čase diplomatických rozhovorov. Zdôraznil pritom, že Ukrajina je pripravená "okamžite" začať mierové rozhovory, uvádza stanica BBC.
Moskva predtým deklarovala, že rokovať s Kyjevom bude až vtedy, keď sa vzdá celá ukrajinská armáda, pripomína BBC.
Zelenského hovorca Serhij Nykyforov tiež uviedol, že Ukrajina bola aj v minulosti a naďalej zostáva otvorená voči diplomacii. Poprel pritom správy, že predtým takúto ponuku Moskvy odmietla.
"S ponukou ruského prezidenta sme súhlasili. Práve v tejto chvíli (obe) strany diskutujú o mieste a čase konania (mierových) rokovaní," uviedol. "Čím skôr sa tieto rozhovory začnú, tým bude väčšia šanca na návrat k normálnemu životu," dodal.
Americké ministerstvo zahraničných vecí skôr v piatok spochybnilo, že Rusko naozaj plánuje ísť cestou diplomacie. Rezort uviedol, že ak by to tak bolo, musela by Moskva najskôr prestať s bombardovaním Ukrajiny.
Zelenskyj v piatok neskoro večer Ukrajincov vyzval, aby sa pripravili na ťažkú noc. "Toto bude najťažšia noc. Nepriateľ dá do toho všetko. Musíme vydržať," povedal podľa denníka The Guardian. Dodal, že "táto noc bude ťažšia ako deň". Upozornil pritom na to, že ruskému útoku momentálne čelí mnoho ukrajinských miest vrátane Černihiva, Charkova, mesta Sumy, oblastí v Donbase, miest na juhu krajiny a obzvlášť Kyjeva. "Nemôžeme prísť o hlavné mesto," dodal.
00:22 Rusko vetovalo rezolúciu BR OSN odsudzujúcu ruskú agresiu
Rusko v piatok zablokovalo rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá mala dôrazne odsúdiť ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine. Informovali o tom agentúry AP a DPA.
Rezolúcia mala takisto žiadať okamžité zastavenie ruskej invázie a stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny.
Za rezolúciu hlasovalo 11 krajín z 15-člennej Bezpečnostnej rady. Rusko podľa očakávaní rezolúciu vetovalo, pričom Čína, India a Spojené arabské emiráty sa zdržali hlasovania.
Nemenovaný zdroj z Bieleho domu pre AP však uviedol, že po hlasovaní BR OSN sa bude o podobnom texte hlasovať aj na Valnom zhromaždení OSN, v ktorom nemá žiaden z jeho 193 členov právo veta.
V návrhu rezolúcie, do ktorého nahliadla agentúra AP, BR OSN opäť potvrdila svoj záväzok voči "suverenite, nezávislosti, jednote a teritoriálnej integrite Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc".
PIATOK
23:43 Szijjártó navrhol Rusku a Ukrajine, aby rokovali v Budapešti
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v piatok večer vo videu zverejnenom na Facebooku oznámil, že navrhol ruským a ukrajinským vodcom, aby rokovali v Budapešti, informuje spravodajca TASR.
Szijjártó vo videu zaznamenanom v Bruseli na letisku pred odletom do New Yorku povedal, že telefonoval so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, ktorému navrhol, aby sa ruská a ukrajinská delegácia stretla v maďarskej metropole, ktoré je – ako povedal – bezpečné pre obe strany.
Návrh oznámil šéf maďarskej diplomacie aj ukrajinskej strane. "Žiadna zo strán sa voči návrhu neohradila," povedal Szijjártó, podľa ktorého záujmom Maďarska je mier. Maďarský minister súčasne vyjadril nádej, že návrh tohto miesta rokovania môže prispieť k dosiahnutiu mieru.
Péter Szijjártó. Foto: TASR/AP
Ukrajinská strana odmietla rokovať s Ruskom v Minsku a navrhla, aby sa schôdzka uskutočnila vo Varšave, uviedol v piatok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Dodal, že po predložení tohto návrhu sa ukrajinská strana odmlčala.
22:40 Rusko: Vzťahy so Západom sa blížia k bodu, z ktorého niet návratu
Vzťahy medzi Moskvou a Západom sa blížia k "bodu, z ktorého niet návratu", pre rozsiahle ekonomické sankcie, ktoré zaviedli voči Rusku viaceré krajiny. Vyhlásila to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí v ruskej televízii.
"Dostali sme sa do bodu, za ktorým už neexistuje žiadna cesta späť," povedala Maria Zacharovová. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.
22:27 Zacharovová: Sankcie proti Putinovi a Lavrovovi sú prejavom bezmocnosti Západu
Sankcie proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi sú prejavom bezmocnosti Západ. Uviedla to v piatok hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Maria Zacharovová, ktorú citovala agentúra AFP.
"Sankcie proti prezidentovi krajiny, ministrovi zahraničných vecí sú už príkladom a ukážkou absolútnej vlastnej bezmocnosti pri uskutočňovaní zahraničnej politiky a v medzinárodných vzťahoch," povedala hovorkyňa na Prvom kanáli ruskej televízie.
Podľa AFP sa Zacharovová tiež zaujímala, či Západ vie, "s kým má tú česť", a pripomenula, že Rusko zaberá šestinu sveta, je jadrovou mocnosťou, obrovskou krajinou. "S kým sa to chcete hrať a aké hry," pýtala sa hovorkyňa.
Vyhlásila tiež, že pozastavením členstva Ruska v Rade Európy sa táto organizácia stáva bezvýznamnou.
Zdôraznila, že diskusia o Rusku bez Ruska samotného bude znamenať, že prijímané rozhodnutia nebudú mať právnu silu a "žiadnu inú agendu Rada Európy (ani) nemá".
Marija Zacharovová. Foto: TASR/AP
22:11 V Rusku sa opäť konali provojnové protesty, Kadyrov cvičí svoje oddiely
Protesty proti invázii ruských jednotiek na Ukrajinu pokračovali v Rusku aj v piatok a konali sa v Moskve, Petrohrade i ďalších ruských mestách. Združenie OVD-Info, ktoré monitoruje zatýkanie protivládnych aktivistov, v piatok oznámilo, že v Moskve boli zadržané desiatky demonštrantov. Zatknutia hlásili aj v Petrohrade, Nižnom Novgorode, Briansku či Archangeľsku.
Agentúra AP konštatovala že zhromaždenia v piatok večer sa zdali byť menej početné ako vo štvrtok, keď do ulíc miest po celom Rusku vyšli tisíce ľudí.
OVD-Info informovalo, že vo štvrtok večer bolo v 58 ruských mestách zadržaných celkovo 1 820 demonštrantov, z toho 1 002 v Moskve.
AP informuje, že "zlovestný prejav podpory" útoku Ruska na Ukrajinu prišiel z Čečenska, prevažne moslimského regiónu na juhu Ruska, ktorý "železnou rukou" spravuje Ramzan Kadyrov.
Čečenské médiá totiž v piatok informovali, že Kadyrov zhromaždil v centre hlavného mesta Groznyj približne 12-tisíc príslušníkov bezpečnostných síl, ktorí sa potom venovali "previerke pripravenosti".
Podľa miestnej spravodajskej stránky Chechnya Today Kadyrov povedal, že títo muži sú pripravení zúčastniť sa "na akejkoľvek špeciálnej operácii", ak to bude potrebné, aj na Ukrajine.
Kadyrov súčasne vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zavolal Putinovi a ospravedlnil sa mu.
Ramzan Kadyrov. Foto: TASR/AP
22:03 Británia uvalila sankcie na Putina a Lavrova
Británia nariadila zmrazenie všetkých aktív šéfa Kremľa Vladimira Putina a ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Pridala ich tak na sankčný zoznam ruských oligarchov, ktorým majú v Británii zmraziť majetok a bankové účty. Uvalenie nových sankcií oznámilo v piatok večer britské ministerstvo financií, informuje agentúra AFP.
Sankcie cielené priamo na Putina a Lavrova krátko predtým avizoval – na virtuálnom mimoriadnom summite NATO – britský premiér Boris Johnson. Podľa vyjadrenia svojho hovorcu premiér uviedol, že Británia v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine prijme podobné sankcie ako EÚ.
21:30 Nemci chcú na Slovensko presunúť protilietadlové raketové systémy Patriot.
Nemecko poskytne na ochranu členských krajín NATO vo východnej Európe ďalších vojakov a zbraňové systémy. Na Slovensko plánuje podľa informácií agentúry DPA premiestniť mobilné protilietadlové raketové systémy Patriot. (tasr)
21:20Päť výbuchov v Kyjeve
Kyjevom otriaslo v piatok večer prinajmenšom päť výbuchov. Agentúra Reuters s odvolaním sa na výpovede svedka uviedla, že v meste bolo počuť aj delostreleckú paľbu. Ďalší svedok zmienil zase intenzívnu streľbu ozývajúcu sa v západnej časti metropoly. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko spresnil, že k explóziám došlo neďaleko tepelnej elektrárne nachádzajúcej sa severne od Kyjeva. Kličko následne uviedol, že ruská armáda elektráreň údajne zničila. Jeho tvrdenie o zničení elektrárne však krátko nato dementovali ukrajinské úrady. Situácia tak ostáva nejasná. (tasr)
20:30 Facebook odmietol požiadavku Ruska, ale Rusko si obmedzenie jeho služieb vynúti
Americká spoločnosť Meta v piatok potvrdila, že Rusko "čiastočne obmedzí" prístup k sociálnej sieti Facebook na svojom území. Stane sa tak v dôsledku toho, že tento gigant sociálnych médií odmietol splniť príkaz ruských úradov a zastaviť overovanie faktov a označovanie obsahu zverejneného na Facebooku štyrmi ruskými štátnymi alebo prokremeľskými médiami.
"Bežní Rusi používajú naše aplikácie na vyjadrenie názoru a zorganizovanie akcií. Chceme, aby aj naďalej vyjadrovali svoj názor, zdieľali, čo sa deje, a organizovali sa prostredníctvom Facebooku, Instagramu, WhatsAppu a Messengeru," uviedol Nick Clegg zo spoločnosti Meta vo vyhlásení. "Chceme pokračovať v tom, aby bolo počuť ich hlas," dodal.
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) vyzvala Facebook, aby zrušil obmedzenia uvalené vo štvrtok na agentúru RIA Novosti, televízny kanál Zvezda a spravodajské weby Lenta.ru a Gazeta.ru. Príspevky týchto médií sú podľa Roskomnadzoru na Facebooku označené ako nespoľahlivé a zobrazujú sa menej ľuďom ako doteraz. Dodal, že Facebook podľa ruského ministerstva zahraničných vecí a generálnej prokuratúry nesie zodpovednosť "za porušovanie základných ľudských práv a slobôd, ako aj práv a slobôd ruských občanov." Facebook v reakcii na ruský útok na Ukrajinu zriadil "špeciálne operačné centrum," ktoré monitoruje príspevky súvisiace s týmto vojenským konfliktom, uviedol vo štvrtok na Twitteri šéf bezpečnosti tejto sociálnej siete Nathaniel Gleicher. (tasr)
19:40 Rusko obmedzuje prístup na Facebook
Rusko "čiastočne obmedzí" prístup k Facebooku na svojom území po tom, čo táto sociálna sieť uvalila obmedzenia na účty médií spájaných s Kremľom. Regulačný úrad vyzval Facebook, aby zrušil obmedzenia uvalené vo štvrtok na agentúru RIA Novosti, televízny kanál Zvezda a spravodajské weby Lenta.ru a Gazeta.ru. Príspevky vyššie spomenutých médií sú podľa Roskomnadzoru na Facebooku označené ako nespoľahlivé a zobrazujú sa menej ľuďom ako doteraz.
Regulačný úrad Roskomnadzor začal prístup k Facebooku v Rusku obmedzovať ešte v priebehu piatka, podrobnosti však neuviedol. Úrad vo vyhlásení označil svoje kroky za "opatrenia na ochranu ruských médií." Dodal, že Facebook podľa ruského ministerstva zahraničných vecí a generálnej prokuratúry nesie zodpovednosť "za porušovanie základných ľudských práv a slobôd, ako aj práv a slobôd ruských občanov." Facebook v reakcii na ruský útok na Ukrajinu zriadil "špeciálne operačné centrum," ktoré monitoruje príspevky súvisiace s týmto vojenským konfliktom, uviedol vo štvrtok na Twitteri šéf bezpečnosti tejto sociálnej siete Nathaniel Gleicher. (tasr)
19:20 NATO posiela na východnú hranicu Aliancie sily rýchlej reakcie
Severoatlantická aliancia (NATO) vzhľadom na konflikt na Ukrajine opäť posilní svoju vojenskú prítomnosť na svojom východnom krídle, a to tisíckami vojakov síl rýchlej reakcie. V piatok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
19.05 Vyše 580-tisíc Rusov podpísalo petíciu proti vojne na Ukrajine
Informáciu priniesla ČT24.
Kremeľ tiež po troch výzvach reagoval na žiadosť Kyjeva o vyjednávanie, Ukrajinci ale odmietli ponuku na rokovanie v Minsku, chceli by vyjednávať vo Varšave. Na to Moskva už nereagovala.
Putin má podľa redaktora Českej televízie v Moskve podporu vyše 70 percent Rusov, tvrdia to výsledky aktuálneho prieskumu.
18:30 Prezident Zelenskyj zverejnil video z Kyjeva
V čase, keď desiatky a stovky tisíc Ukrajincov utekajú na západ krajiny, zverejnil ukrajinský prezident Zelenskyj video, kde spolu s ministrami vlády odkazuje, že on zostáva v Kyjeve.
"Všetci sme tu. Naša armáda je tu. Občania sú tu. Všetci sme tu a bránime našu nezávislosť, našu krajinu a tak to aj zostane," povedal Zelenskyj oblečený v mikine a tričku stojac pred svojím sídlom v spoločnosti premiéra Denysa Šmyhaľa, svojho poradcu a šéfa prezidentskej kancelárie Mychajla Podoľaka, šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka a šéfa parlamentného klubu strany Sluha ľudu Davyda Arachamiju.
Ukrajinská strana navrhla, aby sa rokovania s Ruskom uskutočnili vo Varšave, nie v Minsku, uviedol v piatok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Dodal, že po predložení tohto návrhu sa ukrajinská strana odmlčala. Informoval o tom spravodajský web Polsatnews.pl a agentúra AP.
Podľa Peskova táto pauza "trvá už dosť dlho". Zdôraznil, že na odpoveď Ukrajiny sa čaká v situácii, keď sa v jej veľkých mestách odohráva to, "o čom hovoril prezident (Vladimir Putin) na pôde (piatkového zasadnutia) Bezpečnostnej rady". Putin tam tvrdil, že oddiely ukrajinských nacionalistov rozmiestňujú v obytných zónach veľkých miest raketové systémy, aby takto vyprovokovali odvetný úder, pričom civilistov by využili ako živé štíty. "Považujeme túto situáciu za mimoriadne nebezpečnú," konštatoval Peskov. Kremeľský hovorca pripomenul, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok urobil vyhlásenie o svojej pripravenosti diskutovať o neutrálnom štatúte Ukrajiny.
Peskov označil diskusiu o neutralite Ukrajiny za "veľmi dôležitú podmienku na vyriešenie (súčasnej) krízy". Dodal, že aj Putin zdôraznil, že ide o jeden z cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté prebiehajúcou tzv. špeciálnou vojenskou operáciou ruských jednotiek na území susednej Ukrajiny. Putin vzal tento Zelenského návrh na vedomie, označil ho za pozitívny vývoj a súhlasil s ním, pričom oslovil Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, aby takéto stretnutie pripravil. (tasr)
18.10 Ukrajinský prezident požiadal o pomoc izraelského premiéra
Ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý má židovský pôvod, požiadal izraelského premiéra Naftaliho Bennetta o rolu sprostredkovateľa.
16:35 Putin vyzval ukrajinskú armádu, aby prevzala moc v krajine
Šéf Kremľa Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že ruským jednotkám na Ukrajine kladú odpor väčšinou dobrovoľnícke prápory zložené z pravicových ukrajinských nacionalistov. Informovala o tom agentúra AP, ktorá poznamenala, že Putin neposkytol žiadne dôkazy pre svoje tvrdenia, ktoré nebolo možné nezávisle overiť.
Ako uviedla agentúra AFP, na stretnutí so stálymi členmi Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Putin tvrdil, že "nacionalistické elementy infiltrované do pravidelných ukrajinských jednotiek ich (vládnych vojakov) nielen podnecujú k ozbrojenému odporu", ale zohrávajú aj úlohu osobitných oddielov, ktoré zabraňujú úteku vojakov z bojiska a ústupu vojsk.
Putin tiež na zasadnutí vyhlásil, že neonacisti rozmiestnili v uliciach veľkých miest na Ukrajine vrátane Kyjeva či Charkova (Charkiv) ťažké zbrane, aby takto vyprovokovali odvetný úder, pričom civilistov by využili ako živé štíty.
Ruský prezident súčasne vysoko ocenil konanie a postup ruských vojakov počas ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Táto operácia sa začala vo štvrtok na úsvite a zasiahla prakticky celé územie Ukrajiny.
Podľa agentúry AFP ruský prezident sa obrátil na ukrajinskú armádu: vyzval ju, aby prestala klásť odpor, obrátila sa proti svojim vodcom a zosadila súčasné ukrajinské vedenie. „Vezmite moc do svojich rúk! Zdá sa, že pre nás bude jednoduchšie dohodnúť sa s vami, než s týmto gangom narkomanov a neonacistov, ktorí sa usadili v Kyjeve a zajali všetkých Ukrajincov ako rukojemníkov,“ povedal ruský prezident. Informoval o tom ruský aj opozičný portál Meduza.
16:32 Vzdušný priestor pre ruských dopravcov uzavrie aj Česko
Česko od polnoci z piatka na sobotu v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine uzatvorí svoj vzdušný priestor pre všetkých ruských dopravcov. Oznámil to minister dopravy Martin Kupka. TASR prevzala túto informáciu z webu Deníka N a portálu Novinky.cz.
Opatrenie sa týka liniek, ktoré spájajú Prahu a Moskvu či Prahu a Petrohrad. Do Moskvy lietali spoje každý deň, do Petrohradu menej často.
"Bude sa to týkať všetkých ruských leteckých dopravcov. Nepristanú ani v Prahe, ani v Karlových Varoch. Týka sa to aj nepravidelných liniek," spresnil Kupka. Dodal, že ČR tieto kroky koordinuje s Poľskom, ktoré by svoj vzdušný priestor malo uzatvoriť takisto od piatkovej polnoci.
15:37 Putin je pripravený vyslať do Minska delegáciu na rokovania s Ukrajinou
Rusko je pripravené vyslať do Minska svoju delegáciu na rokovania s Ukrajinou. V piatok to v Moskve vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra AFP. "Ako viete, dnes ukrajinský prezident Zelenskyj oznámil, že je pripravený diskutovať o neutrálnom štatúte Ukrajiny," pripomenul Peskov.
Prezident Putin je podľa neho pripravený vyslať do Minska ruskú delegáciu na úrovni predstaviteľov ministerstva obrany, ministerstva zahraničných vecí a prezidentskej administratívy. Zelenskyj prišiel s ponukou na rokovania, ktorú adresoval Putinovi, v piatok, v druhý deň ruského vpádu na Ukrajiny a v čase, keď sa ruské jednotky priblížili ku Kyjevu.
Hovorca Kremľa vysvetlil, že Putin označil za účel ruskej operácie v Donbase pomoc Luhanskej a Doneckej ľudovej republike – okrem iného aj dosiahnutím demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny. Oba tieto procesy sú "integrálnou súčasťou neutrálneho štatútu," vysvetlil Peskov podľa agentúry AFP.
Putinov spojenec, Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko podľa Peskova uviedol, že "vytvorí podmienky" pre takýto samit. V rokoch 2014 – 2015 bol Minsk dejiskom rokovaní, ktoré mali viesť k urovnaniu konfliktu v Donbase. Podpísané dohody sa však doteraz neimplementovali.
Rusko má pritom v Bielorusku rozmiestnené tisíce vojakov a Ukrajina uviedla, že je vystavená útokom z viacerých strán – vrátane Bieloruska.
AFP pripomenula, že ukrajinský prezident počas uplynulých týždňov opakovane vyzýval na rozhovory s ruským lídrom. Aj niekoľko hodín pred tým, ako Putin oznámil vpád ruských jednotiek na Ukrajinu, Zelenskyj informoval, že sa opakovane pokúšal telefonicky spojiť so šéfom Kremľa, ale "nebola žiadna odpoveď, iba ticho".
V piatok, keď sa ruské jednotky priblížili ku Kyjevu, Zelenskyj vydal nové vyhlásenie, v ktorom vyzval na rozhovory s Moskvou. "Rád by som sa ešte raz obrátil na prezidenta Ruskej federácie. Boje prebiehajú po celej Ukrajine. Sadnime si za rokovací stôl, aby sme zastavili zomieranie ľudí," povedal.
15:25 Morawiecki: Poľsko uzavrie vzdušný priestor pre ruské letecké spoločnosti
Poľský premiér Mateusz Morawiecki oznámil, že uzavrie vzdušný priestor svojej krajiny pre ruské letecké spoločnosti. TASR správu prevzala z agentúry PAP.
"Nariadil som pripraviť rade ministrov uznesenie, ktoré povedie k uzavretiu vzdušného priestoru pre ruské spoločnosti," uviedol Morawiecki v príspevku na Facebooku.
Poľský premiér rozhodol o tomto kroku v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine.
Hovorca poľskej vlády Piotr Müller neskôr avizoval, že zákaz vstúpi do platnosti pravdepodobne od piatkovej polnoci.
15:20 Európska únia uvalí sankcie priamo na Putina aj Lavrova
Európska únia uvalí sankcie na aktíva ruského prezidenta Vladimira Putina a ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. V piatok o tom informovali agentúry DPA a AFP s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
Na zmrazení Putinových a Lavrovových aktív v európskych krajinách sa v noci na piatok dohodli prezidenti a predsedovia vlád krajín EÚ v Bruseli. Tieto cielené opatrenia budú súčasťou rozsiahleho balíčka sankcií, ktorý ešte musia schváliť ministri zahraničných vecí EÚ, vysvetľuje AFP.
Podľa luxemburského ministra zahraničných vecí však dohoda o zmrazení spomínaných aktív ešte nie je sfinalizovaná - EÚ je podľa neho k dohode ale už "veľmi blízko", informuje agentúra AP.
Lídri EÚ sa ešte vo štvrtok večer dohodli na sankciách voči Rusku, ktoré budú mať "masívne následky" pre jeho sektory energetiky, financií aj dopravy.
"Tieto sankcie sa vzťahujú na finančný sektor, energetiku a dopravu, tovar s dvojakým použitím, ako aj na kontrolu vývozu, financovanie vývozu a vízovú politiku," uvádza sa vo vyhlásení Európskej rady. Brusel zároveň rozšíri sankčný zoznam o mená ďalších osôb z Ruska a upraví kritéria, podľa ktorých vyhodnocuje, kto naň patrí.
Sergej Lavrov a Vladimir Putin. Foto: TASR/Michal Svitok
15:06 Ukrajinská armáda tvrdí, že zabila už viac ako tisíc ruských vojakov
Ukrajinské ozbrojené sily tvrdia, že už zabili viac ako 1 000 ruských vojakov zapojených do invázie. Informovala o tom agentúra DPA s tým, že bilanciu nie je možné nezávisle overiť.
"Ruské matky posielajú svojich synov na istú smrť, pretože ukrajinské ozbrojené sily držia línie a budú brániť svoju krajinu pred okupantmi," uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského silového rezortu.
Ruské ministerstvo obrany naopak tvrdí, že "eliminovalo" 200 ukrajinských vojakov pri obliehaní kľúčového letiska Hostomeľ neďaleko Kyjeva s tým, že spomedzi ruských vojakov nepadol ani jeden.
"Úspech výsadkových síl bol zabezpečený potlačením všetkých systémov protivzdušnej obrany (nepriateľa) v blízkosti miesta pristátia," uviedla Moskva. Ani toto tvrdenie nebolo možné nezávisle overiť.
14:11 USA sa obávajú, že Kyjev môže padnúť do ruských rúk už o niekoľko dní
Predstavitelia amerických tajných služieb sa obávajú, že Kyjev by sa mohol v priebehu niekoľkých dní dostať pod ruskú kontrolu. Pre televíziu CNN to uviedli dva nemenované zdroje oboznámené s najnovšími informáciami od amerických spravodajských služieb.
CNN uviedla, že počiatočné hodnotenie situácie z obdobia pred ruskou inváziou predpokladalo, že ukrajinské hlavné mesto môže byť Rusmi dobyté do jedného až štyroch dní od spustenia útoku. Americké tajné služby sa však podľa nemenovaných zdrojov domnievajú, že Rusko čelí tvrdšiemu odporu ukrajinských síl, než sa pôvodne očakávalo.
Predstavitelia západných spravodajských služieb podľa CNN predpokladajú, že ruským plánom je zvrhnúť vládu v Kyjeve a dosadiť tam bábkový prokremeľský kabinet. Nemenový zdroj oboznámený so spravodajskými informáciami pre americkú spravodajskú televíziu uviedol, že tajné služby USA zatiaľ nevedia vyhodnotiť, či sa bude ruský prezident Vladimir Putin snažiť okupovať ukrajinské územie, alebo sa po "zmene režimu v Kyjeve" stiahne.
14:07 OSN: Ruská invázia môže vyhnať z Ukrajiny štyri milióny ľudí
Organizácia Spojených národov (OSN) sa pripravuje až na štyri milióny utečencov z Ukrajiny v prípade, ak bude ruská vojenská agresia proti tejto krajine naďalej eskalovať. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. Do susedných krajín – Poľska, Slovenska, Maďarska, Moldavska, Rumunska, ale aj Ruska – od štvrtkového rána už prešli cez hranice tisíce ľudí, uviedla v piatok v Ženeve hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Úrad tvrdí, že Ukrajincom hľadajúcim únik je pripravený poskytnúť pomoc.
Svoju prítomnosť v susedných krajinách Moldavsku, Rumunsku, Poľsku a Maďarsku - a aj v Slovinsku - posilňuje i Detský fond OSN (UNICEF). Pozdĺž únikových trás majú byť zriadené prístrešky pre ženy a deti, informovala DPA.
Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) oznámil, že od začiatku ruskej invázie na územie Ukrajiny dostal správy o 25 zabitých a 102 zranených civilistoch. Prevažnú väčšina týchto prípadov hlásili z oblastí, ktoré sú ovládané ukrajinskou vládou, uviedla hovorkyňa UNHCR. Predpokladá sa však, že skutočná bilancia je oveľa vyššia. Ukrajina má takmer 42 miliónov obyvateľov.
14:00 Pápež navštívil ruské veľvyslanectvo, aby vyjadril obavy v spojitosti s vojnou
Pápež František navštívil v piatok ruské veľvyslanectvo pri Svätej stolici, aby vyjadril znepokojenie v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. S odvolaním sa na vatikánsky tlačový úrad o tom v piatok informovala agentúra AFP.
Pápež bol na ruskom veľvyslanectve v Ríme len niečo vyše pol hodiny, uviedol tlačový úrad bez poskytnutia ďalších podrobností o stretnutí.
Františkova neohlásená návšteva prichádza deň po tom, ako vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin zverejnil vyhlásenie, v ktorom odsúdil dianie na Ukrajine. "Stále je čas na dobrú vôľu, stále je priestor na vyjednávanie, stále je priestor na uplatňovanie múdrosti, ktorá chráni svet pred bláznovstvom a hrôzami vojny," uviedol.
Pápež vyhlásil budúcotýždňovú Popolcovú stredu, ktorá tento rok pripadá na 2. marca, za medzinárodný deň pôstu a modlitieb za mier.
Pápež František. Foto: TASR/AP
13:27 Západ sa podľa Zelenského neponáhľa s pomocou Ukrajine proti ruskej invázii
Západ sa neponáhľa pomôcť Ukrajine proti ruskej invázii, povedal v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informovala o tom agentúra AFP.
"Ako sa budete brániť, keď tak pomaly pomáhate nám na Ukrajine?" uviedol Zelenskyj vo vyhlásení, ktoré vydal jeho úrad. "Štátne inštitúcie v Európe sa neponáhľajú so skutočne ráznymi rozhodnutiami," dodal ukrajinský prezident.
Zelenskyj zároveň vyzval Európanov s "bojovými skúsenosťami", aby prišli bojovať na Ukrajinu, kde ruské jednotky už ohrozujú hlavné mesto Kyjev.
"Ak máte bojové skúsenosti... a nechcete sa pozerať na nerozhodnosť politikov, môžete prísť do našej krajiny a pripojiť sa k nám v obrane Európy tam, kde je to teraz veľmi nevyhnutné," cituje AFP Zelenského vyhlásenie.
13:01 NATO a EÚ mali podľa Erdogana zaujať voči Rusku rozhodný postoj
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil v piatok Severoatlantickú alianciu (NATO) a Európsku úniu (EÚ), že voči ruskej invázii na Ukrajinu nezaujali "rozhodný postoj". Informovala o tom agentúra AFP.
"NATO malo podniknúť rozhodnejší krok," povedal reportérom Erdogan, ktorého krajina je členom aliancie. "EÚ a ostatné prozápadné orgány v tomto momente zlyhali v zaujatí závažného a rozhodného postoja. Všetci poskytujú Ukrajine množstvo rád," vyhlásil turecký prezident.
Turecko má priateľské väzby s Ruskom i Ukrajinou a stavia sa do pozície neutrálneho sprostredkovateľa pre vyriešenie krízy, konštatuje AFP.
Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP
11:57 Lavrov tvrdí, že Rusi chcú "oslobodiť Ukrajinu od útlaku"
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok predpoludním vystúpil na tlačovej konferencii. Pred novinármi vyhlásil, že Moskva neuznáva súčasnú vládu v Kyjeve a chce ju "vyčistiť od nacizmu". Na otázku redaktora CNN, prečo ruská armáda obkľučuje Kyjev, neodpovedal.
Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa Lavrova rozhodol "začať špeciálnu vojenskú operáciu s cieľom demilitarizovať Ukrajinu" a zbaviť ju nacizmu, aby Ukrajinci oslobodení od útlaku mohli sami slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti, píše agentúra AFP.
Rusko je podľa Lavrovových slov pripravené na rozhovory s Kyjevom v prípade, že sa ukrajinská armáda vzdá.
"Sme pripravení na rokovania v ktoromkoľvek momente, hneď ako ukrajinské ozbrojené sily zareagujú na našu výzvu a zložia zbrane," povedal Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve.
Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
11:03 UEFA odobrala Petrohradu finále Ligy majstrov, dejiskom bude Paríž
Európska futbalová únia (UEFA) po ruskej invázii na Ukrajine odobrala Petrohradu právo usporiadať finálový duel Ligy majstrov. Zápas, ktorý sa uskutoční 28. mája, presunula na Stade de France na predmestí Paríža.
Už vo štvrtok po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu viaceré svetové médiá informovali, že UEFA odoberie Petrohradu finálový súboj LM. Exekutíva únie po piatkovom mimoriadnom zasadnutí k aktuálnej situácii zmenu dejiska potvrdila.
UEFA takisto oznámila, že ruské a ukrajinské kluby a národné tímy, ktoré účinkujú v medzinárodných súťažiach, musia až do odvolania hrať svoje domáce zápasy na neutrálnej pôde. Informovali agentúry DPA a AFP.
Na snímke ukrajinský vojak kráča okolo vraku zostreleného lietadla v Kyjeve počas druhého dňa ruskej invázie na Ukrajine v piatok 25. februára 2022. Foto: TASR/AP
11:00 Ukrajina: Armáda vyzvala na boj všetkých civilistov bez ohľadu na vek
Ukrajinská armáda vyzvala v piatok na sociálnej sieti Twitter všetkých civilistov, aby sa bez ohľadu na svoj vek pripojili k bojom proti prenikajúcim ruským jednotkám. Výzva sa pravdepodobne vzťahuje dokonca aj na neplnoletých civilistov, informovala britská spravodajská stanica BBC.
"Ukrajina dnes potrebuje všetko. Všetky procedúry potrebné k pripojeniu sú zjednodušené. Prineste len svoj pas a identifikačné číslo. Nie sú žiadne vekové obmedzenia," uvádza sa v príspevku na Twitteri, pripisovanom veliteľovi Jurijovi Haluškinovi.
Ako ďalej uvádza, keby mali ľudia problémy s registráciou, postačí, keď sa odvolajú na tento oficiálny tvít, cituje BBC.
10:57 Slovenská vláda schválila príspevok vo výške 1 milióna eur na pomoc Ukrajine
Slovensko poskytne Ukrajine na urýchlenú humanitárnu pomoc jeden milión eur. Rozhodla o tom vláda SR na piatkovom mimoriadnom rokovaní.
Finančná pomoc súvisiaca so situáciou na Ukrajine a dôsledkami ruskej vojenskej agresie má prispieť k stabilizácii bezpečnostnej a humanitárnej situácie a zároveň k minimalizácii dôsledkov ozbrojeného konfliktu na civilné obyvateľstvo Ukrajiny.
Príspevok bude distribuovaný prostredníctvom príspevkov do medzinárodných organizácií a nástrojov rozvojovej spolupráce.
10:48 V Kyjeve znejú sirény, v blízkosti vládnej štvrti počuť výstrely
Agentúra Associated Press v piatok hlásila streľbu v blízkosti vládnej štvrti v Kyjeve. Podľa ukrajinského ministerstva obrany už prvé ruské vojenské jednotky vstúpili do hlavného mesta.
"Vo štvrti Obolonskyj na severe Kyjeva sa nachádzajú ruskí diverzanti," oznámilo ministerstvo prostredníctvom Facebooku. Silový rezort vyzval miestnych obyvateľov, aby si pripravili Molotovove koktaily (zápalné fľaše) a nahlasovali pohyb ruskej vojenskej techniky.
Televízia Sky News, ktorá má štáby v Kyjeve, zverejnila zábery, na ktorých je vidieť stúpať nad mestom dym.
Agentúra AFP hlási, že ruské jednotky sa približujú ku Kyjevu z východnej a severovýchodnej strany.
10:40 Lotyšský prezident žiada, aby bolo Rusko izolované ako Severná Kórea
Lotyšský prezident Egils Levits v piatok vyhlásil, že žiada ešte ďalekosiahlejšie represívne opatrenia proti Rusku ako odvetu za ruskú inváziu na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra DPA.
Levits pripustil, že sankcie, na ktorých sa doteraz Európska únia dohodla, sú tvrdé a budú mať významný vplyv na ruskú ekonomiku. Podľa jeho názoru by však Moskvu mali zasiahnuť ešte ďalekosiahlejšie sankcie.
"Najdôležitejšie je izolovať tento zločinecký režim od sveta podobne ako Severnú Kóreu. Pretože takýto režim ohrozuje nielen Ukrajinu, ale aj Európu a celý svet," povedal Levits.
10:30 Rusko zakázalo vstup do vzdušného priestoru lietadlám spojeným s Britániou
Moskva v piatok zakázala vstup do svojho vzdušného priestoru všetkým lietadlám spojeným z Britániou vrátane tranzitných letov po tom, čo po ruskom vojenskom útoku na Ukrajinu zabránili ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot prelety nad Spojeným kráľovstvom. Informovala o tom agentúra AFP.
"Zavedené bolo obmedzenie využívania ruského vzdušného priestoru pre lety lietadiel vlastnených, prenajatých alebo prevádzkovaných organizáciou prepojenou alebo registrovanou v Spojenom kráľovstve," uviedol vo vyhlásení ruský úrad pre letectvo Rosaviacija.
Zákaz vstúpil do platnosti o 11.00 h moskovského častu (9.00 h SEČ) a vzťahuje sa aj na lety prechádzajúce ruským vzdušným priestorom, spresňuje AFP.
Ľudia počas protestného zhromaždenia proti ruskej agresii na Ukrajine pred ruským veľvyslanectvom v Štokholme 24. februára 2022. Foto: TASR/AP
10:22 Poľsko hlási zvýšený počet kybernetických útokov na vládne servery
Počítačové servery poľskej vlády čelili v uplynulých dňoch zvýšenému počtu kybernetických útokov. Uviedol to v piatok vládny predstaviteľ zodpovedný za kybernetickú bezpečnosť, informovala agentúra Reuters.
"Webová stránka (poľského) národného systému zúčtovania platieb a servery určené pre vládnu e-mailovú sieť boli napadnuté," povedal Janusz Cieszyňski v poľskom rozhlase a dodal, že úrady zatiaľ neidentifikovali zdroj útokov, ktoré prichádzajú v čase, keď Rusko podniká na Ukrajine rozsiahlu inváziu.
Poľsko v pondelok zvýšilo úroveň varovania v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá zaväzuje prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry, aby dôkladne monitorovali svoje systémy. Aj západné vlády a mnohé nadnárodné spoločnosti sú vo zvýšenej pohotovosti pred kybernetickými útokmi po vyhlásení rozsiahlych ekonomických sankcií voči Rusku.
10:10 Johnson prisľúbil v telefonáte so Zelenským ďalšiu podporu Kyjevu
Britský premiér Boris Johnson prisľúbil Ukrajine "ďalšiu podporu Spojeného kráľovstva" v piatkovom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten informoval britského lídra o "strašnom vývoji v Kyjeve". Informáciu priniesla agentúra AFP s odvolaním sa na sídlo premiéra Downing Street v Londýne.
"Prezident Zelenskyj informoval premiéra o najnovších ruských vojenských postupoch... vrátane hrozného vývoja (situácie) v Kyjeve. Premiér sa zaviazal Ukrajine poskytnúť v najbližších dňoch ďalšiu podporu Spojeného kráľovstva," uviedol Johnsonov úrad vo vyhlásení.
Dvojica lídrov diskutovala aj o sankciách voči Rusku a praktickej podpore ukrajinskej vláde, informovala stanica BBC.
Boris Johnson. Foto: TASR/AP
Zelenskyj povedal Johnsonovi, že ukrajinská strana utrpela ťažké straty, no veľké straty podľa neho utrpelo aj Rusko. Ukrajinský prezident zároveň vyzval západných lídrov, aby podporili protivojnové protesty v Rusku.
Británia uviedla, že je pripravená poskytnúť Ukrajine dodatočnú vojenskú podporu vrátane obranných zbraní, ale minister obrany Ben Wallace vyslanie vojakov vylúčil. "To by vyvolalo európsku vojnu, pretože sme členskou krajinou NATO, a Rusko by preto zaútočilo na (krajiny) NATO," povedal v rozhovore pre BBC.
10:04 Ukrajinské ministerstvo vnútra: Rusi zasiahli 33 civilných objektov
Predstaviteľ ukrajinského ministerstva vnútra v piatok vyhlásil, že ruská armáda za uplynulých 24 hodín zasiahla 33 civilných objektov. Pri úderoch podľa neho zomreli aj dve deti. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Rusi tvrdia, že neútočia na civilné objekty, ale za uplynulých 24 hodín bolo zasiahnutých 33 civilných objektov," povedal pre Reuters Vadym Denysenko.
Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že zničilo 118 objektov ukrajinskej vojenskej infraštruktúry. Okrem toho údajne zničilo 18 tankov a obrnených vozidiel. Informovala o tom agentúra DPA.
Zábery z dnešného Kyjeva. Foto: TASR/AP
09:50 Zelenského poradca: Ukrajina je pripravená rokovať s Ruskom o neutralite
Kyjev je podľa slov poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka pripravený rokovať s Ruskom o neutralite; žiada však bezpečnostné záruky. TASR o tom informuje na základe piatkových správ stanice BBC a agentúry Unian.
Ukrajina podľa Podoľaka vždy mala priestor na rozhovory a má ho aj teraz - keď Rusko začalo totálnu inváziu. "Túto vojnu je potrebné ukončiť. Tieto bojové kroky je potrebné zastaviť," povedal Podoľak.
Moskva podľa poradcu ukrajinského prezidenta vyjadrila záujem o rozhovory. "Ak chcú o neutralite hovoriť oni, u nás nie je strach pred takými rokovaniami," povedal. Otázka je však podľa neho v tom, kto a ako môže zaručiť bezpečnosť Ukrajiny a naplnenie dohôd zúčastnenými stranami.
09:44 Ukrajina: V kyjevskej štvrti Obolonskyj sa ozývali výbuchy a streľba
Explózie a streľba vypukli v piatok vo štvrti v severnej časti ukrajinského hlavného mesta Kyjev, keď sa k nemu približovali prenikajúce ruské jednotky. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na svojich reportérov, ktorí sa nachádzali na mieste.
Ruská armáda skonfiškovala dve vozidlá ukrajinských ozbrojených síl. Ako referuje web Kyiv Independent, príslušníci ruských vojsk sa následne prezliekli do ukrajinských uniforiem a zamierili do centra Kyjeva, nasledovaní kolónou ruských vojenských nákladných áut. Informáciu oznámil námestník ministra obrany.
V kyjevskej štvrti Obolonskyj sa ozývala streľba z ručných zbraní a výbuchy - chodci sa rozbehli hľadať bezpečný úkryt. Väčšie explózie bolo počuť až do centra ukrajinskej metropoly.
Ruské jednotky dorazili k predmestiam Kyjeva vo štvrtok po tom, čo vojaci vo vrtuľníkoch zaútočili na letisko pri hlavnom meste v blízkosti štvrte Obolonskyj, spresňuje AFP.
Ukrajinská armáda uviedla, že odrazila útok pri leteckej základni Hostomeľ. Ruské pozemné jednotky však prenikajú aj smerom zo západného brehu rieky Dneper z Bieloruska. Po tom, čo prišli do štvrte Obolonskyj, ukrajinské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Facebook vyzvalo miestnych civilistov na odpor.
"Vyzývame občanov, aby nás informovali o pohybe vojakov, aby robili Molotovove koktaily a neutralizovali nepriateľa," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.
09:09 Putin chce Ukrajinu vymazať z mapy národov, vyhlásil Le Drian
Z pokusu zničiť štátnosť Ukrajiny obvinil v piatok ruského prezidenta Vladimira Putina francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian. Informovala o tom agentúra AFP.
Le Drian zároveň upozornil, že "bezpečnosť" ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je "ohrozená".
"Toto je totálna vojna. Putin sa rozhodol... vymazať Ukrajinu z mapy národov," povedal šéf francúzskej diplomacie pre rozhlasovú stanicu France Inter.
Ako dodal, Francúzsko je "znepokojené" aj v súvislosti s možnou ruskou vojenskou ofenzívou proti Moldavsku a Gruzínsku, cituje AFP.
Jean-Yves Le Drian. Foto: TASR/AP
09:01 Britský minister obrany: Rusko stratilo viac ako 450 vojakov
Britský minister obrany Ben Wallace v piatok oznámil, že Rusku sa počas prvého dňa svojej invázie na Ukrajinu nepodarilo dosiahnuť ani jeden zo svojich hlavných cieľov a stratilo viac ako 450 vojakov. TASR tieto informácie získala z webovej stránky stanice Sky News.
Britské tajné služby podľa Wallacea potvrdili, že Rusko za svojím pôvodným časovým plánom zaostáva a ruská armáda "počas prvého dňa zlyhala pri plnení svojho hlavného cieľa". Wallace povedal, že od začiatku ruskej invázie bolo zabitých viac ako 450 ruských vojakov.
Rusko má podľa Spojeného kráľovstva v úmysle podniknúť inváziu na celé územie Ukrajiny. Ukrajina však podľa jeho slov odoláva vo väčšej miere, ako Rusi očakávali. Rusku sa podľa neho takisto nepodarilo získať významné letisko, píše Sky News.
08:52 Britská ministerka označila ruský útok na Ukrajinu za "barbarský a neoprávnený"
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová označila v piatok ruský vojenský útok na Ukrajinu za "barbarský" a "neodôvodnený" a zopakovala, že jej krajina podporuje Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP.
"Solidarita s (ukrajinským ministrom zahraničných vecí) Dmytrom Kulebom a ukrajinskými obyvateľmi. Útok (ruského prezidenta Vladimira) Putina na Ukrajinu je barbarský, neoprávnený a ukazuje bezcitnú neúctu k ľudskému životu," uviedla Trussová na Twitteri.
"Budeme naďalej brať Putina na zodpovednosť a zostaneme neochvejní v našej podpore," dodala.
Britský premiér Boris Johnson pred poslancami vo štvrtok v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine oznámil, že veľké ruské banky budú čeliť úplnému zmrazeniu aktív v Spojenom kráľovstve.
Všetky veľké ruské banky budú podľa neho vylúčené z finančného systému ostrovného kráľovstva s tým, že na druhú najväčšiu ruskú banku VBT bude uvalené "úplné zmrazenie aktív".
Liz Trussová. Foto: TASR/AP
08:51 Ukrajinská armáda bojuje proti ruským jednotkám neďaleko Kyjeva
Ukrajinská armáda v piatok uviedla, že bojuje proti prenikajúcim ruským jednotkám severozápadne od hlavného mesta Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP.
"Výsadkové útočné jednotky ukrajinských ozbrojených síl bojujú v oblastiach obcí Dymer a Invankiv," uviedla ukrajinská armáda na svojom účte na sociálnej sieti Facebook.
Dymer sa nachádza 45 kilometrov severne a Ivankiv zhruba 60 kilometrov severozápadne od ukrajinskej metropoly, spresňuje AFP.
08:46 Proti invázii protestovali po svete tisíce ľudí
Na znak solidarity s Ukrajinou a na protest proti "nereálnej vojne" ruského prezidenta Vladimira Putina vyšli vo štvrtok do ulíc v mestách po celom svete tisícky demonštrantov. Stovky ľudí, ktorí sa zúčastnili na pochodoch v samotnom Rusku, zatýkala polícia. Informovala o tom agentúra AFP.
Ruská polícia uskutočnila podľa nezávislého monitoru približne 1400 zatknutí v 51 mestách po celej krajine po tom, čo úrady varovali občanov, aby sa na protestných pochodoch nezúčastňovali.
Tisíce ľudí sa zhromaždili na pražskom Václavskom námestí a potom pochodovali smerom k ruskému veľvyslanectvu, pričom demonštranti niesli veľký plagát s Hitlerom a Putinom a sloganom 1938-2022, ktorý odkazuje na rok okupácie Československa nacistickým Nemeckom.
Niekoľko stoviek ľudí sa v nemeckej metropole zišlo pri Brandenburskej bráne v nemeckej metropole Berlín, pričom monument bol už druhý večer po sebe nasvietený vo farbách ukrajinskej vlajky.
"Je tomu ťažké uveriť, je to nereálne," citovala agentúra AFP 35-ročného ukrajinského inžiniera Antona Kušča. "Je to katastrofické pre celý svet... Lenže máme to, čo máme, tyrana sediaceho v Kremli," dodal.
K protestu v Berlíne sa pripojili aj Rusi. Niektorí držali v rukách transparenty pred budovou ruskej ambasády. "Chceme ukázať, že sme proti vojne. Ukrajina bola vždy veľmi priateľská a blízka krajina. Máme tam množstvo príbuzných, množstvo priateľov. Nikto nechce túto vojnu," uviedla 40-ročná učiteľka z Moskvy Jekaterina Studnická.
Demonštranti vyšli do ulíc okrem iného aj v Londýne, Madride, Štokholme, Amsterdame, New Yorku, Dubline, Berne, Varšave, Barcelone, Washingtone a v Aténach. Protesty boli aj v Istanbule, Bejrúte a Tokiu.
Ľudia počas protestného zhromaždenia proti ruským útokom na Ukrajine pred ruským konzulátom v Marseille 24. februára 2022. Foto: TASR/AP
08:25 Macron: Je užitočné ponechať otvorenú cestu pre dialóg s Putinom
Udržiavať pri živote šancu na dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom po tom, čo spustil inváziu na Ukrajinu, je užitočné, uviedol v piatok francúzsky prezident Emmanuel Macron. Informovala o tom agentúra AFP.
Macron po summite lídrov Európskej únie (EÚ) povedal, že "popri odsúdení, popri sankciách" zostáva užitočné "nechať túto cestu otvorenú a keď príde deň, keď budú splnené podmienky, môžeme dosiahnuť ukončenie nepriateľských akcií".
Francúzsky prezident bol vo štvrtok jediným západným lídrom, ktorý hovoril s Putinom po tom, čo ruská armáda vpadla na územie Ukrajiny, pripomína AFP. Kremeľ uviedol, že Putin viedol s Macronom "úprimný" rozhovor. Podľa vyhlásenia Elyzejského paláca francúzsky prezident telefonoval Putinovi, aby požadoval ukončenie ofenzívy Moskvy na Ukrajine.
Americká stanica CNN v tejto súvislosti uviedla, že sa francúzsky prezident stavia do pozície sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou pre prípadnú dohodu o prímerí.
Macron tiež podľa CNN obvinil Putina z neúprimnosti, keď len niekoľko hodín pred začiatkom vojenskej operácie na Ukrajine diskutoval spolu s ostatnými lídrami EÚ a ruským prezidentom o "podrobnostiach implementácie dohôd s Minska", ktorými v roku 2015 stanovili v regióne krehké prímerie.
"Takže áno, bola tu neúprimnosť. Áno, prezident Putin sa úmyselne a vedome rozhodol začať vojnu, keď by sme stále mohli rokovať o mieri," podotkol Macron.
Na štvrtkovom summite lídri EÚ podpísali nové kolo nových sankcií voči Rusku a Bielorusku, ktoré predseda Európskej rady Charles Michel označil za "masívne a bolestivé".
Macron v piatok tiež uviedol, že Francúzsko po ruskej invázii urýchľuje nasadzovanie svojich jednotiek v záujme posilnenia východného krídla Severoatlantickej aliancie (NATO) v Rumunsku. Ide o súčasť širšieho úsilia spojencov NATO posilniť svoju pozíciu vo východných členských krajinách. Aliancia pritom mobilizovala tisícky vojakov, píše AFP. Spojené štáty vo štvrtok uviedli, že do Nemecka posielajú ďalších 7000 vojakov, pripomína AFP.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron (vpravo) a ruský prezident Vladimir Putin mávajú 9. decembra 2019 v Elyzejskom paláci v Paríži. Foto: TASR/AP
08:17 Zelenskyj viní Rusko z útokov na civilistov; zdôraznil hrdinstvo Ukrajincov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na piatok povedal, že útočiace ruské sily sa zameriavajú na oblasti obývané civilistami. Svojich krajanov pochválil za ich "hrdinstvo" a potvrdil, že Kyjev robí "všetko, čo je v jeho silách", aby ich ochránil. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Tvrdia, že civilné objekty nie sú ich cieľmi. Je to však ďalšia z ich lží. V skutočnosti nerozlišujú medzi oblasťami, v ktorých operujú," povedal Zelenskyj vo videu.
"Ukrajinci preukazujú hrdinstvo," povedal prezident a dodal, že "ukrajinské sily robia všetko, čo je v ich silách", aby ľudí ochránili.
Rusko bude podľa Zelenského slov bude musieť "skôr či neskôr" s Kyjevom hovoriť. "Hovoriť o tom, ako ukončiť boje a zastaviť túto inváziu," povedal ukrajinský prezident.
Čím skôr sa táto konverzácia začne, tým menej strát utrpí aj Rusko samotné, uviedol Zelenskyj vo videu. Prezident Rusov takisto vyzval, aby protestovali proti útokom prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu, píše AFP.
Volodymir Zelenskyj. Foto: TASR/AP
08:02 Minister obrany USA prisľúbil Ukrajine podporu
Americký minister obrany Lloyd Austin vo štvrtok telefonicky hovoril so svojím ukrajinským náprotivkom Olexijom Reznikovom v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Informovala o tom v noci na piatok stanica CNN.
Austin svojmu ukrajinskému partnerovi povedal, že Spojené štáty podporujú suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny a budú pokračovať v poskytovaní obrannej pomoci Kyjevu navzdory ruskej "neodôvodnenej a nevyprovokovanej vojne".
Austin tiež vo štvrtok viedol sériu rozhovorov so spojencami USA vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Talianska a so zástupcami krajín tzv. Bukureštskej deviatky (B9), medzi ktoré patria Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Toto zoskupenie vzniklo v roku 2015 po ruskej anexii Krymu a intervencii na východe Ukrajiny, približuje CNN.
Austin taktiež hovoril aj s ministrami obrany Turecka a Kanady.
07:35 OBSE dočasne z Ukrajiny evakuuje zahraničných členov misie
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo štvrtok oznámila, že z Ukrajiny dočasne evakuuje zahraničných členov svojej misie z dôvodu zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Z dôvodu prebiehajúcich bojov a zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie na Ukrajine... Som sa rozhodla dočasne evakuovať všetkých zahraničných členov misie z Ukrajiny tak rýchlo, ako to len bude možné." uviedla generálna tajomníčka OBSE Helga Schmidová.
Zároveň vyzdvihla "odhodlanie a statočnosť zamestnancov OBSE" od začiatku bojov na Ukrajine v roku 2014, ktorí sú podľa jej slov "našimi nezaujatými očami a ušami v celej krajine".
Rusko v roku 2014 súhlasilo s rozmiestnením pozorovateľov OBSE na Ukrajine, pripomína AFP. Ich úlohou bolo monitorovanie prímeria na východe Ukrajiny, kde prebiehali boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vládnymi zložkami v Luhanskej a Doneckej oblasti.
Pozorovatelia boli rozmiestnení na niekoľkých miestach a boli jedinými neutrálnymi svedkami incidentov na východe Ukrajiny, o ktorých pravidelne zverejňovali správy, píše AFP.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov (vľavo) a jeho švédska rezortná kolegyňa Ann Lindeová počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Štokholme vo štvrtok 2. decembra 2021. Foto: TASR/AP
07:06 Zelenskyj potvrdil správy o raketových útokoch, ktoré ráno zasiahli Kyjev
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil správy o niekoľkých ruských raketových útokoch, ktoré v piatok ráno zasiahli ukrajinské hlavné mesto. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba prirovnal tieto útoky k útoku nacistického Nemecka z roku 1941 na Kyjev. TASR o tom informuje na základe správ televízie CNN a agentúry DPA.
Zelenskyj uviedol, že k útokom na Kyjev prišlo okolo 4.00 h miestneho času, pričom ukrajinskej armáde sa podarilo zastaviť postup ruských vojakov.
Národná rada (NR) SR odsudzuje nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine. Žiada Rusko o okamžité zastavenie vojenskej operácie a bezpodmienečné stiahnutie ozbrojených síl z Ukrajiny. Požaduje, aby sa Rusko vrátilo k rokovaciemu stolu a hľadalo riešenie mierovou cestou. Vyjadruje tiež solidaritu s ukrajinským národom.
Parlament to uvádza vo schválenom vyhlásení, ktoré predložili poslanci Michal Šipoš (OĽANO), Juraj Šeliga (Za ľudí), Anna Zemanová (SaS) a Peter Pčolinský (Sme rodina).
Zo 113 prítomných poslancov návrh podporilo 112, nikto nebol proti a nikto sa nezdržal, no jeden poslanec nehlasoval. Na hlasovaní chýbal celý poslanecký klub ĽSNS i niekoľko zákonodarcov z každého klubu. Viacerí poslanci boli z rokovania ospravedlnení. Vyhlásenie podporili aj opoziční poslanci zo Smeru-SD a poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD.
Čo obsahuje vyhlásenie
"Ruská vojenská agresia proti Ukrajine – nezávislému a suverénnemu štátu – je hrubým pošliapaním medzinárodného práva a princípov Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Budapeštianskeho memoranda, Parížskej Charty a Základnej zmluvy NATO – Rusko. Kroky Ruskej federácie nebezpečným spôsobom podkopávajú európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu," zdôrazňuje NR SR vo vyhlásení.
Parlament žiada Rusko, aby plne rešpektovalo nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Vyzýva ho tiež, aby plne rešpektovalo medzinárodné humanitárne právo a umožnilo bezpečný a nerušený humanitárny prístup a pomoc všetkým osobám v núdzi. Potvrdzuje, že územia samozvaných republík Doneck a Luhansk sú naďalej zvrchovaným územím Ukrajiny.
NR SR tiež odsudzuje tragické straty na životoch a ľudské utrpenie spôsobené agresiou, "za ktorú nesie Ruská federácia plnú zodpovednosť a vyjadruje solidaritu s obeťami".
Národná rada SR tiež vyjadruje plnú podporu Ukrajine a jej občanom a vyjadruje sústrasť nevinným obetiam tejto agresie. "Ukrajina bojuje za hodnoty slobody, demokracie, politickej nezávislosti, štátnej suverenity a územnej celistvosti, ktoré sú kľúčové aj pre Slovensko," uvádza sa vo vyhlásení.
Vo vyhlásení NR SR opätovne deklarovala aj svoju "neochvejnú podporu pre nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc".
"Občania Slovenskej republiky sú solidárni so susedným ukrajinským národom a plne podporujú jeho právo slobodne si vybrať svet, v akom chcú pokojne žiť a prosperovať. Sme zároveň presvedčení, že prebiehajúca agresia neodráža vôľu väčšiny ruského národa. Ruský národ si nezaslúži, aby ho jeho politické vedenie viedlo do medzinárodnej izolácie a ekonomickej krízy," zdôraznila NR SR vo vyhlásení. Dodala, že stojí pri ľude Ukrajiny a jej demokraticky zvolených predstaviteľoch.
Muška: Útoky zo strany Ruska zasiahliaj civilné obyvateľstvo
Na úvod mimoriadnej schôdze parlamentu zaznela okrem slovenskej aj ukrajinská hymna, potom vystúpil veľvyslanec Ukrajiny v SR Jurij Muška.
Veľvyslanec Ukrajiny v SR Jurij Muška vyzval poslancov Národnej rady (NR) SR, aby podporili Ukrajinu a jej európske ambície. Počas svojho vystúpenia v pléne hovoril o mimoriadnej potrebe materiálnej i vojenskej pomoci. Zároveň sa poďakoval za pomoc Ukrajincom utekajúcim pred vojenským konfliktom.
Muška vyzval poslancov na "maximálne úsilie", aby neotáľali s účinnou a potrebnou pomocou Ukrajine. "Zbraňami, financiami, humanitárnou pomocou," povedal. Muška poslancom pripomenul, že útoky zo strany Ruska zasiahli aj civilné obyvateľstvo.
Konflikt bude mať podľa neho dôsledky aj za hranice Ukrajiny. Vojaci Ukrajiny podľa veľvyslanca bojujú za mier, demokraciu a európske hodnoty. "Za týchto okolností je teraz veľmi dôležitá pomoc a podpora Ukrajine zo strany našich partnerov, predovšetkým uvaliť tvrdé sankcie voči Ruskej federácii," dodal.
Muška tiež uviedol, že cíti podporu Slovenska aj jeho občanov. "Včerajší pokojný pochod je toho príkladom," povedal s tým, že na túto podporu Ukrajinci nikdy nezabudnú.
Pčolinský vyzval poslancov opozície i koalície, aby nevyužívali rokovanie na politikárčenie
Po jeho vystúpení začali poslanci NR SR rokovať o vyhlásení parlamentu na podporu Ukrajiny., ktoré pred 16:00 h aj schválili.
Poslanec Peter Kmec z Hlasu-SD označil návrh za "veľmi silné vyjadrenie solidarity". "Táto debata sa zase zvrtla do vnútropolitických prekáračiek," povedal v pléne. Je podľa neho zbytočné ísť do historických a vnútropolitických súvislostí. "Je veľmi dôležité, aby Ukrajina dostala z tejto sály jednoznačný signál," dodal Kmec.
Šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský vyzval poslancov opozície i koalície, aby nevyužívali rokovanie na politikárčenie. Politické hádky podľa neho nezaujímajú nikoho na Slovensku a ani za hranicami. "Sme tu dnes preto, aby sme ako Národná rada SR ako celok odsúdili to, čo sa deje na Ukrajine, aby sme prijali legislatívu na pomoc Ukrajincom," uzavrel Pčolinský.
Zemanová varovala pred dezinformáciami, Kéry odsúdil agresiu Ruska
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová vyjadrila podporu celej Ukrajine a jej obyvateľom. "Sme povinní jej pomáhať," vyhlásila. Upozornila tiež na hrozbu dezinformácií. "Chcem vyzvať všetkých občanov, aby si správy o vojne na Ukrajine overovali a čerpali z relevantných zdrojov. Ako dokazuje minulosť, Rusko spraví všetko pre to, aby svoje dezinformácie, či už o jadrových zbraniach na Ukrajine alebo iných nepravdách, šírili aj na území Slovenska. Platí to aj pre opozíciu," apelovala.
Poslankyňa Záborská zdôraznila, že vojna nie je riešenie. "Ukrajina sa, žiaľ, dostala do stredu konfliktu medzi veľmocami. Už dlho nebola vojna k našim hraniciam tak blízko," skonštatovala. Verí, že SR je vďaka vybudovaným spojenectvám v bezpečí. Poďakovala za to vládam SR od roku 1998. Zdôraznila význam dodržiavania medzinárodných dohôd. Parlament vyzvala na jednotu a spoluprácu. Opozíciu žiada o konštruktívnu diskusiu. Obrátila sa na predstaviteľov SR, aby urobili všetko pre mier. Apelovala tiež na pomoc obyčajným ľuďom.
Marián Kéry (Smer-SD) za všetkých poslancov Smeru-SD odsúdil vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine. Pripomenul, že spory medzi krajinami, bez ohľadu na to, aké sú ťažké, sa nemôžu viesť vojenskou cestou, ale len diplomatickými rokovaniami. Vojna je podľa neho krokom späť, ktorý vedie ku katastrofe. "Ruskú agresiu musíme na Ukrajine odmietnuť bez ohľadu na to, že by sme špekulovali a empaticky premýšľali, čo sa za ruskými motívmi mohlo skrývať," dodal. Súhlasí so slovami Záborskej, že dodržiavanie medzinárodného práva je kľúčové. "Pre štáty ako Slovensko je to ešte dvojnásobne dôležitejšie," skonštatoval. V tejto súvislosti však pripomenul prístup americkej administratívy k Iraku či Sýrii.
Je mu ľúto, že politici EÚ, NATO i Spojených štátov amerických dávali Ukrajine falošné nádeje. "Viackrát sme to opakovali, že im nemáme dávať falošné nádeje. Huckali sme ich proti Ruskej federácii," povedal. Kéry dúfa, že si politici Ruska a Ukrajiny môžu sadnúť za jeden rokovací stôl. "Iná cesta, ako zachrániť mier, nie je," doplnil.
Podpredseda Zahraničného výboru NR SR Peter Osuský (SaS) vidí paralelu v konaní nacistického vodcu Adolfa Hitlera a ruského prezidenta Vladimira Putina. Myslí si, že Ukrajine treba pomáhať vojensky. "Našou nádejou za tejto situácie, keď bude vo Vyšnom Nemeckom za hranicou čižma Putinovho kata, je jedinou nádejou mať na území SR bojovú silu," vyhlásil s tým, že stačí "čo i len hŕstka" vojakov, aby "ten na druhej strane vedel, že ak sa týmto niečo stane, bude zle".
Niekoľko návrhov zákonov
Parlament má na minoriadnej schôdzi rokovať aj o návrhoch zákonov, ktoré vláda odobrila na dopoludňajšom rokovaní, sa má ich prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Legislatívou sa navrhuje, aby bolo možné vyhlásiť mimoriadnu situáciu aj v prípade hromadného prílevu cudzincov. Novela zákona o azyle umožní vláde vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie. V zákone sa zároveň precizujú ustanovenia, ktoré upravujú poskytnutie dočasného útočiska. Úpravou zákona o kybernetickej bezpečnosti sa zasa sleduje cieľ zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete prostredníctvom nového inštitútu "blokovania".
Roky o Vladimirovi Putinovi tvrdil, že je psychicky nevyrovnaný človek a má v sebe násilnícke sklony. A súčasná vojenská invázia Ruska na Ukrajinu pod vedením dlhoročného prezidenta tejto krajiny mu dáva za pravdu. Niekdajší sovietsky šachový veľmajster Garri Kasparov vo svojom príspevku na Twitteri kriticky o Putinovi napísal: "Je to had, ktorého si slobodný svet zohrieval na prsiach a zachádzal s ním ako so seberovným spojencom, kým on riešil svoju korupciu."
Päťdesiatosemročný rodák z Azerbajdžanu Kasparov roky reprezentoval bývalý Sovietsky zväz a dotiahol to až na šachového veľmajstra. V rokoch 1985 až 2000 bol nepretržite majstrom sveta.
Po skončení aktívnej kariéry v roku 2005 vstúpil do politiky a stal sa veľkým kritikom Vladimira Putina. Založil stranu Zjednotený občiansky front, bol jedným z lídrov opozičného hnutia liberálov, podieľal sa na organizovaní vládnych protestov.
V roku 2013 pocítil zostrené útoky na svoju osobu, preto zvolil odchod do USA a požiadal o chorvátske občianstvo. "Môj boj proti Putinovi sa však neskončí," uviedol vtedy Kasparov, cituje ho portál iDnes.cz.
Po ruskej anexii Krymu v roku 2014 vyhlásil: "Neviem, aká je cena otvorenej konfrontácie s Putinom, asi vysoká. Všeobecne v dejinách platí, že každým ďalším dňom je tá cena vyššia. Zastaviť Hitlera v roku 1936 by niečo stálo, ale o rok neskôr by už tá cena bola vyššia. V roku 1938 ešte vyššia a v roku 1939 už bolo neskoro."
Po tom, čo Rusko pod vedením Putina aktuálne napadlo Ukrajinu a fakticky rozpútalo vojnový konflikt, Kasparov opäť pritvrdil. "Perfektné načasovanie. Kým Bezpečnostná rada OSN diskutuje o Ukrajine, Putin v rovnakej chvíli zaútočí a rozpúta vojnu proti nevinnému národu. Svet dal Putinovi osem rokov na to, aby sa vyzbrojil a čo najlepšie pripravil na útok..."
Niekdajší veľký súper Anatolija Karpova spísal aj zoznam požiadaviek ako apel na mocných tohto sveta, ako by mali bezpodmienečne poskytnúť pomoc Ukrajincom. "Podporte Ukrajinu vojensky, pošlite im zbrane aj kybernetickú podporu. Zmocnite sa ruských financií a vylúčte Rusov z medzinárodných inštitúcií. Zrušte Putinovu propagandu, prestaňte šíriť klamstvá tohto diktátora. A odvolajte ruských veľvyslancov vo svojich krajinách, nemá zmysel s nimi komunikovať," žiada Kasparov.
Americký herec a režisér Sean Penn sa nachádza na Ukrajine, v tamojšom hlavnom meste Kyjev nakrúca dokumentárny film o ruskej invázii. Informovala o tom v noci na piatok tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Sean Penn, dvojnásobný držiteľ Oscara, sa zúčastnil na vládnej tlačovej konferencii v Kyjeve a stretol sa aj so Zelenským.
"Režisér prišiel do Kyjeva špeciálne za účelom zaznamenať všetky udalosti odohrávajúce sa na Ukrajine a ako dokumentarista povedať svetu pravdu o ruskej invázii do našej krajiny. Penn je medzi tými, ktorí podporujú Ukrajinu. Sme mu vďační za tento prejav odvahy a čestnosti," uvádza sa vo vyhlásení Zelenského kancelárie zverejnenom na sociálnych sieťach.
"Penn preukázal odvahu, ktorá mnohým iným vrátane západných politikov chýba," pokračuje znenie príspevku. Penn, ktorý navštívil Ukrajinu už vlani v novembri a stretol sa tam s vojenskými činiteľmi, hovoril teraz s novinármi a vojakmi. "Videl, ako bránime svoju krajinu," uviedla Zelenského kancelária.
Sean Penn (61) pripravuje daný dokument pre spoločnosť Vice Studios, spresnila spravodajská stanica NBC News.
Jeho najnovšia návšteva prichádza v čase, keď invázne ruské sily od štvrtkového rána postupujú hlboko do územia Ukrajiny, pričom na predmestiach Kyjeva zúria boje a na viaceré ukrajinské mestá padajú raketové strely a delostrelecké granáty.
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok označil ruského prezidenta Vladimira Putina za agresora a oznámil ďalšie tvrdé sankcie USA voči ruským bankám, elitám a ich rodinám. TASR o tom informuje na základe prejavu, ktorý bol z Bieleho domu vysielaný naživo.
"Putin je agresor, Putin si túto vojnu vybral. Teraz on a jeho krajina ponesú následky," vyhlásil v úvode prejavu Biden.
"Vladimir Putin plánoval tento vopred premyslený útok mesiace. Putin presunul viac ako 175 000 vojakov k ukrajinským hraniciam a postavil poľné nemocnice," pokračoval šéf Bieleho domu.
"(Putin) odmietol každé úsilie, ktoré Spojené štáty a naši spojenci v dobrej viere vyvinuli, aby riešili naše obavy o vzájomnú bezpečnosť prostredníctvom dialógu s cieľom vyhnúť sa zbytočným konfliktom," dodal Biden a oznámil balík sankcií.
Sankcie podľa neho spôsobia vážne problémy ruskej ekonomike. „Tieto sankcie sme zámerne navrhli tak, aby maximalizovali dlhodobý dopad na Rusko a minimalizovali dopad na Spojené štáty a našich spojencov. Zdôrazňujem, že Spojené štáty to nerobia samé. Celé mesiace sme budovali koalíciu partnerov, ktorí zastupujú viac ako polovicu globálnej ekonomiky," uviedol prezident USA a pripomenul, že už v prvej vlne opatrení Spojené štáty sankcionovali ruské banky.
"Odrezali sme najväčšiu ruskú banku, ktorá sama vlastní viac ako tretinu ruských bankových aktív. Odrezali sme ju od finančného systému USA. A dnes blokujeme ďalšie štyri veľké banky. To znamená, že každý majetok, ktorý majú v Amerike, bude zmrazený. Zahŕňa to VTB – druhú najväčšiu banku v Rusku, ktorá má aktíva v hodnote 250 miliárd amerických dolárov," oznámil Biden. Na sankčný zoznam pribudli "mená ruských elít a ich rodinných príslušníkov". Biden vysvetlil, že ide o osoby, ktoré "osobne profitujú" z politiky Kremľa.
Agentúra Reuters upozornila na fakt, že americký prezident neoznámil odstrihnutie Ruska od globálneho medzibankového platobného systému SWIFT. Takýto krok bol predmetom diskusií aj v roku 2014 po ruskej anexii.
Pomoc ponúkajú susednej Ukrajine aj cirkevné organizácie. Nadácia ACN, Slovenská katolícka charita a Evanjelická cirkev augsburského vyznania vyhlásili zbierky.
Straty na ľudských životoch, obrovské materiálne škody a ďalšie tragédie vojny sa pre obyvateľov Ukrajiny stali realitou. Priamo v týchto chvíľach opúšťajú desaťtisíce z nich svoje mestá a domovy. Hlásia civilné obete na životoch. Výbuchy ohlasujú z celého územia štátu.
Organizácia ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi prisľúbila jeden milión eur na podporu miestnej Cirkvi. Tá už týždne pripravovala svoje ľudské a materiálne kapacity na pomoc obetiam vojny.
„Nadácia ACN v minulosti podporovala Cirkev na Ukrajine a neopustí ju ani v tomto veľmi kritickom a ťažkom čase,“ povedal Thomas Heine-Geldern, výkonný prezident ACN.
Ako sa využijú vyzbierané prostriedky:
Pápežská nadácia ACN roky spolupracuje s overenými partnermi priamo na Ukrajine. Teraz ich ukrajinská strana prosí o pomoc, aby mohla poskytovať jedlo, vodu, zdravotnú starostlivosť aj úkryt obetiam vojny a obrovskému množstvu ľudí, ktorí sa dali na útek.
Okamžitá pomoc pre obyvateľov diecéz v núdzi v regiónoch Charkova, Donecku, Odesy a na Kryme.
Pomoc pre 4 789 kňazov a 1 350 rehoľných sestier po celej Ukrajine, aby mohli naďalej pomáhať núdznym v ich farnostiach.
„Sme pripravení prijať ľudí v kostoloch, poskytnúť im jedlo a vodu. Zorganizovali sme kurzy prvej pomoci pre kňazov, rehoľníkov a laikov, aby sa v prípade potreby mohli postarať o zranených,“ povedal metropolita Mieczyslaw Mokrzycki, arcibiskup Ľvova.
Už začiatkom týždňa uviedol, že Cirkev si prenajala prázdne domy, aby slúžili ako ubytovanie pre vysídlencov.
Dianie na Ukrajine po ruskom ostreľovaní. Foto: TASR/AP
Mnoho ľudí žije na Ukrajine pod hranicou chudoby
Finančná situácia v krajine sa od začiatku vojny pred ôsmimi rokmi zhoršila, no od začiatku krízy v januári sa národná mena hrivna neustále znehodnocovala. Po tom, čo Rusko uznalo dva odtrhnuté regióny na čele s proruskými separatistami, tento pokles pokračoval.
„Situácia sa každým dňom zhoršuje. Žijeme teraz z hodiny na hodinu. Ceny rastú najmä pri základných tovaroch,“ povedal ešte v januári Mons. Pavlo Hončaruk, biskup z oblasti Charkov-Záporožie.
„Najmä teraz musí ACN zabezpečiť prítomnosť kňazov a rehoľných sestier a bratov so svojimi ľuďmi, vo farnostiach, s utečencami, v sirotincoch a domovoch pre slobodné matky a pre seniorov, ktorí budú čeliť výzve prežiť stupňujúce sa náklady v dôsledku vojny,“ povedal Heine-Geldern.
Aj Slovenská katolícka charita (SKCH) vyhlásila vo štvrtok celoslovenskú zbierku na pomoc a záchranu obyvateľov Ukrajiny.
„Vo svete utrpenia, ktoré vojna prináša, je našou odpoveďou solidarita a zmierenie. Mlčanie nie je na mieste, najmä ak ide o nášho suseda, ktorému po osemročnom konflikte dochádzajú sily,“ povedal generálny sekretár SKCH Erich Hulman. SKCH pôsobí na Ukrajine už od vypuknutia konfliktu v roku 2014, keď poskytla materiálnu pomoc a rozšírila tam projekt Adopcia na diaľku. Od roku 2020 pomáha SKCH rodinám, ktoré utiekli z oblasti konfliktu, poukážkami na potraviny, liekmi a psychologickou pomocou.
Slovenská katolícka charita v súvislosti s pomocou Ukrajine evidovala v piatok o 14:00 h viac ako 85-tisíc eur a vyše 1 300 individuálnych darcov. Pre agentúru SITA to uviedla manažérka oddelenia komunikácie, PR a fundraisingu Slovenskej katolíckej charity Monika Molnárová. Zbierku na pomoc ľuďom Ukrajine vyhlásila charita vo štvrtok o 10:00 h.
Výnos z aktuálnej zbierky poputuje podľa nej priamo na Ukrajinu. Dodala, že ich pracovníci v Dnepre ich informovali, že v obchodoch už prakticky nie je žiadny tovar ani lieky a situácia sa neustále mení. V súčasnosti sa ľudia z charity nachádzajú na hranici s Ukrajinou, kde pomáhajú. Charita naďalej monitoruje ubytovacie kapacity a pripravuje charitný dom v Dolnom Smokovci na príchod prvých Ukrajincov.
„Z predchádzajúcich skúsenosti pri tornáde na Morave vieme, že solidarita Slovákov je obrovská, ak ide o niekoho z našich susedov. Potvrdilo sa nám to aj pri ozbrojenom konflikte na Ukrajine,“ podotkla Molnárová. Doplnila, že sa im ozývajú aj rôzne spoločnosti, ktoré by chceli poskytnúť materiálnu pomoc vo forme trvanlivých potravín, drogérie, diek, spacákov či oblečenia.
Pomoc je viac než potrebná.
Prispieť do zbierky na pomoc ľuďom na Ukrajine môže verejnosť online na https://charita.darujme.sk/ukrajina/ alebo prevodom na číslo účtu verejnej zbierky Človek v núdzi SK93 1100 0000 0029 4546 3097, VS: 380. Výnos zo zbierky sa použije na akútnu pomoc ľuďom v oblasti konfliktu, stravu, ubytovanie a zabezpečenie základných potrieb v spolupráci s ukrajinskou charitou a lokálnou Caritas Donetsk.
Pomoc príde aj od evanjelickej cirkvi
Číslo účtu je: SK 42 0200 0011 6900 0044 3012, variabilný symbol: VS 663 300, účel platby: Zbierka pre Ukrajinu. Vyzbieraná pomoc bude predovšetkým zaslaná Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Ukrajine (biskup Pawlo Schwarz, Odesa) na veľmi adresné použitie všetkým potrebným a v druhom rade bude určená na potreby riešenia utečeneckej krízy na Slovensku. O plnení účtu a použití prostriedkov budú pravidelne informovať.
Stovky ľudí sa vo štvrtok v Bratislave zúčastnili tzv. tichého pochodu na protest proti útoku ruskej armády na Ukrajinu. Podporu Ukrajine prostredníctvom zhromaždenia vyjadrili aj v Prievidzi či v Košiciach.
"Diane na Ukrajine sa nás bytostne dotýka. Sme s Ukrajinou, prežívame jej bolesť a strach. Naša podpora je hlboká a nespochybniteľná," uviedli organizátori bratislavského pochodu.
Pochod začal o 18.00 h na Hodžovom námestí a pokračoval až k ukrajinskému veľvyslanectvu. Zorganizovali ho občianski aktivisti z rôznych častí Slovenska, ktorých iniciatíva s názvom Mier Ukrajine vznikla v reakcii na aktuálnu situáciu na Ukrajine. Bol oficiálne ohlásený a organizovaný so súčinnosťou mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Na jeho bezpečný priebeh dohliadali bratislavskí krajskí policajti.
Prezidentský palác vysvietený farbami Ukrajiny počas sviečkového pochodu za mier na Ukrajine.
K tichému protestu proti vojnovému konfliktu na Ukrajine sa vo štvrtok podvečer pripojila i verejnosť na Námestí slobody v Prievidzi. Zhromaždenie organizovalo občianske združenie Berkat. Podľa jeho zástupcov chcú, aby Ukrajinci vedeli, že na Slovensku je množstvo ľudí, ktorí na nich myslia a sú im ochotní pomôcť.
"Nedovolíme, aby politici, politické strany a konšpiračné teórie postavili múr medzi nami, medzi obyvateľmi Slovenska a Ukrajiny," adresovali občanom susednej republiky.
Foto: Jakub Kotian/TASR
Podporu Ukrajine vyjadrili aj ľudia v Košiciach, kde na protest proti ruskej agresii zorganizovali zhromaždenie s názvom Stojíme za Ukrajinou.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok v skorých ranných hodinách oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. Ruské jednotky zaútočili na viacerých miestach na ukrajinskom území.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok v skorých ranných hodinách oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny a ruské jednotky zaútočili na viacerých miestach na ukrajinskom území. TASR v tejto súvislosti prináša porovnanie stavu a výzbroje armád Ukrajiny a Ruska.
Vojaci
Ukrajina má podľa štatistík Globalfirepower.com z tohto roka dokopy 1,1 milióna vojakov, z toho 200-tisíc aktívnych, v ruskej armáde je 2,9 milióna vojakov a z nich 850-tisíc aktívnych. V záložných jednotkách majú Ukrajina aj Rusko po 250-tisíc členov. V polovojenských jednotkách má Ukrajina 50-tisíc príslušníkov, Rusko 250-tisíc.
Obranné rozpočty
Ukrajina investuje 11,9 miliardy USD do ozbrojených síl, v Rusku predstavuje táto suma 154 miliárd USD.
Letectvo
Ukrajina disponuje 318 a Rusko 4 173 lietadlami. Z toho Ukrajina má 98 a Rusko 1 511 bojových lietadiel. Počet vrtuľníkov je na Ukrajine 145 (z toho 34 bojových), Rusko má 2 087 helikoptér (538 bojových).
Tanky
V ukrajinskej armáde je 2 596 tankov, ruská armáda má k dispozícii viac ako 12-tisíc tankov.
Obrnené vozidlá
Ukrajina vlastní 12 303 obrnených vozidiel, Rusko viac ako 30-tisíc (podľa niektorých zdrojov 27-tisíc).
Delostrelectvo
Ukrajina má 2 040 ťažných a 1 067 samohybných diel, Rusko 7 571 ťažných a 6 574 samohybných.
Mobilné raketomety
Ukrajina má 490 raketometov, Rusko 3 391 raketometov.
Námorníctvo
Ukrajina disponuje 38 plavidlami námorných síl, Rusko ich má 605.
