AKTUALIZOVANÉ Na Slovensku bude pôsobiť do 2 100 vojakov Severoatlantickej aliancie. Tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území SR v utorok odsúhlasila Národná rada (NR) SR. Ide o reakciu Slovenska a spojencov na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.
Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96, 15 bolo proti, zdržalo sa 22 poslancov a jeden nehlasoval. Prítomnosť vojakov podporili všetci poslanci SaS, Sme rodina, Za ľudí i členovia klubu OĽaNO okrem Milana Kuriaka, ktorý bol proti. Za boli aj nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD. Poslanci Smeru-SD sa zdržali až na Jaroslava Bašku, ten návrh podporil. Klub ĽSNS a odídenci z tohto klubu návrh nepodporili.
Slovenskú jednotku má tvoriť do 600 českých, do 200 holandských, do 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov.
Počet príslušníkov ozbrojených síl súvisí aj s technikou, ktorú budú vojaci pri zabezpečovaní obrany SR obsluhovať a ktorá doplní vybrané nedostatkové spôsobilosti Ozbrojených síl SR. Ide napríklad o systém protivzdušnej obrany Patriot či možné nasadenie radarovej techniky Sentinel.
Posilnená predsunutá prítomnosť sa na Slovensku zriaďuje od 15. marca. "Cieľom je demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. Členské štáty NATO aj touto aktivitou potvrdzujú, že prípadný útok na jedného člena bude považovaný za útok na všetkých," uviedla ešte pred časom hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu. Sídlia v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Po útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štáty Aliancie zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín eFP pozdĺž celého východného krídla NATO vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a tiež Slovenska.
"Viac ako ústavná väčšina NR SR vie, čo je zodpovednosť, vie, kde je sever a vie, že NATO je tu práve na to, aby zaistila obranu a bezpečnosť celého svojho územia," uviedol minister obraby Jaroslav Naď (OĽaNO) po hlasovaní. Za podporu eFP sa poďakoval aj poslancom opozície. Ozrejmil, že na základe rozhodnutia parlamentu sa v najbližších dňoch začne s umiestňovaním vojakov, ako prví by mali prísť českí, následne nemeckí a holandskí vojaci. V prvom kole by podľa jeho slov mohlo prísť približne 1 200 až 1 300 vojakov. Odmieta argumenty Smeru-SD, že SR nie je konfliktom na Ukrajine bezprostredne ohrozená, a preto nepotrebujeme prítomnosť aliančných vojsk. Podčiarkol, že nemôžeme čakať na to, kým nás niekto napadne a musíme sa pripraviť na všetky možné scenáre.
Poslanci Smeru-SD podľa ich šéfa Roberta Fica nevidia dostatočné bezpečnostné dôvody, pre ktoré by prítomnosť vojsk NATO podporili. Odvolávajú sa na ubezpečenia najvyšších ústavných činiteľov SR, že Slovenská republika nečelí žiadnemu bezprostrednému ohrozeniu. "Smer-SD jednoznačne vyhlasuje, že v prípade bezprostredného ohrozenia SR bude podporovať aktívnu spoluprácu s ostatnými členskými štátmi NATO a podporí aj návrh na prítomnosť OS členských štátov NATO na území SR," skonštatoval Fico na tlačovej konferencii po hlasovaní.
Prezidentka prítomnosť vojsk NATO na Slovensku považuje za zodpovedné riešenie
Posilnenie vlastnej obranyschopnosti prostredníctvom kolektívnej bezpečnosti garantovanej štátmi Severoatlantickej aliancie považuje prezidentka SR Zuzana Čaputová za zodpovedné a nevyhnutné riešenie. Uviedla to v utorok večer na sociálnej sieti.
"Ruské politické vedenie vojensky zaútočilo na Ukrajinu, ale má neprijateľné nároky aj voči iným štátom vrátane Slovenska. V oficiálnych požiadavkách Kremľa z decembra minulého roka stojí, aby sa bývalé komunistické krajiny, ktoré vstúpili do Severoatlantickej aliancie, vzdali svojho práva prijať pomoc od spojencov bez súhlasu Ruska," povedala hlava štátu. V praxi by to podľa nej znamenalo, že záväzok Severoatlantickej aliancie, prísť nám na pomoc v čase krízy, by sa stal iba prázdnym sľubom. "Brať na ľahkú váhu takéto nároky, vnímam ako neprípustné bezpečnostné riziko pre Slovensko, najmä ak ich počujeme od predstaviteľov krajiny, ktorá len pred troma týždňami bezdôvodne napadla svojho suseda," poznamenala. Rusko podľa nej považuje susedné krajiny za sféru svojho vplyvu a pokiaľ by Vladimir Putin vojensky ovládol Ukrajinu, na východnej hranici Slovenska by sme susedili s Ruskom.
Súčasťou posilnenia obranyschopnosti Slovenska je doplnenie spôsobilosti našej armády inými krajinami v rámci predsunutej prítomnosti vojakov Severoatlantickej aliancie. "Táto prítomnosť nie je v žiadnom prípade stratou suverenity, ako sa niektorí naši prokremeľskí politici snažia nahovoriť. Naopak, je to posilnením suverenity a vyjadrením dôvery k partnerom, ktorí chránia aj našu bezpečnosť," vysvetlila Čaputová. Vojenský konflikt v Európe už nie je podľa jej slov iba teoretická možnosť, je to realita a musíme jej prispôsobiť aj vlastnú bezpečnosť.
Heger: Schválenie prítomnosti spojeneckých vojakov v SR je najlepším krokom
Schválenie prítomnosti spojeneckých vojakov na území Slovenska je najlepším krokom, aký mohli všetci verejní zástupcovia pre bezpečnosť občanov Slovenska spraviť. Na sociálnej sieti to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO).
"Populizmus a zastrašovanie nesmú vyhrať v zápase o demokraciu, hodnoty a slobodu," povedal premiér.
Naď veril, že preváži hlas rozumu
Minister obrany Naď verí, že aspoň v otázke obrany SR preváži u opozičných poslancov zdravý rozum a dokážu tak naprieč politickým spektrom ťahať za jeden povraz. Uviedol to v Národnej rade (NR) SR pri predkladaní návrhu na zriadenie tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO na Slovensku. Podčiarkol, že otázka bezpečnosti SR nie je o jednotlivcovi, ale o celej krajine. Upozornil na nepriaznivú situáciu na Ukrajine v súvislosti s ruskou inváziou.
Minister eviduje, že niektorí poslanci, ktorí boli proti obrannej zmluve s USA, avizovali podporu prítomnosti aliančných vojsk. Verí, že u poslancov Hlasu-SD i ďalších z opozície preváži hlas rozumu. "Že už sa minimálne v zahraničnopolitických a bezpečnostných a obranných prioritách krajiny dokážeme zjednotiť, drvivá väčšina z vás, a spoločne potiahnuť za jeden povraz. Obrana SR nie je obrana OĽaNO, koalície alebo niektorého jedinca, je to obrana SR ako štátu," podotkol Naď.
Zdôraznil, že pre zabezpečenie obrany krajiny nemožno zanedbať jej posilnenie technológiami, spôsobnosťami či činnosťou tajných služieb. "Je to naša zodpovednosť," vyhlásil minister. Upozornil na pravdepodobnosť útoku Ruskej federácie aj na letisko v ukrajinskom Užhorode, blízko našich hraníc. Zároveň poukázal na raketové útoky neďaleko poľských hraníc či používanie zakázanej munície na Ukrajine zo strany Ruska.
Naď ocenil, že pri návrhu na zriadenie eFP sa v parlamente môže oprieť o drvivú väčšinu hlasov poslancov. "Spoločne nedovolíme, aby nám tu cudzia moc rozbíjala krajinu." Pripomenul, že v súvislosti s vyšetrovaním vyzvedačstva a korupcie prepojenej s Ruskou federáciou zadržala polícia niekoľko osôb. Podľa jeho slov bol medzi nimi i bývalý asistent poslanca Miroslava Suju (v súčasnosti Republika) Jozef Mihalčin. V reakcii na Naďove slová Suja potkol, že jeho bývalý asistent nie je z ničoho obvinený.
Pellegrini je za vojská NATO, ale nie za zmuvu s USA
Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini si myslí, že asistent opozičného poslanca sa k zásadným citlivým informáciám nedostane, pokiaľ by mu poslanec netlmočil informácie z niektorých výborov v utajenom režime. Skonštatoval, že do parlamentu aj tak nechodí "veľa tajných klasifikovaných informácií".
Pellegrini deklaroval, že pozícia jeho strany v súvislosti so súhlasom s prítomnosťou vojsk NATO sa nemení. Už skôr avizoval podporu takejto prítomnosti, ak budú mať spojenecké vojská za úlohu chrániť krajinu, a tým aj Alianciu. Pripomenul pritom i záväzky voči partnerom v rámci NATO. Podotkol však, že sa nemení nesúhlasný postoj Hlasu-SD k obrannej dohode s USA. Výhrady má jeho strana aj k prípadnému poskytnutiu našich stíhačiek Ukrajine. "Naše letectvo má zostať v rukách slovenskej armády, nemôžeme všetko rozdať," dodal Pellegrini.
Členské krajiny EÚ sa v utorok formou písomnej procedúry dohodli na prijatí štvrtého balíka reštriktívnych opatrení voči Moskve v reakcii na pokračujúcu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Sankcie sa dotknú aj ruského vojenskopriemyselného komplexu a niektorých vývozných komodít, pričom Rusko v ich dôsledku príde o približne 3,3 miliardy eur.
Termín na ukončenie písomnej procedúry pre schvaľovanie nových sankcií vypršal v utorok ráno o 08.00 h SEČ. Európska komisia (EK) privítala dohodu členských krajín EÚ o štvrtom sankčnom balíku a pripomenula, že nové reštriktívne opatrenia ešte viac zvýšia ekonomický tlak na Kremeľ a ochromia jeho schopnosť financovať inváziu na Ukrajinu.
Nové sankcie EÚ koordinovala so svojimi medzinárodnými partnermi, najmä však so Spojenými štátmi.
Štvrtý balík zavádza zákaz akýchkoľvek transakcií s určitými ruskými štátnymi podnikmi z viacerých odvetví vojenskopriemyselného komplexu Ruskej federácie. Znamená zákaz dovozu do EÚ výrobkov z ocele, na ktoré sa uplatňujú ochranné opatrenia, čo pre Rusko predstavuje stratu príjmov z vývozu približne 3,3 miliardy eur. Únia výpadok týchto výrobkov vykompenzuje zvýšením dovozných kvót v prospech iných tretích krajín.
Rozšírené sankcie znamenajú rozsiahly zákaz nových investícií do ruského energetického sektora s obmedzenými výnimkami pre civilnú jadrovú energiu a prepravu určitých energetických produktov späť do EÚ.
Platí aj zákaz vývozu luxusného tovaru (luxusných áut, šperkov, atď.) z krajín EÚ, čo priamo zasiahne ruské elity.
Okrem toho sa zoznam sankcionovaných osôb a subjektov rozšíril o mená ďalších ruských oligarchov a predstaviteľov podnikateľskej elity spájanej s Kremľom, ako aj o spoločnosti aktívne vo vojenskej a obrannej oblasti, ktoré logisticky a materiálne podporujú inváziu na Ukrajine.
Na sankčnom zozname EÚ sa objavili aj mená aktérov aktívnych v oblasti dezinformácií.
V neposlednom rade ide o zákaz hodnotenia Ruska a ruských spoločností ratingovými agentúrami EÚ a o poskytovanie ratingových služieb ruským klientom, čo povedie k tomu, že ešte viac stratia prístup na finančné trhy EÚ.
EÚ sa v utorok spolu s ďalšími členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO) dohodli, že odoprú ruským výrobkom a službám na trhoch EÚ doložku najvyšších výhod. Toto rozhodnutie nasleduje po rovnakom rozhodnutí členov skupiny G7 z 11. marca. Tým Rusko príde o významné výhody, ktoré požíva ako člen WTO.
Podľa vyhlásenia eurokomisie reštriktívne akcie proti Rusku na pôde WTO chránia základné bezpečnostné záujmy Európskej únie a jej partnerov po tom, ako došlo k nevyprovokovanej a neopodstatnenej agresii Ruska proti Ukrajine s pomocou Bieloruska.
23:48 Poľsko navrhlo pre Ukrajinu mierovú misiu NATO "chránenú ozbrojenými silami".
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že návšteva predsedov vlád ČR, Poľska a Slovinska je silným prejavom podpory. Informoval o tom spravodajský web iDNES.cz.
"Vaša návšteva Kyjeva v tejto pre Ukrajinu ťažkej dobe je silným dôkazom podpory. Veľmi si to vážime," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.
Podľa stanice BBC Zelenskyj vyzdvihol, že v čase, keď veľa diplomatov po ruskom vpáde z Ukrajiny odišlo, "títo vážení ľudia, lídri svojich nezávislých európskych štátov, sa ničoho neboja - viac sa obávajú o náš osud, sú tu, aby nás podporili".
Ukrajinský prezident to ocenil ako "statočný a priateľský krok".
Vyjadril tiež presvedčenie, že "s takými priateľmi, takými susednými krajinami a partnermi sa nám naozaj podarí vyhrať" v konflikte s Ruskom.
Premiéri Česka, Poľska a Slovinska - Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša - a poľský vicepremiér Jaroslaw Kaczyňski - po rokovaní so Zelenským vystúpili na brífingu.
Český premiér na ňom vyhlásil, že cieľom návštevy trojice premiérov je vyjadriť podporu Ukrajine a jej boju. "Vieme, že bojujete i za našu slobodu a naše životy," uviedol Fiala.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki podľa agentúry PAP povedal, že EÚ musí Ukrajine udeliť štatút kandidátskej krajiny čo najskôr.
Spravodajský web citoval Morawieckého, ktorý vyzval: "Musíme Ukrajinu pozvať do EÚ, musíme poskytnúť zbrane na obranu vášho domova".
"Musíte byť statoční, Ukrajina patrí do Európy," povedal slovinský premiér Janša podľa webu iDNES.cz.
Poľský vicepremiér Kaczyňski sa počas návštevy Kyjeva vyslovil za to, aby na Ukrajinu bola vyslaná mierová misia NATO "chránená ozbrojenými silami", informovala agentúra Reuters.
"Toto nemôže byť neozbrojená misia," myslí si Kaczyňski.
Podľa agentúry PAP Kaczyňski naliehal, aby to bola "misia, ktorá sa bude vedieť aj brániť". Vysvetlil, že na Ukrajine je "potrebná misia, ktorá sa bude usilovať o mier a poskytovať humanitárnu pomoc, no zároveň bude chránená aj príslušnými ozbrojenými silami".
Médiá zdôraznili, že návšteva predsedov vlád troch krajín bola prvou zahraničnou návštevou na tejto úrovni v Kyjeve po začatí ruskej ozbrojenej agresie proti Ukrajine.
Jaroslaw Kaczyňski počas tlačovej konferencie vo Varšave 22. Foto: TASR/AP
22:23 Ruské sily vypálili od začiatku invázie na Ukrajine vyše 950 rakiet
Ruské sily vypálili od začiatku invázie na Ukrajine vyše 950 rakiet, informoval v utorok predstaviteľ USA. Citovala ho spravodajská televízia CNN.
Podľa tohto vysokopostaveného predstaviteľa amerického ministerstva obrany ruské aj ukrajinské sily využívajú približne 90 percent "svojej dostupnej" bojovej sily.
"Odhad Spojených štátov je stále taký, že ruské pozemné sily dosahujú pri plnení svojich cieľov obmedzený až nulový pokrok," dodal predstaviteľ. Poznamenal, že ruské jednotky nepostúpili bližšie k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev.
USA odhadujú, že ruské sily sú "stále približne 15 až 20 kilometrov severozápadne a asi 20 až 30 kilometrov východne" od Kyjeva, informoval predstaviteľ.
Tieto vyjadrenia boli novinárom poskytnuté počas letu amerického ministra obrany Lloyda Austina z hlavného mesta Washington do Bruselu. Austin cestuje do Bruselu na stretnutie ministrov obrany Severoatlantickej aliancie (NATO) a vo štvrtok navštívi Slovensko.
Aj v posledných 24 hodinách prichádzala na Ukrajinu obranná pomoc od USA a ďalších krajín. Dodávky, ktoré dorazili za posledných 24 hodín, "obsahovali aj zbrane".
22:09 Zelenskyj: Ukrajina musí prijať, že sa nestane členom NATO
Ukrajina by podľa slov prezidenta Volodymyra Zelenského mala prijať, že sa nestane členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO). TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.
Ukrajina podľa Zelenského už roky dostáva správy o tom, že dvere má otvorené, no takisto aj o tom, že sa členom Aliancie stať nemôže. "Je to pravda, musíme to prijať," povedal Zelenskyj v utorok vo videoposolstve na samite predstaviteľov krajín tvoriacich Spoločné expedičné sily (JEF) v Londýne. Ukrajinský prezident je podľa svojich slov rád, že Ukrajinci si to začínajú uvedomovať a spoliehajú sa na seba a partnerské krajiny, ktoré Ukrajine pomáhajú, píše AP.
Ukrajinský prezident západné krajiny vyzval, aby Ukrajine poskytli bojové lietadlá.
21:46 Abramovičovo súkromné lietadlo pristálo v Moskve
Súkromné lietadlo ruského miliarda Romana Abramoviča pristálo v utorok na letisku v Moskve. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje z leteckého portálu Flightradar24.
Abramovič letel súkromným lietadlom do Moskvy z tureckého Istanbulu, vyplýva z údajov portálu Flightradar24. Zdroj oboznámený so situáciou podľa Reuters uviedol, že ruský miliardár do Ruska neprišiel s cieľom stretnúť sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ambramovič tvrdí, že s Putinom nemá blízke vzťahy.
Ide už o druhú Abramovičovú cestu medzi Istanbulom a Moskvou za uplynulé tri dni. V pondelok Abramoviča spozorovali na letisku v izraelskom Tel Avive, odkiaľ jeho lietadlo smerovalo do Istanbulu.
Abramovič, ktorý má izraelské aj portugalské občianstvo, bol v pondelok zaradený na sankčný zoznam Európskej únie. Už vo štvrtok ho na čiernu listinu pridala Británia. Ide o súčasť medzinárodného úsilia o izoláciu ruského prezidenta v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
Roman Abramovič. Foto: TASR/AP
21:37 Hovorkyňa Bieleho domu: Sankcie posunuli Rusko o desaťročie späť
Ruská ekonomika sa podľa Bieleho domu vrátila o desaťročie späť v dôsledku sankcií, ktoré Západ uvalil voči Moskve "ako trest" za inváziu Moskvy na Ukrajinu, napísala v utorok agentúra DPA.
"Z vojny (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina sme urobili strategický neúspech. Bezprecedentné sankcie, ktoré sme uvalili so spojencami a partnermi, zvrátili 30 rokov (ruského) ekonomického pokroku... Stalo sa to za menej ako mesiac," povedala hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová počas pravidelného brífingu.
Psakiová svoje tvrdenie podložila tým, že ruský rubeľ sa prepadol, inflácia v Rusku stúpa a podľa odborníkov krajinu možno čaká ekonomický kolaps. Hovorkyňa Bieleho domu zároveň poznamenala, že tlak na ruských oligarchov spriaznených s Putinom bude ešte stúpať.
Jen Psakiová. Foto: TASR/AP
21:34 V utorok evakuovali z obliehaných ukrajinských miest zhruba 29-tisíc ľudí
Približne 29-tisíc ľudí v utorok evakuovali z obliehaných ukrajinských miest cez humanitárne koridory. Väčšina z nich opustila Mariupoľ. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.
Námestník riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko v príspevku na sociálnej sieti napísal, že z Mariupoľa odišlo na osobných autách zhruba 20-tisíc ľudí. Z nich 570 dorazilo do mesta Záporožie na juhovýchode.
21:30 Šéf tureckej diplomacie navštívi Rusko a Ukrajinu
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu tento týždeň odcestuje do Ruska a na Ukrajinu v spojitosti so snahou Ankary o dosiahnutie prímeria prostredníctvom rozhovorov medzi oboma bojujúcim stranami. V utorok to oznámil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorého citovala agentúra AFP.
"Dnes posielame nášho ministra zahraničných vecí do Ruska. Zajtra bude rokovať v Moskve. Vo štvrtok odcestuje na Ukrajinu," povedal Erdogan novinárom po rokovaní vlády.
"(Čavušoglu) bude pokračovať v našom úsilí o dosiahnutie prímeria a mieru prostredníctvom rozhovorov s oboma stranami," uviedol turecký prezident.
21:21 Pri incidente na Ukrajine zahynuli kameraman aj producentka Fox News
Ukrajinská producentka televízie Fox News Olexandra Kuvšynovová zomrela v pondelok počas incidentu, ktorý si vyžiadal aj život kameramana tejto americkej spravodajskej stanice Pierra Zakrzewského. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na Fox News a ukrajinské médiá.
Generálna riaditeľka spoločnosti Fox News Media Suzanne Scottová v utorok oznámila, že Zakrzewski zahynul a jeho kolega novinár Benjamin Hall utrpel zranenia, keď ich vozidlo v pondelok zasiahla prichádzajúca paľba v obci Horenka pri metropole Kyjev.
Pri tomto incidente prišla o život i ukrajinská producentka televízie Fox News Kuvšynovová, píše AFP s odvolaním sa na portál Kyiv Independent. O smrti Kuvšynovovej na Twitteri informovalo aj ukrajinské ministerstvo obrany. Hall podľa Scottovej zostáva hospitalizovaný na Ukrajine.
21:12 Podoľak: Ukrajinsko-ruské rokovania budú pokračovať v stredu
Mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, ktoré sa uplynulé dva dni odohrávali virtuálne, budú pokračovať aj v stredu. Na sociálnej sieti to oznámil poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak s tým, že medzi oboma stranami jestvujú "zásadné rozpory". TASR o tom informovala na základe informácií od agentúr AFP a AP.
"Zajtra (v stredu) budeme pokračovať. (Máme za sebou) veľmi náročný a pomalý proces vyjednávania. Existujú (medzi nami) zásadné rozpory. Ale určite existuje priestor na kompromisy. Počas prestávky (v rokovaniach) bude pokračovať práca v podskupinách," napísal Podoľak na Twitteri.
21:03 Nemocnica v Mariupole je obsadená Rusmi, zamestnanci nemôžu odísť
Niekoľko dní po smrtiacom útoku na nemocnicu s pôrodnicou v prístavnom meste Mariupoľ v Doneckej oblasti na juhu Ukrajiny je táto najväčšia tamojšia nemocnica obsadená ruskými vojakmi a tí zadržiavajú ako rukojemníkov 400 pacientov a personál. Informovali o tom miestni predstavitelia, ktorých citoval portál britskej stanice BBC. Správu nie je možné nezávisle overiť.
Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko oznámil, že regionálna nemocnica pre intenzívnu starostlivosť na západnom predmestí Mariupoľa bola pri smrtiacom útoku z minulej stredy úplne zničená, ale zamestnanci pokračujú v liečbe pacientov v suteréne.
Kyrylenko citoval slová jedného zamestnanca nemocnice: "Rusi donútili ľudí zo susedných domov prísť do našej nemocnice. Nemôžeme odísť."
20:21 Koalícia vedená Britániou vyzvala Rusko, aby prijalo požiadavku na prímerie
Koalícia severoeurópskych krajín a pobaltských štátov hraničiacich s Ruskom, ktorú vedie Spojené kráľovstvo, v utorok vyzvala ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prijal požiadavku Ukrajiny na okamžité prímerie, "nech sa zastaví rozvíjajúca sa humanitárna kríza". Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Lídri Spojeného kráľovstva, Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Holandska, Nórska a Švédska sa v utorok stretli v Londýne na summite ako členovia Spoločných expedičných síl (JEF), aby "potvrdili svoj záväzok obnoviť mier a bezpečnosť v Európe".
"Vyzývame Rusko, aby zaviedlo a dodržiavalo okamžité prímerie, ktoré zastaví rozvíjajúcu sa humanitárnu krízu, a aby umožnilo rýchly a neprerušovaný prísun potravín, vody a lekárskej pomoci civilnému obyvateľstvu Ukrajiny," uviedli lídri vo vyhlásení.
20:13 Kyjev tvrdí, že Rusko v rozhovoroch zmiernilo svoj postoj
Poradca ukrajinského prezidenta Ihor Žovkva povedal, že v rámci ukrajinsko-ruských rozhovorov Moskva zmiernila svoj postoj. Žovkva, zástupca náčelníka generálneho štábu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, v utorok povedal, že rozhovory medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi sa stali „konštruktívnejšie“. Rusko podľa neho zmenilo tón a prestalo vysielať požiadavky, aby sa Ukrajina vzdala.
Žovkva uviedol, že ukrajinskí predstavitelia sa po ostatných rokovaniach cítia „mierne optimistickí“, ale dodal, že na dosiahnutie výrazného pokroku bude potrebné, aby sa prezident Zelenskyj stretol s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.
19:27 Moskva vystúpila z Rady Európy
Rusko sa rozhodlo k 15. marcu vystúpiť z Rady Európy. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí.
Organizácia so sídlom vo francúzskom Štrasburgu, ktorej úlohou je presadzovať ľudské práva a zásady právneho štátu, ešte 25. februára, deň po vypuknutí vojny na Ukrajine, Rusku pozastavila členstvo.
Rusko vo svojom zdôvodnení uviedlo, že členské štáty NATO a Európskej únie menia Radu Európy „na nástroj protiruskej politiky“.
19:16 Ukrajina tvrdí, že od polovice februára zaznamenala 3-tisíc kybernetických útokov
Štátna služba pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií Ukrajiny (SSSCIP) v utorok oznámila, že od polovice februára zaznamenala zhruba 3-tisíc kybernetických útokov namierených voči ukrajinským cieľom. Informoval o tom denník The Guardian.
Podpredseda ukrajinskej vládnej agentúry Viktor Žora spresnil, že mnohé z útokov boli zamerané na vyradenie poskytovateľov internetových služieb, ako aj na ochromenie vládnych a finančných služieb. Podľa neho tieto ataky s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzali z Ruska.
19:05 Putin a Michel hovorili o situácii na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin hovoril v utorok o situácii na Ukrajine s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. TASR správu prevzala od agentúry AP.
Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že Putin informoval v telefonáte Michela o ruskom pohľade na rokovania s Ukrajinou. Podľa Putina pritom ukrajinskí predstavitelia "nedemonštrovali úmysel hľadať vzájomne prijateľné riešenia".
Michel na sociálnej sieti Twitter zase uviedol, že počas telefonátu s Putinom "zdôraznil naliehavú potrebu zastaviť ruskú bratovražednú vojnu proti Ukrajine", pričom zdôraznil, že ruské jednotky musia prestať ostreľovať ukrajinských civilistov.
19:01 Kličko pozval pápeža na návštevu Kyjeva
Kyjevský starosta Vitalij Kličko pozval pápeža Františka ešte minulý týždeň na návštevu ukrajinskej metropoly, aby tak hlava katolíckej cirkvi "prejavila svoj súcit". Vatikán však do utorka na pozvanie neodpovedal. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
V liste z 8. marca, do ktorého nahliadla v utorok agentúra AFP, Kličko napísal, že "osobná prítomnosť cirkevného lídra v Kyjeve je kľúčom k záchrane životov a vydláždeniu cesty mieru v našej krajine".
"Obraciame sa na vás ako na duchovného lídra, aby ste prejavili svoj súcit a aby ste stáli pri ukrajinskom ľude spoločným šírením výzvy na mier," uvádza sa v Kličkovom liste.
Hovorca Vatikánu Matteo Bruni vo vyhlásení uviedol, že František dostal Kličkov list a že je "solidárny s utrpením mesta, jeho obyvateľov, tých, ktorí museli utiecť, a tých, ktorí boli povolaní, aby ho riadili". "Modlí sa k Bohu, aby boli ochránení pred násilím," uviedol Bruni. Hovorca Vatikánu však neuviedol, či 85-ročný František pozvanie do Kyjeva prijme alebo odmietne.
Kličko pritom ponúkol pápežovi aj alternatívu, a to vystúpenie na spoločnej videokonferencii, ktorá môže byť buď dopredu nahraná, alebo vysielaná naživo. Na tejto konferencii by sa podľa Klička mohol zúčastniť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
18:57 Biden odcestuje do Európy na rokovania o Ukrajine
Americký prezident Joe Biden odcestuje budúci týždeň do Európy, aby tam viedol rozhovory s európskymi partnermi o ruskej invázii na Ukrajinu. V utorok to oznámila hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Informovali o tom agentúry AFP a AP.
Biden sa 24. marca v Bruseli stretne s ďalšími lídrami členských krajín Severoatlantickej aliancie. Na tomto mimoriadnom samite americký prezident "znovu potvrdí náš pevný záväzok voči našim spojencom v NATO", povedala novinárom Psakiová.
Biden sa tiež budúci štvrtok zúčastní na samite lídrov členských krajín Európskej únie v Bruseli. Témami bude ruská invázia na Ukrajinu a úsilie Západu uvaliť "ekonomické opatrenia voči Rusku, poskytnúť humanitárnu podporu tým, ktorí sú zasiahnutí násilím, a riešenie ďalších otázok", povedala Psakiová.
18:42 NATO zvoláva na 24. marca mimoriadny samit o konflikte na Ukrajine
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok oznámil, že na 24. marca do sídla Severoatlantickej aliancie v Bruseli zvolal mimoriadny samit NATO s cieľom zosúladiť reakciu spojencov na vojnu na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA a Stoltenbergovho vyjadrenia na sociálnej sieti.
"Budeme sa zaoberať ruskou inváziou na Ukrajinu, našou výraznou podporou pre Ukrajinu a ďalším posilňovaním našej obrany a odstrašujúcich prostriedkov," uviedol Stoltenberg na Twitteri. Európa a Severná Amerika musia podľa jeho vyjadrení v tomto rozhodujúcom období stáť pri sebe.
Stoltenberg predtým povedal, že ruská invázia na Ukrajinu vytvorila "novú realitu" v oblasti bezpečnosti v Európe, na ktorú musí byť Severoatlantická aliancia vojensky pripravená.
18:37 Rusko spustilo procedúru na vystúpenie z Rady Európy
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že Moskva spustila procedúru na vystúpenie z Rady Európy (RE) a tento krok oficiálne oznámila generálnej tajomníčke organizácie Mariji Pejčinovičovej Buričovej. Informovala o tom agentúra AFP. RE Rusku pozastavila členstvo po invázii na Ukrajinu.
"Štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európska únia, zneužívajúc svoju väčšinu v Rade Európy, dôsledne menia túto organizáciu na nástroj protiruskej politiky, odmietajú rovnocenný dialóg a všetky princípy, na ktorých bola táto celoeurópska štruktúra postavená," tvrdí ruský rezort diplomacie vo vyhlásení.
Moskva svoje rozhodnutie o vystúpení odôvodnila tým, že organizácia stratila svoj charakter a zmenila sa na štruktúru pre "agresívne presadzovanie neoliberálneho prístupu k ľudským právam".
17:55 Hlavná nemocnica v Ľvove je pod náporom, ošetruje mnoho zranených detí
Detský fond OSN (UNICEF) v utorok uviedol, že hlavná nemocnica v západoukrajinskom Ľvove bojuje s náporom zranených detí, ktoré do zariadenia prichádzajú z iných častí krajiny. Informovala o tom agentúra DPA.
"Pediatri vo Ľvove si musia určovať priority. Ak príde veľké množstvo detí s vojnovými zraneniami, lekári použijú (farebné) nálepky. Zelená nálepka – dieťa nateraz nechajte, žltá – dieťa teraz potrebuje lekársku pomoc, červená – dieťa je v kritickom stave, čierna nálepka – dieťa sa im nepodarí zachrániť," priblížil situáciu hovorca UNICEF James Elder, ktorý bol dva týždne v Ľvove.
Elder na tlačovom brífingu dodal, že od začiatku ruskej invázie utieklo z Ukrajiny približne 1,4 milióna detí. "V priemere sa každý deň na Ukrajine stalo utečencami viac ako 70-tisíc detí," spresnil Elder.
17:44 Zelenskyj: Od začiatku ruskej invázie prišlo o život 97 detí
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prišlo o život 97 ukrajinských detí. Povedal to v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príhovore pred členmi kanadského parlamentu.
Zelenskyj vo svojom prejave prostredníctvom videokonferencie povedal, že ruská armáda takisto "ničí všetko: pamätníky, školy, nemocnice, sídliská".
"Nežiadame veľa. Žiadame spravodlivosť, naozajstnú podporu, ktorá nám pomôže zvíťaziť, ubrániť sa, zachrániť životy," povedal.
17:32 Rusko zaviedlo sankcie proti americkým predstaviteľom vrátane Bidena i Blinkena
Rusko v utorok uvalilo odvetné sankcie na amerického prezidenta Joea Bidena, ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena i ďalších oficiálnych predstaviteľov Spojených štátov. Oznámila to na sociálnej sieti Telegram hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
"V reakcii na sériu bezprecedentných sankcií, ktoré okrem iného zakazujú najvyšším predstaviteľom Ruskej federácie vstup do USA, pridávame od 15. marca do ruského 'stop-zoznamu' recipročne prezidenta J. Bidena, šéfa diplomacie A. Blinkena, ministra obrany L. Austina... a šéfov iných rezortov a známych amerických predstaviteľov," napísala Zacharovová na Telegrame.
Joe Biden a Antony Blinken. Foto: TASR/AP
Zároveň vymenovala celkovo 13 amerických predstaviteľov, ktorí sa ocitli na ruskom sankčnom zozname. Okrem už spomínaných sú na ňom i riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns, predseda Zboru náčelníkov štábov (JCS) Mark Milley, poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová, ale i syn amerického prezidenta Robert Biden a bývala prezidentská kandidátka a prvá dáma Hillary Clintonová.
Podľa oficiálnej predstaviteľky ruského rezortu diplomacie je tento krok "nevyhnutným dôsledkom rusofóbneho kurzu" súčasnej americkej vlády, ktorá sa snaží "udržať americkú hegemóniu".
16:50 Na Ukrajine zabili kameramana televízie Fox News
Na Ukrajine bol zabitý kameraman americkej televíznej stanice Fox News Pierre Zakrzewski, oznámila v utorok samotná televízia. Citovala ju tlačová agentúra AFP.
Zakrzewski zahynul a jeho kolega novinár Benjamin Hall utrpel zranenia, keď ich vozidlo v pondelok zasiahla prichádzajúca paľba v obci Horenka pri metropole Kyjev. V oznámení to uviedla generálna riaditeľka spoločnosti Fox News Media Suzanne Scottová.
16:35 Ukrajinský parlament schválil predĺženie stanného práva
Ukrajinský parlament v utorok schválil predĺženie stanného práva o ďalší mesiac. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Ukrajinskí zákonodarcovia na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského odhlasovali predĺženie stanného práva o 30 dní so začiatkom 26. marca. Prvýkrát bolo stanné právo vyhlásené 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu.
Na základe tohto opatrenia muži vo veku 18 až 60 rokov nesmú opustiť Ukrajinu, aby mohli byť povolaní do boja vo vojne proti Rusku.
16:27 NATO musí byť pripravené na novú bezpečnostnú realitu v Európe
Ruská invázia na Ukrajinu vytvorila "novú realitu" v oblasti bezpečnosti v Európe, na ktorú musí byť Severoatlantická aliancia vojensky pripravená. Povedal to v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a stanice BBC.
"Máme obavy, že Moskva môže spustiť na Ukrajine operáciu pod falošnou vlajkou s možným použitím chemických zbraní," povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii.
Predstavitelia členských krajín NATO začnú podľa Stoltenberga v stredu rokovať o konkrétnych opatrenia na dlhodobé posilnenie bezpečnosti. Malo by to zahŕňať umiestnenie ďalších síl vo východnej časti Aliancie, ktoré budú v stave pohotovosti. NATO podľa jeho slov takisto uvažuje nad posilnením v oblasti vojenského námorníctva a letectva, protivzdušnej obrany i kybernetickej bezpečnosti, píše BBC.
Stoltenberg takisto uviedol, že Aliancia sa do konfliktu priamo vojensky zapojí len prípade, ak Rusko zaútočí na niektorú z jej 30 členských krajín, medzi ktoré však Ukrajina nepatrí. Šéf NATO podľa BBC reagoval na otázku ukrajinského novinára o možnom zásahu Aliancie.
16:14 Ukrajinský parlament schválil predĺženie stanného práva o ďalší mesiac
Ukrajinský parlament v utorok odhlasoval predĺženie stanného práva o ďalší mesiac. Zákonodarcovia na základe žiadosti prezidenta Volodymyra Zelenského schválili predĺženie stanného práva o ďalších 30 dní počnúc 26. marcom. Podľa tohto opatrenia majú muži vo veku od 18 do 60 rokov zakázané opustiť štát, aby mohli byť v prípade potreby povolaní do vojny proti Rusku.
15:59 Vo vojne zahynuli traja novinári, hovorí ukrajinská poslankyňa
Od začiatku invázie Ruska 24. februára zahynuli na Ukrajine traja novinári a vyše 30 ďalších utrpelo zranenia. V utorok o tom informovala splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Ľudmyla Denisovová, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.
Obeťami ruských síl "sa stalo najmenej 35 žurnalistov" vrátane troch, ktorí zahynuli, napísala Denisovová na sociálnej sieti Telegram.
V nedeľu 13. marca bol na predmestí Kyjeva, ktoré sa stalo frontovou líniou, zastrelený americký reportér Brent Renaud. Ukrajinský kameraman Jevhenij Sakun zomrel pri útoku na kyjevskú televíznu vežu a Viktor Dudar, ďalší Ukrajinec, bol zabitý počas bojov blízko juhoukrajinského prístavného mesta Mykolajiv, spresnila zákonodarkyňa Denisovová. Mnoho novinárov vrátane britských, dánskych a švajčiarskych utrpelo poranenia od nábojov "zámerne vystrelených nepriateľom", dodala Denisovová.
15:30 Český premiér s kolegami je už na Ukrajine, majú sa stretnúť so Zelenským
Český premiér Petr Fiala spolu s premiérmi Poľska a Slovinska Mateuszom Morawieckym a Janezom Janšom odcestoval v utorok do Kyjeva, kde sa majú stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a premiérom Denysom Šmyhalom.
Podľa úradu poľského premiéra vlak prešiel poľsko-ukrajinské hranice okolo 08.30 h SEČ. Poľské pohraničné mesto Przemyšl je od Kyjeva vzdialené vyše 600 kilometrov a cesta trvá približne sedem až deväť hodín, píše český portál Novinky.cz.
Návšteva má ukázať jasnú podporu Ukrajiny zo strany Európskej únie.
Fiala informoval o návšteve Ukrajiny, ktorá sa bráni proti agresii Ruska, ráno na Twitteri. Za Poľsko sa na rokovaní zúčastní aj poľský vicepremiér Jaroslav Kaczyňski.
15:10 Z Mariupoľa odišlo cez koridor 2-tisíc áut, humanitárna pomoc tam zatiaľ nedorazila
Približne 2-tisíc áut už v utorok odišlo cez humanitárny koridor z prístavného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny, ktoré obliehajú ruskí vojaci. Ďalších asi 2-tisíc áut na odchod z mesta ešte len čaká. Oznámila to tamojšia mestská rada, z ktorej vyhlásenia citovala agentúra Reuters.
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že konvoj vezúci do Mariupoľa humanitárnu pomoc uviazol v neďalekom meste Berďansk, informuje denník The Guardian. Rusko tak podľa Vereščukovej klame, keď hovorí, že v súvislosti so zaistením humanitárnych koridodrov plní dosiahnuté dohody. Ukrajinská vicepremiérka dodala, že na evakuáciu civilistov z Mariupoľa nepostačujú osobné automobily a je potrebné, aby Moskva umožnila prechod evakuačných autobusov.
Mariupoľská mestská rada predtým v utorok informovala, že z Mariupoľa sa podarilo v pondelok dostať prvým približne 300 civilistom, ktorí prišli asi 160 osobnými autami do mesta Záporožie.
15:05 Británia pridala na sankčný zoznam 370 Rusov vrátane Medvedeva či Fridmana
Británia rozšírila sankčný zoznam o viac než 370 Rusov. Medzi sankcionované osoby pridala napríklad zakladateľa Alfa Bank Michaila Fridmana, spoluzakladateľa LetterOne Petra Avena či bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Londýn pokračuje v potvrdzovaní opatrení proti spojencom prezidenta Vladimira Putina za ruský útok na Ukrajinu. Na novom britskom sankčnom zozname sa nachádzajú aj ruský minister obrany Sergej Šojgu, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov či hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Británia v utorok rozšírila svoj sankčný zoznam o viac než 370 Rusov a Bielorusov a aktuálne sa na ňom nachádza viac než tisíc jednotlivcov a právnických osôb.
14:58 Štvrté kolo ukrajinsko-ruských rokovaní opäť pokračuje
Prerušené virtuálne rokovanie medzi Moskvou a Kyjevom bolo v utorok obnovené. Uviedol to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Rokovania prebiehajú. Obnovili sa konzultácie na hlavnej rokovacej platforme. Témami sú všeobecné záležitosti, (dosiahnutie) prímeria a stiahnutie vojsk z územia Ukrajiny," uviedol Podoľak na sociálnej sieti Twitter.
14:19 Štvrté kolo ukrajinsko-ruských rokovaní opäť pokračuje
Na štyroch mŕtvych sa zvýšil počet ľudí, ktorí v utorok ráno zahynuli pri ruských útokoch v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Oznámil to tamojší starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala agentúra Reuters.
Terčom ruských náletov sa v utorok ráno v Kyjeve stali budovy v obytných štvrtiach Sviatošyn a Podilskyj, pripomína stanica Sky News. V dôsledku útokov došlo v prvej z menovaných aj k požiaru 15-poschodovej budovy. Miestni záchranári najskôr informovali, že spod jej trosiek vytiahli dve mŕtve telá a desiatky ľudí zachránili.
Kličko teraz bilanciu obetí utorkových ruských útokov v Kyjeve aktualizoval na štyroch mŕtvych. Prostredníctvom aplikácie Telegram zároveň informoval, že "záchranári od skorého rána ešte doteraz hasia plamene" v zmienenej budove.
Ukrajinskí hasiči zasahujú počas požiaru obytnej budovy po ostreľovaní v Kyjeve. Foto: TASR/AP
13:41 Americký minister obrany bude vo štvrtok na Slovensku
Americký minister obrany Lloyd Austin tento týždeň pricestuje na Slovensko. S ministrom obrany SR Jaroslavom Naďom (OĽANO) sa stretnú vo štvrtok (17. 3.). TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Austinovu návštevu Naď avizoval uplynulý víkend. Zdôraznil, že ide o prvú návštevu amerického ministra obrany na Slovensku od vstupu našej krajiny do NATO.
Ministri budú diskutovať o intenzívnej obrannej spolupráci, o posilňovaní východnej hranice NATO vrátane vytvorenia spojeneckej jednotky NATO eFP na Slovensku a tiež o formách pomoci pre Ukrajinu.
Lloyd Austin. Foto: TASR/AP
13:21 Zelenskyj: Putinova vojnová mašinéria ohrozuje aj ostatné európske krajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok varoval západných lídrov, že "vojnová mašinéria" putinovského Ruska môže ohroziť aj ďalšie európske krajiny. Ruskú agresiu môže podľa Zelenského zastaviť len spoločný postup, informovala televízia Sky News.
Zelenského slová zazneli vo videoposolstve k lídrom desiatich severských, západoeurópskych a pobaltských štátov, ktorí sa zišli v utorok na samite v Londýne. Samit zorganizoval britský premiér Boris Johnson.
Ukrajinský prezident vyjadril vďaku tým krajinám, ktoré k ruskej vojenskej agresii zaujali "morálny postoj". Osobitné poďakovanie vyslovil Borisovi Johnsonovi, ktorý podľa neho v tomto smere zohráva vedúcu úlohu.
Zelenskyj pritom varoval západných kolegov, že ruskú vojnovú mašinériu je potrebné zastaviť spoločne, ináč sa obráti aj voči nim.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
"Rusko môžeme zastaviť. Môžeme zastaviť zabíjanie ľudí. Bude to ľahšie urobiť spolu, zastaviť deštrukciu demokracie a urobiť to na našom (ukrajinskom) území. Pretože v opačnom prípade(Rusi) prídu aj k vám," vyhlásil Zelenskyj, ktorý riadi obranu svojej krajiny z Kyjeva atakovaného ruskými inváznymi vojskami.
Svoje varovanie konkrétne adresoval pobaltským krajinám, pričom pripomenul aj sovietsku agresiu voči Fínsku z rokov 1939 – 1940.
13:14 Rusko tvrdí, že už má plnú kontrolu nad Chersonskou oblasťou
Rusko tvrdí, že jeho vojenské sily už získali plnú kontrolu nad celou Chersonskou oblasťou na juhovýchode Ukrajiny. Povedal to v utorok hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, ktorého citovali ruské médiá. Správu zverejnili aj stanice BBC a Sky News, ktoré však upozornili, že pravdivosť tohto tvrdenia Moskvy nedokážu nezávisle overiť.
Ruské sily už predtým ovládli administratívne centrum tejto oblasti, a síce rovnomenné prístavné mesto Cherson, v ktorom žije okolo 290-tisíc ľudí. Cherson získala ruská armáda začiatkom marca – po trojdňovom obliehaní – ako vôbec prvé veľké ukrajinské mesto. Zvyšok oblasti však pod kontrolou tak jednoznačne nemala.
V nedeľu vyšli v Chersone do ulíc davy ľudí na protest proti okupácii ruskými silami. Protest sa konal v čase narastajúcich obáv, že Rusko plánuje v meste usporiadať "referendum", ktoré by mohlo byť súčasťou jeho plánov na legitimizáciu Chersonskej oblasti ako separatistickej republiky – podobnej ako už existujúce proruské "republiky" vyhlásené v Doneckej a Luhanskej oblasti.
12:50 Pred vojnou na Ukrajine ušli už viac ako tri milióny ľudí
Viac než tri milióny ľudí utiekli z Ukrajiny od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy z 24. februára, uviedla v utorok Organizácia Spojených národov. TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP.
"Dosiahli sme hranicu troch miliónov, čo sa týka pohybu ľudí z Ukrajiny," povedal novinárom hovorca Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Paul Dillon s tým, že medzi nimi je 1,4 milióna detí a 157-tisíc občanov tretích krajín.
Viac ako polovica utečencov z Ukrajiny – 1,7 milióna – prešla cez hranice do Poľska. Rumunsko prijalo vyše 450-tisíc ľudí unikajúcich pred vojnou, Moldavsko 350-tisíc, Maďarsko 265-tisíc a Slovensko takmer 215-tisíc, vyplýva z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Viac ako 140-tisíc ľudí ušlo do Ruska a vyše 1 200 do Bieloruska, dodáva UNHCR.
12:40 Podľa Kremľa je priskoro na vyvodzovanie záverov z rokovaní s Ukrajinou
remeľ v utorok vyhlásil, že je priskoro na vyvodzovanie akýchkoľvek záverov z rokovaní o vyriešení konfliktu na Ukrajine. Správa z Moskvy prišla v čase intenzívnych bojov v okolí Kyjeva. TASR prevzala túto informáciu od agentúry AFP.
"Je to celé zložité, ale samotný fakt, že rokovania pokračujú, je sám o sebe pozitívny," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Nechcem predkladať žiadne prognózy, počkajme si na hmatateľné výsledky," dodal.
Delegácie Ruska a Ukrajiny sa stretli už v štyroch kolách rokovaní. Pred pondelkovými rozhovormi prostredníctvom videokonferencie vyjadrili obe strany nádej, že v dohľadnom čase by mohol byť podpísaný záverečný dokument. Pondelkové rokovania prerušili s tým, že ide o "technickú prestávku".
12:32 Zhruba 300 civilistov z Mariupoľa sa evakuovalo do Záporožia
Približne 300 civilistom sa podarilo dostať sa z prístavného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny do mesta Záporožie. Informovala o tom v utorok mariupolská mestská rada s tým, že ide o zatiaľ prvú úspešnú evakuáciu obyvateľov z Mariupoľa, obliehaného ruskými vojakmi, uvádza agentúra Reuters.
"Z Mariupoľa včera odišlo asi 160 áut. Podľa správ získaných do 10.00 h (utorka) dorazilo (dosiaľ) do Záporožia približne 300 obyvateľov," uviedla mestská rada.
Reuters pripomína, že podľa odhadu ukrajinských úradov je z Mariupoľa potrebné naliehavo evakuovať prinajmenšom 200-tisíc obyvateľov. Podľa tamojších predstaviteľov prišlo v meste v dôsledku bojov o život už vyše 2 500 ľudí.
12:15 Od začiatku konfliktu zahynulo podľa ukrajinských zdrojov 13 500 ruských vojakov
Približne 13 500 ruských vojakov doteraz prišlo o život v rámci invázie Ruska na Ukrajinu, tvrdia ukrajinské orgány. Informuje o tom TASR na základe správy britskej stanice Sky News.
Toto číslo je omnoho vyššie než počet zabitých vojakov uvádzaný Ruskom. To podľa agentúry AFP priznalo na konci prvého týždňa invázie stratu 500 vojakov, odvtedy však tento údaj neaktualizovalo.
Ukrajina tiež oznámila, že za posledných 24 hodín sa jej podarilo zostreliť štyri ruské helikoptéry, jedno lietadlo a stíhačku. Od začiatku konfliktu tak údajne zničili už 95 ruských vrtuľníkov a 81 lietadiel.
12:05 Gröhling: Prví ukrajinskí učitelia by mohli začať pracovať na budúci týždeň
Prví ukrajinskí učitelia a pedagógovia by mohli začať pôsobiť v slovenských školách už na budúci týždeň. Uviedol to minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Ich nástupu do zamestnania má predchádzať prijatie legislatívnych opatrení 'lex Ukrajina'.
11:46 Krajiny EÚ prijali štvrtý balík sankcií voči Rusku pre vojnu na Ukrajine
Členské krajiny EÚ sa v utorok formou písomnej procedúry dohodli na prijatí štvrtého balíka reštriktívnych opatrení voči Moskve v reakcii na pokračujúcu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Sankcie sa dotknú aj ruského vojensko-priemyselného komplexu a niektorých vývozných komodít, pričom Rusko v ich dôsledku príde o približne 3,3 miliardy eur.
11:36 Rada Európy odsúdila únosy starostov na Rusmi okupovaných územiach Ukrajiny
Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy (RE) v utorok dôrazne odsúdil únosy starostov a nátlak na miestne a regionálne orgány v mestách na Ukrajine, ktoré okupuje ruská armáda. Predseda Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Leendert Verbeek v oficiálnej správe pre médiá dôrazne odsúdil únos a zadržiavanie starostu Melitopolu Ivana Fedorova a starostu mesta Dniprorudne Jevhena Matvejeva zo Záporožskej oblasti ako aj tlak vyvíjaný na miestnych volených predstaviteľov na okupovaných územiach. Verbeek vyzval na ich okamžité prepustenie.
11:30 Čína: Nie sme súčasťou krízy na Ukrajine, nechceme byť zasiahnutí sankciami
Čína nechce byť zasiahnutá sankciami, ktoré uvalil Západ na Rusko za inváziu na Ukrajinu. V utorok to v telefonáte so španielskym ministrom zahraničných vecí povedal šéf čínskej diplomacie Wang I. "Čína nie je súčasťou krízy a už vôbec nechce byť ovplyvnená sankciami," povedal Wang v telefonáte so svojím španielskym náprotivkom Josém Manuelom Albaresom.
10:17 Prezidentka prijala dobrovoľníkov z Ukrajiny a poďakovala za ich pomoc krajanom
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok privítala v Prezidentskom paláci ukrajinských dobrovoľníkov žijúcich na Slovensku, ktorí v súčasnej situácii pomáhajú svojim krajanom. "Skláňam sa pred vašou statočnosťou, pred vaším nasadením, ako sa skláňam aj pred pomocou každého jedného občana na Slovensku, ktorý v tejto situácii pomáha," vyhlásila hlava štátu počas príhovoru. Vyzdvihla zásluhy všetkých, občanov SR aj ukrajinských dobrovoľníkov, ktorí sa podieľajú na pomoci v súvislosti s dianím na Ukrajine.
10:16 Rusko na okupovaných územiach Ukrajiny čelí odporu miestneho obyvateľstva
V mestách, ktoré obsadili ruské jednotky počas invázie na Ukrajinu, čelí Rusko odporu miestnych obyvateľov. Únosy či zadržanie zvolených zastupiteľov v okupovaných mestách a ich nahradenie prokremeľskými činiteľmi totiž narazili nielen na legislatívne prekážky, ale najmä na vzdor a protesty občanov daných miest. V utorok to uviedla spravodajská televízia CNN. Televízia Sky News v utorok uviedla, že podľa britských tajných služieb sa takéto demonštrácie na podporu riadne zvolených predstaviteľov v posledných dňoch konali v Ruskom okupovaných mestách Cherson, Melitopol a Berďansk.
Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko sa v meste Cherson môže pokúsiť usporiadať "referendum", čo môže byť súčasť jeho plánov na legitimizáciu Chersonskej oblasti ako separatistickej republiky - podobnej ako už existujúce proruské republiky vyhlásené v Doneckej a Luhanskej oblasti. Obe tieto entity na východe Ukrajiny boli Ruskom ešte pred jeho vpádom na Ukrajinu uznané ako nezávislé štáty. Západ tento krok Moskvy jednoznačne odmietol. Televízia Sky News pripomenula, že Rusko dosadilo "svojho človeka" - dovtedajšiu mestskú poslankyňu Halynu Danylčenkovú - na post primátora mesta Melitopol. Došlo k tomu po tom, ako neznáme osoby minulý piatok uniesli zvoleného primátora Ivana Fedorova, ktorého proruské orgány zadržiavajú na neznámom mieste a vyšetrujú ako osobu obvinenú z terorizmu.
09:59 Kyjev: Pri útokoch na obytné budovy zahynuli najmenej dvaja ľudia
Najmenej dvaja ľudia prišli v utorok o život pri útokoch na obytné štvrte v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Informovali o tom tamojší záchranári, z vyjadrenia ktorých citovala agentúra AFP. Ruské invázne sily v posledných dňoch vystupňovali svoje útoky na Kyjev, ktorý sa im už takmer podarilo obkľúčiť.
Ukrajinskí hasiči zasahujú počas požiaru obytnej budovy po ostreľovaní. Foto: TASR/AP
09:17 Premiéri Česka, Poľska a Slovinska sa stretnú v Kyjeve so Zelenským
Premiéri Česka, Poľska a Slovinska sa v utorok stretnú v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR o tom informovala s odvolaním sa na oznámenie predsedu českej vlády Petra Fialu.
"Spoločne s premiérom Poľska Mateuszom Morawieckym, (poľským) vicepremiérom Jaroslawom Kaczyňským a premiérom Slovinska Janezom Janšom ideme dnes ako predstavitelia Európskej rady do Kyjeva, aby sme sa stretli s prezidentom Zelenským a premiérom (Denysom) Šmyhaľom," napísal Fiala v utorok ráno na Twitteri.
08:57 NASA trvá na tom, že situácia na Ukrajine nemá vplyv na fungovanie ISS
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v pondelok informoval, že americký astronaut Mark Vande Hei sa vráti z Medzinárodnej vesmírnej stanice koncom marca na palube ruskej kozmickej lode Sojuz – ako bolo pôvodne plánované. Podľa televízie CNN, monitorovanej v utorok agentúrou TASR, NASA v pondelok deklarovala, že pokiaľ ide o fungovanie ISS, stále tesne spolupracuje s ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos, a to aj napriek narastajúcemu geopolitickému napätiu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
08:24 Ukrajina: V Sumskej oblasti majú fungovať humanitárne koridory zo štyroch miest
Humanitárne koridory majú v utorok fungovať v štyroch mestách Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. S odvolaním sa na vyjadrenie tamojšieho gubernátora Dmytra Žyvyckého o tom informovala stanica BBC.
08:10 Londýn: Rusko možno spácha chemický či biologický útok a obviní z neho Ukrajinu
Britské ministerstvo obrany tvrdí, že podľa jeho spravodajských informácií Rusko naďalej bezdôvodne obviňuje Ukrajinu z úmyslu spáchať chemický alebo biologický útok.
Podľa televízie Sky News sa v poslednej pravidelne vydávanej správe ministerstva o vývoji konfliktu na Ukrajine, zverejnenej v utorok, uvádza, že Rusko "možno plánuje použiť chemické alebo biologické zbrane" a zo zodpovednosti za to potom obviniť druhú stranu.
06:34 AFP: V Kyjeve bolo počuť v utorok ráno najmenej tri silné explózie
Najmenej tri silné explózie bolo počuť v utorok ráno v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Informovali o tom spravodajcovia agentúry AFP s tým, že príčina výbuchov nebola bezprostredne známa.
AFP približuje, že výbuchy sú niekedy spôsobené zbraňami protivzdušnej obrany. Novinár z tejto agentúry videl tiež v diaľke stúpať dym, avšak na miesto sa nemohol dostať pre zákaz nočného vychádzania, ktorý platí do 06.00 h SEČ.
Hlasné výbuchy v centre Kyjeve, ku ktorým malo dôjsť okolo 05.00 h miestneho času (06.00 h SEČ) hlásil tiež tím reportérov stanice CNN.
Stanica Sky News s odvolaním sa na lokálne zdroje uviedla, že plamene pohltili obytnú budovu v Kyjeve po tom, čo ju zasiahol projektil. Či došlo k zraneniam, nie je zatiaľ známe.
Boje v okolí metropoly Kyjev, ktorá je takmer úplne obkľúčená ruskými silami, sa v ostatných dňoch zintenzívnili. Už niekoľko dní prebiehajú prudké boje na severozápadnom predmestí hlavného mesta. Od začiatku ruskej ofenzívy z 24. februára utiekla z trojmiliónového Kyjeva viac než polovica jeho obyvateľov.
05:27 Japonsko ohlásilo uvalenie sankcií voči ďalším 17 Rusom
Japonsko rozhodlo o uvalení sankcií vrátane zmrazenia majetku na 17 ďalších Rusov. Sankcie súvisiace s vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu tak zasiahnu dovedna už 61 jednotlivcov.
Medzi osobami, na ktorých sa vzťahujú sankcie Japonska, je aj ruský miliardár Viktor Vekselberg, ako aj 11 členov dolnej komory parlamentu (Duma) a päť rodinných príslušníkov finančníka Jurija Kovalčuka, priblížil rezort financií.
Hovorca japonskej vlády Hirokazu Macuno na tlačovej konferencii dodal, že Japonsko bude ohľadom sankcií konať v súlade s ďalšími štátmi skupiny G7.
Japonsko už predtým zaviedlo sankcie voči ruskej centrálnej banke a siedmim súkromným bankám, ako aj voči viacerým Bielorusov a tamojším bankám a organizáciám v súvislosti s ich podporou invázie na Ukrajine.
V rámci ďalších postihov voči Moskve Tokio tiež ohlásilo, že od piatka rozšíri zákaz exportu do Ruska o dodatočných 31 výrobkov vrátane polovodičov, komunikačných zariadení, senzorov, radarov, ako aj 26 technologických balíkov.
Japonský premiér Fumio Kišida reční počas tlačovej konferencie v Tokiu vo štvrtok 17. februára 2022. Foto: TASR/AP
04:39 Poradca ukrajinského prezidenta: Vojna s Ruskom by sa mohla skončiť do mája
Vojna na Ukrajine by sa pravdepodobne mohla skončiť do začiatku mája, keď Rusku dôjdu zdroje na ďalšie útoky. V pondelok neskoro večer to vo videu, ktoré zverejnili viaceré ukrajinské médiá, povedal Olexij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
Presné načasovanie konca vojenskej invázie zo strany Moskvy bude podľa Arestovyča závisieť od toho, koľko zdrojov je ochotný Kremeľ do tejto ofenzívy nasadiť.
"Myslím si, že nie neskôr ako v máji, začiatkom mája, by sme mali mať mierovú dohodu. Možno omnoho skôr, uvidí sa, hovorím o najneskorších možných dátumoch," uviedol Arestovyč.
Pokračoval, že v súčasnej situácii podľa neho buď dôjde k veľmi rýchlemu uzavretiu mierovej dohody – v rámci týždňa či dvoch – vrátane stiahnutia vojsk, alebo bude nasledovať druhý pokus Ruska s pomocou napríklad bojovníkov zo Sýrie. V tomto prípade, ak ich Ukrajina porazí, by mohla byť dohoda o mieri podľa Arestovyča na stole v polovici až koncom apríla.
"Absolútne šialený" scenár by mohol zahŕňať to, že Moskva vyšle do bojov nových brancov len po mesačnom výcviku, povedal.
Hoci Ukrajina nástojí na úplnom stiahnutí ruských vojakov zo svojho územia, malé taktické zrážky by mohli pokračovať ešte aj rok po uzavretí mieru, domnieva sa poradca ukrajinského lídra.
Reuters pripomína, že doterajšie mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou – na ktorých sa Arestovyč osobne nezúčastňuje – dosiaľ nepriniesli významné výsledky okrem dohody o vytvorení humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov z ostreľovaných miest.
Zelenskyj v pondelok oznámil, že rokovania budú pokračovať v utorok.
02:55 Zelenskyj: Rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom budú pokračovať v utorok
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok neskoro večer prostredníctvom videa uviedol, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou budú pokračovať v utorok po tom, čo ich v priebehu dňa prerušili. Ako ohlásil predtým Zelenského poradca Mychajlo Podoľak, išlo o technickú prestávku. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
Zelenskyj priblížil, že dostal informácie, že rokovania ukrajinskej delegácie s ruskou stranou prebiehali "celkom dobre". "Uvidíme však. Pokračovať budú zajtra," dodal.
Ako ďalej povedal, o úsilí ukončiť vojnu s Ruskom "spravodlivým mierom" hovoril aj s izraelským premiérom Naftalim Bennettom.
Pondelkové rokovania prebiehali virtuálne a nie za osobnej účasti vyjednávačov, ako tomu bolo počas predošlých troch kôl rozhovorov. Ukrajinskí vyjednávači sa tak v súčasnosti nachádzajú v Kyjeve, pričom stretnutia sa uskutočnili na bieloruských hraniciach.
Zelenskyj vo svojom prejave podľa britskej stanice BBC tiež uviedol, že ukrajinské sily pomohli v pondelok dostať do bezpečia 3 806 ľudí utekajúcich z Kyjevskej a Luhanskej oblasti. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková predtým uviedla, že cez sedem humanitárnych koridorov sa podarilo evakuovať viac než 4 000 osôb. Prezident dodal, že konvoj so 100 tonami zásob pre obliehané mesto Mariupol na juhu krajiny je už tretí deň uviaznutý v meste Berďansk.
Ohľadom ruskej armády Zelenskyj poznamenal, že vojaci sú "zmätení", keďže "nečakali taký odpor" od Ukrajincov. "Utekajú z bojiska. Opúšťajú (vojenské) vybavenie," tvrdil Zelenskyj vo videu na Facebooku, ktorého prepis priniesol denník The Guardian. "Trofeje si berieme a využívame ich na ochranu Ukrajiny. Dnes sú ruskí vojaci v skutočnosti jednými zo zásobovateľov vybavenia našej armády," podotkol.
Zelenskyj sa v ruštine prihovoril i ruským vojakom. "Ruskí dôstojníci, už ste všetko pochopili. Nebudete schopní Ukrajine nič vziať. Zoberiete (ľuďom) životy – je vás mnoho –, ale prídete aj o svoje vlastné životy," poznamenal. "Za čo zomierate? Viem, chcete prežiť. Z odpočúvaných telefonátov vieme, čo si naozaj myslíte o tejto vojne, o tejto hanbe a o vašom štáte," povedal.
"Preto vám ponúkam na výber: V mene Ukrajincov vám dáme šancu na život. Ak sa vzdáte našim silám, budeme s vami zaobchádzať tak, ako sa má zaobchádzať s ľuďmi – dôstojne. Tak ako s vami nezaobchádzajú vo vašej armáde. A tak ako vaša armáda nezaobchádza s našimi ľuďmi. Vyberte si," zvolal.
Zelenskyj sa tiež poďakoval ruským civilistom, ktorí protestujú proti vojne a snažia sa šíriť pravdu a nie dezinformácie. Osobnú vďaku vyjadril zamestnankyni prvého kanálu ruskej štátnej televízie, ktorá v v pondelok večer narušila vysielanie hlavných správ s plagátom s protivojnovými heslami. Divákov vyzývala, aby "neverili propagande". Marina Ovsiannikovová bola za tento prejav podľa ľudskoprávnych organizácií zadržaná.
"Som vďačný tým Rusom, ktorí sa neprestávajú snažiť v šírení pravdy, ktorí bojujú proti dezinformáciám a svojim priateľom a rodine hovoria skutočné fakty," uviedol Zelenskyj. Ocenil ľudí, ktorí sa neboja demonštrovať. "Pokiaľ vaša krajina nie je úplne uzatvorená od zvyšku sveta a nemení sa na obrovskú Severnú Kóreu, musíte bojovať, nesmiete premrhať svoju šancu," apeloval.
Žena vyzerá z okna svojho zničeného bytu po útoku ruskej armády v Kyjeve počas 19. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v pondelok 14. marca 2022. Foto: TASR/AP
01:49 Zelenskyj podal návrh na predĺženie stanného práva o ďalší mesiac
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predložil parlamentu návrh na predĺženie stanného práva v krajine v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou o ďalších 30 dní s účinnosťou od 24. marca. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na oficiálnu internetovú stránku prezidenta Zelenského.
Vojna na Ukrajine sa začala 24. februára, keď šéf Kremľa Vladimir Putin spustil útok ruských síl, ktorý Moskva nazýva "špeciálnou vojenskou operáciou". Ide o najväčší útok na európsky štát od druhej svetovej vojny.
Zelenskyj vyhlásil v deň vypuknutia ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu. Z dôvodu zavedenia stanného práva na území Ukrajiny nemôžu krajinu dočasne opustiť muži vo veku 18-60 rokov.
00:26 V pondelok bolo z miest na frontovej línii evakuovaných vyše 4 000 ľudí
Viac ako 4 000 ľudí sa podarilo v pondelok evakuovať z ukrajinských miest ležiacich pri frontovej línii cez sedem humanitárnych koridorov. Oznámila to prostredníctvom videa ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, informujú stanica Sky News a agentúra Reuters.
Dovedna malo byť počas pondelka otvorených až desať humanitárnych koridorov, avšak tri z nich nefungovali, dodala Vereščuková.
Z neúspechu evakuácií na niektorých trasách obvinila vicepremiérka Ukrajiny ruské sily, ktoré podľa jej slov strieľali na civilistov v Kyjevskej oblasti. Ako povedala predtým počas dňa, okrem miest v okolí Kyjeva mali evakuácie prebiehať aj z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.
Rusko opakovanie odmieta, že by útočilo aj na civilné ciele.
Zakladateľovi webovej stránky WikiLeaks Julianovi Assangeovi v pondelok zamietli povolenie odvolať sa na Najvyšší súd Spojeného kráľovstva proti jeho vydaniu do Spojených štátov, kde by mohol čeliť doživotnému väzeniu. Informovali o tom agentúry AFP a AP.
Súd uviedol, že žiadosť zamietol, pretože prípad "nevyvolal spornú právnu otázku".
Najnovšie rozhodnutie podľa francúzskej agentúry priblížilo "dlhotrvajúcu právnu ságu na britských súdoch" bližšie k jej záveru - pokiaľ Assangeovi právnici nevznesú ďalšie námietky.
Rozhodnutie totiž podľa agentúry AP v Británii zrejme vyčerpalo Assangeove právne možnosti, aby sa vyhol súdnemu procesu v USA, kde mu hrozí trest odňatia slobody až na 175 rokov.
Päťdesiatročný Austrálčan sa však stále môže usilovať o to, aby sa jeho prípad dostal k Európskemu súdu pre ľudské práva. Assange sa tiež môže pokúsiť napadnúť prípadné rozhodnutie o jeho vydaní, ktoré vydá ministerstvo vnútra.
V januári minulého roka sa 50-ročnému Austrálčanovi podarilo získal odklad vydania do USA na základe tvrdení, že by si mohol vziať život v prípade, ak by bol držaný na samotke v zariadení s najvyšším stupňom ochrany v USA.
Americké úrady obviňujú Assangea zo sprisahania, nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010 až 2011.
TRENČÍN – O prácu by malo prísť v prvej vlne približne tisíc ľudí a v ďalšej niekoľko stoviek, tvrdia odborári z Odborového zväzu justície. Pred Krajským súdom v Trenčíne protestovali proti súdnej mape.
Niekoľko desiatok ľudí nielen z Trenčína, ale aj Považskej Bystrice či Bánoviec nad Bebravou protestovalo v utorok dopoludnia pred budovou Krajského súdu v Trenčíne. Takmer 100 zamestnancov súdov poslalo ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej jasný odkaz.
https://vimeo.com/688369804
„Dnes má Národná rada Slovenskej republiky prerokovávať Vládny návrh zákona o zriadení správnych súdov. Aby boli správne súdy zriadené súhlasíme, dokonca sme o to volali už dávno pred rokom 2017. Nesúhlasíme však s tým, aby pani ministerka ohýbala právo a v rozpore s legislatívnymi pravidlami chce k návrhu pripojiť „pozmeňovák“, výsledkom ktorého bude rušenie krajských súdov napriek tomu, že jej tento vládny návrh neprešiel parlamentom,“ uviedla Marta Božková členka predsedníctva Odborového zväzu justície a jedným dychom doplnila, že protestné zhromaždenia budú pokračovať v hlavnom meste a pravdepodobne aj v ďalších okresných mestách 22 marca.
Mnohí protestujúci potvrdili, že rušenie súdov by pre nich dokonca znamenalo stratu zamestnania. „Som proti tomu aby sa súdy zrušili, nevidím v tom význam. Pre mňa by to znamenalo, že stratím prácu,“ prezradil Daniel Bašo z Považskej Bystrice. Viac sa o tejto téme dočítate v najbližšom vydaní týždenníka Terajšok.
Na Slovensku padli prvé obvinenia za špionáž pre Rusko. Problém majú mať podľa pôvodných správ Denníka N ľudia z ministerstva obrany, Slovenskej informačnej služby a aj z portálu Hlavné správy. SIS aj Hlavné správy oponujú, že situácia sa má trochu inak.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala trojicu aktérov v súvislosti so špionážou pre Rusko. Osoby mal podplácať priamo zamestnanec ruskej ambasády v Bratislave.
Podľa Denníka N, ktorý o akcii informoval, je zadržaný plukovník slovenského rezortu obrany, príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) a človek spojený s medzičasom zablokovaným webom Hlavné správy.
Voči dvom osobám už malo byť vznesené obvinenie, minimálne jedna sa k činu priznala. Identita spomenutých osôb nie je známa. Polícia aj Úrad špeciálnej prokuratúry tvrdia, že poskytnú bližšie informácie na tlačovej besede, ktorá sa uskutoční v utorok.
„Pracovník ruskej ambasády má aj v prípade spáchania trestného činu na Slovensku diplomatickú imunitu a takéto situácie sa riešia vyhostením z nášho územia,“ pripomína Denník N.
SIS aj Hlavné správy to vidia inak
"Hlavné správy sa dištancujú od činnosti občasného nehonorovaného dopisovateľa, ktorý mal pracovať pre ruskú rozviedku. O tejto jeho činnosti nikto v redakcii nevedel. Jeho príspevky sa netýkali Ruska, nemal žiaden vplyv na chod denníka Hlavné správy. Preto žiadame, aby Hlavne správy neboli zaťahované a spájané so súkromnou aktivitou...," uviedol v reakcii portál na svojej facebookovej stránke.
Žiadna zo zadržaných osôb v súvislosti s trestným činom vyzvedačstva nie je v služobnom pomere k Slovenskej informačnej službe (SIS). TASR informácie poskytla hovorkyňa SIS Simona Svítková.
"SIS v súvislosti s medializovaným zadržaním určitých osôb orgánmi činnými v trestnom konaní nemôže z dôvodu ochrany záujmu na účely trestného konania a ochrany utajovaných skutočností poskytnúť bližšie informácie. Uvádza však, že uvedený prípad nie je pre spravodajskú službu nijako prekvapujúci," uviedla v pondelok hovorkyňa.
Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že v pondelok vyhostilo troch ruských diplomatov. „Na základe vyhodnotenia slovenských spravodajských služieb, Slovenská republika dnes rozhodla o vyhostení troch pracovníkov Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike za ich pôsobenie v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch,“ vyhlásilo ministerstvo.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok uviedlo, že vyhostenie troch ruských diplomatov zo Slovenska "neostane bez odpovede". "Táto neopodstatnená akcia neostane bez odpovede," uviedol ruský rezort diplomacie pre agentúru TASS.
Naď: Toto je len začiatok
Medializované informácie okomentoval aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) s tým, že kľúčovú úlohu zohralo aj Vojenské spravodajstvo, ktoré si "bude aj naďalej dôkladne plniť úlohy smerujúce k obrane a bezpečnosti SR a jej občanov".
"Toto je len začiatok, myslím, že sa nám celkom pekne otvorila štruktúra. A pôjdeme ďalej. Jasne a dôkladne," doplnil šéf rezortu.
V rámci posilnenej predsunutej prítomnosti NATO by na území Slovenka malo na začiatku pôsobiť približne 1 200 vojakov. Národná rada SR však bude rozhodovať o mandáte pre 2 100 vojakov vzhľadom na rokovania o ďalšom posilnení obrany SR. Vojaci by mali byť najmä vo výcvikových priestoroch Lešť, Kamenica nad Cirochou či na Záhorí. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) o tom informoval na pondelkovom zasadnutí Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť.
Výbor návrh na prítomnosť spojencov odsúhlasil a odporučil ju odobriť aj v parlamente.
Minister obrany zdôraznil, že agresia Ruskej federácie na Ukrajine má priamy bezpečnostný dosah aj na územie SR. "Zatiaľ vo forme migrácie, vo výraznej miere, a tiež vo forme zvýšeného hybridného pôsobenia Ruskej federácie na našom území. Vzhľadom na to, že očakávame v dohľadnej dobe aj priame vojenské útoky Ruskej federácie na letisko Užhorod, ktoré je na hranici so SR, to má, samozrejme, aj vojenské implikácie," uviedol Naď.
Pripomenul, že o predsunutú prítomnosť NATO požiadali aj ostatné štáty na východnej hranici Aliancie. Dodal, že SR podľa aktuálnych informácií nie je priamo ohrozená zo strany Ruska.
Česká republika má byť rámcovou krajinou medzinárodnej bojovej skupiny na Slovensku. Nemecko a Holandsko majú poskytnúť systém Patriot na obranu vzdušného priestoru. Jeho prevádzka je podľa Naďa otázkou niekoľkých týždňov. Američania by mohli nasadiť systém radarovej techniky Sentinel. Podľa ministra sa rokuje aj o možnom posilnení ďalších spôsobilostí, napríklad dronových systémoch, preto navrhnutý mandát ráta až s 2100 vojakmi. V prípade schválenia mandátu v Národnej rade SR by mohli prví vojaci prichádzať už najbližšie dni.
Podpredsedníčka výboru Denisa Saková sa v hlasovaní zdržala. Zdôvodnila to tým, že si chce ešte naštudovať príslušné dokumenty. Ako však zdôraznila, stanovisko strany Hlas-SD, v ktorej pôsobí, sa nemení a strana prítomnosť vojsk NATO podporí. Podpredseda výboru Peter Pčolinský (Sme rodina) hlasoval za. Tvrdí, že Sme rodina je jednoznačne za to, aby vojaci z Česka a ďalších krajín posilnili obranu SR. Poslanec Marian Kotleba (ĽSNS) a Ondrej Ďurica (nezaradený) hlasovali proti. Z výboru sa ospravedlnili obaja poslanci za stranu Smer-SD.
Posilnená predsunutá prítomnosť NATO na Slovensku je reakciou na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu. Medzinárodnú bojovú skupinu v SR majú tvoriť vojaci z Českej republiky, Holandska, Poľska, Slovinska, Nemecka a USA. Návrh ešte musí odobriť Národná rada SR. Mandát im už schválila vláda, tento týždeň má o ňom rokovať parlament.
Vo veku 77 rokov zomrel herec, politik a prvý predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Ľubomír Roman.
Herec mal podľa portálu zomrieť na infarkt.
Roman zostane v pamäti najmä ako herec, hral v desiatkach televíznych inscenácii, viacerých filmoch, do pamäti divákov sa zapísal svojím osobitým hlasom. Obsadzovaný bol najmä do roku 1990, potom sa už vo filme vyskytoval zriedkavo (napr. Pokoj v duši). V rokoch 1966 až 2001 pôsobil ako herec v divadle Nová scéna v Bratislave, ktoré v rokoch 1991 až 1996 aj riadil.
V politike, na rozdiel od filmu, bolo jeho pôsobenie vnímané skôr kontroverzne. V dočasnej vláde Jozefa Moravčíka bol v roku 1994 krátko ministrom kultúry, poslanom sa stal v roku 1998, zvolený bol na kandidátke KDH. S touto stranou však veľa spoločného nemal, neskôr sa stal podpredsedom strany Pavla Ruska ANO, po škandále na poste skončil. Predtým, v roku 2001, sa stal prvým predsedom bratislavskej župy. V roku 2004 kandidoval v prezidentských voľbách, nakoniec sa ale vzdal v prospech Eduarda Kukana.
V posledných dvoch desaťročiach bol vnímaný najmä ako podnikateľ v gastre. Zomrel vo veku 77 rokov.
21:29 Rusko: Vysielanie hlavných správ narušila žena s protivojnovým plagátom
Vysielanie hlavných správ na ruskej štátnej televíznej stanici Pervyj kanal narušila žena s plagátom s protivojnovými heslami, ktorým vyzývala divákov, aby "neverili propagande". TASR o tom informuje na základe správ televízie BBC a agentúry Reuters.
Na videu, ktoré sa v Rusku okamžite rozšírilo najmä na sociálnej sieti Telegram, možno vidieť, ako do záberu redaktorky v televíznom štúdiu hlavného spravodajského programu Vremia, vstupuje žena s plagátom, ktorý obsahoval protivojnové heslo "Nie vojne, zastavte vojnu".
"Neverte propagande, tu vám klamú. Rusi sú proti vojne," stálo ďalej na plagáte, na ktorom boli nakreslená ukrajinská i ruská vlajka.
Podľa BBC sa žena s plagátom volá Marina Ovsiannikovová a údajne pracuje pre televíziu.
Pervyj kanal označuje ruskú inváziu na Ukrajine za "špeciálnu vojenskú operáciu", ktorej cieľom je "denacifikovať" Ukrajina, píše Reuters. Televízia už uviedla, že začala interné vyšetrovanie tohto incidentu.
BREAKING NEWS On Pervyj Kanal, the main Russian television channel, journalist Marina Ovsyannikova sneaked in during the live broadcast and showed a placard for a few seconds. The placard said... ⬇️ pic.twitter.com/tYXOb5cFmA
— The Human Exploring Society (@HumanExploring) March 14, 2022
20:42 MSD rozhodne o žalobe Ukrajiny na Rusko v stredu
Medzinárodný súdny dvor (MSD) v pondelok uviedol, že rozhodnutie v prípade žaloby Ukrajiny na Rusko vydá v stredu 16. marca. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Na pojednávaní 7. marca, ktoré Rusko bojkotovalo, Ukrajina súd požiadala, aby nariadil Moskve zastaviť vojenské aktivity. Kyjev tvrdí, že invázia bola založená na nesprávnom výklade zmluvy OSN o genocíde.
Prípad sa konkrétne zameriava na výklad zmluvy o predchádzaní genocíde z roku 1948, ktorú podpísali obe tieto krajiny. Zmluva označuje MSD za arbitra pre riešenie sporov medzi signatármi tohto dokumentu, pripomenula agentúra Reuters.
Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že ruská "špeciálna vojenská operácia" je potrebná "na ochranu ľudí, ktorí boli vystavení šikanovaniu a genocíde" na východe Ukrajiny. Naopak Ukrajina tvrdí, že tvrdenie o genocíde je nepravdivé a v žiadnom prípade neposkytuje právne ospravedlnenie pre ruskú inváziu.
Advokátka Monika Mareková, ktorá je doktorandkou na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe v piatok pre TASR uviedla, že ak by Rusko nerešpektovalo rozsudok súdu, bude (tento rozsudok) iba ťažko vymáhateľný. Argumentovala tým, že v rámci medzinárodného práva síce existujú "páky" na zastavenie agresora cez rozhodnutia Bezpečnostnej rady (BR) OSN. Rusko je však taktiež členom BR OSN, a tým pádom bude zrejme akékoľvek jej rozhodnutia namierené proti Ruskej federácii vetovať.
20:23 Poľský minister: Invázia Ruska na Ukrajine je "strategické a taktické zlyhanie"
Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau povedal v pondelok OSN, že invázia Ruska na Ukrajine je "strategickým a taktickým zlyhaním". Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Počas brífingu pred Bezpečnostnou radou OSN Rau vyhlásil, že výsledkom toho je, že Moskva začala pri útokoch cieliť na civilistov, čo sa rovná "štátnemu terorizmu".
"Táto operácia, zle pripravená a vykonávaná, sa zmenila na strategické a taktické zlyhanie," vyhlásil poľský minister.
"Ale Kremeľ namiesto toho, aby zabránil ďalšiemu umieraniu vo svojich radoch, zmenil taktiku. Invázne sily začali mieriť na civilné obyvateľstvo a infraštruktúru a snaží sa tak zlomiť ducha ukrajinského ľudu. Toto je úbohé a hanebné a rovná sa to štátnemu terorizmu," zhodnotil situáciu Rau.
Poľsko je v roku 2022 predsedajúcou krajinou v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pripomína AFP.
Rau povedal, že agresia Ruska "ohrozuje samotnú existenciu OBSE". Dodal však, že čoskoro odcestuje do Moldavska a na Balkán, aby "ukázal angažovanosť OBSE" a to, že táto organizácia sa snaží pomôcť ukončiť túto vojnu.
Poľský minister zahraničných vecí a súčasný predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Zbiegniew Rau sa prihováva Bezpečnostnej rade v sídle OSN v New Yorku v pondelok 14. marca 2022. Foto: TASR/AP
20:11 EÚ prijala štvrtý balík sankcií proti Rusku
Európska únia prijala v pondelok nové sankcie proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajine. Diplomati uviedli, že k jednotlivcom na sankčnom zozname bol zaradený aj ruský oligarcha Roman Abramovič. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Predsedníctvo EÚ, ktoré v súčasnosti zastáva Francúzsko, na Twitteri napísalo, že veľvyslanci 27 členských krajín EÚ schválili štvrtý balík sankcií. Ten zasahuje jednotlivcov a spoločnosti, ktorých "účasť na útoku proti Ukrajine bola preukázaná".
Ich mená a názvy majú byť "urýchlene" zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, kde sa oznamujú všetky právne záväzné rozhodnutia Únie, oznámilo tiež predsedníctvo. Dodalo, že sankcie boli vypracované po dohode so západnými spojencami.
Traja diplomati pre AFP povedali, že miliardár a majiteľ anglického futbalového klubu Chelsea Abramovič bol dodaný na zoznam bohatých Rusov, ktorých majetok v EÚ - vrátane superjácht a sídiel - môže byť zhabaný a odmietnutý im môže byť aj vstup do Únie.
Tento krok proti Abramovičovi nasleduje po rovnakom kroku Británie a Kanady, ktoré ho minulý týždeň zaradili na podobné zoznamy. Rozhodnutie Londýna pozastavilo aj Abramovičov náhlivý pokus predať Chelsea. Miliardár svoj zámer predať klub oznámil 2. marca.
Podľa jedného z diplomatov EÚ je oficiálnym dôvodom sankcionovania Ambramoviča to, že "je ruský oligarcha, ktorý má už dlho blízke vzťahy s (ruským prezidentom) Vladimirom Putinom", a má k nemu "privilegovaný prístup".
Abramovič (55) je podľa diplomatov vnímaný ako človek, ktorý je pre ruskú vládu "významným zdrojom príjmov".
Cez víkend bolo vidieť, ako Abramovičova 140 metrov dlhá superjachta Solaris pláva do prístavu v Čiernej Hore, píše AFP. Balkánska krajina nie je členom EÚ, ale má ambície patriť tam. Plavidlo niekoľko dní predtým opustilo španielsky prístav Barcelona.
Ruský oligarcha má majetok v hodnote 11,3 miliardy eur, ako uvádza časopis Forbes, a údajne vlastní niekoľko jácht. Tento miliardár nadobudol aj portugalské a izraelské občianstvo.
Roman Abramovič. Foto: TASR/AP
19:41 Británia zvažuje ubytovať ukrajinských utečencov v domoch ruských oligarchov
Britská vláda v pondelok uviedla, že zvažuje ubytovať ukrajinských utečencov v nehnuteľnostiach, ktoré vlastnia sankciovaní ruskí oligarchovia. Vláda tak spravila v období, keď sa chystá predstaviť program na podporu ubytovania Ukrajincov utekajúcich pred vojnou v domovoch obyvateľov Británie, píše agentúra AFP.
Podľa hovorcu britského premiéra Borisa Johnsona sa vláda "zaoberá" otázkou ubytovania ukrajinských utečencov v domoch ruských oligarchov. Hovorca takto reagoval na otázku novinárov, či Johnson tento návrh podporuje.
Britský minister zdravotníctva Sajid Javid však predtým upozornil, že honosné nehnuteľnosti oligarchov by nemali byť zvažované ako prvá možnosť pre ubytovanie utečencov. Javid varoval, že najskôr je potrebné odstrániť "právne prekážky".
18:50 Ukrajina vyzvala na "okamžité" vylúčenie Ruska z Rady Európy
Ukrajina v pondelok požiadala, aby bolo Rusko okamžite vylúčené z Rady Európy (RE), a uviedla, že po napadnutí susedného štátu nemá už právo zostať členom tejto organizácie na ochranu ľudských práv na európskom kontinente.
Výbor ministrov, rozhodovací orgán Rady Európy, deň po začiatku invázie pozastavil Rusku členstvo v organizácii. Vylúčenie by však bolo nevídaným krokom, píše AFP.
"Vyzývame vás, aby ste urobili toto rozhodnutie a vylúčili Rusko z Rady Európy," povedal prostredníctvom videomostu ukrajinský premiér Denys Šmyhal Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy (PZ RE) v Štrasburgu na východe Francúzska.
Parlamentné zhromaždenie, ktoré mimoriadne zasadalo k invázii na Ukrajine, nemá právomoc vylúčiť člena, ale môže odporučiť, aby tento krok urobil výbor ministrov.
Očakáva sa, že parlamentné zhromaždenie prijme v utorok rezolúciu, ktorá odporučí výboru, aby "vyzval" Rusko, nech sa z tejto organizácie stiahne, píše AFP.
Generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová tento mesiac v rozhovore pre AFP povedala, že "čoraz viac hlasov" žiada vylúčenie Ruska.
Vylúčenie by znamenalo, že Rusi by sa už nemohli obracať o pomoc na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktorý patrí pod RE.
Z RE, ktorá bol založená v roku 1949, nebola ešte vylúčená žiadna krajina, pripomína AFP. Rusko aj Ukrajina sú členskými krajinami tejto organizácie.
Keď bolo Grécko pod vojenskou nadvládou, koncom 60. rokov 20. storočia vystúpilo z organizácie a tento krok by mohlo urobiť aj Rusko, aby sa vyhlo hanbe vylúčenia, konštatuje AFP.
Podmienkou pre členstvo v RE je nevyužívanie trestu smrti. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, teraz zástupca šéfa národnej Bezpečnostnej rady, pripomenul, že ak Rusko odíde z organizácie, môže znovu zaviesť tento trest.
18:38 Ukrajina: Pri útoku na televíznu vežu pri meste Rivne zahynulo deväť ľudí
Deväť ľudí zahynulo a ďalších deväť utrpelo zranenia pri pondelkovom útoku ruských jednotiek na televíznu vežu pri meste Rivne na západe Ukrajiny. Uviedol to gubernátor Rivnenskej oblasti, ktorého citovali agentúry AFP a Reuters.
"Deväť mŕtvych, deväť zranených", uviedol Vitalij Kovaľ na sociálnej sieti Telegram. Zároveň dodal, že záchranári sa stále snažia vyslobodiť ľudí, ktorí uviazli pod troskami. Podľa Kovaľa dopadli na budovu dve rakety, pričom na mieste sa nachádzajú aj žeriavy, pomocou ktorých záchranári dvíhajú časti zrútených stien.
Mesto Rivne je vzdialené asi 200 kilometrov severovýchodne od Ľvova, ktorý sa nachádza v blízkosti poľských hraníc.
17:26 Zacharovová vyjadrila pobúrenie nad vyhlásením MZVEZ o poškodení Slavína
Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová v pondelok uviedla, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR "povzbudzuje barbarov", ktorí sa "smejú nad hrobmi padlých" vojakov. Reagovala tak na vyhlásenie MZVEZ SR v súvislosti s pomaľovaním vojenského pamätníka Slavín v Bratislave farbami ukrajinskej vlajky. Komentár Zacharovovej bol zverejnený na oficiálnej webovej stránke ruského ministerstva zahraničných vecí.
"Tvrdenie slovenského rezortu diplomacie o tom, že slovenskí občania takýmto činom vyzývajú Rusko, aby 'skončilo nezmyselnú vojnu', povzbudzuje barbarov, ktorí sa smejú nad hrobmi padlých," uviedla Zacharovová.
"Ospravedlňovanie znesvätenia pamätníkov a hrobov je zradou svojich vlastných krajanov, ktorí bránili česť krajiny a národa" počas Slovenského národné povstania a postavili sa proti útlaku 'tretej ríše'," pokračuje oficiálna predstaviteľka ruského rezortu diplomacie.
Zacharovavá takto reagovala na vyhlásenie MZVEZ SR z 3. marca, v ktorom slovenský rezort diplomacie uviedol, že pomaľovanie pamätníka je výzvou Slovákov, aby Rusko skončilo "nezmyselnú vojnu". Slovenský rezort diplomacie tak reagoval aj na Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR, ktoré tvrdilo, že došlo k znesväteniu tohto vojenského pamätníka.
MZVEZ SR vtedy požiadalo ruské veľvyslanectvo v Bratislave, aby videlo realitu. "A tou je obrovská občianska solidarita s Ukrajinou, ktorú bezdôvodne napadla Ruská federácia a okrem porušenia medzinárodného práva tak pošliapava aj pamiatku Ukrajincov, ktorí bok po boku s Rusmi bojovali za slobodu v roku 1945", uviedol komunikačný odbor MZVEZ SR.
Časť vojenského pamätníka Slavín v Bratislave poškodil začiatkom marca neznámy páchateľ modrou a žltou farbou. Natrel schody, stĺpy pamätníka, ako aj priestor pred ním. Polícia začala trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania cudzej veci.
Foto: Jaroslav Novák/TASR
16:47 Roskosmos: Americký astronaut sa vráti na Zem ruskou kozmickou loďou Sojuz
Americký astronaut Mark Vande Hei sa vráti z pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici na palube ruskej vesmírnej lode Sojuz. V pondelok to uviedla ruská vesmírna agentúra Roskosmos, ktorú citovala tlačová agentúra DPA. "Roskosmos nikdy nedal partnerom žiadny dôvod pochybovať o našej spoľahlivosti," uviedla agentúra a dodala, že bezpečná prevádzka vesmírnej stanice je jej najvyššou prioritou.
Šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin v sobotu vyhlásil, že sankcie Západu uvalené voči Moskve by mohli spôsobiť pád ISS. Podľa Rogozina by ekonomické postihy mohli konkrétne narušiť prevádzku ruských kozmických lodí obsluhujúcich Medzinárodnú vesmírnu stanicu. V dôsledku toho by mohla byť ovplyvnená ruská časť ISS, ktorá pomáha korigovať obežnú dráhu.
16:40 Zelenskyj v stredu vystúpi na pôde Kongresu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu prostredníctvom videokonferencie vystúpi pred členmi oboch komôr amerického Kongresu. CNN správu o Zelenského vystúpení v Kongrese získala od predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej a lídra demokratickej väčšiny v Senáte Chucka Schumera.
16:38 V severnom Rumunsku objavili vrtuľový dron ruskej výroby
V severnom Rumunsku objavili prieskumné vrtuľové bezpilotné lietadlo ruskej výroby, ktoré zrejme priletelo z Ukrajiny. V pondelok o tom informovala agentúra AP, podľa ktorej môže ísť o druhý známy prípad, keď sa z ukrajinského bojiska dostalo na územie členského štátu Severoatlantickej aliancie (NATO) bezpilotné lietadlo.
Podľa miestnych médií sa dron zrútil v obci Tarpiu v Bystricko-nasodskej župe na severe krajiny, niekoľko desiatok kilometrov od ukrajinsko-rumunskej hranice. Podľa zverejnených fotografií mohlo ísť o stroj typu Orlan-10, ktorý bol vyvinutý Špeciálnym technologickým centrom (STC) v Petrohrade. Patriť mohol ruskej ale aj ukrajinskej armáde. Incident vyšetruje tamojšia polícia aj tajná služba.
16:00 Zelenskyj zrušil svoj prejav v Rade Európy
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok nečakane zrušil svoje plánované vystúpenie na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Spravil tak podľa vlastných slov z dôvodu veľmi naliehavých a nepredvídaných okolností.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
15:53 Morawiecki: Zmrazené a zhabané majetky Rusov by mali ísť na obnovu Ukrajiny
Zmrazené a skonfiškované majetky Rusov by sa mali použiť na vytvorenie fondu na obnovu Ukrajiny, vyhlásil v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Morawiecki pre PAP povedal, že ruské majetky boli vybudované na krvi nevinných obetí a mali by poslúžiť na obnovu suverénnej Ukrajiny.
Premiér to uviedol po stretnutí s premiérmi Litvy a Ukrajiny. Tieto tri krajiny tvoria takzvaný Lublinský trojuholník. Ide o trojstrannú platformu pre politickú, hospodársku, kultúrnu a sociálnu spoluprácu medzi Litvou, Poľskom a Ukrajinou, ktorej cieľom je podpora integrácie Ukrajiny do EÚ.
VIDEO Protesty proti ruským vojskám na juhu Ukrajiny
15:43 Podoľak: Štvrté kolo ukrajinsko-ruských rokovaní bolo prerušené
Rokovania medzi Moskvou a Kyjevom boli v pondelok prerušené a mali by pokračovať v utorok. Uviedol to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. "V rokovaniach bola do zajtra urobená technická prestávka," uviedol Podoľak na sociálnej sieti Twitter. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko predtým uviedol, že rokovania s Ruskom sú "zložité".
15:30 Ruská delegácia pozastavuje účasť na práci a zasadnutiach Parlamentného zhromaždenia RE
Ruská delegácia prerušuje prácu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a nebude sa zúčastňovať na jeho zasadnutiach. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Tá sa odvoláva sa na ruskú agentúru RIA Novosti, podľa ktorej o tom v pondelok informoval senátor Alexandr Baškin z ruskej delegácie. Podľa Baškina sa delegácia takto rozhodla pre "protiruskú orientáciu" práce PZ RE. Pripomenul, že Moskva teraz zvažuje otázku ukončenia účasti v Rade Európy.
14:57 Generál Viktor Zolotov priznal, že vojna nejde podľa plánu
Generál Viktor Zolotov, ktorý je hlavou vojsk ruskej národnej gardy a v minulosti zodpovedal za osobnú bezpečnosť Vladimira Putina, priznal, že postup ruských síl na Ukrajine nejde podľa plánu. "Chcel by som povedať, že áno. Nie všetko ide tak rýchlo, ako by sme si priali," uviedol ruský generál. Pomalší postup pripísal tomu, že "ukrajinskí nacionalisti" sa skrývajú za civilistami.
"Ale postupujeme krok po kroku a víťazstvo bude naše a táto ikona ochráni ruskú armádu a urýchli naše víťazstvo," uviedol Zolotov.
14:55 Rusko odmietlo tvrdenia, že požiadalo Čínu o vojenskú pomoc
Kremeľ v pondelok poprel tvrdenia, že by Rusko požiadalo Čínu o vojenskú pomoc. Moskva zdôraznila, že je schopná dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine aj vlastnými silami. Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Dodal, že špeciálna vojenská operácia – ako Moskva označuje konflikt na Ukrajine – sa "vyvíja podľa plánu a bude dokončená včas a v plnom rozsahu". Peskov reagoval na vyjadrenia nemenovaných predstaviteľov USA, ktorí pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že Rusko požiadalo Čínu o vojenské vybavenie na pomoc s inváziou na ukrajinskom území. Tieto tvrdenia ešte pred Peskovom poprel hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí a označil ich za dezinformáciu.
14:33 Z Ukrajiny ušlo už najmenej 2,6 milióna ľudí
Podľa slov šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella ušlo z Ukrajiny do susedných krajín už prinajmenšom 2,6 milióna ľudí. Väčšina z nich zamierila do Poľska. Ďalší sa vybrali do Maďarska, Rumunska, Moldavska aj Slovenska.
Mladí ukrajinskí futbalisti s plagátmi “Nechceme vojnu, chceme hrať futbal” prichádzajú na futbalový štadión v Bánovciach nad Bebravou. Foto: Radovan Stoklasa/TASR
13:56 Kremeľ nevylúčil, že Rusko sa zmocní aj veľkých ukrajinských miest
Kremeľ v pondelok pripustil, že ruská armáda by sa mohla pokúsiť ovládnuť aj veľké ukrajinské mestá. Prezident Vladimir "Putin nariadil, aby sa zatiaľ nevykonávali útoky na veľké mestá, pretože by počas nich došlo k veľkým stratám v radoch civilistov," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ruské ministerstvo obrany však podľa neho zároveň nevylučuje možnosť, že úplne ovládne veľké populačné centrá na Ukrajine, pričom urobí všetko pre zaistenie "maximálnej bezpečnosti civilného obyvateľstva". Peskov v tejto súvislosti vyhlásil, že niektoré z veľkých ukrajinských miest sú už obkľúčené ruskou armádou.
Ukrajinski vojací prechádzajú pod zničeným mostom počas evakuácie staršej obyvateľky v meste Irpiň pri Kyjeve. Foto: TASR/AP
13:47 Ruské sily opäť odrezali černobyľskú elektráreň od elektriny
Odstavená ukrajinská atómová elektráreň Černobyľ je opäť bez dodávky elektriny. Jej prívod totiž podľa pondelňajšieho vyjadrenia ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrenergo opäť poškodili ruskí vojaci, informuje agentúra AFP a spravodajská stanica Sky News.
"(Elektrické) vedenie, ktoré zásobuje černobyľskú jadrovú elektráreň a mesto Slavutyč, bolo poškodené okupačnými silami," uviedla zmienená spoločnosť na Facebooku, pričom odkazovala na ruské sily, ktoré 24. februára vtrhli do Ukrajiny.
V Černobyli, mieste najzávažnejšej jadrovej katastrofy v dejinách, bola už minulú stredu prerušená dodávka elektriny, hoci jadrový dozorný orgán OSN – Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) – vtedy uviedol, že to "nemá nijaký zásadný vplyv na bezpečnosť". Kyjev následne v nedeľu oznámil, že dodávku elektriny sa podarilo obnoviť.
13:22 Fico varuje pred úvahami o odovzdaní systému S-300 Ukrajine
Strana Smer-SD varuje vládu pred úvahami o odovzdaní systému S-300 Ukrajine. Obáva sa straty jediného funkčného systému Slovenska na ochranu vzdušného priestoru, ako aj aktívneho vstupu SR do vojnového konfliktu. Predseda strany Robert Fico o tom informoval na pondelkovej tlačovej konferencii. Odvolával sa pritom na informácie z článku The Washington Post.
„Vyzývame vládu, aby ani len neuvažovala o tom, že systém S-300 odovzdá do rúk ukrajinským vojakom. Znamená to úplnú likvidáciu jediného funkčného systému, ktorý máme na ochranu vzdušného priestoru. A politicky to znamená, že Slovensko by aktívne vstúpilo do vojnového konfliktu, ktorý je na Ukrajine,“ tvrdí Fico. V tejto súvislosti chce pozorne sledovať tohtotýždňovú návštevu amerického ministra obrany Lloyda Austina na Slovensku. Naďalej odmieta aj prípadné odovzdanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine.
13:01 Chorvátsko: Havarovaný dron údajne niesol 120-kilogramovú bombu
Bezpilotné lietadlo, ktoré sa minulý týždeň zrútilo v Záhrebe, údajne nieslo 120-kilogramovú bombu. Dron narazil do mäkkej pôdy, preto explodoval pod zemou. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry HINA, ktorá sa odvoláva na reportáž televízie HTV.
Keby sa zrútil na asfalt či betón, následky by boli katastrofálne, uviedla HTV. Väčšinu trosiek vojenského dronu sa podarilo zhromaždiť v nedeľu ráno. Minister obrany Mario Banožič uviedol, že v kráteri sa našli úlomky leteckej bomby a stopy trhaviny, čím naznačil, že dron neplnil prieskumnú funkciu.
Policajti skúmajú miesto dopadu dronu v chorvátskom Záhrebe. Foto: TASR/AP
12:38 Svet čelí potravinovej kríze pre vojnu na Ukrajine, varuje Melničenko
Svetu hrozí globálna potravinová kríza, ak sa vojna na Ukrajine nezastaví. Ceny hnojív stúpajú tak rýchlo, že mnohí farmári si ich už nemôžu dovoliť. Vyhlásil to v pondelok ruský miliardár Andrej Melničenko, ktorý podniká v oblasti hnojív a uhlia.
Viacerí z najbohatších ruských podnikateľov vrátane Michaila Fridmana, Petra Avena a Olega Deripasku verejne vyzývali na mier, odkedy prezident Vladimir Putin nariadil 24. februára inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty, Európska únia (EÚ) a ich spojenci označili Putinovu inváziu za zaberanie pôdy v imperiálnom štýle, ktoré bolo navyše urobené zle, pretože Moskva podcenila ukrajinský odpor a odhodlanie Západu potrestať Rusko.
Západ uvalil sankcie na ruských podnikateľov vrátane Melničenka, zmrazil štátny majetok a odrezal veľkú časť ruského podnikového sektora od globálnej ekonomiky v snahe prinútiť Putina zmeniť kurz. Ten to však odmieta a vojnu nazval špeciálnou vojenskou operáciou, ktorá má zbaviť Ukrajinu nebezpečných nacionalistov a nacistov.
12:30 WHO: Vojna na Ukrajine zrejme zhorší priebeh pandémie
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varovala, že vojna na Ukrajine môže zhoršiť priebeh pandémie koronavírusu. "Táto situácia umožní vírusu ďalej sa šíriť," upozornila v nedeľu v stredu technická riaditeľka WHO pre COVID-19 Maria Van Kerkhoveová. Krízový koordinátor WHO Mike Ryan dodal, že počet nakazených Ukrajincov nepochybne porastie a bude zapríčinený nedostatočným testovaním, pozastavenou vakcináciou a vyčerpaním obyvateľstva v dôsledku vojny.
Počet nových prípadov na Ukrajine bol za posledný týždeň relatívne nízky, avšak WHO očakáva, že sa prírastky nakazených aj obetí budú zvyšovať. Ukrajina má totiž nízku, len zhruba 34-percentnú mieru zaočkovanosti proti covidu. Od začiatku ruskej invázie už z Ukrajiny podľa údajov OSN ušlo viac než 2,5 milióna ľudí, ktorí sa uchýlili do susedných, často podobne nedostatočne "zaočkovaných" krajín.
udia čakajú na posledný vlak, ktorý smeruje na západ Ukrajiny na železničnej stanici v priemyselnom meste Kramatorsk. Foto: TASR/AP
12:02 Separatisti tvrdia, že pri útoku ukrajinských síl zahynulo 16 ľudí
Ruskom podporovaní separatisti na východe Ukrajiny v pondelok vyhlásili, že pri útoku ukrajinských síl na mesto Doneck zahynulo najmenej 16 ľudí. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Predstavitelia separatistov uviedli, že do centra Donecka dopadli časti zostrelenej ukrajinskej rakety typu Točka. "Zaznamenaných bolo 16 obetí na životoch," uviedol tamojší rezort zdravotníctva. Dodal, že ďalších 23 ľudí utrpelo zranenia.
AFP nedokázala nezávisle overiť správy o údajnom útoku a počte obetí, keďže Doneck leží v oblasti, ktorú už od roku 2014 kontrolujú separatisti podporovaní Ruskom.
11:30 OSN dosiaľ v konflikte na Ukrajine potvrdila 1 663 obetí z radov civilistov
OSN oznámila, že potvrdila smrť 1 663 civilistov – obetí konfliktu na Ukrajine. OSN pritom pripustila, že je pravdepodobné, že toto číslo je výrazne vyššie.
Britské ministerstvo obrany v pondelok ráno s odvolaním sa na zistenia spravodajských služieb o situácii na Ukrajine informovalo, že svoje domovy na Ukrajine doteraz opustilo asi 2,5 milióna utečencov, z ktorých približne 1,75 milióna vstúpilo do Poľska.
11:07 Ruská pravoslávna cirkev v Amsterdame sa pre vojnu na Ukrajine rozišla s Moskvou
Ruská pravoslávna cirkev v Amsterdame oznámila svoj rozchod s moskovským patriarchátom Kirillom. Informoval o tom v pondelok spravodajský web DutchNews.nl. Podľa britského denníka The Guardian je to prvý známy prípad prerušenia vzťahov s pravoslávnou cirkvou na Západe pre inváziu ruskej armády na Ukrajinu.
Vo vyhlásení na webovej stránke farnosť v Amsterdame zároveň uvádza, že "toto rozhodnutie je pre všetkých zainteresovaných mimoriadne bolestivé a ťažké."
Na chráme farnosti v Amsterdame sa nedávno objavilo namaľované písmeno Z, kontroverzný symbol používaný v Rusku ako prejav súhlasu s vojnou na Ukrajine. Veriaci podporujú rozhodnutie svojich duchovných, ale samotný chrám je momentálne z bezpečnostných dôvodov uzavretý, konštatoval holandský web.
10:49 Začalo sa štvrté kolo ukrajinsko-ruských rokovaní
Prostredníctvom videokonferencie sa v pondelok ráno začalo štvrté kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom. Oznámila to spravodajská stanica Sky News s odvolaním sa na vyjadrenie poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka.
Citovaný poradca v príspevku na Twitteri informoval, že najnovšie kolo rokovaní sa zameria prevažne na dosiahnutie prímeria, stiahnutie ruských vojakov a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.
Podoľak zdôraznil, že Kyjev naďalej trvá na nastolení prímeria ešte pred rozhovormi o budúcich vzťahoch medzi oboma krajinami.
10:40 Szijjártó: Prevoz zbraní cez Maďarsko by hrozil útokom, aký bol pri Javorive
Ak by Maďarsko nebolo zákazalo prevoz zbraní cez svoje územie, tak tie by boli odovzdávané na maďarsko-ukrajinských hraniciach, čo by hrozilo podobným útokom, k akému došlo v nedeľu na Ukrajine pri poľských hraniciach. Uviedol to v pondelok na sociálnej sieti šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
Zdôraznil, že maďarská vláda prijala jasné stanovisko, že na Ukrajinu nepošle vojakov ani zbrane a nedovolí ani to, aby sa cez maďarské územie prevážali smrtonosné zbrane.
Minister súčasne kritizoval maďarskú ľavicovú opozíciu, ktorá by na Ukrajinu zbrane a dokonca možno aj vojakov poslala a zákaz prevozu zbraní cez maďarské územie označila za zradu.
"Včera (v nedeľu) sa všetci mohli definitívne presvedčiť, že Rusi zaútočili na základňu (na Ukrajine) necelých 20 kilometrov od poľských hraníc, kde podľa expertov zhromažďovali zbrane prichádzajúce zo zahraničia," pripomenul šéf maďarskej diplomacie. Zároveň varoval pred podobným scenárom, ktorý by mohol nastať v Zakarpatskej oblasti neďaleko maďarských hraníc.
10:20 V pondelok sa otvorí na Ukrajine desať humanitárnych koridorov
Ukrajina potvrdila, že počas pondelka sa pokúsi evakuovať civilistov cez desať humanitárnych koridorov. Ako priblížila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, evakuačné trasy budú prechádzať z miest v okolí metropoly Kyjev, ako aj z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. TASR informuje na základe správy stanice Sky News.
Vereščuková dodala, že Ukrajina sa "opäť raz pokúsi odblokovať pohyb humanitárneho konvoja s potravinami a liekmi" z mesta Berďansk na juhovýchode krajiny, smerujúceho do obliehaného prístavného mesta Mariupol na juhu. V nedeľu sa konvoj do Mariupola nedostal z dôvodu ostreľovania ruskou armádou.
10:11 V Mariupole bolo zabitých vyše 2 500 obyvateľov, tvrdí poradca Zelenského
Najmenej 2 500 obyvateľov prístavného mesta Mariupol na juhu Ukrajiny bolo zabitých od začiatku ruskej invázie 24. februára. Počet obetí v pondelok ráno potvrdil Olexij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého citovala spravodajská stanica Sky News aj agentúra Reuters.
Arestovyč uviedol, že tento údaj poskytla tamojšia samospráva. Rusko zároveň obvinil z toho, že v nedeľu opätovne zabránilo, aby sa do tohto mesta obliehaného ruskými vojakmi dostala humanitárna pomoc. Reuters pripomína, že Moskva popiera útoky na civilistov na Ukrajine.
Žena sa prikrýva dekou pri zničenom hasičskom aute po ostreľovaní v Mariupole. Foto: TASR/AP
10:05 Írsky premiér: Budeme musieť prehodnotiť svoju neutralitu
Írsko bude musieť po útoku Ruska na Ukrajinu prehodnotiť svoju dlhoročnú vojenskú neutralitu, uviedol írsky premiér Micheál Martin. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry PA.
Írsko je neutrálne od 30. rokov 20. storočia, pričom neutralitu si zachovalo aj počas druhej svetovej vojny. Premiér však zdôraznil, že v otázke ruskej invázie na Ukrajinu nie je jeho krajina politicky ani morálne neutrálna.
Írsko podľa premiéra musí reagovať na narušenie medzinárodného poriadku zo strany Ruska a tiež na rastúce kybernetické hrozby. Írsky zdravotnícky systém vlani čelil rozsiahlemu kybernetickému útoku.
10:00 Čína poprela informácie, že by ju Rusko požiadalo o vojenskú pomoc
Rusko malo podľa niektorých amerických médií (Financial Times či Washington Post) požiadať Čínu o vojenské vybavenie, tá ale údajne o ničom nevie. Peking to odmietol. Prioritou krajiny je podľa čínskej ambasády v Spojených štátoch zabrániť tomu, aby sa situácia na Ukrajine vymkla kontrole.
„O tom som nikdy nepočul,“ reagoval na tieto informácie podľa agentúry Reuters hovorca ambasády. „Súčasná situácia na Ukrajine je skutočne znepokojujúca,“ uviedol hovorca Liou Pcheng-jü. "Vysokou prioritou je teraz zabrániť tomu, aby sa napätá situácia vyhrotila alebo dokonca vymkla kontrole," dodal.
Správy o ruskej žiadosti následne odmietol aj hovorca čínskej diplomacie, ktorý ich pri tlačovej konferencii v Pekingu označil za „dezinformáciu pochádzajúcu z USA“.
09:30 Po útoku na pôrodnicu v Mariupole zomrela tehotná žena aj novorodenec
Tehotná žena, ktorú zachytili fotografie pri minulotýždňovej evakuácii zo zbombardovanej pôrodnice v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, zomrela spolu so svojim novorodeným dieťaťom. Informovala o tom v pondelok agentúra AP.
Ženu po ruskom útoku na pôrodnicu urýchlene previezli na nosidlách do inej nemocnice, kde sa ju lekári pokúšali zachrániť. Keď si uvedomila, že o svoje dieťa prichádza, kričala na zdravotníkov: "Teraz ma zabite!" Miestny chirurg Timur Marin uviedol, že žena utrpela vážne zranenia panvy a bedrového kĺbu.
Novorodenca privideli na svet cisárskym rezom, avšak podľa tohto chirurga "nejavil nijaké známky života". Lekári sa následne zamerali na záchranu matky, pričom ju "viac ako 30 minút" resuscitovali, avšak bezvýsledne. "Obaja zomreli," dodal Marin.
Rusko po stredajšom bombardovaní zmienenej pôrodnice, poprelo, že by tento útok spáchalo. Ruský vyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia a tiež ruský veľvyslanec v Británii Andrej Kelin, označili zábery z tohto útoku za "lživé správy", pripomína stanica Sky News.
Moskva zároveň tvrdí, že budovu zmienenej pôrodnice ovládali ukrajinskí extrémisti a v tom čase v nej neboli už nijakí lekári ani pacienti, uvádza Sky News.
09:25 Instagram v Rusku je zablokovaný
Aplikácia a sociálna sieť Instagram už pre svojich používateľov v Rusku nie je prístupná. Vo svojej správe to v pondelok potvrdila agentúra AFP.
Sociálna sieť Instagram sa súčasne objavila aj na oficiálnom zozname webov s "obmedzeným prístupom", ktorý vydáva a aktualizuje ruský regulátor médií, Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor).
K zablokovaniu prístupu na Instagram v Rusku došlo po tom, čo Moskva minulý týždeň obvinila jeho materskú spoločnosť Meta Platforms, že na svojich platformách umožňuje výzvy na páchanie násilia voči ruským občanom.
08:45 Ukrajinská prokuratúra začala stíhať Ruskom dosadenú primátorku mesta Melitopol
Ukrajinská generálna prokuratúra začala viesť vyšetrovanie Halyny Danylčenkovej, ktorá bola po obsadení ukrajinského mesta Melitopol ruskými jednotkami dosadená do funkcie jeho primátorky. V pondelok o tom informovala spravodajská televízia CNN.
Vyšetrovanie sa začalo po tom, čo skupina poslancov mestského zastupiteľstva v Melitopole v nedeľu písomne požiadala generálnu prokuratúru o začatie trestného stíhania proti Danylčenkovej "pre trestný čin vlastizrady za pokus o vytvorenie okupačnej vlády v Melitopole."
Mestská rada vo svojom vyhlásení obvinila Danylčenkovú, "členku rady z Opozičného bloku (proruskej politickej strany)", že rozpustila orgány mesta a preniesla ich právomoci na Výbor ľudových poslancov.
08:26 Po zásahu bytového domu v Kyjeve hlásia najmenej dve obete
Najmenej dve obete na životoch a 12 zranených si v pondelok ráno vyžiadal nálet na štvrť na severnom okraji ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP.
Záchranná služba na sociálnej sieti Facebook informovala, že jedna z vypálených striel zasiahla deväťposchodový bytový dom.
V jeho troskách boli nájdené telá dvoch ľudí. Ďalšie tri osoby boli hospitalizované a deväť ľudí bolo ošetrených priamo na mieste, spresnili záchranári s tým, že zásah dostal bytový dom v Obolonskom okrese v severnej časti Kyjeva.
08:20 Americké veľvyslanectvo vyzvalo občanov USA, aby urýchlene opustili Ukrajinu
Veľvyslanectvo USA v Kyjeve opäť vyzvalo všetkých amerických občanov, aby urýchlene opustili územie Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii. TASR správu prevzala zo stanice BBC.
Veľvyslanectvo vyhlásilo, že pre pretrvávajúce ruské útoky je bezpečnostná situácia na Ukrajine "dramatická a nepredvídateľná", informovala v pondelok BBC.
08:06 Nemecko chce kúpiť americké neviditeľné stíhačky F-35
Nemecká vláda plánuje nákup amerických "neviditeľných" stíhačiek typu F-35. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvolala na vlastné nemenované zdroje.
Strojmi F-35 by mali byť v budúcnosti nahradené viacúčelové bojové lietadlá Tornado, ktoré nemecké letectvo využíva už viac než 40 rokov. Podľa uvedených zdrojov by mohol Berlín zakúpiť až 35 takýchto stíhačiek.
Stíhačky typu F-35 sú všeobecne považované za najmodernejšie bojové lietadlá súčasnosti, uvádza DPA Využívajú technológiu stealth, ktorá obmedzuje možnosti ich identifikácie pomocou radarov a ďalších detekčných zariadení.
06:56 Británia: Ruské námorné sily zablokovali pobrežie Ukrajiny
Ruské námorné sily zablokovali čiernomorské pobrežie Ukrajiny, čím ju odrezali od námorného obchodu so zahraničím, oznámilo v nedeľu večer britské ministerstvo obrany. Informovali o tom televízie CNN a Sky News.
"Ruské námorné sily vytvorili vzdialenú blokádu ukrajinského pobrežia Čierneho mora, čím fakticky izolovali Ukrajinu od medzinárodného námorného obchodu," uviedlo britské ministerstvo s odvolaním sa na svoje spravodajské informácie. Podľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) tvorí obchodovanie po mori viac než 80 percent objemu svetového obchodu, približuje Sky News.
Ukrajinský hasič si prezerá materiálne škody v sklade potravín na predmestí Kyjeva. Foto: TASR/AP
06:44 Kyjev: Ruské jednotky pripravujú viaceré ofenzívy
Ruské ozbrojené sily pripravujú na Ukrajine viaceré ofenzívy, uviedol v noci na pondelok generálny štáb ukrajinskej armády. S týmto cieľom sa ruské jednotky snažia udržať na pozíciách, ktoré obsadili, zabezpečiť si zásoby a preskupiť sa, informovala na základe jeho vyhlásenia agentúra DPA.
"Nepriateľ formuje a presúva strategické rezervy k našim hraniciam," napísal ukrajinský generálny štáb v každodennej správe s tým, že nové útoky sa očakávajú na mesto Charkov na východe, Sumy na severovýchode a na kyjevské predmestie Brovary.
Na území Luhanskej oblasti na východe krajiny sa ruské sily sústreďujú primárne na postup k mestu Severodoneck, ktoré podľa nedeľňajšieho oznámenia Moskvy zablokovali z dvoch smerov bojovníci proruských separatistov. V mestách Topolske a Špakivka v Charkovskej oblasti utrpeli ruské sily straty a ustúpili, dodáva ukrajinský generálny štáb. DPA pripomína, že tieto informácie nemožno nezávisle overiť.
02:20 Rusko: Na protivojnových protestoch zadržali podľa aktivistov vyše 800 ľudí
Viac ako 800 ľudí zadržala v nedeľu ruská polícia počas protestov proti vojne na Ukrajine, vyplýva z údajov aktivistov, o ktorých informovali agentúry AFP a DPA. Skupina OVD-Info, ktorá monitoruje zatknutia počas protestov v Rusku, uviedla, že ľudia vyšli v nedeľu demonštrovať do ulíc v 37 mestách krajiny, pričom policajti zadržali 817 z nich.
00:55 Médiá: Moskva údajne žiada Peking o vojenskú pomoc
Rusko žiada Čínu o vojenskú i ekonomickú pomoc, informovali v nedeľu s odvolaním sa na nemenových amerických predstaviteľov denníky Financial Times (FT) a New York Times (NYT).
Moskva požiadala Peking o poskytnutie vojenského materiálu na použitie na Ukrajine, uviedli FT s tým, že Rusko podľa amerických zdrojov žiada čínske vybavenie už od začiatku invázie. Predstavitelia USA však odmietli spresniť, akú formu by táto pomoc podľa Moskvy mala mať. Podľa správy FT sa objavili náznaky, že Čína by sa mohla pripravovať pomôcť Rusku, píše ďalej na svojom webe stanica BBC.
New York Times rovnako s odvolaním sa na amerických predstaviteľov napísali, že Rusko žiada tiež ekonomickú podporu na zmiernenie dôsledkov sankcií. Čína sa sama dosiaľ snažila vykresľovať ako neutrálna v rusko-ukrajinskom konflikte, inváziu Ruska však neodsúdila, pripomína BBC.
V pondelok majú v Ríme naplánované rozhovory poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a hlavný čínsky predstaviteľ pre oblasť zahraničných vecí Jang Ťie-čch'. Sullivan v nedeľu pre televíziu NBC povedal, že Spojené štáty "zaistia, že Čína ani nikto iný" nebude môcť kompenzovať Rusku ekonomické straty v dôsledku sankcií uvalených pre inváziu na Ukrajinu.
Ukrajinskí vojaci sa ukrývajú pred delostreleckou paľbou v meste Irpiň pri Kyjeve. Foto: TASR/AP
00:06 Zelenskyj znova vyzval na bezletovú zónu nad Ukrajinou
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok NATO, aby zaviedla nad jeho krajinou bezletovú zónu. V opačnom prípade podľa neho hrozí, že Rusko zatočí aj na členské štáty NATO.
"Ak neuzavriete našu oblohu, je len otázkou času, kým ruské rakety dopadnú na vaše územie, na územie NATO," vyhlásil Zelenskyj vo videu zverejnenom krátko po polnoci z nedele na pondelok.
Ukrajinský líder sa vyjadril po tom, ako ruské sily v nedeľu vykonali vzdušný útok na výcvikové stredisko Javoriv na západe Ukrajiny, neďaleko hraníc s Poľskom, ktoré je členom NATO. Pri útoku zahynulo 35 ľudí a viac ako 130 utrpelo zranenia.
Pandemické opatrenia sa od pondelka uvoľnili. Zrušili sa kapacitné obmedzenia na hromadných podujatiach i obmedzenia prevádzkových hodín. Nosenie respirátorov je naďalej povinné, výnimku majú napríklad televízni moderátori. Zároveň sa zrušilo povinné PCR testovanie po prílete na Slovensko z rizikových krajín.
Od pondelka sú zrušené vyhlášky, ktoré upravovali pravidlá pre činnosť prevádzok maloobchodu a služieb a organizáciu hromadných podujatí. Znamená to, že všetky prevádzky a hromadné podujatia okrem toho, že fungujú v režime základ, sú bez kapacitných obmedzení alebo obmedzení otváracích hodín. Povinnosť nosiť respirátor v prevádzkach a na hromadných podujatiach zostala naďalej zachovaná vo vyhláške k prekrytiu horných dýchacích ciest, pričom výnimkou nie sú ani hromadné podujatia v exteriéri.
Tento týždeň plánuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vydať namiesto zrušených vyhlášok usmernenie hlavného hygienika SR pre organizáciu hromadných podujatí a činnosť prevádzok počas pandémie ochorenia COVID-19 na Slovensku.
Povinnosť mať prekryté horné dýchacie cesty sa po novom nevzťahuje na osoby vystupujúce na tlačových konferenciách ani na účinkujúcich v spravodajských a publicistických programoch. "Netýka sa to novinárov, ktorí sa na týchto tlačových konferenciách pracovne zúčastňujú," spresnil úrad.
Zrušila sa tiež povinnosť preukazovať sa negatívnym výsledkom PCR testu pri prílete na Slovensko z rizikových krajín.
Vyhlášky vychádzajú z aktualizácie protipandemických opatrení, ktorú schválila minulý týždeň vláda. K uvoľneniu opatrení sa pristúpilo po zohľadnení aktuálnej epidemiologickej situácie.
Slovensko musí byť pripravené na všetko, v súčasnosti však nie je dôvod na paniku v súvislosti s pokračovaním vojnového konfliktu na Ukrajine a možným posunutím vojnovej línie k bezprostrednej blízkosti územia Slovenska. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽ\NO).
Reagoval tak na nedeľňajšie správy o ruskom bombardovaní vojenskej základne v blízkosti poľských hraníc. V kontexte pretrvávajúceho konfliktu na Ukrajine zdôraznil význam kolektívnej ochrany, vyplývajúcej z členstva NATO. "Pohotovosť našich spojencov je veľmi vysoká, aj na stretnutí lídrov vo Versailles mi partneri deklarovali pripravenosť chrániť nás v prípade potreby," uviedol premiér.
Vyzdvihol zároveň jednotu európskeho spoločenstva pri odsudzovaní ruskej agresie, a taktiež solidarite i pomoci Ukrajincom. "Bojujú nielen za svoje životy, ale aj za nás. To si musíme uvedomiť rovnako ako to, že Putina je potrebné zastaviť už na Ukrajine, aby ani len nepomýšľal na ďalšie ciele," povedal.
Vyjadril sa aj k špekuláciám, ktoré zazneli v amerických médiách, že by sa pri budúcotýždňovej návšteve amerického ministra obrany na Slovensku Lloyda Austina mohlo hovoriť o dodávke protilietadlového systému S-300 pre Ukrajinu. "Bude sa, predpokladám, rokovať o veľa veciach, aj toto môže byť téma, no je dôležité povedať, že prvoradá je bezpečnosť vlastného územia. Nemôžete sa vzdávať techniky, ak nemáte zabezpečenú vlastnú ochranu, to si aj spojenci dobre uvedomujú," zdôraznil Heger.
Pomoc Ukrajine vidí nielen v humanitárnej a materiálnej pomoci, ale aj v morálnej podpore, ktorá súvisí s jej integračnými snahami. Podľa Hegera je dôležité vyslať silný politický signál voči Ukrajine. "To je aj to, po čom volá Volodymyr Zelenskyj, aby jeho krajina videla európsku perspektívu," pripomenul. Z dlhodobého hľadiska si myslí, že z rozšírenia EÚ o obnovenú Ukrajinu môže profitovať aj samotná Európa vrátane Slovenska. "V našom záujme je mať v susedstve stabilné a prosperujúce krajiny, vplýva to na prosperitu a rozvoj celého regiónu," upozornil.
Zopakoval, že v snahe zastaviť agresiu Kremľa je dôležité vytvárať tlak formou ekonomických sankcií, je preto za ďalšie efektívne nástroje. V prípade hrozby energetickej krízy, ktorá by mohla nastať stopnutím dodávok plynu a ropy z Ruskej federácie, zdôraznil dôležitosť európskej jednoty. "Európska komisia má predložiť na ďalší samit, ktorý sa má uskutočniť o dva týždne, návrhy riešení jednotného postupu, ak by prišlo k prerušeniu dodávok z Ruska," dodal. Zdôraznil, že aj keby sa táto hrozba nenaplnila, je potrebné sa intenzívne zaoberať alternatívnymi scenármi zabezpečenia plynu a ropy.
Premiér zareagoval aj na sobotňajšie (12. 3.) vyhlásenie koaličného poslanca Igora Kašpera (Sme rodina), ktorý v rozhlasovej diskusii RTVS Sobotné dialógy oznámil možnosť zníženia DPH na pohonné látky i potraviny. Kašperove slová, že už o tom rokuje koalícia, však Heger nepotvrdil. "Nemôžeme to potvrdiť, bolo to pre mňa, priznám sa, prekvapením," uviedol na margo Kašperových slov.
