Poslanci schválili zmiernenie trestov za držbu marihuany. Pri držbe troch dávok drogy bude maximálny trest rok za mrežami, prípadne liečenie. Recidivistom stále hrozí aj desať rokov väzenia.
Na Slovensku sa má prijať osobitná skutková podstata prechovávania omamnej alebo psychotropnej látky z rastlín rodu konopa pre vlastnú spotrebu za zachovania súčasných množstevných limitov. Horná hranica trestnej sadzby má byť v takomto prípade jeden, respektíve dva roky. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Zaviesť sa má tiež možnosť takzvaného ochranného liečenia. Novelizáciu predložila skupina koaličných poslancov z OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí.
V prípade prijatia novej skutkovej podstaty prechovávania marihuany má byť horná hranica trestu jeden rok vtedy, ak pôjde o množstvo, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Horná hranica dva roky má platiť pre množstvo, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku dávky.
Znížiť by sa tiež mali trestné sadzby aj v prípade prechovávania marihuany v množstve prekračujúcom prechovávanie pre vlastnú spotrebu, čiže nad desať dávok. Predkladatelia tak reagujú na prísne trestanie recidivistov. Sadzby sa majú zmeniť z troch až desať rokov na tri až sedem rokov. V prípade recidívy sa menia na päť až desať rokov, namiesto doterajších desať až 15 rokov.
Zmeny sa týkajú len prípadu prechovávania a len vo vzťahu k látke z rastlín rodu konopa. "Doterajšia úprava vo vzťahu k iným látkam, jedom a prekurzorom a vo vzťahu k dílerstvu zostáva zachovaná," zdôraznili poslanci v návrhu.
V ustanovení o prechovávaní predmetu na výrobu drog, kam sa v praxi niekedy radí i pestovanie rastlín z rodu konopa, sa má odstrániť spodná hranica trestnej sadzby. Doteraz to bol jeden rok. Cieľom je podľa poslancov "umožniť súdom zohľadniť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu a odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona".
Ak by páchateľ súhlasil, novela má umožniť súdu uložiť namiesto trestu odňatia slobody ochranné liečenie. Má ísť opäť len o prípady prechovávania omamnej alebo psychotropnej látky z rastlín rodu konopa pre vlastnú spotrebu.
Pápež František v stredu počas pravidelnej generálnej audiencie hovoril o dôsledkoch možnej jadrovej vojny. Preživší zvyšok ľudstva by v takom prípade musel podľa neho začínať od nuly. Informuje o tom TASR na základe správ agentúry Reuters a Vatican News.
Pápež František venoval audienciu témam starnutia a korupcie v spoločnosti, pričom ako prirovnanie použil starozákonný biblický príbeh o potope, ktorou Boh potrestal ľudstvo. Podľa Vatican News poukázal na jednej strane na dnešný optimizmus spojený s myšlienkami na večnú mladosť a technologický pokrok. Na druhej strane však zdôraznil, že predstavy ľudí sa čoraz viac upierajú na nejakú katastrofu, ktorá môže ľudstvo úplne vyhladiť, a tou môže byť jadrová vojna.
"Potom – ak by teda existovalo nejaké potom – by ľudstvo muselo začať od nuly," vyhlásil pápež. Nespomenul pri tom žiadne konkrétne krajiny. V závere audiencie sa spolu s prítomnými veriacimi pomodlil za trpiacich, ukončenie násilia a obrátenie agresora.
Pápež v nedeľu vojnu na Ukrajine ostro odsúdil, pričom vyzval na skončenie tejto "neakceptovateľnej ozbrojenej agresie" a "masakra". Vystúpil aj proti zabíjaniu detí a civilistov a bombardovaniu ukrajinských nemocníc.
S pápežom Františkom sa v pondelok stretol aj slovenský premiér Eduard Heger. Počas stretnutia diskutovali aj o ruskej invázii, Heger pápežovi poďakoval za úsilie o nastolenie mieru na Ukrajine a aktívny prístup cirkvi, ktorá na slovensko-ukrajinských hraniciach pomáha utečencom.
Štát a jeho bezpečnostné zložky budú pokračovať v nekompromisnom zásahu voči tým, ktorí sa podieľali na špionáži a konali proti záujmom Slovenskej republiky. Po rokovaní vlády to v súvislosti s kauzou obvinených a podozrivých zo spolupráce s ruskými spravodajskými službami uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO). Zároveň vyzval ďalších, ktorí na takejto činnosti participovali, aby sa dobrovoľne prihlásili.
"Budeme ďalej nekompromisne konať, budeme chrániť základy štátu a našich občanov," zdôraznil. "Zároveň chceme vyzvať tých, ktorí participovali na takýchto veciach a predávali naše princípy za peniaze z Ruska, aby sa prihlásili," vyzval premiér.
Pre spoluprácu s ruskou vojenskou rozviedkou polícia obvinila dve osoby pre vyzvedačstvo a prijímanie úplatku. Okrem Pavla B. ide aj o dopisovateľa dnes už štátom zablokovaného webu Bohuša G. Obaja sa k skutkom priznali. V prípade preukázania viny im hrozí trest odňatia slobody od štyroch do 13 rokov. Pavla B., ktorý je podozrivý z dlhodobej spolupráce s ruskou vojenskou rozviedkou, vzali do väzby, rozhodol o tom v utorok (15. 3.) súd.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v nadväznosti na zistenia o špionáži a činnosti pracovníkov ambasády Ruskej federácie v Bratislave rozhodlo o vyhostení troch pracovníkov ruského veľvyslanectva.
Krok rezortu diplomacie víta a podporuje Iniciatíva Mier na Ukrajine. V stredu zaparkovala pred Veľvyslanectvom Ruskej Federácie v SR traktor na kufre. Samotný odchod a potrestanie špiónov podľa iniciatívy však nestačí. "Žiadame, aby boli pred Medzinárodným trestným súdom v Haagu potrestaní aj všetci tí, ktorí aktuálne páchajú vojnové zverstvá a zločiny na Ukrajine," uviedla.
Web Hlavné správy, pre ktorý Bohuš G. písal, sa od obvineného aktivít pre ruskú tajnú službu dištancuje. Tvrdí, že o jeho činnosti agenta majiteľ ani nikto v redakcii nevedel. Web dodáva, že Bohuš G. je len občasným nehonorovaným prispievateľom.
Kresťanským demokratom prekáža stanovisko Európskej komisie, ktoré nenávistný prejav chápe veľmi vágne. KDH to hodnotí ako obrovské riziko a žiada vládu, aby zmenila prístup k téme.
Slovenskí konzervatívci chcú pomôcť Maďarom a Poliakom zablokovať novú ideologickú legislatívu EÚ. Spôsob, ako to dosiahnuť, leží doma – v mandáte, ktorý schvaľuje ministrom pred cestou do Bruselu parlament.
Ako sme už písali, európski ministri spravodlivosti pred necelými dvomi týždňami rokovali o rozšírení zoznamu eurozločinov o nenávistné prejavy (hate speech) a nenávistné trestné činy (hate crimes). Slovensko zastupovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá tieto kroky podporuje. Novú ideologickú legislatívu, ktorá sa stále častejšie používa na umlčiavanie politicky nepohodlných názorov, blokuje Maďarsko a Poľsko.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková odišla na ostatné rokovanie bez mandátu parlamentu, keďže jej úrad sa na parlament obrátil neskoro a jej spolustraníčka poslankyňa Vladimíra Marcinková Výbor pre európske záležitosti včas nezvolala.
Tento návrh môže poškodiť občanov, tvrdí KDH a žiada o zmenu postoja. Rozšírenie takzvaných trestných činov v EÚ o „nenávistné prejavy“ považuje táto strana za rizikovú a nepripravenú iniciatívou, ktorá by mohla ohroziť slobodu slova. Rozhodnutie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej bezvýhradne podporiť legislatívu na Rade EÚ považuje za nesprávne, žiada preto vládu prehodnotiť pozíciu Slovenska.
“Trestné právo musí stáť na definovaní objektívnych, jednoznačných a dôkazmi podložených skutkov. Európska komisia však dodnes neposkytla jasnú a uspokojivú definíciu toho, čo chce postihovať ako nenávistný prejav, takzvaný hate speech. Slová či skutky konané z nenávisti treba rozhodne odsúdiť, ale chrániť spoločnosť pred nenávisťou spôsobom, ktorý môže viesť k obmedzeniu slobody slova, je nesprávne a nebezpečné,” povedal podpredseda KDH Marián Čaučík.
Kresťanskí demokrati zdôrazňujú, že Európska komisia vo svojom nedávnom stanovisku vágne uvádza, že „nenávistný prejav“ je „podnecovanie k nenávisti a násiliu“. Túto vágnosť KDH hodnotí ako obrovské riziko, ktoré by mohlo viesť k možnému zneužitiu. Prípadná právna neistota by mohla podľa hnutia vyústiť dokonca do strachu a autocenzúry, ktorá je v protiklade so zaručeným právom na slobodu slova.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková súhlasila v Rade Európskej únie za Slovenskú republiku s tým, aby sa „nenávistné prejavy“ a „trestné činy z nenávisti“ zaradili do zoznamu takzvaných trestných činov v EÚ. KDH zdôrazňuje, že k takémuto vážnemu kroku sa musí pristúpiť s najvyššou pozornosťou a precíznou argumentáciou, ktorá, žiaľ, v súčasnej podobe dokumentu chýba.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) apeluje, aby sa z návrhu vylúčili riziká, ktoré mu pri aktuálnom stave hrozia. “Nenávisť, jej slovné prejavy či skutky konané z nenávisti sú odsúdeniahodné a nemajú miesto v spravodlivej spoločnosti. V situácii, keď je spoločnosť značne rozdelená, si všetci ešte omnoho viac uvedomujeme potrebu kultivovať dialóg. To však nedosiahneme zužovaním priestoru na slobodné vyjadrenie postoja v spoločnosti. Pilierom demokracie je a musí zostať sloboda slova,” uviedla Lexmann s tým, že cesta, ktorá by mohla priniesť jej ohrozenie, rozhodne nie je dobrou cestou.
Podľa europoslankyne sa takýmto problematickým riešeniam treba jednoznačne vyhnúť a európsku legislatívu využívať tam, kde môže priniesť jasnú pridanú hodnotu pre občanov.
“Treba tiež zdôrazniť, že definície nenávistných prejavov tak, ako sú uchopené v legislatíve jednotlivých členských štátov, sa rôznia aj vzhľadom na ich kultúrno-historický vývoj. Realizácia podľa momentálneho návrhu rozhodnutia Rady EÚ by preto mohla viesť k právnej neistote. Následkom tak môže byť ešte väčšia polarizácia spoločnosti. Vyzývame preto vládu na prehodnotenie pozície SR a vyjadrenie výhrad,” dopĺňa podpredseda KDH Marián Čaučík s tým, že výhrady k súčasnému návrhu prezentovalo aj viacero ďalších členských štátov.
21:00Prezidentka: Ruská agresia na Ukrajine je neľudská, dokazuje to rozhodnutiesúdneho dvora
Rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora (MSD) potvrdzuje, že ruská agresia na Ukrajine, ktorá si už vyžiadala množstvo civilných obetí, je neľudská a je v príkrom rozpore s medzinárodným právom. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu nariadil v stredu Ruskej federácii zastaviť vojenské operácie na Ukrajine až do konečného rozhodnutia v prípade. Opatrenie je reakciou na žiadosť Ukrajiny o naliehavé rozhodnutie v prípade tvrdenia Ruska, že dôvodom jeho invázie na Ukrajinu bolo páchanie genocídy ukrajinskými silami v separatistických oblastiach na východe Ukrajiny.
Rusko sa nezúčastnilo na úvodnom vypočutí a jeho právnici neprišli ani v stredu, aby si vypočuli verdikt. Namiesto toho poslali súdu list, v ktorom tvrdili, že MSD nemá právomoc nad prípadom.
20:20 Slovensko údajne poskytne svoje systémy S-300 Ukrajine, tvrdí CNN
Slovensko predbežne súhlasilo, že pošle svoj kľúčový systém protivzdušnej obrany S-300 zo sovietskej éry na Ukrajinu, aby jej pomohol brániť sa pred ruskými náletmi. V stredu o tom informovala americká spravodajská televízia CNN, ktorá sa odvolala na tri zdroje oboznámené so záležitosťou.
USA a NATO sa však stále usilujú vyriešiť otázku toho, ako nahradiť obranné spôsobilosti Slovenska, a presun systému na Ukrajinu preto ešte nie je istý, píše CNN. Slovensko podľa dvoch zdrojov televízie žiada ubezpečenia, že systém S-300 bude nahradený okamžite.
Ak Slovensko poskytne svoj systém S-300, pravdepodobne dostane raketový systém protivzdušnej obrany Patriot vyrobený v USA na doplnenie kapacity, ktorej by sa vzdalo, píše CNN s odvolaním sa na dva ďalšie zdroje oboznámené s rokovaniami.
20:16 Rusko zablokovalo prístup k portálu spravodajskej stanice BBC
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) zablokovala v Rusku prístup k hlavnému webovému portálu spravodajskej stanice BBC. Ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo, že je to iba začiatok odvetných krokov mierených proti médiám.
"Myslím si, že toto je len začiatok odvetných krokov v súvislosti s informačnou vojnou, ktorú proti Rusku rozpútal Západ," napísala na sociálnej siete Telegram hovorkyňa ruského rezortu diplomacie. Roskomnadzor zaradil portál televízie BBC medzi webové stránky, ktoré sú v Rusku zablokované. Úrady pritom zablokovali aj portál ruskej verzie servisu BBC.
BBC však zverejnila video, na ktorom obyvateľom Ruska ukázala, ako môžu získať prístup k informáciám, ktoré toto médium zverejňuje, prostredníctvom služby VPN alebo použitím aplikácie. Televízia vyzvala svojich divákov a čitateľov, aby si stiahli jej aplikáciu a sledovali jej účty na sociálnych médiách.
Okrem portálu BBC Roskomnadzor zablokoval v stredu prístup aj k najmenej 31 ďalším spravodajským portálom. Agentúra AFP nemala z územia Ruska prístup k viac ako 30 spravodajským portálom so sídlom v zahraničí. Týka sa to aj oceňovaného investigatívneho portálu Bellingcat, ako i niekoľkých portálov ruských regionálnych portálov ako Permdaily.ru.
19:30 Biden oznámil ďalšie financie aj protilietadlové systémy pre Ukrajinu
Americký prezident Joe Biden v stredu oznámil novú pomoc pre Ukrajinu vo výške miliardy dolárov, ako aj rozmiestnenie protilietadlových systémov v tejto krajine. Podľa agentúry AFP hotovosť zahŕňa 200 miliónov dolárov pridelených cez víkend a 800 miliónov dolárov z balíka pomoci, ktorý minulý týždeň schválil Kongres USA.
"Ide o priame presuny zariadení z nášho ministerstva obrany ukrajinskej armáde, aby sme im pomohli v boji proti tejto invázii," povedal Biden, ktorý zároveň oznámil, že USA pomôžu Ukrajine získať "ďalšie protilietadlové systémy s dlhším dosahom".
Podľa agentúry AP môže ísť o systémy protivzdušnej obrany S-300, ktoré majú vo výzbroji tri členské štáty NATO – Grécko, Bulharsko a Slovensko.
18:40 Rusi bombardovali divadlo plné civilistov, tvrdí zástupca starostu Mariupola
Zástupca starostu Mariupola Serhij Orlov pre BBC povedal, že Rusi bombardovali divadlo v centre mesta. V budove sa ukrývali stovky ľudí, podľa Orlova ich tam je vyše tisíc. Divadlo sa zrútilo, počet obetí zatiaľ nie je známy.
Mariupol je už niekoľko dní obkľúčený ruskými vojskami. Zostalo v ňom podľa odhadov zhruba 300-tisíc obyvateľov, ktorí nemajú dosť jedla, vody, ani liekov. Rusko do mesta nepúšťa humanitárnu pomoc.
Už vyše dva týždne čelí rozsiahlemu bombardovaniu a ostreľovaniu. Podľa odhadov ukrajinských predstaviteľov tam počas bojov zahynulo už vyše 2 500 civilistov a najmenej 200-tisíc čaká na nevyhnutnú evakuáciu.
Mariupol je strategickým prístavným mestom medzi Donbasom a Krymom. Prechádza cezeň hlavné cestné spojenie medzi oboma oblasťami pod ruskou kontrolou.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri vyzýval na zastavenie "ruských vojnových zločincov". Nahral fotku budovu divadla pred a po bombardovaní.
17:41 Ukrajina a Rusko vypracovali predbežný mierový plán, tvrdí britský denník
Ukrajina a Rusko vypracovali predbežný mierový plán vrátane zastavenia paľby a stiahnutia ruských vojakov z Ukrajiny, ak Kyjev vyhlási neutralitu a prijme obmedzenia týkajúce sa jeho ozbrojených síl. V stredu to napísal britský denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na tri zdroje zapojené do rozhovorov. Správu prevzal denník The Guardian.
Navrhovaná mierová dohoda bude obsahovať aj vyhlásenie, že Ukrajina sa vzdáva svojich snáh stať sa členom NATO, a tiež sľub, že nebude mať na svojom území zahraničné vojenské základne či zbrane výmenou za ochranu od spojencov ako USA, Spojené kráľovstvo a Turecko, uviedli zdroje.
Vplyvný poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak pre Financial Times povedal, že akákoľvek dohoda bude obsahovať vyhlásenie, že "vojaci Ruskej federácie v každom prípade opustia územie Ukrajiny" dobyté od začiatku invázie z 24. februára – najmä južné oblasti popri Azovskom a Čiernom mori, ako aj územie na východ a sever od Kyjeva.
17:18 Medzinárodný súdny dvor nariadil Rusku zastavenie invázie
Medzinárodný súdny dvor (MSD) nariadil v stredu Ruskej federácii zastaviť vojenské operácie na Ukrajine. Podľa agentúry AFP MSD uviedol, že je "hlboko znepokojený" použitím sily zo strany Moskvy.
"Ruská federácia musí okamžite zastaviť vojenské operácie, ktoré začala 24. februára na území Ukrajiny" až do konečného rozhodnutia v prípade, oznámila sudkyňa Joan Donoghueová. Podľa denníka The Guardian súd rozhodol 13 hlasmi (proti boli dvaja sudcovia – ruský a čínsky) za predbežné opatrenie, aby Rusko zastavilo vojenské operácie.
Opatrenie je reakciou na žiadosť Ukrajiny z 26. februára o naliehavé rozhodnutie v prípade tvrdenia Ruska, že dôvodom jeho invázie na Ukrajinu bolo páchanie genocídy ukrajinskými silami v separatistických oblastiach na východe Ukrajiny.
16:40 USA varovali Rusko pred použitím chemických a biologických zbraní na Ukrajine
Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v stredu telefonoval s tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti Nikolajom Patruševom a varoval ho pred použitím biologických a chemických zbraní na Ukrajine. Ide o vôbec prvý kontakt na vysokej úrovni medzi Moskvou a Washingtonom od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, píše agentúra AFP. Sullivan počas telefonátu opätovne zopakoval pozíciu Spojených štátov, ktoré nesúhlasia s "nevyprovokovanou a neopodstatnenou" inváziou.
Ruské húfnice na fronte. Foto: Internet
16:39 Lavrov: Na rozhovoroch s Ukrajinou sa už objavuje "praktický duch"
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že na rozhovoroch s Ukrajinou, ktoré sa teraz zameriavajú na neutralitu tejto krajiny, sa začína objavovať "praktický duch". "V súvislosti s bezpečnostnými zárukami sa seriózne diskutuje o neutrálnom štatúte," povedal Lavrov v ruskej spravodajskej televízii RBK. "Sú konkrétne formulácie, na ktorých sa už podľa môjho názoru blíži dohoda," dodal.
Minister to nespresnil, ale uviedol, že "praktický duch" vynárajúci sa na rozhovoroch "dáva nádej, že sa môžeme v tejto veci dohodnúť". Hlavný vyjednávač Ruska v poslednom kole rozhovorov s Ukrajinou, ktoré sa začali v pondelok 14. marca a mali pokračovať v stredu, už skôr vyhlásil, že obe strany diskutujú o možnej kompromisnej myšlienke pre budúcu Ukrajinu s menšou, neutrálnou armádou. "Diskutuje sa o celej škále záležitostí týkajúcich sa veľkosti armády Ukrajiny," povedal hlavný vyjednávač Vladimir Medinskij, ako uviedli ruské tlačové agentúry.
16:06 Ukrajina: Ruské sily zastrelili 10 ľudí čakajúcich v rade na chlieb v Černihive
Americké veľvyslanectvo v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev v stredu oznámilo, že ruské sily zastrelili desať ľudí čakajúcich v rade na chlieb v meste Černihiv na severe Ukrajiny. Veľvyslanectvo neuviedlo dôkazy, ktoré má o útoku. Oznam zverejnilo na svojom oficiálnom účte na Twitteri a na Facebooku.
15:52 Putin: "Ekonomická blesková vojna" Západu proti Rusku zlyhala
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že "ekonomická blesková vojna" Západu proti Rusku zlyhala. "Áno, teraz to pre nás nie je ľahké," povedal Putin na zasadnutí vlády, ktoré odvysielala štátna televízia. Šéf Kremľa avizoval "zvýšenie všetkých sociálnych platieb v blízkej budúcnosti". Dodal, že Západ mal "jeden cieľ: zničenie Ruska", ale že jeho "ekonomická blesková vojna proti Rusku zlyhala".
Putin okrem toho prirovnal lavínu západných sankcií voči Rusku k antisemitskému násiliu. "Západ zhodil svoju masku zdvorilosti a začal sa správať bojovne. To si žiada prirovnanie k antisemitským pogromom," povedal Putin.
15:42 Zelenskyj prirovnal vojnu na Ukrajine k útoku na Pearl Harbor či pádu dvojičiek
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu počas príhovoru k americkému Kongresu prirovnal ruskú inváziu na Ukrajinu k útoku na americkú základňu Pearl Harbor i pádu dvojičiek Svetového obchodného centra a znova požiadal o vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. "Je to hrôza, ktorú Európa za posledných 80 rokov nezažila," vyhlásil Zelenskyj.
"Spomeňte si na Pearl Harbor, na to hrozné ráno 7. decembra 1941, keď vaše nebo sčernelo od útokov lietadiel... Spomeňte si na 11. september, ten hrozný deň v roku 2001, keď sa zlo snažilo z vašich miest spraviť bojiská... Naša krajina toto zažíva každý deň," uviedol ukrajinský prezident. Americkým zákonodarcom prehral tiež video, ktoré zachytáva zábery z vojnou zmietanej Ukrajiny. V krátkom videu mohli členovia Kongresu vidieť zničené budovy, ranených civilistov vrátane detí, zatiaľ čo v pozadí hrala pochmúrna hudba. V poslednom zábere tohto videa stáli slová "zatvorte nebo". Ukrajinskí líder tak počas svojho príhovoru opäť zopakoval žiadosť o vytvorenie bezletovej zóny nad územím Ukrajiny.
Volodymyr Zelenskyj vystúpil s prejavom v americkom Kongrese. Foto: TASR/AP
15:04 Ruský Sledkom začal vyšetrovať zatretie časti Slavína farbami ukrajinskej vlajky
Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) sa začal zaoberať prípadom, keď neznámy páchateľ začiatkom marca zatrel časť vojenského pamätníka Slavín v Bratislave farbami ukrajinskej vlajky. TASR túto informáciu zistila z webovej stránky Sledkomu.
Podľa vyjadrenia Sledkomu bol tento "nezákonný čin zameraný proti záujmom Ruska v oblasti uchovávania historickej pamäti o činnosti ZSSR počas druhej svetovej vojny a jeho rozhodujúcej úlohy vo víťazstve nad fašizmom". Na Slavíne je pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády. Predseda Sledkomu Alexandr Bastrykin poveril hlavný vyšetrovací odbor, aby v rámci trestného konania preveril všetky okolnosti prípadu. O informácie má požiadať aj ruské ministerstvo zahraničných vecí.
14:55 Prezidentka poďakovala Zemanovi za podporu z Česka
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu telefonicky poďakovala českému prezidentovi Milošovi Zemanovi za podporu, ktorú Slovensko od Českej republiky dostáva. Poukázala pritom na českých policajtov nasadených na hranici s Ukrajinou, ale aj príslušníkov českej armády, ktorí na Slovensku pomohli postaviť stanový tábor a budú tiež súčasťou predsunutej prítomnosti NATO. Čaputová o tom informovala na sociálnej sieti.
"Spoločne čelíme dôsledkom vojny, pre ktorú nenachádzame žiadne racionálne vysvetlenie a pre ktorú ani neexistuje žiadne ospravedlnenie. Pomoc, ktorú obe naše krajiny dnes prejavujú Ukrajine, je veľmi dôležitá a budeme v nej ďalej pokračovať," vyhlásila Čaputová.
14:19 Prieskum: Tri štvrtiny Nemcov sa obávajú ohrozenia zo strany Ruska
Vojenského ohrozenia Nemecka zo strany Ruskej federácie sa obávajú tri štvrtiny Nemcov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky projektu Nemecko-poľský barometer. Zatiaľ čo v roku 2015, čiže rok po anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom, uviedlo 41 percent respondentov, že má strach z prípadného ruského útoku na Nemecko, vo februári tohto roku, krátko predtým, než Moskva spustila na Ukrajine rozsiahlu ofenzívu, ich počet vzrástol na 55 percent. V marci takéto obavy pociťovalo už 74 percent opýtaných.
Ruskí vojaci na juhu Ukrajiny. Foto: Internet
14:08 Rada Európy vylúčila Rusko zo svojich radov
Výbor ministrov Rady Európy v stredu rozhodol o okamžitom vylúčení Ruska z organizácie. Rusko bolo členom Rady Európy 26 rokov. Informoval o tom hovorca Rady Európy Jaime Rodriguez Murphy.
14:04 Taliansko skonfiškovalo majetok patriaci ruskému oligarchovi Avenovi
Taliansko sa zmocnilo komplexu budov na stredomorskom ostrove Sardínia, ktorý vlastní ruský podnikateľ Piotr Aven, uviedol v stredu úrad premiéra Maria Draghiho. Aven údajne vlastnil jednu tretinu komplexu a jeho podiel mal hodnotu približne štyri milióny eur. Tento ropný investor, ktorý vybudoval európske obchodné impérium s odhadovanou čistou hodnotou 4,7 miliardy dolárov, bol zaradený na sankčný zoznam EÚ po ruskej invázii na Ukrajinu.
13:34 Ruské rakety zasiahli televíznu vežu v meste Vinnycia
Televíznu vežu v meste Vinnycia v strednej časti Ukrajiny zasiahla v stredu raketová paľba ruských inváznych vojsk. Informovala o tom televízia CNN s odvolaním sa vyhlásenie ukrajinského telekomunikačného úradu.
Ruská raketová paľba podľa neho zasiahla televíznu vežu vo Vinnycii, ktoré je administratívnym centrom Vinnyckej oblasti. V dôsledku útoku došlo k výpadku televízneho vysielania v tomto meste s približne 370 000 obyvateľmi. Zatiaľ nie sú informácie o tom, že by si útok vyžiadal aj nejaké obete alebo zranenia.
VIDEO Ruský delostrelecký útok proti ukrajinským jednotkám pri Černihive
13:19 Kuleba: Ruskí vojaci uniesli starostu mesta Skadovsk
Ruské jednotky údajne uniesli starostu prístavného mesta Skadovsk Olexandra Jakovleva. Na Twitteri o tom v stredu informoval minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Podľa miestnych médií ruskí vojaci uniesli starostu Skadovska v Chersonskej oblasti spolu s jeho zástupcom Jurijom Paľuchom. V meste sa na protest proti únosu začali zhromažďovať obyvatelia.
13:09 KBS: Cirkev zapája do pomoci aj Ukrajincov, pomôže s ich začlenením
Do pomoci Ukrajine cirkev na Slovensku zapája nielen kňazov, zasvätených a laikov, ale aj samotných Ukrajincov. Vyplýva to zo stredajšieho online stretnutia biskupov, na ktorom hovorili o aktuálnom vývoji konfliktu na Ukrajine a nastavení systematickej a dlhodobej pomoci so strany slovenskej cirkvi.
Biskupi budú napomáhať začleneniu utekajúcich ľudí do spoločnosti organizovaným mechanizmom, zapojením do práce a detí do škôl a školských zariadení. KBS uviedla, že niektoré cirkevné školy už prijali prvé deti z Ukrajiny, kňazi, zasvätení a laici aktívne pomáhajú s hľadaním práce pre Ukrajincov na celom Slovensku.
13:02 Kyjev tvrdí, že ukrajinské jednotky spôsobujú Rusku ťažké straty
Generálny štáb ukrajinskej armády v stredu oznámil, že ukrajinské jednotky kladú po celej krajine tvrdý odpor a že spôsobujú Moskve ťažké straty. Ruské jednotky sa podľa Kyjeva momentálne sústreďujú predovšetkým na upevnenie pozícií na obsadených územiach. Tieto tvrdenia však nebolo možné nezávisle overiť.
Ukrajinské letectvo informovalo, že pri prístavnom meste Odesa boli zostrelené dve ruské stíhacie lietadlá Suchoj Su-30. Podľa regionálneho vojenského štábu sa neúspešne pokúšali eliminovať tamojšiu ukrajinskú protivzdušnú obranu. Pri pobreží Čierneho mora sa plaví niekoľko ruských bojových lodí, z ktorých jedna údajne ostreľovala ukrajinské pozície. Zatiaľ však k pokusom o vylodenie nedošlo.
12:30 Ukrajina tvrdí, že spustila protiofenzívu proti ruským silám
Ukrajinské ozbrojené sily spúšťajú protiofenzívu voči ruskej armáde "vo viacerých operačných oblastiach", uviedol v stredu na Twitteri Mychajlo Podoľak, poradca prezidenta Volodymyra Zelenského. "Radikálne to mení dispozície strán (konfliktu)," napísal Podoľak bez ďalších podrobností. Agentúre Reuters sa jeho tvrdenia nepodarilo bezprostredne overiť.
Pohotovostná služba v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny v stredu podľa agentúry Reuters uviedla, že v doterajšom priebehu ruskej invázie bolo zabitých najmenej 500 obyvateľov mesta Charkov.
Viačeslav Čaus, gubernátor Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny povedal, že v meste Černihiv, ako aj v ďalších oblastiach tohto regiónu nefungujú dodávky elektriny. Dodal však, že ukrajinské zložky "sú silné a ruskému nepriateľovi zasadzujú údery každú hodinu".
Ukrajinský vojak na zničenom ruskom tanku. Foto: Internet
11:51 Ukrajina tvrdí, že zabila štvrtého ruského generála
V bojoch na Ukrajine zahynul ďalší, v poradí štvrtý generál ruských inváznych síl. S odvolaním sa vyhlásenie ukrajinského ministerstva vnútra to v stredu uviedla stanica BBC, ktorá však túto informáciu zatiaľ nedokázala overiť z nezávislých zdrojov.
Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko v aplikácii Telegram napísal, že počas ťažkých bojov pri meste Mariupol, ktoré obliehajú ruské sily, zahynul ruský generálmajor Oleg Miťajev.
Heraščenko uviedol, že Miťajev velil 150. motorizovanej streleckej divízii. Súčasne zverejnil aj fotografiu, na ktorej je podľa neho zabitý ruský generálmajor. Rusko sa zatiaľ k správe o smrti generála nevyjadrilo.
11:40 Prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža prišiel do Kyjeva
Prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Peter Maurer pricestoval v stredu do Kyjeva na plánovanú päťdňovú návštevu Ukrajiny.
Maurer poukázal na "obrovské utrpenie civilného obyvateľstva" na Ukrajine. Podľa neho po intenzívnych virtuálnych rokovaniach s ruskou a ukrajinskou vládou sú dôležité aj osobné kontakty s cieľom porozumieť situácii a poskytovať "nestrannú humanitárnu pomoc". Dodal, že pokračuje v pravidelnom dialógu aj s ruskými vládnymi predstaviteľmi.
11:24 Johnson: Nehrozí, že by Ukrajina v dohľadnej dobe vstúpila do NATO
Podľa britského premiéra Borisa Johnsona v dohľadnej dobe neexistuje šanca vstupu Ukrajiny do NATO. Uviedol to v stredu na tlačovej konferencii v Spojených arabských emirátoch.
"S (ukrajinským prezidentom Volodymyrom) Zelenským som sa rozprával v utorok. Rozumiem mu, aj pozícii, v ktorej sa nachádza. No ako sme už zdôraznili aj pred (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom, je vylúčené, aby Ukrajina v najbližšej dobe vstúpila do NATO," zdôraznil Johnson.
Reagoval tak na vyhlásenia Zelenského, ktorý počas utorkového telefonátu s Johnsonom a ďalšími lídrami severských a pobaltských štátov vyjadril frustráciu z toho, že Ukrajina zatiaľ nedostala pozvánku do NATO. Dodal však, že Ukrajina musí túto situáciu akceptovať.
Britský premiér Boris Johnson (vľavo dolu) počas videopríhovoru ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Foto: TASR/AP
11:20 Ministri obrany NATO diskutujú v Bruseli o posilnení východného krídla Aliancie
Ministri obrany členských krajín NATO zišli sa v stredu v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie na mimoriadne zasadnutí, aby prediskutovali posilnenie východoeurópskych spojencov v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu v strednodobom a dlhodobom horizonte. Slovensko na zasadnutí zastupuje minister obrany Jaroslav Naď.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na utorkovej tlačovej konferencii venovanej programu ministerských debát povedal, že existuje možnosť vyslať dodatočné pozemné, námorné a letecké posily na ochranu spojencov na východnom krídle, a to "na dlhšie obdobie a vo všetkých oblastiach".
V stredu, pred začatím ministerských diskusií, zdôraznil, že Aliancia má "zodpovednosť" za to, aby vojna na Ukrajine nepresiahla hranice tohto štátu, a upozornil, že konflikt bude mať "trvalé" dopady na bezpečnosť spojencov.
Americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová v utorok počas stretnutia s novinármi vyhlásila, že ruská invázia na Ukrajinu postavila Alianciu pred otázku, akú stratégiu zaujať na podporu členských krajín na jej východnom krídle.
Krajiny východnej Európy a členské štáty NATO, ktoré vyjadrili obavy o svoju bezpečnosť v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, sú: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.
11:17 Ukrajinský veľvyslanec: Rokovania medzi Schröderom a Putinom boli zbytočné
Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk považuje sprostredkovateľské úsilie bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera medzi Kyjevom a Moskvou za zlyhanie, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
V nedeľu Schröder osobne informoval nemenovaného ukrajinského predstaviteľa o stave rokovaní v Moskve, uviedol Meľnyk. "Výsledky však boli úplne o ničom. Nedozvedeli sme sa nič, čo by sme už predtým nevedeli z našich rozhovorov s ruskou stranou," povedal Meľnyk, ktorý označil Schröderovu iniciatívu za premárnenú šancu a záležitosť tým považuje za uzatvorenú. Dodal, že "pre Ukrajinu už nemajú ďalšie rozhovory so Schröderom zmysel".
11:08 Psakiová: Rusi dali na sankčný zoznam iného Bidena
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová sa na utorňajšom tlačovom brífingu v Bielom dome sarkasticky vyjadrila na adresu sankcií, ktoré uvalilo Rusko na prezidenta USA Joea Bidena a ďalších amerických politikov. Rusi totiž podľa nej zle napísali Bidenovo meno. TASR prevzala túto informáciu od agentúry Reuters.
"V prvom rade by som chcela poznamenať, že prezident Biden je junior, takže (Rusi) zrejme uvalili sankcie na jeho (zosnulého) otca – nech odpočíva v pokoji," povedala v utorok vo Washingtone Psakiová.
Celé meno amerického prezidenta je Joseph Robinette Biden Jr (mladší). Jeho otec sa volal Joseph Robinette Biden Sr (starší), sankcie by sa teda mali vzťahovať na neho. Jen Psakiová, ktorá sa tiež ocitla na ruskom sankčnom zozname, novinárom povedala, že zo sankcií si nikto z trinástich amerických predstaviteľov ťažkú hlavu nerobí.
Jen Psakiová. Foto: TASR/AP
11:07 Austin: Spojenci z NATO budú aj naďalej posielať Ukrajine zbrane na obranu
Spojenecké krajiny organizácie NATO budú aj naďalej pokračovať v posielaní obranných zbraní na Ukrajinu a sú jednotní v podpore Kyjeva, ktorý čelí ruskej agresii. Uviedol v stredu americký minister obrany Lloyd Austin po príchode na mimoriadne zasadnutie ministrov obrany Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom z Bruselu spravodajca TASR.
Lloyd Austin vystúpil na spoločnej tlačovej konferencii spolu s generálnym tajomníkom Jensom Stoltenbergom, ktorý ministerskú schôdzku zvolal v snahe posilniť východné krídlo Aliancie po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu.
"Zostávame jednotní v našej podpore Ukrajine a odsudzujeme nevyprovokovanú a neoprávnenú inváziu Ruska," povedal Austin pred novinármi. A dodal, že NATO podporuje schopnosť Ukrajincov brániť sa a bude ich obranné snahy podporovať aj naďalej. "Záväzok NATO brániť svojich spojencov je pevný ako oceľ," opísal situáciu.
Lloyd Austin a Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
10:54 Rusi ostreľovali železničnú stanicu v doteraz bezpečnom Záporoží
Ruské jednotky v noci na stredu zaútočili na mesto Záporožie, kde sa uchýlili tisícky utečencov z neďalekého obliehaného mesta Mariupol. Informovali o tom oblastní predstavitelia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Gubernátor Záporožskej oblasti Olexandr Staruch na sociálnej sieti Telegram uviedol, že rakety dopadli do areálu záporožskej železničnej stanice. "Je to po prvýkrát, čo sme v Záporoží zaznamenali útok na civilné objekty," dodal. Útok si nevyžiadal žiadne obete.
Záporožie je pre ľudí evakuovaných z obliehaného Mariupola prvým bezpečným miestom, odkiaľ sa potom mnohí presúvajú smerom na západ do Poľska, na Slovensko a ďalších susedných krajín.
10:42 Západné krajiny budú pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine
Holandsko a ďalšie členské krajiny NATO budú napriek hrozbám zo strany Kremľa pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine. Uviedla to v stredu holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová, ktorú citovala agentúra Reuters. Ministerka v tento súvislosti zdôraznila, že Ukrajina má právo brániť svoje územie pred ruskou agresiou.
"Holandsko a ďalšie krajiny budú naďalej dodávať zbrane Ukrajine," uviedla Ollongrenová po príchode do Bruselu, kde sa v stredu koná mimoriadne zasadnutie Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany. Zúčastnia sa na ňom aj zástupcovia Ukrajiny, Gruzínska a Fínska.
09:37 Rusi stále nevedia obkľúčiť Kyjev; budú sa snažiť dobyť Mariupol
V tejto chvíli je nepravdepodobné, že by ruské jednotky v najbližších dňoch spustili veľkú ofenzívnu operáciu s cieľom dobyť ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Namiesto toho sa zrejme Moskva zameria na dobytie Mariupola. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú v stredu citovala televízia BBC.
"Keďže ruské sily pravdepodobne nebudú schopné v blízkej budúcnosti dokončiť obkľúčenie Kyjeva alebo obnoviť mobilné útočné operácie na severovýchode Ukrajiny, dobytie Mariupola (na juhovýchode krajiny) bude pravdepodobne ďalším kľúčovým bodom v ruskej invázii na Ukrajinu," uviedol ISW. Rusko podľa ISW pokračuje aj v útokoch na prístavné mesto Mariupol, ktoré už jeho armáda obkľúčila.
09:00 Premiér necestoval do Kyjeva, lebo mu to bezpečnostné zložky neodporúčali
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) neodcestoval do Kyjeva spolu s predsedami vlád Českej republiky, Poľska a Slovinska po konzultácii s bezpečnostnými zložkami. Tie mu to vyslovene neodporúčali. Pre TASR to v stredu uviedla hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok (15. 3.) večer na sociálnej sieti Telegram zverejnil zábery z rokovania s premiérmi Česka, Poľska a Slovinska. Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša pricestovali do Kyjeva v utorok večer vlakom. Návšteva má ukázať jasnú podporu Ukrajiny zo strany štátov EÚ.
VIDEO Zničenie ruského tanku, pravdepodobne protitankovou mínou
08:32 Zelenskyj: Mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sú realistickejšie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že mierové rokovania s Ruskom pôsobia už realistickejšie, avšak na vzájomnú dohodu treba ešte viac času. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Stretnutia pokračujú a bol som informovaný, že pozície počas rokovaní už znejú realistickejšie. Ešte je však treba viacej času na to, aby sa prijali rozhodnutia, ktoré budú v záujme Ukrajiny," uviedol Zelenskyj v stredajšom videu pred ďalším kolom rokovaní.
elenskyj predtým naznačil prípadný kompromis, že Ukrajina je pripravená prijať bezpečnostné záruky Západu, ktoré nezahŕňajú požiadavku členstva v Severoatlantickej aliancii. Moskva totiž považuje členstvo Ukrajiny v organizácii NATO za hrozbu a trvá na tom, že Ukrajina nebude do tohto vojenského zoskupenia nikdy prijatá.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v utorok oznámil, že mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, ktoré sa uplynulé dva dni odohrávali virtuálne, budú pokračovať aj v stredu. Poznamenal však, že medzi oboma stranami jestvujú "zásadné rozpory", no napriek tomu podľa neho existuje priestor na kompromisy.
Zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Ihor Žovkva pre agentúru AP zase uviedol, že Rusko v rozhovoroch o možnom urovnaní konfliktu "zmiernilo svoj postoj". Rokovania medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi boli podľa neho "konštruktívnejšie". Moskva údajne od Kyjeva prestala žiadať, aby sa Ukrajina vzdala.
VIDEO Ruské ministerstvo obrany ukazuje ukoristenú ukrajinskú výzbroj
08:04 Británia: Rusko povoláva na Ukrajinu posily aj z Ďalekého východu a zahraničia
Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko povoláva vojenské posily z celej krajiny, keďže na Ukrajine čelí pokračujúcim stratám. Rezort obrany v Londýne uvádza, že Rusko v súčasnosti premiestňuje sily až zo svojho Východného vojenského okruhu, z Tichomorskej flotily a Arménska. Čoraz viac pritom využíva aj ďalšie zdroje na získanie posíl, ako sú súkromné vojenské spoločnosti, sýrski dobrovoľníci a iní žoldnieri, uviedlo v utorok britské ministerstvo. "Rusko sa pravdepodobne pokúsi použiť tieto sily na udržanie obsadeného územia (na Ukrajine) a na uvoľnenie svojej bojovej sily na obnovenie zastavených útočných operácií," uvádza sa v hodnotení rezortu obrany Spojeného kráľovstva.
Ruské jednotky v meste Buča pri Kyjeve. Foto: Internet
07:53 V Kyjeve opäť zneli sirény, ostreľovanie sa presúva bližšie k centru
V ukrajinskej metropole Kyjev sa v noci na stredu opäť rozozvučali sirény a na predmestiach bolo počuť aj explózie. Informovala o tom spravodajská televízia CNN, ktorá pripomenula, že od utorka večera až do štvrtka večera v meste platí 35-hodinový zákaz vychádzania. Podľa spravodajského webu Sky News sa zdá, že ostreľovanie hlavného mesta Kyjeva sa od utorka stalo systematickejším a presúva sa bližšie k centru, pričom sa zameriava na bytové domy, stanice metra a ďalšie civilné objekty. Vysokopostavený predstaviteľ amerického rezortu obrany vyslovil predpoklad, že ruské sily používajú na ostreľovanie Kyjeva rakety dlhého doletu. Ich pozemné sily však smerom do mesta takmer vôbec nepostúpili, upozornil.
05:19 Ukrajina: Rusko prišlo o 40 percent svojich jednotiek, tvrdí generálny štáb
Rusko prišlo o takmer 40 percent svojich jednotiek, ktoré nasadilo koncom februára do invázie na susednú Ukrajinu, uviedol v stredu ráno generálny štáb ukrajinskej armády. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
Vo vyhlásení sa uvádza, že jednotky boli buď úplne zničené, alebo stratili svoje bojové schopnosti. Konkrétne počty uvedené neboli a informáciu nebolo možné nezávisle overiť.
Najvážnejšia je naďalej situácia okolo obliehaného Mariupola. Ruská armáda sa pokúšala zablokovať mesto od jeho západného a východného okraja, utrpela však "značné straty", uviedol generálny štáb ukrajinskej armády.
Ukrajinské úrady informovali, že zhruba 20 000 obyvateľom Mariupola, ktorý leží na pobreží Azovského mora, sa v utorok podarilo dostať do bezpečia, píše DPA.
V utorok dokázalo ohrozené oblasti v celej krajine opustiť takmer 30 000 civilistov, kolóna so zásobami pomoci pre Mariupol však bola ďalej blokovaná ruskými vojakmi, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
V oblasti okolo mesta Odesa ostreľovali ruské lode ukrajinské pobrežie, nedošlo však k žiadnemu pokusu o vylodenie, spresnil poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko.
Ukrajinskí a ruskí predstavitelia plánujú v stredu obnoviť rokovania, pripomína DPA.
Zelenskyj uviedol, že požiadavky sa stávajú realistickejšími, upozornil však, že potrvá nejaký čas, kým bude môcť byť Kyjev s rokovaniami spokojný.
Hasiči hasia obytnú budovu po raketovom útoku ruskej armády počas 19. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v pondelok 14. marca 2022. Foto: TASR/AP
04:32 USA: Senát rezolúciou vyhlásil Vladimira Putina za vojnového zločinca
Americký Senát v utorok jednomyseľne prijal rezolúciu, ktorou označil ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca. Správu o tom TASR prevzala z agentúry Reuters, podľa ktorej ide o vzácny prejav jednoty v americkom Kongrese, kde vládne hlboký rozkol.
Rezolúcia, ktorú predstavil republikánsky senátor Lindsey Graham a podporili ju senátori z oboch politických táborov, nabáda Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu i ďalšie štáty na vyšetrovanie ruskej armády pre vojnové zločiny počas invázie na Ukrajine.
"My všetci sme sa v tejto komore spojili, demokrati a republikáni, aby sme povedali, že Vladimir Putin nemôže ujsť pred zodpovednosťou za zločiny spáchané na ukrajinskom ľude," uviedol v prejave pred hlasovaním líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer.
Rusko svoje kroky na Ukrajine nazýva "špeciálnou vojenskou operáciou" zameranou na "demilitarizáciu" a "denacifikáciu" Ukrajiny, pripomína Reuters.
Putin tiež Ukrajinu označil za americkú kolóniu s bábkovým režimom, pričom vyhlásil, že nemá žiadnu tradíciou nezávislej štátnosti.
Moskve sa doposiaľ nepodarilo obsadiť žiadne z desiatich najväčších miest na Ukrajine po vojenskej invázii, ktorá sa začala 24. februára. Ide o najrozsiahlejší útok na európsky štát od roku 1945, píše Reuters.
02:51 Prominentný novinár Vadim Glusker odišiel z ruskej televízie NTV
Prominentný ruský novinár a bruselský dopisovateľ ruskej televízie NTV Vadim Glusker dal výpoveď, informovalo v utorok internetové vydanie britského denníka The Daily Mail s odvolaním sa ruskú štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti.
Podľa vyjadrení prokremeľskej televízie NTV prestal Glusker pracovať ešte "začiatkom marca" a rozhodol sa tak "zo zdravotných dôvodov". NTV je treťou najpopulárnejšou televíziou v Rusku. Vlastní ju ropný gigant Gazprom.
Objavili sa aj doposiaľ nepotvrdené informácie o odchode ďalšej ruskej novinárky, parížskej dopisovateľky najsledovanejšej ruskej štátnej televíznej stanice Prvý kanál Žanny Agalakovovej, píše Daily Mail.
Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) medzičasom informovala, že obaja novinári odišli z médií po ruskej invázii na Ukrajinu, pričom obaja na svojich TV kanáloch pracovali viac ako dvadsať rokov.
O svojom odchode z NTV informovala aj moderátorka Lilija Gildejevová, ktorá na kanáli pracovala od roku 2006.
Tieto správy sa objavili v deň, keď zamestnankyňa ruskej štátnej televízie Marina Ovsiannikovová v pondelok narušila vysielanie správ, keď sa pred kamery v štúdiu postavila s transparentom s nápisom: "Nie vojne, zastavte vojnu, neverte propagande, tu vám klamú. Rusi sú proti vojne".
Ovsiannikovová v dostala v utorok po vypočúvaní na moskovskom súde pokutu a bola prepustená, napísala agentúra AFP.
Vadim Glusker. Foto: Facebook
00:09 Parlamentné zhromaždenie hlasovalo za vylúčenie Ruska z Rady Európy
Ruská federácia už nemôže byť ďalej členským štátom Rady Európy (RE), uviedlo v utorok Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE)
Poslanci z celého kontinentu hlasovali za vylúčenie Ruska z Rady Európy kvôli invázii na Ukrajinu, čo je ďalší znak odcudzenia Kremľa od západného demokratického poriadku, napísal britský denník The Guardian.
Hlasovanie má obrovskú symbolickú hodnotu, hoci je v podstate formalitou po utorkovom oznámení Moskvy, že túto európsku organizáciu pre ľudské práva opúšťa.
Rusko sa podľa PZ RE "dopustilo závažných porušení štatútu Rady Európy, čo je nezlučiteľné so štatútom členského štátu" a nedodržiava svoje záväzky plynúce z členstva.
Poslanci zo 46 ďalších členských krajín Rady Európy hlasovali za rezolúciu, ktorá hovorí: "V spoločnom európskom domove nie je miesto pre agresora", píše The Guardian.
Dokumentom PZ RE vyjadrila aj solidaritu s Ukrajinou, jej obyvateľmi a ukrajinskými členmi Parlamentného zhromaždenia a opätovne potvrdila "neochvejnú podporu suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti" Ukrajiny.
Bývalý americký prezident Donald Trump vyjadril tri týždne pred maďarskými parlamentnými voľbami "plnú a totálnu" podporu predsedovi maďarskej vlády Viktorovi Orbánovi, informuje spravodajca TASR na základe Trumpovho vyhlásenia zverejneného v utorok na Twitteri prostredníctvom jeho hovorkyne Liz Harringtonovej.
"V súvislosti s dianím medzi Ruskom a Ukrajinou – popri mnohých iných záležitostiach – potrebuje skvelý a úžasný ľud Maďarska aj naďalej silné vodcovstvo premiéra Viktora Orbána viac než kedykoľvek. On (Orbán) je húževnatý, múdry a miluje svoju krajinu... V nadchádzajúcich voľbách má aj naďalej moju plnú a totálnu podporu!" píše sa v Trumpovom vyhlásení zverejnenom Liz Harringtonovou.
Vo februári sa objavili správy, že Trump by mal na pozvanie Orbána v marci pricestovať do Budapešti. Britský denník Guardian v tejto súvislosti z maďarských vládnych zdrojov zistil, že pozvánku Trumpovi poslal vláde blízky inštitút Centrum pre základné práva (Alapjogokért Központ).
Spravodajský server 24.hu pripomenul, že 25. a 26. marca usporiada Maďarsko, ako prvá európska krajina, najväčšie konzervatívne podujatie Ameriky – Conservative Political Action Conference, na ktorom bola pravdepodobná účasť Trumpa. Podujatie však pre rusko-ukrajinskú vojnu odložili na 18. mája a bude bez Trumpa. Jeho účasť ale podľa servera telex.hu nebola potvrdená ani pre pôvodne plánovaný termín.
Sociálna sieť Twitter účet bývalého amerického prezidenta Trumpa zablokovala v januári 2021 v reakcii na útok jeho stúpencov na washingtonský Kapitol.
AKTUALIZOVANÉ Na Slovensku bude pôsobiť do 2 100 vojakov Severoatlantickej aliancie. Tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území SR v utorok odsúhlasila Národná rada (NR) SR. Ide o reakciu Slovenska a spojencov na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.
Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96, 15 bolo proti, zdržalo sa 22 poslancov a jeden nehlasoval. Prítomnosť vojakov podporili všetci poslanci SaS, Sme rodina, Za ľudí i členovia klubu OĽaNO okrem Milana Kuriaka, ktorý bol proti. Za boli aj nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD. Poslanci Smeru-SD sa zdržali až na Jaroslava Bašku, ten návrh podporil. Klub ĽSNS a odídenci z tohto klubu návrh nepodporili.
Slovenskú jednotku má tvoriť do 600 českých, do 200 holandských, do 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov.
Počet príslušníkov ozbrojených síl súvisí aj s technikou, ktorú budú vojaci pri zabezpečovaní obrany SR obsluhovať a ktorá doplní vybrané nedostatkové spôsobilosti Ozbrojených síl SR. Ide napríklad o systém protivzdušnej obrany Patriot či možné nasadenie radarovej techniky Sentinel.
Posilnená predsunutá prítomnosť sa na Slovensku zriaďuje od 15. marca. "Cieľom je demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. Členské štáty NATO aj touto aktivitou potvrdzujú, že prípadný útok na jedného člena bude považovaný za útok na všetkých," uviedla ešte pred časom hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu. Sídlia v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Po útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štáty Aliancie zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín eFP pozdĺž celého východného krídla NATO vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a tiež Slovenska.
"Viac ako ústavná väčšina NR SR vie, čo je zodpovednosť, vie, kde je sever a vie, že NATO je tu práve na to, aby zaistila obranu a bezpečnosť celého svojho územia," uviedol minister obraby Jaroslav Naď (OĽaNO) po hlasovaní. Za podporu eFP sa poďakoval aj poslancom opozície. Ozrejmil, že na základe rozhodnutia parlamentu sa v najbližších dňoch začne s umiestňovaním vojakov, ako prví by mali prísť českí, následne nemeckí a holandskí vojaci. V prvom kole by podľa jeho slov mohlo prísť približne 1 200 až 1 300 vojakov. Odmieta argumenty Smeru-SD, že SR nie je konfliktom na Ukrajine bezprostredne ohrozená, a preto nepotrebujeme prítomnosť aliančných vojsk. Podčiarkol, že nemôžeme čakať na to, kým nás niekto napadne a musíme sa pripraviť na všetky možné scenáre.
Poslanci Smeru-SD podľa ich šéfa Roberta Fica nevidia dostatočné bezpečnostné dôvody, pre ktoré by prítomnosť vojsk NATO podporili. Odvolávajú sa na ubezpečenia najvyšších ústavných činiteľov SR, že Slovenská republika nečelí žiadnemu bezprostrednému ohrozeniu. "Smer-SD jednoznačne vyhlasuje, že v prípade bezprostredného ohrozenia SR bude podporovať aktívnu spoluprácu s ostatnými členskými štátmi NATO a podporí aj návrh na prítomnosť OS členských štátov NATO na území SR," skonštatoval Fico na tlačovej konferencii po hlasovaní.
Prezidentka prítomnosť vojsk NATO na Slovensku považuje za zodpovedné riešenie
Posilnenie vlastnej obranyschopnosti prostredníctvom kolektívnej bezpečnosti garantovanej štátmi Severoatlantickej aliancie považuje prezidentka SR Zuzana Čaputová za zodpovedné a nevyhnutné riešenie. Uviedla to v utorok večer na sociálnej sieti.
"Ruské politické vedenie vojensky zaútočilo na Ukrajinu, ale má neprijateľné nároky aj voči iným štátom vrátane Slovenska. V oficiálnych požiadavkách Kremľa z decembra minulého roka stojí, aby sa bývalé komunistické krajiny, ktoré vstúpili do Severoatlantickej aliancie, vzdali svojho práva prijať pomoc od spojencov bez súhlasu Ruska," povedala hlava štátu. V praxi by to podľa nej znamenalo, že záväzok Severoatlantickej aliancie, prísť nám na pomoc v čase krízy, by sa stal iba prázdnym sľubom. "Brať na ľahkú váhu takéto nároky, vnímam ako neprípustné bezpečnostné riziko pre Slovensko, najmä ak ich počujeme od predstaviteľov krajiny, ktorá len pred troma týždňami bezdôvodne napadla svojho suseda," poznamenala. Rusko podľa nej považuje susedné krajiny za sféru svojho vplyvu a pokiaľ by Vladimir Putin vojensky ovládol Ukrajinu, na východnej hranici Slovenska by sme susedili s Ruskom.
Súčasťou posilnenia obranyschopnosti Slovenska je doplnenie spôsobilosti našej armády inými krajinami v rámci predsunutej prítomnosti vojakov Severoatlantickej aliancie. "Táto prítomnosť nie je v žiadnom prípade stratou suverenity, ako sa niektorí naši prokremeľskí politici snažia nahovoriť. Naopak, je to posilnením suverenity a vyjadrením dôvery k partnerom, ktorí chránia aj našu bezpečnosť," vysvetlila Čaputová. Vojenský konflikt v Európe už nie je podľa jej slov iba teoretická možnosť, je to realita a musíme jej prispôsobiť aj vlastnú bezpečnosť.
Heger: Schválenie prítomnosti spojeneckých vojakov v SR je najlepším krokom
Schválenie prítomnosti spojeneckých vojakov na území Slovenska je najlepším krokom, aký mohli všetci verejní zástupcovia pre bezpečnosť občanov Slovenska spraviť. Na sociálnej sieti to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO).
"Populizmus a zastrašovanie nesmú vyhrať v zápase o demokraciu, hodnoty a slobodu," povedal premiér.
Naď veril, že preváži hlas rozumu
Minister obrany Naď verí, že aspoň v otázke obrany SR preváži u opozičných poslancov zdravý rozum a dokážu tak naprieč politickým spektrom ťahať za jeden povraz. Uviedol to v Národnej rade (NR) SR pri predkladaní návrhu na zriadenie tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO na Slovensku. Podčiarkol, že otázka bezpečnosti SR nie je o jednotlivcovi, ale o celej krajine. Upozornil na nepriaznivú situáciu na Ukrajine v súvislosti s ruskou inváziou.
Minister eviduje, že niektorí poslanci, ktorí boli proti obrannej zmluve s USA, avizovali podporu prítomnosti aliančných vojsk. Verí, že u poslancov Hlasu-SD i ďalších z opozície preváži hlas rozumu. "Že už sa minimálne v zahraničnopolitických a bezpečnostných a obranných prioritách krajiny dokážeme zjednotiť, drvivá väčšina z vás, a spoločne potiahnuť za jeden povraz. Obrana SR nie je obrana OĽaNO, koalície alebo niektorého jedinca, je to obrana SR ako štátu," podotkol Naď.
Zdôraznil, že pre zabezpečenie obrany krajiny nemožno zanedbať jej posilnenie technológiami, spôsobnosťami či činnosťou tajných služieb. "Je to naša zodpovednosť," vyhlásil minister. Upozornil na pravdepodobnosť útoku Ruskej federácie aj na letisko v ukrajinskom Užhorode, blízko našich hraníc. Zároveň poukázal na raketové útoky neďaleko poľských hraníc či používanie zakázanej munície na Ukrajine zo strany Ruska.
Naď ocenil, že pri návrhu na zriadenie eFP sa v parlamente môže oprieť o drvivú väčšinu hlasov poslancov. "Spoločne nedovolíme, aby nám tu cudzia moc rozbíjala krajinu." Pripomenul, že v súvislosti s vyšetrovaním vyzvedačstva a korupcie prepojenej s Ruskou federáciou zadržala polícia niekoľko osôb. Podľa jeho slov bol medzi nimi i bývalý asistent poslanca Miroslava Suju (v súčasnosti Republika) Jozef Mihalčin. V reakcii na Naďove slová Suja potkol, že jeho bývalý asistent nie je z ničoho obvinený.
Pellegrini je za vojská NATO, ale nie za zmuvu s USA
Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini si myslí, že asistent opozičného poslanca sa k zásadným citlivým informáciám nedostane, pokiaľ by mu poslanec netlmočil informácie z niektorých výborov v utajenom režime. Skonštatoval, že do parlamentu aj tak nechodí "veľa tajných klasifikovaných informácií".
Pellegrini deklaroval, že pozícia jeho strany v súvislosti so súhlasom s prítomnosťou vojsk NATO sa nemení. Už skôr avizoval podporu takejto prítomnosti, ak budú mať spojenecké vojská za úlohu chrániť krajinu, a tým aj Alianciu. Pripomenul pritom i záväzky voči partnerom v rámci NATO. Podotkol však, že sa nemení nesúhlasný postoj Hlasu-SD k obrannej dohode s USA. Výhrady má jeho strana aj k prípadnému poskytnutiu našich stíhačiek Ukrajine. "Naše letectvo má zostať v rukách slovenskej armády, nemôžeme všetko rozdať," dodal Pellegrini.
Členské krajiny EÚ sa v utorok formou písomnej procedúry dohodli na prijatí štvrtého balíka reštriktívnych opatrení voči Moskve v reakcii na pokračujúcu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Sankcie sa dotknú aj ruského vojenskopriemyselného komplexu a niektorých vývozných komodít, pričom Rusko v ich dôsledku príde o približne 3,3 miliardy eur.
Termín na ukončenie písomnej procedúry pre schvaľovanie nových sankcií vypršal v utorok ráno o 08.00 h SEČ. Európska komisia (EK) privítala dohodu členských krajín EÚ o štvrtom sankčnom balíku a pripomenula, že nové reštriktívne opatrenia ešte viac zvýšia ekonomický tlak na Kremeľ a ochromia jeho schopnosť financovať inváziu na Ukrajinu.
Nové sankcie EÚ koordinovala so svojimi medzinárodnými partnermi, najmä však so Spojenými štátmi.
Štvrtý balík zavádza zákaz akýchkoľvek transakcií s určitými ruskými štátnymi podnikmi z viacerých odvetví vojenskopriemyselného komplexu Ruskej federácie. Znamená zákaz dovozu do EÚ výrobkov z ocele, na ktoré sa uplatňujú ochranné opatrenia, čo pre Rusko predstavuje stratu príjmov z vývozu približne 3,3 miliardy eur. Únia výpadok týchto výrobkov vykompenzuje zvýšením dovozných kvót v prospech iných tretích krajín.
Rozšírené sankcie znamenajú rozsiahly zákaz nových investícií do ruského energetického sektora s obmedzenými výnimkami pre civilnú jadrovú energiu a prepravu určitých energetických produktov späť do EÚ.
Platí aj zákaz vývozu luxusného tovaru (luxusných áut, šperkov, atď.) z krajín EÚ, čo priamo zasiahne ruské elity.
Okrem toho sa zoznam sankcionovaných osôb a subjektov rozšíril o mená ďalších ruských oligarchov a predstaviteľov podnikateľskej elity spájanej s Kremľom, ako aj o spoločnosti aktívne vo vojenskej a obrannej oblasti, ktoré logisticky a materiálne podporujú inváziu na Ukrajine.
Na sankčnom zozname EÚ sa objavili aj mená aktérov aktívnych v oblasti dezinformácií.
V neposlednom rade ide o zákaz hodnotenia Ruska a ruských spoločností ratingovými agentúrami EÚ a o poskytovanie ratingových služieb ruským klientom, čo povedie k tomu, že ešte viac stratia prístup na finančné trhy EÚ.
EÚ sa v utorok spolu s ďalšími členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO) dohodli, že odoprú ruským výrobkom a službám na trhoch EÚ doložku najvyšších výhod. Toto rozhodnutie nasleduje po rovnakom rozhodnutí členov skupiny G7 z 11. marca. Tým Rusko príde o významné výhody, ktoré požíva ako člen WTO.
Podľa vyhlásenia eurokomisie reštriktívne akcie proti Rusku na pôde WTO chránia základné bezpečnostné záujmy Európskej únie a jej partnerov po tom, ako došlo k nevyprovokovanej a neopodstatnenej agresii Ruska proti Ukrajine s pomocou Bieloruska.
23:48 Poľsko navrhlo pre Ukrajinu mierovú misiu NATO "chránenú ozbrojenými silami".
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že návšteva predsedov vlád ČR, Poľska a Slovinska je silným prejavom podpory. Informoval o tom spravodajský web iDNES.cz.
"Vaša návšteva Kyjeva v tejto pre Ukrajinu ťažkej dobe je silným dôkazom podpory. Veľmi si to vážime," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.
Podľa stanice BBC Zelenskyj vyzdvihol, že v čase, keď veľa diplomatov po ruskom vpáde z Ukrajiny odišlo, "títo vážení ľudia, lídri svojich nezávislých európskych štátov, sa ničoho neboja - viac sa obávajú o náš osud, sú tu, aby nás podporili".
Ukrajinský prezident to ocenil ako "statočný a priateľský krok".
Vyjadril tiež presvedčenie, že "s takými priateľmi, takými susednými krajinami a partnermi sa nám naozaj podarí vyhrať" v konflikte s Ruskom.
Premiéri Česka, Poľska a Slovinska - Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša - a poľský vicepremiér Jaroslaw Kaczyňski - po rokovaní so Zelenským vystúpili na brífingu.
Český premiér na ňom vyhlásil, že cieľom návštevy trojice premiérov je vyjadriť podporu Ukrajine a jej boju. "Vieme, že bojujete i za našu slobodu a naše životy," uviedol Fiala.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki podľa agentúry PAP povedal, že EÚ musí Ukrajine udeliť štatút kandidátskej krajiny čo najskôr.
Spravodajský web citoval Morawieckého, ktorý vyzval: "Musíme Ukrajinu pozvať do EÚ, musíme poskytnúť zbrane na obranu vášho domova".
"Musíte byť statoční, Ukrajina patrí do Európy," povedal slovinský premiér Janša podľa webu iDNES.cz.
Poľský vicepremiér Kaczyňski sa počas návštevy Kyjeva vyslovil za to, aby na Ukrajinu bola vyslaná mierová misia NATO "chránená ozbrojenými silami", informovala agentúra Reuters.
"Toto nemôže byť neozbrojená misia," myslí si Kaczyňski.
Podľa agentúry PAP Kaczyňski naliehal, aby to bola "misia, ktorá sa bude vedieť aj brániť". Vysvetlil, že na Ukrajine je "potrebná misia, ktorá sa bude usilovať o mier a poskytovať humanitárnu pomoc, no zároveň bude chránená aj príslušnými ozbrojenými silami".
Médiá zdôraznili, že návšteva predsedov vlád troch krajín bola prvou zahraničnou návštevou na tejto úrovni v Kyjeve po začatí ruskej ozbrojenej agresie proti Ukrajine.
Jaroslaw Kaczyňski počas tlačovej konferencie vo Varšave 22. Foto: TASR/AP
22:23 Ruské sily vypálili od začiatku invázie na Ukrajine vyše 950 rakiet
Ruské sily vypálili od začiatku invázie na Ukrajine vyše 950 rakiet, informoval v utorok predstaviteľ USA. Citovala ho spravodajská televízia CNN.
Podľa tohto vysokopostaveného predstaviteľa amerického ministerstva obrany ruské aj ukrajinské sily využívajú približne 90 percent "svojej dostupnej" bojovej sily.
"Odhad Spojených štátov je stále taký, že ruské pozemné sily dosahujú pri plnení svojich cieľov obmedzený až nulový pokrok," dodal predstaviteľ. Poznamenal, že ruské jednotky nepostúpili bližšie k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev.
USA odhadujú, že ruské sily sú "stále približne 15 až 20 kilometrov severozápadne a asi 20 až 30 kilometrov východne" od Kyjeva, informoval predstaviteľ.
Tieto vyjadrenia boli novinárom poskytnuté počas letu amerického ministra obrany Lloyda Austina z hlavného mesta Washington do Bruselu. Austin cestuje do Bruselu na stretnutie ministrov obrany Severoatlantickej aliancie (NATO) a vo štvrtok navštívi Slovensko.
Aj v posledných 24 hodinách prichádzala na Ukrajinu obranná pomoc od USA a ďalších krajín. Dodávky, ktoré dorazili za posledných 24 hodín, "obsahovali aj zbrane".
22:09 Zelenskyj: Ukrajina musí prijať, že sa nestane členom NATO
Ukrajina by podľa slov prezidenta Volodymyra Zelenského mala prijať, že sa nestane členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO). TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.
Ukrajina podľa Zelenského už roky dostáva správy o tom, že dvere má otvorené, no takisto aj o tom, že sa členom Aliancie stať nemôže. "Je to pravda, musíme to prijať," povedal Zelenskyj v utorok vo videoposolstve na samite predstaviteľov krajín tvoriacich Spoločné expedičné sily (JEF) v Londýne. Ukrajinský prezident je podľa svojich slov rád, že Ukrajinci si to začínajú uvedomovať a spoliehajú sa na seba a partnerské krajiny, ktoré Ukrajine pomáhajú, píše AP.
Ukrajinský prezident západné krajiny vyzval, aby Ukrajine poskytli bojové lietadlá.
21:46 Abramovičovo súkromné lietadlo pristálo v Moskve
Súkromné lietadlo ruského miliarda Romana Abramoviča pristálo v utorok na letisku v Moskve. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje z leteckého portálu Flightradar24.
Abramovič letel súkromným lietadlom do Moskvy z tureckého Istanbulu, vyplýva z údajov portálu Flightradar24. Zdroj oboznámený so situáciou podľa Reuters uviedol, že ruský miliardár do Ruska neprišiel s cieľom stretnúť sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ambramovič tvrdí, že s Putinom nemá blízke vzťahy.
Ide už o druhú Abramovičovú cestu medzi Istanbulom a Moskvou za uplynulé tri dni. V pondelok Abramoviča spozorovali na letisku v izraelskom Tel Avive, odkiaľ jeho lietadlo smerovalo do Istanbulu.
Abramovič, ktorý má izraelské aj portugalské občianstvo, bol v pondelok zaradený na sankčný zoznam Európskej únie. Už vo štvrtok ho na čiernu listinu pridala Británia. Ide o súčasť medzinárodného úsilia o izoláciu ruského prezidenta v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
Roman Abramovič. Foto: TASR/AP
21:37 Hovorkyňa Bieleho domu: Sankcie posunuli Rusko o desaťročie späť
Ruská ekonomika sa podľa Bieleho domu vrátila o desaťročie späť v dôsledku sankcií, ktoré Západ uvalil voči Moskve "ako trest" za inváziu Moskvy na Ukrajinu, napísala v utorok agentúra DPA.
"Z vojny (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina sme urobili strategický neúspech. Bezprecedentné sankcie, ktoré sme uvalili so spojencami a partnermi, zvrátili 30 rokov (ruského) ekonomického pokroku... Stalo sa to za menej ako mesiac," povedala hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová počas pravidelného brífingu.
Psakiová svoje tvrdenie podložila tým, že ruský rubeľ sa prepadol, inflácia v Rusku stúpa a podľa odborníkov krajinu možno čaká ekonomický kolaps. Hovorkyňa Bieleho domu zároveň poznamenala, že tlak na ruských oligarchov spriaznených s Putinom bude ešte stúpať.
Jen Psakiová. Foto: TASR/AP
21:34 V utorok evakuovali z obliehaných ukrajinských miest zhruba 29-tisíc ľudí
Približne 29-tisíc ľudí v utorok evakuovali z obliehaných ukrajinských miest cez humanitárne koridory. Väčšina z nich opustila Mariupoľ. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.
Námestník riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko v príspevku na sociálnej sieti napísal, že z Mariupoľa odišlo na osobných autách zhruba 20-tisíc ľudí. Z nich 570 dorazilo do mesta Záporožie na juhovýchode.
21:30 Šéf tureckej diplomacie navštívi Rusko a Ukrajinu
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu tento týždeň odcestuje do Ruska a na Ukrajinu v spojitosti so snahou Ankary o dosiahnutie prímeria prostredníctvom rozhovorov medzi oboma bojujúcim stranami. V utorok to oznámil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorého citovala agentúra AFP.
"Dnes posielame nášho ministra zahraničných vecí do Ruska. Zajtra bude rokovať v Moskve. Vo štvrtok odcestuje na Ukrajinu," povedal Erdogan novinárom po rokovaní vlády.
"(Čavušoglu) bude pokračovať v našom úsilí o dosiahnutie prímeria a mieru prostredníctvom rozhovorov s oboma stranami," uviedol turecký prezident.
21:21 Pri incidente na Ukrajine zahynuli kameraman aj producentka Fox News
Ukrajinská producentka televízie Fox News Olexandra Kuvšynovová zomrela v pondelok počas incidentu, ktorý si vyžiadal aj život kameramana tejto americkej spravodajskej stanice Pierra Zakrzewského. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na Fox News a ukrajinské médiá.
Generálna riaditeľka spoločnosti Fox News Media Suzanne Scottová v utorok oznámila, že Zakrzewski zahynul a jeho kolega novinár Benjamin Hall utrpel zranenia, keď ich vozidlo v pondelok zasiahla prichádzajúca paľba v obci Horenka pri metropole Kyjev.
Pri tomto incidente prišla o život i ukrajinská producentka televízie Fox News Kuvšynovová, píše AFP s odvolaním sa na portál Kyiv Independent. O smrti Kuvšynovovej na Twitteri informovalo aj ukrajinské ministerstvo obrany. Hall podľa Scottovej zostáva hospitalizovaný na Ukrajine.
21:12 Podoľak: Ukrajinsko-ruské rokovania budú pokračovať v stredu
Mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, ktoré sa uplynulé dva dni odohrávali virtuálne, budú pokračovať aj v stredu. Na sociálnej sieti to oznámil poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak s tým, že medzi oboma stranami jestvujú "zásadné rozpory". TASR o tom informovala na základe informácií od agentúr AFP a AP.
"Zajtra (v stredu) budeme pokračovať. (Máme za sebou) veľmi náročný a pomalý proces vyjednávania. Existujú (medzi nami) zásadné rozpory. Ale určite existuje priestor na kompromisy. Počas prestávky (v rokovaniach) bude pokračovať práca v podskupinách," napísal Podoľak na Twitteri.
21:03 Nemocnica v Mariupole je obsadená Rusmi, zamestnanci nemôžu odísť
Niekoľko dní po smrtiacom útoku na nemocnicu s pôrodnicou v prístavnom meste Mariupoľ v Doneckej oblasti na juhu Ukrajiny je táto najväčšia tamojšia nemocnica obsadená ruskými vojakmi a tí zadržiavajú ako rukojemníkov 400 pacientov a personál. Informovali o tom miestni predstavitelia, ktorých citoval portál britskej stanice BBC. Správu nie je možné nezávisle overiť.
Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko oznámil, že regionálna nemocnica pre intenzívnu starostlivosť na západnom predmestí Mariupoľa bola pri smrtiacom útoku z minulej stredy úplne zničená, ale zamestnanci pokračujú v liečbe pacientov v suteréne.
Kyrylenko citoval slová jedného zamestnanca nemocnice: "Rusi donútili ľudí zo susedných domov prísť do našej nemocnice. Nemôžeme odísť."
20:21 Koalícia vedená Britániou vyzvala Rusko, aby prijalo požiadavku na prímerie
Koalícia severoeurópskych krajín a pobaltských štátov hraničiacich s Ruskom, ktorú vedie Spojené kráľovstvo, v utorok vyzvala ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prijal požiadavku Ukrajiny na okamžité prímerie, "nech sa zastaví rozvíjajúca sa humanitárna kríza". Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Lídri Spojeného kráľovstva, Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Holandska, Nórska a Švédska sa v utorok stretli v Londýne na summite ako členovia Spoločných expedičných síl (JEF), aby "potvrdili svoj záväzok obnoviť mier a bezpečnosť v Európe".
"Vyzývame Rusko, aby zaviedlo a dodržiavalo okamžité prímerie, ktoré zastaví rozvíjajúcu sa humanitárnu krízu, a aby umožnilo rýchly a neprerušovaný prísun potravín, vody a lekárskej pomoci civilnému obyvateľstvu Ukrajiny," uviedli lídri vo vyhlásení.
20:13 Kyjev tvrdí, že Rusko v rozhovoroch zmiernilo svoj postoj
Poradca ukrajinského prezidenta Ihor Žovkva povedal, že v rámci ukrajinsko-ruských rozhovorov Moskva zmiernila svoj postoj. Žovkva, zástupca náčelníka generálneho štábu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, v utorok povedal, že rozhovory medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi sa stali „konštruktívnejšie“. Rusko podľa neho zmenilo tón a prestalo vysielať požiadavky, aby sa Ukrajina vzdala.
Žovkva uviedol, že ukrajinskí predstavitelia sa po ostatných rokovaniach cítia „mierne optimistickí“, ale dodal, že na dosiahnutie výrazného pokroku bude potrebné, aby sa prezident Zelenskyj stretol s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.
19:27 Moskva vystúpila z Rady Európy
Rusko sa rozhodlo k 15. marcu vystúpiť z Rady Európy. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí.
Organizácia so sídlom vo francúzskom Štrasburgu, ktorej úlohou je presadzovať ľudské práva a zásady právneho štátu, ešte 25. februára, deň po vypuknutí vojny na Ukrajine, Rusku pozastavila členstvo.
Rusko vo svojom zdôvodnení uviedlo, že členské štáty NATO a Európskej únie menia Radu Európy „na nástroj protiruskej politiky“.
19:16 Ukrajina tvrdí, že od polovice februára zaznamenala 3-tisíc kybernetických útokov
Štátna služba pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií Ukrajiny (SSSCIP) v utorok oznámila, že od polovice februára zaznamenala zhruba 3-tisíc kybernetických útokov namierených voči ukrajinským cieľom. Informoval o tom denník The Guardian.
Podpredseda ukrajinskej vládnej agentúry Viktor Žora spresnil, že mnohé z útokov boli zamerané na vyradenie poskytovateľov internetových služieb, ako aj na ochromenie vládnych a finančných služieb. Podľa neho tieto ataky s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzali z Ruska.
19:05 Putin a Michel hovorili o situácii na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin hovoril v utorok o situácii na Ukrajine s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom. TASR správu prevzala od agentúry AP.
Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že Putin informoval v telefonáte Michela o ruskom pohľade na rokovania s Ukrajinou. Podľa Putina pritom ukrajinskí predstavitelia "nedemonštrovali úmysel hľadať vzájomne prijateľné riešenia".
Michel na sociálnej sieti Twitter zase uviedol, že počas telefonátu s Putinom "zdôraznil naliehavú potrebu zastaviť ruskú bratovražednú vojnu proti Ukrajine", pričom zdôraznil, že ruské jednotky musia prestať ostreľovať ukrajinských civilistov.
19:01 Kličko pozval pápeža na návštevu Kyjeva
Kyjevský starosta Vitalij Kličko pozval pápeža Františka ešte minulý týždeň na návštevu ukrajinskej metropoly, aby tak hlava katolíckej cirkvi "prejavila svoj súcit". Vatikán však do utorka na pozvanie neodpovedal. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
V liste z 8. marca, do ktorého nahliadla v utorok agentúra AFP, Kličko napísal, že "osobná prítomnosť cirkevného lídra v Kyjeve je kľúčom k záchrane životov a vydláždeniu cesty mieru v našej krajine".
"Obraciame sa na vás ako na duchovného lídra, aby ste prejavili svoj súcit a aby ste stáli pri ukrajinskom ľude spoločným šírením výzvy na mier," uvádza sa v Kličkovom liste.
Hovorca Vatikánu Matteo Bruni vo vyhlásení uviedol, že František dostal Kličkov list a že je "solidárny s utrpením mesta, jeho obyvateľov, tých, ktorí museli utiecť, a tých, ktorí boli povolaní, aby ho riadili". "Modlí sa k Bohu, aby boli ochránení pred násilím," uviedol Bruni. Hovorca Vatikánu však neuviedol, či 85-ročný František pozvanie do Kyjeva prijme alebo odmietne.
Kličko pritom ponúkol pápežovi aj alternatívu, a to vystúpenie na spoločnej videokonferencii, ktorá môže byť buď dopredu nahraná, alebo vysielaná naživo. Na tejto konferencii by sa podľa Klička mohol zúčastniť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
18:57 Biden odcestuje do Európy na rokovania o Ukrajine
Americký prezident Joe Biden odcestuje budúci týždeň do Európy, aby tam viedol rozhovory s európskymi partnermi o ruskej invázii na Ukrajinu. V utorok to oznámila hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Informovali o tom agentúry AFP a AP.
Biden sa 24. marca v Bruseli stretne s ďalšími lídrami členských krajín Severoatlantickej aliancie. Na tomto mimoriadnom samite americký prezident "znovu potvrdí náš pevný záväzok voči našim spojencom v NATO", povedala novinárom Psakiová.
Biden sa tiež budúci štvrtok zúčastní na samite lídrov členských krajín Európskej únie v Bruseli. Témami bude ruská invázia na Ukrajinu a úsilie Západu uvaliť "ekonomické opatrenia voči Rusku, poskytnúť humanitárnu podporu tým, ktorí sú zasiahnutí násilím, a riešenie ďalších otázok", povedala Psakiová.
18:42 NATO zvoláva na 24. marca mimoriadny samit o konflikte na Ukrajine
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok oznámil, že na 24. marca do sídla Severoatlantickej aliancie v Bruseli zvolal mimoriadny samit NATO s cieľom zosúladiť reakciu spojencov na vojnu na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA a Stoltenbergovho vyjadrenia na sociálnej sieti.
"Budeme sa zaoberať ruskou inváziou na Ukrajinu, našou výraznou podporou pre Ukrajinu a ďalším posilňovaním našej obrany a odstrašujúcich prostriedkov," uviedol Stoltenberg na Twitteri. Európa a Severná Amerika musia podľa jeho vyjadrení v tomto rozhodujúcom období stáť pri sebe.
Stoltenberg predtým povedal, že ruská invázia na Ukrajinu vytvorila "novú realitu" v oblasti bezpečnosti v Európe, na ktorú musí byť Severoatlantická aliancia vojensky pripravená.
18:37 Rusko spustilo procedúru na vystúpenie z Rady Európy
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že Moskva spustila procedúru na vystúpenie z Rady Európy (RE) a tento krok oficiálne oznámila generálnej tajomníčke organizácie Mariji Pejčinovičovej Buričovej. Informovala o tom agentúra AFP. RE Rusku pozastavila členstvo po invázii na Ukrajinu.
"Štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európska únia, zneužívajúc svoju väčšinu v Rade Európy, dôsledne menia túto organizáciu na nástroj protiruskej politiky, odmietajú rovnocenný dialóg a všetky princípy, na ktorých bola táto celoeurópska štruktúra postavená," tvrdí ruský rezort diplomacie vo vyhlásení.
Moskva svoje rozhodnutie o vystúpení odôvodnila tým, že organizácia stratila svoj charakter a zmenila sa na štruktúru pre "agresívne presadzovanie neoliberálneho prístupu k ľudským právam".
17:55 Hlavná nemocnica v Ľvove je pod náporom, ošetruje mnoho zranených detí
Detský fond OSN (UNICEF) v utorok uviedol, že hlavná nemocnica v západoukrajinskom Ľvove bojuje s náporom zranených detí, ktoré do zariadenia prichádzajú z iných častí krajiny. Informovala o tom agentúra DPA.
"Pediatri vo Ľvove si musia určovať priority. Ak príde veľké množstvo detí s vojnovými zraneniami, lekári použijú (farebné) nálepky. Zelená nálepka – dieťa nateraz nechajte, žltá – dieťa teraz potrebuje lekársku pomoc, červená – dieťa je v kritickom stave, čierna nálepka – dieťa sa im nepodarí zachrániť," priblížil situáciu hovorca UNICEF James Elder, ktorý bol dva týždne v Ľvove.
Elder na tlačovom brífingu dodal, že od začiatku ruskej invázie utieklo z Ukrajiny približne 1,4 milióna detí. "V priemere sa každý deň na Ukrajine stalo utečencami viac ako 70-tisíc detí," spresnil Elder.
17:44 Zelenskyj: Od začiatku ruskej invázie prišlo o život 97 detí
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prišlo o život 97 ukrajinských detí. Povedal to v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príhovore pred členmi kanadského parlamentu.
Zelenskyj vo svojom prejave prostredníctvom videokonferencie povedal, že ruská armáda takisto "ničí všetko: pamätníky, školy, nemocnice, sídliská".
"Nežiadame veľa. Žiadame spravodlivosť, naozajstnú podporu, ktorá nám pomôže zvíťaziť, ubrániť sa, zachrániť životy," povedal.
17:32 Rusko zaviedlo sankcie proti americkým predstaviteľom vrátane Bidena i Blinkena
Rusko v utorok uvalilo odvetné sankcie na amerického prezidenta Joea Bidena, ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena i ďalších oficiálnych predstaviteľov Spojených štátov. Oznámila to na sociálnej sieti Telegram hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
"V reakcii na sériu bezprecedentných sankcií, ktoré okrem iného zakazujú najvyšším predstaviteľom Ruskej federácie vstup do USA, pridávame od 15. marca do ruského 'stop-zoznamu' recipročne prezidenta J. Bidena, šéfa diplomacie A. Blinkena, ministra obrany L. Austina... a šéfov iných rezortov a známych amerických predstaviteľov," napísala Zacharovová na Telegrame.
Joe Biden a Antony Blinken. Foto: TASR/AP
Zároveň vymenovala celkovo 13 amerických predstaviteľov, ktorí sa ocitli na ruskom sankčnom zozname. Okrem už spomínaných sú na ňom i riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns, predseda Zboru náčelníkov štábov (JCS) Mark Milley, poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová, ale i syn amerického prezidenta Robert Biden a bývala prezidentská kandidátka a prvá dáma Hillary Clintonová.
Podľa oficiálnej predstaviteľky ruského rezortu diplomacie je tento krok "nevyhnutným dôsledkom rusofóbneho kurzu" súčasnej americkej vlády, ktorá sa snaží "udržať americkú hegemóniu".
16:50 Na Ukrajine zabili kameramana televízie Fox News
Na Ukrajine bol zabitý kameraman americkej televíznej stanice Fox News Pierre Zakrzewski, oznámila v utorok samotná televízia. Citovala ju tlačová agentúra AFP.
Zakrzewski zahynul a jeho kolega novinár Benjamin Hall utrpel zranenia, keď ich vozidlo v pondelok zasiahla prichádzajúca paľba v obci Horenka pri metropole Kyjev. V oznámení to uviedla generálna riaditeľka spoločnosti Fox News Media Suzanne Scottová.
16:35 Ukrajinský parlament schválil predĺženie stanného práva
Ukrajinský parlament v utorok schválil predĺženie stanného práva o ďalší mesiac. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Ukrajinskí zákonodarcovia na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského odhlasovali predĺženie stanného práva o 30 dní so začiatkom 26. marca. Prvýkrát bolo stanné právo vyhlásené 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu.
Na základe tohto opatrenia muži vo veku 18 až 60 rokov nesmú opustiť Ukrajinu, aby mohli byť povolaní do boja vo vojne proti Rusku.
16:27 NATO musí byť pripravené na novú bezpečnostnú realitu v Európe
Ruská invázia na Ukrajinu vytvorila "novú realitu" v oblasti bezpečnosti v Európe, na ktorú musí byť Severoatlantická aliancia vojensky pripravená. Povedal to v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a stanice BBC.
"Máme obavy, že Moskva môže spustiť na Ukrajine operáciu pod falošnou vlajkou s možným použitím chemických zbraní," povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii.
Predstavitelia členských krajín NATO začnú podľa Stoltenberga v stredu rokovať o konkrétnych opatrenia na dlhodobé posilnenie bezpečnosti. Malo by to zahŕňať umiestnenie ďalších síl vo východnej časti Aliancie, ktoré budú v stave pohotovosti. NATO podľa jeho slov takisto uvažuje nad posilnením v oblasti vojenského námorníctva a letectva, protivzdušnej obrany i kybernetickej bezpečnosti, píše BBC.
Stoltenberg takisto uviedol, že Aliancia sa do konfliktu priamo vojensky zapojí len prípade, ak Rusko zaútočí na niektorú z jej 30 členských krajín, medzi ktoré však Ukrajina nepatrí. Šéf NATO podľa BBC reagoval na otázku ukrajinského novinára o možnom zásahu Aliancie.
16:14 Ukrajinský parlament schválil predĺženie stanného práva o ďalší mesiac
Ukrajinský parlament v utorok odhlasoval predĺženie stanného práva o ďalší mesiac. Zákonodarcovia na základe žiadosti prezidenta Volodymyra Zelenského schválili predĺženie stanného práva o ďalších 30 dní počnúc 26. marcom. Podľa tohto opatrenia majú muži vo veku od 18 do 60 rokov zakázané opustiť štát, aby mohli byť v prípade potreby povolaní do vojny proti Rusku.
15:59 Vo vojne zahynuli traja novinári, hovorí ukrajinská poslankyňa
Od začiatku invázie Ruska 24. februára zahynuli na Ukrajine traja novinári a vyše 30 ďalších utrpelo zranenia. V utorok o tom informovala splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Ľudmyla Denisovová, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.
Obeťami ruských síl "sa stalo najmenej 35 žurnalistov" vrátane troch, ktorí zahynuli, napísala Denisovová na sociálnej sieti Telegram.
V nedeľu 13. marca bol na predmestí Kyjeva, ktoré sa stalo frontovou líniou, zastrelený americký reportér Brent Renaud. Ukrajinský kameraman Jevhenij Sakun zomrel pri útoku na kyjevskú televíznu vežu a Viktor Dudar, ďalší Ukrajinec, bol zabitý počas bojov blízko juhoukrajinského prístavného mesta Mykolajiv, spresnila zákonodarkyňa Denisovová. Mnoho novinárov vrátane britských, dánskych a švajčiarskych utrpelo poranenia od nábojov "zámerne vystrelených nepriateľom", dodala Denisovová.
15:30 Český premiér s kolegami je už na Ukrajine, majú sa stretnúť so Zelenským
Český premiér Petr Fiala spolu s premiérmi Poľska a Slovinska Mateuszom Morawieckym a Janezom Janšom odcestoval v utorok do Kyjeva, kde sa majú stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a premiérom Denysom Šmyhalom.
Podľa úradu poľského premiéra vlak prešiel poľsko-ukrajinské hranice okolo 08.30 h SEČ. Poľské pohraničné mesto Przemyšl je od Kyjeva vzdialené vyše 600 kilometrov a cesta trvá približne sedem až deväť hodín, píše český portál Novinky.cz.
Návšteva má ukázať jasnú podporu Ukrajiny zo strany Európskej únie.
Fiala informoval o návšteve Ukrajiny, ktorá sa bráni proti agresii Ruska, ráno na Twitteri. Za Poľsko sa na rokovaní zúčastní aj poľský vicepremiér Jaroslav Kaczyňski.
15:10 Z Mariupoľa odišlo cez koridor 2-tisíc áut, humanitárna pomoc tam zatiaľ nedorazila
Približne 2-tisíc áut už v utorok odišlo cez humanitárny koridor z prístavného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny, ktoré obliehajú ruskí vojaci. Ďalších asi 2-tisíc áut na odchod z mesta ešte len čaká. Oznámila to tamojšia mestská rada, z ktorej vyhlásenia citovala agentúra Reuters.
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že konvoj vezúci do Mariupoľa humanitárnu pomoc uviazol v neďalekom meste Berďansk, informuje denník The Guardian. Rusko tak podľa Vereščukovej klame, keď hovorí, že v súvislosti so zaistením humanitárnych koridodrov plní dosiahnuté dohody. Ukrajinská vicepremiérka dodala, že na evakuáciu civilistov z Mariupoľa nepostačujú osobné automobily a je potrebné, aby Moskva umožnila prechod evakuačných autobusov.
Mariupoľská mestská rada predtým v utorok informovala, že z Mariupoľa sa podarilo v pondelok dostať prvým približne 300 civilistom, ktorí prišli asi 160 osobnými autami do mesta Záporožie.
15:05 Británia pridala na sankčný zoznam 370 Rusov vrátane Medvedeva či Fridmana
Británia rozšírila sankčný zoznam o viac než 370 Rusov. Medzi sankcionované osoby pridala napríklad zakladateľa Alfa Bank Michaila Fridmana, spoluzakladateľa LetterOne Petra Avena či bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Londýn pokračuje v potvrdzovaní opatrení proti spojencom prezidenta Vladimira Putina za ruský útok na Ukrajinu. Na novom britskom sankčnom zozname sa nachádzajú aj ruský minister obrany Sergej Šojgu, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov či hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Británia v utorok rozšírila svoj sankčný zoznam o viac než 370 Rusov a Bielorusov a aktuálne sa na ňom nachádza viac než tisíc jednotlivcov a právnických osôb.
14:58 Štvrté kolo ukrajinsko-ruských rokovaní opäť pokračuje
Prerušené virtuálne rokovanie medzi Moskvou a Kyjevom bolo v utorok obnovené. Uviedol to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Rokovania prebiehajú. Obnovili sa konzultácie na hlavnej rokovacej platforme. Témami sú všeobecné záležitosti, (dosiahnutie) prímeria a stiahnutie vojsk z územia Ukrajiny," uviedol Podoľak na sociálnej sieti Twitter.
14:19 Štvrté kolo ukrajinsko-ruských rokovaní opäť pokračuje
Na štyroch mŕtvych sa zvýšil počet ľudí, ktorí v utorok ráno zahynuli pri ruských útokoch v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Oznámil to tamojší starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala agentúra Reuters.
Terčom ruských náletov sa v utorok ráno v Kyjeve stali budovy v obytných štvrtiach Sviatošyn a Podilskyj, pripomína stanica Sky News. V dôsledku útokov došlo v prvej z menovaných aj k požiaru 15-poschodovej budovy. Miestni záchranári najskôr informovali, že spod jej trosiek vytiahli dve mŕtve telá a desiatky ľudí zachránili.
Kličko teraz bilanciu obetí utorkových ruských útokov v Kyjeve aktualizoval na štyroch mŕtvych. Prostredníctvom aplikácie Telegram zároveň informoval, že "záchranári od skorého rána ešte doteraz hasia plamene" v zmienenej budove.
Ukrajinskí hasiči zasahujú počas požiaru obytnej budovy po ostreľovaní v Kyjeve. Foto: TASR/AP
13:41 Americký minister obrany bude vo štvrtok na Slovensku
Americký minister obrany Lloyd Austin tento týždeň pricestuje na Slovensko. S ministrom obrany SR Jaroslavom Naďom (OĽANO) sa stretnú vo štvrtok (17. 3.). TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Austinovu návštevu Naď avizoval uplynulý víkend. Zdôraznil, že ide o prvú návštevu amerického ministra obrany na Slovensku od vstupu našej krajiny do NATO.
Ministri budú diskutovať o intenzívnej obrannej spolupráci, o posilňovaní východnej hranice NATO vrátane vytvorenia spojeneckej jednotky NATO eFP na Slovensku a tiež o formách pomoci pre Ukrajinu.
Lloyd Austin. Foto: TASR/AP
13:21 Zelenskyj: Putinova vojnová mašinéria ohrozuje aj ostatné európske krajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok varoval západných lídrov, že "vojnová mašinéria" putinovského Ruska môže ohroziť aj ďalšie európske krajiny. Ruskú agresiu môže podľa Zelenského zastaviť len spoločný postup, informovala televízia Sky News.
Zelenského slová zazneli vo videoposolstve k lídrom desiatich severských, západoeurópskych a pobaltských štátov, ktorí sa zišli v utorok na samite v Londýne. Samit zorganizoval britský premiér Boris Johnson.
Ukrajinský prezident vyjadril vďaku tým krajinám, ktoré k ruskej vojenskej agresii zaujali "morálny postoj". Osobitné poďakovanie vyslovil Borisovi Johnsonovi, ktorý podľa neho v tomto smere zohráva vedúcu úlohu.
Zelenskyj pritom varoval západných kolegov, že ruskú vojnovú mašinériu je potrebné zastaviť spoločne, ináč sa obráti aj voči nim.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
"Rusko môžeme zastaviť. Môžeme zastaviť zabíjanie ľudí. Bude to ľahšie urobiť spolu, zastaviť deštrukciu demokracie a urobiť to na našom (ukrajinskom) území. Pretože v opačnom prípade(Rusi) prídu aj k vám," vyhlásil Zelenskyj, ktorý riadi obranu svojej krajiny z Kyjeva atakovaného ruskými inváznymi vojskami.
Svoje varovanie konkrétne adresoval pobaltským krajinám, pričom pripomenul aj sovietsku agresiu voči Fínsku z rokov 1939 – 1940.
13:14 Rusko tvrdí, že už má plnú kontrolu nad Chersonskou oblasťou
Rusko tvrdí, že jeho vojenské sily už získali plnú kontrolu nad celou Chersonskou oblasťou na juhovýchode Ukrajiny. Povedal to v utorok hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, ktorého citovali ruské médiá. Správu zverejnili aj stanice BBC a Sky News, ktoré však upozornili, že pravdivosť tohto tvrdenia Moskvy nedokážu nezávisle overiť.
Ruské sily už predtým ovládli administratívne centrum tejto oblasti, a síce rovnomenné prístavné mesto Cherson, v ktorom žije okolo 290-tisíc ľudí. Cherson získala ruská armáda začiatkom marca – po trojdňovom obliehaní – ako vôbec prvé veľké ukrajinské mesto. Zvyšok oblasti však pod kontrolou tak jednoznačne nemala.
V nedeľu vyšli v Chersone do ulíc davy ľudí na protest proti okupácii ruskými silami. Protest sa konal v čase narastajúcich obáv, že Rusko plánuje v meste usporiadať "referendum", ktoré by mohlo byť súčasťou jeho plánov na legitimizáciu Chersonskej oblasti ako separatistickej republiky – podobnej ako už existujúce proruské "republiky" vyhlásené v Doneckej a Luhanskej oblasti.
12:50 Pred vojnou na Ukrajine ušli už viac ako tri milióny ľudí
Viac než tri milióny ľudí utiekli z Ukrajiny od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy z 24. februára, uviedla v utorok Organizácia Spojených národov. TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP.
"Dosiahli sme hranicu troch miliónov, čo sa týka pohybu ľudí z Ukrajiny," povedal novinárom hovorca Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Paul Dillon s tým, že medzi nimi je 1,4 milióna detí a 157-tisíc občanov tretích krajín.
Viac ako polovica utečencov z Ukrajiny – 1,7 milióna – prešla cez hranice do Poľska. Rumunsko prijalo vyše 450-tisíc ľudí unikajúcich pred vojnou, Moldavsko 350-tisíc, Maďarsko 265-tisíc a Slovensko takmer 215-tisíc, vyplýva z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Viac ako 140-tisíc ľudí ušlo do Ruska a vyše 1 200 do Bieloruska, dodáva UNHCR.
12:40 Podľa Kremľa je priskoro na vyvodzovanie záverov z rokovaní s Ukrajinou
remeľ v utorok vyhlásil, že je priskoro na vyvodzovanie akýchkoľvek záverov z rokovaní o vyriešení konfliktu na Ukrajine. Správa z Moskvy prišla v čase intenzívnych bojov v okolí Kyjeva. TASR prevzala túto informáciu od agentúry AFP.
"Je to celé zložité, ale samotný fakt, že rokovania pokračujú, je sám o sebe pozitívny," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Nechcem predkladať žiadne prognózy, počkajme si na hmatateľné výsledky," dodal.
Delegácie Ruska a Ukrajiny sa stretli už v štyroch kolách rokovaní. Pred pondelkovými rozhovormi prostredníctvom videokonferencie vyjadrili obe strany nádej, že v dohľadnom čase by mohol byť podpísaný záverečný dokument. Pondelkové rokovania prerušili s tým, že ide o "technickú prestávku".
12:32 Zhruba 300 civilistov z Mariupoľa sa evakuovalo do Záporožia
Približne 300 civilistom sa podarilo dostať sa z prístavného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny do mesta Záporožie. Informovala o tom v utorok mariupolská mestská rada s tým, že ide o zatiaľ prvú úspešnú evakuáciu obyvateľov z Mariupoľa, obliehaného ruskými vojakmi, uvádza agentúra Reuters.
"Z Mariupoľa včera odišlo asi 160 áut. Podľa správ získaných do 10.00 h (utorka) dorazilo (dosiaľ) do Záporožia približne 300 obyvateľov," uviedla mestská rada.
Reuters pripomína, že podľa odhadu ukrajinských úradov je z Mariupoľa potrebné naliehavo evakuovať prinajmenšom 200-tisíc obyvateľov. Podľa tamojších predstaviteľov prišlo v meste v dôsledku bojov o život už vyše 2 500 ľudí.
12:15 Od začiatku konfliktu zahynulo podľa ukrajinských zdrojov 13 500 ruských vojakov
Približne 13 500 ruských vojakov doteraz prišlo o život v rámci invázie Ruska na Ukrajinu, tvrdia ukrajinské orgány. Informuje o tom TASR na základe správy britskej stanice Sky News.
Toto číslo je omnoho vyššie než počet zabitých vojakov uvádzaný Ruskom. To podľa agentúry AFP priznalo na konci prvého týždňa invázie stratu 500 vojakov, odvtedy však tento údaj neaktualizovalo.
Ukrajina tiež oznámila, že za posledných 24 hodín sa jej podarilo zostreliť štyri ruské helikoptéry, jedno lietadlo a stíhačku. Od začiatku konfliktu tak údajne zničili už 95 ruských vrtuľníkov a 81 lietadiel.
12:05 Gröhling: Prví ukrajinskí učitelia by mohli začať pracovať na budúci týždeň
Prví ukrajinskí učitelia a pedagógovia by mohli začať pôsobiť v slovenských školách už na budúci týždeň. Uviedol to minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Ich nástupu do zamestnania má predchádzať prijatie legislatívnych opatrení 'lex Ukrajina'.
11:46 Krajiny EÚ prijali štvrtý balík sankcií voči Rusku pre vojnu na Ukrajine
Členské krajiny EÚ sa v utorok formou písomnej procedúry dohodli na prijatí štvrtého balíka reštriktívnych opatrení voči Moskve v reakcii na pokračujúcu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Sankcie sa dotknú aj ruského vojensko-priemyselného komplexu a niektorých vývozných komodít, pričom Rusko v ich dôsledku príde o približne 3,3 miliardy eur.
11:36 Rada Európy odsúdila únosy starostov na Rusmi okupovaných územiach Ukrajiny
Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy (RE) v utorok dôrazne odsúdil únosy starostov a nátlak na miestne a regionálne orgány v mestách na Ukrajine, ktoré okupuje ruská armáda. Predseda Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Leendert Verbeek v oficiálnej správe pre médiá dôrazne odsúdil únos a zadržiavanie starostu Melitopolu Ivana Fedorova a starostu mesta Dniprorudne Jevhena Matvejeva zo Záporožskej oblasti ako aj tlak vyvíjaný na miestnych volených predstaviteľov na okupovaných územiach. Verbeek vyzval na ich okamžité prepustenie.
11:30 Čína: Nie sme súčasťou krízy na Ukrajine, nechceme byť zasiahnutí sankciami
Čína nechce byť zasiahnutá sankciami, ktoré uvalil Západ na Rusko za inváziu na Ukrajinu. V utorok to v telefonáte so španielskym ministrom zahraničných vecí povedal šéf čínskej diplomacie Wang I. "Čína nie je súčasťou krízy a už vôbec nechce byť ovplyvnená sankciami," povedal Wang v telefonáte so svojím španielskym náprotivkom Josém Manuelom Albaresom.
10:17 Prezidentka prijala dobrovoľníkov z Ukrajiny a poďakovala za ich pomoc krajanom
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok privítala v Prezidentskom paláci ukrajinských dobrovoľníkov žijúcich na Slovensku, ktorí v súčasnej situácii pomáhajú svojim krajanom. "Skláňam sa pred vašou statočnosťou, pred vaším nasadením, ako sa skláňam aj pred pomocou každého jedného občana na Slovensku, ktorý v tejto situácii pomáha," vyhlásila hlava štátu počas príhovoru. Vyzdvihla zásluhy všetkých, občanov SR aj ukrajinských dobrovoľníkov, ktorí sa podieľajú na pomoci v súvislosti s dianím na Ukrajine.
10:16 Rusko na okupovaných územiach Ukrajiny čelí odporu miestneho obyvateľstva
V mestách, ktoré obsadili ruské jednotky počas invázie na Ukrajinu, čelí Rusko odporu miestnych obyvateľov. Únosy či zadržanie zvolených zastupiteľov v okupovaných mestách a ich nahradenie prokremeľskými činiteľmi totiž narazili nielen na legislatívne prekážky, ale najmä na vzdor a protesty občanov daných miest. V utorok to uviedla spravodajská televízia CNN. Televízia Sky News v utorok uviedla, že podľa britských tajných služieb sa takéto demonštrácie na podporu riadne zvolených predstaviteľov v posledných dňoch konali v Ruskom okupovaných mestách Cherson, Melitopol a Berďansk.
Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko sa v meste Cherson môže pokúsiť usporiadať "referendum", čo môže byť súčasť jeho plánov na legitimizáciu Chersonskej oblasti ako separatistickej republiky - podobnej ako už existujúce proruské republiky vyhlásené v Doneckej a Luhanskej oblasti. Obe tieto entity na východe Ukrajiny boli Ruskom ešte pred jeho vpádom na Ukrajinu uznané ako nezávislé štáty. Západ tento krok Moskvy jednoznačne odmietol. Televízia Sky News pripomenula, že Rusko dosadilo "svojho človeka" - dovtedajšiu mestskú poslankyňu Halynu Danylčenkovú - na post primátora mesta Melitopol. Došlo k tomu po tom, ako neznáme osoby minulý piatok uniesli zvoleného primátora Ivana Fedorova, ktorého proruské orgány zadržiavajú na neznámom mieste a vyšetrujú ako osobu obvinenú z terorizmu.
09:59 Kyjev: Pri útokoch na obytné budovy zahynuli najmenej dvaja ľudia
Najmenej dvaja ľudia prišli v utorok o život pri útokoch na obytné štvrte v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Informovali o tom tamojší záchranári, z vyjadrenia ktorých citovala agentúra AFP. Ruské invázne sily v posledných dňoch vystupňovali svoje útoky na Kyjev, ktorý sa im už takmer podarilo obkľúčiť.
Ukrajinskí hasiči zasahujú počas požiaru obytnej budovy po ostreľovaní. Foto: TASR/AP
09:17 Premiéri Česka, Poľska a Slovinska sa stretnú v Kyjeve so Zelenským
Premiéri Česka, Poľska a Slovinska sa v utorok stretnú v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR o tom informovala s odvolaním sa na oznámenie predsedu českej vlády Petra Fialu.
"Spoločne s premiérom Poľska Mateuszom Morawieckym, (poľským) vicepremiérom Jaroslawom Kaczyňským a premiérom Slovinska Janezom Janšom ideme dnes ako predstavitelia Európskej rady do Kyjeva, aby sme sa stretli s prezidentom Zelenským a premiérom (Denysom) Šmyhaľom," napísal Fiala v utorok ráno na Twitteri.
08:57 NASA trvá na tom, že situácia na Ukrajine nemá vplyv na fungovanie ISS
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v pondelok informoval, že americký astronaut Mark Vande Hei sa vráti z Medzinárodnej vesmírnej stanice koncom marca na palube ruskej kozmickej lode Sojuz – ako bolo pôvodne plánované. Podľa televízie CNN, monitorovanej v utorok agentúrou TASR, NASA v pondelok deklarovala, že pokiaľ ide o fungovanie ISS, stále tesne spolupracuje s ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos, a to aj napriek narastajúcemu geopolitickému napätiu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
08:24 Ukrajina: V Sumskej oblasti majú fungovať humanitárne koridory zo štyroch miest
Humanitárne koridory majú v utorok fungovať v štyroch mestách Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. S odvolaním sa na vyjadrenie tamojšieho gubernátora Dmytra Žyvyckého o tom informovala stanica BBC.
08:10 Londýn: Rusko možno spácha chemický či biologický útok a obviní z neho Ukrajinu
Britské ministerstvo obrany tvrdí, že podľa jeho spravodajských informácií Rusko naďalej bezdôvodne obviňuje Ukrajinu z úmyslu spáchať chemický alebo biologický útok.
Podľa televízie Sky News sa v poslednej pravidelne vydávanej správe ministerstva o vývoji konfliktu na Ukrajine, zverejnenej v utorok, uvádza, že Rusko "možno plánuje použiť chemické alebo biologické zbrane" a zo zodpovednosti za to potom obviniť druhú stranu.
06:34 AFP: V Kyjeve bolo počuť v utorok ráno najmenej tri silné explózie
Najmenej tri silné explózie bolo počuť v utorok ráno v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Informovali o tom spravodajcovia agentúry AFP s tým, že príčina výbuchov nebola bezprostredne známa.
AFP približuje, že výbuchy sú niekedy spôsobené zbraňami protivzdušnej obrany. Novinár z tejto agentúry videl tiež v diaľke stúpať dym, avšak na miesto sa nemohol dostať pre zákaz nočného vychádzania, ktorý platí do 06.00 h SEČ.
Hlasné výbuchy v centre Kyjeve, ku ktorým malo dôjsť okolo 05.00 h miestneho času (06.00 h SEČ) hlásil tiež tím reportérov stanice CNN.
Stanica Sky News s odvolaním sa na lokálne zdroje uviedla, že plamene pohltili obytnú budovu v Kyjeve po tom, čo ju zasiahol projektil. Či došlo k zraneniam, nie je zatiaľ známe.
Boje v okolí metropoly Kyjev, ktorá je takmer úplne obkľúčená ruskými silami, sa v ostatných dňoch zintenzívnili. Už niekoľko dní prebiehajú prudké boje na severozápadnom predmestí hlavného mesta. Od začiatku ruskej ofenzívy z 24. februára utiekla z trojmiliónového Kyjeva viac než polovica jeho obyvateľov.
05:27 Japonsko ohlásilo uvalenie sankcií voči ďalším 17 Rusom
Japonsko rozhodlo o uvalení sankcií vrátane zmrazenia majetku na 17 ďalších Rusov. Sankcie súvisiace s vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu tak zasiahnu dovedna už 61 jednotlivcov.
Medzi osobami, na ktorých sa vzťahujú sankcie Japonska, je aj ruský miliardár Viktor Vekselberg, ako aj 11 členov dolnej komory parlamentu (Duma) a päť rodinných príslušníkov finančníka Jurija Kovalčuka, priblížil rezort financií.
Hovorca japonskej vlády Hirokazu Macuno na tlačovej konferencii dodal, že Japonsko bude ohľadom sankcií konať v súlade s ďalšími štátmi skupiny G7.
Japonsko už predtým zaviedlo sankcie voči ruskej centrálnej banke a siedmim súkromným bankám, ako aj voči viacerým Bielorusov a tamojším bankám a organizáciám v súvislosti s ich podporou invázie na Ukrajine.
V rámci ďalších postihov voči Moskve Tokio tiež ohlásilo, že od piatka rozšíri zákaz exportu do Ruska o dodatočných 31 výrobkov vrátane polovodičov, komunikačných zariadení, senzorov, radarov, ako aj 26 technologických balíkov.
Japonský premiér Fumio Kišida reční počas tlačovej konferencie v Tokiu vo štvrtok 17. februára 2022. Foto: TASR/AP
04:39 Poradca ukrajinského prezidenta: Vojna s Ruskom by sa mohla skončiť do mája
Vojna na Ukrajine by sa pravdepodobne mohla skončiť do začiatku mája, keď Rusku dôjdu zdroje na ďalšie útoky. V pondelok neskoro večer to vo videu, ktoré zverejnili viaceré ukrajinské médiá, povedal Olexij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
Presné načasovanie konca vojenskej invázie zo strany Moskvy bude podľa Arestovyča závisieť od toho, koľko zdrojov je ochotný Kremeľ do tejto ofenzívy nasadiť.
"Myslím si, že nie neskôr ako v máji, začiatkom mája, by sme mali mať mierovú dohodu. Možno omnoho skôr, uvidí sa, hovorím o najneskorších možných dátumoch," uviedol Arestovyč.
Pokračoval, že v súčasnej situácii podľa neho buď dôjde k veľmi rýchlemu uzavretiu mierovej dohody – v rámci týždňa či dvoch – vrátane stiahnutia vojsk, alebo bude nasledovať druhý pokus Ruska s pomocou napríklad bojovníkov zo Sýrie. V tomto prípade, ak ich Ukrajina porazí, by mohla byť dohoda o mieri podľa Arestovyča na stole v polovici až koncom apríla.
"Absolútne šialený" scenár by mohol zahŕňať to, že Moskva vyšle do bojov nových brancov len po mesačnom výcviku, povedal.
Hoci Ukrajina nástojí na úplnom stiahnutí ruských vojakov zo svojho územia, malé taktické zrážky by mohli pokračovať ešte aj rok po uzavretí mieru, domnieva sa poradca ukrajinského lídra.
Reuters pripomína, že doterajšie mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou – na ktorých sa Arestovyč osobne nezúčastňuje – dosiaľ nepriniesli významné výsledky okrem dohody o vytvorení humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov z ostreľovaných miest.
Zelenskyj v pondelok oznámil, že rokovania budú pokračovať v utorok.
02:55 Zelenskyj: Rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom budú pokračovať v utorok
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok neskoro večer prostredníctvom videa uviedol, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou budú pokračovať v utorok po tom, čo ich v priebehu dňa prerušili. Ako ohlásil predtým Zelenského poradca Mychajlo Podoľak, išlo o technickú prestávku. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
Zelenskyj priblížil, že dostal informácie, že rokovania ukrajinskej delegácie s ruskou stranou prebiehali "celkom dobre". "Uvidíme však. Pokračovať budú zajtra," dodal.
Ako ďalej povedal, o úsilí ukončiť vojnu s Ruskom "spravodlivým mierom" hovoril aj s izraelským premiérom Naftalim Bennettom.
Pondelkové rokovania prebiehali virtuálne a nie za osobnej účasti vyjednávačov, ako tomu bolo počas predošlých troch kôl rozhovorov. Ukrajinskí vyjednávači sa tak v súčasnosti nachádzajú v Kyjeve, pričom stretnutia sa uskutočnili na bieloruských hraniciach.
Zelenskyj vo svojom prejave podľa britskej stanice BBC tiež uviedol, že ukrajinské sily pomohli v pondelok dostať do bezpečia 3 806 ľudí utekajúcich z Kyjevskej a Luhanskej oblasti. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková predtým uviedla, že cez sedem humanitárnych koridorov sa podarilo evakuovať viac než 4 000 osôb. Prezident dodal, že konvoj so 100 tonami zásob pre obliehané mesto Mariupol na juhu krajiny je už tretí deň uviaznutý v meste Berďansk.
Ohľadom ruskej armády Zelenskyj poznamenal, že vojaci sú "zmätení", keďže "nečakali taký odpor" od Ukrajincov. "Utekajú z bojiska. Opúšťajú (vojenské) vybavenie," tvrdil Zelenskyj vo videu na Facebooku, ktorého prepis priniesol denník The Guardian. "Trofeje si berieme a využívame ich na ochranu Ukrajiny. Dnes sú ruskí vojaci v skutočnosti jednými zo zásobovateľov vybavenia našej armády," podotkol.
Zelenskyj sa v ruštine prihovoril i ruským vojakom. "Ruskí dôstojníci, už ste všetko pochopili. Nebudete schopní Ukrajine nič vziať. Zoberiete (ľuďom) životy – je vás mnoho –, ale prídete aj o svoje vlastné životy," poznamenal. "Za čo zomierate? Viem, chcete prežiť. Z odpočúvaných telefonátov vieme, čo si naozaj myslíte o tejto vojne, o tejto hanbe a o vašom štáte," povedal.
"Preto vám ponúkam na výber: V mene Ukrajincov vám dáme šancu na život. Ak sa vzdáte našim silám, budeme s vami zaobchádzať tak, ako sa má zaobchádzať s ľuďmi – dôstojne. Tak ako s vami nezaobchádzajú vo vašej armáde. A tak ako vaša armáda nezaobchádza s našimi ľuďmi. Vyberte si," zvolal.
Zelenskyj sa tiež poďakoval ruským civilistom, ktorí protestujú proti vojne a snažia sa šíriť pravdu a nie dezinformácie. Osobnú vďaku vyjadril zamestnankyni prvého kanálu ruskej štátnej televízie, ktorá v v pondelok večer narušila vysielanie hlavných správ s plagátom s protivojnovými heslami. Divákov vyzývala, aby "neverili propagande". Marina Ovsiannikovová bola za tento prejav podľa ľudskoprávnych organizácií zadržaná.
"Som vďačný tým Rusom, ktorí sa neprestávajú snažiť v šírení pravdy, ktorí bojujú proti dezinformáciám a svojim priateľom a rodine hovoria skutočné fakty," uviedol Zelenskyj. Ocenil ľudí, ktorí sa neboja demonštrovať. "Pokiaľ vaša krajina nie je úplne uzatvorená od zvyšku sveta a nemení sa na obrovskú Severnú Kóreu, musíte bojovať, nesmiete premrhať svoju šancu," apeloval.
Žena vyzerá z okna svojho zničeného bytu po útoku ruskej armády v Kyjeve počas 19. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v pondelok 14. marca 2022. Foto: TASR/AP
01:49 Zelenskyj podal návrh na predĺženie stanného práva o ďalší mesiac
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predložil parlamentu návrh na predĺženie stanného práva v krajine v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou o ďalších 30 dní s účinnosťou od 24. marca. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na oficiálnu internetovú stránku prezidenta Zelenského.
Vojna na Ukrajine sa začala 24. februára, keď šéf Kremľa Vladimir Putin spustil útok ruských síl, ktorý Moskva nazýva "špeciálnou vojenskou operáciou". Ide o najväčší útok na európsky štát od druhej svetovej vojny.
Zelenskyj vyhlásil v deň vypuknutia ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu. Z dôvodu zavedenia stanného práva na území Ukrajiny nemôžu krajinu dočasne opustiť muži vo veku 18-60 rokov.
00:26 V pondelok bolo z miest na frontovej línii evakuovaných vyše 4 000 ľudí
Viac ako 4 000 ľudí sa podarilo v pondelok evakuovať z ukrajinských miest ležiacich pri frontovej línii cez sedem humanitárnych koridorov. Oznámila to prostredníctvom videa ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, informujú stanica Sky News a agentúra Reuters.
Dovedna malo byť počas pondelka otvorených až desať humanitárnych koridorov, avšak tri z nich nefungovali, dodala Vereščuková.
Z neúspechu evakuácií na niektorých trasách obvinila vicepremiérka Ukrajiny ruské sily, ktoré podľa jej slov strieľali na civilistov v Kyjevskej oblasti. Ako povedala predtým počas dňa, okrem miest v okolí Kyjeva mali evakuácie prebiehať aj z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.
Rusko opakovanie odmieta, že by útočilo aj na civilné ciele.
Zakladateľovi webovej stránky WikiLeaks Julianovi Assangeovi v pondelok zamietli povolenie odvolať sa na Najvyšší súd Spojeného kráľovstva proti jeho vydaniu do Spojených štátov, kde by mohol čeliť doživotnému väzeniu. Informovali o tom agentúry AFP a AP.
Súd uviedol, že žiadosť zamietol, pretože prípad "nevyvolal spornú právnu otázku".
Najnovšie rozhodnutie podľa francúzskej agentúry priblížilo "dlhotrvajúcu právnu ságu na britských súdoch" bližšie k jej záveru - pokiaľ Assangeovi právnici nevznesú ďalšie námietky.
Rozhodnutie totiž podľa agentúry AP v Británii zrejme vyčerpalo Assangeove právne možnosti, aby sa vyhol súdnemu procesu v USA, kde mu hrozí trest odňatia slobody až na 175 rokov.
Päťdesiatročný Austrálčan sa však stále môže usilovať o to, aby sa jeho prípad dostal k Európskemu súdu pre ľudské práva. Assange sa tiež môže pokúsiť napadnúť prípadné rozhodnutie o jeho vydaní, ktoré vydá ministerstvo vnútra.
V januári minulého roka sa 50-ročnému Austrálčanovi podarilo získal odklad vydania do USA na základe tvrdení, že by si mohol vziať život v prípade, ak by bol držaný na samotke v zariadení s najvyšším stupňom ochrany v USA.
Americké úrady obviňujú Assangea zo sprisahania, nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010 až 2011.
TRENČÍN – O prácu by malo prísť v prvej vlne približne tisíc ľudí a v ďalšej niekoľko stoviek, tvrdia odborári z Odborového zväzu justície. Pred Krajským súdom v Trenčíne protestovali proti súdnej mape.
Niekoľko desiatok ľudí nielen z Trenčína, ale aj Považskej Bystrice či Bánoviec nad Bebravou protestovalo v utorok dopoludnia pred budovou Krajského súdu v Trenčíne. Takmer 100 zamestnancov súdov poslalo ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej jasný odkaz.
https://vimeo.com/688369804
„Dnes má Národná rada Slovenskej republiky prerokovávať Vládny návrh zákona o zriadení správnych súdov. Aby boli správne súdy zriadené súhlasíme, dokonca sme o to volali už dávno pred rokom 2017. Nesúhlasíme však s tým, aby pani ministerka ohýbala právo a v rozpore s legislatívnymi pravidlami chce k návrhu pripojiť „pozmeňovák“, výsledkom ktorého bude rušenie krajských súdov napriek tomu, že jej tento vládny návrh neprešiel parlamentom,“ uviedla Marta Božková členka predsedníctva Odborového zväzu justície a jedným dychom doplnila, že protestné zhromaždenia budú pokračovať v hlavnom meste a pravdepodobne aj v ďalších okresných mestách 22 marca.
Mnohí protestujúci potvrdili, že rušenie súdov by pre nich dokonca znamenalo stratu zamestnania. „Som proti tomu aby sa súdy zrušili, nevidím v tom význam. Pre mňa by to znamenalo, že stratím prácu,“ prezradil Daniel Bašo z Považskej Bystrice. Viac sa o tejto téme dočítate v najbližšom vydaní týždenníka Terajšok.
