Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápež František: Po prípadnej jadrovej vojne bude musieť ľudstvo začínať od nuly

Pápež František v stredu počas pravidelnej generálnej audiencie hovoril o dôsledkoch možnej jadrovej vojny. Preživší zvyšok ľudstva by v takom prípade musel podľa neho začínať od nuly. Informuje o tom TASR na základe správ agentúry Reuters a Vatican News.

Pápež František venoval audienciu témam starnutia a korupcie v spoločnosti, pričom ako prirovnanie použil starozákonný biblický príbeh o potope, ktorou Boh potrestal ľudstvo. Podľa Vatican News poukázal na jednej strane na dnešný optimizmus spojený s myšlienkami na večnú mladosť a technologický pokrok. Na druhej strane však zdôraznil, že predstavy ľudí sa čoraz viac upierajú na nejakú katastrofu, ktorá môže ľudstvo úplne vyhladiť, a tou môže byť jadrová vojna.

"Potom – ak by teda existovalo nejaké potom – by ľudstvo muselo začať od nuly," vyhlásil pápež. Nespomenul pri tom žiadne konkrétne krajiny. V závere audiencie sa spolu s prítomnými veriacimi pomodlil za trpiacich, ukončenie násilia a obrátenie agresora.

Pápež v nedeľu vojnu na Ukrajine ostro odsúdil, pričom vyzval na skončenie tejto "neakceptovateľnej ozbrojenej agresie" a "masakra". Vystúpil aj proti zabíjaniu detí a civilistov a bombardovaniu ukrajinských nemocníc.

S pápežom Františkom sa v pondelok stretol aj slovenský premiér Eduard Heger. Počas stretnutia diskutovali aj o ruskej invázii, Heger pápežovi poďakoval za úsilie o nastolenie mieru na Ukrajine a aktívny prístup cirkvi, ktorá na slovensko-ukrajinských hraniciach pomáha utečencom.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Ak ste predávali naše princípy za peniaze z Ruska, prihláste sa

Štát a jeho bezpečnostné zložky budú pokračovať v nekompromisnom zásahu voči tým, ktorí sa podieľali na špionáži a konali proti záujmom Slovenskej republiky. Po rokovaní vlády to v súvislosti s kauzou obvinených a podozrivých zo spolupráce s ruskými spravodajskými službami uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO). Zároveň vyzval ďalších, ktorí na takejto činnosti participovali, aby sa dobrovoľne prihlásili.

"Budeme ďalej nekompromisne konať, budeme chrániť základy štátu a našich občanov," zdôraznil. "Zároveň chceme vyzvať tých, ktorí participovali na takýchto veciach a predávali naše princípy za peniaze z Ruska, aby sa prihlásili," vyzval premiér.

Pre spoluprácu s ruskou vojenskou rozviedkou polícia obvinila dve osoby pre vyzvedačstvo a prijímanie úplatku. Okrem Pavla B. ide aj o dopisovateľa dnes už štátom zablokovaného webu Bohuša G. Obaja sa k skutkom priznali. V prípade preukázania viny im hrozí trest odňatia slobody od štyroch do 13 rokov. Pavla B., ktorý je podozrivý z dlhodobej spolupráce s ruskou vojenskou rozviedkou, vzali do väzby, rozhodol o tom v utorok (15. 3.) súd.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v nadväznosti na zistenia o špionáži a činnosti pracovníkov ambasády Ruskej federácie v Bratislave rozhodlo o vyhostení troch pracovníkov ruského veľvyslanectva.

Krok rezortu diplomacie víta a podporuje Iniciatíva Mier na Ukrajine. V stredu zaparkovala pred Veľvyslanectvom Ruskej Federácie v SR traktor na kufre. Samotný odchod a potrestanie špiónov podľa iniciatívy však nestačí. "Žiadame, aby boli pred Medzinárodným trestným súdom v Haagu potrestaní aj všetci tí, ktorí aktuálne páchajú vojnové zverstvá a zločiny na Ukrajine," uviedla.

Web Hlavné správy, pre ktorý Bohuš G. písal, sa od obvineného aktivít pre ruskú tajnú službu dištancuje. Tvrdí, že o jeho činnosti agenta majiteľ ani nikto v redakcii nevedel. Web dodáva, že Bohuš G. je len občasným nehonorovaným prispievateľom.

(tasr)

Minúta  |  

KDH žiada zmeniť prístup vlády k nenávistným prejavom v EÚ

Kresťanským demokratom prekáža stanovisko Európskej komisie, ktoré nenávistný prejav chápe veľmi vágne. KDH to hodnotí ako obrovské riziko a žiada vládu, aby zmenila prístup k téme.

Slovenskí konzervatívci chcú pomôcť Maďarom a Poliakom zablokovať novú ideologickú legislatívu EÚ. Spôsob, ako to dosiahnuť, leží doma – v mandáte, ktorý schvaľuje ministrom pred cestou do Bruselu parlament.

Ako sme už písali, európski ministri spravodlivosti pred necelými dvomi týždňami rokovali o rozšírení zoznamu eurozločinov o nenávistné prejavy (hate speech) a nenávistné trestné činy (hate crimes). Slovensko zastupovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá tieto kroky podporuje. Novú ideologickú legislatívu, ktorá sa stále častejšie používa na umlčiavanie politicky nepohodlných názorov, blokuje Maďarsko a Poľsko.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková odišla na ostatné rokovanie bez mandátu parlamentu, keďže jej úrad sa na parlament obrátil neskoro a jej spolustraníčka poslankyňa Vladimíra Marcinková Výbor pre európske záležitosti včas nezvolala.

Tento návrh môže poškodiť občanov, tvrdí KDH a žiada o zmenu postoja. Rozšírenie takzvaných trestných činov v EÚ o „nenávistné prejavy“ považuje táto strana za rizikovú a nepripravenú iniciatívou, ktorá by mohla ohroziť slobodu slova. Rozhodnutie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej bezvýhradne podporiť legislatívu na Rade EÚ považuje za nesprávne, žiada preto vládu prehodnotiť pozíciu Slovenska.

“Trestné právo musí stáť na definovaní objektívnych, jednoznačných a dôkazmi podložených skutkov. Európska komisia však dodnes neposkytla jasnú a uspokojivú definíciu toho, čo chce postihovať ako nenávistný prejav, takzvaný hate speech. Slová či skutky konané z nenávisti treba rozhodne odsúdiť, ale chrániť spoločnosť pred nenávisťou spôsobom, ktorý môže viesť k obmedzeniu slobody slova, je nesprávne a nebezpečné,” povedal podpredseda KDH Marián Čaučík. 

Kresťanskí demokrati zdôrazňujú, že Európska komisia vo svojom nedávnom stanovisku vágne uvádza, že „nenávistný prejav“ je „podnecovanie k nenávisti a násiliu“. Túto vágnosť KDH hodnotí ako obrovské riziko, ktoré by mohlo viesť k možnému zneužitiu. Prípadná právna neistota by mohla podľa hnutia vyústiť dokonca do strachu a autocenzúry, ktorá je v protiklade so zaručeným právom na slobodu slova.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková súhlasila v Rade Európskej únie za Slovenskú republiku s tým, aby sa „nenávistné prejavy“ a „trestné činy z nenávisti“ zaradili do zoznamu takzvaných trestných činov v EÚ. KDH zdôrazňuje, že k takémuto vážnemu kroku sa musí pristúpiť s najvyššou pozornosťou a precíznou argumentáciou, ktorá, žiaľ, v súčasnej podobe dokumentu chýba.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) apeluje, aby sa z návrhu vylúčili riziká, ktoré mu pri aktuálnom stave hrozia. “Nenávisť, jej slovné prejavy či skutky konané z nenávisti sú odsúdeniahodné a nemajú miesto v spravodlivej spoločnosti. V situácii, keď je spoločnosť značne rozdelená, si všetci ešte omnoho viac uvedomujeme potrebu kultivovať dialóg. To však nedosiahneme zužovaním priestoru na slobodné vyjadrenie postoja v spoločnosti. Pilierom demokracie je a musí zostať sloboda slova,” uviedla Lexmann s tým, že cesta, ktorá by mohla priniesť jej ohrozenie, rozhodne nie je dobrou cestou. 

Podľa europoslankyne sa takýmto problematickým riešeniam treba jednoznačne vyhnúť a európsku legislatívu využívať tam, kde môže priniesť jasnú pridanú hodnotu pre občanov.

“Treba tiež zdôrazniť, že definície nenávistných prejavov tak, ako sú uchopené v legislatíve jednotlivých členských štátov, sa rôznia aj vzhľadom na ich kultúrno-historický vývoj. Realizácia podľa momentálneho návrhu rozhodnutia Rady EÚ by preto mohla viesť k právnej neistote. Následkom tak môže byť ešte väčšia polarizácia spoločnosti. Vyzývame preto vládu na prehodnotenie pozície SR a vyjadrenie výhrad,” dopĺňa podpredseda KDH Marián Čaučík s tým, že výhrady k súčasnému návrhu prezentovalo aj viacero ďalších členských štátov.

(red, fed)

Minúta  |  

Rusi bombardovali divadlo plné civilistov, tvrdí zástupca starostu Mariupola

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

21:00 Prezidentka: Ruská agresia na Ukrajine je neľudská, dokazuje to rozhodnutie súdneho dvora

Rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora (MSD) potvrdzuje, že ruská agresia na Ukrajine, ktorá si už vyžiadala množstvo civilných obetí, je neľudská a je v príkrom rozpore s medzinárodným právom. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti.

Medzinárodný súdny dvor v Haagu nariadil v stredu Ruskej federácii zastaviť vojenské operácie na Ukrajine až do konečného rozhodnutia v prípade. Opatrenie je reakciou na žiadosť Ukrajiny o naliehavé rozhodnutie v prípade tvrdenia Ruska, že dôvodom jeho invázie na Ukrajinu bolo páchanie genocídy ukrajinskými silami v separatistických oblastiach na východe Ukrajiny.

Rusko sa nezúčastnilo na úvodnom vypočutí a jeho právnici neprišli ani v stredu, aby si vypočuli verdikt. Namiesto toho poslali súdu list, v ktorom tvrdili, že MSD nemá právomoc nad prípadom.

20:20 Slovensko údajne poskytne svoje systémy S-300 Ukrajine, tvrdí CNN

Slovensko predbežne súhlasilo, že pošle svoj kľúčový systém protivzdušnej obrany S-300 zo sovietskej éry na Ukrajinu, aby jej pomohol brániť sa pred ruskými náletmi. V stredu o tom informovala americká spravodajská televízia CNN, ktorá sa odvolala na tri zdroje oboznámené so záležitosťou.

USA a NATO sa však stále usilujú vyriešiť otázku toho, ako nahradiť obranné spôsobilosti Slovenska, a presun systému na Ukrajinu preto ešte nie je istý, píše CNN. Slovensko podľa dvoch zdrojov televízie žiada ubezpečenia, že systém S-300 bude nahradený okamžite.

Ak Slovensko poskytne svoj systém S-300, pravdepodobne dostane raketový systém protivzdušnej obrany Patriot vyrobený v USA na doplnenie kapacity, ktorej by sa vzdalo, píše CNN s odvolaním sa na dva ďalšie zdroje oboznámené s rokovaniami.

20:16 Rusko zablokovalo prístup k portálu spravodajskej stanice BBC

Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) zablokovala v Rusku prístup k hlavnému webovému portálu spravodajskej stanice BBC. Ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo, že je to iba začiatok odvetných krokov mierených proti médiám.

"Myslím si, že toto je len začiatok odvetných krokov v súvislosti s informačnou vojnou, ktorú proti Rusku rozpútal Západ," napísala na sociálnej siete Telegram hovorkyňa ruského rezortu diplomacie. Roskomnadzor zaradil portál televízie BBC medzi webové stránky, ktoré sú v Rusku zablokované. Úrady pritom zablokovali aj portál ruskej verzie servisu BBC.

BBC však zverejnila video, na ktorom obyvateľom Ruska ukázala, ako môžu získať prístup k informáciám, ktoré toto médium zverejňuje, prostredníctvom služby VPN alebo použitím aplikácie. Televízia vyzvala svojich divákov a čitateľov, aby si stiahli jej aplikáciu a sledovali jej účty na sociálnych médiách.

Okrem portálu BBC Roskomnadzor zablokoval v stredu prístup aj k najmenej 31 ďalším spravodajským portálom. Agentúra AFP nemala z územia Ruska prístup k viac ako 30 spravodajským portálom so sídlom v zahraničí. Týka sa to aj oceňovaného investigatívneho portálu Bellingcat, ako i niekoľkých portálov ruských regionálnych portálov ako Permdaily.ru.

19:30 Biden oznámil ďalšie financie aj protilietadlové systémy pre Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden v stredu oznámil novú pomoc pre Ukrajinu vo výške miliardy dolárov, ako aj rozmiestnenie protilietadlových systémov v tejto krajine. Podľa agentúry AFP hotovosť zahŕňa 200 miliónov dolárov pridelených cez víkend a 800 miliónov dolárov z balíka pomoci, ktorý minulý týždeň schválil Kongres USA.

"Ide o priame presuny zariadení z nášho ministerstva obrany ukrajinskej armáde, aby sme im pomohli v boji proti tejto invázii," povedal Biden, ktorý zároveň oznámil, že USA pomôžu Ukrajine získať "ďalšie protilietadlové systémy s dlhším dosahom".

Podľa agentúry AP môže ísť o systémy protivzdušnej obrany S-300, ktoré majú vo výzbroji tri členské štáty NATO – Grécko, Bulharsko a Slovensko.

18:40 Rusi bombardovali divadlo plné civilistov, tvrdí zástupca starostu Mariupola

Zástupca starostu Mariupola Serhij Orlov pre BBC povedal, že Rusi bombardovali divadlo v centre mesta. V budove sa ukrývali stovky ľudí, podľa Orlova ich tam je vyše tisíc. Divadlo sa zrútilo, počet obetí zatiaľ nie je známy.

Mariupol je už niekoľko dní obkľúčený ruskými vojskami. Zostalo v ňom podľa odhadov zhruba 300-tisíc obyvateľov, ktorí nemajú dosť jedla, vody, ani liekov. Rusko do mesta nepúšťa humanitárnu pomoc.

Už vyše dva týždne čelí rozsiahlemu bombardovaniu a ostreľovaniu. Podľa odhadov ukrajinských predstaviteľov tam počas bojov zahynulo už vyše 2 500 civilistov a najmenej 200-tisíc čaká na nevyhnutnú evakuáciu.

Mariupol je strategickým prístavným mestom medzi Donbasom a Krymom. Prechádza cezeň hlavné cestné spojenie medzi oboma oblasťami pod ruskou kontrolou.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri vyzýval na zastavenie "ruských vojnových zločincov". Nahral fotku budovu divadla pred a po bombardovaní.

https://twitter.com/DmytroKuleba/status/1504141027879313412

17:41 Ukrajina a Rusko vypracovali predbežný mierový plán, tvrdí britský denník

Ukrajina a Rusko vypracovali predbežný mierový plán vrátane zastavenia paľby a stiahnutia ruských vojakov z Ukrajiny, ak Kyjev vyhlási neutralitu a prijme obmedzenia týkajúce sa jeho ozbrojených síl. V stredu to napísal britský denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na tri zdroje zapojené do rozhovorov. Správu prevzal denník The Guardian.

Navrhovaná mierová dohoda bude obsahovať aj vyhlásenie, že Ukrajina sa vzdáva svojich snáh stať sa členom NATO, a tiež sľub, že nebude mať na svojom území zahraničné vojenské základne či zbrane výmenou za ochranu od spojencov ako USA, Spojené kráľovstvo a Turecko, uviedli zdroje.

Vplyvný poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak pre Financial Times povedal, že akákoľvek dohoda bude obsahovať vyhlásenie, že "vojaci Ruskej federácie v každom prípade opustia územie Ukrajiny" dobyté od začiatku invázie z 24. februára – najmä južné oblasti popri Azovskom a Čiernom mori, ako aj územie na východ a sever od Kyjeva.

17:18 Medzinárodný súdny dvor nariadil Rusku zastavenie invázie

Medzinárodný súdny dvor (MSD) nariadil v stredu Ruskej federácii zastaviť vojenské operácie na Ukrajine. Podľa agentúry AFP MSD uviedol, že je "hlboko znepokojený" použitím sily zo strany Moskvy.

"Ruská federácia musí okamžite zastaviť vojenské operácie, ktoré začala 24. februára na území Ukrajiny" až do konečného rozhodnutia v prípade, oznámila sudkyňa Joan Donoghueová. Podľa denníka The Guardian súd rozhodol 13 hlasmi (proti boli dvaja sudcovia – ruský a čínsky) za predbežné opatrenie, aby Rusko zastavilo vojenské operácie.

Opatrenie je reakciou na žiadosť Ukrajiny z 26. februára o naliehavé rozhodnutie v prípade tvrdenia Ruska, že dôvodom jeho invázie na Ukrajinu bolo páchanie genocídy ukrajinskými silami v separatistických oblastiach na východe Ukrajiny.

16:40 USA varovali Rusko pred použitím chemických a biologických zbraní na Ukrajine

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v stredu telefonoval s tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti Nikolajom Patruševom a varoval ho pred použitím biologických a chemických zbraní na Ukrajine. Ide o vôbec prvý kontakt na vysokej úrovni medzi Moskvou a Washingtonom od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, píše agentúra AFP. Sullivan počas telefonátu opätovne zopakoval pozíciu Spojených štátov, ktoré nesúhlasia s "nevyprovokovanou a neopodstatnenou" inváziou.

Image
Ruské húfnice na fronte. Foto: Internet

16:39 Lavrov: Na rozhovoroch s Ukrajinou sa už objavuje "praktický duch"

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že na rozhovoroch s Ukrajinou, ktoré sa teraz zameriavajú na neutralitu tejto krajiny, sa začína objavovať "praktický duch". "V súvislosti s bezpečnostnými zárukami sa seriózne diskutuje o neutrálnom štatúte," povedal Lavrov v ruskej spravodajskej televízii RBK. "Sú konkrétne formulácie, na ktorých sa už podľa môjho názoru blíži dohoda," dodal.

Minister to nespresnil, ale uviedol, že "praktický duch" vynárajúci sa na rozhovoroch "dáva nádej, že sa môžeme v tejto veci dohodnúť".  Hlavný vyjednávač Ruska v poslednom kole rozhovorov s Ukrajinou, ktoré sa začali v pondelok 14. marca a mali pokračovať v stredu, už skôr vyhlásil, že obe strany diskutujú o možnej kompromisnej myšlienke pre budúcu Ukrajinu s menšou, neutrálnou armádou. "Diskutuje sa o celej škále záležitostí týkajúcich sa veľkosti armády Ukrajiny," povedal hlavný vyjednávač Vladimir Medinskij, ako uviedli ruské tlačové agentúry.

16:06 Ukrajina: Ruské sily zastrelili 10 ľudí čakajúcich v rade na chlieb v Černihive

Americké veľvyslanectvo v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev v stredu oznámilo, že ruské sily zastrelili desať ľudí čakajúcich v rade na chlieb v meste Černihiv na severe Ukrajiny. Veľvyslanectvo neuviedlo dôkazy, ktoré má o útoku. Oznam zverejnilo na svojom oficiálnom účte na Twitteri a na Facebooku.

15:52 Putin: "Ekonomická blesková vojna" Západu proti Rusku zlyhala

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že "ekonomická blesková vojna" Západu proti Rusku zlyhala. "Áno, teraz to pre nás nie je ľahké," povedal Putin na zasadnutí vlády, ktoré odvysielala štátna televízia. Šéf Kremľa avizoval "zvýšenie všetkých sociálnych platieb v blízkej budúcnosti". Dodal, že Západ mal "jeden cieľ: zničenie Ruska", ale že jeho "ekonomická blesková vojna proti Rusku zlyhala". 

Putin okrem toho prirovnal lavínu západných sankcií voči Rusku k antisemitskému násiliu. "Západ zhodil svoju masku zdvorilosti a začal sa správať bojovne. To si žiada prirovnanie k antisemitským pogromom," povedal Putin.

15:42 Zelenskyj prirovnal vojnu na Ukrajine k útoku na Pearl Harbor či pádu dvojičiek

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu počas príhovoru k americkému Kongresu prirovnal ruskú inváziu na Ukrajinu k útoku na americkú základňu Pearl Harbor i pádu dvojičiek Svetového obchodného centra a znova požiadal o vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. "Je to hrôza, ktorú Európa za posledných 80 rokov nezažila," vyhlásil Zelenskyj.

"Spomeňte si na Pearl Harbor, na to hrozné ráno 7. decembra 1941, keď vaše nebo sčernelo od útokov lietadiel... Spomeňte si na 11. september, ten hrozný deň v roku 2001, keď sa zlo snažilo z vašich miest spraviť bojiská... Naša krajina toto zažíva každý deň," uviedol ukrajinský prezident. Americkým zákonodarcom prehral tiež video, ktoré zachytáva zábery z vojnou zmietanej Ukrajiny. V krátkom videu mohli členovia Kongresu vidieť zničené budovy, ranených civilistov vrátane detí, zatiaľ čo v pozadí hrala pochmúrna hudba. V poslednom zábere tohto videa stáli slová "zatvorte nebo". Ukrajinskí líder tak počas svojho príhovoru opäť zopakoval žiadosť o vytvorenie bezletovej zóny nad územím Ukrajiny.

Volodymyr Zelenskyj vystúpil s prejavom v americkom Kongrese. Foto: TASR/AP

15:04 Ruský Sledkom začal vyšetrovať zatretie časti Slavína farbami ukrajinskej vlajky

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) sa začal zaoberať prípadom, keď neznámy páchateľ začiatkom marca zatrel časť vojenského pamätníka Slavín v Bratislave farbami ukrajinskej vlajky. TASR túto informáciu zistila z webovej stránky Sledkomu.

Podľa vyjadrenia Sledkomu bol tento "nezákonný čin zameraný proti záujmom Ruska v oblasti uchovávania historickej pamäti o činnosti ZSSR počas druhej svetovej vojny a jeho rozhodujúcej úlohy vo víťazstve nad fašizmom". Na Slavíne je pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády. Predseda Sledkomu Alexandr Bastrykin poveril hlavný vyšetrovací odbor, aby v rámci trestného konania preveril všetky okolnosti prípadu. O informácie má požiadať aj ruské ministerstvo zahraničných vecí.

14:55 Prezidentka poďakovala Zemanovi za podporu z Česka

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu telefonicky poďakovala českému prezidentovi Milošovi Zemanovi za podporu, ktorú Slovensko od Českej republiky dostáva. Poukázala pritom na českých policajtov nasadených na hranici s Ukrajinou, ale aj príslušníkov českej armády, ktorí na Slovensku pomohli postaviť stanový tábor a budú tiež súčasťou predsunutej prítomnosti NATO. Čaputová o tom informovala na sociálnej sieti.

"Spoločne čelíme dôsledkom vojny, pre ktorú nenachádzame žiadne racionálne vysvetlenie a pre ktorú ani neexistuje žiadne ospravedlnenie. Pomoc, ktorú obe naše krajiny dnes prejavujú Ukrajine, je veľmi dôležitá a budeme v nej ďalej pokračovať," vyhlásila Čaputová.

14:19 Prieskum: Tri štvrtiny Nemcov sa obávajú ohrozenia zo strany Ruska

Vojenského ohrozenia Nemecka zo strany Ruskej federácie sa obávajú tri štvrtiny Nemcov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky projektu Nemecko-poľský barometer. Zatiaľ čo v roku 2015, čiže rok po anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom, uviedlo 41 percent respondentov, že má strach z prípadného ruského útoku na Nemecko, vo februári tohto roku, krátko predtým, než Moskva spustila na Ukrajine rozsiahlu ofenzívu, ich počet vzrástol na 55 percent. V marci takéto obavy pociťovalo už 74 percent opýtaných.

Image
Ruskí vojaci na juhu Ukrajiny. Foto: Internet

14:08 Rada Európy vylúčila Rusko zo svojich radov

Výbor ministrov Rady Európy v stredu rozhodol o okamžitom vylúčení Ruska z organizácie. Rusko bolo členom Rady Európy 26 rokov. Informoval o tom hovorca Rady Európy Jaime Rodriguez Murphy.

https://standard.sk/182141/papez-frantisek-po-pripadnej-jadrovej-vojne-bude-musiet-ludstvo-zacinat-od-nuly/

14:04 Taliansko skonfiškovalo majetok patriaci ruskému oligarchovi Avenovi

Taliansko sa zmocnilo komplexu budov na stredomorskom ostrove Sardínia, ktorý vlastní ruský podnikateľ Piotr Aven, uviedol v stredu úrad premiéra Maria Draghiho. Aven údajne vlastnil jednu tretinu komplexu a jeho podiel mal hodnotu približne štyri milióny eur. Tento ropný investor, ktorý vybudoval európske obchodné impérium s odhadovanou čistou hodnotou 4,7 miliardy dolárov, bol zaradený na sankčný zoznam EÚ po ruskej invázii na Ukrajinu.

13:34 Ruské rakety zasiahli televíznu vežu v meste Vinnycia

Televíznu vežu v meste Vinnycia v strednej časti Ukrajiny zasiahla v stredu raketová paľba ruských inváznych vojsk. Informovala o tom televízia CNN s odvolaním sa vyhlásenie ukrajinského telekomunikačného úradu.

Ruská raketová paľba podľa neho zasiahla televíznu vežu vo Vinnycii, ktoré je administratívnym centrom Vinnyckej oblasti. V dôsledku útoku došlo k výpadku televízneho vysielania v tomto meste s približne 370 000 obyvateľmi. Zatiaľ nie sú informácie o tom, že by si útok vyžiadal aj nejaké obete alebo zranenia.

VIDEO Ruský delostrelecký útok proti ukrajinským jednotkám pri Černihive

https://twitter.com/RALee85/status/1503834631682113543

13:19 Kuleba: Ruskí vojaci uniesli starostu mesta Skadovsk

Ruské jednotky údajne uniesli starostu prístavného mesta Skadovsk Olexandra Jakovleva. Na Twitteri o tom v stredu informoval minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Podľa miestnych médií ruskí vojaci uniesli starostu Skadovska v Chersonskej oblasti spolu s jeho zástupcom Jurijom Paľuchom. V meste sa na protest proti únosu začali zhromažďovať obyvatelia.

https://standard.sk/182098/premier-ak-ste-predavali-nase-principy-za-peniaze-z-ruska-prihlaste-sa/

13:09 KBS: Cirkev zapája do pomoci aj Ukrajincov, pomôže s ich začlenením

Do pomoci Ukrajine cirkev na Slovensku zapája nielen kňazov, zasvätených a laikov, ale aj samotných Ukrajincov. Vyplýva to zo stredajšieho online stretnutia biskupov, na ktorom hovorili o aktuálnom vývoji konfliktu na Ukrajine a nastavení systematickej a dlhodobej pomoci so strany slovenskej cirkvi.

Biskupi budú napomáhať začleneniu utekajúcich ľudí do spoločnosti organizovaným mechanizmom, zapojením do práce a detí do škôl a školských zariadení. KBS uviedla, že niektoré cirkevné školy už prijali prvé deti z Ukrajiny, kňazi, zasvätení a laici aktívne pomáhajú s hľadaním práce pre Ukrajincov na celom Slovensku.

13:02 Kyjev tvrdí, že ukrajinské jednotky spôsobujú Rusku ťažké straty

Generálny štáb ukrajinskej armády v stredu oznámil, že ukrajinské jednotky kladú po celej krajine tvrdý odpor a že spôsobujú Moskve ťažké straty. Ruské jednotky sa podľa Kyjeva momentálne sústreďujú predovšetkým na upevnenie pozícií na obsadených územiach. Tieto tvrdenia však nebolo možné nezávisle overiť.

Ukrajinské letectvo informovalo, že pri prístavnom meste Odesa boli zostrelené dve ruské stíhacie lietadlá Suchoj Su-30. Podľa regionálneho vojenského štábu sa neúspešne pokúšali eliminovať tamojšiu ukrajinskú protivzdušnú obranu. Pri pobreží Čierneho mora sa plaví niekoľko ruských bojových lodí, z ktorých jedna údajne ostreľovala ukrajinské pozície. Zatiaľ však k pokusom o vylodenie nedošlo.

12:30 Ukrajina tvrdí, že spustila protiofenzívu proti ruským silám

Ukrajinské ozbrojené sily spúšťajú protiofenzívu voči ruskej armáde "vo viacerých operačných oblastiach", uviedol v stredu na Twitteri Mychajlo Podoľak, poradca prezidenta Volodymyra Zelenského. "Radikálne to mení dispozície strán (konfliktu)," napísal Podoľak bez ďalších podrobností. Agentúre Reuters sa jeho tvrdenia nepodarilo bezprostredne overiť.

Pohotovostná služba v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny v stredu podľa agentúry Reuters uviedla, že v doterajšom priebehu ruskej invázie bolo zabitých najmenej 500 obyvateľov mesta Charkov. 

Viačeslav Čaus, gubernátor Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny povedal, že v meste Černihiv, ako aj v ďalších oblastiach tohto regiónu nefungujú dodávky elektriny. Dodal však, že ukrajinské zložky "sú silné a ruskému nepriateľovi zasadzujú údery každú hodinu".

Ukrajinský vojak na zničenom ruskom tanku. Foto: Internet

11:51 Ukrajina tvrdí, že zabila štvrtého ruského generála

V bojoch na Ukrajine zahynul ďalší, v poradí štvrtý generál ruských inváznych síl. S odvolaním sa vyhlásenie ukrajinského ministerstva vnútra to v stredu uviedla stanica BBC, ktorá však túto informáciu zatiaľ nedokázala overiť z nezávislých zdrojov.

Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko v aplikácii Telegram napísal, že počas ťažkých bojov pri meste Mariupol, ktoré obliehajú ruské sily, zahynul ruský generálmajor Oleg Miťajev.

Heraščenko uviedol, že Miťajev velil 150. motorizovanej streleckej divízii. Súčasne zverejnil aj fotografiu, na ktorej je podľa neho zabitý ruský generálmajor. Rusko sa zatiaľ k správe o smrti generála nevyjadrilo.

11:40 Prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža prišiel do Kyjeva

Prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Peter Maurer pricestoval v stredu do Kyjeva na plánovanú päťdňovú návštevu Ukrajiny.

Maurer poukázal na "obrovské utrpenie civilného obyvateľstva" na Ukrajine. Podľa neho po intenzívnych virtuálnych rokovaniach s ruskou a ukrajinskou vládou sú dôležité aj osobné kontakty s cieľom porozumieť situácii a poskytovať "nestrannú humanitárnu pomoc". Dodal, že pokračuje v pravidelnom dialógu aj s ruskými vládnymi predstaviteľmi.

11:24 Johnson: Nehrozí, že by Ukrajina v dohľadnej dobe vstúpila do NATO

Podľa britského premiéra Borisa Johnsona v dohľadnej dobe neexistuje šanca vstupu Ukrajiny do NATO. Uviedol to v stredu na tlačovej konferencii v Spojených arabských emirátoch.

"S (ukrajinským prezidentom Volodymyrom) Zelenským som sa rozprával v utorok. Rozumiem mu, aj pozícii, v ktorej sa nachádza. No ako sme už zdôraznili aj pred (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom, je vylúčené, aby Ukrajina v najbližšej dobe vstúpila do NATO," zdôraznil Johnson.

Reagoval tak na vyhlásenia Zelenského, ktorý počas utorkového telefonátu s Johnsonom a ďalšími lídrami severských a pobaltských štátov vyjadril frustráciu z toho, že Ukrajina zatiaľ nedostala pozvánku do NATO. Dodal však, že Ukrajina musí túto situáciu akceptovať.

Britský premiér Boris Johnson (vľavo dolu) počas videopríhovoru ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Foto: TASR/AP

11:20 Ministri obrany NATO diskutujú v Bruseli o posilnení východného krídla Aliancie

Ministri obrany členských krajín NATO zišli sa v stredu v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie na mimoriadne zasadnutí, aby prediskutovali posilnenie východoeurópskych spojencov v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu v strednodobom a dlhodobom horizonte. Slovensko na zasadnutí zastupuje minister obrany Jaroslav Naď.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na utorkovej tlačovej konferencii venovanej programu ministerských debát povedal, že existuje možnosť vyslať dodatočné pozemné, námorné a letecké posily na ochranu spojencov na východnom krídle, a to "na dlhšie obdobie a vo všetkých oblastiach".

V stredu, pred začatím ministerských diskusií, zdôraznil, že Aliancia má "zodpovednosť" za to, aby vojna na Ukrajine nepresiahla hranice tohto štátu, a upozornil, že konflikt bude mať "trvalé" dopady na bezpečnosť spojencov.

Americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová v utorok počas stretnutia s novinármi vyhlásila, že ruská invázia na Ukrajinu postavila Alianciu pred otázku, akú stratégiu zaujať na podporu členských krajín na jej východnom krídle.

Krajiny východnej Európy a členské štáty NATO, ktoré vyjadrili obavy o svoju bezpečnosť v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, sú: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

11:17 Ukrajinský veľvyslanec: Rokovania medzi Schröderom a Putinom boli zbytočné

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk považuje sprostredkovateľské úsilie bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera medzi Kyjevom a Moskvou za zlyhanie, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

V nedeľu Schröder osobne informoval nemenovaného ukrajinského predstaviteľa o stave rokovaní v Moskve, uviedol Meľnyk. "Výsledky však boli úplne o ničom. Nedozvedeli sme sa nič, čo by sme už predtým nevedeli z našich rozhovorov s ruskou stranou," povedal Meľnyk, ktorý označil Schröderovu iniciatívu za premárnenú šancu a záležitosť tým považuje za uzatvorenú. Dodal, že "pre Ukrajinu už nemajú ďalšie rozhovory so Schröderom zmysel".

11:08 Psakiová: Rusi dali na sankčný zoznam iného Bidena

Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová sa na utorňajšom tlačovom brífingu v Bielom dome sarkasticky vyjadrila na adresu sankcií, ktoré uvalilo Rusko na prezidenta USA Joea Bidena a ďalších amerických politikov. Rusi totiž podľa nej zle napísali Bidenovo meno. TASR prevzala túto informáciu od agentúry Reuters.

"V prvom rade by som chcela poznamenať, že prezident Biden je junior, takže (Rusi) zrejme uvalili sankcie na jeho (zosnulého) otca – nech odpočíva v pokoji," povedala v utorok vo Washingtone Psakiová.

Celé meno amerického prezidenta je Joseph Robinette Biden Jr (mladší). Jeho otec sa volal Joseph Robinette Biden Sr (starší), sankcie by sa teda mali vzťahovať na neho. Jen Psakiová, ktorá sa tiež ocitla na ruskom sankčnom zozname, novinárom povedala, že zo sankcií si nikto z trinástich amerických predstaviteľov ťažkú hlavu nerobí.

Jen Psakiová. Foto: TASR/AP

11:07 Austin: Spojenci z NATO budú aj naďalej posielať Ukrajine zbrane na obranu

Spojenecké krajiny organizácie NATO budú aj naďalej pokračovať v posielaní obranných zbraní na Ukrajinu a sú jednotní v podpore Kyjeva, ktorý čelí ruskej agresii. Uviedol v stredu americký minister obrany Lloyd Austin po príchode na mimoriadne zasadnutie ministrov obrany Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom z Bruselu spravodajca TASR.

Lloyd Austin vystúpil na spoločnej tlačovej konferencii spolu s generálnym tajomníkom Jensom Stoltenbergom, ktorý ministerskú schôdzku zvolal v snahe posilniť východné krídlo Aliancie po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu.

"Zostávame jednotní v našej podpore Ukrajine a odsudzujeme nevyprovokovanú a neoprávnenú inváziu Ruska," povedal Austin pred novinármi. A dodal, že NATO podporuje schopnosť Ukrajincov brániť sa a bude ich obranné snahy podporovať aj naďalej. "Záväzok NATO brániť svojich spojencov je pevný ako oceľ," opísal situáciu.

Lloyd Austin a Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

10:54 Rusi ostreľovali železničnú stanicu v doteraz bezpečnom Záporoží

Ruské jednotky v noci na stredu zaútočili na mesto Záporožie, kde sa uchýlili tisícky utečencov z neďalekého obliehaného mesta Mariupol. Informovali o tom oblastní predstavitelia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Gubernátor Záporožskej oblasti Olexandr Staruch na sociálnej sieti Telegram uviedol, že rakety dopadli do areálu záporožskej železničnej stanice. "Je to po prvýkrát, čo sme v Záporoží zaznamenali útok na civilné objekty," dodal. Útok si nevyžiadal žiadne obete.

Záporožie je pre ľudí evakuovaných z obliehaného Mariupola prvým bezpečným miestom, odkiaľ sa potom mnohí presúvajú smerom na západ do Poľska, na Slovensko a ďalších susedných krajín.

10:42 Západné krajiny budú pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine

Holandsko a ďalšie členské krajiny NATO budú napriek hrozbám zo strany Kremľa pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine. Uviedla to v stredu holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová, ktorú citovala agentúra Reuters. Ministerka v tento súvislosti zdôraznila, že Ukrajina má právo brániť svoje územie pred ruskou agresiou.

"Holandsko a ďalšie krajiny budú naďalej dodávať zbrane Ukrajine," uviedla Ollongrenová po príchode do Bruselu, kde sa v stredu koná mimoriadne zasadnutie Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany. Zúčastnia sa na ňom aj zástupcovia Ukrajiny, Gruzínska a Fínska.

09:37 Rusi stále nevedia obkľúčiť Kyjev; budú sa snažiť dobyť Mariupol

V tejto chvíli je nepravdepodobné, že by ruské jednotky v najbližších dňoch spustili veľkú ofenzívnu operáciu s cieľom dobyť ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Namiesto toho sa zrejme Moskva zameria na dobytie Mariupola. Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú v stredu citovala televízia BBC.

"Keďže ruské sily pravdepodobne nebudú schopné v blízkej budúcnosti dokončiť obkľúčenie Kyjeva alebo obnoviť mobilné útočné operácie na severovýchode Ukrajiny, dobytie Mariupola (na juhovýchode krajiny) bude pravdepodobne ďalším kľúčovým bodom v ruskej invázii na Ukrajinu," uviedol ISW. Rusko podľa ISW pokračuje aj v útokoch na prístavné mesto Mariupol, ktoré už jeho armáda obkľúčila.

09:00 Premiér necestoval do Kyjeva, lebo mu to bezpečnostné zložky neodporúčali

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) neodcestoval do Kyjeva spolu s predsedami vlád Českej republiky, Poľska a Slovinska po konzultácii s bezpečnostnými zložkami. Tie mu to vyslovene neodporúčali. Pre TASR to v stredu uviedla hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok (15. 3.) večer na sociálnej sieti Telegram zverejnil zábery z rokovania s premiérmi Česka, Poľska a Slovinska. Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša pricestovali do Kyjeva v utorok večer vlakom. Návšteva má ukázať jasnú podporu Ukrajiny zo strany štátov EÚ.

VIDEO Zničenie ruského tanku, pravdepodobne protitankovou mínou

https://twitter.com/RALee85/status/1503753662811848706

08:32 Zelenskyj: Mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sú realistickejšie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že mierové rokovania s Ruskom pôsobia už realistickejšie, avšak na vzájomnú dohodu treba ešte viac času. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

"Stretnutia pokračujú a bol som informovaný, že pozície počas rokovaní už znejú realistickejšie. Ešte je však treba viacej času na to, aby sa prijali rozhodnutia, ktoré budú v záujme Ukrajiny," uviedol Zelenskyj v stredajšom videu pred ďalším kolom rokovaní.

elenskyj predtým naznačil prípadný kompromis, že Ukrajina je pripravená prijať bezpečnostné záruky Západu, ktoré nezahŕňajú požiadavku členstva v Severoatlantickej aliancii. Moskva totiž považuje členstvo Ukrajiny v organizácii NATO za hrozbu a trvá na tom, že Ukrajina nebude do tohto vojenského zoskupenia nikdy prijatá.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v utorok oznámil, že mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, ktoré sa uplynulé dva dni odohrávali virtuálne, budú pokračovať aj v stredu. Poznamenal však, že medzi oboma stranami jestvujú "zásadné rozpory", no napriek tomu podľa neho existuje priestor na kompromisy.

Zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Ihor Žovkva pre agentúru AP zase uviedol, že Rusko v rozhovoroch o možnom urovnaní konfliktu "zmiernilo svoj postoj". Rokovania medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi boli podľa neho "konštruktívnejšie". Moskva údajne od Kyjeva prestala žiadať, aby sa Ukrajina vzdala.

VIDEO Ruské ministerstvo obrany ukazuje ukoristenú ukrajinskú výzbroj

https://twitter.com/RALee85/status/1503986093263310850

08:04 Británia: Rusko povoláva na Ukrajinu posily aj z Ďalekého východu a zahraničia

Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko povoláva vojenské posily z celej krajiny, keďže na Ukrajine čelí pokračujúcim stratám. Rezort obrany v Londýne uvádza, že Rusko v súčasnosti premiestňuje sily až zo svojho Východného vojenského okruhu, z Tichomorskej flotily a Arménska. Čoraz viac pritom využíva aj ďalšie zdroje na získanie posíl, ako sú súkromné vojenské spoločnosti, sýrski dobrovoľníci a iní žoldnieri, uviedlo v utorok britské ministerstvo. "Rusko sa pravdepodobne pokúsi použiť tieto sily na udržanie obsadeného územia (na Ukrajine) a na uvoľnenie svojej bojovej sily na obnovenie zastavených útočných operácií," uvádza sa v hodnotení rezortu obrany Spojeného kráľovstva.

Ruské jednotky v meste Buča pri Kyjeve. Foto: Internet

07:53 V Kyjeve opäť zneli sirény, ostreľovanie sa presúva bližšie k centru

V ukrajinskej metropole Kyjev sa v noci na stredu opäť rozozvučali sirény a na predmestiach bolo počuť aj explózie. Informovala o tom spravodajská televízia CNN, ktorá pripomenula, že od utorka večera až do štvrtka večera v meste platí 35-hodinový zákaz vychádzania. Podľa spravodajského webu Sky News sa zdá, že ostreľovanie hlavného mesta Kyjeva sa od utorka stalo systematickejším a presúva sa bližšie k centru, pričom sa zameriava na bytové domy, stanice metra a ďalšie civilné objekty. Vysokopostavený predstaviteľ amerického rezortu obrany vyslovil predpoklad, že ruské sily používajú na ostreľovanie Kyjeva rakety dlhého doletu. Ich pozemné sily však smerom do mesta takmer vôbec nepostúpili, upozornil.

VIDEO Raketový útok na Kyjev

https://twitter.com/RALee85/status/1503989365437087747

05:19 Ukrajina: Rusko prišlo o 40 percent svojich jednotiek, tvrdí generálny štáb

Rusko prišlo o takmer 40 percent svojich jednotiek, ktoré nasadilo koncom februára do invázie na susednú Ukrajinu, uviedol v stredu ráno generálny štáb ukrajinskej armády. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Vo vyhlásení sa uvádza, že jednotky boli buď úplne zničené, alebo stratili svoje bojové schopnosti. Konkrétne počty uvedené neboli a informáciu nebolo možné nezávisle overiť.

Najvážnejšia je naďalej situácia okolo obliehaného Mariupola. Ruská armáda sa pokúšala zablokovať mesto od jeho západného a východného okraja, utrpela však "značné straty", uviedol generálny štáb ukrajinskej armády.

Ukrajinské úrady informovali, že zhruba 20 000 obyvateľom Mariupola, ktorý leží na pobreží Azovského mora, sa v utorok podarilo dostať do bezpečia, píše DPA.

V utorok dokázalo ohrozené oblasti v celej krajine opustiť takmer 30 000 civilistov, kolóna so zásobami pomoci pre Mariupol však bola ďalej blokovaná ruskými vojakmi, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

V oblasti okolo mesta Odesa ostreľovali ruské lode ukrajinské pobrežie, nedošlo však k žiadnemu pokusu o vylodenie, spresnil poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko.

Ukrajinskí a ruskí predstavitelia plánujú v stredu obnoviť rokovania, pripomína DPA.

Zelenskyj uviedol, že požiadavky sa stávajú realistickejšími, upozornil však, že potrvá nejaký čas, kým bude môcť byť Kyjev s rokovaniami spokojný.

Hasiči hasia obytnú budovu po raketovom útoku ruskej armády počas 19. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v pondelok 14. marca 2022. Foto: TASR/AP

04:32 USA: Senát rezolúciou vyhlásil Vladimira Putina za vojnového zločinca

Americký Senát v utorok jednomyseľne prijal rezolúciu, ktorou označil ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca. Správu o tom TASR prevzala z agentúry Reuters, podľa ktorej ide o vzácny prejav jednoty v americkom Kongrese, kde vládne hlboký rozkol.

Rezolúcia, ktorú predstavil republikánsky senátor Lindsey Graham a podporili ju senátori z oboch politických táborov, nabáda Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu i ďalšie štáty na vyšetrovanie ruskej armády pre vojnové zločiny počas invázie na Ukrajine.

"My všetci sme sa v tejto komore spojili, demokrati a republikáni, aby sme povedali, že Vladimir Putin nemôže ujsť pred zodpovednosťou za zločiny spáchané na ukrajinskom ľude," uviedol v prejave pred hlasovaním líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer.

Rusko svoje kroky na Ukrajine nazýva "špeciálnou vojenskou operáciou" zameranou na "demilitarizáciu" a "denacifikáciu" Ukrajiny, pripomína Reuters.

Putin tiež Ukrajinu označil za americkú kolóniu s bábkovým režimom, pričom vyhlásil, že nemá žiadnu tradíciou nezávislej štátnosti.

Moskve sa doposiaľ nepodarilo obsadiť žiadne z desiatich najväčších miest na Ukrajine po vojenskej invázii, ktorá sa začala 24. februára. Ide o najrozsiahlejší útok na európsky štát od roku 1945, píše Reuters.

02:51 Prominentný novinár Vadim Glusker odišiel z ruskej televízie NTV

Prominentný ruský novinár a bruselský dopisovateľ ruskej televízie NTV Vadim Glusker dal výpoveď, informovalo v utorok internetové vydanie britského denníka The Daily Mail s odvolaním sa ruskú štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti.

Podľa vyjadrení prokremeľskej televízie NTV prestal Glusker pracovať ešte "začiatkom marca" a rozhodol sa tak "zo zdravotných dôvodov". NTV je treťou najpopulárnejšou televíziou v Rusku. Vlastní ju ropný gigant Gazprom.

Objavili sa aj doposiaľ nepotvrdené informácie o odchode ďalšej ruskej novinárky, parížskej dopisovateľky najsledovanejšej ruskej štátnej televíznej stanice Prvý kanál Žanny Agalakovovej, píše Daily Mail.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) medzičasom informovala, že obaja novinári odišli z médií po ruskej invázii na Ukrajinu, pričom obaja na svojich TV kanáloch pracovali viac ako dvadsať rokov.

O svojom odchode z NTV informovala aj moderátorka Lilija Gildejevová, ktorá na kanáli pracovala od roku 2006.  

Tieto správy sa objavili v deň, keď zamestnankyňa ruskej štátnej televízie Marina Ovsiannikovová v pondelok narušila vysielanie správ, keď sa pred kamery v štúdiu postavila s transparentom s nápisom: "Nie vojne, zastavte vojnu, neverte propagande, tu vám klamú. Rusi sú proti vojne".

Ovsiannikovová v dostala v utorok po vypočúvaní na moskovskom súde pokutu a bola prepustená, napísala agentúra AFP.

Vadim Glusker. Foto: Facebook

00:09 Parlamentné zhromaždenie hlasovalo za vylúčenie Ruska z Rady Európy

Ruská federácia už nemôže byť ďalej členským štátom Rady Európy (RE), uviedlo v utorok Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE)

Poslanci z celého kontinentu hlasovali za vylúčenie Ruska z Rady Európy kvôli invázii na Ukrajinu, čo je ďalší znak odcudzenia Kremľa od západného demokratického poriadku, napísal britský denník The Guardian.

Hlasovanie má obrovskú symbolickú hodnotu, hoci je v podstate formalitou po utorkovom oznámení Moskvy, že túto európsku organizáciu pre ľudské práva opúšťa.

Rusko sa podľa PZ RE "dopustilo závažných porušení štatútu Rady Európy, čo je nezlučiteľné so štatútom členského štátu" a nedodržiava svoje záväzky plynúce z členstva.

Poslanci zo 46 ďalších členských krajín Rady Európy hlasovali za rezolúciu, ktorá hovorí: "V spoločnom európskom domove nie je miesto pre agresora", píše The Guardian.

Dokumentom PZ RE vyjadrila aj solidaritu s Ukrajinou, jej obyvateľmi a ukrajinskými členmi Parlamentného zhromaždenia a opätovne potvrdila "neochvejnú podporu suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti" Ukrajiny.

(tasr, sita)

UTOROK

https://standard.sk/181405/ukrajina-musi-podla-zelenskeho-prijat-ze-sa-nestane-clenom-nato/
Minúta  |  

Je húževnatý, múdry a miluje svoju krajinu. Trump vyjadril Orbánovi pred voľbami totálnu podporu

Bývalý americký prezident Donald Trump vyjadril tri týždne pred maďarskými parlamentnými voľbami "plnú a totálnu" podporu predsedovi maďarskej vlády Viktorovi Orbánovi, informuje spravodajca TASR na základe Trumpovho vyhlásenia zverejneného v utorok na Twitteri prostredníctvom jeho hovorkyne Liz Harringtonovej.

"V súvislosti s dianím medzi Ruskom a Ukrajinou – popri mnohých iných záležitostiach – potrebuje skvelý a úžasný ľud Maďarska aj naďalej silné vodcovstvo premiéra Viktora Orbána viac než kedykoľvek. On (Orbán) je húževnatý, múdry a miluje svoju krajinu... V nadchádzajúcich voľbách má aj naďalej moju plnú a totálnu podporu!" píše sa v Trumpovom vyhlásení zverejnenom Liz Harringtonovou.

Vo februári sa objavili správy, že Trump by mal na pozvanie Orbána v marci pricestovať do Budapešti. Britský denník Guardian v tejto súvislosti z maďarských vládnych zdrojov zistil, že pozvánku Trumpovi poslal vláde blízky inštitút Centrum pre základné práva (Alapjogokért Központ).

Spravodajský server 24.hu pripomenul, že 25. a 26. marca usporiada Maďarsko, ako prvá európska krajina, najväčšie konzervatívne podujatie Ameriky – Conservative Political Action Conference, na ktorom bola pravdepodobná účasť Trumpa. Podujatie však pre rusko-ukrajinskú vojnu odložili na 18. mája a bude bez Trumpa. Jeho účasť ale podľa servera telex.hu nebola potvrdená ani pre pôvodne plánovaný termín.

Sociálna sieť Twitter účet bývalého amerického prezidenta Trumpa zablokovala v januári 2021 v reakcii na útok jeho stúpencov na washingtonský Kapitol.

(tasr)

Minúta  |  

Na Slovensko príde vyše dvetisíc vojakov NATO. Najviac ich bude z Nemecka, Česka a Spojených štátov

AKTUALIZOVANÉ Na Slovensku bude pôsobiť do 2 100 vojakov Severoatlantickej aliancie. Tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území SR v utorok odsúhlasila Národná rada (NR) SR. Ide o reakciu Slovenska a spojencov na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.

Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96, 15 bolo proti, zdržalo sa 22 poslancov a jeden nehlasoval. Prítomnosť vojakov podporili všetci poslanci SaS, Sme rodina, Za ľudí i členovia klubu OĽaNO okrem Milana Kuriaka, ktorý bol proti. Za boli aj nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD. Poslanci Smeru-SD sa zdržali až na Jaroslava Bašku, ten návrh podporil. Klub ĽSNS a odídenci z tohto klubu návrh nepodporili.

Slovenskú jednotku má tvoriť do 600 českých, do 200 holandských, do 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov.

Počet príslušníkov ozbrojených síl súvisí aj s technikou, ktorú budú vojaci pri zabezpečovaní obrany SR obsluhovať a ktorá doplní vybrané nedostatkové spôsobilosti Ozbrojených síl SR. Ide napríklad o systém protivzdušnej obrany Patriot či možné nasadenie radarovej techniky Sentinel.

Posilnená predsunutá prítomnosť sa na Slovensku zriaďuje od 15. marca. "Cieľom je demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. Členské štáty NATO aj touto aktivitou potvrdzujú, že prípadný útok na jedného člena bude považovaný za útok na všetkých," uviedla ešte pred časom hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu. Sídlia v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Po útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štáty Aliancie zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín eFP pozdĺž celého východného krídla NATO vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a tiež Slovenska.

"Viac ako ústavná väčšina NR SR vie, čo je zodpovednosť, vie, kde je sever a vie, že NATO je tu práve na to, aby zaistila obranu a bezpečnosť celého svojho územia," uviedol minister obraby Jaroslav Naď (OĽaNO) po hlasovaní. Za podporu eFP sa poďakoval aj poslancom opozície. Ozrejmil, že na základe rozhodnutia parlamentu sa v najbližších dňoch začne s umiestňovaním vojakov, ako prví by mali prísť českí, následne nemeckí a holandskí vojaci. V prvom kole by podľa jeho slov mohlo prísť približne 1 200 až 1 300 vojakov. Odmieta argumenty Smeru-SD, že SR nie je konfliktom na Ukrajine bezprostredne ohrozená, a preto nepotrebujeme prítomnosť aliančných vojsk. Podčiarkol, že nemôžeme čakať na to, kým nás niekto napadne a musíme sa pripraviť na všetky možné scenáre.

Poslanci Smeru-SD podľa ich šéfa Roberta Fica nevidia dostatočné bezpečnostné dôvody, pre ktoré by prítomnosť vojsk NATO podporili. Odvolávajú sa na ubezpečenia najvyšších ústavných činiteľov SR, že Slovenská republika nečelí žiadnemu bezprostrednému ohrozeniu. "Smer-SD jednoznačne vyhlasuje, že v prípade bezprostredného ohrozenia SR bude podporovať aktívnu spoluprácu s ostatnými členskými štátmi NATO a podporí aj návrh na prítomnosť OS členských štátov NATO na území SR," skonštatoval Fico na tlačovej konferencii po hlasovaní.

Prezidentka prítomnosť vojsk NATO na Slovensku považuje za zodpovedné riešenie

 Posilnenie vlastnej obranyschopnosti prostredníctvom kolektívnej bezpečnosti garantovanej štátmi Severoatlantickej aliancie považuje prezidentka SR Zuzana Čaputová za zodpovedné a nevyhnutné riešenie. Uviedla to v utorok večer na sociálnej sieti.

"Ruské politické vedenie vojensky zaútočilo na Ukrajinu, ale má neprijateľné nároky aj voči iným štátom vrátane Slovenska. V oficiálnych požiadavkách Kremľa z decembra minulého roka stojí, aby sa bývalé komunistické krajiny, ktoré vstúpili do Severoatlantickej aliancie, vzdali svojho práva prijať pomoc od spojencov bez súhlasu Ruska," povedala hlava štátu. V praxi by to podľa nej znamenalo, že záväzok Severoatlantickej aliancie, prísť nám na pomoc v čase krízy, by sa stal iba prázdnym sľubom. "Brať na ľahkú váhu takéto nároky, vnímam ako neprípustné bezpečnostné riziko pre Slovensko, najmä ak ich počujeme od predstaviteľov krajiny, ktorá len pred troma týždňami bezdôvodne napadla svojho suseda," poznamenala. Rusko podľa nej považuje susedné krajiny za sféru svojho vplyvu a pokiaľ by Vladimir Putin vojensky ovládol Ukrajinu, na východnej hranici Slovenska by sme susedili s Ruskom.

Súčasťou posilnenia obranyschopnosti Slovenska je doplnenie spôsobilosti našej armády inými krajinami v rámci predsunutej prítomnosti vojakov Severoatlantickej aliancie. "Táto prítomnosť nie je v žiadnom prípade stratou suverenity, ako sa niektorí naši prokremeľskí politici snažia nahovoriť. Naopak, je to posilnením suverenity a vyjadrením dôvery k partnerom, ktorí chránia aj našu bezpečnosť," vysvetlila Čaputová. Vojenský konflikt v Európe už nie je podľa jej slov iba teoretická možnosť, je to realita a musíme jej prispôsobiť aj vlastnú bezpečnosť.

Heger: Schválenie prítomnosti spojeneckých vojakov v SR je najlepším krokom

Schválenie prítomnosti spojeneckých vojakov na území Slovenska je najlepším krokom, aký mohli všetci verejní zástupcovia pre bezpečnosť občanov Slovenska spraviť. Na sociálnej sieti to uviedol predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO).

"Populizmus a zastrašovanie nesmú vyhrať v zápase o demokraciu, hodnoty a slobodu," povedal premiér.

Naď veril, že preváži hlas rozumu

Minister obrany Naď verí, že aspoň v otázke obrany SR preváži u opozičných poslancov zdravý rozum a dokážu tak naprieč politickým spektrom ťahať za jeden povraz. Uviedol to v Národnej rade (NR) SR pri predkladaní návrhu na zriadenie tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO na Slovensku. Podčiarkol, že otázka bezpečnosti SR nie je o jednotlivcovi, ale o celej krajine. Upozornil na nepriaznivú situáciu na Ukrajine v súvislosti s ruskou inváziou.

Minister eviduje, že niektorí poslanci, ktorí boli proti obrannej zmluve s USA, avizovali podporu prítomnosti aliančných vojsk. Verí, že u poslancov Hlasu-SD i ďalších z opozície preváži hlas rozumu. "Že už sa minimálne v zahraničnopolitických a bezpečnostných a obranných prioritách krajiny dokážeme zjednotiť, drvivá väčšina z vás, a spoločne potiahnuť za jeden povraz. Obrana SR nie je obrana OĽaNO, koalície alebo niektorého jedinca, je to obrana SR ako štátu," podotkol Naď.

Zdôraznil, že pre zabezpečenie obrany krajiny nemožno zanedbať jej posilnenie technológiami, spôsobnosťami či činnosťou tajných služieb. "Je to naša zodpovednosť," vyhlásil minister. Upozornil na pravdepodobnosť útoku Ruskej federácie aj na letisko v ukrajinskom Užhorode, blízko našich hraníc. Zároveň poukázal na raketové útoky neďaleko poľských hraníc či používanie zakázanej munície na Ukrajine zo strany Ruska.

Naď ocenil, že pri návrhu na zriadenie eFP sa v parlamente môže oprieť o drvivú väčšinu hlasov poslancov. "Spoločne nedovolíme, aby nám tu cudzia moc rozbíjala krajinu." Pripomenul, že v súvislosti s vyšetrovaním vyzvedačstva a korupcie prepojenej s Ruskou federáciou zadržala polícia niekoľko osôb. Podľa jeho slov bol medzi nimi i bývalý asistent poslanca Miroslava Suju (v súčasnosti Republika) Jozef Mihalčin. V reakcii na Naďove slová Suja potkol, že jeho bývalý asistent nie je z ničoho obvinený.

Pellegrini je za vojská NATO, ale nie za zmuvu s USA

Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini si myslí, že asistent opozičného poslanca sa k zásadným citlivým informáciám nedostane, pokiaľ by mu poslanec netlmočil informácie z niektorých výborov v utajenom režime. Skonštatoval, že do parlamentu aj tak nechodí "veľa tajných klasifikovaných informácií".

Pellegrini deklaroval, že pozícia jeho strany v súvislosti so súhlasom s prítomnosťou vojsk NATO sa nemení. Už skôr avizoval podporu takejto prítomnosti, ak budú mať spojenecké vojská za úlohu chrániť krajinu, a tým aj Alianciu. Pripomenul pritom i záväzky voči partnerom v rámci NATO. Podotkol však, že sa nemení nesúhlasný postoj Hlasu-SD k obrannej dohode s USA. Výhrady má jeho strana aj k prípadnému poskytnutiu našich stíhačiek Ukrajine. "Naše letectvo má zostať v rukách slovenskej armády, nemôžeme všetko rozdať," dodal Pellegrini.

(tasr, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.