Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok varoval cudzie štáty pred presunom systémov protivzdušnej obrany sovietskej výroby S-300 na Ukrajinu. Zdôraznil, že Moskva zničí akýkoľvek vojenský náklad vstupujúci na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe piatkovej správy ruských novín The Moscow Times.
Ako vysvetlil Lavrov, tieto systémy sa nachádzajú na určitých územiach v súlade s medzivládnymi dohodami, ktoré zakazujú ich poskytovanie tretím krajinám.
Slovensko prostredníctvom ministra obrany Jaroslava Naďa avizovalo pripravenosť poskytnúť Ukrajine svoj systém protivzdušnej obrany S-300, ak za to dostane od spojencov v NATO primeranú alternatívu. Ako pripomenul Naď, S-300 je v tejto chvíli jediným systémom protivzdušnej obrany Slovenska. V prípade presunu systému na Ukrajinu však dosiaľ nebola dosiahnutá žiadna dohoda. Prebiehajúce rokovania v tejto záležitosti potvrdil počas štvrtkovej návštevy Slovenska aj americký minister obrany Lloyd Austin.
Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Ružena Sabová podala trestné oznámenie na predsedu strany Smer-SD Róberta Fica. Súvisí to s jeho štvrtkovými (17. 3.) vyjadreniami, ktoré sa dotýkajú profesijnej činnosti Sabovej. TASR o tom v piatok informovala hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.
Sabová podala na Fica trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných činov zasahovania do nezávislosti súdu a ohováranie, dodala Kudjáková.
Šéf Smeru hovoril o "štedrej" Ružene
Smer-SD vo štvrtok vyhlásil, že policajti z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) si mali vybavovať konkrétnych sudcov pre rozhodovanie v kauzách. Líder Smeru-SD Robert Fico poukázal, že jedným zo „spolupracujúcich“ sudcov má byť predseda ŠTS Ján Hrubala. Ten zaujatosť odmietol.
Fico argumentoval prepisom ďalších komunikácií, ktoré majú prepojenie a manipuláciu dokazovať. Citoval z materiálov, ktoré podľa neho opätovne usvedčujú z protiprávnosti konania v súčasnosti už obvinených vyšetrovateľov NAKA i niektorých prokurátorov ÚŠP, rovnako tak zo zaujatosti viacerých sudcov ŠTS či sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta.
Juraj Kliment. Foto: TASR/ Jaroslav Novák
Fico na štvrtkovej tlačovej besede okrem iného citoval sms správy policajtov, ktorí rozoberali, akí sudcovia majú na Špeciálnom súde službu. Ficovi sa nepáči, že policajti hovoria, ako komunikovali s Hrubalom a kritizoval aj to, že čakali na to, kedy bude mať službu „štedrá Ružena“.
Fico hovorí, že sudkyňu Ruženu Sabovú tak volajú preto, lebo rozdáva roky na počkanie. Sabová v minulosti odsúdila viacero verejných činiteľov, napríklad aj exministrov v nástenkovom tendri.
Listinné materiály podľa Fica a ďalších rečníkov na tlačovej konferencii potvrdzujú nielen neoprávnený nátlak na svedkov v mediálne exponovaných kauzách, ale aj obštrukcie voči obhajobe a politizáciu orgánov činných v trestnom konaní vedenú snahou kriminalizovať opozíciu.
Hrubala sa voči Ficovi dôrazne ohradil
Predseda ŠTS Ján Hrubala sa dôrazne ohradzuje voči tvrdeniam predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, že sudca sa dá vybaviť. Hrubala tvrdí, že Fico klame.
"Nič z toho, čo prezentoval (Fico), nedokladuje, že si policajti 'dokázali vybaviť sudcu, ktorého potrebovali'. Ono sa to totiž ani nedá," uviedol Hrubala.
Ján Hrubala. Foto: TASR/Martin Baumann
Predseda ŠTS dodal, že sudcovia s policajtmi iniciatívne nekomunikujú, policajtom sú známe ich služobné telefónne čísla. Podľa jeho slov nič nenasvedčuje tomu, že by či už predtým, alebo dnes zaraďovaní sudcovia do služieb vykonávali svoje povinnosti pod akýmkoľvek nátlakom.
"Dôrazne sa ohradzujem voči tvrdeniu, že sa sudca 'dá vybaviť'. Samozrejme, rozpisy služieb sudcov sú policajtom známe takisto, avšak sudcovia z povahy veci nemôžu niesť a nenesú zodpovednosť za to, kedy ktorý návrh je súdu predložený," skonštatoval Hrubala.
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v marci, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 18 percent hlasov. Na druhom mieste by skončila strana SaS s podporou 14,7 percenta. Tretia by bola strana Smer-SD so 14 percentami hlasov.
Hnutie OĽaNO by získalo 9,4 percenta hlasov. Progresívne Slovensko by podporilo 8,9 percenta opýtaných a KDH 7,4 percenta. Nasleduje Sme rodina so 6,2 percenta a Republika s 5,7 percenta.
Pred bránami parlamentu by zostala SNS s 3,9 percenta hlasov a Aliancia s troma percentami. Do NR SR by sa nedostali ani Za ľudí s 2,6 percenta a Maďarské fórum s 2,3 percenta hlasov.
ĽSNS by volilo 1,8 percenta voličov, Dobrú voľbu a Umiernených 0,9 percenta. Spolu - občianska demokracia by dostala 0,5 percenta hlasov a Naša vlasť 0,3 percenta. Život - národná strana a Komunistická strana Slovenska by zhodne získali po 0,2 percenta hlasov.
Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal 32 mandátov v parlamente, SaS by mala 26 poslancov, Smer-SD 25 poslancov. OĽaNO by obsadilo 17 kresiel, Progresívne Slovensko 16 miest, KDH by malo 13, Sme rodina 11 a Republika desať poslancov.
Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane TV Joj na vzorke 1 000 respondentov. Zber dát sa uskutočnil od 8. do 11. marca.
Spoločnosť Citizen Brick, ktorá vyrába na mieru prispôsobené produkty LEGO, pre "ohromný záujem" vyrobí viac figúrok zobrazujúcich ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Figúrky sa budú predávať v rámci charitatívnej kampane na podporu vojnových utečencov z Ukrajiny.
Ako vo štvrtok informovala spravodajská stanica Sky News, súčasťou vyrobenej série sú aj malé Molotovove kokteily, pričom fľaštičku s horľavinou zdobí ukrajinská zástava. Figúrky Volodymyra Zelenského - v typickej zelenej mikine, zelených nohaviciach a so strniskom na tvári - sa predávali po 91 eur za kus a zápalné fľaše boli v ponuke po deväť eur.
Všetka vyrobená produkcia sa vypredala za 24 hodín, uvádza Sky News. Celkovo sa takto získalo v prepočte 14 966 eur. Výnos z predaja bol venovaný humanitárnej organizácii Direct Relief, ktorá sa po celom svete snaží poskytovať lekársku pomoc ľuďom v núdzi.
Citizen Brick najnovšie oznámil, že vo výrobe sú ďalšie figúrky Zelenského. Spoločnosť očakáva, že ich predajom získa 100 000 dolárov (90 488 eur). Celá suma bude opäť venovaná organizácii Direct Relief na podporu jej úsilia pri poskytovaní zdravotníckych potrieb ukrajinským utečencom.
Novinka v sortimente Citizen Brick je reakciou na udalosti na Ukrajine, ktorá od 24. februára čelí vpádu ruských vojsk. Ide o najväčšiu vojenskú ofenzívu v Európe od druhej svetovej vojny. Ukrajina v súvislosti s ňou zažíva veľkú vlnu solidarity od krajín i spoločností z mnohých krajín celého sveta.
Motorové vozidlá budú môcť v prechodnom období parkovať na chodníku podľa doterajších pravidiel, a to až do 30. septembra 2023. Táto úprava umožní mestám a obciam získať čas na vyriešenie nedostatku parkovacích miest. Vyplýva to z návrhu zákona o cestnej premávke, ktorý vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR.
Cieľom návrhu je umožniť vybraným motorovým vozidlám od účinnosti zákona, ktorá sa navrhuje dňom vyhlásenia, do 30. septembra 2023 parkovanie na chodníku za pravidiel, ktoré platili do 28. februára tohto roka. Na základe ostatnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2022, totiž došlo k zániku možnosti pre vybrané motorové vozidlá parkovať na chodníku priľahlom k ceste pri zachovaní voľného priestoru 1,5 metra.
Kompromisné riešenie
"V mimoriadne exponovaných lokalitách spôsobí táto nová úprava mnohým obciam, respektíve mestám a mestským častiam, parkovací kolaps, keďže vzhľadom na počet áut tieto jednotky územnej samosprávy jednoducho nemajú a do tejto doby nestihnú vytvoriť nové parkovacie miesta, respektíve vyznačiť dopravné značenie, ktoré umožní parkovanie na chodníkoch," podotkli predkladatelia v dôvodovej správe.
Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Petra Cmoreja (SaS) sa prechodné obdobie skrátilo, pôvodne ho predkladatelia navrhovali až do 31. marca 2024. S tým nesúhlasilo napríklad mesto Bratislava, ktoré to považovalo za príliš dlhú lehotu. Koniec septembra 2023 je podľa Cmoreja kompromisom. Priblížil, že to súvisí aj s tým, že v lete sa najlepšie robí dopravné značenie, preto sa lehota končí po lete.
Upravila sa aj najvyššia hmotnosť vozidla, ktoré môže stáť na chodníku pri dodržaní ostatných pravidiel, a to z 3 500 kilogramov (kg) na 2 800 kg. Dôvodom je, že chodníky sú projektované zhruba na nosnosť 2 800 kg a týmto spôsobom sa vylúčia veľké dodávky. Z pozmeňujúceho návrhu vyplynula aj úprava, ktorá pridala elektrické kolobežky, ktoré by podľa pôvodného znenia nemohli byť zaparkované na chodníku.
Cmorej zároveň vo štvrtok na tlačovej konferencii vyzval obce, aby mysleli na to, že toto predĺženie povolenia parkovania na chodníkoch je "skoro určite" posledné. "Ja si po tých rokovaniach neviem prestaviť, že za rok a pol by niekto ešte predlžoval možnosť parkovať na chodníkoch, keďže majú naozaj rok a pol na to, aby si osadili dopravné značenie na chodníkoch, kde chcú povoliť parkovanie, alebo vyznačili nové parkovacie miesta tam, kde to je možné," dodal poslanec.
Zákon bude účinný dňom vyhlásenia, ak ho podpíše prezidentka SR. Zároveň tým zanikne trestnosť priestupku za parkovanie na chodníku pri dodržaní ostatných pravidiel. "Ak niekto v tom medziobdobí dostal pokutu za to, že zaparkoval na chodníku a všetko ostatné bolo dodržané, to znamená, 1,5 metra miesta pre chodcov zostalo a ani žiaden iný paragraf zákona o cestnej premávke neporušil a nezaplatil pokutu na mieste, tak účinnosťou tohto zákona sa správne konanie o tomto priestupku zastaví, lebo zanikne trestnosť tohto porušenia zákona," skonštatoval Cmorej.
Obava z pandémie na Slovensku klesá, vystriedal ju strach z rastúcich cien, vojny na Ukrajine a stavu slovenského zdravotníctva. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?
Respondenti v prieskume uviedli, že sa najviac obávajú rastúcich cien energií a inflácie (85,7 percenta), vojny na Ukrajine (78,2 percenta) a stavu slovenského zdravotníctva (77 percent). Obavy tiež pociťujú z popularity extrémistických skupín na Slovensku (64,7 percenta) a z príchodu vojnových utečencov (62,6 percenta). Pandémie koronavírusu sa obáva 44,5 percenta opýtaných.
"Rastúce ceny a napadnutie Ukrajiny vojskami Ruskej federácie pomáhajú rýchlo zabudnúť na obdobie pandémie. Dva roky po jej začiatku na Slovensku sa s výrazným náskokom pred klesajúcimi obavami z koronavírusu ocitajú obavy z rastúcich cien, stavu nášho zdravotníctva a vojny na Ukrajine," skonštatoval Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Prieskum sa uskutočnil od 24. februára do 1. marca na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Od polovice apríla už viac ruské vajce od slovenského výrobcu RYBA Košice na pultoch nenájdete.
Slovenský výrobca RYBA Košice od 14. apríla trvalo premenuje výrobok „ruské vajce“ na Piknik vajce a Piknik vajce DUO. Spoločnosť tým vyjadruje svoj nesúhlas s ruskou agresiou na Ukrajine.
„Stojíme za Ukrajinou a chceme vyjadriť podporu a solidaritu ukrajinskému ľudu. Preto sme sa rozhodli, skôr ako trvalo zmeníme názov produktov, že označíme existujúce výrobky dolepkou ,Na pomoc Ukrajine‘. Veríme, že sa nám týmto symbolickým krokom a finančnou podporou organizácie podarí zmierniť dopady na nevinných ľudí, ktorí sú nútení utekať zo svojich domovov,“ hovorí Richard Duda, generálny riaditeľ TAURIS GROUP, pod ktorú patrí výrobca RYBA Košice.
Produkty s dolepkami nájdete v obchodoch od štvrtka 17. marca. Dostupné budú do konca apríla. Výťažok z ich predaja poputuje organizácii Človek v ohrození, ktorá ich využije na humanitárnu pomoc Ukrajine.
Ide už o druhú zmenu v názve produktu, ktorý bol doposiaľ „ruský“. Ešte 2. marca oznámila česká spoločnosť Prima, že premenuje pochúťku Ruská zmrzlina. Po novom bude Prima vyrábať rovnakú pochúťku pod názvom Ukrajinská zmrzlina. Prima to pokladá za gesto solidarity s vojnou zmietanou Ukrajinou.
Rôznym podobným formám protestu proti ruskej politike sa Štandard venoval v samostatnom článku.
Čo je to urbanizmus? Ako sa tvorí územný plán mesta? A ako by mohol vyzerať Trenčín o 20 rokov? Aj to sú informácie, ktoré nám prezradí Martin Beďatš, hlavný architekt mesta Trenčín - hosť ďalšieho podcastu.
Slovenská republika sa zatiaľ nedohodla na poskytnutí systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine, uviedol vo štvrtok minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Podotkol však, že ak Slovensko získa alternatívu, bude rád, keď sa systému zbaví a zároveň sa tak pomôže Ukrajine. Zdôraznil potrebu zbaviť sa závislosti od ruskej techniky.
"Všetci sa snažíme pomáhať Ukrajine tak, ako len vieme, ale ja som minister obrany SR. Musím sa pozerať v prvom rade na to, aby slovenské obranné záujmy boli naplnené," vyhlásil Naď. Poukázal na to, že ide o jediný systém protivzdušnej obrany a SR zatiaľ nemá alternatívu. Žiadna dohoda podľa neho nebola urobená ani v prípade stíhačiek MiG-29.
Minister apeloval na potrebu zbaviť sa závislosti od ruskej techniky. Ako vysvetlil, migy i S-300 dokážu udržiavať pri chode iba ruské spoločnosti, čo je v aktuálnej situácii "prakticky nemožné".
"Ak dnes niekto vyplakáva a zneužíva túto tému na politickú rétoriku a tvrdí, že tento fantastický systém by sme chceli niekomu dať, pýtam sa, akým spôsobom ho máme servisovať, modernizovať, zabezpečiť náhradné dielce, keď krajina, ktorá to dokáže, je vojnovým agresorom a akákoľvek spolupráca je nemožná," povedal Naď. Zvýraznil potrebu vyriešiť otázku nadzvukového letectva a protivzdušnej obrany.
Slovensko podľa ministra už dávno pred ruskou agresiou začalo komunikovať so spojencami o zaistení ochrany vzdušného priestoru SR po ukončení činnosti stíhačiek MiG-29. "Situácia na Ukrajine tento proces urýchlila," podotkol s tým, že o téme bude informovať až po tom, ako bude všetko dohodnuté a rozhodnuté.
Jaroslav Naď. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Rusko: Dodanie protivzdušných systémov Ukrajine by bolo destabilizačným faktorom
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že poskytnutie systémov protivzdušnej obrany Ukrajine by bolo destabilizačným faktorom, ktorý by krajine nepriniesol mier. TASR prevzala správu od agentúry Reuters.
"Takéto dodávky... by boli destabilizačným faktorom, ktorý rozhodne neprinesie Ukrajine mier... Z dlhodobého hľadiska by to mohlo mať oveľa nebezpečnejšie následky," povedala na brífingu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu amerických zákonodarcov, aby urobili viac pre ochranu Ukrajiny, ktorá čelí ruskej vojenskej invázii. Chcel, aby USA presadili zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou, a požiadal o lietadlá a obranné systémy.
Ako poznamenal Reuters, slovenský premiér Eduard Heger ešte v nedeľu uviedol, že NATO by mohlo prediskutovať otázku dodania slovenského systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine.
Spojené štáty a ich spojenci sa chcú vyhnúť zatiahnutiu NATO do konfliktu, ale poskytujú Kyjevu vojenskú pomoc odvtedy, čo Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu.
21:21 Premiér: Sme ochotní poskytnúť vojenskú techniku, ak neohrozíme našu bezpečnosť
Slovenská vláda je ochotná poskytnúť vojenskú techniku, ale len za podmienok, že neohrozíme bezpečnosť vlastnej krajiny. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) o tom informoval na sociálnej sieti po štvrtkovom stretnutí s ministrom obrany Spojených štátov amerických Lloydom Austinom.
Predseda vlády zdôraznil, že si cení záväzok spojencov zvýšiť bezpečnosť Slovenska. Dodal, že už v najbližších dňoch príde na Slovensko z USA technika, potrebná na zvýšenie obranyschopnosti. Heger s Austinom hovorili aj o pomoci Ukrajine, ktorú Slovensko poskytuje a bude v tom ďalej pokračovať. "Musíme spraviť všetko, čo je v našich silách, aby Ukrajina nepadla do rúk Vladimira Putina," podotkol Heger.
Ako dodal, Austin ho ubezpečil, že máme v USA silného spojenca, ktorý nám v prípade útoku okamžite príde na pomoc a ochráni slovenských občanov. "Tieto slová sú v čase, keď Rusko agresívne napadlo nášho východného suseda, veľmi dôležité," povedal premiér.
Americký minister obrany Lloyd Austin predseda vlády SR Eduard Heger. Foto: Jaroslav Novák/TASR
21:01 NBC News: Ruské sily obsadili mesto Izium v Charkovskej oblasti
Ruské sily obsadili mesto Izium v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, informovala vo štvrtok televízia NBC News s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa rezortu obrany USA. Zástupca starostu Iziumu pred dvoma dňami varoval, že mestu ležiacemu medzi Charkovom a Doneckom, ktoré je už viac ako dva týždne v obkľúčení, rýchlo dochádzajú zásoby a naliehavo potrebuje humanitárne koridory, ktoré by pomohli civilistom uniknúť zo strašných podmienok.
21:00 USA: Ruské útoky na civilistov sú vojnovým zločinom, Putin je vražedný diktátor
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok obvinil Rusko z páchania vojnových zločinov tým, že na okupovanej Ukrajine útočí na civilistov. "Úmyselné útoky na civilistov sú vojnovým zločinom. Po všetkej tej deštrukcii, ktorá sa udiala v uplynulých týždňoch, je pre mňa ťažké usúdiť, že Rusi robia niečo iné," povedal Blinken.
Podľa jeho slov tiež Rusko nevyvíja vážne úsilie pri rokovaniach s Ukrajinou s cieľom ukončiť vojnu, ktorá trvá od 24. februára. "Na jednej strane chválime Ukrajinu za to, že sedí za rokovacím stolom napriek tomu, že je každú minútu bombardovaná. Zároveň som nezaznamenal žiadne zmysluplné úsilie Ruska o ukončenie tejto vojny prostredníctvom diplomacie," dodal.
20:00 Prezidentka: Kompenzačné opatrenia sú pre nízkopríjmové skupiny ľudí nevyhnutné
Cielené kompenzačné opatrenia sú pre nízkopríjmové skupiny ľudí nevyhnutné. Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa na tom vo štvrtok zhodla v diskusii s ekonomickými odborníkmi Viliamom Páleníkom, Jánom Pokrivčákom a Ivanom Miklošom. Hovorili spolu o potravinovej bezpečnosti a vyšších cenách potravín.
Hlava štátu zdôraznila, že svet prechádza z jednej krízy do druhej. Dôsledky pandémie a prebiehajúca ruská agresia na Ukrajine podľa Čaputovej majú a budú mať vplyv aj na infláciu a zvyšovanie cien niektorých komodít. Najmä palív, energií a potravín. "Slovensko je súčasťou jednotného európskeho trhu, a preto obavy z nedostatku potravín dnes nie sú na mieste. Na mieste je však prijímanie opatrení, ktoré najviac ohrozeným skupinám ľudí pomôžu dôsledky zdražovania prekonať," skonštatovala.
19:35 Biden na stretnutí s írskym premiérom Martinom odsúdil Putinovu "surovosť"
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok na virtuálnom stretnutí s írskym premiérom Micheálom Martinom odsúdil "surovosť" ruského prezidenta Vladimira Putina. "Putinova surovosť a to, čo jeho vojaci robia na Ukrajine, je jednoducho neľudské," povedal Biden.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
18:20 ČR: Senát schválil vyslanie vojakov do jednotky NATO na Slovensku
Český Senát vo štvrtok schválil návrh na vyslanie 650 vojakov na Slovensko, kde budú veliť jednotke NATO. Slovenská misia českých vojakov má posilniť obranu východného krídla Severoatlantickej aliancie v súvislosti s ruským napadnutím Ukrajiny, informujú webové Novinky.cz.
"Vyslanie našich vojakov na Slovensko je naozaj veľmi silné politické gesto, ktoré nespochybniteľným spôsobom vyjadruje našu ochotu napĺňať záväzok kolektívnej obrany v rámci NATO," povedal na pléne minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský.
18:09 Červený kríž hlási pokrok v prípade návštev vojnových zajatcov na Ukrajine
Červený kríž vidí pokrok vo svojom úsilí získať prístup k vojnovým zajatcom na Ukrajine, ktorá čelí ruskej invázii. Vo štvrtok to uviedol prezident Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Peter Maurer.
"Otázka zajatcov je kľúčovou otázkou... Pokrok ma povzbudil. Objektívne je to tak, že MVČK je informovaný a môže navštíviť všetkých väzňov," povedal Maurer. "Tento pohľad na ľudskosť je niečo, čoho potrebujeme ešte viac," konštatoval.
Vrana letí okolo nápisu Milujem Ukrajinu v centre Kyjeva, Foto: TASR/AP
18:02 Banka JPMorgan Chase dostala platbu dlhu z Ruska
Americká korešpondenčná banka JPMorgan Chase prijala platbu dlhu od centrálnej banky Ruska a po preverení u amerických úradov ju spracovala.
ňProstriedky boli zaslané banke Citigroup, platobnému agentovi zodpovednému za vyplácanie držiteľov dlhopisov, uviedol vo štvrtok zdroj, podľa ktorého išlo o platbu v dolároch. Po jej pripísaní na účet platobného agenta bude
16:40 Pri ostreľovaní mesta Merefa prišlo o život najmenej 21 ľudí
Najmenej 21 ľudí zahynulo a ďalších 25 utrpelo zranenia pri štvrtkovom ruskom ostreľovaní mesta Merefa v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Informáciu zverejnila TASR na základe správy agentúry AFP s odvolaním sa na miestnu prokuratúru.
Delostrelecká paľba zasiahla v Merefe v skorých ranných hodinách budovu školy a kultúrny dom, uviedla prokuratúra v príspevku na Facebooku. Zo zranených je desať ľudí vo vážnom stave.
Charkov, druhé najväčšie ukrajinské mesto ležiace zhruba 30 kilometrov severne od Merefy, je v posledných týždňoch neustále terčom leteckých útokov ruských síl, ktoré spôsobili vážne škody.
16:30ESA pre konflikt na Ukrajine pozastavuje rusko-európsku misiu na Mars
Európska vesmírna agentúra (ESA) vo štvrtok oznámila, že pozastavuje rusko-európsku misiu ExoMars, ktorá má na Mars dopraviť prieskumné vozidlo. Dôvodom je vojna na Ukrajine a súvisiace sankcie zavedené voči Rusku. TASR správu prevzala z agentúry AFP a oficiálnej webovej stránky ESA.
Rada ESA na stretnutí v Paríži v dňoch 16. – 17. marca posúdila situáciu, ktorá nastala z dôvodov vojny na Ukrajine. Rozhodla, že v súčasnosti nie je možné pokračovať v spolupráci s ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos na misii ExoMars.
ESA vo vyhlásení na svojej oficiálnej webovej stránke vo štvrtok odsúdila "ľudské obete a tragické následky" agresie voči Ukrajine. Takisto súhlasí so sankciami zavedenými voči Rusku, hoci si uvedomuje, že môžu mať vplyv na vedecký výskum vesmíru.
Generálny riaditeľ Roskosmosu Dmitrij Rogozin označil v reakcii rozhodnutie ESA za "veľmi trpké pre všetkých nadšencov vesmíru". Vo vyjadrení na sociálnej sieti podľa AFP dodal, že Rusko "uskutoční túto výskumnú expedíciu samo".
16:20 Ukrajina požiadala Turecko, aby bolo medzi garantmi budúcej dohody s Ruskom
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba požiadal vo štvrtok Turecko, aby bolo garantom akejkoľvek budúcej dohody s Ruskom, a to spolu s piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN a Nemeckom, uviedol turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu počas návštevy Ukrajiny. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
"Ukrajina predložila ponuku na dohodu o kolektívnej bezpečnosti: P5 (päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN), Turecko a Nemecko. Ruská federácia nemá námietky," povedal Čavušoglu počas návštevy ukrajinského mesta Ľvov. Piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN sú Čína, Francúzsko, Rusko, Británia a Spojené štáty.
Turecko udržiava úzke vzťahy s Ukrajinou aj Ruskom a ponúklo sa ako sprostredkovateľ medzi oboma bojujúcimi stranami. Čavušoglu navštívil v stredu Moskvu a na spoločnej tlačovej konferencii s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom vyzval na ukončenie krviprelievania a okamžité prímerie v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol, aby sa umožnila evakuácia uviaznutých civilistov vrátane tureckých občanov.
16:15 Ministri obrany Slovenska aj USA chcú ďalej pomáhať Ukrajine
Slovenská republika i Spojené štáty americké sú naďalej pripravené posilňovať obranu Ukrajiny. Minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO) a minister obrany USA Lloyd Austin to deklarovali po štvrtkovom rokovaní v Bratislave.
Obaja potvrdili diskusie o možnom poskytnutí slovenského systému protivzdušnej obrany S-300. Slovenský minister však zdôraznil, že to bude možné, až keď bude mať SR zaň náhradu. Témou rokovania bolo aj zabezpečenie vzdušného priestoru Slovenska do nasadenia stíhačiek F-16, ktorých dodanie sa oneskorí.
16:04 Ruská diplomacia: Vyhostenie diplomatov zo SR povedie k degradácii vzťahov
Rozhodnutie Slovenska vyhostiť troch ruských diplomatov povedie k degradácii bilaterálnych vzťahov medzi oboma krajinami, uviedla vo štvrtok na brífingu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
"Sme sklamaní z ďalšieho nevľúdneho kroku zo strany slovenských úradov. Pod prehnanou zámienkou sa rozhodli do 72 hodín vyhostiť troch diplomatických zamestnancov ruských zahraničných misií... Na pozadí démonizácie vzťahov s Ruskom zo strany Západu takáto politika zámerného zhoršovania na bilaterálnej úrovni vedie k degradácii našej spolupráce," povedala Zacharovová.
"Možno alebo zrejme sa Bratislava s rovnakou posadnutosťou snaží držať krok s ostatnými západnými krajinami, ktoré sú k nám nepriateľské, a tak sa zaviazala rozpútať protiruskú kampaň zrejme neuvedomujúc si, kam by ju to mohlo priviesť – a privedie, ak sa toto všetko nezastaví," dodala Zacharovová.
15:25 Z divadla v Mariupole už zachránili 130 ľudí
Približne 130 civilistov zatiaľ zachránili zo zbombardovaného divadla v ukrajinskom meste Mariupol, kde sa ľudia ukryli pred útokmi ruských síl, informovala vo štvrtok tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na ukrajinskú poslankyňu Olhu Stefanišynovú.
"Dobrá správa, ktorú tak naliehavo potrebujeme. Protiletecký kryt pod divadlom v Mariupole to vydržal. Zachránených bolo už približne 130 ľudí," napísala na Facebooku Stefanišynová. "Je to zázrak," dodala a opísala, ako záchranári odstraňujú trosky, aby spod nich vyslobodili ďalších preživších.
Ukrajinský poslanec Dmytro Gurin, na ktorého sa odvolala stanica BBC, predtým oznámil, že väčšina z vyše 1000 žien a detí ukrývajúcich sa v kryte civilnej ochrany v divadle v Mariupole, ktoré sa v stredu stalo terčom útoku ruských síl, prežila.
Zničený ruský raketomet. Foto: Internet
14:53 Litva žiada vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou
Litovský parlament vo štvrtok jednomyseľne hlasoval za vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Vo svojom stanovisku žiada OSN, aby okamžite prijala opatrenia na vytvorenie bezletovej zóny a zabránila tak masovým obetiam z radov civilistov.
Parlament ďalej vyzýva parlamenty ostatných štátov, aby pracovali na zriadení humanitárnych koridorov na Ukrajine, zatiaľ čo by sa mala pripravovať technická stránka bezletovej zóny.
14:41 NATO sa nezapojí do vojny na Ukrajine, tvrdí nemecký kancelár
Nemecký kancelár Olaf Scholz ocenil prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý vo štvrtok adresoval poslancom Spolkového snemu, a prisľúbil, že Berlín poskytne Kyjevu ďalšiu podporu v boji proti ruskej agresii. Scholz však zároveň zdôraznil, že Severoatlantická aliancia sa do vojny na Ukrajine vojensky nezapojí.
"Stojíme na strane Ukrajiny," ubezpečil Scholz po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v Berlíne a Zelenskému sa poďakoval za "pôsobivé slová". "Avšak jedno sme formulovali jasne a zreteľne - NATO vojensky do tejto vojny nezasiahne," zdôraznil kancelár.
14:33 HRW vyzýva Ukrajinu, aby prestala zverejňovať videá so zajatými ruskými vojakmi
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) vyzýva ukrajinských predstaviteľov, aby prestali zverejňovať videá so zajatými ruskými vojakmi, keďže je to v rozpore so Ženevskými konvenciami o dôstojnom zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.
Organizácia HRW pripomenula, že ukrajinské orgány predviedli na tlačovú konferenciu v Kyjeve zajatých ruských vojakov a tieto zábery potom šírili prostredníctvom svojich oficiálnych účtov na sociálnych sieťach. Zajatci boli podľa záberov ponižovaní alebo zastrašovaní. Ukrajinská bezpečnostná služba a ministerstvo vnútra zverejnili na sociálnych sieťach videá s ruskými zajatcami aj s ich menami, identifikačnými číslami a inými osobnými údajmi.
13:58 Peskov: Rokovania s Ukrajinou pokračujú, k dohode ešte nedošlo
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že ruská delegácia vkladá veľa energie do rozhovorov o možnej mierovej dohode s Ukrajinou, ktorá by mohla rýchlo zastaviť ruskú vojenskú operáciu. Peskov tvrdil, že ruská delegácia je pripravená pracovať na dohode nepretržite a "túto pripravenosť preukazuje". Hovorca Kremľa sa tiež snažil tvrdiť, že "podobnú horlivosť na ukrajinskej strane" nevidno, nad čím vyjadril poľutovanie.
13:56 Čínsky veľvyslanec: Ukrajinu nikdy nenapadneme
Čína nikdy nenapadne Ukrajinu, vyhlásil čínsky veľvyslanec na Ukrajine Fan Sien-žung, v súčasnosti sídliaci v Ľvove, na pondelkovom stretnutí so šéfom oblastnej samosprávy Maxymom Kozyckým.
"Čína nikdy nenapadne Ukrajinu. Pomôžeme, najmä ekonomicky. V situácii, v ktorej sa nachádzate, sa zachováme zodpovedne," zdôraznil veľvyslanec, ktorý podľa Kozyckého taktiež informoval, že čínske veľvyslanectvo, ktoré sa z Kyjeva presťahovalo do Ľvova, tam nateraz zostane.
Peking naďalej odmieta odsúdiť inváziu Ruska na Ukrajinu. V utorok Čína uviedla, že nie je súčasťou konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou a nechce byť zasiahnutá sankciami Západu.
13:33 Reznikov: Ukrajina vyšetruje haváriu dronu v Chorvátsku, určite ho tam neposlala
Zrútenie dronu v Chorvátsku minulý týždeň vyšetrujú ukrajinské orgány. Už teraz je však možné povedať, že Ukrajina do Chorvátska žiaden dron neposlala. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje TASR na základe správy agentúry HINA.
"S mojím chorvátskym kolegom som v dennom kontakte. Incident vyšetrujeme a môžem s istotou potvrdiť, že Ukrajina smerom na Chorvátsko dron nevypustila. Chorvátsko je naším priateľom a nikdy by sme mu to neurobili," vyhlásil Reznikov prostredníctvom videohovoru na zasadnutí výboru pre zahraničné záležitosti a podvýboru pre bezpečnosť a obranu Európskeho parlamentu a európsko-ukrajinskej parlamentnej delegácie.
Ukrajinskí vojaci strieľajú do vzduchu počas pohrebu svojich dvoch kolegov Romana Raka a Mykolu Mykytiuka v obci Staryči na západe Ukrajiny. Foto: TASR/AP
13:08 Kremeľ odmietol nariadenie MSD o zastavení vojenskej ofenzívy na Ukrajine
Kremeľ vo štvrtok odmietol nariadenie Medzinárodného súdneho dvora (MSD) o pozastavení vojenských útokov na Ukrajine. Vyjadrenie z Moskvy prišlo deň po rozhodnutí súdu v Haagu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že na zastavení bojov sa musia dohodnúť Moskva a Kyjev. Dodal, že ruská delegácia zatiaľ ukazuje väčšiu pripravenosť na rokovania než ukrajinská strana.
12:58 Ukrajinský minister obrany vyzval EP, aby označil Putina za vojnového zločinca
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vyzval vo štvrtok poslancov Európskeho parlamentu (EP), aby označili šéfa Kremľa Vladimira Putina za vojnového zločinca.
Reznikov prostredníctvom videokonferencie hovoril s europoslancami z Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE). Na virtuálne rokovanie boli prizvaní aj členovia Delegácie EP pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina.
Ukrajinský minister informoval poslancov Európskeho parlamentu o najnovšom vývoji na Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii. Uviedol pritom viacero príkladov vojnových zločinov spáchaných ruskými silami na Ukrajine vrátane stredajšieho leteckého útoku na divadlo v Mariupole.
12:29 Guardian: Vládne weby v Rusku vyradil bezprecedentný počítačový útok
Webové stránky ruských úradov a vládnych agentúr zasiahol bezprecedentný kybernetický útok, informovalo vo štvrtok ruské ministerstvo pre digitálny rozvoj, telekomunikácie a masmédiá. Mnisterstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že kým intenzita predchádzajúcich útokov bola maximálne 500 gigabajtov, najnovšie dosiahla jeden terabajt. Rezort na margo toho uviedol, že útoky sú "dvakrát až trikrát silnejšie ako najzávažnejšie incidenty, ktoré sme museli riešiť v minulosti".
12:15 Slovinsko má na Slovensko vyslať do 200 vojakov, mandát eFP sa upraví
V rámci posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO by na Slovensku malo pôsobiť do 200 slovinských vojakov. Schválený mandát sa tak má upraviť, keďže hovorí o stovke vojakov Slovinska. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval po štvrtkovom rokovaní so svojím slovinským náprotivkom Matejom Toninom.
Slovinskú v jednotku v rámci eFP na Slovensku by mala tvoriť mechanizovaná rota s kolesovou obrnenou technikou. Umiestnená bude pravdepodobne na Lešti. "Predpokladám, že v horizonte mesiaca alebo dvoch môže dôjsť k postupnému príchodu slovinských ozbrojených síl na naše územie," načrtol Naď. Poukázal na schvaľovacie procesy v oboch krajinách. Zároveň pripustil aj ďalšie zmeny počtov v schválenom mandáte eFP.
11:33 Medvedev: Máme silu na to, aby sme našich nepriateľov poslali tam, kam patria
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok varoval Spojené štáty, že Moskva má dostatočnú silu na to, aby poslala svojich "drzých nepriateľov tam, kam patria".
Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie, obvinil Západ z "rusofóbneho sprisahania s cieľom roztrhať Rusko". Odkázal však, že to sa nepriateľom Ruska nepodarí.
Spojené štáty so svojimi spojencami uvalili na Rusko tvrdé sankcie pre ruskú inváziu na Ukrajinu. Moskvu nimi odstrihli od veľkej časti svetovej ekonomiky. Americký prezident Joe Biden v stredu nazval ruského prezidenta Vladimira Putina vojnovým zločincom.
09:42 Zelenskyj v Bundestagu: Rusko chce Európu rozdeliť novým "berlínskym" múrom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v štvrtkovom online prejave k poslancom nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu) vyzval kancelára Olafa Scholza, aby pomohol zrútiť nový múr, ktorý stavia v Európe putinovské Rusko. Odkazoval tým na niekdajší Berlínsky múr, ktorý bol v časoch studenej vojny symbolom rozdeleného Nemecka aj Európy. TASR informuje na základe správy agentúry AFP a nemeckých médií.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v štvrtkovom online prejave k poslancom nemeckého Spolkového snemu. Foto: TASR/AP
10:17 Ľudia skrývajúci sa v kryte pod mariupolským divadlom zrejme prežili
Bombový kryt pod zničeným divadlom v Mariupole odolal útoku. Hovorí to kyjevský dopisovateľ britskej televízie BBC James Waterhouse s odkazom na ukrajinské úrady.
Predpokladá sa, že všetci alebo aspoň väčšina ľudí skrývajúcich sa v kryte prežila bombardovanie. Začalo sa pracovať na ich vyslobodení z trosiek stavby.
Divadlo bolo v stredu podvečer zasiahnuté bombou alebo raketou, podľa všetkého počas ruského útoku. Rusi odmietajú, že by na budovu zaútočili.
09:53 Británia: Ruská invázia na Ukrajinu sa zastavila na všetkých frontoch
Postup ruskej armády na Ukrajine sa "do značnej miery zastavil na všetkých frontoch", uviedlo vo štvrtok ráno britské ministerstvo obrany. TASR prevzala túto informáciu zo stanice BBC. Rezort obrany v Londýne v pravidelnej hodnotiacej správe ďalej konštatoval, že ruské sily "dosiahli v posledných dňoch minimálny pokrok na súši, na mori alebo vo vzduchu a naďalej majú ťažké straty". "Odpor Ukrajincov zostáva pevný a dobre koordinovaný. Veľká väčšina ukrajinského územia vrátane všetkých veľkých miest zostáva v rukách Ukrajincov," hodnotí britské ministerstvo.
Dobrovoľník ukrajinských síl územnej obrany stojí pri svojom obrnenom vozidle APC na ulici v Charkove. Foto: TASR/AP
09:12 Rakety zasiahli bytový dom v Kyjeve, aj školu a kultúrny dom v Merefe
Najmenej jednu obeť a troch zranených hlásia vo štvrtok z Kyjeva po tom, ako tam trosky zo zostrelenej rakety vo štvrti Darnyckyj zasiahli a poškodili 16-poschodový bytový dom. Podľa spravodajskej stanice CNN o tom vo štvrtok informovali ukrajinské úrady.
Záchranná služba uviedla, že hlásenie o požiari a zásahu bytového domu v Kyjeve dostala krátko po 05.00 h miestneho času. Televízia CNN dodala, že hasiči už medzičasom požiar uhasili. Z budovy bolo evakuovaných asi 30 ľudí. Záchranári ešte pátrajú po prípadných ďalších osobách, ktoré by sa mohli nachádzať v budove.
Raketa zasiahla v noci okolo 03.30 h miestneho času aj budovu školy a kultúrny dom v meste Merefa v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, informoval vo štvrtok spravodajský web Nexta. Budova školy bola čiastočne zničená. Požiar likvidovali hasiči. Správy o obetiach a zranených zatiaľ nie sú k dispozícii.
08:56 Európsky súd pre ľudské práva pozastavil posudzovanie sťažností proti Rusku
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), orgán Rady Európy (RE), rozhodol, že pozastaví posudzovanie všetkých sťažností voči Ruskej federácii. Uvádza sa to vo vyhlásení tlačovej služby ESĽP, o ktorom vo štvrtok informovala agentúra AFP. Vo vyhlásení zverejnenom v stredu sa píše, že posudzovanie sťažností je pozastavené, kým sa v práci ESĽP neurčia právne dôsledky vystúpenia Ruskej federácie z Rady Európy.
Podľa údajov zverejnených v januári zo 70-tisíc prípadov, ktoré súd sídliaci vo francúzskom meste Štrasburg rieši, 24 percent podali ruskí občania. Ďalších vyše 20 percent podali Turci, 16 percent Ukrajinci a osem percent Rumuni.
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) v utorok jednomyseľne schválilo uznesenie, podľa ktorého Rusko nemôže zostať členom tejto organizácie. V ten istý deň ruská vláda oznámila RE, že z nej vystupuje a upúšťa aj od svojich záväzkov vyplývajúcich z Európskeho dohovoru o ľudských právach. Výbor ministrov RE následne - v stredu - rozhodol o okamžitom vylúčení Ruska z RE. Rusko bolo členom Rady Európy 26 rokov.
08:52 Morawiecki vyzval Bidena, Johnsona, Macrona a Scholza, aby tiež navštívili Kyjev
Poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý spoločne s predsedami vlád Česka a Slovinska v utorok navštívil Kyjev, vyzval aj ďalších svetových lídrov, aby takisto podnikli takúto cestu na podporu Ukrajiny, ktorá už tri týždne čelí agresívnej ruskej ofenzíve.
"Vyzývam (nemeckého) kancelára (Olafa) Scholza, (britského) premiéra (Borisa) Johnsona, amerického prezidenta (Joea) Bidena a francúzskeho prezidenta (Emmanuela) Macrona a všetkých šéfov vlády štátov Európskej únie, aby takisto odcestovali do Kyjeva," povedal Morawiecki v rozhovore pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Bild.
"Mali by sa pozrieť do očí ženám a deťom a pomôcť im zachrániť ich život a samostatnosť (ich krajiny)," uviedol šéf poľskej vlády. Dodal, že Ukrajinci predsa bojujú "za hodnoty Európy a západného sveta".
Morawiecki tiež naďalej žiada NATO o pomoc pri riešení konfliktu na Ukrajine. Vzhľadom na ruskú inváziu potrebuje Kyjev podľa jeho slov "pomoc od slobodného sveta". "To môže znamenať vytvorenie bezletovej zóny alebo spustenie humanitárnej misie na záchranu ľudských životov," priblížil.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu po mimoriadnom stretnutí ministrov obrany členských krajín Aliancie zdôraznil, že panuje "zhoda v tom, že NATO by nemalo vyslať na Ukrajinu nijaké pozemné ani vzdušné sily".
Morawiecki od nemeckej vlády okrem toho žiada zákaz dovozu ruskej ropy a plynu. "Pretože kto chce zastaviť Putinovu vojnovú mašinériu, musí zastaviť import ropy a plynu z Ruska," zdôraznil. Preto je podľa neho nutné, aby Nemecko a EÚ čo najskôr zaviedli "úplné energetické embargo voči Rusku". Keď ruskému prezidentovi Vladimirovi "Putinovi dôjdu ruble a doláre, potom sa skončí aj jeho vojna", poznamenal. "Pretože potom jeho krajina skrachuje," dodal.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer v Kyjeve rokoval s Petrom Fialom, Mateuszom Morawieckym a Janezom Janšom, ktorí pricestovali do hlavného mesta Ukrajiny vlakom. Za Poľsko sa na rokovaní zúčastnil aj vicepremiér Jaroslaw Kaczyňski.
Na videosnímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (štvrtý sprava) hovorí počas stretnutia so slovinským premiérom Janezom Janšom, českým premiérom Petrom Fialom, poľským premiérom Mateuszom Morawieckým a poľským vicepremiérom Jaroslawom Kaczyňským, tretí vpravo poľský premiér Denys Šmyhal 15. marca 2022 v Kyjeve. Foto: TASR/AP
08:31 Spojené štáty poskytnú Ukrajine 100 smrtiacich dronov
Spojené štáty poskytnú Ukrajine - v rámci rozsiahleho balíka vojenskej pomoci - aj 100 smrtiacich dronov. Informovala o tom agentúra AP citujúc amerického predstaviteľa "oboznámeného s týmto rozhodnutím".
Zdroj z prostredia armády USA pod podmienkou anonymity uviedol, že pôjde o systémy protivzdušnej obrany Switchblade 300.
Predstavitelia Kongresu Spojených štátov pre stanicu NBC News uviedli, že tento systém umožňuje "presné zásahy" aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.
Podľa agentúry AFP sú drony Switchblade fakticky "lietajúcimi bombami", ktoré sú riadené na diaľku operátormi a vybavené kamerami.
Washington prisľúbil Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii, ďalšiu vojenskú pomoc vrátane taktických dronov, raketometov, granátometov, pušiek, guľomety, nepriestrelných viest a munície.
The Switchblade is used to hit Targets that have already be Identified by Forward Units or Surveillance Aircraft and is Fired by Ground Forces out of a Mortar Tube, the Switchblade already having Directional Coordinates when Fired than proceeds to a Target blowing up on Impact. pic.twitter.com/eEwKGIHPSZ
07:40 EÚ: Deti narodené náhradným matkám treba z Ukrajiny evakuovať
Komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová vyzvala na zabezpečenie evakuácií detí, ktoré porodili náhradné matky na Ukrajine; ich rodičia tam totiž nemôžu pre vojnu odcestovať, aby si ich vyzdvihli.
Podľa agentúry AFP Johanssonová súčasne vyjadrila znepokojenie o osud detí narodených náhradným matkám, ktoré boli zverené do starostlivosti detských domovov.
V príhovore k poslancom Európskeho parlamentu Johanssonová v stredu povedala, že rodičia v členských štátoch Európskej únie a Spojených štátoch mali problém dostať svoje deti z Ukrajiny ešte pred ruskou inváziou.
"Počas pandémie mnoho z týchto novorodencov nebolo vyzdvihnutých, takže uviazli (na Ukrajine) a teraz sa o ne starajú v sirotincoch," povedala Johanssonová. Súčasne poukázala na to, že niektoré detské domovy boli počas invázie evakuované a nie je známe, kde sú deti z nich teraz.
Ukrajina je jednou z mála krajín na svete, ktorá umožňuje náhradným matkám vynosiť deti cudzincom na komerčnej báze. Odhady hovoria, že na Ukrajine sa ročne klientom z iných krajín vrátane Číny, Spojených štátov a EÚ narodí 2500 až 3000 detí.
AFP pripomenula, že to bola práve pandémia koronavírusu SARS-CoV-2, ktorá upriamila pozornosť na tento rozvíjajúci sa podnikateľský sektor na Ukrajine.
Veľká klinika v Kyjeve napr. odvysielala videozáznamy desiatok detí, ktoré sa narodili náhradným matkám a ktorých rodičia si ich nemohli prísť vyzdvihnúť, pretože hranice boli zatvorené.
06:10 ČR: Putinova kancelária vlastní luxusný komplex v Jevanoch pri Prahe
České úrady aktuálne riešia, ako naložiť s rozsiahlym majetkom ruského štátu na území ČR. Ide väčšinou o nevyužívané budovy a pozemky. Česká televízia (ČT) zistila, že kancelária ruského prezidenta Vladimira Putina vlastní v obci Jevany v okrese Praha-východ luxusný komplex.
Oplotený areál tvorí vila a ďalšie nehnuteľnosti. Patrí Ruskej federácii; zaradený je priamo pod Putinovu kanceláriu. Rozsiahly objekt je prázdny, jeho správca však tvrdí, že Rusko budovy stále využíva, hoci nie práve teraz.
Podľa zmluvy s moskovskou prezidentskou kanceláriou mala ruská nadácia Krocha ubytovávať v Jevanoch deti v rámci ozdravných pobytov. Miestni obyvatelia uvádzajú, že v uplynulých 20 rokoch žiadne takéto zájazdy v objekte neboli.
ČT tu namiesto toho v roku 2004 nakrútila skrytou kamerou rekreáciu bohatých ruských podnikateľov. Personál areálu vrátane šéfky Nadeždy Konovalovovej nemal v Česku pracovné povolenie. Po tom, ako na to ČT upozornila, odišla táto žena späť do Ruska.
Podobných objektov, ako je ten v Jevanoch, vlastní Rusko v Česku viac, a podľa ministerstva zahraničných vecí ČR je problémom práve ich priame vlastníctvo. "Sú na to treba vážne rokovania, ktoré však od prípadu Vrbětice veľmi viaznu," vysvetľuje riaditeľ diplomatického servisu Vladimír Zavázal.
Česko sa zaoberá aj ďalšími ruskými majetkami, napríklad časťou pražského parku Stromovka, ktorú ruská ambasáda zabrala v roku 1968 a na ktorú metropola vzniesla nárok už pri diplomatickej kríze okolo vrbětických výbuchov v roku 2014.
Česká vláda teraz s ohľadom na prijímané protiruské sankcie zostruje svoj postup. "Máme zmapovaný majetok najmä príbuzných poslancov ruskej Štátnej dumy. Hľadáme legislatívne nástroje tak, aby sme ten majetok mohli minimálne zmraziť," uviedol minister financií ČR Zbyněk Stanjura.
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) sa rozpráva s českým prezidentom Milošom Zemanom počas ich stretnutia po vojenskej prehliadke pri príležitosti osláv 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Pekingu 3. septembra 2015. Foto: TASR/AP
05:14 Zelenskyj žiada väčšiu podporu, zbrane, muníciu aj ďalšie sankcie voči Rusku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zleneskyj sa krátko po polnoci miestneho času opäť prihovoril Ukrajincom aj svetu. Vo videoprejave potvrdil, že starostu mesta Melitopol sa podarilo oslobodiť, pričom tiež uviedol, že toto mesto sa ruským silám nepodrobilo, uvádza denník The Guardian.
Ukrajinský prezident zároveň povedal, že humanitárne koridory slúžiace na evakuáciu civilistov z obliehaných miest, v stredu nefungovali. "Ruskí vojaci neprestali s ostreľovaním a bezpečnosť nezaistili," povedal Zelenskyj.
Dodal však, že z obliehaného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny sa do mesta Berďansk podarilo utiecť vyše 6000 ľuďom, vrátane 2000 detí. Ruskí vojaci sa ale podľa jeho slov pokúsili priebeh týchto evakuácií na jednom úseku trasy narušiť delostreleckou paľbou. Zelenskyj označil za zázrak, že pri tejto streľbe nedošlo k úmrtiam. Zranenia však podľa jeho slov utrpelo päť ľudí vrátane dvoch detí.
Zelenskyj tiež potvrdil ostreľovanie a obete v meste Černihiv, ako aj zbombardovanie divadla v Mariupole, kde sa ukrývali stovky ľudí vrátane detí. Počet obetí tohto bombardovania zatiaľ nie je známy. Zelenskyj v závere svojho nočného prejavu povedal, že Rusko sa stalo teroristickým štátom.
"Vojna sa zatiaľ neskončila. Ruské vojnové zločiny pokračujú. Ruská ekonomika je stále schopná udržať svoju vojenskú mašinériu. Preto potrebujeme nové sankcie voči Rusku. Svet musí konečne uznať, že Rusko sa stalo teroristickým štátom," dodal.
Zelenskyj zároveň požiadal medzinárodné spoločenstvo o väčšiu podporu pre Ukrajinu, vrátane poskytnutia systémov protivzdušnej ochrany, stíhačiek, zbraní a munície, potrebných na zastavenie ruských vojakov. "Čo ešte musia títo okupanti spraviť, koľko ľudí musia zabiť, aby západní lídri, lídri NATO, povedali "áno" ukrajinskej žiadosti o bezletovú zónu alebo nám dali stíhačky, ktoré tak veľmi potrebujeme?" pýtal sa.
Zelenskyj tiež uviedol, že "každý ruský vojak, ktorý zloží zbraň, dostane šancu prežiť". Povedal aj to, že ruská armáda má už teraz na Ukrajine veľké straty, aké nezažila ani pri vojnách v Sýrii, či Čečensku. Kyjev podľa jeho slov zároveň už vypracováva plány na obnovu krajiny po vojne. Ukrajincom prisľúbil, že štát im potom rýchlo nanovo postaví domy, o ktoré prišli počas ostreľovania.
Na margo rokovaní s Ruskom Zelenskyj povedal, že predpokladom pre ich úspech je poskytnutie "naozajstnej ochrany" Ukrajine. "Moje priority na rokovaniach sú úplne jasné: koniec vojny, bezpečnostné záruky, suverenita, obnovenie územnej celistvosti (Ukrajiny), skutočné záruky pre našu krajinu, skutočná ochrana našej krajiny," dodal.
03:25 WHO pozastavila pre inváziu posudzovanie ruskej proticovidovej vakcíny Sputnik V
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu oznámila, že nateraz odložila ďalšie kroky v rámci posudzovania ruskej proticovidovej vakcíny Sputnik V. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajine, pre ktorú momentálne nemôže WHO vykonať v Rusku inšpekcie potrebné pre schválenie tejto vakcíny, informuje spravodajská stanica Sky News aj agentúra Reuters.
"Mali sme ísť 7. marca na inšpekcie do Ruska, avšak tieto inšpekcie boli odložené na neskôr," oznámila na tlačovom brífingu Mariangela Simaová, zástupkyňa generálneho riaditeľa WHO, ktorá má na starosť zabezpečovanie prístupu k liekom a liečivám.
Povedala, že "nové termíny" týkajúce sa posudzovania tejto očkovacej látky budú oznámené "hneď, ako to bude možné".
Simaová ďalej uviedla, že WHO čelí v súvislosti s posudzovaním vakcíny Sputnik V aj ďalším prevádzkovým problémom, vrátane ťažkostí s rezerváciami letov aj s používaním kreditných kariet, o ktorých už diskutuje s ruskou stranou.
Vakcína Sputnik V sa na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 dlhodobo používa v Rusku, pričom schválená je už aj v ďalších vyše 60 krajinách sveta. Okrem WHO ju momentálne posudzuje aj Európska agentúra pre lieky (EMA).
Ruské Gamalejovo národné výskumné centrum epidemiológie a mikrobiológie, ktoré vakcínu Sputnik V vyvinulo, podalo ešte v januári 2021 žiadosť o jej zaradenie do zoznamu očkovacích látok odporúčaných WHO na tzv. podmienečné použitie.
Foto: TASR/AP
02:09 BR OSN vo štvrtok mimoriadne zasadne pre zhoršujúcu sa situáciu na Ukrajine
Bezpečnostná rada OSN vo štvrtok popoludní (miestneho času) mimoriadne zasadne, aby sa zaoberala zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou na Ukrajine. Informoval o tom v stredu neskoro večer americký denník The New York Times (NYT) odvolávajúc sa na vyjadrenie nemenovaného diplomatického zdroja.
Zdroj pre NYT uviedol, že jednotlivé agentúry OSN budú Bezpečnostnú radu informovať o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii na Ukrajine a rozpoložení vyše troch miliónov ukrajinských utečencov.
O mimoriadne zasadnutie požiadali v stredu večer BR OSN Spojené štáty, Británia, Francúzsko, Nórsko, Írsko a Albánsko, a to práve z dôvodu zhoršujúcej sa humanitárnej situácie na Ukrajine, informovala s odvolaním sa na diplomatické zdroje aj agentúra AFP.
"Rusko pácha (na Ukrajine) vojnové zločiny a cieli na civilistov," uviedla v stredu v príspevku na Twitteri britská diplomatická misia pri OSN. "Nelegálna vojna, ktorú Rusko vedie na Ukrajine, je hrozbou pre nás všetkých," dodala.
00:38 Rusko vyšetruje prvé prípady súvisiace so šírením falošných informácií o armáde
Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) v stredu oznámil, že otvoril prvé tri prípady súvisiace s porušením nového zákona, ktorý zakazuje šírenie "falošných informácií" o ozbrojenom konflikte na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP.
Prvé trestné konania sa týkajú troch ľudí, ktorí sú obvinení z toho, že na sociálnych sieťach a internetových fórach zverejňujú "klamstvá", uviedol Sledkom na svojej oficiálnej webovej stránke. Vyšetrovanie týchto osôb sa začalo na základe informácií, ktoré Sledkomu poskytla ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB).
Jednou z obvinených je aj Veronika Belocerkovská, populárna ruská blogerka a autorka kuchárskych kníh žijúca v zahraničí. Podľa Sledkomu obsahujú jej príspevky na sociálnej sieti Instagram "zámerne falošné informácie" o tom, že ruská armáda bola použitá na ničenie miest a civilného obyvateľstva Ukrajiny, a to vrátane detí.
"Oficiálne som bola vyhlásená za úprimnú osobu," napísala Belocerkovská v reakcii na začatie vyšetrovania v Rusku. Táto ruská blogerka žije podľa AFP v zahraničí, pričom Sledkom uviedol, že plánuje v jej prípade požiadať o medzinárodný zatykač.
Ostatných dvoch podozrivých identifikoval Sledkom iba ako muža a ženu z Tomskej oblasti v ruskej Sibíri, ktorí zverejnili nepravdivé informácie o ruskej vojenskej operácii na Ukrajine či o počte obetí medzi ruskými vojakmi. U týchto dvoch obvinených už prebehla domová prehliadka a boli vydané príkazy na obmedzenie ich pohybu.
V Rusku sa vojenská invázia na Ukrajine môže označovať iba ako "špeciálna vojenská operácia", a nie vojna. Ruský prezident Vladimir Putin v tejto súvislosti podpísal 4. marca zákon, ktorý zakazuje verejné vyjadrenia zamerané na diskreditáciu ruskej armády. Za jeho porušenie hrozí trest odňatia slobody až na výšky 15 rokov, píše AP.
Slovensko predbežne súhlasilo, že pošle svoj kľúčový systém protivzdušnej obrany S-300 zo sovietskej éry na Ukrajinu, aby jej pomohol brániť sa pred ruskými náletmi. V stredu o tom informovala americká spravodajská televízia CNN, ktorá sa odvolala na tri zdroje oboznámené so záležitosťou.
USA a NATO sa však stále usilujú vyriešiť otázku toho, ako nahradiť obranné spôsobilosti Slovenska, a presun systému na Ukrajinu preto ešte nie je istý, píše CNN. Slovensko podľa dvoch zdrojov televízie žiada ubezpečenia, že systém S-300 bude nahradený okamžite.
Ak Slovensko poskytne svoj systém S-300, pravdepodobne dostane raketový systém protivzdušnej obrany Patriot vyrobený v USA na doplnenie kapacity, ktorej by sa vzdalo, píše CNN s odvolaním sa na dva ďalšie zdroje oboznámené s rokovaniami.
Nemecko a Holandsko už verejne oznámili, že na Slovensko posielajú systém Patriot. Ale integrácia nového, komplexného systému protivzdušnej obrany do existujúcej vojenskej architektúry krajiny, ako aj výcvik jej síl "môže chvíľu trvať", upozornil jeden zo zdrojov.
Ministerstvo zahraničných vecí USA a slovenské veľvyslanectvo vo Washingtone odmietli správy komentovať, dodala CNN. Vo štvrtok na Slovensko pricestuje americký minister obrany Lloyd Austin.
