NATO Ukrajinu podľa Zelenského sklamalo. Ukrajina žiada o jedno percento zo všetkých vašich tankov. Dajte nám ich alebo nám ich predajte, povedal lídrom západných štátov cez videohovor ukrajinský prezident.
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz nestihol začiatok mimoriadneho samitu NATO, ktorý sa začal predpoludním v Bruseli. Stretnutie sa koná v tieni vojny na Ukrajine a na programe sú preto viaceré kľúčové bezpečnostné otázky. Najkontroverznejší je poľský návrh na zriadenie mierovej misie NATO u nášho východného suseda.
Mnohí to nepochybne budú vnímať ako metaforu, ale ide zrejme iba o nehodu. Scholza na oficiálnom fototermíne zastúpil nemecký veľvyslanec pri NATO Rüdiger König. Dôvod kancelárovho meškania nie je známy. Scholz na zasadnutie, ktoré sa zameriava na konflikt na Ukrajine, prišiel počas otváracieho príhovoru generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.
Dnešný samit je označovaný za "za jeden najdôležitejších v dejinách Aliancie", koná sa presne v deň, keď si pripomíname mesiac od napadnutia Ukrajiny Ruskom.
Hlavnou témou samitu bude dohoda na ďalšom postupe voči Rusku, ako aj hľadanie ďalších možností podpory Ukrajiny.
Zelenskyj pritvrdzuje
Zelenský pred samitom vo videonahrávke lídrov členských štátov NATO požiadal o "významné kroky" k podpore Ukrajiny. "Sloboda musí byť vyzbrojená," povedal ukrajinský prezident a dodal: "Ukrajinský vzdušný priestor nie je zabezpečený proti ruským raketám a bombám. Nedostali sme letectvo ani moderné protiraketová zbrane. Nedostali sme tanky, ani zbrane proti námorníctvu." Zelenský v ostrom vystúpení zaútočil na západné krajiny, ktoré udržujú ekonomické väzby s Ruskom, povedal, že sa ukáže, "kto je priateľ, kto je partner a kto nás zradil pre peniaze".
"Ukrajinská armáda už mesiac vzdoruje. Za nerovnakých podmienok. A to isté opakujem už celý mesiac. Aby Ukrajina mohla chrániť svojich ľudí a mestá, potrebuje vojenskú pomoc – bez obmedzení," povedal.
Spojenci majú k dispozícii podľa neho najmenej 20 000 tankov. "Ukrajina žiada percento, jedno percento zo všetkých vašich tankov. Dajte nám ich alebo predajte nám ich. Zatiaľ nemáme jasnú odpoveď... Najhoršie vo vojne je nemať jasné odpovede na žiadosti o pomoc," opísal situáciu pred lídrami Aliancie. Pokiaľ ide o bojové lietadlá, Zelenskyj priznal, že NATO Ukrajinu sklamalo. "Ukrajina sa na vás obrátila so žiadosťou o lietadlá. Aby sme nestrácali toľko ľudí. Máte tisíce stíhačiek. Ale zatiaľ sme nedostali ani jednu," uviedol prezident a zdôraznil, že takéto dodávky priamo závisia od politických rozhodnutí NATO na najvyššej úrovni.
Ukrajinský prezident si myslí, že ruské sily sa môžu zamerať aj na východných členov Aliancie vrátane Poľska. "Rusko chce ísť ďalej, proti východným členom NATO, pobaltským štátom, a určite proti Poľsku," varoval Zelenskyj v prejave najvyšších predstaviteľov NATO, ktorí sa stretli na mimoriadnom samite v Bruseli. Videozáznam z prejavu prezident zverejnil na sociálnej sieti Telegram.
"NATO ešte musí ukázať, čo môže Aliancia urobiť pre záchranu ľudí," dodal prezident. Lídrom štátov združených v NATO povedal, že Ukrajina svojím hrdinským vzdorovaním ruskej agresii ukázala svetu, že spĺňa štandardy NATO a že jeho krajina vie veľkou mierou prispieť k spoločnej bezpečnosti v Európe a vo svete.
Od ukrajinského prezidenta ide o doteraz najostrejšie výroky na adresu západných štátov, od ktorých očakáva viac pomoci.
Reakciou viacerých krajín NATO na napadnutie Ukrajiny je prudký nárast výdavkov na zbrojenie. Nemecko z roka na rok zvýši rozpočet o 100 miliárd eur, plánuje nakupovať americké stíhačky a izraelské drony, ale tiež viac budovať vlastný obranný priemysel. V Poľsku chcú zvýšiť výdavky na obranu až na 3 percentná HDP a navýšiť počet vojakov na dvojnásobok. Rozpočet na obranu plánuje zvýšiť aj Maďarsko, Česko, o podobnom kroku hovorí aj slovenský minister obrany.
Sporný poľský návrh a otázka Číny
Na samite sa bude rokovať aj o poľskom návrhu na mierovú misiu NATO na Ukrajine, ktorá by sa mala pokúsiť po dohode s ukrajinskou vládou chrániť Kyjev pred prílišnou expanziou Ruska a garantovať do budúcnosti jeho nezávislosť od Ruska. Západné štáty zatiaľ návrh Poľska nepodporujú.
Samit rieši aj otázku Číny. Nemenovaný činiteľ médiám v sídle NATO počas štvrtkového samitu povedal, že viacerí lídri členských krajín Aliancie od Číny žiadajú, aby plnila svoje záväzky v rámci medzinárodného spoločenstva ako člen Bezpečnostnej rady OSN. "Od Číny musíme aj naďalej vyžadovať, aby Rusko v jeho agresii proti Ukrajine nepodporovala," povedal uvedený predstaviteľ NATO.
Čína sa správa opatrne, vysiela však opačné signály. Ako si všimol Bloomberg, prezident Si Ťin-pching za posledný mesiac rokoval s 8 svetovými lídrami o vojne Ruska proti Ukrajine, vyhol sa však kontaktu s ukrajinským prezidentom Zelenským. Podpora Ukrajiny je naopak veľkou témou na Taiwane, kde sa na podporu Ukrajiny vyzberalo vyše 26 miliónov dolárov a časť pomoci smeruje do krajín susediacich s Ukrajinou, kam pred vojnou ušli utečenci. Taiwanci tiež zdôrazňujú paralelu medzi ich pozíciou voči Číne a postavením Ukrajiny voči Rusku.
Švédska otázka
Zelenskyj tiež otvoril otázku bezpečnosti Švédska. Rusko podľa neho "zničí slobodu" v Európe a bude prenasledovať svojich susedov. "Ak by Ukrajina nevydržala a nebránila sa, znamenalo by to, že... všetci susedia Ruska sú odteraz v nebezpečenstve," uviedol Zelenskyj prostredníctvom videolinky. "Rusko rozpútalo vojnu s Ukrajinou, pretože chce postupovať ďalej do Európy, chce zničiť v Európe slobodu... Toto je zásadná výzva pre Európu, aby týždenne uvaľovala tvrdé sankčné balíky voči Rusku," uviedol.
Varoval Švédsko, že Moskva má v hľadáčiku jeho ostrov Gotland v Baltskom mori. Švédsko v roku 2018 po 14 rokoch obnovilo po ruskej anexii Krymu na tomto ostrove vojenské aktivity. "Znamenalo by to, že ste v nebezpečenstve, pretože len more rozdeľuje vás a túto agresívnu politiku," podotkol Zelenskyj, podľa ktorého "ruskí propagandisti už prostredníctvom rozhlasu i televízie diskutujú, ako bude Rusko okupovať Gotland a ovládať ho na celé desaťročia". Zelenskyj zároveň poďakoval Švédsku za jeho podporu po tom, čo Štokholm prvýkrát od roku 1939 súhlasil s dodávkami zbraní pre Ukrajinu, na území ktorej vládne vojna.
Švédsko, ktoré nie je členom Severoatlantickej aliancie a oficiálne je vojensky neutrálne, vo štvrtok ohlásilo druhú dodávku 5 000 protitankových striel pre Ukrajinu.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ešte pred začiatkom samitu povedal, že lídri členských krajín NATO budú hovoriť o zresetovaní bezpečnostnej a obrannej stratégie Aliancie z dlhodobého hľadiska. "Prvým krokom k tomuto cieľu je vytvorenie štyroch nových bojových skupín vo východnej časti Aliancie – konkrétne v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku," povedal. Takisto pripomenul, že Aliancia poskytuje podporu Kyjevu už niekoľko rokov a v ostatnom čase vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc ešte zvýšila, aby "pomohla Ukrajine udržať si jej fundamentálne právo na sebaobranu".
Súčasťou schválenej novely vysokoškolského zákona je aj riešenie kupovania záverečných prác. Zmeny presadili Nadácia Zastavme korupciu v spolupráci so Študentskou radou vysokých škôl.
"Do zákona sa na náš návrh dostal nový pojem - akademický podvod. Ten spácha študent, ak predloží záverečnú prácu, ktorá nie je výsledkom jeho vlastnej a samostatnej činnosti," vysvetlil Martin Suchý z Nadácie Zastavme korupciu. Za takéto konanie bude študentom hroziť strata akademického titulu aj ukončenie štúdia.
Zákon zavádza tiež pojem "účasť na akademickom podvode". “Firmám a osobám, ktoré napíšu alebo nechajú napísať prácu pre študenta alebo takéto služby propagujú, bude hroziť pokuta do 50 000 eur," povedal Suchý.
Z analýzy Nadácie Zastavme korupciu vyplynulo, že so záverečnými prácami obchoduje viac než 20 webov. S kúpenými prácami môže ročne podľa nadácie promovať až 15 percent absolventov prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Prieskum Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo neskôr ukázal, že tento podiel môže byť ešte väčší.
Takáto prax by sa mala podľa nadácie skončiť koncom apríla, keď by do platnosti mala vstúpiť novela vysokoškolského zákona. "Veríme, že takéto sankcie budú dostatočne odstrašujúce rovnako pre študentov, ako aj pre osoby, ktoré si z písania záverečných prác robia biznis, a že nový zákon prispeje k férovejšiemu a kvalitnejšiemu vysokoškolskému prostrediu na Slovensku," uzavrel Suchý.
Poslanci Národnej rady SR schválili v stredu (23. 3.) novelu zákona o vysokých školách.
Veríte na duchov? Sú duchovia nebezpeční? Ako hľadajú duchov ľudia zo skupiny Slovak Ghost Hunters? Aj to vám porozpráva hosť ďalšieho podcastu - Barbora Váchálková, hlavná vyšetrovateľka z SGH.
Ruská armáda umožní zahraničným lodiam opustiť ukrajinské prístavy. Koridory pre ne by mali byť otvorené od piatka. Ruský generálplukovník Michail Mizincev vo štvrtok oznámil, že Rusko umožní zahraničným lodiam zhromaždiť sa v oblasti Čierneho mora ležiacej zhruba 32 kilometrov juhovýchodne od ukrajinského prístavu Čornomorsk.
Odtiaľ bude podľa jeho slov viesť približne 129 kilometrov dlhý "humanitárny" plavebný koridor, ktorý mal byť otvorený každý deň. Podľa Mizinceva v ukrajinských prístavoch celkovo uviazlo 67 lodí z 15 krajín, no Medzinárodná námorná organizácia hovorí o viac než stovke plavidiel. Odhaduje, že na palubách uviaznutých plavidiel sa môže celkovo nachádzať približne 2000 členov posádok.
22:05 Rusi ukočili vesmírnu spoluprácu s EÚ
Ruská vesmírna agentúra Roskosmos považuje ďalšiu spoluprácu s EÚ za nemožnú. Dôvodom je jej odmietavý postoj k ruskej operácii na Ukrajine, uviedol to šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin.
"V tomto momente - potom čo Európska vesmírna agentúra a celé Európska únia zaujala šialený postoj voči (ruskej) špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine a zaviedla sankcie voči Roskozmosu - považujeme ďalšiu spoluprácu za nemožnú," povedal v rozhovore pre čínsku televíziu Rogozin.
Ruské rakety, ktoré mali vyslať na obežnú dráhu európske družice, namiesto toho využijú ruské spoločnosti alebo štáty, ktoré majú s Moskvou priateľské vzťahy, dodal. Bude sa to podľa neho týkať asi desiatich rakiet.
21:45 Čečenský vodca Kadyrov tvrdí, že Čečenci úspešne dobýjajú Mariupol
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov tvrdí, že jeho bojovníci ovládli radnicu ukrajinského mesta Mariupol a vztýčili nad ňou ruskú vlajku. Kadyrov zdieľal video zachytávajúce ako sa muž - údajne poslanec Štátnej dumy z Čečenska Adam Delimchanov - cez vysielačku prihovára "našim statočným mužom". "Chlapci nám cez vysielačku hovoria, že oslobodili sídlo mariupolských úradov a vyvesili na ňom našu vlajku," povedal.
Kadyrov tiež avizuje vojenské úspechy v ďalších častiach mesta Mariupol a zámer vysporiadať sa s jednotkami známeho pluku Azov. "Ak Boh dá, Mariupol bude čoskoro úplne čistý," vyhlásil Kadyrov. Neskôr zverejnil príspevok, podľa ktorého čečenskí bojovníci vyčistili od "gangov" celú štvrť Levoberežnyj vo východnej časti Mariupola, ktorú od zvyšku mesta ho oddeľuje priemyselný komplex Azovstaľ. Ďalej v ňom tvrdí, že vojaci vztýčili zástavu nad poslednou oslobodenou budovou okresnej prokuratúry.
Kadyrovove tvrdenia nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí medzičasom na Twitteri uviedlo, že Moskva začala v Mariupole "ďalšiu fázu teroru", keď násilne deportovala 6000 jeho obyvateľov do ruských táborov. V tomto ruskými vojskami obliehanom meste je stále takmer 100 000 ľudí, ktorí nemajú potraviny, vodu ani elektrinu a sú vystavení intenzívnemu ostreľovaniu, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Vojne v Mariupole bola venovaná aj včerajšia relácia Do kríža. Diskutovali v nej generál Pavel Macko, veterán izraelskej vojny v Libanone a bývalý izraelský vojak Tomáš Alner a vojenský historik Andrej Žiarovský. Reláciu si možno pozrieť tu.
Foto: TASR/AP
20:49 Biden: Len jednota NATO a EÚ môže zastaviť Putina
Predseda Európskej rady Charles Michel a americký prezident Joe Biden vo štvrtok večer na úvod summitu EÚ spoločne ocenili význam transatlantickej spolupráce a jednoty západných krajín. Michel, ktorý Bidena privítal v mene európskych lídrov, prezidentovi USA poďakoval za ochotu prehlbovať transatlantickú spoluprácu. "Sme radi, že môžeme potvrdiť solídnu spoluprácu medzi EÚ a Spojenými štátmi. Toto je zložitá doba s mnohými výzvami a musíme prijímať zložité rozhodnutia pre budúcnosť, pre našu bezpečnosť a stabilitu," uviedol Michel.
Biden zablahoželal Michelovi, že ho šéfovia vlád a štátov vo štvrtok poobede opätovne zvolili za predsedu Európskej rady na ďalšieho 2,5 roka, teda do konca novembra 2024. "Je jediná dôležitá vec, ktorú ako Západ musíme robiť - zostať jednotní. Nemyslím to ako eufemizmus, ale doslova," uviedol Biden pred novinármi.
20:27 Cichanovská vyzvala bieloruských vojakov, aby nezaútočili na Ukrajinu
Bieloruská exilová opozičná líderka Sviatlana Cichanovská vyzvala vo štvrtok vojakov bieloruskej armády, aby sa nezapojili do ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine, ak by to od nich Moskva žiadala. Zároveň ocenila tých Bielorusov, ktorí ako dobrovoľníci bojujú po boku ukrajinských síl, informovala agentúra AFP. "Naši bieloruskí vojaci chápu, že Ukrajinci sú naši bratia a sestry a že voči nim nechcemebojovať. Nechceme sa stať nepriateľmi," povedala Cichanovská počas stretnutia s členmi bieloruskej komunity vo Varšave. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že príslušníci bieloruskej armády by nemali niesť zodpovednosť za činy autoritárskeho lídra Alexandra Lukašenka.
19:57 Prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území SR zvýši podľa rezortu obrany jej obranyschopnosť
Slovenská republika považuje posilnenú vojenskú prítomnosť členských krajín NATO na svojom území za významný prínos k zvýšeniu obranyschopnosti a k zaručeniu bezpečnosti svojho územia a obyvateľstva. Podľa rezortu obrany podporí prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území SR jej schopnosť brániť sa voči širokému spektru bezpečnostných hrozieb. TASR stanovisko poskytla hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Po vzore už jestvujúcich bojových skupín a v reakcii na napadnutie Ukrajiny Ruskou federáciou sa členské krajiny NATO zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín posilnenej predsunutej prítomnosti pozdĺž celého východného krídla Aliancie (vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska). "Účelom vytvorenia bojovej skupiny, tzv. posilnenej Predsunutej prítomnosti (eFP) v SR, teda je pokrytie nedostatkových obranných spôsobilostí OS SR na obranu kritickej infraštruktúry. Ďalej posilnenie schopností reagovať na bezpečnostné hrozby a v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie spoločne s ozbrojenými silami ostatných krajín NATO plnenie úloh kolektívnej obrany," vysvetlila Kovaľ Kakaščíková. Vytvorenie bojovej skupiny na Slovensku je súčasťou snahy posilniť východné krídlo Severoatlantickej aliancie v reakcii na zhoršenie bezpečnostnej situácie spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu.
19:40 Erdogan: Moskva a Kyjev sa nevedia dohodnúť na územných záležitostiach
Kyjev a Moskva našli v mierových rokovaniach zhodu v technických záležitostiach, avšak nezhodnú sa v územných otázkach, medzi ktoré patrí aj Krym. Uviedol to vo štvrtok po summite NATO turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Rezolúcie prijaté Severoatlantickou alianciou by Rusko podľa Erdogana nemalo vnímať ako hrozbu, ale ako odstrašenie. Turecký prezident zároveň vyzval spojencov na zrušenie embarga voči tureckému obrannému sektoru. Spojené štáty naň v roku 2020 uvalili sankcie za nákup ruského systému protivzdušnej obrany S-400.
Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP
19:35 Ukrajinský parlament schválil tresty pre kolaborantov
Ukrajinský parlament schválil vo štvrtok návrh zákona zavádzajúci dlhoročné tresty odňatia slobody za napomáhanie príslušníkom ruských inváznych síl. Informovala o tom agentúra AFP. Poslanci Verchovnej rady schválili uvedený zákon veľkou väčšinou hlasov mesiac po začiatku ruskej vojenskej agresie. "Zámerné aktivity, ktoré napomáhajú agresorskému štátu" sa budú na jeho základe trestať desiatimi až 12 rokmi väzenia.
Medzi takéto aktivity patrí podpora nepriateľa, implementácia jeho rozhodnutí, získavanie alebo transfer finančných prostriedkov alebo majetku v prospech nepriateľa a jeho vojsk, ako aj rôzne ďalšie druhy kolaborantskej činnosti. Okrem väzenských trestov bude kolaborantom hroziť aj konfiškácia majetku a až 15-ročný zákaz zastávania verejných funkcií.
19:30 NATO podľa Bidena zareaguje na prípadný chemický útok Ruska na Ukrajine
Použitie chemických zbraní ruskými vojskami na Ukrajine vyvolá "reakciu" zo strany NATO, povedal vo štvrtok v Bruseli po skončení summitu skupiny G7 americký prezident Joe Biden. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. "Budeme reagovať, ak ich použije. Podoba reakcie by závisela od povahy použitia," povedal Biden.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
Šéf Bieleho domu zároveň vyjadril podporu vylúčeniu Ruska z G20. V prípade, že sa to nepodarí navrhol udeliť Ukrajine štatút pozorovateľa v tejto skupine. Na najbližší summit G20, ktorý v novembri organizuje Indonézia, je zatiaľ pozvaný aj ruský prezident Vladimir Putin. Biden ďalej poznamenal, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa útokom na Ukrajinu nepodarilo rozdeliť Západ. "NATO nikdy nebolo také jednotné, ako je dnes. Putin dosiahol pravý opak toho, čo chcel," povedal. Rovnako jednotná je Európska únia a skupina G7.
18:58 Macron: Verím, že Čína urobí všetko pre skončenie vojny na Ukrajine
Francúzsky prezident Emmanuel Macron verí, že Čína neurobí nič, čo by mohlo eskalovať konflikt na Ukrajine, a naopak, urobí všetko pre jeho ukončenie. Macron to uviedol vo štvrtok po summite skupiny G7 a Severoatlantickej aliancie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Ako zdôraznil Macron, Čína ako člen Bezpečnostnej rady OSN by mohla pomôcť presvedčiť Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine. "Chcem veriť, že Čína... sa bude naďalej snažiť zastaviť túto vojnu, a chcem veriť, že sa Čína nezúčastní žiadnou formou na eskalácii," povedal francúzsky prezident.
Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP
18:20 Západ by mal zabrániť Rusom používať GPS
Ukrajinský prezident Zelenskyj tvrdí, že existuje reálna hrozba použitia chemických zbraní zo strany Ruska na Ukrajine. Na summite skupiny G7 prostredníctvom videohovoru odkázal, že Moskva už použila fosforové bomby proti civilistom.
Zelenskyj vyzval lídrov skupiny G7 na "totálne embargo" pri obchodovaní s Ruskom. Ruské banky by podľa jeho slov mali byť "úplne odstrihnuté od globálneho systému" a zmrazené ruské aktíva by sa mali použiť na opravu zničených ukrajinských miest. Západ by mal v čase vojny zabrániť Rusku používať navigačný systém GPS.
17:50 Pápež František: Viac peňazí na obranu je šialenstvo
Pápež František ostro skritizoval štáty za zvyšovanie armádnych výdavkov v čase ruskej invázie na Ukrajinu. Tento krok označil za "šialenstvo".
Pápež obvinil z "hanebnej" vojny na Ukrajine starú logiku moci, ktorá stále dominuje v geopolitike. Zdôraznil, že viac zbraní a sankcií konflikt na Ukrajine nevyrieši. Svet by mal podľa jeho slov prehodnotiť spôsob vládnutia tak, aby nepodliehal modelu ekonomicko-technokraticko-vojenskej moci.
16: 45 OSN viní Rusko z humanitárnej krízy na Ukrajine
Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, ktorá Rusko obviňuje z humanitárnej krízy na Ukrajine a žiada okamžité nastolenie prímeria.
16:20 USA uvalia sankcie voči 400 ruským jednotlivcom i spoločnostiam
USA v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu uvaľujú sankcie voči viac ako 400 jednotlivcom a spoločnostiam vrátane ruských oligarchov, politikov a spoločností z oblasti obranného priemyslu. Oznámil to vo štvrtok predstaviteľ Bieleho domu. TASR správu prevzala od agentúry DPA a webovej stránky televízie CNBC.
Sankcie majú zasiahnuť viac ako 300 poslancov dolnej komory ruského parlamentu – Štátnej dumy. "Naším cieľom je postupne odstrániť výhody, ktoré pre Rusko ako účastníka medzinárodného hospodárskeho poriadku vyplývali," uviedol americký vládny predstaviteľ. Americký prezident Joe Biden sa v Bruseli zúčastňuje na summite Európskej únie, G7 i NATO.
Foto: Biden/FB
Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v utorok povedal, že Biden a európski spojenci vo štvrtok oznámia "nové sankcie proti Rusku" a posilnia tie doterajšie. Biden má podľa CNBC informovať aj o ďalšej americkej pomoci obyvateľom Ukrajiny.
16:10 OSN: Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zomrelo vyše tisíc civilistov
Počas mesiac trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu zomrelo najmenej 1 035 civilstov a vyše 1 600 utrpelo zranenia, uviedol Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva. Informáciu priniesol portál ceskenoviny.cz. Medzi obeťami je podľa OSN 90 detí.
Ukrajinská prokuratúra uvádza ešte vyššie čísla a napočítala 128 mŕtvych detí a takmer 200 maloletých utrpelo zranenia.
Potvrdený počet je podľa OSN oveľa nižší ako reálny počet mŕtvych. Zúriace boje a obkľúčenie miest však sťažujú zber aktuálnych dát. Väčšina obetí prišla o život pri použití zbraní „so širokou plochou dopadu“ vrátane delostreckej, raketovej paľby a náletov.
16:05 USA napriek Zelenského výzve odmietajú dodať Ukrajine bojové lietadlá
Spojené štáty naďalej odmietajú poskytnúť Ukrajine bojové lietadlá, a to napriek žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na štvrtkovom summite NATO. Vysokopostavený predstaviteľ Spojených štátov pre CNN vo štvrtok povedal, že pozícia Washingtonu sa v tejto vecí nemení.
Zelenskyj sa prostredníctvom telemosta prihovoril lídrom Severoatlantickej aliancie a požiadal ich, aby Ukrajine poskytli aspoň "jedno percento všetkých svojich bojových lietadiel". Zdôraznil, že Aliancia disponuje tisíckami stíhačiek a zatiaľ Kyjevu nedodala ani jednu.
Washington nedávno uviedol, že je proti dodávke bojových lietadiel na Ukrajinu, pretože ruský prezident Vladimir Putin by to mohol vnímať ako eskaláciu napätia zo strany Spojených štátov, informuje CNN.
16:00 Stoltenberg: Na východnom krídle NATO aktivujeme rádiologické či jadrové obranné prvky NATO
Severoatlantická aliancia posilní na svojom východnom krídle obranu pred chemickými, biologickými a jadrovými hrozbami. Po samite členských krajín NATO v Bruseli to povedal jeho generálny tajomník Jens Stoltenberg.
Do spojeneckých oblastí v okolí Ukrajiny vyšle NATO viac vojakov, protitankových systémov, dronov, námornej sily aj stíhačiek. NATO sa podľa Stoltenberga zaviazalo pomôcť Kyjevu s kybernetickou bezpečnosťou, ako aj s ochranou pred biologickými, chemickými a jadrovými hrozbami. Táto pomoc by mohla zahŕňať zariadenia pre detekciu hrozieb, ochranu a zdravotnícky materiál, ako aj výcvik krízového manažmentu a dekontaminácie.
Aliancia zároveň vyzvala Čínu, aby využila svoj vplyv pri hľadaní mierového riešenia situácie na Ukrajine a nepomáhala Rusku.
15:00 Lídri NATO sa dohodli na posilnení východného krídla Aliancie
NATO v reakcii na kroky Ruska aktivuje obranné plány, rozmiestňuje sily rýchlej reakcie NATO (NRF), umiestňuje 40-tisíc vojakov na východnom krídle Aliancie - spoločne s podporou leteckých a námorných síl. Členské krajiny takisto vytvoria štyri nové bojové skupiny vo východnej časti Aliancie v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku.
Predstavitelia členských krajín NATO vyzvali ruského prezidenta Vladimira Putina, aby vojnu okamžite zastavil a stiahol svoje vojenské sily z Ukrajiny. Bielorusko požiadali, aby zastavilo svoju spoluúčasť.
14:55 Ukrajina používa program na rozpoznávanie tváre Clearview AI, aby identifikovala mŕtvych ruských vojakov a oznámila úmrtie pozostalým. Chce tak bojovať proti dezinformáciám Kremľa o počte mŕtvych ruských vojakov vo vojne.
14:10 Zelenskyj požiadal krajiny NATO o jedno percento ich tankov a lietadiel
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok prostredníctvom videokonferencie spojil so šéfmi vlád a štátov Aliancie, ktorí sa zišli na mimoriadnom summite. Zelenskyj požiadal lídrov NATO o prísľub, že vyčlenia pre ukrajinskú stranu jedno percento svojej výzbroje, najmä v podobe tankov a bojových lietadiel.
Zelenskyj skonkretizoval, že spojenci majú k dispozícii najmenej 20.000 tankov. „Ukrajina žiada percento, jedno percento zo všetkých vašich tankov. Dajte nám ich alebo predajte nám ich. Zatiaľ nemáme jasnú odpoveď... Najhoršie vo vojne je nemať jasné odpovede na žiadosti o pomoc,“ povedal prezident.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Pokiaľ ide o bojové lietadlá, Zelenskyj priznal, že NATO Ukrajinu sklamalo. „Ukrajina sa na vás obrátila so žiadosťou o lietadlá. Aby sme nestrácali toľko ľudí. Máte tisíce stíhačiek. Ale zatiaľ sme nedostali ani jednu,“ uviedol prezident a zdôraznil, že takéto dodávky priamo závisia od politických rozhodnutí NATO na najvyššej úrovni.
Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina nemá silné protiraketové zbrane, má oveľa menej lietadiel než Rusko a preto má útočník výhodu v oblasti letectva, čo sa podľa jeho slov rovná zbraniam hromadného ničenia. Dodal, že dôsledky tohto stavu vidieť na počte zabitých ľudí a zničených ukrajinských miest.
13:55 NATO od Číny žiada, aby nepodporovala ruskú inváziu na Ukrajinu
Lídri členských krajín NATO žiadajú, aby Čína nepodporovala inváziu Ruska na Ukrajinu a podnikala nenásilné kroky s cieľom ukončiť tento konflikt. Uviedol to vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ NATO.
13:20 USA a ich spojenci zvažujú dodať Kyjevu protilodné rakety
Spojené štáty a ich spojenci chcú vojensky podporiť Ukrajinu dodávkou protilodných rakiet. Uviedol to vo štvrtok nemenovaný vysoký predstaviteľ americkej administratívy. Zdroj dodal, že „môžu existovať určité technické problémy“ pri ich dodávke.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij sa pripojil k lídrom NATO prostredníctvom videoprenosu. Podľa predstaviteľa americkej administratívy počas prejavu nezopakoval svoje predchádzajúce žiadosti o vstup Ukrajiny do NATO a nežiadal ani vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.
13:02 Summit NATO: Zelenskyj varoval lídrov Aliancie, že Rusko má v pláne "ísť ďalej"
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok apeloval na lídrov Severoatlantickej aliancie, aby NATO zvýšilo svoju vojenskú podporu Ukrajine. Najvyšší predstaviteľ Kyjeva zároveň varoval, že ruské sily sa môžu zamerať aj na východných členov Aliancie vrátane Poľska. TASR prevzala informácie od agentúry Reuters.
"Rusko chce ísť ďalej, proti východným členom NATO, pobaltským štátom, a určite proti Poľsku," varoval Zelenskyj v prejave najvyšších predstaviteľov NATO, ktorí sa stretli na mimoriadnom summite v Bruseli. Videozáznam z prejavu prezident zverejnil na sociálnej sieti Telegram.
"NATO ešte musí ukázať, čo môže Aliancia urobiť pre záchranu ľudí," dodal prezident. Lídrom štátov združených v Organizácii Severoatlantickej zmluvy pripomenul, že Ukrajina svojím hrdinským vzdorovaním ruskej agresii ukázala svetu, že spĺňa štandardy NATO a že jeho krajina vie veľkou mierou prispieť k spoločnej bezpečnosti v Európe a vo svete.
Na snímke vľavo hore slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, dole v popredí zľava francúzsky prezident Emmanuel Macron a americký prezident Joe Biden počas fotografovania pred summitom NATO, na ktorom sa bude diskutovať o ruskej invázii na Ukrajinu v sídle NATO v Bruseli 24. marca 2022. Foto: TASR/AP
12:40 Peskov: Šojgu je príliš zaneprázdnený na to, aby sa objavoval v médiách
Minister obrany Sergej Šojgu, ktorý sa už takmer dva týždne neobjavil na verejnosti, je v súčasnosti príliš zaneprázdnený na to, aby sa objavoval v médiách. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
Podľa Peskova je Šojgu v súčasnosti príliš zaneprázdnený úlohami týkajúcimi sa ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Toto vyhlásenie poskytol kremeľský hovorca po tom, ako ruské médiá v stredu poukázali na to, že Šojgu sa od 11. marca neobjavil na verejnosti.
11:45 Ukrajina oznámila, že zničila ruskou výsadkovou loď v Berďansku, v prístave je požiar
V prístave v ukrajinskom meste Berďansk vypukol vo štvrtok požiar. Podľa tohto zdroja ukrajinské médiá uvádzajú, že požiar vzbĺkol pravdepodobne v dôsledku útoku ruských síl na palivové nádrže. Na zverejnených videách a fotografiách vidno, ako z prístavu stúpa dym. Sky News ale uviedla, že správy nie je možné nezávisle overiť.
Ukrajinská armáda tvrdí, že v prístave zničila ruskú výsadkovú loď Orsk, informuje ČTK na portáli ceskenoviny.cz. "V prístave Berďansk, ktorý obsadilo Rusko, bola zničená veľká výsadková loď Orsk Čiernomorskej flotily okupantov," vyhlásila na Facebooku.
Podobne informoval spravodajský web Nexta s tým, že boli zrejme zasiahnuté ruské lode, ale táto informácia nie je podľa neho potvrdená.
Podľa denníka The Guardian poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko uviedol, že horí "sklad rakiet a delostreleckých zbraní v Rusmi okupovanom Berďansku".
11:39 Británia rozšírila sankcie o vagnerovcov aj o nevlastnú dcéru Sergeja Lavrova
Británia vo štvrtok uvalila sankcie na ďalších 59 ruských jednotlivcov a firiem vrátane súkromnej vojenskej spoločnosti známej ako Vagnerova skupina. Na zozname je aj šesť subjektov z Bieloruska. Ide o súčasť opatrení v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.
Vláda v Londýne uviedla, že najnovšie zmrazenie aktív sa zameriava na 33 jednotlivcov a 26 subjektov, ako aj na šesť ďalších subjektov spojených s bieloruským režimom, ktorý podporuje Putinovu vojnu na Ukrajine. Na sankčnom zozname sa ocitla aj Polina Kovaľovová, nevlastná dcéra šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorá údajne vlastní v Londýne byt za štyri milióny libier (4,8 milióna eur).
Vagnerova skupina (v zahraničí známa pod označením Wagner Group) je západnými vládami a analytikmi obviňovaná z porušenia ľudských práv v Afrike a účasti na konfliktoch v Sýrii či Líbyi. Britské tajné služby tvrdia, že Putinových vojakov na Ukrajine podporujú aj ruskí súkromní žoldnieri.
11:30 Čaputová: Putin by mal pochopiť, že hranice Ruska sú dané zmluvami, nie tankami
Prezidentka SR Zuzana Čaputová pred začatím oficiálnych rokovaní najvyšších predstaviteľov 30-člennej Aliancie spresnila, že od summitu očakáva najmä konzultácie o vývoji vojnovej situácie na Ukrajine. „Budeme hovoriť o tom, ako posilniť našu obranu a bezpečnosť, a predovšetkým o tom, ako pomôcť Ukrajine v medziach toho, čo Severoatlantická aliancia má v kompetenciách urobiť,“ vysvetlila.
Čaputová pred novinármi zároveň pripomenula, že Slovensko ako krajina priamo susediaca s Ukrajinou prijíma státisíce utečencov, ktorým zaisťuje potrebnú humanitárnu pomoc. Vyslovila sa tiež za čo najrýchlejšie ukončenie vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal ruský prezident Vladimir Putin. „Putin by mal pochopiť, že hranice Ruskej federácie sú dané medzinárodnými zmluvami, a nie jeho tankami,“ odkázala.
11:12 Peking tvrdí, že vyhlásenia NATO o čínskej podpore Ruska sú „dezinformáciami“
Peking vo štvrtok obvinil generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga z toho, že „šíri dezinformácie“ v súvislosti s jeho tvrdeniami, že Čína podporuje ruskú vojnu na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.
Generálny tajomník NATO v stredu obvinil Čínu z politickej podpory Ruska „šírením nehoráznych klamstiev“ a varoval Peking pred poskytovaním materiálnej podpory vojnovému úsiliu Moskvy.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin na to vo štvrtok reagoval slovami, že „obvinenie Číny zo šírenia nepravdivých informácií o Ukrajine je samo šírením dezinformácií“.
11:03 Moskovská burza dnes otvorila citeľným rastom
Moskovská burza dnes otvorila citeľným rastom. Kremeľ na podporné nákupy vyčlenil v prepočte asi 9 miliárd eur, zakázal obchodovať cudzincom aj špekulantom na pokles.
Moskovská burza dnes otvorila aj na obchodovanie s podstatnou časťou akcií. Hlavný burzový index, MOEX, po otvorení poskočil o 11 percent. Nenaplnili sa početné očakávania, že sa akcie po otvorení prepadnú o desiatky percent.
10:38 OSN: Kvôli vojne je výsídlená viac než polovica detskej populácie Ukrajiny
Viac než polovica všetkých detí na Ukrajine bola od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára vysídlená zo svojich domovov, oznámila vo štvrtok Organizácia Spojených národov (OSN).
„Jeden mesiac vojny na Ukrajine viedol k vysídleniu 4,3 milióna detí - viac než polovice detskej populácie Ukrajiny, ktorá podľa odhadov predstavuje 7,5 milióna,“ uviedol vo vyhlásení Detský fond OSN (UNICEF).
Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že 1,8 milióna detí od začiatku vojenskej ofenzívy zo strany Ruska opustilo Ukrajinu ako utečenci, kým 2,5 milióna detí je v súčasnosti vnútorne vysídlených v rámci krajiny, cituje AFP.
Na snímke deti z Ukrajiny v záchytnom stanovom tábore na slovenskej strane na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom 1. marca 2022. Foto: TASR/Roman Hanc
10:21 Čaputová privítala vytvorenie bojovej jednotky NATO na Slovensku
Rozhodnutie Severoatlantickej aliancie vytvoriť bojovú skupinu NATO na Slovensku je vítané. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová po príchode na štvrtkový mimoriadny summit NATO v Bruseli.
Slovensko by v rámci takzvanej predsunutej prítomnosti NATO malo hostiť bojovú jednotku zostavenú z vojakov predsunutej prítomnosti jednotiek z Nemecka, Holandska, Českej republiky a Slovinska.
10:11 Šéf európskej diplomacie: Rusko nechce rokovať o mieri, chce izolovať Ukrajinu od mora
Ruská vláda v súčasnosti nemá záujem rokovať o prímerí na Ukrajine, keďže jej armáda zatiaľ nedosiahla stanovené vojenské ciele. Vyhlásil to vo štvrtok šéf európskej diplomacie Josep Borrell.
„Rusko si teraz nechce sadnúť a niečo vyrokovať. To čo chce, je zabrať si pôdu. Chce obkľúčiť pobrežie až k hraniciam s Moldavskom a izolovať Ukrajinu od mora,“ uviedol Borrell pre španielsku televíziu TVE. Podľa šéfa európskej diplomacie chce Moskva seriózne pristúpiť k rokovaniam, až keď „si zabezpečí pozíciu sily“.
Borrell zároveň uviedol, že Európska únia a jej spojenci budú aj naďalej posielať Ukrajine vojenskú pomoc. „Je to dôležité, pretože o všetkom sa rozhodne počas nasledujúcich 15 dní. To, čo vstúpi do dejín, je schopnosť Ukrajincov vzdorovať,“ uviedol Borrell.
9:55 Heger: Kľúčové pre Slovensko je mať za susedov stabilné a prosperujúce krajiny
Slovensko bude presadzovať zodpovednú a suverénnu politiku aj na zasadnutí Európskej rady. Deklaroval to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na štvrtkovom zasadnutí Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti. SR podľa jeho slov posilňuje svoje pozície napríklad pri zvyšovaní výdavkov na obranu a bude podporovať aj spoločný nákup plynu.
Premiér opakovane odsúdil ruskú agresiu a násilie na občanoch Ukrajiny. Pripomenul, že SR priniesla návrh, ako poskytnúť Ukrajine európsku perspektívu, a považuje za kľúčové, aby malo Slovensko za susedov stabilné a prosperujúce krajiny.
Heger dodal, že s lídrami Únie majú hovoriť aj o spoločnom nákupe plynu, čo SR podporuje. Apeluje na zodpovednosť a osamostatnenie sa od Ruska v tejto oblasti. Poznamenal tiež, že najbližších desať rokov sa zrejme zintenzívnia diskusie o obnoviteľných zdrojoch, aby sa znížila spotreba fosílnych palív.
Severoatlantická aliancia by mala zdvojnásobiť svoju snahu o ukončenie ruskej vojny na Ukrajine. Vyhlásila to vo štvrtok estónska premiérka Kaja Kallasová po príchode na mimoriadny summit NATO v Bruseli.
Estónska premiérka Kaja Kallasová. Foto: TASR/AP
Šéf Kremľa podľa Kallasovej podniká kroky, „aby sme sa báli“ a aby „nás odradil od ďalšej pomoci Ukrajine“. Podľa premiérky by sa však Západ nemal chytiť do tejto pasce. „Musíme zastaviť toho vojnového zločinca,“ dodala Kallasová.
9:28 Stoltenberg: Chemické zbrane použité na Ukrajine môžu kontaminovať územie NATO
Akékoľvek použitie chemických zbraní Ruskom v jeho vojne na Ukrajine by mohlo spôsobiť kontamináciu aj na území členských krajín Severoatlantickej aliancie, upozornil vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Závažnosť použitia chemických zbraní sa, samozrejme, stáva ešte očividnejšou, keď si uvedomíme, že tu vždy existuje riziko kontaminácie... môžeme byť svedkami rozšírenia chemických látok aj na územie NATO,“ spresnil generálny tajomník organizácie NATO. Stoltenberg však neuviedol, ako by na takýto útok reagovalo samotné NATO.
9:21 Skupina Anonymous tvrdí, že napadla Ruskú centrálnu banku
Hackerská skupina Anonymous na Twitteri uviedla, že úspešne napadla Ruskú centrálnu banku a do 48 hodín zverejní až 35 000 dokumentov.
— 𝔸𝕟𝕠𝕟𝕪𝕞𝕠𝕦𝕤 H̷̎͒́̈́̏͘͝Ą̷̭̦͖̥̣̀̈C̵͐̾́K̷͊͌ (@AnonNews_irc) March 24, 2022
9:02 Johnson: Putin už prekročil všetky medze; Ukrajine dáme ďalších šesťtisíc rakiet
Británia a jej spojenci zvýšia ekonomický tlak na Rusko a v tejto chvíli zisťujú, či sa dá urobiť viac, aby zabránili šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi v prístupe k jeho zlatým rezervám. Británia navyše poskytne Ukrajine ďalších šesťtisíc rakiet. Uviedol to vo štvrtok britský premiér Boris Johnson pred odletom na mimoriadny summit Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Informoval o tom denník The Guardian.
„Celý svet už vie, že ukrajinský ľud bude bojovať za svoju krajinu... To bolo niečo, čo sme pred mesiacom naozaj nevedeli a teraz je to úplne jasné. To zmenilo geopolitickú situáciu. Zároveň to znamená, že máme povinnosť im pomôcť... Už sme im poslali asi 4000 protitankových zbraní. V priebehu niekoľkých dní pošleme ešte oveľa viac, 6000 rakiet a mnoho iného,“ povedal Johnson.
8:46 Pentagón: Ruská armáda na Ukrajine zaujíma obranné pozície
Ruská armáda za uplynulých 24 hodín začala s formovaním obranných pozícií na viacerých frontoch na Ukrajine, uviedol v stredu nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ ministerstva obrany USA. „Ukrajincom sa podarilo zatlačiť Rusov 55 kilometrov na východ a severovýchod od Kyjeva,“ uviedol nemenovaný zdroj z Pentagónu.
Ruské jednotky tiež zostali podľa odhadov Pentagónu zablokované desať kilometrov od centra mesta Černihiv severovýchodne od Kyjeva. Mesto Charkov je naďalej dejiskom intenzívnych bojov, ruské jednotky sa stále nachádzajú 15–20 kilometrov od jeho centra a čelia „veľmi, veľmi tvrdému odporu“ Ukrajincov, citovala AFP zdroj z Pentagónu. V okolí Odesy na pobreží Čierneho mora – naopak – nedošlo podľa ministerstva obrany USA k zmenám.
8:39 V prístave Berďansk vypukol požiar
V prístave v ukrajinskom meste Berďansk vypukol vo štvrtok požiar. Ukrajinské médiá uvádzajú, že požiar vzbĺkol pravdepodobne v dôsledku útoku ruských síl na palivové nádrže. Na zverejnených videách a fotografiách vidno, ako z prístavu stúpa dym. Sky News ale uviedla, že správy nie je možné nezávisle overiť. Spravodajský web Nexta zas informoval, že boli zrejme zasiahnuté ruské lode, ale táto informácia nie je podľa neho potvrdená.
07:30 Summit NATO: Spojenci posilňujú východné krídlo a ešte viac podporia Ukrajinu
Členské krajiny Severoatlantickej aliancie by vo štvrtok na mimoriadnom summite v Bruseli mali odobriť posilnenie pozícií NATO na svojom východnom krídle vo všetkých oblastiach pôsobnosti. Uviedol to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
06:14 Od začiatku ruskej invázie bolo v Kyjeve zabitých najmenej 264 civilistov, tvrdí starosta
Najmenej 264 civilistov, vrátane štyroch detí, zahynulo v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev od začiatku invázie Ruska na Ukrajine 24. februára. V stredu to oznámil kyjevský starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala americká spravodajská televízia CNN.
Pre zranenia bolo hospitalizovaných vyše 300 ľudí a zničených bolo 80 budov, dodal Kličko. "Cieľom agresorov je hlavné mesto Ukrajiny," povedal starosta vo videu na svojom kanáli na YouTube. Bombardovanie Ukrajiny ruskými silami trvá už mesiac, pripomenula CNN.
Pred vojnou žili v Kyjeve asi tri milióny ľudí, ale počet jeho obyvateľov sa teraz znížil na približne polovicu, pretože mnoho ľudí ušlo, informoval Kličko.
05:40 Ukrajina: Ruskí vojaci odvliekli na neznáme miesto váženého divadelného režiséra
Ruskí vojaci, ktorí okupujú juhoukrajinské mesto Cherson, "fašistickým štýlom" zadržali jedného z najprominentnejších divadelných režisérov krajiny Oleksandra Knigu a odvliekli ho na neznáme miesto, informoval vo štvrtok ukrajinský minister kultúry Oleksandr Tkačenko. V správe sa naňho odvolala tlačová agentúra AP.
Svedkovia uviedli, že ruské vojenské vozidlá v stredu nadránom zastavili pri dome Knigu a odviedli ho. Rusi varovali susedov, že keď vyjdú zo svojich domov, zabijú ich, dodali svedkovia. "Musí o tom vedieť celý svet!" napísal Tkačenko na Facebooku.
Kniga (62) je jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších divadelných režisérov na Ukrajine. Založil medzinárodný divadelný festival Melpomena z Tavrie. Patril k mnohým obyvateľom Chersonu, ktorí sa stavajú proti ruskej okupácii. V pondelok 21. marca ruskí vojaci rozohnali protest s použitím omračujúcich granátov a streľbou do vzduchu.
russian terrorists in a brutal fascist way kidnapped the director of the Kherson Regional Music and Drama Theater, the deputy of the Kherson Regional council Alexander Knyha. We call on the entire world cultural community to make possible efforts for him quick release! pic.twitter.com/nZTglvryhd
04:38 Pri ostreľovaní Kyjeva prišla o život ruská novinárka
Pri ostreľovaní Kyjeva prišla v stredu o život ruská novinárka Oxana Baulinová. Dostala sa pod paľbu, keď nakrúcala ničenie nákupného centra v kyjevskej štvrti Podiľskyj. Spolu s ňou zahynul jeden civilista, dvaja utrpeli zranenia. TASR správu prevzala od britského denníka The Guardian.
Baulinová pracovala pre nezávislý spravodajský server Insider. Na Ukrajine pôsobila ako korešpondentka, uverejňovala reportáže z Kyjeva a Ľvova a zameriavala sa na korupciu ruskej vlády.
Novinársku kariéru začínala v ruských časopisoch o životnom štýle, neskôr sa angažovala v Nadácii Alexeja Navaľného pre boj proti korupcii, v súvislosti s ktorou bola v Rusku krátko väznená. Po tom, čo ruská vláda označila nadáciu za extrémistickú organizáciu, musela krajinu opustiť. Zamestnala sa v Insideri, kde sa zameriavala na investigatívu, overovanie faktov a politické analýzy.
Oxana Baulinová. Foto: Facebook
02:21 Ukrajina: Z obliehaných oblastí bolo zachránených vyše 4500 ľudí
Ukrajinskí predstavitelia oznámili, že z oblastí obliehaných ruskou armádou sa v stredu podarilo evakuovať 4500 ľudí. Väčšina z nich, takmer 3000 ľudí, opustila súkromnou dopravou prístavné mesto Mariupol a dostala sa do Záporožia.
Informovala o tom vo štvrtok nadránom tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na zástupcu riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyryla Tymošenka, ktorý to uviedol na sociálnej sieti Telegram.
00:19 Prezident Zelenskyj vyzval na celosvetové protesty proti vojne Ruska na Ukrajine
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu večer vyzval občanov po celom svete, aby vyšli do ulíc a protestovali proti invázii Ruska na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Príďte s ukrajinskými symbolmi, na podporu Ukrajiny, na podporu slobody, na podporu života," povedal Zelenskyj vo videopríhovore v angličtine. "Príďte na svoje námestia, na ulice, nech je vás vidieť a počuť," dodal.
AKTUALIZOVANÉ Vo veku 84 rokov zomrela bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová, oznámila v stredu jej rodina. Zomrela na rakovinu. Bola prvou ženou na čele americkej diplomacie.
Albrightová zasvätila kariéru politike a diplomacii. Postupne sa prepracovala na post veľvyslankyne USA pri OSN. Potom bola ako prvá žena na čele americkej diplomacie v rokoch 1997 až 2001 počas mandátu demokratického prezidenta Billa Clintona.
Do histórie vstúpilo jej vyjadrenie z roku 1998, keď Slovensko pod vedením vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara označila za "čiernu dieru Európy". Albrightová sa zasadzovala o rozširovanie NATO v strednej Európe a bola tvárou americkej zahraničnej politiky v druhej polovici 90. rokov.
V roku 1999 bola jedným z hlavných podporovateľov vojenského zásahu NATO v Juhoslávii proti srbskému lídrovi Slobodanovi Miloševičovi.
Po ukončení politickej a diplomatickej kariéry stála až do smrti na čele inštitútu National Democratic Institute for International Affairs a učila na univerzite v Georgetowne, píše CNN. Je autorkou viacerých kníh.
Madeleine Albrightová, pôvodným menom Marie Jana Korbelová, mala české korene a hovorila plynule po česky. Narodila sa 15. mája 1937 v Prahe. Jej otec bol kariérnym diplomatom. Keď nacistické Nemecko ovládlo Česko, celá jej rodina utiekla do Londýna. Po vojne sa vrátili, ale následne po komunistickom prevrate v roku 1948 emigrovali do USA.
V roku 1959 promovala na Wellesley College v štáte Massachusetts, potom študovala medzinárodné vzťahy na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore. V roku 1968 získala titul magistra a v roku 1976 obhájila doktorát z filozofie na katedre verejného a ústavného práva Kolumbijskej univerzity.
V rokoch 1976 - 1978 pracovala ako hlavná poradkyňa amerického senátora Edmunda Muskieho pre legislatívu. V rokoch 1978 - 1981 bola členkou Národnej bezpečnostnej rady a štábu Bieleho domu, kde zodpovedala za zahraničnopolitickú legislatívu. V rokoch 1982 - 1993 bola profesorkou medzinárodných vzťahov a súčasne riaditeľkou programu Ženy v diplomatických službách na Fakulte diplomatických služieb Georgetownskej univerzity vo Washingtone.
Bývalý člen tajnej služby podozrivý zo špionáže pre Rusko nemal prístup k citlivým informáciám, tvrdí riaditeľ SIS Michal Aláč. Siskára zadržali naraz s plukovníkom ministerstva obrany a prispievateľom zablokovaného portálu Hlavné správy.
Bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS), zadržaný a neskôr prepustený v súvislosti s prípadom ruskej špionáže, nemal prístup k informáciám, ktoré by mohli byť zaujímavé pre cudziu službu. Riaditeľ SIS Michal Aláč to uviedol v stredu po rokovaní Osobitného výboru Národnej rady (NR) SR na kontrolu činnosti SIS. Výbor sa konal netradične v priestoroch SIS, venoval sa správe o činnosti služby za rok 2021 a čerpaniu rozpočtových prostriedkov.
Polícia pred týždňom zadržala plukovníka slovenského rezortu obrany, príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) a človek spojený s medzičasom zablokovaným webom Hlavné správy.
Ako priblížil Aláč, expríslušník SIS, spájaný s prípadom vyzvedačstva a korupcie spojenej s Ruskou federáciou, pracoval v regionálnych štruktúrach. Zo služby odišiel koncom roka na vlastnú žiadosť. V súvislosti s činnosťou cudzích spravodajských služieb na území SR šéf SIS podotkol, že sa nimi zaoberajú neustále. Rovnako majú kontrolné mechanizmy vzťahujúce sa aj na príslušníkov SIS. Pripustil, že na Slovensku môžu pôsobiť príslušníci spravodajských služieb pod diplomatickým krytím.
Podľa podpredsedu parlamentu a výboru Gábora Grendela (OĽaNO) bolo očividné, že v minuloročnej správe SIS mali informácie o pôsobení cudzích spravodajských služieb z iných ako spojeneckých krajín vlani "trošku vyššiu prioritu", boli na popredných stranách a podrobnejšie ako v minulosti.
Predseda výboru Marián Saloň (Smer-SD) v súvislosti so situáciou na Ukrajine upozornil na zvyšujúce sa očakávania od spravodajskej služby. Verí, že sa zohľadnia aj pri možných rokovaniach o rozpočte a že výbor SIS pri téme rozpočtu podporí. Ako zdôvodnil, Slovensko je vo vzťahu k vojne na Ukrajine nárazníkovou krajinou a bude potrebné sa zaoberať aj následnou situáciou, ktorá môže na Slovensku vzniknúť, či už pre príchod utečencov, alebo iných ľudí.
„Máme určite kapacity, ktoré sa musia venovať spravodajským prioritám. Pokiaľ by došlo k nárastu tých priorít alebo bezpečnostnému incidentu, ako vidíme teraz na našej východnej hranici, vždy je potreba nejakým spôsobom proaktívne reagovať, napríklad aj formou navýšenia tabuľkových miest alebo počtov príslušníkov,“ reagoval riaditeľ SIS na otázku o personálnom zabezpečení SIS.
Poslanci schválili novelu zákona o vysokých školách. Skráti sa externé štúdium a upraví sa voľba rektora. Vláda hovorí o kroku k zvýšeniu kvality vysokých škôl a plneniu cieľov z Plánu obnovy.
Cieľom novely je systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl so zámerom modernizácie, aby sa spružnili rozhodovacie procesy na úrovni vysokých škôl i fakúlt. Zmení sa najmä spôsob ustanovenia rektora, zloženie správnej rady VŠ, zriaďovanie orgánov fakulty, pôsobnosť akademického senátu VŠ a správnej rady verejnej VŠ posilnením postavenia správnej rady.
Kandidáta na rektora bude voliť volebné zhromaždenie tvorené členmi senátu a správnej rady, a to nadpolovičnou väčšinou hlasov. Novinkou je verejné vypočutie uchádzačov na zasadnutí volebného zhromaždenia. Člen akademického senátu či správnej rady VŠ nebude môcť kandidovať za rektora počas výkonu funkcie člena senátu či rady. Člen výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo bude môcť kandidovať najskôr po uplynutí troch rokov od skončenia členstva.
Dekan najviac na dve funkčné obdobia
Dekan fakulty bude môcť po novom pôsobiť vo funkcii najviac dve po sebe idúce funkčné obdobia. VŠ bude mať možnosť určiť si vo svojom štatúte, že funkcia dekana sa obsadzuje voľbou. Ak toto nebude mať upravené, funkcia sa má obsadzovať výberovým konaním. Schválením pozmeňujúceho návrhu Richarda Vašečku (OĽaNO) sa upravia podmienky odvolávania dekana, aby nedochádzalo k "svojvoľnému uplatňovaniu kompetencie rektora vo vzťahu k dekanovi".
Akademický senát bude schvaľovať rozpočet verejnej VŠ s tým, že ho následne bude schvaľovať aj správna rada. Stanovila sa tiež 45-dňová lehota, počas ktorej bude musieť senát prerokovať dôležité strategické dokumenty. Má ísť o ochranný mechanizmus. Zastúpenie študentov v akademickom senáte verejnej VŠ má tvoriť jednu tretinu.
Nové pravidlá pre pracovníkov VŠ
Novelizáciou sa upraví aj spôsob obsadzovania pracovných miest vysokoškolských učiteľov a funkčných miest profesorov a docentov. Zmenami sa má dosiahnuť lepšie a otvorenejšie nastavenie procesu, zapojiť sa má verejná kontrola. Definujú sa výkonnostné zmluvy uzatvárané medzi ministerstvom a príslušnou vysokou školou s cieľom zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania. Externé štúdium sa skráti na päť rokov. Zmena sa dotkne aj rozdelenia akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania. Rozšíri sa spôsob posudzovania projektov výskumu a vývoja.
Zmeny zo spoločnej správy z výborov reagujú aj na situáciu na Ukrajine. Pri osobách, ktorým sa udeľuje azyl alebo poskytuje ochrana, sa má preukázanie dosiahnutia potrebného stupňa vzdelania nahradiť čestným vyhlásením a testom všeobecných študijných predpokladov. Poslanci argumentujú, že osoby utekajúce pred vojnou si nemusia stihnúť vziať potrebné doklady. Tieto osoby sa tiež zahrnú do výnimky z platenia školného.
Okrem iného vznikne nový druh štipendií v nadväznosti na plán obnovy, ktoré majú byť prioritne poskytované ministerstvom. Ide o štipendiá napríklad pre "top doktorandov, top maturantov, študentov na top univerzitách". Ustanovuje sa aj poskytovanie "športového" štipendia ako osobitnej formy motivačného štipendia.
Premiér: Novela pomôže získať financie z EÚ
Schválením novely vysokoškolského zákona sa Slovensko priblížilo k získaniu miliónov eur z fondu obnovy Európskej únie (EÚ). Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti.
"Splnili sme jeden z ďalších míľnikov Plánu obnovy a odolnosti SR. Vďaka nemu budeme môcť požiadať o prvú platbu vo výške 458 miliónov eur. Od tejto sumy nás delí už len jeden míľnik – reforma súdnej mapy," spresnil.
Premiér tiež poďakoval všetkým poslancom, ktorí za schválenie novely hlasovali. "Vzdelávanie je jedna z kľúčových oblastí, od ktorej sa odvíja budúcnosť našej krajiny. Dlhé roky náš vysokoškolský systém stagnoval, čo spôsobilo masívny odliv našich študentov a talentov do zahraničia. Zo Slovenska odchádza v priemere každý piaty študent. Som presvedčený, že aj táto reforma pomôže zvýšiť výkonnosť a kvalitu vysokých škôl," dodal.
Novela má priniesť kvalitnejšie školy
Podľa štátneho tajomníka rezortu školstva Ľudovíta Paulisa pocítia prínosy schválenej novely najmä študenti. "Slovenskí študenti sa aj vďaka nej dočkajú kvalitnejších vysokých škôl a budú mať výrazne väčšiu motiváciu zostávať študovať na Slovensku. Sú to práve mladí ľudia a ďalšie generácie, kto sa bude podieľať na historických zmenách Slovenska," povedal.
Schválenie novely považuje Paulis za ďalší krok k reforme vysokých škôl. Tá podľa neho zavádza množstvo zmien, akými sú napríklad kratšie štúdium pre študentov externého štúdia, viac učiteľov so skúsenosťami z praxe a zo zahraničia či transparentnejšia voľba rektora.
TRENČÍN - Vo funkcii hlavného kontrolóra mesta Trenčín bude aj ďalších šesť rokov pokračovať Libuša Zigová.
Na dnešnom rokovaní mestského zastupiteľstva jej v tajnej voľbe dalo svoj hlas 14 poslancov. Pôvodne mal byť Zigovej súperom vo voľbe Marián Juruš. Bývalý riaditeľ trenčianskej nemocnice však ešte pred rokovaním zastupiteľstva svoju kandidatúru stiahol.
https://vimeo.com/691515167
Staronová hlavná kontrolórka bude od 1. apríla poberať základný plat vo výške 2 992 eur, jeho navýšenie o 30-percentnú mesačnú odmenu poslanci neschválili.
Lídri krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) by sa mali na štvrtkovom samite dohodnúť na posilnení síl na východnom krídle Aliancie rozmiestnením štyroch nových bojových skupín v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.
Uviedol to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o tom informovala na základe tlačového brífingu šéfa Aliancie a informácií od agentúr AFP a Reuters.
"Očakávam, že lídri budú súhlasiť s posilnením postavenia NATO vo všetkých oblastiach, s výrazným posilnením prítomnosti vo východnej časti Aliancie na súši, vo vzduchu a na mori," povedal Stoltenberg a dodal, že s novými bojovými skupinami a už existujúcimi silami v troch pobaltských krajinách a Poľsku bude mať NATO osem mnohonárodných skupín pozdĺž východného krídla Aliancie.
Stoltenberg zároveň vyhlásil, že ukrajinská kríza ukázala, že NATO musí z dlhodobého hľadiska obnoviť svoju odstrašujúcu a obrannú pozíciu.
Stoltenberg obvinil Čínu
Šéf Aliancie ďalej obvinil Čínu, že v čase ruskej agresie voči Ukrajine poskytuje Kremľu politickú podporu a vystríhal Peking pred poskytovaním materiálnej pomoci pre ruské vojenské ťaženie.
"Čína poskytla Rusku politickú podporu, a to aj šírením nehoráznych lží a dezinformácií, a spojenci sa obávajú, že Čína by mohla poskytnúť materiálnu podporu ruskej invázii," povedal Stoltenberg pred summitom NATO.
"Očakávam, že lídri vyzvú Čínu, aby si splnila svoje povinnosti člena Bezpečnostnej rady OSN, zdržala sa podpory ruského vojnového ťaženia a pripojila sa ku zvyšku sveta a vyzvala na okamžité, mierové ukončenie tejto vojny."
Čínsky veľvyslanec v Spojených štátoch Čchin Kang v nedeľu uviedol, že jeho krajina neposiela Rusku zbrane, ktoré by mohlo použiť na Ukrajine. Čína "posiela potraviny, lieky, spacie vaky a detskú výživu, ale žiadnej zo strán neposkytuje zbrane ani muníciu," povedal Čchin s tým, že Peking naďalej "podporuje mierové rozhovory a vyzýva na okamžité prímerie" na Ukrajine.
Podpora pred kyberútokmi a biologickými či jadrovými hrozbami
Stoltenberg tiež očakáva, že členovia NATO v priebehu štvrtka poskytnú Ukrajine ďalšiu podporu zameranú na obranu pred kyberútokmi aj pred "biologickými, rádiologickými a jadrovými hrozbami."
Štvrtkové rokovania lídrov členských krajín NATO budú venované pokračujúcej ruskej invázii na Ukrajine, v dôsledku ktorej už utiekli z krajiny viac než tri milióny Ukrajincov. Na summite sa zúčastní aj americký prezident Joe Biden.
AKTUALIZOVANÉ Systém protivzdušnej S-300 v súčasnosti nie je možné udržiavať, keďže ho vie servisovať iba Rusko a Ukrajina. Ak ho nebudeme servisovať a udržiavať, nakupovať náhradné dielce a muníciu, tak najneskôr do dvoch rokov bude ten systém nefunkčný. Uviedol to minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) pred stredajším rokovaním vlády.
Deklaroval, že pri rozhodovaní o možnom odovzdaní systému S-300 Ukrajine vláda nebude brať do úvahy akékoľvek vyhrážky "od vojnových štváčov z Moskvy". "V momente, keď Rusko nebude porušovať medzinárodné právo a stiahne svoje agresívne jednotky z Ukrajiny, my nebudeme ani uvažovať o tom, aby sme presúvali S-300 na Ukrajinu," vyhlásil.
Systém S-300 má okrem Slovenska v rámci Únie už len Grécko a Bulharsko. To však už deklarovalo, že ho Ukrajine neposkytne.
Minister uviedol, že robí všetko pre zabezpečenie vzdušného priestoru inak ako prostredníctvom MiG-29, kým budú dodané stíhačky F-16. Poukázal napríklad na nedostatočný počet pilotov pre migy.
V súvislosti s vytvorením síl rýchleho nasadenia v rámci novej obrannej stratégie Európskej únie minister dúfa, že sa budú aj používať.
Stav techniky a výzbroje nie je dobrý
V rámci rezortu obrany aktuálne podľa Naďa prebieha 60 projektov modernizácie. Stav obrannej infraštruktúry podľa neho nie je dobrý.
"Uvidíme, čo z toho sa podarí dotiahnuť do konca, ale verím tomu, že väčšinu," poznamenal Naď. Ako pripomenul, čoskoro na vládu predloží plán obstarania bojových obrnených vozidiel 8x8, neskôr aj pásovej techniky. Hľadá sa tiež náhrada za 70-ročné "vetriesky". Medzi ďalšie projekty rezortu patrí obstarávanie dronovej techniky, ručných zbraní či cvičných lietadiel, ktoré by znížili nákladovosť výcviku na stíhacie lietadlá F-16.
Výdavky na obranu na úrovni 2 percentá HDP je absolútne minimum
Výdavky na obranu na úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP) nemôžu byť želaný cieľ, ale absolútne minimum. Vyhlásil to po stredajšom rokovaní vlády minister obrany Naď v súvislosti s otázkou zvýšenia rozpočtových výdavkov na obranu.
"Hovoríme o tomto zvýšení na medzirezortnej a koaličnej úrovni, nie sme ešte na úrovni vládnej," poznamenal minister. Zdôraznil však, že zvýšenie je nevyhnutnosťou a malo by minimálne kopírovať predchádzajúci záväzok SR v rámci zvyšovania výdavkov na obranu, v prvom rade by však malo reflektovať na aktuálnu situáciu a dianie na Ukrajine.
"Pre mňa sú dve percentá z pohľadu všetkých spojencov minimom, my sa musíme porovnávať s krajinami, ktoré takisto susedia s Ukrajinou, a tam vidíme, že Rumunsko a pobaltské štáty zvyšujú výdavky na obranu na úroveň 2,5 percenta HDP, Poľsko dokonca na tri percentá," upozornil.
Nejde o kúpu systému Patriot
V prípade systému protivzdušnej obrany Patriot Naď uviedol, že sa vyvíjajú rozhovory o prísune štvrtej batérie protivzdušného systému, cieľom je podľa neho mať prostredníctvom neho zabezpečenú ochranu celého územia Slovenska. Upozornil, že v tomto prípade nejde o kúpu. "Nebavíme sa o kúpe, bavíme sa o tom, že nám spojenci poskytnú systém na určité obdobie a my chceme, aby to obdobie bolo čo najdlhšie," dodal.
Konvoj prepravujúci raketový systém Patriot na Slovensko. Foto: TASR/AP
V prípade protiraketového systému S-300 a jeho poskytnutia Ukrajine viedol, že sa o tejto téme na vláde nerokovalo. Minister zopakoval, že kým nebude plnohodnotne zabezpečená ochrana vzdušného priestoru SR, S-300 nikam nepoputuje.
Fico: Je nehorázne uvažovať o tom, že Ukrajine poskytneme systém S-300
Expremiér a líder Smeru-SD Robert Fico považuje za nehorázne uvažovať o tom, že by Slovensko poskytlo Ukrajine systém S-300. Hovorí o vzdaní sa jediného funkčného systému Slovenska na ochranu vzdušného priestoru. Vyhlásil to na stredajšej tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR.
"Ak by došlo k tomu, že vláda pošle S-300 na Ukrajinu, aktívne sa zapájame do vojnového konfliktu," upozornil Fico. Zdôraznil potrebu zabezpečiť ochranu Slovenska a pripomenul, že S-300 je určený na ochranu významných administratívno-priemyselných centier a strategických objektov.
Zopakoval, že Smer-SD nesúhlasí s vojnou na Ukrajine. "Ale uvedomme si, že každá jedná vojenská kolóna je automaticky vojnovým cieľom," podotkol. Ozrejmil, že ak by sme tam systém S-300 posielali, sprevádzali by ho zrejme slovenskí vojaci. Pýta sa na možné dôsledky prípadného zasiahnutia kolóny a zranenia našich vojakov.
Ekonomické sankcie voči Kremľu sú príspevkom aj k našej vlastnej bezpečnosti. Prezidentka Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti v stredu v súvislosti s ďalšími pripravovanými sankciami Európskej únie voči Rusku.
"Rusko vojensky napadlo Ukrajinu, ale svojimi ďalšími požiadavkami chce Putin (ruský prezident) zmeniť bezpečnostnú architektúru v celej Európe. Zabrániť v tom môžu iba ekonomické sankcie, ktoré mu znemožnia viesť vojnu a ďalej zabíjať nevinných ľudí a bezbranné deti. Odradia ho tiež od rozpútania ďalšieho vojenského konfliktu," vyhlásila prezidentka.
Postupné znižovanie závislosti na ruských zdrojoch
Brusel má tento týždeň vo štvrtok rokovať o piatom balíku sankcií proti Rusku a niektoré členské štáty Únie nahlas hovoria aj o embargu na energetické zdroje. Razantne to presadzuje napríklad Poľsko, odmietavý postoj zatiaľ zastávajú Nemecko či Holandsko.
Ešte v piatok sa v tejto súvislosti na sociálnej sieti Čaputová vyjadrila, že je za postupné znižovanie závislosti od ruského plynu. Netreba sa toho podľa nej obávať.
"Postupné znižovanie závislosti od ruského plynu je v záujme Slovenska," vyhlásila. Dôvodom na obavu je podľa prezidentky aktuálny stav, "keď sme v energetickej oblasti rukojemníkmi ruských záujmov".
Zníženie závislosti neznamená podľa hlavy štátu okamžité a úplné vypnutie ruského plynu, ale vytváranie nových partnerských vzťahov s inými dodávateľmi. "Nižšia závislosť od jediného dodávateľa z dlhodobého hľadiska znamená stabilnejšie a predvídateľnejšie ceny plynu," uviedla Čaputová.
Prezidentka upozornila, že Rusko používa plyn ako politický nástroj, preto je nespoľahlivým dodávateľom. Pripomína, že už pred vojnou nám systematicky znižoval dodávky plynu, čo v roku 2021 viedlo k zvýšeniu jeho ceny.
"Nedá sa vylúčiť, že Rusko zastaví dodávky plynu do Európy z vlastnej vôle. Na takúto situáciu sa musíme pripraviť," doplnila prezidentka.
Hlava štátu tiež zdôraznila, že Slovensko nesmie byť energeticky závislé od krajiny, ktorá nás označuje za nepriateľov. Zároveň poukazuje, že Rusko financuje z peňazí za plyn vojnu na Ukrajine.
Fico: Ak sa odsekne ruský plyn a ropa, trpieť bude iba Európa
Ak sa odsekne ruský plyn a ropa, trpieť bude iba Európa, nie Spojené štáty. Tie podľa jeho slov na tom môžu iba profitovať dodávkami skvapalneného plynu. V utorok to vyhlásil predseda najsilnejšej opozičnej strany Smeru-SD Robert Fico. Podľa Fica je Slovensko odkázané na dovoz ruskej ropy.
Pokračoval, že vo štvrtok (24. 3.) pravdepodobne skupina členských štátov EÚ na samite EÚ opätovne predloží návrh, aby ako sankcia voči Ruskej federácii bolo použité opatrenie, že Slovensko nebude odoberať tieto energie. Podľa Fica si Slovensko tak zlikviduje vlastný energetický sektor. V tejto súvislosti kritizoval premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), prezidentku SR Zuzanu Čaputovú či ministra zahraničných vecí SR Ivana Korčoka (nominant SaS).
Robert Fico. Foto: TASR/Pavol Zachar
Zastavenie ropy a plynu vyžaduje podľa Fica celospoločenský súhlas a ten na Slovensku neexistuje. "Nevieme, čo máme viac urobiť, ako dať záväzný mandát predsedovi vlády na rokovanie, ktoré bude vo štvrtok v Bruseli," vyhlásil Fico. "Nezostáva nám nič iné, len ísť frontálne vo štvrtok ráno na zasadnutie výboru pre európske záležitosti," dodal. Tento výbor totiž pred každým samitom schvaľuje mandát pre predsedu vlády na neskoršie rokovanie na samite v Bruseli.
"Budeme žiadať prijatie záväzného stanoviska, aby predseda vlády Heger nemal voľné ruky, pokiaľ ide o hlásenie sa k tejto samovražednej ekonomickej sankcii," dodal Fico.
